Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212128
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7917212128.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcov: 1./ N. G., T..

XX.XX.XXXX, U. H. F. XXXX/X, G., 2./ I. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. F.Č. XXXX/X, G., obaja práv. zast.
JUDr. Štefan Hajdu, advokát, M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov, proti žalovaným: 1./ C. Y., T.. X.X.XXXX,
U. H. T. XXX/XX, XXX XX D. B., 2./ ABG Trebišov, s.r.o., IČO: 31597581, so sídlom M. R. Štefánika 2393,
Trebišov, práv. zast. Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., IČO: 47240482, so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 29.4.2016 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim
a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, je v časti predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1/18 k celku na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom U., katastrálny odbor, ktoré
sa nachádzajú v okrese U., obec G., katastrálne územie G., zapísaných na LV č. XXXX parcely
registra „E“KN, par. č. XXXX orná pôda vo výmere XXXX m2, neplatná.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.8.2017 žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá
medzi žalovaným v 1. rade, ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, zo dňa 29.04.2016,

predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 1/18 -iny žalovaného v 1. rade na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pozemok registra „E“ KN, parc. č. XXXX orná pôda vo
výmere XXXX m2 v k. ú. G., je neplatná.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade porušil predkupné právo, ktoré vyplýva z ust. § 140
Občianskeho zákonníka, pretože pred uzavretím kúpnej zmluvy o predaji 1/18-iny spoluvlastníckeho
podielu tento neponúkol žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti v

podiele 1/6-iny, na predaj. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na vyslovení relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy v zmysle § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), nakoľko tento podiel plánovali využívať pri svojom podnikaní.

3.Žalovanív1.a2.radevpísomnomvyjadreníkpodanejžalobezodňa12.1.2018uviedli,žepredmetom
sporu je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Podanie takejto žaloby s poukazom na ust. § 137 písm.
d) CSP, nevyplýva žalobcom z osobitného predpisu, takejto žalobe i s ohľadom na samotné znenie

žalobného návrhu, nemožno vyhovieť. Žalobcom zo žiadneho ustanovenia nevyplýva právo podať
žalobu v požadovanom znení. Citovali Komentár k Civilnému sporovému poriadku (C. H. BECK) a
ilustratívne poukázali na možnosť podania žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého takúto
žalobu možno podať podľa § 77 Zákonníka práce (neplatnosť skončenia prac. pomeru), § 711 ods.6 Občianskeho zákonníka (neplatnosť výpovede) i § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka (neplatnosť
uznesenia valného zhromaždenia). Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neposkytuje žalobcom
možnosť obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, keďže toto ustanovenie nie

je takým osobitným ustanovením, ktoré má na mysle § 137 písm. d) CSP. Žalobu preto žiadali zamietnuť.

4. Žalobcovia v replike zo dňa 26.4.2018 zotrvali na pôvodnom stanovisku tvrdiac, že žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy je klasickou určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c)
CSP a nie žalobou o určení inej právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Poukázali na rozsudok

NS SR sp. zn. 3Cdo/262/2009 z 28.10.2010 a sp. zn. 5Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012.

5. Žalovaní v duplike zo dňa 18.5.2018 zotrvali na tvrdení, že ide o žalobu v zmysle § 137
pís. d) CSP. Namietali, že aj v prípade, ak by súd pripustil konanie na základe takejto nesprávnej
žaloby, žaloba by nebola dôvodná. Poukázali na to, že žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhajú
určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel, ktorý bol

predmetomprevodu,nebolponúknutýnapredajžalobcom,akopodielovýmspoluvlastníkom.Majú zato,
že vzhľadom na znenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby
nevyplýva žalobcom v takomto prípade z osobitného predpisu, nemožno takejto žalobe, ani s ohľadom
na samotné znenie žalobného návrhu, bez ohľadu na citované ustanovenie zákona, vyhovieť. Opätovne
poukázali na Komentár k Civilnému sporovému poriadku (C. H. BECK) v zmysle ktorého: Pôvodná

právna úprava zakotvená v občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré
by expressis verbis upravovalo príslušnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna
teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti
je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu. V praxi
sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca

preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem... Z opísaných dôvodov nová právna
úpravaCivilnéhosporovéhoporiadkupripúšťažalobunaurčenieprávnejskutočnostiibazapredpokladu,
že tak vyplýva z právneho predpisu. Podľa žalovaných je zrejmé, že § 140 Občianskeho zákonníka,
neposkytuje žalobcovi možnosť obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu a
teda je nesporné, že § 140 OZ, nie je osobitným ustanovením, na ktoré myslí § 137 písm. d) Civilného

sporového poriadku, vzhľadom k čomu žiadali, aby konajúci súd žalobu zamietol.

6. Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 14C/28/2017 - 72 zo dňa 7.12.2018 žalobu zamietol a
žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvého stupňa pri
rozhodovaní vychádzal z toho, že nová právna úprava vykonaná zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným

sporovým poriadkom účinným od 1.7.2016 pripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, k
akým patrí žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis,
resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia
tejto právnej skutočnosti. Keďže možnosť žalobcov dožadovať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

nevyplýva z osobitného predpisu, ani z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, prvostupňový súd dospel
k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými v 1. a 2. rade dňa 29.4.2016 v zmysle ust. § 137 d) CSP. Vzhľadom na právnu neprípustnosť
žalovať o určenie právnych skutočností tak, ako je tomu v danom prípade, meritórne sa otázkou
(ne)platnosti kúpnej zmluvy nezaoberal a žalobu zamietol.

7. Proti predmetnému rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade v lehote odvolanie, v ktorom uviedli,
že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcov ide o klasickú
určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, a nie o žalobu na určenie inej právnej skutočnosti, ako
to posúdil súd prvej inštancie. Žalobcovia nesúhlasili so spôsobom právneho posúdenia sporu podľa

ust. § 137 písm. d) CSP, ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa vôbec nezaoberal meritom
veci a zamietnutie žaloby odôvodnil jej neprípustnosťou z procesného hľadiska. Podľa žalobcov ide o
hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový
stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav použiť nemožno použiť. Súd sa mal zaoberať
pri rozhodovaní ust. § 137 písm. c) CSP a určiť či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem a vysloviť neplatnosť zmluvy zo dňa 29.4.2016, ktorá je predmetom tohto konania pre
porušenie predkupného práva vyplývajúceho z ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že majú
naliehavýprávnyzáujem,ktorýajdeklarovaliamalizato,žebolisplnenévšetkypredpokladyprekonanie
a rozhodovanie v zmysle § 137 písm. c) CSP.8. Žalovaní sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v celom rozsahu stotožnili s výrokom a
odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý považovali za vecne správny a navrhli, aby odvolací súd

rozsudok potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súhlasili s názorom
Okresného súdu U.Š., že žalobcovia sa domáhali určenia právnej skutočnosti a nie určenia existencie
alebo neexistencie práva, keďže niet sporu o tom, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť,
či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Mali za to, že podané odvolanie žalobcov je v celom rozsahu
nedôvodné.

9. Krajský súd v Y. uznesením sp. zn. 3Co/107/2019 - 103 zo dňa 30.06.2020 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zmluvy a iné právne
úkony,ichexistencia,platnosťčineplatnosťsúprávnymiskutočnosťami(§2ods.1OZ),apretosúdprvej
inštancie otázku procesnej prípustnosti žaloby žalobcov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzižalovanýmidňa29.4.2016oprevodespoluvlastníckehopodielupriporušenípredkupnéhoprávav

zmysle ust. § 140 OZ, správne posudzoval podľa ust. § 137 písm. d) CSP, vychádzajúc zo zistenia, že ide
o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Túto inak správne zvolenú procesno-právnu normu - ust. § 137
písm. d) CSP však nesprávne vyložil a na zistený skutkový stav aplikoval, vychádzajúc z nesprávneho
názoru, že niet osobitného predpisu, ktorý žalobcom umožňuje pri porušení ich predkupného práva
podľa ust. § 140 OZ domáhať sa právnej ochrany žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti uzavretej medzi podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a
treťou osobou.
Z ust. § 40a OZ vyplýva, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu okrem iného podľa ust. § 140
OZ, relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba dovolať. Ide o jednostranný hmotnoprávny úkon
toho, kto je právnym úkonom dotknutý, adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu a v prípade,

že dotknutá osoba nebola účastníkom právneho úkonu, treba jednostranný právny úkon adresovať
všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. V právnej praxi sa ustálil názor, ktorý je
naďalej použiteľný aj po zmene procesnej úpravy vykonanej od 1.7.2016 zák. č. 160/2015 Z. z., podľa
ktorého dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno mimosúdne oznámením osoby úkonom
dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, ale tiež formou námietky účastníka uplatnenou v občianskom

súdnom konaní alebo návrhom (vzájomným návrhom) na začatie občianskeho súdneho konania (porov.
Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov IV. str. 425, tiež
R 45/1986). V prípade, ak sa oprávnený subjekt účinne dovolal neplatnosti právneho úkonu, je právny
úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc) a nenastanú jeho právne účinky v podobe vzniku, zmeny
či zániku práv a povinností.

Podľa ust. § 34 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
inýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov,právaknehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku,
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,
okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj

vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné
pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (§ 228 CSP).
Odvolací súd zastáva názor, že vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP citované ust. § 34
ods. 1, 2 zák. č 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) je tým osobitným predpisom, ktorý pripúšťa možnosť žaloby

podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu nehnuteľnosti na tretiu osobu pri nerešpektovaní zákonného predkupného práva. Pri uvedenej
žalobe smerujúcej k ochrane predkupného práva podielového spoluvlastníka logický dôvod, prečo je
potrebné, aby súd rozhodnutím určil (deklaroval) neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy) vyplýva z
hmotnoprávnehovzťahuupravenéhovust.§140vspojenís§40aObčianskehozákonníkavprípade,ak

právneúčinkydovolaniasarelatívnejneplatnostizmluvyoprevodespoluvlastníckehopodieludotknutým
spoluvlastníkom zmluvné strany neuznávajú, resp. ak platnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu pre porušenie predkupného práva je medzi dotknutými subjektmi sporná;
v takom prípade rozhodnutie súdu deklarujúce neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu, záväznépre strany sporu a účastníkov zmluvy, je podmienkou pre obnovenie stavu evidovaného v katastri
pred napadnutým (neplatným) právnym úkonom a zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym
evidovaným v katastri nehnuteľností.

Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní po vykonaní dokazovania posúdiť dôvodnosť
žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú poskytnutia právnej ochrany z dôvodu porušenia zákonného
predkupného práva a jej vecnú opodstatnenosť podľa príslušného hmotného práva, zabezpečiť si
pre svoje závery procesne predpísaným spôsobom dostatočný skutkový podklad, vysporiadať sa
so všetkými skutkovými tvrdeniami a relevantnou skutkovou a právnou argumentáciou strán a po

vyhodnotení vykonaných dôkazov vo veci opätovne v súlade so zákonom rozhodnúť.

10. Okresný súd U. po vrátení veci vychádzal z pôvodne vykonaného dokazovania a to písomných
stanovísk strán sporu, ich vyjadrení, prednesov právnych zástupcov žalobcu a žalovaného v 2. rade,
listinnýmidôkazmiatonajmävýpisomzLV č.XXXX,rozhodnutímOkresnéhoúraduU.,katastrálneho
odboru č. vkladu: D. XXX/XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 29.4.2016.

11. Po vrátení veci strany sporu ďalšie dôkazy neoznačili, ani vykonanie iných dôkazov nežiadali. Súd
v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu.

12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 7.12.2018 na podanej žalobe trval v celom rozsahu s

tým, že ich žaloba je dôvodná. Zároveň uviedol, že nekonaním v predmetnej veci, aj keď hmotnoprávny
predpis určuje, že došlo k porušeniu predkupného práva, by došlo k porušeniu základných zásad na
pripustenie konania a prístupov k súdnej moci. Uviedol, že žalobcovia sa domnievajú, že sa novela
Civilného sporového poriadku dostala do rozporu s § 40a Občianskeho zákonníka a túto záležitosť
doteraz nikto ani právna prax nevyriešil.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 24.11.2020 zotrval na podanej žalobe s tým, že upresnil,
že v tomto prípade sa jedná len o časť prevodu podielu vo výške 1/18. Pokiaľ ide o samotnú žalobu,
konštatoval porušenie predkupného práva zo strany žalovaného v 1. rade, nakoľko tento neponúkol
žalobcom jeho podiel na odkúpenie, preto z uvedeného dôvodu sa dovolali relatívnej neplatnosti
právneho úkonu.

13. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 7.12.2018 zotrval na všetkých písomných
vyjadreniach a poukázal na názor právnych autorít, ktorý tvorili Civilný sporový poriadok, ktorým sa malo
zamedziť nezmyselným žalobám.
Na pojednávaní dňa 24.11.2020 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, avšak má za to, že

neplatnosť kúpnej zmluvy ako celku by nemala byť konštatovaná, avšak mala by byť konštatovaná iba v
tom rozsahu, v akom sa domáhali žalobcovia v podanej žalobe a síce iba nehnuteľnosti parcela registra
„E“ KN č. XXXX, orná pôda vo výmere 3320 m2.

14. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade, ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade,

ako kupujúcim dňa 29.4.2016 (č.l. 15 spisu), súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy, okrem iných
nehnuteľností boli i nehnuteľnosti v kat. území G., zapísané na LV č. XXXX, orná pôda, parc. č. XXXX
o výmere 3320 m2 pod B5 v podiele 1/18 -ine k celku. V čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
táto zmluva nadobudne účinnosť dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností.

15. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru, číslo vkladu: D. XXX/
XXXX zo dňa 1.06.2016 (č.l. 13 spisu), súd zistil, že týmto rozhodnutím bol povolený okrem iného vklad
i vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. území G. LV č. XXXX pozemok
registra „E“ KN parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 3320 m2.. Vklad bol povolený dňa 1.06.2016,
dňa 6.6.2016 rozhodnutie nadobudlo i právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 6.06.2016.

16. Z výpisu z LV č. XXXX, okres U., obec G., k. ú. G.B. zo dňa 26.07.2017 (č.l. 4 spisu) súd zistil,
že nehnuteľnosti zapísané na predmetnom LV ako orná pôda, parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 sú v
podielovom spoluvlastníctve Š. F. v podiele 3/6 k celku, žalobcov v 1. a 2. rade v podiele 1/6 k celku a v
podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade v podiele 2/6 k celku, z toho podiel 1/18-iny žalovaný

v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2016 vklad D. XXX/XX (tento podiel 1/18
bol prevedený na základe kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu); podiel 1/6-iny žalovaný v 2. rade
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2016 vklad D. XXXX/XXXX, podiel 1/18-inyžalovaný v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2016 vklad D. XXX/XXXX a podiel
1/18-iny žalovaný v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2016 vklad D. XXXX/XX.

17.Podľa§2ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),občianskoprávnevzťahyvznikajúzprávnych
úkonov alebo z iných skutočností s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

18. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, §140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný pokiaľ sa ten, kto
je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý
neplatnosti dovolá.

20. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

21. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, iba že
ide o prevod blízkej osobe /§ 116, 117/. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

22. Podľa § 34 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
inýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov,právaknehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku,
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,
okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj

vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné
pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

23. Podľa. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade upresnil žalobný petit tým,
že uviedol že v tomto prípade ide len o časť prevodu podielu o veľkosti 1/18 k celku na nehnuteľnosti.
Vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP, len o jej upresnenie,
teda zosúladnie petitu s obsahom žaloby, rozhodnutie o pripustení zmeny petitu nebolo potrebné. Jenepochybné, že už v žalobnom návrhu sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti len tej časti kúpnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho
podielu žalovaného v 1. rade 1/18 k celku.

28. Predmetom konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a jej vrátení odvolacím súdom bola
žaloba žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí sa ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v podiele 1/18 k celku
zapísaných na LV č. XXXX, par. č. XXXX v k.ú. G. domáhali voči žalovanému v 1. rade v postavení
predávajúceho a žalovanému v 2. rade v postavení kupujúceho, určenia (deklarovania) neplatnosti

(relatívnej podľa § 40a Občianskeho zákonníka) tej časti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.4.2016,
ktorá sa týkala prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/18 k celku na nehnuteľnostiach vedených
Okresným úradom U., katastrálny odbor, ktoré sa nachádzajú v okrese U., obec G., katastrálne územie
G., zapísaných na LV č. XXXX parcely registra „E“ KN, par. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2.

29. Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými je prvostupňový súd viazaný, bola

vyriešená otázka procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti tej časti kúpnej zmluvy, ktorá bola
uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a týkala sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
1/18 k celku žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade pri porušení predkupného práva v zmysle
§ 140 OZ. Procesnú prípustnosť žaloby, aj podľa rozhodnutia odvolacieho súdu, je potrebné posúdiť
v zmysle § 137 písm. d) CSP, tak ako to posúdil súd prvého stupňa v zrušenom rozhodnutí, nakoľko

ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Odvolací súd vyslovil názor, že osobitným predpisom, ktorý
žalobcom umožňuje pri porušení ich predkupného práva podľa § 140 OZ domáhať sa osobitnej právnej
ochrany žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu je § 34 ods. 1, 2
zák. č. 162/1995 Z. z.

30. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. So svojim spoluvlastníckym podielom môže
každý spoluvlastník nakladať a to scudziť a previesť ho aj na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je
všakpovinnýponúknuťsvojpodielnavecinakúpuostatnýmspoluvlastníkom,akooprávnenýmosobám.

Pritom ponuka, keďže ide o prevod nehnuteľnosti, musí byť písomná (§ 605 OZ). Prevodca by mal
oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a, § 43b OZ) za určitých podmienok, s uvedením ceny
spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý (§ 43c OZ). Prijatím návrhu oprávnený
prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou
by mala byť všeobecná cena, t. j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho,

aby bol kupujúci, alebo predávajúci, k tomu nútený. Najčastejšie to bude cena, ktorú povinnému z
predkupného právneho vzťahu ponúkla tretia osoba, ako možný záujemca o kúpu podielu. Ak oprávnená
osoba podmienkam ponuky (či už priamo medzi zmluvnými stranami dohodnutej alebo ponúknutej
treťou osobou) nevyhovie, jej predkupné právo zanikne (§ 606 OZ). Nie je pritom rozhodujúce, či sa
tak stalo preto, lebo nemôže, alebo preto, lebo nechce. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone

predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti podielov; v takomto prípade teda rozhoduje pomer spoluvlastníckych
podielov. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, ide o zákonné
predkupné právo (na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa § 602 a
nasl. OZ). Má vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom

univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Jeho existencia však sama osebe
neobmedzuje dispozíciu s vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa
nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ), treba na tento úkon
hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Práva a povinnosti z právneho
vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce

svoj podiel predať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť
od uzavretia zmluvy o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu. Predkupné
právo sa realizuje len raz a to v pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych) lehotách, a to v lehote
osem dní pri hnuteľných veciach a v lehote dva mesiace pri nehnuteľných veciach, ak si účastníci
nedohodli inú lehotu. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú osobu. Spoluvlastníkovi

tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu, ako novému spoluvlastníkovi.

31. „Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sabude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka
natretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči
všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho

predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe
ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného
podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo
domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe

vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161
ods. 3 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.
Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne
ktoré z týchto riešení zvolí.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2009)

32. Ak však oprávnený spoluvlastník využije svoje právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu,

ktorýmdošlokprevoduspoluvlastníckehopodielunatretiuosobu,nastávajúúčinkyrelatívnejneplatnosti
už samotným dovolaním sa. V dôsledku neplatnosti právneho úkonu, prípadne jeho časti, sa obnovia
pôvodné vlastnícke vzťahy. Dôsledkom porušenia predkupného práva je relatívna neplatnosť právneho
úkonu (§ 40a OZ). Pre zápis pôvodných vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností je však potrebné
súdne rozhodnutie deklarujúce, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu

osobu je neplatný, keďže len na základe rozhodnutia súdu môže príslušný orgán, v súčasnosti okresný
úrad, vyznačiť v katastri nehnuteľnosti pôvodný vlastnícky vzťah pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods.
2 katastrálneho zákona).

33. Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140

Občianskeho zákonníka je uplatnená tým, že dotknutý spoluvlastník sa dovolá tohto dôvodu neplatnosti
u prevodcu i nadobúdateľa prevedeného podielu. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú
okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu, hoci
aj doručením žaloby.
(porovnaj rozhodnutie NS ČR z 10. 10. 2001, sp. zn. 22 Cdo 2474/2000)

34. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,
ktorejďalšímpodielovýmspoluvlastníkombolpreduzavretímkúpnejzmluvyzodňa29.04.2016žalovaný
v 1. rade, ktorý uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 29.04.2016 previedol svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade. Keďže v konaní nebolo preukázané, ba ani tvrdené, že

by pri prevode spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade išlo o
prevod blízkej osobe, bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade ponúknuť ostatným spoluvlastníkom
svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie. Keďže žalovaný v 1. rade tak preukázateľne neurobil, došlo
k porušeniu predkupného práva žalobcov, dôsledkom čoho je relatívna neplatnosť právneho úkonu,
ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, nakoľko žalobcovia využili svoje právo a tejto

neplatnosti sa podanou žalobou dovolali. Súd preto žalobe vyhovel.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

38. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny

úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.