Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/369/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717204905
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717204905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so
sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, zastúpeného RASLEGAL, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Mostová 2, IČO: 36 855 561 proti žalovaným 1. Z.. C. S., H.. XX. XX. XXXX, C. N. E.,
X. Z. XXX/X, zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, IČO: 42 104 521, 2. O. S., H.. XX. XX. XXXX, C. K. Č.. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ing.
Renátou Vorobeľovou so sídlom v Humennom, Lipová 1, IČO: 37 368 940, o zaplatenie 22.610,40 eur
s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.

11Csp/71/2017-147 zo dňa 04. 05. 2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 11Csp/71/2017-179 vo výroku, ktorým
bolo žalobe vyhovené (I.) a vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 474,385 eur (II.).

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 11Csp/71/2017-179 vo výroku o zamietnutí
žaloby o zaplatenie 474,385 eur (II.).

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 11Csp/71/2017-179 vo výroku o trovách
konania (III.) a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi 21.661,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
z tejto sumy od 20. 10. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plniť druhým zo žalovaných.
Žalobu v časti o zaplatenie 948,77 eur zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným
v 1. a 2. rade v pomere 100 %. Návrh žalovaného v 1. rade z 10. 01. 2018, doručený súdu 12. 01.

2018 na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 37C/44/2017 zamietol. Opravným uznesením opravil svoj rozsudok zo dňa 04. 05. 2018
č.k. 11Csp/71/2017-147 vo výroku III tak, že tento má správne znieť: „Priznáva žalobcovi náhradu trov
konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v pomere 91,60 %“. Zároveň opravil svoj rozsudok zo 04. 05.
2018 v časti odôvodnenia tak, že ods. 42 odôvodnenia má správne znieť: „O trovách konania rozhodol
súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že keďže žalobca mal vo veci úspech v časti sumy 21.661,63 eur
(95,80 %) a neúspech v časti o zaplatenie sumy 948,77 eur (4,20 %) tak súd mu priznal náhradu trov

konania voči neúspešným žalovaným v pomere 91,60 % (95,80 % - 4,20 %). O ich výške rozhodne
samostatný uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia čiastky
21.661,63 eur s prísl. titulom vrátenia neuhradeného zostatku úveru na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. Z. XXXXXXXXXX a dohody o ručení v znení dodatku č. 1 uzavretého 19. 08. 2014.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 03. 05. 2013 ako veriteľ uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere č.
Z.-XXXXXXXXXXuzatvorenúpodľa§497až507ObchodnéhozákonníkaaDohoduoručeníuzatvorenú
v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka so žalovaným v 1. rade, ktorý pri tomto právnom
úkone vystupoval ako podnikateľ s obchodným menom Mgr. Bohuš Procivňák BP PRESS s miestom

podnikania Vinné 478, 072 31 Vinné IČO: 37 315 609 ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako
ručiteľkou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 35.000 eur na investičné
účely s úrokovou sadbou Base rate + úroková marža 3,5 % p.a. floating, splatnosť úrokov vždy k ultimu
mesiaca, výška splátky 973 eur mesačne, úrok z omeškania 25% p.a. Dňa 19. 08. 2014 bol uzavretý
medzi stranami Dodatok č. 1 k predmetnej úverovej zmluve, ktorého predmetom bola dohoda o zmene
úverovej zmluvy v rozsahu uvedenom v čl. II. Dodatku, podľa ktorého sa v Úverovej zmluve v článku

I. „Základné podmienky“ zmenila konečná splatnosť úveru na 31. 07. 2017. Z dôvodu nedodržania
povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o úvere žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a výzve
na zaplatenie dňa 08. 10. 2015, v ktorej žalovaným poskytol dodatočnú lehotu na zaplatenie celkovej
pohľadávky vyčíslenej na sumu 29.847,89 eur k 07. 10. 2015 a to do 7 kalendárnych dní odo dňa
doručenia oznámenia. Z dôvodu, že došlo iba k čiastočnému plneniu žalovaným pred podaním žaloby,

zasielal písomnú „výzvu - posledný pokus o usporiadanie právnej veci“ zo dňa 03. 02. 2016, v ktorej
vyzval žalovaných, aby v lehote 10 dní odo dňa odoslania výzvy žalobcovi zaplatili dlžnú sumu vo výške
21.732,80 eur. Predmetná výzva bola doručovaná žalovaným, pričom oznámenie o zosplatnení úveru a
výzva boli žalovanej v 2 .rade doručované na adresu, ktorú oznamovala žalobcovi, ale na tejto adrese
sa nezdržiavala, pričom zmenu adresy žalobcovi neoznámila.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2 písm. a/, b/, § 261 ods. 7,
§ 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., § 1 ods. 1, 2, 3 nar. vl. č. 21/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 121 ods. 3 OZ, prihliadajúc na výsledky
vykonanéhodokazovaniakonštatoval,žežalobcaoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiavýzvu

na zaplatenie doručoval na adresu v zmysle Zmluvy, ktorú skutočnosť preukázal listinnými dôkazmi,
pričom ich posielal žalovanej v 2. rade aj na iné adresy, ktoré mu boli známe z jeho činnosti a to
nad rámec zákonných či zmluvných povinností (na adresu K. XXX a na adresu D.É., V. XX, ktorú
zásielku prevzala matka žalovanej v 2. rade). Prihliadajúc na obsah zmluvy stotožnil sa s tvrdením
žalobcu, že žalovaný v 1. rade v čase uzavretia zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ. Svoju

podnikateľskú činnosť ukončil až 01. 01. 2017. Vzťah žalobcu a žalovaného v 1. rade sa týkal jeho
podnikateľskej činnosti. Žalovaná v 2. rade uzavrela so žalobcom dohodu o ručení, predmetom ktorej
bolo zabezpečenie záväzku - ručenie za záväzok podnikateľa - žalovaného v 1. rade a vychádzajúc
zo záveru, že zabezpečovacie záväzky sa zásadne spravujú režimom hlavného záväzku, mal za to, že
na predmetný nárok sa vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 115/99 z 18. 05. 2000. Za nedôvodnú považoval námietku žalovanej
v 2. rade, že nebola riadne oboznámená so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatrabanky, a.s.
poukazujúc na bod 2.2 zmluvy z ktorého vyplýva, že vzájomné práva a povinnosti strán, ktoré nie sú
bližšiešpecifikovanétoutozmluvouaDohodouoručení,sariadiaVšeobecnýmiúverovýmipodmienkami
(VÚP) Tatrabanky a.s. zo dňa 07. 03. 2008 v znení neskorších dodatkov, pričom žalovaní v bode 9.4.

vyhlásili, že sa oboznámili s týmito VÚP. Prípadnú skutočnosť, že si ju žalovaná v 2. rade neprečítala,
preto považoval za právne irelevantnú, keďže podpisom zmluvy potvrdila aj toto vyhlásenie, že sa s nimi
oboznámila. Za nedôvodnú považovala aj námietku žalovanej v 2. rade o tom, že nemala vedomosti
o navýšení úveru, že bola žalobcom uvedená do omylu poukazujúc na to, že žalovaná v 2. rade bola
nesporne oboznámená s Dodatkom č. 1 a s jeho uzavretím súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom,

ktorý pripojila na tento dodatok. Uvedenú skutočnosť žalovaná v 2. rade (podpis dodatku) potvrdila aj
na pojednávaní pred súdom. Okolnosť, že v tom čase žalovaní v 1. a 2. rade už neboli manželmi, ako
to tvrdil žalobca, podľa záveru súdu nemalo žiaden vplyv na ručenie a nebolo ani dôvodom na zánik
ručenia žalovanej v 2. rade. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov a to výpisu z
bankovej knihy zo dňa 23. 02. 2017 mal za preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaní neuhradili

žalobcovi zostatok úveru vo výške 21.661,63 eur a uložil žalovaným túto dlžnú sumu uhradiť žalobcovi
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
jedného z nich povinnosť plniť druhým zo žalovaných.5. Za dôvodnú považoval žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania od 20. 10. 2015 prihliadajúc na
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odoslané 08. 05. 2015, ktoré sa do sféry dispozície
žalovaných sa dostalo najneskôr 12. 10. 2015 s tým, že prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí

7-dňovej lehoty poskytnutej žalobcom žalovaným na zaplatenie dlhu. Preto zaviazal žalovaných na
úhradu úrokov z omeškania vo výške 9,0 % ročne.

6. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 948,77 eur z titulu príslušenstva pohľadávky a to nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré vynaložil a vznikli pred začatím konania posúdil ako nárok na

úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia
a predžalobná výzva - písomnosť adresovaná protistrane (2x odmena á 386,74 eur + 2x režijný paušál
á 8,58 eur + 20% DPH 158,13 eur). S poukazom na ust. § 251 C.s.p. nárok v tejto časti nepovažoval
za dôvodný, pretože ide o výdavky, ktoré vznikli pred začatím konania v rámci trov konania a priznanie
tejto náhrady je vylúčené samotným znením normy § 251 C.s.p.

7. Vychádzajúc z § 162 ods. 1 písm. a/ ods. 3, § 193 C.s.p. dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
na vyhovenie návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade prebieha na
Okresnom súde Košice II konanie o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a vyporiadanie BSM
vedeného pod sp. zn. 37C/44/2017 v ktorom sa má riešiť aj predmetná pohľadávka, keďže je pasívom,
ktoré by malo byť predmetom vyporiadania BSM, nakoľko v predmetnom spore by žalobca nebol viazaný

rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, teda o vyporiadaní aj tejto pohľadávky. V tomto spore sa rieši
vzťah žalobcu - veriteľa a žalovaných - dlžníka a ručiteľa z úverovej zmluvy a banka - veriteľ (žalobca)
nie je viazaný rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, v ktorom sa rozhodne aj o tomto záväzku (pasíve)
manželov - žalovaných a kto z nich ho prípadne zaplatí banke. Banku toto rozhodnutie teda nezaväzuje.

8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v pomere 100 % s
tým, že po právoplatnosti rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

9. Opravným uznesením č.k. 11Csp/71/2017-179 zo 04. 07. 2018 opravil III. výrok svojho rozsudku zo
dňa 04. 05. 2018 tak, že „priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v
pomere 91,60 %“. Zároveň v tomto zmysle opravil aj odôvodnenie rozsudku zo dňa 04. 05. 2018 v bode
42 vychádzajúc zo záveru, že žalobca mal vo veci úspech v časti o zaplatenie 21.661,63 eur (95,80 %)
a neúspech v časti o zaplatenie 948,77 eur (4,20 %), preto mu priznal náhradu trov konania podľa výšky

pomeru, t.j. vo výške 91,60 %.

10. Rozsudok vo výroku II. a III. (ktorým žaloba v časti o zaplatenie 948,77 eur bola zamietnutá a o
trovách konania) napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/
C.s.p., žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v

opačnom prípade zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu a bola mu priznaná náhrada
trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň sa domáhal náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Mal za to, že k pochybeniu súdom došlo aj v dôsledku nedôslednosti zákonodarcu pri formulovaní
definície trov konania a u odbornej verejnosti sa objavovali názory spochybňujúce, či priam vylučujúce
predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby z dôvodu, že nemôže byť uplatnená v rámci trov konania

žalobcu, nakoľko tento úkon ním nebol urobený „v konaní“. V tejto súvislosti poukazoval na to, že
odborná verejnosť a rozhodovacia prax súdov sa nevyporiadala so skutočnosťou, že úkony právnej
služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie na súd alebo iný orgán,
alebo protistrane týkajúcej sa veci samej v zmysle § 13a vyhl. č. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov sú taktiež bežne

vykonané ešte predtým, ako súdne konanie začne. Takýto striktný formalistický výklad § 251 C.s.p.
považoval za zjavne absurdný poukazujúc na to, že podanie žaloby je tiež úkonom, ktorý predchádza
súdnemu konaniu, čo vylučuje, aby mohol byť tento úkon právnej služby spočívajúci v jej koncipovaní
advokátom označený za úkon urobený „v konaní“. Poukázal na to, že nelogické závery spočívajúce
vo vylúčení predžalobných výziev z množiny trov konania viedli k tomu, že ich označujú za zákonné

príslušenstvo istiny v podobe „nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky“, ktoré vznikli pred začatím
súdneho konania, resp. alternatívne za náhradu škody. Práve túto cestu zvolil v predmetnom konaní.
Zdôrazňoval, že pre prípad, pokiaľ súd prvej inštancie mu vyčíslenú sumu neprizná ako trovy konania a
to trovy právneho zastúpenia, tieto by mali byť priznávané z titulu zákonného príslušenstva pohľadávkyz titulu náhrady škody. Uplatnený nárok je vo výške trov právneho zastúpenia prináležiacich ako tarifná
odmena advokátovi, pričom tieto preukázateľne ich spoločnosť vynaložila v súvislosti s vymáhaním
nárokov pred začatím tohto súdneho konania, preto je podľa neho namieste, aby im súd prvej inštancie

tento nárok priznal bez ohľadu na to, či sumu prizná z titulu trov konania, zákonného príslušenstva, či
istiny, či náhrady škody. V rámci vecného hľadiska potom podľa jeho názoru neexistuje možnosť, aby
mu predmetnú sumu nepriznal vôbec. Namietal, že z odôvodnenia nie je zrejmé, ako si túto sumu súd
prvej inštancie ustálil, preto pristúpil k zamietnutiu tejto časti žaloby a k zníženiu pomeru priznaného
nároku na náhradu trov konania. Neuviedol, ako samotný uplatnený nárok vo výške 948,77 eur právne

posúdil a neuviedol, na základe čoho tento nepriznal. Poukázal na to, že výrok o trovách konania v znení
vyhlásenom na pojednávaní 04. 05. 2018 sa líši od výroku tak, ako bol uvedený v písomnom vyhotovení
rozsudku. V rozsudku ako bol vyhlásený na pojednávaní bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným v pomere 91,60 %, v písomnom vyhotovení bola uvedená výška trov v pomere 100 %. I
keď súhlasí so znením výroku rozsudku o trovách konania, ako bolo písomne formulované v rozsudku,
t.j. v plnom rozsahu, z opatrnosti podal odvolanie aj proti tomuto výroku, poukazujúc na ust. § 219 ods. 4

C.s.p, v zmysle ktorého platí, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. K posudzovaniu uplatnenej
sumy (948,77 eur) ako trov konania uviedol, že primárne si žalobou uplatnil túto sumu ako trovy konania,
pričom v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že sa stotožňuje so všetkými tvrdeniami spoločnosti ako
žalobcu vo vzťahu k jeho nároku voči žalovaným. Bol toho názoru, že v konaní bol úspešný v plnom
rozsahuakeďžesúdprvejinštanciesasjehotvrdeniamiohľadneexistencienárokuajehovýškystotožnil

v plnom rozsahu, neexistoval dôvod na pristúpenie ku kráteniu nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ
súd dospel k záveru, že uplatnenú sumu nemožno považovať za trovy konania, mal posudzovať to, či
tieto boli skutočne a účelne vynaložené a posúdiť ich ako zákonné príslušenstvo pohľadávky v podobe
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím konania, resp. ako náhradu
škody. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia podľa neho ide o

štandardný a bežne uplatňovaný nárok, ktorý je bežne žalobcovi zastúpenému advokátom priznávaný.
V súvislosti s nárokom na prípravu predžalobnej výzvy poukázal na príspevok publikovaný na portáli
www.najpravo.sk o trovách právneho zastúpenia vzniknutých pred začatím
konania, ktorý prezentuje totožné závery ako uviedol v žalobe. Súd mal primárne posúdiť, pod aký
zákonný režim uplatnený nárok subsumuje a následne sa mal vyporiadať s tým, či nárok existuje, ak

áno, v akej výške. Rozsudok je teda nielen nesprávny, ale aj nepreskúmateľný v tejto časti.

11. Rozsudok vo výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené a vo výroku o trovách konania napadla včas
podaným odvolaním žalovaná v 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhla rozsudok
v napadnutej časti zmeniť, konanie voči nej zastaviť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania vo

vzťahu k nej, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Uviedla, že
v konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala na to, že má vedomosť o tom, že žalobca dal súhlas
žalovanému v 1. rade k predaju nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX E..Ú.. F., obec E. K. Z., X.
E. P. B. R. C. Č.. X H. X. S. N. N. X H. V.. A. N. E. a z výťažku tohto predaja mali byť uspokojené nároky
žalobcu, ktorých sa domáhal touto žalobou. Na pojednávaní súdu bolo predložené potvrdenie o prijatí

úhrady a informácia o zúčtovaní prostriedkov vyhotovených žalobcom 04. 12. 2015, z obsahu ktorého
vyplýva, že žalobca potvrdil prijatie úhrady žalovaného v 1. rade vo výške 88.500 eur s tým, že finančné
prostriedky boli 04. 12. 2015 započítané na pohľadávky v omeškaní, ktoré boli presne špecifikované
s uvedením výšky úhrady. Bolo potvrdené celkové splatenie pohľadávok okrem splátkového Business
Úver TB Expres SPL č. LD XXXXXXXXXX, pri ktorom došlo iba k čiastkovému započítaniu a aktuálny

zostatok v omeškaní na tomto úvere vyčíslil k 04. 12. 2015 vo výške 21.732,88 eur. Uvedený listinný
dôkaz jej však nebol doručený. Namietala, že z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že dodatok
č. 1 k zmluve o splátkovom úvere zo dňa 19. 08. 2016 bol vyhotovený v dvoch rovnopisoch, ktoré boli
určené pre žalobcu a žalovaného v 1. rade, pre ňu, žalovanú v 2. rade ani nebol vyhotovený, teda bola
uvedená do omylu, pretože stranu 3 tohto dodatku č. 1 podpísala v časovej tiesni a nemala vedomosť o

tom, že sa úver pre žalovaného v 1. rade navyšuje. Opakovala, že v čase uzatvárania tohto dodatku boli
so žalovaným v 1. rade rozvedení. Namietala, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku s ňou
namietanými skutočnosťami týkajúcimi sa okolností, za ktorých došlo k podpisu dodatku nevyporiadal.
Zdôrazňovala, že na pojednávaní uviedla, že podpis na strane 3 dodatku č. 1 je jej podpisom, nie, že
súhlasila s obsahom dodatku č. 1. Navyše súd nevyhodnotil ňou namietanú skutočnosť, že uvedený

dodatok nie je v dolnej časti podpísaný žalovaným v 1. rade, ani samotnou žalobkyňou a žalobkyňa ani
neoverila jej podpis. Dodatok z týchto dôvodov považovala za neplatný a z neplatného právneho úkonu
nie je povinná plniť. Namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý na listinný dôkaz potvrdenie o prijatí
úhrady zo 4. 12. 2015 neprihliadal. V tejto súvislosti namietala, že uvedený dôkaz preukazuje, že nebol(správne bol - poznámka odvolacieho súdu) splatený splátkový úver Business Úver TB Express č. LD
XXXXXXXXXX, pri ktorom došlo iba k čiastkovému započítaniu a nie úver zo zmluvy o splátkovom úvere
č. Z.- XXXXXXXXXX z 03. 05. 2013.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade žiadal rozsudok potvrdiť v časti
napadnutej žalovanou v 2. rade a zmeniť v časti napadnutej jeho odvolaním tak, aby jeho odvolaciemu
návrhubolovyhovené.Malzato,žežalovanávodvolanínenamietažiadnenovéskutočnosti.Sumarizuje
len okolnosti a právnu argumentáciu, ktorú predložila už v konaní pred súdom prvej inštancie a s

ktorou sa podľa jeho názoru súd dostatočne vyporiadal vo svojom rozhodnutí. Upriamil pozornosť
na to, že rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním vo výrokoch II. a III., v ktorom namietal
najmä nesprávne právne posúdenie ním uplatnenej sumy vo výške 948,77 eur. S rozhodnutím súdu v
ostatnom, t.j. v posúdení otázky existencie samotného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, jeho
charakteristiky, existencie dlhu žalovaného v 1. rade a existencie ručenia žalovaného v 2. rade, ako aj
výšky úverového dlhu sa stotožnil. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii a stanoviskách písomne

doručených, či ústne prednesených pred súdom prvej inštancie. Obranu žalovanej v 2. rade, ktorou
sa domáhala údajnej neplatnosti dodatku č. 1 z 19. 08. 2014 považoval za irelevantnú, poukazujúc na
to, že k dodatku č. 1, jeho platnosti a záväznosti pre žalovanú pre 2. rade sa podrobne vyjadril už v
doterajších písomných podaniach, na ktorých zotrváva. Zdôrazňoval, že žalovaná v 2. rade dodatok č.
1 podpísala, teda je platne zaviazaná plniť z titulu ručenia všetkých povinností za dlžníka žalovaného

v 1. rade. Zdôrazňoval, že bez ohľadu na to, ako konajúci súd platnosť dodatku č. 1 ustáli, i keď trvá
na tom, že dodatok č. 1 je platný a žalovaná v 2. rade jeho platnosť právnym relevantným spôsobom
nepochybila, ide o otázku, ktorá podľa neho nemá vplyv na rozhodnutie súdu, pretože žalovaná v 2. rade
sa zaručila za dlh žalovaného v 1. rade až do výšky 35.000 eur, teda pokiaľ aj žalovaná v 2. rade platnosť
dodatku spochybňuje, je naďalej žalovaná suma v plnej výške zabezpečená ručením žalovanej v 2. rade

aj len podľa pôvodného textu úverovej zmluvy bez ohľadu na dodatok č. 1. Námietku žalovanej v 2.
rade, podľa ktorej potvrdenie o prijatí úhrady a informácia o zúčtovaní prostriedkov zo 04. 12. 2015 jej
nebolo doručené, považoval za nezrozumiteľnú a nejasnú. Pokiaľ žalovaná v 2. rade rozlišuje Business
Úver TB Express č. LD XXXXXXXXXX a úver zo zmluvy o splátkovom úvere č. MU-XXXXXXXXXX z
03. 05. 2013 uviedol, že ide o totožný právny vzťah interne inak označený, ktorý však vznikol na základe

zmluvy o splátkovom úvere z 03. 05. 2013 č. MU-XXXXXXXXXX. To, že ide o totožný úver je možné
verifikovať aj z predloženej dokumentácie, napr. z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy
na zaplatenie z 08. 10. 2015. V záhlaví dokumentu je úver označený aj identifikačným údajom totožným
ako je ten, ktorý sa označuje v potvrdení úveru. Táto informácia vyplýva aj z výpisu z bankovej knihy,
kde je platba vo výške 8.186,26 eur označená ako platba po mimoriadnej splatnosti dlhu, táto suma bola

od dlhu odpočítaná, čím dospel k výške dlhu tak, ako bol žalovaný v predmetnom konaní. Žalovaný v
1. rade uvedené čiastočné započítanie potvrdil a uviedol, že nespochybňuje zostatok, ktorý si v tomto
spore žalobca uplatňuje. Poukázal na to, že žalovaní podľa neho relevantným spôsobom nespochybnili
ani existenciu ani výšku poskytnutého úveru. V konaní netvrdili a žiadnym spôsobom nepreukázali, že
by poskytnutý úver splatili.

13. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a žalovanej v 2. rade žiadal potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Bol toho názoru, že namietané dôvody žalobcom nie sú dané, súd prvej inštancie podrobne
a správne zistil skutkový stav v prejednávanej veci a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie

svoje pochybenie (rozpor medzi vyhláseným rozsudkom - výrokom o trovách konania a jeho písomným
vyhotovením) v tejto časti zhojil vydaním opravného uznesenia, takže nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že mu priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu o veci. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu,
že samostatne žalovaná suma 948,77 eur sa skladá z úkonu právnej služby - prevzatie a príprava
zastupovania v sume 386,74 eur + režijný paušál 8,58 eur = 395,32 eur + 20 % DPH - 79,06 eur, spolu

474,38 eur x 2 = 948,76 eur. Poukazujúc na vyhl. MS SR č. 655/04 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb uviedol, že názor presadzovaný žalobcom je len jedným
z názorov právnickej verejnosti, ktorý presadzujú peňažné ústavy v snahe získať od svojich dlžníkov
vyššie finančné čiastky, než im patria. Z ust. § 121 ods. 3 OZ jednoznačne vyplýva, že príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Uplatnením pohľadávky podľa zaužívanej súdnej praxe je jej uplatnenie na súde nie u dlžníka. Bolo
povinnosťou žalobcu uviesť v žalobe právny titul, z ktorého si svoje nároky uplatňuje. Žalobca výslovne
uviedol, že si túto sumu uplatňuje z titulu trov právneho zastupovania za 2 úkony právnej služby. K
odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že žalovaná ako osoba spôsobilá na právne úkony dobrovoľnepodpísala dodatok č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, mala vedomosť o tom, čo podpisuje a aké to má
dôsledky. Žiadnym spôsobom nebola uvedená do omylu, vedela, že sa stala ručiteľkou tohto úveru tak,
ako aj iných úverov pred ním. Podľa neho pre právne posúdenie veci je bezvýznamné, či v čase podpisu

dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere zo dňa 19. 08. 2014 boli manželmi, alebo boli rozvedení.

14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej v 2. rade, vyjadrenie žalovaného v 1. rade k odvolaniu
žalobcu a žalovanej v 2. rade bolo doručené žalovanej v 2. rade 20. 08. 2018.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že sa plne stotožňuje s
názorom žalovaného v 1. rade na argumentáciu žalovanej v 2. rade. Nesúhlasil s názormi žalovaného v
1. rade ohľadne ním uplatnenej sumy vo výške 948,77 eur. Bol toho názoru, že ani vydaním opravného
uznesenia nedošlo k odstráneniu vady spôsobenej v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo vzťahu k rozsahu úspechu vo veci opakoval skutočnosti uvádzané vo svojom odvolaní a zdôrazňoval,
že je vecou súdu ako ním uplatnený nárok po právnej stránke posúdi, nakoľko právna kvalifikácia nároku

je vždy výlučne vecou súdu. V tejto súvislosti poukazoval aj na názor prijatý Najvyšším súdom Českej
republiky v uznesení z 31. 07. 2003 v veci sp. zn. 25Cdo 1934/2001 časť, ktorého citoval. K ďalším
námietkam v súvislosti s právnymi úkonmi poukazoval na ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004
Z.z. majúc za to, že predžalobná výzva dôsledne vychádza z dikcie tohto ustanovenia. Pokiaľ žalovaný
v 1. rade spochybňuje posúdenie uplatnenej sumy aj ako príslušenstva pohľadávky, k tomu uvádzal,

že náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky nie je nutné striktne posudzovať len ako náklady, ktoré
vznikli strane sporu už v čase prebiehajúceho súdneho konania, môže ísť aj o náklady, ktoré subjekt
účelne vynaložil v štádiu pred začatím súdneho konania a len voči dlžníkovi, nie voči súdu. Uvedený
názor zastávajú aj autori v komentároch k Občianskemu zákonníku.

16. Žalovaný v 1. rade k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom svojho
vyjadrenia z 01. 08. 2018 podaného k odvolaniu žalobcu. Žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako
vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovené a ktorým návrh

žalovaného v 1. rade na prerušenie konania bol zamietnutý, neboli napadnuté odvolaním, stali sa
právoplatnými, preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu boli
iba výroky napadnuté odvolaním žalobcom a žalovanou v 2. rade, t.j. výrok, ktorým žalobe bolo čiastočne
vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vyhovené, výrok, ktorým čiastočne bola žaloba zamietnutá a výrok o
trovách konania (ďalej len rozsudok).

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej v
2. rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2.

rade nie je dôvodné, odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. 08. 2019 o 09.45 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
15. 08. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

20. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi 21.661,63 eur s prísl. do
troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
jedného z nich povinnosť plniť druhým zo žalovaných, vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Žalovaná v 2. rade uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajúvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 C.s.p., a to
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

23. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozsudku nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonanie
ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a v potvrdenej časti zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie

procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v tejto
časti, preto odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť istinu s prísl. ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

27. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

28. Ani skutočnosti uvedené žalovanou v 2. rade v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v tejto vyhovujúcej časti.

29. Žalovaná argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne vysporiadal pri rozhodovaní
vo veci a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej ohľadne istiny.

30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, vychádzajúcom z výsledkov
vykonaného dokazovania, o povinnosti žalovanej v 2. rade ako ručiteľky uhradiť nezaplatený zostatok
k úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade vo výške 21.661,63 eur s prísl. tak, ako o tom rozhodol
súd prvej inštancie.

31. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s
poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto mu nemožno vytýkať, že
by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.

32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím námietkam

žalovanej v 2. rade odvolací súd uvádza:

33. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie neuhradeného zostatku úveru poskytnutého žalovanému
v 1. rade na základe zmluvy o splátkovom úvere č. Z.-XXXXXXXXXX podaná voči priamemu dlžníkovi a
ručiteľke (žalovanej v 2. rade) na základe dohody o ručení zo dňa 03. 05. 2013, modifikovanej dodatkom

č. 1 z 19. 08. 2014, s uzavretím ktorého žalovaná v 2. rade ako ručiteľka súhlasila. Medzi stranami sporu
nebola spornou výška neuhradeného zostatku úveru.34. Pre posúdenie, či právny úkon žalobkyne v 2. rade - uzavretie dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom
úvere z 19. 08. 2014 z dôvodu uvedenia do omylu je neplatný, bolo podstatné vzhľadom na jej námietky,
posúdenie, či tento úkon urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie

rozhodujúca a žalobca (osoba, ktorej bol právny úkon určený) tento omyl vyvolal alebo o ňom musel
vedieť.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalovaná v 2. rade podpísala dodatok č. 1 k zmluve o
splátkovom úvere, bez toho, aby si ho prečítala, uvedená okolnosť nepreukazuje existenciu omylu,

dôsledkom ktorého by bola relatívna neplatnosť právneho úkonu. Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že bola
jej daná na podpis iba posledná strana zmluvy - dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, vzhľadom na
obsah jej vyjadrenia k žalobe zo dňa 18. 12. 2017 je potrebné považovať za účelové, žiadnym spôsobom
nepreukázané. Skutočnosť, že jej podpis na dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere nebol overený
žalobcom, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, keďže nikým nebolo spochybnené, aby jej podpis na
predmetnom dodatku nebol jej podpisom. Tvrdenie, že uvedený dodatok podpisovala v čase po rozvode

manželstva, pričom podľa dohody o vyporiadaní BSM sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že všetky úvery
uhradí výlučne sám, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že
prípadná dohoda o vyporiadaní BSM je záväzná iba medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade.
Uvedená dohoda nie je záväzná pre tretie osoby, teda ani pre žalobcu.

36. Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku, podľa ktorej žalovanej v 2. rade nebolo
doručené vyjadrenie, resp. oznámenie žalobcu -Potvrdenie o prijatí úhrady a informácia o zúčtovaní
prostriedkov zo dňa 04. 12. 2015. Obsah tejto listiny bol oboznámený súdom prvej inštancie na
pojednávaní dňa 04. 05. 2018 a zástupkyňa žalovanej v 2. rade sa oboznámila s týmto listinným
dôkazom, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie dôkaz

listinou vykonal v súlade s § 204 C.s.p.

37. Za nedôvodnú je potrebné považovať aj námietku žalovanej v 2. rade podľa ktorej, v potvrdení o
prijatí úhrady a informácii o zúčtovaní prostriedkov zo 04. 12. 2005 uvádzaný splátkový úver Business
Úver TB Express č. LD XXXXXXXXXX, pri ktorom došlo iba k čiastkovému započítaniu, nie je úverom

zo zmluvy o splátkovom úvere č. Z.-XXXXXXXXXX z 03. 05. 2013. Z listinných dôkazov predložených
žalobkyňou jednoznačne vyplýva, že splátkový úver č. XXXXXXXXXX bol vedený u žalobkyne pod
identifikačným údajom LD XXXXXXXXXX. Je potrebné uviesť, že uvedený listinný dôkaz nemal vplyv na
posúdenie (ne)dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku vzhľadom na to, že suma 8.186,26 eur, ktorá
bola žalobkyňou započítaná na predmetný úver ako čiastková úhrada, nie je predmetom tohto konania.

38. Zo všetkých uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

39. Za čiastočné dôvodné je potrebné považovať odvolanie žalobcu voči výroku, ktorým žaloba o
zaplatenie 948,77 eur bola zamietnutá a to z dôvodu, že v tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a čiastočne nesprávne rozhodol ak konštatoval, že priznanie výdavkov, ktoré vznikli pred
začatím konania v rámci náhrady trov konania je vylúčené samotným znením § 251 C.s.p., preto v tejto
časti žalobu zamietol.

40. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že tento žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na
náhradu trov konania.

41. Otázka odmeny za úkony pred začatím konania bola riešená aj rozhodnutím NS SR sp. zn. 4

Mcdo 14/2010 z 19. 04. 2011, z obsahu ktorého vyplýva, že trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú
účastníkomkonaniapriuskutočňovaníjednotlivýchprocesnýchúkonovpočaskonania,t.j.výdavky,ktoré
boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky,
ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred ich začatím
konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. Za takýto úkon je možné považovať

odmenu advokáta za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie žalobného návrhu. Za trovy konania sa
však nepovažujú výdavky, ktoré vznikli pred začatím konania, napr. pri pokuse o mimosúdne vyriešenie
sporu.42. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo veci sp. zn. 4Mcdo 14/2010 odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie čiastočne vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 474,385 eur, špecifikovanej ako náklady trov konania ( trov právneho zastúpenia) za

úkon právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 02. 02. 2016, posudzoval ako nárok na
náhradu trov konania, ktorý žalobcovi neprináleží, keďže nejde o úkon vo veci samej.

43. V časti o zaplatenie sumy 474,385 eur sumy predstavujúcej odmenu advokáta za úkon právnej
služby písomnosť adresovanú protistrane zo dňa 03. 02. 2016 vzhľadom na znenie žalobného návrhu

vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ tento nárok posúdil ako nárok na náhradu trov konania.

44. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

45. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že za príslušenstvo pohľadávky o.i. je potrebné

považovať aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

46. Žalobcom uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 474,385 eur titulom nákladov vynaložených v
spojení s uplatnením pohľadávky (predžalobná výzva) nie nárokom na náhradu trov konania, ale možno
ho považovať za príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie predmetný nárok neposudzoval

ako príslušenstvo pohľadávky, ale ako nárok na náhradu trov konania, vec nesprávne právne posúdil.
Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
vzhľadom na to, že žalobca si síce uplatnil tento nárok, avšak nielen že nepreukázal, ale ani netvrdil,
aby túto čiastku, t.j. sumu 474,385 eur advokátovi uhradil, t.j. že mu tieto náklady vznikli. Za takýchto
okolností rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie sumy 474,385 eur je

potrebné považovať za vecne správne, pretože žalobca nepreukázal vznik týchto nákladov.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
o zaplatenie 474,385 eur, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny. Zrušil rozsudok vo výroku
o zamietnutí žaloby o zaplatenie 474,385 eur, ktorý nárok je súčasťou výšky uplatneného nároku na

náhradu trov konania, o ktorom sa rozhodne pri rozhodovaní o výške trov konania po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 11Csp/71/2017-179 vo
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa §
389 ods. 1 C.s.p. lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o trovách konania nie je správne, pričom
k odstráneniu nesprávnosti nedošlo ani vydaním opravného uznesenia.

48. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania, pričom nárok o zaplatenie 474,385 eur, sumy predstavujúcej odmenu advokáta za jeden
úkon právnej pomoci - príprava, prevzatie zastúpenia je potrebné považovať za nárok za náhradu trov
konania.

49. V novom rozhodnutí súd o opätovne rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

50.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej

vety C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).