Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/172/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200946
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1312200946.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: JURO s.r.o.,
Stummerova 1276, Topoľčany 955 01, IČO: 36 800 830, zastúp. : JUDr. Vladimír Varga, advokát,
Námestie Ľ. Štúra 1738, Topolčany 955 01, proti žalovanému: DEVELOP GROUP a. s., Nobelova 34,
Bratislava 831 02, IČO: 44 174 764, zastúp. advokátskou kanceláriou: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská
12, Nitra 949 01, IČO: 36 865 966, o zaplatenie príslušenstva z istiny 1.969,80 Eur a o vzájomnom
návrhu žalovaného o zaplatenie 1.969,80 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 29Cb/48/2012 - 316 zo dňa 15.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb/48/2012 - 316 zo dňa
15.11.2017 v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9,50%
p.a. úrok z omeškania zo sumy 1.969,80 Eur od 29.09.2011 do 17.08.2012, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vzájomný návrh žalovaného zamieta. Žalobca má proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.969,80 Eur titulom neuhradenej ceny za
vykonané dielo, spočívajúce v betonáži na stavbe NBD Klátova Nová Ves. Za vykonané práce vystavil
žalobca faktúru č. 2011030, splatná 28.09.2011, vo výške 1.969,80 Eur. Žalovaný istinu uhradil dňa
17.08.2012. Uznesením súdu č. k. 29Cb/48/2012-202 zo dňa 12.03.2014 súd konanie v súlade s § 96

O.s.p. zastavil. Predmetom sporu je príslušenstvo k pohľadávke.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo
spočívajúce v betonáži na stavbe NBD Klátova Nová Ves. Za vykonané práce vystavil žalobca faktúru č.
2011030, splatná 28.09.2011, vo výške 1.969,80 Eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 17.08.2012. Žalovaný
neuznal nárok žalobcu. Istinu účtovníčka uhradila omylom. Žalobca pre žalovaného vykonával aj práce
na bytových domoch obec Skačany. Na tejto stavbe žalovaný zistil, že práce neboli vykonané riadne,

vykazovali vady, ktoré museli odstrániť a preto sa rozhodol ukončiť so žalobcom spoluprácu. Dokončenie
betónových poterov na NBD Klátova Nová Ves vykonala tretia osoba. Žalovaný na pojednávaní dňa
12.03.2014 tvrdil, že žalovanému vznikla škoda vo výške 3.000,-- Eur na obidvoch stavbách, na stavbe
Skačany vo výške 1.970,40 Eur. Vady žalovaný na mieste reklamoval a vzhľadom k tomu, že ich žalobcaneodstránil, musel si ich dať odstrániť tretej osobe, čím mu vznikli náklady, čo preukazuje faktúrou od
firmyGCInvestments.r.o..VobjekteKlátováNováVesmuselidokončiťpoteryvrozsahu39,9m2.Pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie, tento nárok je neoprávnený. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz

o tom, že by tieto práce odovzdal žalovanému. Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody, žalovaný posielal
listové zásielky, ktoré však žalobca nepreberá. Tieto odovzdal cestou súdu. Vzhľadom na započítací
prejav, nárok žalobcu čo do skutočne vykonaných prác, t.j. cca 429 m2 zaniká započítaním, t.z. pokiaľ
aj žalovaný zaslal peňažnú čiastku 1.969,80 Eur, táto suma je zaslaná bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide
o nárok žalobcu z faktúry na práce v Klátovej Novej Vsi, tento zanikol započítaním. Úplne iným právnym

titulom je vrátenie bezdôvodného obohatenia a v tejto časti žalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorým
žiada žalobcu na vrátenie sumy 1.969,80 Eur aj s príslušným úrokom z omeškania od 27.08.2012 do
zaplatenia. Predmetom vzájomného návrhu je nárok z faktúry č. 201306001 v sume 1.970,40 Eur, ktorú
vystavil žalovaný a predstavuje preúčtované náklady, ktoré musel zaplatiť spoločnosti GC Investment
s.r.o., ktorá je predmetom vzájomného návrhu, náhrady škody a započítania a faktúru č. 201400201
v sume 1.551,60 Eur, predstavujúcich ďalší nárok na náhrady škody, ktorá však nie je predmetom

ani započítacieho prejavu, ani kompenzačnej námietky. (vyjadrenie žalovaného č. l. súdneho spisu
190-191). Písomným podaním zo dňa 02.09.2014 (č. l. súdneho spisu 239) tvrdil, že platbu žalobca
uhradil omylom a ide o nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
Na pojednávaní dňa 16.10.2017 žalovaný tvrdil, že nárok na náhradu škody žalobcovi vznikol či už
titulom faktúry č. 201306001 vo výške 1.970,40 Eur (oprava poterov NBD Skačany 3) a aj z faktúry č.

201400201 vo výške 1.551,60 Eur (oprava poterov NBD Klátová Nová Ves č. 2 - č. l. súdneho spisu
184). Žalovaný predložil Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 06.06.2013
(č. l. súdneho spisu 142).

4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 560, § 562 ods. 1, 2, § 564, § 565, § 436 ods. 1,

§ 345 ods. 1, § 428, § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný vôbec nepreukázal, že došlo k predčasnému ukončeniu
prác a že došlo k akejkoľvek reklamácii na stavbách Skačany a Klátova Nová Ves. Medzi účastníkmi
nebolo dohodnuté, že o odovzdaní diela bude spísaný odovzdávajúci a preberací protokol, preto nebolo

potrebné podpísanie stavebného denníka ako podmienky na účtovanie ceny diela. Ustanovenie §
554 odsek 6 Obchodného zákonníka priamo neupravuje povinnosť zmluvných strán spísať zápisnicu
o odovzdaní predmetu diela. Súd sa nezaoberal dôvodmi prečo stavebný denník nie je podpísaný.
Žalovaný listom zo dňa 27.08.2012 (č. l. súdneho spisu 98) vyzval žalobcu na vrátenie finančných
prostriedkov, predmetný list bol žalobcovi doručený až tri mesiace po tom, ako bol vyhotovený.

Obranu žalovaného týkajúce sa oneskoreného expedovania listu odôvodnil cez chybu administratívnej
pracovníčky. Súd túto obranu považoval za účelovú. Rovnako súd považoval za účelové tvrdenia
žalovaného týkajúce sa rozsahu vykonaných prác. Súd uviedol, že musí pri posúdení skutkového
stavu vychádzať zo všetkých okolností prípadu, jediný dôkaz, ktorým žalovaný preukazoval nekvalitu
prác je vystavená faktúra spoločnosťou GC Investment. Samotné následné správanie žalovaného, keď

uhradil vystavenú faktúru cca po roku, faktúru ktorou si uplatnil vzájomnú žalobu vystavil až 06.06.2013.
Rovnako je rozpor vo výpovedí žalovaného, T. I. a K.. K. A. ohľadne reklamácie vád diela. T. I. vypovedal,
že informácie má z počutia.

6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný si uplatnil

vzájomný návrh na zaplatenie 1.969,80 Eur podľa § 147 CSP. Nárok požadoval titulom náhrady škody,
vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne ako zľavu z ceny diela. Dňa 06.06.2013 podľa § 580
Občianskeho zákonníka uplatnil právo na započítanie vzájomných pohľadávok (č. l. súdneho spisu
142). Žalovaným uplatnený nárok predstavuje nárok na odstránenie vád treťou osobou a tento nárok
súd posúdil podľa ustanovení o náhrade škody. Súd pritom poukázal na judikát NS ČR sp.zn. 25Cdo

1618/2001.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vykonal dielo a vystavil oprávnene daňový doklad,
ktorý žalovaný aj uhradil. Žalovaný nepreukázal kde, komu, kedy reklamoval vady. Tvrdil, že pri
reklamácii bolo prítomných 40 svedkov. T. I. nebol prítomný pri reklamácií. Rovnako výpoveď K.. A.

súd hodnotí ako účelovú. Ak žalovaný tvrdil, že dôvodom ukončenia spolupráce so žalobcom boli vady
na Skačanoch, pritom je nelogické, aby cenu za dielo uhradil v plnej výške. Na posudzovanú vec je
možné aplikovať ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok,
má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva ajzvyšok záväzku. Súd nepovažoval za hospodárne vypočúvať zamestnancov spoločnosti GC Investment
s.r.o., rovnako nehodnotí relevantnosť vystavenej faktúry touto spoločnosťou a odovzdávací protokol
zo dňa 01.03.2012. Súd nárok žalovaného zamietol aj z dôvodu, že ním vyhotovenom jednostrannom

započítaní (č. l. súdneho spisu 142) tento mal zaniknúť s nárokom žalobcu a teda ide o neexistujúcu
pohľadávku. K uvedenému započítajúcemu úkonu žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Ak
súd odročil pojednávanie a uviedol, že vykoná výsluch svedkov a výsluch nevykoná ide o úpravu
vedenia konania, ktorou nie je súd viazaný. Vzhľadom na skutkové a právne posúdenie veci, súd
nepovažoval za potrebné vypočuť pána N., stavebný dozor investora a to z toho dôvodu, že v prvom

rade dôkazná povinnosť ohľadne reklamácií vád, uplatnení nárokov z vád je na strane žalovaného
a žalovaný ani netvrdil, že pán N. bol prítomný v Klátovej Novej Vsi kedy došlo k riešeniu situácie,
tak ako popisoval žalovaný. Súd rovnako nepovažoval za nevyhnutné doplniť dokazovanie stavebným
denníkom od investora. Stavebný denník má k dispozícii aj zhotoviteľ, t. j. žalovaný, žalobca bol v
postavení subdodávateľa. Súd ďalej poukázal na ustanovenie § 197 CSP, podľa ktorého, ak strana
navrhne vypočuť svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní.

8. Podľa súdu prvej inštancie žalobca oprávnene vystavil faktúru č. 2011030 vo výške 1.969,80 Eur,
splatná dňa 28.09.2011, ktorú žalovaný uhradil dňa 17.08.2012, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky
z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľovi nesvedčí zodpovednosť
zaplatiť odporcovi istinu zo vzájomného návrhu podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 cit. zákona,
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo.
Odporca nepreukázal, že odstúpil od zmluvy a, že mu vznikol nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Vzájomný návrh odporcu súd zamietol.

9. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom
zástupcov spoločnosti GC INVESTMENT, s.r.o. so sídlom v Českej republike, ktorá podľa vyjadrenia
žalovaného mala odstraňovať vady na objekte Skačany a to z toho dôvodu, že žalovaný v konaní

nepreukázal riadne reklamovanie vád a uplatnenie nárokov z vadného plnenia. Súd neakceptoval
žiadosťkonateľažalovanéhooodročeniepojednávaniadňa16.10.2017zdôvoduneodkladnejprekážky,
ktorá nastala na jeho strane. Žalovaný bol riadne zastúpený právnym zástupcom a niekoľkokrát sa
vyjadroval k predmetu sporu a vykonaným dôkazom. Súd jeho účasť nepovažoval za nevyhnutnú,
nakoľko sa nevykonávali nové dôkazy, ku ktorým by bolo potrebné jeho vyjadrenie.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal súd nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaný uviedol, že po zrušení prvého rozhodnutia a vrátení veci sa na súde prvej inštancie
uskutočnilo len jedno pojednávanie dňa 16.10.2017, po jeho skončení bolo odročené už len na
vyhlásenie rozsudku, čo sa stalo dňa 15.11.2017. Pokiaľ ide teda o jediné pojednávanie dňa 16.10.2017
(o 13.00 hod), tak žalovaný zaslal v dopoludňajších hodinách ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie
pojednávania, z dôvodu, že došlo k náhlej a nepredvídateľnej udalosti, keď na základnej škole v Nitre

došlo k prasknutiu vodovodného potrubia a z dôvodu havarijnej situácie museli deti opustiť školu,
takže štatutárny zástupca žalovaného musel vyzdvihnúť syna zo školy a v takej krátkej dobe nemohol
zabezpečiť stráženie maloletého syna a aj dostaviť sa na pojednávanie do Bratislavy. Žalovaný oznámil,
že trvá na svojej osobnej prítomnosti a preto žiada o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínučo najskoršie možného. Súd prvej inštancie však vo veci konal, ukončil dokazovanie a následne aj
rozhodol. Tento svoj postup súd odôvodnil tým, že vôbec neuviedol, že by neakceptoval závažnosť
dôvodov, čo sa týka neprítomnosti žalovaného, ale paušálne uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného

sa už k vykonanému dokazovaniu vyjadril a neboli vykonávané nové dôkazy, ku ktorým by bolo potrebné
jeho vyjadrenie. Z týchto dôvodov tým, že súd konal v neprítomností žalovaného, napriek riadnemu
ospravedlneniu s podstatným dôvodom, a súd túto skutočnosť neoznámil žalovanému, hoci tak vykonať
na emailovú adresu mohol, súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

13. Žalovaný v odvolaní namietal aj skutočnosť, že súd v konaní nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP.
Žalovanému bola potom odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že nedostal možnosť reagovať
na základe predbežného vyjadrenia sa súdu, čím holo porušené jeho základné procesné právo a právo
na spravodlivý súdny proces.

14. Žalovaný namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy. Podľa

žalovaného vykonanie týchto dôkazov by malo podstatný vplyv na zistenie skutkového stavu veci,
najmä ak celé odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa je založené na zdôvodnení: „žalovaný
nepreukázal“. Zo stavebného denníka by bolo zrejmé, že práce na objekte Klátová Nová Ves musela
dokončovať iná osoba. Rovnako by bolo zrejmé, že na objekte Skačany, ako aj Klátová Nová Ves
muselarobiťináosobaopravybetónovýchpoterov,ktorévadnezrealizovalžalobca.Zvýsluchuzástupcu

spoločnosti GC Materials by bolo zrejmé, že realizovali práce na objekte Skačany ako aj Klátová Nová
Ves, jednak dokončovacie práce, jednak opravu zrealizovaných prác. Z výsluchu svedka X.. K. N. by
bolo zrejmé, ako sa realizovali práce, či došlo k reklamácii, kto dokončoval práce, ako sa realizovali
opravy prác.

15. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vplýva predovšetkým rozpor, ako bolo naložené so
stavebným denníkom. Žalobca ani svedkovia neuviedli jediný logický dôvod, pre ktorý by žalovaný
nepodpísal stavebný denník. Jediným dôvodom, pre ktorý tak žalovaný spravil, bola nekvalita prác
žalobcu, ktorú žalovaný oznámil, reklamoval. Žalovaný teda uplatňoval nárok z reklamovaných vád,
avšak zhotoviteľ mu uviedol, že takéto opravné práce nerealizuje. Z uvedeného dôvodu musel žalovaný

zabezpečiť zrealizovanie opravných prác tretím subjektom, o čom boli doložené príslušné faktúry zo
strany subjektu GC Investment. Je zrejmé, že keď žalovaný zistil vady, tak ich oznámil žalobcovi,
informoval ho, že musia byť opravené, postupoval teda podľa Obch. zákonníka a žiadal nároky z
uplatnených vád. Keďže žalobca nezrealizoval žiadne kroky, naopak jeho pracovník uviedol, že takéto
veci oni nerobia, musel si zabezpečiť žalovaný opravu sám. Nesprávny je preto záver súdu, že žalovaný

vady nereklamoval.

16. Žalovaný je toho názoru, že preukázal, že žalobca nevykonal dielo v objekte Klátová Nová Ves v
celosti (40 m2 musela dokončiť iná firma). Preukázal tiež, že žalobca vykonal dielo v objekte Skačany
(aj v objekte Klátová Nová Ves) vadne (výsluchy svedkov, opravné práce realizovaná tretím subjektom).

Žalovaný preto oprávnene započítal svoju pohľadávku na preplatenie nákladov s vykonaním opravných
prác s faktúrou žalobcu, resp. následne aj oprávnene žiadal zaplatenie sumy 1.969,80 Eur s prísl.
vzájomným návrhom.

17. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdi prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa so závermi súdu prvej inštancie
stotožnil. Dal do pozornosti, že v tejto veci už prišlo k právoplatnému zastaveniu konania čo do
zaplateniaistiny, predmetomsporuzostalopríslušenstvoavzájomnýnávrhžalovaného.Mázato,žesúd

postupovalplnevsúladespríslušnýmiprávnymipredpismianemožnosúduvyčítať,ženevykonalvšetky
dôkazy, keď potreba ich vykonania jednoznačne odpadla. Za zákonný považuje aj výrok o zamietnutí
vzájomného návrhu, poukazuje na to, že z určitých právnych titulov uvádzaných žalovaným, bol tento
údajnýnárokvčasevzneseniapremlčaný.Vzhľadomnauvedenénavrhujenapadnutýrozsudokpotvrdiť.

19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 14.10.2018. Poukázal na to, že
žalobca sa snaží navodiť situáciu, že pre celé konanie nie je relevantné, či bola istina oprávnená alebo
nie, ale že treba len priznať úroky z omeškania. Takýto názor nie je správny, súd musí pri rozhodovaní
o príslušenstve pohľadávky skúmať, či nie je sporná aj samotná istina a v prípade neoprávnenostiistiny nemôže byť priznané príslušenstvo pohľadávky. Okrem iného, súd prvej inštancie len uviedol, že
žalobca vykonal dielo. Neuviedol však žiaden dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukazoval. Naopak,
žalovaný preukázal, že v rozsahu 40 m2 žalobca poter nevykonal. Súd teda priznal nárok na zaplatenie

ceny za dielo za 40 m2 ako aj úrok z omeškania, ktoré žalobca nevykonal, ani nepredložil dôkaz o
vykonaní. Z uvedeného je zrejmé, tvrdenie žalobcu vo vyjadrení, že otázka istiny je vyriešená a nebol
dôvod vykonávať dokazovanie v smere oprávnenosti účtovania istiny, sú nesprávne. Taktiež považuje
za nedôvodnú námietku premlčania túkajúcu sa vzájomného návrhu.

20. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2019 zopakoval svoju argumentáciu, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade so zákonom a rozhodnutie je dostatočne odôvodnené. Uviedol, že
zotrvávanavšetkýchsvojichpísomnýchaústnychvyjadreniachanavrhujenapadnutýrozsudokpotvrdiť.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2019 zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v
predchádzajúcom vyjadrení. Opätovne zdôraznil, že súd pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky

musí skúmať, či nie je sporná aj samotná istina pohľadávky. Preto aj tvrdenie žalobcu, že dôvodnosť
vykonávať dôkazné prostriedky o nároku žalobcu, z ktorého žiada úroky z omeškania, odpadla a preto
súd nepripustil žiadne dokazovanie, je nesprávne a nelogické. Procesný postup, kedy súd zamietne
žalovanému vykonať dôkazy a potom rozhodne s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, je porušením práva žalovaného na súdnu ochranu.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. §
219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa

07.04.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného
a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol pôvodne nárok žalobcu ako zhotoviteľa

na zaplatenie sumy 1.969,80 EUR s prísl. titulom ceny za dielo - betonáž poterov na stavbe NBD
Klátova Nová Ves na základe objednávky zo dňa 25.08.2011. Cenu žalobca fakturoval faktúrou č.
2011030 zo dňa 14.09.2011 splatnou 28.09.2011. Žalovaný istinu dňa 17.08.2012 zaplatil prevodom
na účet žalobcu, na základe čoho žalobca zobral žalobu čo do zaplatenia istiny späť a trval na úhrade
príslušenstva. Listom zo dňa 27.08.2012 vyzval žalovaný žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov

z dôvodu, že účtovníčka omylom akceptovala faktúru za vykonané práce a uhradila fakturovanú sumu.
Zároveň v liste oznámil, že na časti diela vykonávaného žalobcom museli byť vykonané opravy v
celkovej výške cca 3.000,- EUR, keďže práce boli vykonávané neodborne, na čo boli pracovníci viac
krát upozorňovaní, neboli ochotní prevziať reklamáciu a preto prišlo k ukončeniu spolupráce. Dňa
06.06.2013 vykonal žalovaný započítanie vzájomných pohľadávok a to svojej pohľadávky v sume

1.970,40 EUR, ktorou preúčtoval žalobcovi náklady za opravu poterov (faktúra č. 201306001 zo dňa
06.06.2013) voči pohľadávke žalobcu v sume 1.969,80 EUR (faktúra, ktorá je predmetom nároku
žalobcu). Vzájomnou žalobou si žalovaný uplatnil nárok na vrátenie sumy 1.969,80 EUR, keďže táto
suma bola zaplatená omylom, žalobca nemá nárok na jej zaplatenie a teda sa bezdôvodne obohatil.

24. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva. Porušenie práv, konkrétne odňatie
možnosti konať pred súdom vidí žalovaný v tom, že po zrušení a vrátení veci sa na súde uskutočnilo
pojednávanie dňa 16.10.2017, ktoré bolo odročené už iba za účelom vyhlásenia rozsudku. Na
predmetné pojednávanie (16.10.2017) sa konateľ žalovaného ospravedlnil a oznámil, že trvá na svojej

osobnej účasti a žiada odročenie. Podľa žalovaného súd pochybil, ak neakceptoval dôležitý dôvod na
strane žalovaného a na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že na pojednávaní bol prítomný
advokát žalovaného.

25. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je

nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup
súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva
a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Aby bol naplnený predmetný odvolací dôvod, musí súd svojim nesprávnym procesnýmpostupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon.
Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neporušil zákon, ak neakceptoval ospravedlnenie konateľa
žalovaného a pojednával v jeho neprítomnosti. Je nesporné, že na pojednávaní bol prítomný advokát

žalovaného a konateľ sa ospravedlnil v deň pojednávania z dôvodu nepredvídaných rodinných udalostí,
týkajúcich sa starostlivosti o dieťa. Súd prvej inštancie nebol povinný akceptovať ospravedlnenie
konateľa žalovaného a osobitne sa vysporiadavať s jeho neúčasťou a to predovšetkým z dôvodu,
že na pojednávaní bol prítomný jeho právny zástupca, žalovaný teda konal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Keďže na pojednávaní nebol nariadený výsluch konateľa žalovaného ako dôkaz,

jeho účasť nebola potrebná a z hľadiska hospodárnosti konania (čl. 17 C.s.p.) nebol dôvod na odročenie
pojednávania. Uvedené priamo vyplýva aj z ust. 178 C.s.p., podľa ktorého súd na pojednávanie predvolá
spravidla len zástupcu, ak je strana pre celé konanie zastúpená a nie je potrebný jej výsluch.

26. Odvolací dôvod - porušenie práva na spravodlivý proces nebol naplnený ani tvrdením žalovaného,
že súd prvej inštancie rozhodol bez zhrnutia sporných a nesporných bodov podľa § 181 ods. 2 C.s.p.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že predmetné konanie bolo začaté za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.03.2013 vyplýva, že
súd podľa § 118 ods. 2 OSP uviedol, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné
a ktoré sú sporné. Následne boli zo strany žalovaného uplatnené ďalšie procesné nároky, konkrétne
započítanieavzájomnážaloba.Podľaodvolaciehosúdunebolopovinnosťoukonajúcehosúduopakovať

formulovanie sporných a nesporných tvrdení v nadväznosti na úkony strán sporu. Zhrnutie skutkových
okolností z hľadiska ich spornosti ako aj predbežné právne posúdenie má umožniť predvídateľnosť
následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor pre právnu a vecnú argumentáciu strán sporu,
v rámci prevencie prekvapivých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie vzhľadom na priebeh konania a
vysporiadanie sa so všetkými procesnými nárokmi nie je možné považovať za prekvapivé.

27. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd
uvádza, že posúdenie, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať pre rozhodnutie v spore,
prináleží výlučne súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.). Tomuto výlučnému právu súdu zodpovedá povinnosť
uložená mu ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. okrem iného v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré

dôkazy vykonal a prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie
na pojednávaniach 12.03.2013, 30.04.2013, 11.06.2013 a 12.03.2014 rozhodol, že vykoná konkrétne
dôkazy (uvedené v zápisniciach z pojednávaní), pričom žiadne z týchto dôkazov nevykonal, odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod 24), kde sa súd prvej inštancie s touto
okolnosťou vysporiadal. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o otázku vedenia konania, ktorou nie

je viazaný. Odvolací súd dopĺňa, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré považoval za
potrebné, ak na ich vykonaní netrvajú strany sporu a vzhľadom na priebeh konania dospel k záveru,
že ich vykonanie nie je potrebné. Odvolací súd zdôrazňuje, že až po uskutočnení pojednávaní, ktoré
cituje žalovaný, došlo k ďalším procesným úkonom zo strany žalovaného (predloženie započítania,
vzájomná žaloba), čo nesporne malo vplyv na konanie a vykonávanie dôkazov. Súd prvej inštancie na

pojednávaní dňa 16.10.2017 vyhlásil v súlade s § 182 C.s.p. dokazovanie za skončené, pričom žalovaný
netvrdí v odvolaní, že mal ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. trval na vykonaní všetkých označených
dôkazovasúdjehonávrhyzamietol.Podľaodvolaciehosúdusámžalovanýpochybil,akpredskončením
dokazovania neuviedol, aké dôkazy a na preukázanie akých skutočností, ešte navrhuje vykonať.

28. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 22/2012
(ZSP 24/2013), podľa ktorého: „Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým
súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nejde o odňatie možnosti konať pred súdom, ak
žalovanému nebola znemožnená realizácia procesných práv, žalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku
všetkým podstatným dôkazom a argumentom žalobcu v priebehu konania, pričom súd prvého stupňa

a odvolací súd sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite vysporiadali.
Všeobecný súd nemá povinnosť akceptovať návrhy účastníka, procesné úkony a obsah oprávnených
prostriedkov a podľa nich rozhodovať.“

29. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd pochybil, ak konštatoval, že žalovaný

neuniesol bremeno tvrdenia, pričom toto bremeno mu znemožnil súd nevykonaním dôkazov. Ako už
bolo uvedené, súd nemusí vykonať všetky dôkazy označené stranami sporu. Súd spravidla nevykoná
dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo túto skutočnosť možno
preukázať iným dôkazom alebo sa týka právne bezvýznamných skutočností. Pri rozhodovaní o tom,ktoré dôkazy budú vykonané sa berie na zreteľ aj hospodárnosť konania. Súd prvej inštancie zdôvodnil
nevykonanie dôkazu - výsluch zástupcov investora v odseku 24 napadnutého rozsudku, čím si svoju
povinnosť vyplývajúcu z § 185 C.s.p. splnil.

30. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy. Žalovaný v odvolaní cituje z výpovedí svedkov a štatutárnych
zástupcov a vytýka súdu prvej inštancie, že tieto výpovede nezohľadnil pri posúdení, ako bolo

naložené so stavebným denníkom, ani pri posúdení reklamácie. Odvolací súd poukazuje na odsek 19
napadnutého rozsudku, kde sa súd vysporiadal s výpoveďou žalovaného ako aj svedkov a vyhodnotil
ich vo vzťahu k preukázaniu reklamácie zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že vo výpovediach svedkov boli rozpory ohľadne reklamácie vád diela a jediným dôkazom,
ktorým žalovaný preukazoval nekvalitu prác je faktúra vystavená spoločnosťou GC Investment, ktorá
opravovala práce po žalobcovi.

31. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil. Má za to, že oprávnene započítal svoju
pohľadávku na preplatenie nákladov s vykonaním opravných prác s faktúrou žalobcu, resp. následne
aj oprávnene žiadal zaplatenie sumy 1.969,80 EUR s príslušenstvom vzájomným návrhom. Žalovaný
si uplatnil vzájomný návrh z dôvodu bezdôvodného obohatenia, v spojení s nárokom na zľavu z ceny,

respektíve titulom náhrady škody.

32. Pokiaľ ide o právne posúdenie, podľa odvolacieho súdu je potrebné posúdiť jednotlivo nároky
uplatnené v konaní. Žalovaný v konaní tvrdil, že nárok žalobcu zanikol započítaním s jeho pohľadávkou
titulom náhrady škody a keďže ju omylom zaplatil, žiada bezdôvodné obohatenie vydať. Je nesporné,

že nárok žalobcu je nárokom na zaplatenie ceny za dielo podľa § 548 Obch. zák. Žalovaný túto
sumu po začatí konania zaplatil, čo viedlo k zastaveniu konania čo do istiny a bránil sa tým, že nárok
žalobcu zanikol započítaním a žiadal o vrátenie zaplatenie istiny z dôvodu, že ju zaplatil omylom.
Pokiaľ ide o započítanie, tento nárok je potrebné posudzovať podľa § 580 Občianskeho zákonníka t.j.
či existovali vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie (pohľadávka žalobcu titulom ceny za dielo

a pohľadávka žalovaného titulom náhrady škody). Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v čase, keď
žalovaný vykonal dňa 6.6.2013 úkon jednostranného započítania, pohľadávka žalobcu už neexistovala,
pretože dňa 17.8.2012 zanikla splnením podľa § 559 Ods. 1 Obch. zák. (aj napriek tvrdeniu žalovaného,
že uhradil omylom). Nárok žalovaného na vrátenie omylom zaplatenej sumy je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

33. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca objednané
práce vykonal a jeho nárok na zaplatenie ceny za dielo je oprávnený. Skutočnosť, že o odovzdaní
diela nebol spísaný odovzdávajúci protokol, ani nebol podpísaný stavebný denník, neznamená, že
nárok je nedôvodný. Ustanovenie § 554 ods. 6 Obch. zák. totiž neukladá priamo povinnosť spísať

zápisnicu o prevzatí diela a strany sporu takúto povinnosť písomne upravenú nemali. O vykonaní
diela svedčí predovšetkým skutočnosť, že žalovaný prejavil vôľu započítať pohľadávku žalobcu,
tento nárok teda nespochybnil. Tvrdil však, že práce neboli vykonané riadne, reklamoval ich a práce
museli byť odstránené tretím subjektom, čo predstavuje jeho nárok na náhradu škody. Pri posúdení
nároku žalovaného súd správne poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nároky, ktoré vyplývajú

zo záväzku zo zodpovednosti za vady nie je možné uplatniť, resp. domáhať sa titulom náhrady
škody. Žalovaný nepreukázal, že reklamoval bez zbytočného odkladu, okrem protichodných výpovedí
svedkov je jediným dôkazom o reklamácii neodborne vykonaných prác až výzva na vrátenie finančných
prostriedkov zo dňa 27.8.2012, t.j. rok po vykonaní prác. Naviac je potrebné uviesť, že z tejto reklamácie
nie je možné vyvodiť, aké nároky zo zodpovednosti z vád si uplatnil a že tak urobil po vykonaní diela.

Žalovaný teda nárok na náhradu škody nepreukázal, z čoho vyplýva, že ani hypoteticky neexistovala
pohľadávka spôsobilá na započítanie a to ani ako obrana v konaní.

34.Keďžesúddospelkzáveru,ženárokžalobcujeoprávnenýažalovanýnepreukázalnároknanáhradu
škody, zaplatenie istiny nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu a teda neexistuje nárok

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

37. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).