Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111229092
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1111229092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu: SON REAL, spol. s r.o.,
so sídlom Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava IČO: 35 896 230, proti žalovanému: Pospíšil & Partners,
k.s., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, správca úpadcu FISCAL SERVICES INTERNATIONAL s.r.o.,
v konkurze, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava (sídlo predtým: Tolstého 9, 811 96 Bratislava),
IČO: 35 847 140, práv. zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03
Bratislava, o vylúčenie vecí zo súpisu majetku podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/47/2011-382 zo dňa 01.03.2018, pomerom hlasov 3 : 0. takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/47/2011-382 zo dňa 01.03.2018
potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie
v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vylúčenie veci (nehnuteľností
špecifikovaných v petite žaloby) z konkurznej podstaty úpadcu, za ktorého koná žalovaný správca.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že po zrušení prvého rozsudku č.k. 1Cbi/47/2011-287 zo
dňa 07.04.2016, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoKR/50/2016-322 zo dňa 31.01.2017,
vec v súlade so závermi odvolacieho súdu, opätovne prejednal, skutkovo a právne posúdil a dospel k
právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že prvým rozsudkom č.k. 1Cbi/47/2011-287 žalobu
zamietol pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy spočívajúcu v neurčitosti dojednaní o splatnosti kúpnej
ceny, do takej miery, že nie je možné stanoviť časovú následnosť plnenia jednotlivých povinností
zmluvných strán. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí zaujal právny názor, že kúpna cena bola v

zmluve dohodnutá jasne a zrozumiteľne (III bod 1 a 10), body 5 a 6 sa dajú označiť ako cenu moderujúce
dojednania, ktorých naplnenie môže, ale nemusí mať na dohodnutú kúpnu cenu vplyv. Odvolací súd
ďalej konštatoval, že účastníci zmluvy sú podnikateľmi, kúpa nehnuteľnosti spadá do ich podnikateľskej
činnosti a nemožno teda tvrdiť, že Kúpna zmluva bola uzavretá len v zmysle § 588 a nasl. OZ. Krajský
súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude riadne preveriť
argumentáciu žalobcu vo vzťahu k jeho všetkým tvrdeniam preukazujúcim opodstatnenosť žaloby.
Pri posudzovaní Kúpnej zmluvy striktne odlíšiť zákonné podmienky viažuce sa na zmluvu o prevode

nehnuteľnosti od iných typov zmlúv kumulovaných v Kúpnej zmluve. Zamerať pozornosť na oddelené
posudzovanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti od iných typov zmluvných dohôd, resp. oddeliteľnosti
podstatných a nepodstatných podmienok zmluvy o prevode nehnuteľnosti vo vzťahu k posudzovaniu
platnosti, či neplatnosti zmluvy ako celku, resp. jej časti. Nezaoberať sa výlučne splatnosťou kúpnejceny, nakoľko táto nemôže mať za následok neplatnosť Kúpnej zmluvy ako celku, pričom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 1293/2005 zo dňa 30.11.2006. (Je-li dohoda o
splatnosti dluhu neplatná pro neurčitost /§ 37 odst. 1 OZ/, nastává v otázce splatnosti stejná situace,

jako by dohoda o určení splatnosti dluhu nebyla - § 563 OZ)).

1.1. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupoval v súlade so záverom odvolacieho súdu. Ohľadne
žalovaného nároku uviedol, že na pojednávaní dňa 12.02.2018 pripustil zmenu žaloby navrhnutú
žalovaným, o ktorej konal a rozhodol.

1.2. Predmetom sporu bolo žalobcom uplatnené právo na vylúčenie v žalobe označených nehnuteľnosti
zo súpisu majetku oddelenej konkurznej podstaty. Právo zakladajúce vylúčenie žalobca odvodzoval
od skutočnosti, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a svedčí zápis v katastri nehnuteľností.
Vlastnícke právo nadobudol na podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2009 uzavretej s úpadcom ako
predávajúcim, za dohodnutú kúpnu cenu 4.641.000,- Eur s DPH. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol

správou katastra povolený pod č.k. V-29634/2009 zo dňa 19.01.2010. Zmluva obsahovala aj dohodu
zmluvných strán, že žalobca vyplatí T. D., a.s., záväzok úpadcu v sume 2.012.549,- Eur (určenej k
25.01.2010), zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1810/2006 zo dňa 18.09.2006, zabezpečenom
záložným právom a o túto čiastku sa zníži kúpna cena. Žalobca dňa 25.01.2010 vykonal jednostranný
zápočet, ktorým započítal pohľadávku úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny 2.628.451,- Eur (4.641.000

Eur - 2.012.549 Eur) proti svojej vzájomnej pohľadávke voči úpadcovi vo výške 2.250.000,- Eur spolu
s úrokom z omeškania 0,25 % zo sumy 2.250.000,- Eur od 05.08.2009 do 25.01.2010 (973.125,-
Eur), ktorú žalobca nadobudol postúpením od spoločnosti SOMNER, spol. s r.o., na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2010. Žalobca namietal, že nehnuteľnosti, ktoré sú jeho
vlastníctvom, boli do konkurznej podstaty zahrnuté neoprávnene, bez zápisu poznámky, čím správca

konal v rozpore s § 78 a § 79 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“).
Kúpnu zmluvu žalobca označil za platnú a účinnú, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností.
Vo vzťahu k dojednaniam týkajúcim sa kúpnej ceny žalobca uviedol, že pre nečinnosť úpadcu, ktorý
mu neodovzdal dokumentáciu k pohľadávke T. D., a.s., zo zmluvy o kontokorentnom úvere, nebol v
omeškaní s úhradou kúpnej ceny.

1.3. Žalovaný v procesnej obrane označil Kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú pre neurčitosť a rozpor
s dobrými mravmi. Súčasne však, pre prípad iného názoru súdu, poukázal na to, že existuje odstúpenie
úpadcu od Kúpnej zmluvy pre jej podstatné porušenie, keďže žalobca nezaplatil podstatnú časť
kúpnej ceny. Zmluva teda zanikla odstúpením pre podstatné porušenie zmluvných povinností. Žalovaný

sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o dôvodnosti jednostranného zápočtu. Argumentáciu žalobcu, že
kúpna cena nebola splatná, označil za absurdnú, nakoľko žalobca si započítal časť kúpnej ceny so
svojimi údajnými (domnelými) pohľadávkami nadobudnutými postúpením. Zákon neumožňuje započítať
nesplatnú pohľadávku proti splatnej jednostranným úkonom bez súhlasu dotknutej strany. Žalobca
nepreukázal, ani tvrdenie, že mu neboli odovzdané dokumenty, nakoľko podľa obsahu zmluvy tieto tvoria

jej súčasť. Žalobca je spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. b/, c/ ZKR, a to cez osobu
svojho konateľa. Žalobca tvrdil, že časť kúpnej ceny započítal a časť kúpnej ceny vyplatil tak, že prevzal
záväzok úpadcu voči T. D., a.s.. K prevzatiu záväzku však nikdy nedošlo, pričom v súvahe žalobcu
(riadok 116) je uvedený bankový úver, ktorý sa numericky zhoduje so zostatkom úveru úpadcu od T.
D., a.s. Žalobca si takto znížil zisk, avšak reálne ku prevzatiu záväzku nikdy nedošlo, nakoľko nikdy

nebol schopný plniť svoj záväzok. Uvedené je zrejmé aj z konania T. D., a.s., ktorá zhruba mesiac po
prevode nehnuteľností zosplatnila úver úpadcu. Cieľom konateľa žalobcu pána Jozicu bolo nadobudnúť
nehnuteľnosť bez protiplnenia.

1.4. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že s poukazom na právny záver o platnosti

Kúpnej zmluvy vyslovený odvolacím súdom, posudzoval spornú otázku úkonu odstúpenia úpadcu od
Kúpnej zmluvy dňa 11.06.2010 pre jej porušenie žalobcom, ako i platnosť úkonu odstúpenia úpadcu od
Kúpnej zmluvy dňa 27.07.2010, ktorých platnosť žalobca v konaní namietal.

1.5. Vo vzťahu k právnemu režimu, ktorou sa spravuje Kúpna zmluva uviedol, že vzhľadom na jej

uzavretie zmluvnými stranami, ktorými sú podnikatelia, zmluva podlieha aj právnemu režimu zákona č.
513/1991 Z.z., Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“). Poukázal na to, že od zmluvy možno odstúpiť
v prípadoch, keď si to zmluvné strany výslovne dohodnú alebo keď to umožňuje zákon (§ 48 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 344 Obchodného zákonníka). Pri dojednávaní možnosti odstúpenia vzmluve by zmluvné strany mali jasne a zrozumiteľne definovať prípady, v ktorých je možné od zmluvy
odstúpiť, či už je to v situácii porušenia určitej povinnosti druhou zmluvnou stranou alebo pre prípad
vzniku určitej objektívnej situácie. Každý takýto prípad je potrebné presne definovať buď presným

určením konkrétnej povinnosti, porušenie ktorej zakladá právo druhej zmluvnej strany na odstúpenie
alebo popísať objektívnu situáciu, v ktorej je určená zmluvná strana oprávnená využiť tento inštitút.
Odstúpenie je jednostranný právny úkon, pri ktorom sa v zmysle aplikovateľných právnych predpisov
nevyžadujú osobitné náležitosti a na inštitút odstúpenia by sa tak vzťahujú len všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch. Na nastúpenie jeho účinkov sa vyžaduje náležité doručenie druhej zmluvnej strane

(§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka).

1.6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa čl. III. bod 9 Kúpnej zmluvy, kúpna cena bude vyplatená
jednorázovo, a to do jedného týždňa po zápise vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Ak by sa
tak nestalo do 6 mesiacov, je predávajúci oprávnený odstúpiť od zmluvy a uplatniť si náhradu škody
voči kupujúcemu.

1.7. V konaní mal preukázané, že žalovaný listom zo dňa 27.07.2010 odstúpil od Kúpnej zmluvy
dôvodu, že nedošlo k úhrade kúpnej ceny v zmysle zmluvných dojednaní. Doručenie odstúpenia žalobca
nerozporoval, v konaní argumentoval len tým, že v čase odstúpenia kúpna cena nebola splatná,
nakoľko úpadca ho na úhradu kúpnej ceny nevyzval, ako i tým, že úpadca žalobcovi neodovzdal

žiadnu dokumentáciu v zmysle čl. I odsek 9 Zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená
argumentácia neobstojí. Článok III bod 9 Kúpnej zmluvy jednoznačne stanovuje splatnosť kúpnej ceny,
ktorú žalobca nedodržal (medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca kúpnu cenu nevyplatil), a teda
úpadca bol v zmysle Zmluvy oprávnený od zmluvy odstúpiť. Sám žalobca v jednostrannom započítaní
zo dňa 25.01.2010 uviedol, že kúpna cena sa stala splatná dňa 28.01.2010 a jeho argumentáciu

spočívajúcu v tvrdení, že kúpna cena splatná nie je, vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú.

1.8. S poukazom na ust. § 351 ods. 1, 2 ObchZ, uviedol, že na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov
odstúpeniapodľaObčianskehozákonníka,kdeúčinnýmodstúpenímsazrušujezmluvaodzačiatku(§48
ods. 2), pri odstúpení od zmluvy v obchodných vzťahoch sa zmluva podľa § 351 ods. 1 Obchz., zrušuje

a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením
zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť
právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Obchodný zákonník túto situáciu
rieši osobitne a to tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto
práva je viazaný na účinnosť odstúpenia. V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná

náhrada. Súd mal za preukázané, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy zo strany úpadcu a
žalobca, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, bol povinný vrátiť prijaté
plnenie. Úpadca je teda vlastníkom predmetných nehnuteľností a správca konkurznej podstaty, ktorý
zapísal nehnuteľnosti do podstaty úpadcu postupoval podľa zákona, v dobrej viere a s odbornou
starostlivosťou, za súčasného rešpektovania oprávnených záujmov konkurzných veriteľov, ale aj práv

tretích osôb. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobca je doposiaľ v katastri zapísaný ako
vlastník nehnuteľností. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
žalobu zamietol a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm.b/,d/,h/zákonač.160/2015Z.z.,Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„CSP“),čímnapadnutému
rozhodnutiu vytýkal porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal nedostatok riadneho
odôvodnenia rozhodnutia, nevysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, resp. opomenutie aplikácie §
79 ZKR, ako mu bolo uložené v bode 12 uznesenia odvolacieho súdu a aplikáciu nesprávnej právnej

normy (časovo nesprávneho znenia) § 78 ods. 1, 2 ZKR. Podľa odvolateľa mal prvoinštančný súd,
vzhľadom na dátum začatia konania, aplikovať cit. ust. v znení účinnom do 31.12.2011, ako ustanovuje
§ 206a ZKR. Podľa odvolateľa žalovaný správca zaradil nehnuteľnosti do oddelenej konkurznej podstaty
bez výzvy vlastníkovi podľa § 79 ods. 1 ZKR a bez zápisu poznámky. Odvolateľ mal za to že žalovaný
nikdy nezapísal dotknuté nehnuteľnosti do súpisu ako majetok úpadcu (titulom zániku kúpnej zmluvy

odstúpením),alevždyakomajetoktretejosoby(titulomzáložnéhopráva),pričompredichzápisomnebol
dodržaný postup podľa § 78 a § 79 ZKR, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Navyše súd prvej
inštancie argumentuje jasne stanovenou splatnosťou kúpnej zmluvy, hoci podľa uznesenia odvolacieho
súdu z 31.01.2017 sú tieto ustanovenia neplatné, avšak nespôsobujú neplatnosť zmluvy ako celku.Preukázanie odovzdania dokumentov zakladajúcich splatnosť kúpnej ceny podľa odvolateľa zaťažovalo
žalovaného (úpadcu) a nie žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že
žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu označil odvolaciu argumentáciu žalobcu za nedôvodnú a
účelovú. K tvrdeniam žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia pre aplikáciu nesprávneho právneho predpisu
- znenia § 78 ods. 1, 2 ZKR uviedol, že toto tvrdenie neobstojí, nakoľko predmetné ust. ZKR (či už v znení
účinnom pred alebo po 1. januári 2012), nie je právne posúdenie veci relevantné (hľadiska rozhodovania

súdu o vylúčení sporného majetku zo súpisu majetku úpadcu). Ide o formálne pochybenie, ktoré nemá
vplyv na rozhodnutie súdu. Rozdiel v zneniach cit. ustanovení je najmä formulačného charakteru so
zachovaním relevantného obsahu (t.j. zapísanie majetku s poznámkou a výzva na podanie žaloby). Ani
sám žalobca v odvolaní neodôvodnil, aký vplyv by ním namietaná skutočnosť mala mať na rozhodnutie
súdu a túto námietku pri prvom odvolaní ani neuplatnil. Uviedol, že pri spísaní majetku je správca vždy
povinný posúdiť, či zaradenie majetku do súpisu podstaty je nesporné, alebo či môžu byť o jeho zaradení

do podstaty pochybnosti. Predchádzajúci správca vyhodnotil zaradenie nehnuteľnosti do podstaty ako
nesporné a zapísal ich ako majetok úpadcu (t.z. bez poznámky v prospech tretej osoby). Obranou tretích
osôbprotinezákonnémuzápisuichmajetkudokonkurznejpodstatyúpadcujeinštitútvylučovacejžaloby
podľa § 78 ZKR. Vzhľadom na túto skutočnosť (zápis bez poznámky), pre žalobcu neplynula 30 dňová
lehota uvedená v ust. § 78 ods. 2 ZKR (účinného do 31. decembra 2011) a žaloba bola podaná včas.

Je teda irelevantné, či boli pozemky zapísané do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou alebo bez
poznámky (§ 78 ods. 1 ZoKR), resp. či správca konkurznej podstaty vyzval žalobcu v 30-dňovej lehote
na uplatnenie si svojho práva na súde žalobou (§ 78 ods. 2). Legitimácia k vylučovacej žalobe je daná
už tým, že nehnuteľnosti boli správcom zapísané do súpisu konkurznej podstaty a žalobca mal právo
podať žalobu bez ohľadu na zápis poznámky, ktoré aj uplatnil.

K odvolacím tvrdeniam žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces pre neúplnosť a
nepreskúmateľnosť rozsudku, nedostatok odpovede súdu na argumentáciu žalobcu § 78 - § 79 ZKR
žalovaný uviedol, že podľa judikatúry sa nevyžaduje odpoveď súdu na každý argument strany, ale
len ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (ÚS 251/04, ÚS 209/04). S poukazom na
rozhodnutie NS SR 3Cdo 269/2013 a 6Cdo 148/2016 uviedol, že „za vadu konania v zmysle § 241 ods. 1

písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/) v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa“. Právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
podľa žalovaného porušené nebolo.
V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zaujal stanovisko k argumentácii žalobcu k ust. § 78, § 79 ZKR.
Uviedol, že zápis nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu, vykonal prechádzajúci správca bez

zápisu poznámky, keďže mal za to, že ide o majetok úpadcu. Žalovaný zápisom nehnuteľností do
oddelenej podstaty s poznámkou v zmysle § 78 ZKR, nekonvalidoval zápis predchádzajúceho správcu,
ale konal na podnet zabezpečeného záložného veriteľa TC Real Estate development Immobilien GmbH,
z titulu existencie jeho záložného práva, ktoré ho oprávňuje uspokojiť sa zo založených nehnuteľností
bez ohľadu na skutočnosť, v koho vlastníctve sú. Dôkazom obštrukčnej argumentácie žalobcu je

skutočnosť, že spochybňuje aj tento zápis.
K argumentácii žalobcu ohľadne splatnosti kúpnej ceny, odovzdania dokumentov a záverov uznesenia
odvolacieho súdu k neplatnosti zmluvy v časti kúpnej ceny žalovaný uviedol, že konštatovanie o
neplatnosti dojednania kúpnej ceny z uznesenia nevyplýva. Odvolací súd v uznesení iba konštatuje,
že sa nestotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, v tom že splatnosť je dohodnutá neurčito, v

súvislosti s dôvodmi, o ktoré súd prvej inštancie toto tvrdenie oprel (bod 8.2. uznesenia). Odvolací
súd ďalej konštatoval (bod 12), že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní nemá zaoberať výlučne
splatnosťou kúpnej ceny, nakoľko táto nemôže mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy ako celku.
Žalovaný zotrval na názore, že kúpna cena bola splatná. Žalobca bol vyzvaný na jej úradu, čo vyplýva
aj z jednostranného zápočtu zo dňa 25. januára 2010, kde sám žalobca uvádza, že mu bola kúpna cena

za pozemky vyfakturovaná na základe faktúry vystavenej dňa 21. januára 2010, s dátumom splatnosti
28. januára 2010. Pokiaľ mal žalobca vedomosť o predmetnej faktúre, musela mu byť doručená, a teda
bol týmto spôsobom aj riadne vyzvaný na zaplatenie kúpnej ceny. S týmito tvrdeniami sa súd prvej
inštancie v rozsudku vysporiadal (bod 35), kde s poukazom na čl. I, ods. 9 a čl. III ods. 9 zmluvy ako
aj s poukazom na jednostranné započítanie vyhodnotil argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tvrdení,

že kúpna cena nie je splatná a mal byť vyzvaný na jej úhradu, ako účelovú. Tvrdenie žalobcu, že súd
prvej inštancie sa v rozsudku týmto argumentom nezaoberal a nevyhodnocoval ho je preto nepravdivé.
Žalovaný s poukazom na čl. I ods. 9 kúpnej zmluvy doplnil, že všetky potrebné originály podkladov,
dokumentovaplánovtvoriliprílohuzmluvy.Zuvedenéhovyplýva,žetentozáväzokbolsplnenýužvčasepodpisu zmluvy. Neodovzdanie dokladov však nie je dôvodom na nezaplatenie kúpnej ceny. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), preskúmal obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V priebehu konania žalobca, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.02.2018, navrhol

pripustiť zmenu žalobného petitu v nadväznosti na zmenu zabezpečeného veriteľa (z T. D., a.s. na
TC Real Estate development Immobilien GmbH), o ktorej súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní
konanom dňa 12.02.2018 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a žalovaného. Súd prvej
inštancie aj po zmene petitu ďalej konal a rozhodol o identickom nároku. Zmena petitu, ako odvolací súd
už uviedol, reflektovala len za zmenu záložného veriteľa, pre ktorého bola vytvorená oddelená podstata.
Z pohľadu odvolacieho súdu ide len o procesné upresnenie pôvodného petitu. Nedošlo k rozšíreniu

uplatneného práva, ani k uplatneniu iného práva.

6. V priebehu odvolacieho konania žalovaný odvolaciemu súdu doručil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č.k. 9Cbi/203/2011-460 zo dňa 10.01.2019, právoplatný dňa 06.04.2019, ktorým bola určená
neúčinnosť Zmluvy o kúpe nehnuteľností z 21.12.2009 voči konkurzným veriteľom úpadcu. Označený

rozsudok, k vydaniu ktorého došlo po začatí odvolacieho konania, spĺňa náležitosti prípustnej novoty v
odvolacom konaní podľa § 366 písm. d/ CSP, preto odvolací súd tento dôkaz považuje za prípustný.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Medzi stranami spornou otázkou, vyplývajúcou z podstaty predmetu konania, bolo či žalobca

osvedčil právo na vylúčenie nehnuteľností z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu, ktorého správcom je
žalovaný a či skutkový a právny záver súdu prvej inštancie v napadnutom (v poradí II rozsudku) je vecne
správny. Na tieto skutočnosti, v rozsahu odvolacích dôvodov, zameral odvolací súd odvolací prieskum.

9. Z obsahu spisu vyplýva, a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca dňa 21.12.2009 uzavrel

s úpadcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 4713 a žalobca bol zapísaný ako ich vlastník.
V čase zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu FISCAL SERVICES INTERNATIONAL
s.r.o., zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností svedčal žalobcovi. Žalobca sa včas podanou
žalobou domáhal ich vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu, dôvodiac existenciou a nespornosťou

jeho vlastníckeho práva, pre ktorú zápis do podstaty nebol možný, naopak je daný zákonný dôvod na
vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty. Žalobca tvrdil, že si zmluvné povinnosti, vyplývajúce
mu z kúpnej zmluvy riadne splnil, k úhrade kúpnej ceny došlo jednostranným zápočtom z 25.01.2010.
Odstúpenie od zmluvy vykonané listom úpadcu z 11.06.2010 ani odstúpenie vykonané listom právneho
zástupu úpadcu z 27.07.2010 nie je právne dôvodné a účinné.

10. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v súlade so závermi vyjadrenými v zrušujúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu správne ustálil, že na vzťahy z kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností,
uzavretej zmluvnými stranami pri použití § 588 Občianskeho zákonníka, dopadajú a vzťahujú sa na
ňu aj ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 5, 6 ObchZ, v znení k 21.12.2009, t.j. ku dňu

uzavretia kúpnej zmluvy), nakoľko je uzavretá medzi podnikateľmi, obe zmluvné strany majú v predmete
podnikaniaajpodnikanievoblastinehnuteľností.Akovyplývazlistinnýchdôkazov,žalobcanadobudnuté
nehnuteľnosti zahrnul do svojho majetku a viedol ich v účtovníctve.

11. Žalobca tvrdil, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nie je ničím spochybnené, a neexistuje

skutočnosťspôsobilátotoprávospochybniťalebooslabiť,ktorábyzakladaladôvodnosťpostupusprávcu
naichzapísaniedopodstatyúpadcu.Žalovanýtvrdil,žesprávcaprizápisenehnuteľnostíkonaldôvodne,
v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi s ustanovení ZKR, nakoľko kúpna zmluva zanikla v
dôsledku účinného odstúpenia úpadcu už listom z 11.06.2010, pre podstatné porušenie zmluvnýchpovinností žalobcom, ktorý neuhradil dohodnutú kúpnu cenu. Z opatrnosti a z dôvodu právnej istoty od
kúpnej zmluvy úpadca opakovane odstúpil aj listom z 27.07.2010.

12. Súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav rozhodný pre skúmanie otázky
dôvodnosti a nástupu účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy. Správne poukázal na skutočnosť, že v
zmysle čl. III bod 9 (v nadväznosti na bod 4) zmluvy nastala splatnosť kúpnej ceny, dojednanej v čl. III
bod 1, do jedného týždňa po zápise vlastníckych práv žalobcu do katastra nehnuteľností. Žalobca, ktorý
sa stal vlastníkom nehnuteľností dňa 19.01.2010 (povolením v kladu pod č.k. V-29634/2009) nepoprel

skutočnosť, že mu zo strany úpadcu, ako predávajúceho, bola doručená faktúra č. PSI_VF_201001,
vystavená dňa 21.01.2010 a splatná dňa 28.01.2010, na úhradu kúpnej ceny 4.641.000,- Eur. Kúpnu
cenu žalobca neuhradil a neplnil za úpadcu ani pohľadávku záložného veriteľa T. D., a.s., o čom svedčí
konaniezáložnéhoveriteľa,ktorývočiúpadcovizosplatnilúverazačalrealizovaťvýkonzáložnéhopráva.
Za takýchto okolností úpadca v zmysle § 344, § 345 ods. 2 ObchZ, listom z 27.07.2010, od uzavretej
kúpnej zmluvy dôvodne odstúpil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva v dôsledku

účinného odstúpenia úpadcu zanikla. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že k odstúpeniu od zmluvy
listom z 27.07.2010 došlo v intenciách zmluvných dojednaní čl. III bod 9 Kúpnej zmluvy, v čase, keď
žalobca meškal s úhradou kúpnej ceny viac ako 6 mesiacov od zápisu vlastníctva žalobu do katastra
nehnuteľností. Ako uviedol súd prvej inštancie, žalobca doručenie odstúpenia nerozporoval.

13. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zrejmého zo spisu súdu prvej inštancie, nad rámec
odvolania dopĺňa, že listom z 01.12.2015 od kúpnej zmluvy odstúpil aj žalovaný správca, a to v súlade
s jeho oprávnením podľa § 45 ods. 1 ZKR v spojení s § 46 ods. 1 ZKR. Vzhľadom na nástup účinkov
skoršieho odstúpenia úpadcu, však už odstúpenie správcu zostáva bez právneho významu.

14. Odvolací súd považuje za dôvodné stotožniť sa s argumentáciou žalovaného, že kúpna cena nebola
a nemohla byť uhradená ani jednostranným zápočtom žalobcu vykonaným dňa 25.10.2010, ktorým si
započítal kúpnu cenu, o ktorej tvrdí, že nebola splatná (§ 359 ObchZ, § 581 ods. 2, veta druhá OZ),
so svojou vzájomnou pohľadávkou voči úpadcovi (nadobudnutou postúpením od postupníka SOMMER
s.r.o.), ktorej právny základ a dôvodnosť žalovaný popiera. Tento právny úkon je predmetom súdneho

sporu o určenie neplatnosti jednostranného zápočtu žalobcu, vedeného na Okresnom súde Bratislava I.

15. V dôsledku účinného odstúpenia si strany boli povinné vrátiť vzájomné plnenia. Argumentácia
žalobcu, že mu svedčí zápis na liste vlastníctva a jeho vlastnícke právo je dané nemá za takých okolností
oporu v hmotnom práve.

16. Odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov k dôvodnosti vylučovacej žaloby podľa
§ 78 ZKR, len samotná existencia vlastníckeho práva (aj keď by ju žalobca preukázal, čo v prejednávanej
veci splnené nebolo) ešte nezakladá dôvodnosť vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty.

17. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP, považuje za potrebné vyjadriť sa i k ďalším podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. V prejednávanej veci ide o procesný útok a procesnú obranu
strán vo vzťahu k § 78 ods. 1 veta druhá a § 79 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011. Odvolací súd
umožnil stranám vyjadriť sa k aplikácii cit. ust. ZKR aj na pojednávaní (hoci jeho vykonanie nebolo pre

rozhodnutie vo veci potrebné, keďže tvrdenia a vyjadrenia strán sporu k uvedeným ustanoveniam ZKR
boli prezentované aj v písomnom procese a vyjadreniach pred súdom prvej inštancie i v odvolacom
konaní a nešlo o doplnenie ani o zopakovanie dokazovania).

18. Odvolací súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobou dotknuté nehnuteľnosti,

boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy predmetom záložného práva zabezpečeného veriteľa T. D., a.s.
Zaťaženie nehnuteľností záložným právom úpadca deklaroval aj v ustanoveniach kúpnej zmluvy a
jeho uspokojenie bolo súčasťou dojednaní o zmluvnej cene. Rovnako je nesporné, že nehnuteľnosti
boli už predchádzajúcim správcom zapísané do oddelenej konkurznej podstaty úpadcu, čo vyplýva
zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 156/2011 zo dňa 12.8.2011. Zápis do oddelenej podstaty v

prospech zabezpečeného záložného veriteľa je akceptovaním osobitosti záložného práva. Odvolací súd
sa síce stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predchádzajúci správca mal žalobcu, ktorému v čase
zápisudooddelenejpodstatysvedčilovlastníckeprávoknehnuteľnostiam,vyzvaťnasplneniepovinnosti
uhradiť za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom a súčasne zapísať poznámku o spornomzápise, avšak porušenie tejto povinnosti môže mať vplyv len na zodpovednosť správcu, ako uviedol
aj žalovaný. Navyše po zmene oddeleného veriteľa (v dôsledku postúpenia pohľadávky), žalovaný
aktualizoval zápis do oddelenej konkurznej podstaty, doplnil poznámku a výzvou zo dňa 02.10.2017,

ktorú si žalobca prevzal dňa 06.10.2017, ho vyzval na splnenie povinnosti uhradiť za úpadcu pohľadávku
zabezpečeného veriteľa. Žalobca výzvu nesplnil a pohľadávku úpadcu neuhradil.

19. Podľa § 79 ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, pred tým ako správca zapíše majetok
tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní

od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na
výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

20. Žalobcovi, ktorý v konaní argumentoval tým, že je legitímnym a oprávneným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných do oddelenej konkurznej podstaty nič nebránilo splniť výzvu správcu,
uhradiť za úpadcu zabezpečenú pohľadávku a vyhnúť sa tak zápisu nehnuteľností v konkurznej

podstate. Žalobca si v čase doručenia výzvy žalovaného bol a musel byť vedomý, že nesplnenie tejto
povinnosti zakladá zákonný dôvod zahrnutia nehnuteľností do konkurznej podstaty. Odvolací súd preto
argumentáciu žalobcu, ktorou namieta porušenie zákonných ustanovení § 78, 79 ZKR vyhodnotil ako
účelovú.

21. K námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aplikoval nesprávne znenie
§ 78 ZKR (nesprávnu časovú os predpisu účinnú od 01.01.2012) odvolací súd vádza, že došlo k
nesprávnej aplikácii tejto právnej normy, avšak cit. ust. zákona súd prvej inštancie uviedol len vo výpočte
citovaných ustanovení bez toho, aby vo vzťahu k nemu vec právne hodnotil a posúdil. Odvolací súd
stotožňujúcsasargumentácioužalovanéhouvádza,žezatakýchtookolnostíideoformálnepochybenie,

ktoré nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a konanie nie je zaťažené vadou podľa § 365 ods.
1 písm. d/ CSP.

22. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu žiadneho hmotného práva, ktorým by osvedčil danosť
žalovaného nároku na vylúčenie veci (nehnuteľností) z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. Iba

samotná skutočnosť, že žalobca v čase podania žaloby disponoval kúpnou zmluvou uzavretou s
úpadcom a svedčil mu zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nezakladá právo na ich
vylúčenie z konkurznej podstaty.

23.Odvolacísúdpreúplnosťuvádza,žežalobcadôvodnosťsvojichtvrdeníolegitimitesvojhovlastníctva

a úhrade kúpnej ceny neuniesol ani v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/203/2011,
v ktorom súd rozsudkom č.k. 9Cbi/203/2011-460 určil neúčinnosť kúpnej zmluvy podľa § 57 ods. 1
ZKR pre neprimeranosť plnenia vo výške dohodnutej kúpnej ceny. Konajúci súd mal preukázané, že
Kúpna zmluva bola uzavretá medzi spriaznenými osobami, ktorá existovala v personálnom prepojení
konateľa a spoločníka žalobcu so spoločnosťou úpadcu a dohodnutá kúpna cena nezodpovedala cene

predávaných nehnuteľností.

24. Odvolací súd tak, s poukazom na uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).