Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Mariana Pondelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201561
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4319201561.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: T. Q. Z. C., N. XX.XX.XXXX,

A. P.. B. XXXX/X, Š., adresa na doručovanie: A. XXX, W., proti žalovanému: Q. W., N. XX.XX.XXXX, A.
S. N. XX, Š., o zaplatenie 8.400,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.400,00 Eur v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 18. 04. 2019 neúplné
podanie, v ktorom okrem žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, žaloval aj žalovanú v 2/ rade
- N. V., bytom T. X, Š., a ktorým sa domáhal uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť mu 8.400,00 Eur
ktorú prevedie na účet Exekútorského úradu vo Vrábľoch - JUDr. Anetta Demešová, súdna exekútorka,
ako si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Po výzvach súdu a doplneniach žaloby aj o nárok na
náhradu škody, na ktorom však žalobca následne netrval, ktorý nárok žalobca zobral späť pred tým, ako
súd pripustil rozšírenie žaloby a pred tým, ako bola žaloba (spolu s doplnením) doručená žalovanému

do vlastných rúk, ako aj po späťvzatí žaloby voči žalovanej v druhom rade, o ktorom rozhodol okresný
súd uznesením č. k. 15C/17/2019-52 zo dňa 08.06.2020, právoplatným dňa 06.11.2020, bol ustálený
predmet žaloby, ako aj okruh žalovaných, z ktorého je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáha
uloženia povinnosti žalovanému (pôvodne žalovaný 1/) a to plnenia v sume 8.400,00 Eur z dôvodu
neuhradeného nájomného. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. O žalobe rozhodol okresný súd platobným rozkazom č. k. 15 C/17/2019 -55 zo dňa 10.06.2020,

ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol pre nemožnosť jeho doručenia
žalovanému, zrušený uznesením č. k. 15C/17/2019- 67 zo dňa 04.09.2020, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.10.2020. Aj napriek vykonanému šetreniu pobytu žalovaného tento zistený nebol,
pričom žalovaný si nepreberal zásielky súdu z adresy jeho trvalého pobytu uvedeného v záhlaví tohto
rozsudku, na ktorú mu bolo doručované uznesenie - výzva na vyjadrenie sa k žalobe spolu so žalobou,
prílohami k žalobe, poučením pre spotrebiteľa ako aj potvrdením o prijatí žaloby, ako rozhodnutím o
späťvzatí žaloby voči žalovanej v 2/ rade. Zásielka sa vrátila súdu nedoručená s poznámkou poštového

doručovateľa - adresát neznámy (č. l. 72). Z uvedeného dôvodu súd doručoval žalobu postupom
podľa ustanovenia § 116 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov,
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Takýmto spôsobom bola žaloba žalovanému doručená dňa
24.04.2019. Následne súd doručoval žalobu spolu so všetkými vyššie uvedenými prílohami, ako ajuznesením - výzva na vyjadrenie sa k žalobe, žalovanému, opäť na adresu jeho trvalého pobytu, ktorá
zásielka sa opätovne vrátila súdu nedoručená a to dňa 21.10.2020. Dňom vrátenia sa zásielka považuje
za doručenú. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. O nároku žalobcu okresný súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.11.2020, na ktorom konal
v neprítomnosti strán sporu, s tým, že žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, ako aj vyjadril súhlas
s prejednaním veci v svojej neprítomnosti.

4. Na pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: čl. 1 - 2 žaloba, čl. 3
- 5 zmluva o nájme rodinného domu a budúcej kúpnej zmluve z 02.11.2016, čl. 6 splnomocnenie na
uzatvorenie nájomnej zmluvy, čl. 7 kópia kat. mapy, čl. 8 list vlastníctva č. 2095 pre k. ú. Šahy, čl.
32 doplnenie chýbajúcich údajov + rozšírenie žaloby - neurčité a špecifikácia petitu žaloby, čl. 33 -
35 opätovne zmluva o nájme rodinného domu, čl. 36 opätovne splnomocnenie na uzavretie nájomnej
zmluvy, čl. 48 ďalšia špecifikácia žaloby, čl. 50 späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ a voči nároku na

náhradu škody, čl. 51a špecifikácia žaloby telefonickým oznámením, čl. 52 uznesenie z 08.06.2020,
ktorým bolo konanie voči žalovanej 2/ zastavené, čl. 55 PR z 10.06.2020, čl. 67 zrušený PR, uzn. z
04.09.2020, ppl. 06.10.2020, čl. 68 výzva žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, čl. 73 žaloba doručená
postupom podľa § 116 ods. 2 dňa 25.09.2020, čl. 76 oznámenie žalobcu o pobyte žalovaného, čl. 79
zásielka vrátená od žalovaného, kde bolo spolu s termínom doručovaná aj žaloba + všetky listinné

doklady, čl. 82 úradný záznam - súhlas žalobcu s prejednaním veci na dnešnom pojednávaní, čl. 83 e
- mailový dotaz, čl. 84 odpoveď žalobcu.

5. Z uvedených listinných dokladov, obsahu žaloby, ako aj obsahu celého spisového materiálu, okresný
súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5.1. Žalobca v postavení prenajímateľa, uzavrel s spolu žalovaným, ale aj pôvodne žalovanou v 2/ rade
v postavení nájomcov, zmluvu o nájme rodinného domu a budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2016
(ďalej len „zmluva o nájme“), na základe ktorej ako prenajímateľ a výlučný vlastník nehnuteľností
špecifikovaných v zmluve o nájme (ďalej len „predmet nájmu“) tieto prenechal nájomcom (teda aj

pôvodne žalovanej 2/) za účelom bývania a ich užívania. Zo zmluvy vyplýva, že obaja nájomcovia sa so
stavom prenajímaných nehnuteľností oboznámili na mieste samom a dňom 01.12.2016 ich preberajú
do svojho užívania. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 01.12.2016 do 31.12.2018. Z čl.
VI zmluvy o nájme vyplýva, že zmluvné strany si dohodli mesačné nájomné v sume 300,00 Eur, ktoré
mali nájomcovia poukazovať ale na účet Exekútorského úradu uvedeného v zmluve o nájme, ktoré

sa malo následne započítať ako záloha na kúpnu cenu s tým, že kúpna zmluva mala byť uzatvorená
medzi zmluvnými stranami po odpadnutí prekážky na strane budúceho predávajúceho (prenajímateľa),
najneskôr v lehote do 31.12.2018. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy však nedošlo s tým, že žalovaní neplatili
nájom počas trvania celého nájomného vzťahu, čo predstavuje 25 mesiacov. Žalovaný mal podľa
oznámenia žalobcu predmet nájmu užívať aj po ukončení nájomného vzťahu a to až do 30.03.2019, z

ktorého dôvodu sa žalobca domáhal spolu plnenia titulom dlžného nájomného za 28 mesiacov á 300,00
Eur = 8.400,00 Eur. Žalovaný uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nerozporoval.

6. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za

odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

7. Podľa § 664 OZ, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na
svoje náklady udržiavať.

8. Podľa § 665 ods. 1,2 OZ, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci
za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. (2) Nájomca je povinný vec užívať iba v
prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

9. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.10. Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.

11. Podľa § 701 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a
povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.

12. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im

najbližšie.

13. Súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu, v dôsledku čoho vznikol
medzi nimi záväzkovo-právny vzťah a teda povinnosť žalovaného platiť nájomné v zmysle nájomnej
zmluvy. Súd považoval tiež za nesporné dohodnuté nájomné, ako aj skutočnosť, že nájomné nebolo

platené vôbec, keďže toto nebolo zo strany žalovaného rozporované. Nespornou bola aj skutočnosť,
že následne nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z aktuálneho
LV č. XXXX pre k. ú. Š., podľa ktorého je žalobca stále vlastníkom predmetu nájmu. Pokiaľ žalovaný
neuhrádzal nájomné počas obdobia trvania nájmu t. j. 25 mesiacov, súd považoval takto uplatnený
nárok za dôvodný a preto priznal žalobcovi nárok na plnenie titulom neuhradeného nájomného v sume

7.500,00 Eur.

15. Aj napriek tomu, že nájomný vzťah bol uzatvorený s dvoma nájomcami, pričom žalobca trval na
plnení len vo vzťahu k jednému z nich a to v celom rozsahu, súd vyhovel žalobe v žiadanom rozsahu,
keďže súd mal zato, že v danom prípade vznikol spoločný nájom, z ktorého boli zaviazaní nájomcovia

spoločne a nerozdielne, teda ak žalobca žaluje len jedného z nájomcov, je možné priznať mu plnenie v
celom rozsahu len voči jednému nájomcovi. Tu súd aplikoval analogicky ustanovenie § 701 ods. 2 OZ,
vzťahujúce sa na spoločný nájom bytu, za použitia § 853 ods. 1 OZ.

16. Žalobca sa domáhal ale plnenia na nájomnom aj za obdobie následných 3 mesiacov, po ukončení

nájmu, keďže žalovaný aj napriek tomu, že nájomný vzťah už bol ukončený, predmet nájmu stále užíval.
Podľa žaloby mal nehnuteľnosť užívať naďalej, po ukončení nájomného vzťahu, len žalovaný (teda len
jeden z nájomcov). V tomto smere, keďže ani táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného rozporovaná,
považuje súd rovnako uvedenú skutočnosť za nesporú.

17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Keďže posledné tri mesiace užíval žalovaný pôvodný predmet nájmu už po ukončení nájomného
vzťahu, nebolo možné takto uplatnený nárok priznať ako nárok na neuhradené nájomné. Nárok bol
priznaný titulom bezdôvodného obohatenia, keďže bolo preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosť
za obdobie mesiacov 1 -3/2019 už bez právneho dôvodu. Pokiaľ bola dohodnutá suma nájmu 300,00
Eur, tak túto sumu súd považoval za zodpovedajúcu výške bezdôvodného obohatenia, o ktorú sa

žalovaný obohatil na úkor žalobcu, keďže za ďalšie obdobie neuhrádzal žalovanému žiadnu sumu
napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne predmetom nájmu naďalej užíval. Súd
preto považoval za dôvodný nárok aj v časti sumy 900,00 Eur (3 mesiace x 300,00 Eur).

19. Súd preto vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovaného zaviazal plnením v sume 8.400,00 Eur. V

sume 7.500,00 Eur súd vyhovel žalobe titulom nároku na neuhradené nájomné a v sume 900,00 Eur
titulom nároku na bezdôvodné obohatenie. (7.500,00 Eur + 900,00 Eur = 8.400,00 Eur).

20. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. V súlade s citovaným ustanovením preto okresný súd zaviazal žalovaného na plnenie práve v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 % v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.