Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45Cpr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200380
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317200380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci žalobcu:

Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a.s., Stará Vajnorská 9, Bratislava, IČO: 35792281, proti žalovanému:
W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. pri Z. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár,
s.r.o., Lehotského 4, Bratislava, IČO: 36757276, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2017 domáhala sa od žalovaného zaplatenia
sumy 5.483,47 eur a náhrady trov konania. Žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že žalovaný bol

u žalobcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2007 ako vodič na oddelení dopravy,
malzákladnúmzdu8.000,-Skt.j.265,55euravýkonnostnúodmenuaždovýšky50%zozákladnejmzdy.
Mzdovým dekrétom zo dňa 28.04.2014 bola žalovanému s účinnosťou od 01.04.2014 priznaná základná
mesačná mzda vo výške 450,- eur brutto a pohyblivá zložka mzdy vo výške 50% z mesačnej mzdy, spolu
630,-eurbrutto.Žalobcavobdobíodmája2014dojúla2016vyplácalžalovanémumzduvovyššejsume,
než na akú mal žalovaný nárok v zmysle jeho mzdového dekrétu. Celkový rozdiel skutočne vyplatenej
mzdy oproti priznanej mzde predstavuje spolu 5.483,47 eur. Po zistení omylu a bezvýslednej snahe

riešiť situáciu vzájomnou dohodou žalobca listom zo dňa 26.10.2016 požiadal žalovaného o vrátenie
neprávom vyplatených súm, v ktorom navrhol splátkový kalendár s možnosťou čiastočného odpustenia
dlhu. Žalovaný v odpovedi na žiadosť žalobcu uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

2. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Pracovná zmluva zo
dňa 30.10.2007, Mzdový dekrét zo dňa 28.04.2014, Výpisy z účtu G., a.s. Bratislava o poukázaní mzdy
príjemcovi, Výzva na vrátenie neprávom vyplatených súm zo dňa 26.10.2016, Odpoveď žalovaného zo

dňa 15.11.2016.

3. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami do vlastných rúk dňa 07.03.2017, vyzval
žalovaného, aby sa k žalobe v lehote určenej súdom písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom
rozsahu neuzná, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 167 ods. 2 CSP. Žalovaný v písomnom vyjadrení
zo dňa 10.03.2017 podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na základe pracovnej

zmluvy uzatvorenej so žalobcom od 01.11.2007 pracoval ako zamestnanec s pracovným zaradením
vodič na oddelení dopravy, mal dohodnutý týždenný pracovný čas 40 hod týždenne. Od 01.04.2014 boli
formou Mzdového dekrétu ako Prílohy č.1 k pracovnej zmluve, dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným
mzdové podmienky vykonávania práce, podľa mzdového dekrétu žalovanému prináležala mzda vovýške 630,- eur brutto, táto výška mu bola aj ústne oznámená a túto mzdu vo výške 630,- eur žalovaný
akceptoval. Tarifná mzda vo výške 630,- eur bola uvádzaná vo výplatných páskach, ktoré boli zo strany
zamestnávateľa odovzdávané žalovanému. Žalovaný neskúmal výplatné pásky, disponuje len s časťou

výplatných pások, v riadku „tarifná mzda“ je uvedený údaj 630,- eur a v riadku základná mzda je uvedený
iný údaj napr. 547,- eur, 600,- eur, 390,- eur, žalovaný tieto údaje neštudoval, zaujímalo ho koľko má
čistú mzdu. Žalovaný odpracoval u žalobcu každý mesiac množstvo nadčasov nad dohodnutý týždenný
pracovný čas, pracoval pravidelne v piatok okrem dennej práce aj večer takmer celú noc, každú druhú
sobotu, pretože vozil tovar do Žiliny a do Košíc. Z uvedeného dôvodu považoval vyplatenú mzdu za

primeranú aj vzhľadom na uvedenú prácu nadčas. Skutočnosť, že žalobca až po viac ako dvoch rokoch
od vystavenia mzdového dekrétu žalovanému omylom vyplácal niečo nad dohodnutý rámec svedčí
o tom, že mzdový dekrét nedokázali správne pochopiť ani zamestnanci žalobcu, ktorí majú odborné
vzdelanie na prácu s vyhotovením miezd. Je preto nemysliteľné, aby žalovaný mohol vedieť, že mu
žalobca vyplatil vyššiu mzdu ako bolo dohodnuté a to aj s prihliadnutím na množstvo odpracovaných
hodín.Žalobcavpodanejžalobesavôbecnezaoberaldokazovaním,prečobymalžalovanývedieťalebo

z okolností predpokladať, že mu boli omylom vyplatené nejaké sumy, poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 10/2008. Žalovaný nemal dôvod pochybovať o tom, že mu je vyplatená mzda inak
ako v súlade s dohodnutými podmienkami pracovnej zmluvy, žalobca ani nedokázal, že žalovanému
bola omylom vyplatená mzda, preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný predložil 4x fotokópie výplatnej pásky
zamestnanca.

5. Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk v zmysle § 167 ods. 3 CSP,
poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalobca svoje právo

na procesnú repliku využil, v písomnom vyjadrení dňa 09.05.2017 uviedol, že v mzdovom dekréte
zamestnanca je uvedené, že mzda 630,- eur pozostáva zo základnej mesačnej mzdy vo výške 420,- eur
brutto a pohyblivej zložky alebo osobného ohodnotenia vo výške 50% z mesačnej mzdy, čo predstavuje
210,- eur mesačne. Žalovaný bol u žalobcu zamestnaný od 01.11.2007 a tento spôsob odmeňovania,
stanovenie mzdy u zamestnávateľa bol obvyklý a zaužívaný po celú dobu trvania jeho pracovného

pomeru. Výkonnostná odmena alebo pohyblivá zložka mzdy môže byť krátená v závistlivosti od plnenia
dohodnutých kritérií, žalovanému po celú dobu trvania pracovného pomeru táto zložka bola vyplácaná v
plnej výške 50%. Vo výplatnej páske za mesiac november 2007 je uvedená tarifná mzda v sume 8.000,-
Sk, k čomu sú prirátané prémie vo výške 4.000,- Sk. Platovým výmerom od 01.02.2008 bol žalovanému
upravený základný plat na sumu 9.000,- Sk s výkonnostnou odmenou až do výšky 50% základného

platu.Vovýplatnejpáskezamesiacfebruár2008jetarifnámzdauvedenávovýške9.000,-Sk aosobitne
sú uvedené prémie k základnému platu vo výške 4.500,- Sk. Odmeny za prácu v noci a za odpracované
nadčasy boli vyplácané osobitne vo výplatnej páske uvádzané ako mimoriadne prémie, po konverzii
mzdového softvéru ako mesačné odmeny. Žalovaný pri primeranej obozretnosti za uvedených okolností
musel predpokladať, že pri mzdovom dekréte, kde bola základná mesačná mzda stanovená na sumu

420,- eur brutto je údaj na výplatnej páske upravujúci tarifnú mzdu v sume 630,- eur nesprávny, musel
si všimnúť údaj o zvýšení čistej mzdy. Chyba vznikla v dôsledku nesprávneho nahodenia údaja tarifnej
mzdy do mzdového systému, u ostatných asi 29 zamestnancov s pracovným zaradením vodič uvedená
chyba nevznikla a tarifná mzda pri rovnakých mzdových dekrétoch v ich výplatnej páske bola 420,- eur. V
mesiaci marci 2014 žalovaný odpracoval 25,5 hod nadčasov a odmena za prácu nadčas bola vypočítaná

vo výške 102,- eur, čistá mzda v marci 2014 činila 484,61 eur. V mesiaci apríli 2014 po zvýšení mzdy
žalovaný odpracoval 20 hod. nadčasov a odmena za prácu bola vypočítaná na 80,- eur, nižšia ako pred
zvýšením, čistá mzda za mesiac apríl bola 754,47 eur. Žalovanému muselo byť zrejmé, že zvýšenie
čistej mzdy v mesiaci apríli za predpokladu, že odpracoval menej nadčasov ako v mesiaci marec 2014 o
269,86 eur netto je neadekvátne zvýšeniu mzdy oproti mzdovému dekrétu o 132,- eur brutto. Žalovaný

i pri priemernej obozretnosti musel predpokladať, že ide o nesprávne určené sumy.

6. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: výplatnú pásku za november
2007, Platový výmer z 20.02.2008, výplatnú pásku za február 2008, Platový výmer z 28.03.2008,
výplatnú pásku za apríl 2008, výplatnú pásku za január 2009, výplatnú pásku za marec 2014, výplatnú

pásku za apríl 2014.

7. Súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému do vlastných rúk v zmysle § 167 ods.4 CSP. Žalovaný
svoje právo na procesnú dupliku využil, v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca po viac ako dvochrokoch zistil údajne chybné vyplácanie mzdy žalovanému, obozretný mal byť práve žalobca, jeho
vedúci zamestnanci vrátane mzdovej účtovníčky, ktorí vyhotovovali podklady na výplatu miezd a to
s ohľadom na skutočnosť, že žalobca mal zamestnaných viac vodičov a skôr mohol zistiť rozdiely v

mzde vodičov. Žalovaný nemohol ani nepoznal mzdu ostatných vodičov, nemal ani odbornosť na to, aby
skúmal jednotlivé položky vo výplatných páskach ako mohol žalovaný vedieť, že mu bola nejaká časť
mzdy viac ako dva roky omylom vyplatená, keď to nevedel žalobca ani jeho vedúci zamestnanci vrátane
mzdovej účtovníčky. Žalobca nepreukázal, že žalovaný ako zamestnanec vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi žalobcu uvedenými pod
bodom 6., listinnými dôkazmi žalovaného uvedenými pod bodom 4. a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Z pracovnej zmluvy súd zistil, že bola uzatvorená medzi zamestnávateľom Mediaprint - Kapa
Pressegrosso, a.s., Bratislava a zamestnancom W. G. dňa 30.10.2007, s nástupom práce zamestnanca

od 01.11.2007, na základe ktorej vykonával funkciu vodiča na oddelení dopravy, zamestnanec mal
odpracovať 40 hodín týždenne. V pracovnej zmluve boli dohodnuté mzdové podmienky zamestnanca,
základný plat 8.000,- Sk a výkonnostná odmena až do výšky 50% zo základnej mzdy mesačne, pracovný
pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.

10. Zo mzdového dekrétu z 28.04.2014 ako Prílohy č.1 k Pracovnej zmluve súd zistil, že s účinnosťou
od 01.04.2014 bola zamestnancovi priznaná mzda vo výške 630.- eur brutto, ktorá pozostávala zo
základnej mesačnej mzdy 420,- eur brutto a pohyblivej zložky mzdy (osobné ohodnotenie) vo výške
50% z mesačnej mzdy.

11. Zamestnávateľ Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a.s., Bratislava listom z 26.10.2016 vyzval W. G.
na vrátenie neprávom vyplatených súm za obdobie od mája 2014 do júla 2016 vo výške 5.483,47 eur, s
návrhom dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári po 100,- eur mesačne, s možnosťou čiastočného
odpustenia dlhu.

12. Zamestnanec v odpovedi z 15.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol
zamestnávateľovi, že mzda mu bola vyplatená v súlade so mzdovým dekrétom a k bezdôvodnému
obohateniu nedošlo.

13. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

14. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

15. Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce, mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným
odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena
družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky
upraviť aj uznesením členskej schôdze.

16. Podľa § 222 ods.1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

17. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.18. Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení charakteristickým znakom bezdôvodného
obohatenia je jeho vznik v dôsledku plnenia, ktorého základom je pracovný vzťah podľa Zákonníka
práce. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v zákonníku práce je zabrániť jeho vzniku
na úkor iného a ak už takéto obohatenie vznikne, povinnosť toho, kto ho získal, vydať ho tomu, na
úkor koho bolo získané. Predpokladom je, aby majetkový prospech bol získaný neoprávnene a tým

vznikla druhému účastníkovi majetková ujma. Medzi protiprávnym konaním a majetkovou ujmou musí
byť príčinná súvislosť. Lehota na vrátenie neprávom vyplatených súm je stanovená objektívne tri roky
od ich výplaty.

21. Zamestnávateľ je povinný bezdôvodné obohatenie vydať bez ohľadu na svoju prípadnú

dobromyseľnosť, na jeho strane nie je rozhodujúca subjektívna stránka zodpovednostného vzťahu.
Zamestnanec je povinný vydať zamestnávateľovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v peňažnom
plnení zamestnávateľa len vtedy, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide
o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, ide o posilnenie postavenie zamestnanca tým,
že vydanie bezdôvodného obohatenia podmieňuje naplnením ďalších predpokladov. Zamestnanec je

v určitých okolnostiach chránený a to v prípade, že mu zamestnávateľ nesprávne určil alebo omylom
vyplatil určitú finančnú sumu. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie zamestnávateľ, ktorý sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený

pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy dňa 30.10.2007, podľa ktorej žalovaný vykonával funkciu
vodiča na oddelení dopravy, pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Zamestnanec v
rozhodnom období podľa mzdového dekrétu zo dňa 28.04.2014 mal dohodnutú mesačnú mzdu vo
výške 630,- eur brutto, pozostávajúcu zo základnej mesačnej mzdy 420,- eur a pohyblivej zložky mzdy,
osobného ohodnotenia vo výške 50% z mesačnej mzdy (210,- eur), uvedené skutkové tvrdenia medzi

stranami sporu neboli sporné.

23. Predmetom konania bol uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia titulom
nesprávne vyplatenej mzdy žalovanému, za obdobie od apríla 2014 do decembra 2014 v sume 1.789,99
eur, za rok 2015 v sume 2.462,44 eur, za obdobie od januára 2016 do júna 2016 v sume 1.231,04 eur.

24.Tarifnámzdavovýške630,-eurbruttobolauvádzanásamotnýmzamestnávateľom,podľamzdového
dekrétu zamestnanca s účinnosťou od 01.04.2014, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výplatnej
páskyzamestnancazamesiacapríl2014.Podľatvrdeniažalobcuchybavzniklavdôsledkunesprávneho
nahodenia údaja tarifnej mzdy do mzdového systému, vo výplatnej páske zamestnanca za mesiac apríl

2014 zamestnávateľ mal správne uviesť tarifnú mzdu 420,- eur, zamestnávateľ nesprávne uviedol aj
osobný príplatok 264,89 eur, správne mala byť uvedená suma 210,- eur, žalovaný mal mzdu mesačne
celkom 630,- eur brutto. V položke odmeny mesačné 80,- eur bola uvedená práca nadčas.

25. Zamestnávateľ vo výplatnej páske uvádzal ďalej základnú mzdu a osobný príplatok, ktorú však

prepočítaval vzhľadom na počet odpracovaných dní, podľa vyjadrenia žalobcu bola vždy uvedená
iná suma základnej mzdy a osobného príplatku, tak ako je uvedené v písomnej špecifikácii žalobcu
„Vyčíslenie chybne vyplácanej výplaty G. W. v roku 2014, v roku 2015, v roku 2016“ (napr. v apríli 2014
bola uvedená hrubá mzda 989,69 eur, mal dostať základný plat 529,77 eur, mal dostať odmeny 80,- eur,
náhrady 115,03 eur, mal dostať spolu 724,80 eur, rozdiel 264,89 eur brutto, čistá mzda 754,47 eur, mal

dostať 568,65 eur, rozdiel 185,82 eur netto).

26. V predchádzajúcom období z predložených výplatných pások mal však súd preukázané, že
zamestnávateľvovýplatnejpáskezamestnancanapr.zafebruár2008uviedolzákladnúmzdu9.000,-Sk,tarifnú mzdu 9.000,-Sk a prémiu k základnému platu 4.500,- Sk, podľa Platového výmeru z 20.02.2008,
podľa ktorého základná mesačná mzda zamestnanca bola 9.000,- Sk a výkonnostná odmena až do
výšky 50% základnej mzdy (4.500,- Sk). Podľa platového výmeru s účinnosťou od 28.03.2008, mal

zamestnanec základnú mesačnú mzdu 10.000,- Sk a výkonnostnú odmenu až do výšky 50% základnej
mzdy (5.000,- Sk). Zamestnávateľ vo výplatnej páske zamestnanca napr. za január 2009 uviedol
základnú mzdu a tarifnú mzdu v rovnakej výške 331,94 eur a prémiu k základnému platu 165,97 eur.
Žalovaný bol u žalobcu zamestnaný od 01.11.2007 a tento spôsob odmeňovania, stanovenie mzdy
u zamestnávateľa bol obvyklý a zaužívaný po celú dobu trvania jeho pracovného pomeru, bol takto

vždy uvádzaný aj vo výplatných páskach, pričom výkonnostná odmena alebo pohyblivá zložka mzdy
bola žalovanému po celú dobu trvania pracovného pomeru vyplatená v plnej výške 50%. Žalobca v
rozhodnom období od apríla 2014 neuviedol vo výplatných páskach zamestnanca základnú mesačnú
mzdu 420,- eur a pohyblivú zložky mzdy, osobné ohodnotenie vo výške 50% z mesačnej mzdy (210,-
eur) tak ako to uviedol v predchádzajúcom období.

27. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že zamestnanec vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, že mu vyplatená časť
mzdy nepatrí. Žalovaný nemal dôvod pochybovať o tom, že mu mzda nepatrí, keď sám zamestnávateľ
nemal o tom vedomosť a pochybnosť a po viac ako dvoch rokoch zistil údajné chybné vyplácanie
mzdy žalovanému, v dôsledku nesprávneho uvedeného údaja tarifnej mzdy do mzdového systému.

Predovšetkým zamestnávateľ a jeho vedúci zamestnanci, vrátane mzdovej účtovníčky sú zodpovední
za vyhotovenie správnych podkladov na výplatu miezd žalovanému v súlade so mzdovým dekrétom
žalovaného. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalobca mal asi 29 zamestnancov s pracovným
zaradením vodič a skôr mohol zistiť rozdiely v mzde vodičov, žalovaný aj vzhľadom na počet
odpracovaných hodín nemohol ani nepoznal mzdu ostatných vodičov, preto nemal dôvod pochybovať o

tom, že mu mzda nepatrí, ktorú vypočítali zamestnanci žalobcu. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca
v konaní nepreukázal, že žalovaný ako zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že
ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a
právneho stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech,
ktorému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.