Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35Pc/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120208288
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120208288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v právnej veci navrhovateľky

(matky): C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená: JUDr. Peter Havlík advokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, za účasti maloletého dieťaťa:
B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní maloletá zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec a muža, ktorého otcovstvo má byť
určené (otec): K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. E. XXX, právne zastúpený: EQUIDEM - advokátska
kancelária, s. r. o, so sídlom Hornopotočná 1, Trnava, IČO: 36 869 031, o určenie otcovstva a o návrhu
matky na úpravu práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie otcovstva k maloletej B., nar. XX.XX.XXXX sa
z a s t a v u j e.

II. Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletá B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej B. sumou 200,-- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc dňom 04.06.2020.

Nedoplatok zročného výživného za obdobie od 04.06.2020 do 31.05.2021 vo výške 1.800,-- eur sa otec

zaväzuje uhradiť v mesačných splátkach po 100,-- eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškaním
s plnením čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matkaakonavrhovateľkasanávrhomzodňa27.10.2020,doručenýmsúdudňa29.10.2020,domáhala
určenia otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravy práv a povinností k maloletej.

2. Podľa § 105 písm. b) z. č. 161/2005 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), konaniami vo veciach
určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva.3. Podľa § 104 ods. 1 CMP, ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou
svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,
vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka

označí za otca, či uznáva, že je otcom dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa
to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané.

4. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

5. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

6. Podľa § 91 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. (1) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným

úradom alebo pred súdom. (2) Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu
posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou. (4)

7. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

8. Na pojednávaní dňa 31.05.2020 muž, ktorého otcovstvo má byť určené, vyhlásil, že uznáva svoje
otcovstvo k maloletej. Matka súhlasila s vyhlásením otca, že je otcom maloletej.

9. Nakoľko muž, ktorého otcovstvo má byť určené, uznal otcovstvo k maloletej, s čím matka súhlasila,
došlo k určeniu otcovstva k maloletej súhlasným vyhlásením rodičov. Z uvedeného dôvodu súd konanie
vo výroku I. tohto rozsudku v súlade s § 109 CMP zastavil.

10. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletej.

11. Na pojednávaní dňa 31.05.2020 po tom, čo súhlasným vyhlásením rodičov bolo určené otcovstvo
otcakmaloletej,predložilirodičiasúdunaschválenienávrhrodičovskejdohody,vzmyslektorejnavrhujú,
aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia by boli oprávnení zastupovať

maloletúaspravovaťjejmajetok,otecsazaviazalprispievaťnavýživumaloletejvýživnýmvovýške200,-
eur mesačne a zaplatiť nedoplatok na výživnom od narodenia maloletej do dňa vyhlásenia rozhodnutia.

12. Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletej, výpisom z registra obyvateľov oboch rodičov,
výpisomzlustrácierodičovvSociálnejpoisťovni,daňovýmpriznanímmatkyzar.2019a2020adaňovým

priznaním otca za rok 2019 a 2020, potvrdením pediatra o zdravotnom stave maloletej, potvrdením
Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok matkou, poistnou zmluvou o uzatvorení životného
poistenia maloletej, výsluchom otca a výsluchom matky a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Maloletá je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá je s maloletou na rodičovskej

dovolenke. Matka poberá rodičovský príspevok a okrem toho vykonáva aj samostatne zárobkovú
činnosť, z ktorej mala v roku 2019 čistý ročný príjem pred zdanením vo výške 2.058,82 eur a v roku
2020 čistý ročný príjem pred zdanením vo výške 8.163,67 eur.

14. Otec vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, z ktorej mal v roku 2019 čistý ročný príjem pred

zdanením vo výške 3.214,40 eur a v roku 2020 čistý ročný príjem pred zdanením vo výške 5.487,99
eur. Keďže svojím otcovstvom si nebol istý, požiadal o vykonanie testu otcovstva, ktorý jeho otcovstvo
potvrdil. Otec sporadicky prispieval matke na výživu maloletej vecným plnením (zakúpením plienok,
mliečnej výživy).

15. Matka vyčíslili mesačné náklady na výživu maloletej vo výške 100,- eur na umelú mliečnu výživu,
50,- eur na plienky, 50,-eur na oblečenie, 30,- eur na hygienu a kozmetiku, 20,- eur na hračky a 10,- eur
na vitamíny. Matka vynakladá náklady na bývanie vo výške 150,- eur mesačne ako príspevok rodičom,
u ktorých býva.16. Podľa § 36 ods. 1 Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 25 ods. 2 Zákon o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Súd schválil rodičovskú dohodu a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu stará

od narodenia. Zároveň upravil jej zastupovanie a správu majetku oboma rodičmi. Nakoľko maloletá je
zverená do osobnej starostlivosti matky, je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
zo strany druhého rodiča. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky
a otca dospel k záveru, že rodičovská dohoda o úprave vyživovacej povinnosti a o splácaní nedoplatku
zročného výživného, je v súlade so zákonom a v najlepšom záujme maloletej, a preto rodičovskú dohodu

na pojednávaní vo výroku II. rozsudku schválil. Výživné vo výške 200,- Eur mesačne na maloletú, na
ktorom sa rodičia dohodli, považuje súd za primerané vzhľadom na jej odôvodnené potreby primerané jej
veku ako aj vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Nakoľko sa rodičia dohodli
na určení výživného od narodenia maloletej, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobieod 04.06.2020 do 31.05.2021, pričom rodičia sa dohodli na jeho výške v sume 1.800 Eur a jeho úhrade
v mesačných splátkach 100,- eur, spolu s bežným výživným. Súd neupravoval styk otca s maloletou,
keďže rodičia o to súd nepožiadali.

27. 28.Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí.

29. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom žiadny z účastníkov si neuplatnil
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. môžu rodičia podať odvolanie avšak odvolanie podané rodičmi by nebolo právne
účinné, nakoľko rodičia sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení
rozhodnutia. Proti výroku II. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Proti výrokom I., II. a III. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.