Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212766
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5717212766.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - B. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B., J. A. A. XXXX/X, proti žalovanému - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom 832
37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, v zastúpení právne Advokátska kancelária Mária
Grochová a partneri s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Bočná 10, IČO: 36 863 017, o určenie neplatnosti
zmluvnej pokuty, na základe odvolania žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
6Csp/43/2019-376 zo dňa 30. januára 2020, v spojení s opravným uznesením č.k. 6Csp/43/2019-386
zo dňa 9. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Csp/43/2019-376 zo dňa 30. januára 2020, v spojení s
opravným uznesením č.k. 6Csp/43/2019-386 zo dňa 9. marca 2020 p o t v r d z u j e v
celom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom, v spojení s jeho opravou opravným uznesením (na č.l. 386
spisu), súd prvej inštancie (ďalej „okresný súd“) vyslovil, že „zmluvná podmienka“ obsiahnutá v prvej
vete ods. 1 článku II Zmluvy o splátkovom úvere č. 5063812201, uzavretej medzi stranami sporu dňa

22.10.2014, v spojení s časťou 4 Spotrebné úvery na Čokoľvek Sadzobníka žalovanej, časť A Fyzické
osoby nepodnikatelia, účinného od 01.01.2017, podľa ktorej je žalovaná oprávnená účtovať poplatok
za upomienku (zmluvnú pokutu za omeškanie) vo výške 8,- eur, je neprijateľná a neplatná (výrok I.).
Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal za nepochybne preukázané, že:
a) strany sporu uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 5063812201 dňa 22.10.2014, ktorej predmetom

bolo poskytnutie Spotrebného úveru na Čokoľvek vo výške 13 000,- eur, ktorú sa žalobca ako dlžník
zaviazal žalovanému/ako banke vrátiť v 120 mesačných splátkach vo výške 179,29 eur, splatných vždy
ku 15. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc od 15.12.2014.
b) v článku II danej zmluvy, označenom ako „POPLATKY“, je uvedené, že „poplatok za upomienku je
vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku“. Dlžník je povinný banke platiť poplatok za poistenie
úveru k úveru vo výške 6,06 eur a to v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru.
Poplatok za predčasné splatenie úveru a spôsob jeho určenia je uvedený v Sadzobníku. Poplatky

uvedené v tomto článku sú platné ku dňu podpisu úverovej zmluvy, pričom akákoľvek ich zmena sa riadi
úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP.“
c.) v čl. III. zmluvy označenom ako „ Záverečné ustanovenia“, je v jeho odseku 3 uvedené, že „dlžník
vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky,Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy
poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumie
Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a úverovými podmienkami

Obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007
d.) v Obchodných podmienkach žalovaného pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnymklientomaMIKROpodnikateľomúčinnýmvčaseuzavretiadanejzmluvy(účinnéod1.7.2007)
konkrétne v časti B. čl. 8 ods. 8.4 písm. h) je uvedené, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, je

banka oprávnená požadovať od dlžníka zaplatenie poplatku v zmysle Sadzobníka, a to za každý prípad
porušenia aj opakovane ( odkaz súdu na č.l. 254 spisu )
e) v Sadzobníku poplatkov a náhrad SLSP a.s. časť A) pre obyvateľstvo, účinnom od 01.09.2014, t.j. v
čase uzavretia danej úverovej zmluvy, je v článku I. ods. 8 písm. b) označenom ako Spotrebné úvery
na Čokoľvek uvedené v tabuľke nadpísanej ako Poplatok/Typ úveru a následne v časti „Upomienky“
uvedené „zmluvná pokuta za omeškanie“ (poplatok za upomienku) **: 25,- eur. V poznámkach pri

značke ** uvedené: zmluvnú pokutu je možné uplatniť, ak platba na účet/úver nie je vykonaná riadne a
včas. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom
bezplatnom upozornení, zaslanom klientovi ( odkaz súdu na č.l. 268 spisu ).
f) v Sadzobníku poplatkov a náhrad SLSP a.s. Časť A) fyzické osoby nepodnikatelia účinnom od
01.01.2017, je v článku 4 nad tabuľkou označenou ako Spotrebné úvery na Čokoľvek v tabuľke

napísanej ako Poplatok uvedené „zmluvná pokuta za omeškanie“ (poplatok za upomienku): 8 eur,
pričom v článku 9 Definície a zásady stanovovania poplatkov pod písm. b) v ods. 6 je ďalej uvedené:
Zmluvnú pokutu za omeškanie je možné uplatniť, ak platba na účet/úver nie je vykonaná riadne a včas.
Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom uplynutí lehoty na plnenie, ktorá je určená v písomnom
bezplatnom upozornení zaslanom klientovi ( odkaz súdu na čl. 62 a 67 spisu).

3. K čerpaniu celého úveru došlo dňa 23.10.2014 a žalobca následne riadne a včas platil splátky úveru,
do omeškania so splácaním splátok sa dostal ohľadne splátok splatných po 15.4.2015. Dňa 13.9.2015
žalovaný žalobcovi vyúčtoval položku „ Zmluvná pokuta za omeškanie 25 eur „ ( č.l. 321 spisu ). Predtým,
dňa 1.9.2015, žalovaný vyhotovil list označený ako „ Upozornenie na omeškanie“, v ktorom žalobcu

upozornil, že danom úvere eviduje omeškanie so splácaním a omeškanú sumu 179,81 eur je potrebné
uhradiť do 9.9.2015. Následne, dňa 12.9.2015 žalovaný vyhotovil list označený ako „ Upomienka“ v
ktorom žalobcu upozornil, že k 12.9.2015 voči nemu eviduje na danom úvere omeškanie so splácaním
sumy 179,81 eur, ktorú je treba bezodkladne uhradiť ( č.l. 369,370 spisu).

4. Dňa 30.10.2017 žalovaný vyhotovil list označený ako „ Upozornenie na omeškanie „, v ktorom žalobcu
upozornil,ženadanomúvereevidujeomeškaniesosplácanímaomeškanúsumu179,88eurjepotrebné
uhradiť najneskôr do 8.11.2017 s tým, že pokiaľ omeškaná suma nebude uhradená do 8.11.2017, banka
je oprávnená uplatniť zmluvnú pokutu za toto omeškanie vo výške 8 eur a zmluvná pokuta je splatná
okamžite.Následne,dňa9.11.2017žalovanývyhotovillistoznačenýako„Upomienka“,vktoromžalobcu

upozornil, že k 9.11.2017 voči nemu eviduje na danom úvere omeškanie so splácaním sumy 179,82
eur a preto uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 8 eur, ktorá je okamžite splatná ( č.l. 22,25 spisu ). Dňa
10.11.2017 bola na úverovom účte žalobcu vyúčtovaná zmluvná pokuta za omeškanie vo výške 8 eur
( č.l. 327 spisu ) .

5. Dňa 3.12. 2017 žalovaný vyhotovil list označený ako „ Upozornenie na omeškanie „, v ktorom žalobcu
upozornil,ženadanomúvereevidujeomeškaniesosplácanímaomeškanúsumu190,29eurjepotrebné
uhradiť najneskôr do 9.12.2017 s tým, že pokiaľ omeškaná suma nebude uhradená do 9.12.2017 banka
je oprávnená uplatniť zmluvnú pokutu za toto omeškanie vo výške 8 eur a zmluvná pokuta je splatná
okamžite. Následne dňa 10.12.2017 žalovaný vyhotovil list označený ako „ Upomienka „, v ktorom

žalobcu upozornil, že k 10.12.2017 voči nemu eviduje na danom úvere omeškanie so splácaním sumy
198,29 eur a preto uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 8 eur, ktorá je okamžite splatná ( č.l. 23,24 spisu ).
Dňa 11.12.2017 bola na úverovom účte žalobcu vyúčtovaná zmluvná pokuta za omeškanie vo výške
8 eur ( č.l. 328 spisu ).

6.Pozhrnutí právnejargumentáciežalobcuokresnýsúdustálil,žežalobca nesúhlasilstým,žežalovaný
mu dňa 10.11.2017 a 11.12.2017 naúčtoval ako debetnú položku 8 eur s označením „zmluvná pokuta
za omeškanie“ a to z dôvodu, že:a) na žiadnej zmluvnej pokute so žalovaným sa písomne nedohodol ( napríklad vyjadrenia žalobcu
uvedené v žalobe )
b) ak by táto suma mala predstavovať poplatok za upomienku uplatnený v zmysle článku II. zmluvy, tak

dané dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a
je to vždy paušál 25 eur, pričom upomienka stojí pár centov ( napríklad vyjadrenia žalobcu uvedené na
pojednávaní dňa 19.11.2019 ).

7. Zhrnúc aj argumentáciu žalovaného okresný súd konštatoval, že táto spočívala v námietke :

a) litispendencie vo vzťahu ku konaniu na OS Martin pod sp.zn. 7C/137/2016,
b) procesnej neprípustnosti žalobného návrhu, najmä v kontexte s ust. § 137 písm. d) CSP vo vzťahu
k tomu, ako žalobca špecifikuje podstatu svojho žalobného nároku (neexistuje právny predpis, ktorý
by dovoľoval podanie takejto žaloby, naopak je v rozpore so zreteľne prejavenou vôľou zákonodarcu,
najmävdôvodovejspráveovylúčenížalôbourčovaníneplatnostiprávnychúkonovaleboinýchprávnych

skutočností),
c) materiálnej nevykonateľnosti žalobného návrhu, ktorý nespĺňa ani nároky vyplývajúce z § 298 ods. 1
CSP, ktorý by vyžadoval uvedenie presného znenia ustanovenia zmluvy ale rovnako tak aj podľa § 41
OZ, ktorý by vyžadoval jednoznačnú špecifikáciu časti právneho úkonu, ktorá by mala byť neplatná,
d) že žalovaný má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe článku II danej zmluvy, pričom je len

na jeho slobodnom rozhodnutí v akej výške zmluvnú pokutu uplatňuje.

8.Okresnýsúdprioritneriešil,čiexistujevtomtosúdnomsporeprekážkalitispendencie,nadväznedôvod
podľa § 159 Civilného sporového poriadku ( ďalej iba „ CSP“) pre zastavenie konania. Vychádzajúc
z obsahu rozsudku OS Martin sp.zn. 7C/137/2016 - 426 zo dňa 21.2.2019 ( odkazuje na č.l. 293

spisu ) vydané v konaní začatom skôr ako v súdenej veci konštatoval totožnosť účastníkov, ich
totožné procesné postavenie ako tomu je v súdenej veci, predmetom sporu bolo : určenie, že úver zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (totožná zmluva ako v aktuálne posudzovanej veci) je bezúročný a bez
poplatkov jednak z dôvodu, že neobsahuje členenie splátok, že obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky, napr. oprávnenie žalovaného zmeniť lehotu splatnosti, úrokov a poplatkov, rozhodcovskú

doložku, právnu úpravu Obchodného zákonníka a podmienku o poplatku za upomienku vo výške 25 eur.
V poradí druhým (aj prvým - zrušeným rozhodnutím) Okresný súd Martin v konaní sp. zn. 7 C/137/2016
žalobu zamietol v celom rozsahu bez toho, aby konštatoval vo výroku rozsudku prípadnú neprijateľnosť
zmluvnej podmienky v zmluve v čl. II. č. 5063812201 zo dňa 22.10.2014. Táto neprijateľnosť bola
konštatovaná v poradí druhom rozsudku iba v jeho odôvodnení - tento právny záver súdu ale nebol

premietnutý dovýrokovejatedazáväznejčastirozsudku. Vobochkonaniachideototožnéstranysporu,
žalobcom uvádzanú rovnakú skutkovú okolnosť, a to, že zmluva č. 5063812201 ktorú so žalovaným
uzavrel dňa 22.10.2014 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má platiť za upomienku
poplatok v sume 25 eur, a to z dôvodu, že toto ustanovenie zmluvy nemohol ovplyvniť, výška poplatku
je neprimerane vysoká možným vynaloženým nákladom na upomienku a ide o podmienku spôsobujúcu

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V ďalších skutočnostiach sa podľa
názoru súdu spory líšia. V spore 7C/137/2016 vedenom u OS Martin žalobca žiadal určiť úver za
bezúročný a bez poplatkov pre existenciu niekoľkých neprijateľných zmluvných podmienok (celkovo
štyroch)atiežprechýbajúce,resp.nesprávnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktoréupravuje
§9ods.2zák.č.129/2010Z.z.,Vtomtospore sažalobcadomáhaurčenia„neplatnostizmluvnejpokuty“,

ktorú mu žalovaný vyúčtoval a pokiaľ žalovaný tvrdí, že ju účtoval podľa článku II predmetnej zmluvy (kde
súuvedenélenpoplatky),taktotozmluvnédojednaniejepodľažalobcuneprijateľné.Možno uzavrieť,že
celkovo skutkové okolnosti oboch sporov nie sú rovnaké. Totožnosť možno konštatovať len vo vzťahu k
jedinému tvrdeniu žalobcu, že zmluvná podmienka o povinnosti platiť poplatok za upomienku 25 eur je
neprijateľná. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade chýba totožnosť predmetu konania, kým v konaní u

OS Martin žalobca žiadal určiť úver za bezúročný a bez poplatkov, v tomto spore žiada určiť za neplatnú
zmluvnú pokutu. Vzhľadom na uvedené nemožno podľa názoru okresného súdu dospieť k záveru, že
konanie OS Martin sp.zn. 7C/137/2016 predstavuje prekážku litispendencie .

9. Skôr by mohla podľa názoru súdu nastať prekážka res iudicata vzhľadom na skutočnosť, že tak

konanie OS Martin sp.zn. 7C/137/2016, aj konanie v aktuálnej veci majú povahu tzv. individuálneho
spotrebiteľského sporu, v nich je povinnosťou súdu ex offo/ aj bez návrhu preskúmať ( ust. § 298
v spojení s § 295 CSP ) neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, resp. tvoriacich ichsúčasť. Nakoľko v spore sp.zn. 7 C/137/2016 OS Martin vo výroku rozsudku neuviedol žiadnu
zmluvnú podmienku používanú žalovaným v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako neprijateľnú a ku dňu
rozhodovania v aktuálnej veci nebolo o odvolaní podanom v konaní sp.zn. 7C/137/2016 rozhodnuté,

tak potom súd prijal názor, pri zistení nejakej neprijateľnej zmluvnej podmienky v danej zmluve mohol,
resp. musel postupovať podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP ( znenie predmetných ustanovení súd aj zacitoval
v bode 37 odôvodnenia rozsudku )

10. Vykonaným dokazovaním zistil v aktuálne súdenej veci, že zmluvná podmienka, na základe ktorej si

žalovaný podľa svojho tvrdenia účtoval voči žalobcovi sumu 8 eur dňa 10.11.2017 a dňa 11.12.2017 (a
aj dňa 10.01.2018) a predtým dňa 13.09.2015 sumu 25 eur s označením zmluvná pokuta za omeškanie,
má povahu neprijateľnej a tým neplatnej zmluvnej podmienky.

11. V uvádzanom kontexte sa stala bezpredmetnou obrana žalovaného, že žalobný návrh tak ako
ho koncipoval žalobca je materiálne nevykonateľný a nespĺňa ani nároky vyplývajúce z § 298 ods.

1 CSP, ktoré vyžaduje uvedenie presného znenia ustanovenia zmluvy, resp. vyplývajúce z ust. §
41 OZ, ktoré vyžaduje jednoznačnú špecifikáciu časti právneho úkonu, ktorá by mala byť neplatná.
„ Ustanovenie § 298 CSP v spojení s § 295 CSP totiž predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného
princípu a z princípu non ultra petitum. V zmysle uvedených ustanovení je súd povinný aj bez
návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený
nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných dokumentoch s touto
zmluvou súvisiacich „ - ( odkazuje okresný súd - na str. 1036 tzv. Veľkého komentára k CSP autorov
Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol, vydavateľstvo C.H.BECK, 2016 ).
Inak povedané, bez ohľadu na to ako žalobca formuloval svoju žalobu, resp. aký nárok žalobou

uplatňoval, súd musel v tomto individuálnom spotrebiteľskom spore ( rovnako ako v každom inom spore
takéhoto charakteru ) preskúmať všetky prípadne neprijateľné podmienky zmluvy č. 5063812201 zo dňa
22.10.2014 a jej súčastí ( t.j. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.8.2012, Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007 a Sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej

sporiteľne, a.s. Časť A) pre obyvateľstvo účinných od 1.9.2014 ). Na viac v predmetnom spore žalovaný
sa bránil tým, že sumy 8 eur, ktoré žalobcovi účtoval s označením „ zmluvná pokuta za omeškanie
„ uplatnil na základe konkrétneho zmluvného dojednania uvedeného v jej čl. II. Súd tak potom musel
posudzovať, či predmetná zmluvná podmienka je prijateľná alebo nie a to potom, čo dospel k záveru,
že žaloba je prípustná podľa § 3 ods. 3 a 5 zák.č. 250 /2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

už v čase podania žaloby, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. V kontexte uvedeného vyhodnotil okresný súd za nedôvodnú obranu žalovaného, že vo vzťahu
k tomu, ako žalobca špecifikuje podstatu svojho žalobného nároku, neexistuje právny predpis, ktorý by

dovoľoval podanie takejto žaloby ( tu žalovaný poukazoval na dôvodovú správu k ust. § 137 písm. d)
CSP ).

12. Okresný súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v zmysle ktorej žalovaný účtoval žalobcovi
opakovane sumu 8 eur ( predtým jedenkrát 25 eur) má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, či

už by išlo v skutočnosti o poplatok za upomienku alebo o zmluvnú pokutu, ktoré dva inštitúty žalovaný
vo Sadzobníku vôbec nerozlišuje tým, že oba začleňuje do jednej skupiny a to do skupiny poplatkov.
Tu súd zároveň ozrejmuje, že kým poplatok je platbou za nejaký úkon či službu, zmluvná pokuta
je zabezpečovací právny prostriedok sankčnej povahy. Peňažné plnenie za omeškanie nemôže mať
v prípade hlavného plnenia akým je spotrebiteľský úver povahu poplatku ( poplatok za omeškanie

súkromnoprávna úprava pozná len pri omeškaní s platením nájomného alebo úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu - § 697 OZ ). Takéto plnenie môže byť pri omeškaní zmluvnou pokutou.
K tomu, aby žalovaný mohol oprávnene žalobcovi účtovať zmluvnú pokutu, by však bolo potrebné,
aby bol uvedený nárok takto vymedzený v samotnej úverovej zmluve, pričom by postačovalo uvedenie
druhu tohto nároku( t.j. že ide o zmluvnú pokutu ) a výšku by stačilo uviesť v Sadzobníku. V danom

prípade zmluvná pokuta nie je uvedená dokonca ani v obchodných podmienkach a je uvedená len v
sadzobníku ( ktorý je označený ako sadzobník „ poplatkov a náhrad „ ), na viac s tým, že sa v ňom
uvádza, že ide nielen o zmluvnú pokutu, ale aj o poplatok za upomienku. Podľa názoru súdu zmluvné
dojednanie obsiahnuté v prvej vete čl. II predmetnej úverovej zmluvy je podľa jeho slovného vyjadreniadojedaním povinnosti spotrebiteľa platiť za žalovaným vystavenú upomienku poplatok, čo aj zodpovedá
funkcii poplatku ( klient banky platí poplatok za úkon, ktorým je list vystavený a jemu zaslaný bankou ).
Takýto poplatok by mal vždy zodpovedať výške účelne vynaložených nákladov za daný úkon ( v prípade

tohto typu poplatku : mzdové a vecné náklady súvisiace s vystavením a zaslaním upomienky ). Je pritom
nepochybné, že tieto ani zďaleka nedosahujú sumu 25 eur a ani 8 eur, keďže z rozhodovacej činnosti
súdu je známe, že dodávatelia si účtujú poplatky za upomienky v rozsahu od 1 euro maximálne do 5 eur.

13. Predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná ( v konštatovanej otázke okresný súd

v rovine právnej zacitoval a vychádzal z kritérií ust. § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ) pretože
žalobca tvrdil, že zmluvu musel podpísať ako celok inak by úver nedostal. Žalovaný sa bránil tým, že
dané zmluvné dojednanie bolo dohodnuté priamo v tele zmluvy a nejde o ustanovenie, ktoré by bolo
prekvapujúce a s ktorým by dlžník nebol počas kontrahovania oboznámený - túto obranu žalovaného
súd neakceptoval, poukázal na to, že samotná skutočnosť existencie zmluvného dojednania priamo v
tele zmluvy neznamená, že toto dojednanie bolo dohodnuté individuálne, nakoľko z jeho rozhodovacej

činnosti je mu známe, že žalovaný používa vždy pre určité časové obdobie obdobný typ úverovej zmluvy
pre konkrétny druh úveru, pričom zmluvy sa líšia len v základných podmienkach ( obsahujúcich najmä
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Z.č. 129/2010 Z.z. ) a prípadne v type poistenia. Ostatný text zmluvy
sa nemení a týka sa to aj poplatkov. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že zmluvná
podmienka o povinnosti žalobcu platiť poplatok za upomienku bola individuálne dojednaná spočívalo

na žalovanom, ktorý poukazoval v tomto smere len na samotný obsah zmluvy, takýto dôkaz však nebol
spôsobilý vyvrátiť tvrdenie žalobcu o tom, že si dohodu o povinnosti platiť poplatok za upomienku
so žalovaným nijako nevyjednal, pretože len podpísal žalovaným pripravenú zmluvu s ktorou sa mal
možnosť oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Súd preto konštatoval, že žalovaný neuniesol
svoje dôkazné bremeno a daná zmluvná podmienka tak nebola individuálne dojednaná.

14. Zároveň ide podľa názoru súdu o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), pretože zakladá hrubý nepomer vo vzájomných právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorý bez toho, aby to mohol ovplyvniť svojím správaním je
vystavený takpovediac svojvôli žalovaného kedy a koľkokrát, resp. ako často môže žalovaný takýto

poplatok účtovať. Zmluvná podmienka je totiž naformulovaná tak, že umožňuje banke, napr. pri jednej
omeškanej splátke úveru, aby svojho klienta upomínala opakovane a tým si aj opakovane účtovala
poplatky za tieto upomienky. Takisto formulácia „ poplatok za upomienku je vo výške 25 eur za každú
vystavenú upomienku „ umožňuje žalovanému upomínať a následne účtovať poplatok za upomienku
už v prvý deň po nesplnení povinnosti, ktorá je predmetom upomínania, pričom by bolo na mieste,

vzťahom na výšku poplatku, aby od nesplnenia povinnosti do vystavenia upomienky ubehlo aspoň pár
dní. Záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalovaný znížil od
01.01.2017 výšku tohto poplatku na 8 eur, pretože sa tak stalo na základe rozhodnutia banky, pričom
do budúcnosti nemožno vylúčiť, že toto rozhodnutie bude iné. Pritom aj suma 8 eur za vystavenie
a odoslanie upomienky je neprimerane vysoká možným vecných a mzdovým nákladom, čo taktiež

spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa, pretože poplatok by mal zodpovedať primeraným nákladom vynaloženým na tento úkon.
Ak to tak ( prinajmenšom v podstatnej časti ) nie je, poplatok ( prinajmenšom v podstatnej časti ) slúži k
obohacovaniu sa žalovaného na úkor žalobcu. Vzhľadom na uvedené vyhlásil okresný súd v rozsudku
odvolaním napadnutom zmluvnú podmienku, na základe ktorej si žalovaný účtoval voči žalobcovi sumu

8 eur v dňoch 10.11.2017 a 11.12.2017 ako neprijateľnú a tým neplatnú podmienku, keď postupoval
podľa 298 ods. 1 CSP v spojení s § 298 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva (obdobne ako z § 53 ods. 5
OZ), že neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. Týmto spôsobom okresný súd vyhovel žalobe
žalobcu, z ktorej obsahu bolo zrejmé, že sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu na základe
ktorého mu boli vyúčtované sumy 8 eur v dňoch 10.11.2017 a 11.12.2017.

15. Záverom súd poznamenal, že z rozhodovacej činnosti mu je známe zastupovanie spotrebiteľov
žalobcomvpozíciisplnomocnenéhozástupcuapo14.05.2019kedyvznikloObčianskezdruženieOSPO
Martin,zastupovanienímspotrebiteľovztitulufunkciepredsedutohtozdruženia.Nazákladetohomožno
predpokladať, že žalobca presahuje úroveň tzv. priemerného spotrebiteľa a bolo by tak možné očakávať

formulovaniežalobnejžiadostivzmysleust.§298CSP.Avšakžalovanýnadruhejstranesvojímkonaním
vytvoril zmätočný stav, pretože v ním pripravenej úverovej zmluve naformuloval dojednanie povinnosti
platiť poplatok za upomienku vo výške 25 eur a v Sadzobníku poplatkov a náhrad naformuloval, že
ide o poplatok za upomienku, resp. že ide o zmluvnú pokutu, ktorých výšku následne takmer o viacako dve tretiny znížil. Následne potom, ako vyúčtoval sumy po 8 eur s označením výlučne len ako
„zmluvná pokuta za meškanie“ a takisto, pokiaľ v upomienkach a upozorneniach na omeškanie, ktoré
vystavil pred naúčtovaním daných súm, žalovaný uvádzal len, že ide o zmluvnú pokutu (bez odkazu na

prípadnézmluvnédojednanie,čisadzobník),vyvolalžalovanýstavtaký,žebybolovrozporesprincípom
spravodlivosti klásť na žalobcu vyššie nároky ako na spotrebiteľa a vôbec od neho vyžadovať presné a
jednoznačné vyjadrenie žalobného petitu, keď pritom z obsahu žaloby a ďalších vyjadrení bolo úplne
zrejmé, že sa domáha ochrany pred postupom žalovaného, ktorý spočíval v opakovanom uplatnení
peňažných nárokov v sume 8 eur.

16. S ohľadom na plný úspech žalobcu, ktorý sa voči žalovanému v konaní domohol ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dodal, že o výške
náhrady trov rozhodne vymedzeným postupom v a podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Prioritne namieta porušenie práva na
zákonného sudcu po vylúčení všetkých sudcov OS Martin a z tohto dôvodu prikázanie veci OS Dolný
Kubín na rozhodovanie. V dotknutej otázke sa vyjadruje k prebiehajúcemu procesu vylúčenia zákonnej
sudkyne a ďalších sudcov OS Martin, tvrdí, že v danej fáze konania sa nijako vyjadriť nemohol,
nemal o tom žiadnu vedomosť, nebolo doručené rozhodnutie/rozhodnutia o vylúčení, nemohli tak nastať

účinky právoplatnosti, tým že uznesenie súdu o vylúčení sudcov nebolo v súlade s právom doručené,
nemohol sledovať ani postup spočívajúci v prikázaní sporu inému súdu. Odvolateľ namieta aj nesplnenie
podmienok pre vylúčenie sudcov Okresného súdu Martin z rozhodovania veci, zdôrazňuje princíp
nezávislosti,profesionality,nestrannostiapod.Podľajehonázoruniejemožnépripustiť,abysaneslušné
správanie strany sporu stalo nástrojom manipulácie s priebehom a výsledkom konania. Vznáša výhrady

aj voči rozšíreniu okruhu vylúčených sudcov na všetkých sudcov OS Martin, pretože vulgárne správanie
sa žalovaného smerovalo iba voči sudkyni JUDr. M. Gazdačkovej a kolegiálny vzťah sudcov nemožno
bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti.

18. Odvolateľ zotrváva naďalej na tom, že v súdenej veci existuje prekážka litispendencie, keďže

totožná otázka, ako je tomu v aktuálne súdenej veci bola predmetom riešenia aj v konaní 7C/137/2006
u OS Martin iniciovanom žalobcom. V uvádzanom súdnom spore boli preskúmané viaceré zmluvné
podmienky v zmluve o splátkovom úvere, vrátane zmluvnej podmienky o poplatku za upomienku, tiež
konštatované, že poplatok za upomienku vo výške 25 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Totožnosť strán, totožnosť predmetu v oboch v uvádzaných konaniach podľa odvolateľa existuje,

rovnaký záväzkový vzťah je založený totožnou zmluvou medzi totožnými účastníkmi. Rozdielom je, že
záver konania 7C/137/2016 je širší, do neho spadá aj posudzovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

19. Odvolateľ vytýka ďalej súdu porušenie základnej požiadavky viazanosti žalobným návrhom a

neprípustnú zmenu predmetu sporu, o ktorom napokon aj rozhodol. Základom žalobnej argumentácie
bolo tvrdenie žalobcu, že vo vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi zmluvy nebola písomne dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 8 eur ako dôvod neplatnosti s odkazom na § 39 OZ. V prípade, že by jeho
tvrdeniu zodpovedali skutočnosti skôr prichádza podľa názoru žalovaného dôvod neplatnosti podľa § 40
ods. 1 OZ, t.j. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov

je neplatný.

20. Súd rozhodol o úplne inom procesnom nároku, čo vyjadril aj vo výroku I rozsudku. Základom
jeho rozhodnutia nebola absencia písomnej dohody o zmluvnej pokute (ako presadzoval žalobca), ale
údajná neprijateľnosť zmluvnej podmienky o poplatku za upomienku v intenciách § 53 OZ. Súd na

jednej strane uviedol, že popri žalobnom argumente, že nedošlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute,
z vlastnej iniciatívy a z úradnej povinnosti preskúmal zmluvnú podmienku poplatku za upomienku a
dospel k záveru o jej údajnej neprijateľnosti. Predmetom sporu boli dva procesné nároky, jednak na
základe žaloby a druhý na základe ex offo prieskumu zo strany súdu. Tomuto rozhodne ale nezodpovedá
výsledok sporu ako to vyplýva aj z výroku napadnutého rozsudku, pretože popri určení neprijateľnosti

zmluvnejpodmienky(exoffoprieskumu)nedošlokzamietnutiužalobyvzostávajúcomrozsahu(jediného
žalobného návrhu na určenie neplatnosti zmluvnej pokuty). Súd nebol oprávnený nahradiť procesnú
vôľu žalobcu úplne a zrozumiteľne prejavenú v žalobe iným procesným nárokom, navyše keď žalobca
rozhodne nie je bežným spotrebiteľom ale naopak osobou dlhodobo sa angažujúcou v oblasti ochranyfinančných spotrebiteľov a aktuálne pôsobiacou ako štatutárny orgán Občianskeho združenia OSPO
Martin. Ak žalobca žiadal o posúdenie platnosti právneho úkonu, z ktorého bol voči nemu uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 eur bolo povinnosťou súdu takéto vymedzenie sporu aj

rešpektovať a len v tomto rámci mohol vec prejednať a rozhodnúť. Nutnosť rozhodnutia o zmene žaloby
nie je nejako modifikovaná ani v tzv. spotrebiteľských sporoch. Prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti
zmluvnej podmienky a poplatku za upomienku ako ho uskutočnil súd prvej inštancie hodnotí odvolateľ
za prekvapivý argumentujúc, že sudkyňa neindikovala, že mieni posudzovať predmetnú zmluvnú
podmienku aj z hľadiska kritérií podľa § 53 OZ. Za zlyhanie súdu považuje odvolateľ i mieru nadpráce,

ktorú v prospech žalobcu vykonal a nezodpovedá to ani konkrétnym okolnostiam prípadu. Žalobca totiž
nie je slabšou stranou sporu v materiálnom poňatí, má skúsenosti s vedením spotrebiteľských sporov
a nie je vonkoncom neprimerané očakávať a vyžadovať od neho, aby aj vo vlastnej veci riadne a úplne
tvrdil rozhodujúce skutočnosti a aby už v žalobe uviedol všetky argumenty pre ktoré spochybňuje určitú
zmluvnú podmienku. Nebol preto daný žiaden obhájiteľný dôvod, aby pasivita žalobcu bola suplovaná
prepiatym aktivizmom súdu navyše bez reálnej možnosti pre protistranu na zaujatie kvalifikovanej

obrany.

21. Podľa názoru odvolateľa popri vytýkaných procesných nedostatkoch existuje aj viac zásadných
dôvodov pre ktoré rozsudok neobstojí ani meritórne.

22. Vychádzajúc z ust. § 298 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolateľ dodáva,
že v individuálnom spotrebiteľskom spore iniciovanom žalobou, ktorá je prostriedkom slúžiacim na
ochranu konkrétneho ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva žalobcu, prichádza do úvahy
vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky iba v prípade, ak jej obsah akýmkoľvek spôsobom
dopadá alebo má vplyv na právo, na ochranu ktorého je taký spor vedený, vyjadrené inak súd môže

posudzovať a následne príp. určiť za neprijateľnú iba takú zmluvnú podmienku, ktorá je relevantná pre
žalobcom konkretizované právo, ktorého ochrany sa domáha. V uvádzanej problematike ide o dlhodobo
ustálenú judikačnú prax Súdneho dvora Európskej únie, že prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti musí
vždy zohľadňovať všetky okolnosti vlastné konkrétnemu prípadu (odkazuje odvolateľ najmä na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM, bod 42, aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci

C-237/02 - Freiburger Kommunalbauten (bod 22), v opačnom prípade ak ide o podmienku, ktorá nie
je prepojená na konkrétne subjektívne právo spotrebiteľa, teda nezávislú od okolnosti konkrétneho
prípadu, je možné iba konanie o abstraktnej kontrole (podľa § 301 a nasl. Civilného sporového
poriadku) na ktoré musia byť splnené úplne iné zákonné podmienky. V prejednávanom prípade
žalobcu nič nezodpovedá tomu, že sledoval ochranu akéhokoľvek svojho subjektívneho práva, netvrdil

a nenamietal, že zmluvná podmienka bola voči nemu aktivovaná za neférových okolností, keď by sa
jej požadovanie mohol javiť - vzhľadom na skutočnosti riadne komunikované v banke u žalovaného
- ako neprimerane prísne. Žaloba neobsahovala žiaden procesný nárok na vydanie plnenia titulom
bezdôvodného obohatenia - a v judikatúre najvyšších súdnych autorít nikdy neexistovala pochybnosť
o neprípustnosti určovacej žaloby tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti. Možnosť

žalovať len o určenie určitej právnej skutočnosti má byť spravidla vylúčená, ak je možné podať žalobu,
ktorou sa subjekt priamo domáha priznania oprávnenia z takej skutočnosti vyvierajúceho ( odkazuje
odvolateľ napr. na uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo 46/2013 zo dňa 14.5.2014 ). Na pojednávaní dňa
19.11.2019 navyše žalobca výslovne uviedol, že chce robiť „ službu pre iných spotrebiteľov“ ( toto
kľúčové vyhlásenie síce nie je zachytené v zápisnici, je však prítomné na zvukovom zázname. Hoc ide o

skutočnosť, ktorá nastala až po vyhlásení napadnutého rozsudku, dôvodnosť týchto tvrdení preukazuje
aj počínanie žalobcu, ktorý okamžite po obdŕžaní jeho písomného vyhotovenia informoval o obsahu
výrokov rozhodnutia verejne voľne prístupným príspevkom na sociálnej sieti Facebook.

23. S odkazom na ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj na § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR

č. 87/1995 Z.z odvolateľ zdôraznil, že zákonodarca presne stanovil prípustnú sankciu za omeškanie
spotrebiteľa aj pre prípad iných plnení sankčného charakteru než sú úroky z omeškania a zmluvná
pokuta. Skúmané zmluvné ustanovenie nepresahuje uvedené zákonné limity, ani v tomto ohľade
žalobca nič netvrdil a nepreukazoval a tak isto nič nezistil ani súd prvej inštancie. Za daného stavu
vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú by bolo to isté, ako vyhlásiť za neprijateľné ust. § 53b

ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo je právomoc, ktorá
všeobecnému súdu rozhodne neprináleží.24. Rozhodne nesúhlasí so závermi súdu v rozsudku, ktorými ustanoveniu v čl. II ods. 1 Zmluvy o
splátkovom úvere odmietol priznať účinky dohody o zmluvnej pokute (odkazuje odvolateľ na závery
súdu v bodoch 44 a 45 odôvodnenia). V predmetnej otázke podľa jeho názoru súd sa nevysporiadal

s komplexnou argumentáciou prednesenou najmä vo vyjadrení dňa 05.12.2019. Závery súdu boli
vyvodené výlučne z prostého faktu označenia zmluvného inštitútu (zjednodušene z faktu, že v texte
zmluvy chýbali slová zmluvná pokuta) bez relevantného prihliadnutia na skutočnú vôľu strán, obsah
dojednania - akému cieľu má slúžiť a ako bol následne uplatňovaný pri plnení zmluvy. Žalobca si
bol veľmi dobre vedomý negatívnych zmluvných dôsledkov spojených s jeho omeškaním, v kontexte

dôvodov napadnutého rozsudku je však rozhodujúca iná okolnosť, že ak už súd prvej inštancie
vyhodnotil ustanovenie čl. II ods. 1 zmluvy len ako dojednanie o poplatku/“platba za nejaký úkon či
službu“ - bod 44 odôvodnenia „Klient banky platí poplatok za úkon, ktorým je list vystavený a jemu
zaslaný bankou“ - bod 45 odôvodnenia, mal byť vo svojej argumentácii dôsledný a priznať takému
posúdeniu všetky účinky, ktoré s ním zákon spája. Ak má totiž byť poplatok za upomienku „cenou
za službu“, ide úplne o jednoznačne cenové dojednanie na ktoré dopadá ďalšia výnimka z možnosti

prieskumuspotrebiteľskejprijateľnosti.Odvolateľoviniejeznámevýsledkomakéhoprocesnéhopostupu
je „zistenie“ o obvyklom rozsahu výšky poplatku za upomienku, podľa jeho názoru tento postup nebol
korektný a zákonný. Hodnotí za vrcholne nezrozumiteľné a zarážajúce úvahy súdu o účele a význame
plnenia takého typu ako bol so žalobcom dohodnutý v preskúmavanej zmluvnej podmienke. Ak v
bode 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyslovil, že poplatok (za upomienku) prinajmenšom

v podstatnej časti „slúži k obohacovaniu žalovaného na úkor žalobcu“, ide o zreteľné prekrúcanie
účelu zabezpečovacieho plnenia (a to bez ohľadu na to, že ho súd odmietol kvalifikovať ako zmluvnú
pokutu). Jeho zmyslom je predsa vždy preventívne pôsobenie, aby hrozba vzniku nároku naň pôsobila
odradzujúco na prípadné porušovanie povinností zo záväzkového vzťahu. Súd si vôbec neuvedomil, že
takouto argumentáciou by akýkoľvek peňažný, zabezpečovací alebo sankčný prostriedok bolo možné

odmietnuť ako neprijateľný ako „obohacovanie veriteľa na úkor dlžníka“, keďže mu nezodpovedá žiadne
protiplnenie. Materiálne nepreskúmateľný a arbitrárny je aj ďalší argument v rozsudku, ktorý kladie znak
rovnosti medzi primeranou výškou poplatku a vecnými a mzdovými nákladmi na vystavenie a odoslanie
upomienky (bod 52 odôvodnenia) a teda a contrario invalidujúci akýkoľvek sankčný inštrument, ktorého
výška presahuje výšku nákladov na jeho aktiváciu. Považuje takisto za nepochopiteľné, že ak aj súd

nepovažoval ust. čl. II ods. 1 Zmluvy o splátkovom úvere za dohodu o zmluvnej pokute, tak ani v
rámci analógie nepomeriaval výšku poplatku kritériami explicitne zavedenými pri tomto čo do povahy
a účinkov v rovnocennom inštitúte (podľa § 545a Občianskeho zákonníka sa výška zmluvnej pokuty
môže javiť neprimeranou najmä vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti) a miesto
nich aplikovať kritérium úplne iné, ktoré navyše ani neoznámil stranám sporu predtým, než na nich

založil svoje rozhodnutie). Ak súd posúdil zmluvné ustanovenie o poplatku za upomienku ako cenové
dojednanie ( a nie dohodu o zmluvnej pokute ) bol povinný aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetky
právne normy, ktoré sa na záver z toho rezultujúci vzťahujú ( napr. i z pohľadu ustanovení Z.č. 18/1996
Z.z. o cenách ) - podrobnejšie sa v tejto súvislosti vyjadruje žalovaný v bode 93 odvolania - na
jeho obsahové vymedzenie odvolací súd odkazuje. Žalovaný zvýrazňuje aj úlohu súdu v procese

skúmania a hodnotenia bankových poplatkov, resp. cenových dojednaní vo všeobecnosti - v tejto
súvislosti cituje stanovisko Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.4.2014
- v bode 94 odvolania ( „ Princip autonomie vůle soukromoprávních vztazích nemůže být nahrazován
jednostranně usměrňujícími (paternalistickými) zásahy ze strany státu. Postavení silnější strany (je
druhou stranou téhož právního vztahu) nelze považovat z povahy věci samé za něco protiprávního, či

dokonce neústavního... „).

25. V súhrne všetkých konštatovaných súvislostí sa žalovaný domáha zrušenia rozsudku okresného
súdu v celom rozsahu a zastavenia konania pre prekážku litispendencie, eventuálne v rámci zmeny
rozsudku navrhuje zamietnutie žaloby a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

26. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu
pre vecnú správnosť. Odvolací súd prioritne poznamenáva, že po oboznámení sa s predmetným
podaním žalobcu uvádza v tomto písomnom odôvodnení iba jeho základné argumentácie vecno-právnej
povahy podstatné z hľadiska riešenia prípadu - a po stránke vecnej smerujúce k základným vecným

odvolacím argumentáciám žalovanej strany, ktoré ako podstatné boli predmetom riešenia aj v rozsudku
okresného súdu.27. Podľa žalobcu neexistuje prekážka litispendencie, príp. prekážka rozsúdenej veci. Uvádza, že
v konaní vedenom pred OS Martin 7C/137/2016 žiadal rozsudkom určiť 25 eurovú upomienku za
neprijateľnú, súd ale neprijateľnosť konštatoval iba v odôvodnení rozsudku a nie v určujúcom výroku, v

odôvodnení rozsudku sa nepíše nič o zmluvnej pokute 8 eur, iba o 25-eurovej pokute. Pokuta 25 eur za
upomienku je podľa jeho názoru jedna vec a zmluvná pokuta 8 eur je druhá/iná vec. V posudzovanej
zmluve nie je vôbec uvedená zmluvná pokuta 8 eur pri meškaní, nie je dojednaná, nemá písomnú
formu a tak nie je dojednaná ani jej výška 8 eur. On zmluvu podpisoval ako neznalý spotrebiteľskej
problematiky. Dojednať zmluvnú pokutu 8 eur musí byť vôľa obojstranná, jemu ale žalovaným 8 eurová

zmluvná pokuta bola nanútená. Ide o jednostranný úkon zo strany žalovanej banky. Keby sa nebol dostal
do omeškania so splácaním, ani by nebol vedel, že žalovaná banka si vymyslela, nanútila zmluvnú
pokutu 8 eur pri omeškaní a zrušila 25 eurovú upomienku, avšak poplatok za upomienku 25 eur je
v predmetnej zmluve uvedená stále a zmluva je obojstranne podpísaná. Žiadne zmluvné dojednanie
nebolo individuálne vyjednané v zmluve, zmluva bola pred pripravená na podpis a on v roku 2014
podpisoval zmluvu ako slabšia zmluvná strana.

28. Zmluvná pokuta podľa názoru žalobcu v sume 8 eur pri omeškaní je neprijateľná, preto neplatná
podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. K zneniu ust. § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa zástupca žalovaného nevyjadruje. Navyše, v zmluve nie je uvedený ani spôsob určenia

zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 OZ. V zmluvnom vzťahu bol v pozícii spotrebiteľa, podpísal zmluvu
ako slabšia zmluvná strana. Ak je v poplatku za upomienky 25 eur je zahrnutá aj pokuta 8 eur, s
tým on oboznámený nebol, ide o nekalú obchodnú praktiku banky. Všeobecné obchodné podmienky a
cenník ako spotrebiteľ vôbec nevidel pred podpisom zmluvy a ani po jej podpise. Všeobecné obchodné
podmienky a cenník videl až potom, keď podal žalobu a prišlo mu vyjadrenie žalovaného k žalobe

zo súdu + všeobecné obchodné podmienky + cenník. Predmetné dokumenty ale majú účinok až od
01.01.2017 a on Zmluvu o splátkovom úvere podpisoval v roku 2014. Navyše, spomínané všeobecné
obchodné podmienky aj cenník poplatkov nie sú podpísané zmluvnými stranami a nemajú písomnú
formu, preto tieto dokumenty nemožno považovať za súčasť zmluvy. Zmluvná pokuta 8 eur je aj podľa §
54ods.4písm.i)neprijateľnázmluvnápodmienka-zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Aj z rozsudku KS Žilina č.k. 9Co/227/2018 zo dňa
25.10.2018 jasne vyplýva, že všeobecné obchodné podmienky musia byť podpísané. Podľa nálezu
Ústavného súdu ČR I.ÚS/3512/11 zo dňa 11.11.2013 v rámci spotrebiteľských zmlúv dohoda o zmluvnej
pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv. VOP, ale len v samotnej spotrebiteľskej zmluve. Aj podľa

rozsudku Krajského súdu Prešov č.k. 5Co/19/2019 zo dňa 25.04.2019 poplatok za upomienku vo výške
25 eur je neprijateľná zmluvná podmienka.

29. Ako žalobca v pozícii spotrebiteľa v právnom vzťahu sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, resp. vyslovenia/určenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, jeho žaloba nemá

charakter určovacej žaloby v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP, ale ide o osobitný druh žaloby
patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, čo má podklad v osobitných predpisoch, v ust. § 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a
Občianskeho zákonníka, v ust. § 5 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. V prípade takejto žaloby nie je potrebné
tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

30. Žalovaná strana na predchádzajúce písomné vyjadrenie žalobcu už nereagovala.

31. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po
zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník proti rozsudku, ktorému je

odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
postupom podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

32. Krajský súd konštatuje, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku po obsahovej stránke

spĺňa kritériá vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP pre riadne vyargumentované rozhodnutie súdu.
Okresný súd zodpovedal v dôvodoch svojho rozhodnutia akými konkrétnymi úvahami sa riadil pri
posudzovaní žalovanou stranou namietaných otázok procesného charakteru, rozsiahlo a obsahovo
dôsledne sa vyjadril na akom základe vylúčil prekážku litispendencie, z akých konkrétnych východískvyvodil svoje závery v otázke prípustnosti danej žaloby, na akom základe vykonal z úradnej
povinnosti ( ex offo ) v spotrebiteľskej veci prieskum prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve uzavretím ktorej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah, uviedol ( aj

zacitoval) konkrétneprocesno-právne,hmotnoprávneustanoveniaprávnychpredpisovktorénasúdenú
vec aplikoval a podrobne vysvetlil/ zodpovedal na akom základe a z akého dôvodu prijal určujúci výrok
v znení vymedzenom v meritórnej výrokovej vete svojho rozsudku. Okresný súd komplexne z pohľadu
argumentácií oboch zmluvných strán vec posudzoval, dodržal zásadu rovnosti strán, rozhodnutie súdu
po obsahovej stránke a jeho postup garantuje stranám sporu spravodlivé súdne konanie.

33. Odvolateľ obšírne, rozsiahlo ( v rovine právnej aj skutkovej ) rozoberá v odvolaní svoje nesúhlasné
stanovisko s rozhodnutím súdu. Podstatné skutkové a právne otázky, ktoré v odvolaní vzniesol,
uplatňoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej obrany, k nim sa v dôvodoch odvolaním
napadnutého rozhodnutia odvolací súd aj náležite vyjadril, dôsledne rozoberal rozhodujúce vecné
súvislosti na základe ktorých meritórny záver - pretavený do meritórneho výroku I. rozsudku prijal. Tu

odvolací súd si dovoľuje poznamenať, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít do
práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd ) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( napr. IV. ÚS 252/04 ) ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami

( napr. I. ÚS 50/04 ).

34. Pokiaľ žalovaný namietal postup / posudzovanie vylúčenia sudcov Okresného súdu Martin z
prejednania a rozhodovania veci a následné prikázanie veci na konanie Okresnému súdu Dolný Kubín,
odvolací súd zdôrazňuje, že v danom štádiu rozhodovania je podstatná právna záväznosť rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline, č.k. 8 NcC 7/2019-193 zo dňa 24. septembra 2019 ( právoplatné 3.10.2019 )
ako súdu nadriadeného o prikázaní veci na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Dolný Kubín,
tento súd ( zákonnou sudkyňou - jej vec pridelená prostredníctvom technického prostriedku / náhodným
výberom ) vec prejednal a aj rozhodol.

35. Okresný súd svoje úvahy a závery o neexistencii prekážky litispendencie komplexne vysvetlil v
bode 35 odôvodnenia rozhodnutia - s prijatým názorom okresného súdu v dotknutej otázke sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil, zároveň odkazuje na podrobnú argumentáciu súdu prvej inštancie.

36. Správne uzatvoril okresný súd, že obe konania : aj konanie vedené pred OS Martin pod. sp.

zn. 7 C/137/2016 a aj aktuálne konanie majú povahu tzv. individuálneho spotrebiteľského sporu.
Meritórny rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 7 C/137/2016-426 zo dňa 21.2.2019 ( vydané v
právnej veci totožných účastníkov, pojednávajúci o nárokoch z totožnej úverovej zmluvy ) potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 11 Co 180/2019 - zo dňa 25. 2. 2020 ( odvolací súd zistil z
úradnej činnosti ) nepredstavujú pre aktuálnu vec ani prekážku rozsúdenej veci, uvádzané rozhodnutia

neobsahujú určujúci meritórny výrok v totožnom znení ako ide v tejto posudzovanej veci a podľa obsahu
odôvodnenia predmetných rozhodnutí zmluvná podmienka obsiahnutá v prvej vete ods. l článku II
Zmluvy o splátkovom úvere č. 5063812201 uzavretej medzi účastníkmi dňa 22.10.2014 s bezprostredne
súvisiacimi zmluvnými dokumentmi nebola podrobená ex offo súdnemu prieskumu v rozsahu a z
právnych hľadísk ako túto zmluvnú podmienku preskúmal a výsledok tohto prieskumu vyhodnocoval

súd v aktuálnej veci.

37. Je nesporné, že účastníci konania uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere č. 5063812201 dňa
22.10.2014 založili spotrebiteľský právny vzťah, nesporne predmetná zmluva je spotrebiteľská. Na
základe uvádzanej zmluvy žalovaný žalobcovi poskytol spotrebný úver vo výške 13.000 eur, tento

úver sa žalobca ako dlžník zaviazal žalovanému ako banke vrátiť ( splatiť ) v mesačných splátkach
- s počtom splátok 120 a v dojednanej výške jednotlivých splátok - 179, 29 eur, splatných vždy k 15.
dňu kalendárneho mesiaca počnúc od 15.12.2014. Ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy aj s ňou bezprostredne súvisiaci. Aj odvolaciemu súdu
je z úradnej činnosti známa skutočnosť ktorú uvádza žalovaný v odvolaní, že žalobca pôsobí v oblasti

ochrany spotrebiteľov, aj v Občianskom združení OSPO Martin. Avšak do posudzovaného zmluvného
vzťahu vstupoval žalobca so žalovaným ako fyzická osoba / občan, predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je jeho súkromný, individuálny občiansko-právny záväzok peňažnej povahy založený na
základe zmluvnej dokumentácie vopred pripravenej žalovaným - poskytovateľom úveru - dodávateľom/bankou - právne postavenie strán v zmluvnom vzťahu je jednoznačné, ďalej ako to uvádza aj
okresný súd žalovaný svojim konaním vytvoril zmätočný stav, - v pripravovanom zmluvnom dokumente
nenaformuloval zmluvnú podmienku v znení zodpovedajúcom prijateľnosti, - následne tak nie je možné

vylúčiť právo žalobcu/ ako bežného spotrebiteľa na poskytnutie spotrebiteľskej - právnej ochrany v
rozsahu akú hmotnoprávna a procesno-právna norma vo svojich ustanoveniach spotrebiteľom v
spotrebiteľských sporoch priznáva.

38. V súdenom prípade sa jedná o výlučne individuálny spotrebiteľský spor, povinnosti súdu v takom

spore výslovne vymedzuje vo svojom ustanovení § 298 Civilný sporový poriadok a v jeho intenciách
postupoval aj okresný súd, keď vykonal ex offo ( bez návrhu ) prieskum neprijateľnosti zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve a bezprostredne súvisiacich zmluvných dokumentov, zohľadnil
pri tom všetky okolnosti vlastné tomuto konkrétnemu prípadu a po prijatí záveru o neprijateľnosti -
zmluvnej podmienky obsiahnutej v prvej vete ods. 1 článku II. zmluvy s spojení s konkrétnou časťou
ďalšieho bezprostredne súvisiaceho dokumentu - uviedol vo výrokovej vete aj jej konkrétne znenie.

Okresný súd už v predbežnom právnom posúdení - na pojednávaní konanom 19.11.2019 ( odvolací súd
odkazuje na pojednávanie na č.l. 283 spisu ) konštatoval, že sa žalobca domáha určenia neplatnosti
zmluvnej podmienky na základe čoho mu žalovaný účtuje zmluvnú pokutu pri splácaní úveru, žalovaný
k prijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky sa vyjadroval písomne ( podanie na čl. 310 spisu ) a
aj na pojednávaní dňa 30.1.2020 jej prijateľnosť obhajoval - teda posudzovanie predmetnej zmluvnej

podmienky súdom aj z hľadiska kritérií podľa § 53 OZ nemohlo byť pre žalovaného prekvapivé.

39. Výpočet jednotlivých žalôb v ust. § 137 Civilného sporového poriadku je demonštratívny, v tomto
výpočte absentuje žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu, keďže sa priorizuje žaloba na
plnenie. Vzhľadom ale na individuálne okolnosti, ktoré na základe vykonaného dokazovania v súdenej

veci vyvstali je možné konštatovať v tomto individuálnom spotrebiteľskom spore naliehavosť záujmu
žalobcu aj z pohľadu ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku na „ iba „ určení neplatnosti
zmluvnej podmienky v znení vymedzenom vo výroku rozsudku. Ide o tzv. živý úver, úverový vzťah trvá
( predčasné ukončenie úverového vzťahu neprezentovala ani jedna strana ) a predmetný určovací výrok
bude pôsobiť preventívne ( do budúcna ), poslúži ( bude užitočný ) na usporiadanie právnych pomerov

a na odstránenie spornosti v existujúcom konkrétnom zmluvnom vzťahu účastníkov.

40. Odvolací súd s dôrazom dáva do pozornosti účastníkom, že rozsudok vydaný v tomto
spotrebiteľskom spore je záväzný - len pre strany konania a len v prejednávanej veci.

41. V súhrne uvádzaných súvislostí odvolací súd odvolaniu žalovaného vyhovieť nemohol a rozsudok
okresného súdu v meritórnom výroku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Obdobne ako vecne správne
potvrdil rozsudok aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania - zásada úspechu/
neúspechu účastníkov v konaní má svoj procesno-právny rámec v aplikovanom ust. § 255 ods. 1 CSP.

42. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalobcovi v odvolacom
konaní úspešnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorý
v odvolacom konaní úspešný nebol. Dodáva zároveň, že aj o výške náhrady trov tohto odvolacieho
konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd.

43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.