Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/212/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820201676
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7820201676.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr.
Borisa Brondoša a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcov: 1/ W. F., bytom X., Z. XXX a 2/ X.. U. F.,
bytom X., Z. XXX, proti žalovaným: 1/ Obec Jovice, Hlavná 50, IČO: 00 594 784, 2/ Rímskokatolícka
cirkev, Farnosť Krásnohorské Podhradie, Lipová 46, IČO: 31 973 221, 3/ Okresný úrad Rožňava,
Špitálska 3, Rožňava IČO: 42 097 037, o „urobenie podania žaloby, urobením ktorého požadujú, aby

sa verejným vyhlásením rozsudku vyhláseného funkčne, kauzálne, miestne a vecne príslušným súdom
prvej inštancie Okresný súd Rožňava rozhodlo o určení, či tu práva a právne povinnosti založené a
nevzniknuté právnymi úkonmi nie sú", o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava zo 17. júla 2020, č. k. 8C/18/2020-57

r o z h o d o l :

I.P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením odmietol podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou s odôvodnením, že
samotné podanie vo veci samej zo dňa 05. 06. 2020 nebolo napriek výzve súdu na odstránenie
jeho obsahových nedostatkov s náležitým poučením žalobcami doplnené. Súd prvej inštancie mal za
to, že podanie vo veci samej je aj po jeho oprave a doplnení naďalej nezrozumiteľné, zmätočné a

neprehľadne opisuje zrejme určité skutočnosti, ktoré poukazujú na neidentifikovateľné právne úkony,
práva a právne povinnosti. Žalobcovia nevymedzili žalobný nárok jasným, určitým, zrozumiteľným a
vykonateľným formulovaním žalobnej žiadosti (petitu), pričom pre tieto vady nebolo možné podľa úvahy
prvoinštančného súdu v konaní pokračovať.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie, pričom žiada, aby

odvolací súd „rozhodol o zrušení urobením podania odvolania napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie“ a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a prejednanie o „zmenenom urobení podania žaloby
v právnej veci a rozhodnutie o zmenenom urobení podania v právnej veci“. V odvolaní žalobca v 1.
rade uviedol, že dňa 5.6.2020 doručil súdu „urobenie podania urobeného v právnej veci, aby sa súdom
rozhodlo o určení, či tu práva a právne povinnosti založené a nevzniknuté právnymi úkonmi nie sú“,
ktorým preukázal, že pôvodná žaloba obsahuje zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, o

ktoré opierajú žalobcovia svoje nároky aj s uvedením odkazov na všeobecne záväzné právne predpisy,
zo žaloby je naďalej zrejmé, akej veci sa týka, čo sleduje, čoho sa žalobcovia domáhajú, s uvedením
určitého, zrozumiteľného a vykonateľného petitu, v čom odvolací súd vzhliadol jeho polemiku so
spôsobom právneho posúdenia otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre odmietnutie
jeho podania súdom prvej inštancie. Žalobu o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu považujú
za zrozumiteľnú z dôvodu, že od neplatnosti dohody o vydaní veci č. 56/1994 zo dňa 10.10.1994 sa

„logicky odvíja právna postupnosť nadobúdania a nastania právnych účinkov absolútnej neplatnosti
všetkých ostatných právnych úkonov právne nadväzujúcich a urobených v právnej nadväznosti ana urobením podania žaloby v právnej veci napádaného protiprávne urobeného právneho úkonu I
uvedených a označených v urobení podania žaloby v právnej veci“. Žalobca v 1. rade svojimi odvolacími
námietkami vytýkajúcimi prvoinštančnému súdu nesprávnosť právneho posúdenia veci, uplatnil odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. V odvolaní odvolateľom formálne citované ďalšie odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b) a d) C.s.p. neboli vo vzťahu k procesnému rozhodnutiu
súdu, ktorým podanie žalobcov odmietol, a k jeho dôvodom (neurčitosť, nezrozumiteľnosť a materiálna
nevykonateľnosť), podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali
na nedostatok podmienok konania, na nesprávny procesný postup súdu, príp. na prítomnosť inej

vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia
odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne
účinne uplatnené. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok odvolací súd v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. prihliadne, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené. Žalobca v 1. rade ďalej navrhuje v odvolacom konaní zmenu žaloby v
časti zmeny subjektov na strane žalovaných, zmeny opísania rozhodujúcich skutočností ako aj zmeny

žalobného návrhu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca v 2. rade, pričom v zhode
so žalobcom v 1. rade žiada, aby odvolací súd „rozhodol o zrušení urobením podania odvolania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie“ a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a prejednanie

o „zmenenom urobení podania žaloby v právnej veci a rozhodnutie o zmenenom urobení podania v
právnejveci“.Vodvolanížalobcav2.raderovnakoakožalobcav1.radeuviedol,žedňa5.6.2020doručil
súdu „urobenie podania urobeného v právnej veci, aby sa súdom rozhodlo o určení, či tu práva a právne
povinnosti založené a nevzniknuté právnymi úkonmi nie sú“, ktorým preukázal, že pôvodná žaloba
obsahuje zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré opierajú žalobcovia svoje nároky aj

s uvedením odkazov na všeobecne záväzné právne predpisy, zo žaloby je naďalej zrejmé, akej veci sa
týka, čo sleduje, čoho sa žalobcovia domáhajú, s uvedením určitého, zrozumiteľného a vykonateľného
petitu, v čom takisto odvolací súd vzhliadol jeho polemiku so spôsobom právneho posúdenia otázky
splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre odmietnutie jeho podania súdom prvej inštancie.
Žalobu o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu považujú za zrozumiteľnú z dôvodu, že od

neplatnosti dohody o vydaní veci č. 56/1994 zo dňa 10.10.1994 sa „logicky odvíja právna postupnosť
nadobúdania a nastania právnych účinkov absolútnej neplatnosti všetkých ostatných právnych úkonov
právne nadväzujúcich a urobených v právnej nadväznosti a na urobením podania žaloby v právnej
veci napádaného protiprávne urobeného právneho úkonu I uvedených a označených v urobení podania
žaloby v právnej veci“. Žalobca v 2. rade svojimi odvolacími námietkami vytýkajúcimi prvoinštančnému

súdu nesprávnosť právneho posúdenia veci, uplatnil taktiež odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.. V odvolaní odvolateľom formálne citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
a), b), d), e), f) a g) C.s.p. neboli vo vzťahu k procesnému rozhodnutiu súdu, ktorým podanie žalobcov
odmietol, a k jeho dôvodom (neurčitosť, nezrozumiteľnosť a materiálna nevykonateľnosť), podopreté
konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nedostatok podmienok

konania, na nesprávny procesný postup súdu, na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo na nesprávnosť či neúplnosť skutkových zistení, a
tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a
preto ani procesne účinne uplatnené. V ďalšej časti odvolania odvolateľ útočí na sudkyňu súdu prvej
inštancie tvrdiac, že „svojim právnym posúdením urobenia podania a postupom chránil a aj naďalej

chráni vlastnícke právo žalovaných, ktorý ho nadobudli v rozpore s právnym poriadkom“, a že „si
úmyselne nesprávne vykladá ustanovenia v zmysle znenia ustanovenia v urobení podania žaloby v
právnej veci označených zákonov“, a uvádza ďalšie skutočnosti na podporu svojich tvrdení uvedených
v žalobe, t.j. vo veci samej. Žalobca v 2. rade takisto navrhuje v odvolacom konaní zmenu žaloby v
časti zmeny subjektov na strane žalovaných, zmeny opísania rozhodujúcich skutočností ako aj zmeny

žalobného návrhu.

4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolania žalobcov ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust.§365ods.1písm.h)C.s.p.asprihliadnutímnavady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienokkonania
v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Preto
ho odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.5. Žalobcovia vymedzením odvolacieho dôvodu nastolili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
právneho záveru súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre odmietnutie jeho podania

majúceho nepochybne povahu podania vo veci samej, keďže i napriek jeho obsahovým nedostatkom
ním žalobcovia mienili vyvolať konanie, ktorým by podľa ich finálnej predstavy došlo k „určeniu, či tu
práva a právne povinnosti založené a nevzniknuté právnymi úkonmi nie sú“. Odvolací súd sa stotožňuje
so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky prvoinštančným súdom a za správny považuje ako jeho
záver, že z podania žalobcov zo dňa 11.5.2020, a to ani po jeho doplnení podaním zo dňa 5.6.2020,

nevyplýva zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností a určitý, zrozumiteľný, nezameniteľný a
materiálne vykonateľný žalobný návrh, tak aj záver, že pre tento nedostatok v konaní nemožno
pokračovať.

6. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a teda k právnym vadám
rozhodnutia, dochádza v prípadoch ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu

vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a i
tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne
interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

7. Podľa ust. § 127 ods. 1 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa

uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

8. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. (1) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

9. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaných ust. § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. tiež
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit),
ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje [§ 127

ods. 1 písm. d) C.s.p.] a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej
rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia
čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť
materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti
skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového

deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a tou druhou
ježalobnýnávrh(petit),vktoromžalobcakonkretizujeakejšpecifickejochranysaktvrdenémuporušeniu
alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1540 s, str. 479).

10. Žalobcovia v 1. a 2. rade v „žalobe“ (v podaní zo dňa 11.5.2020) výslovne uviedli, že v nej ide
o právnu vec „urobenie podania žaloby, urobením ktorého požadujú, aby sa verejným vyhlásením
rozsudku vyhláseného funkčne, kauzálne, miestne a vecne príslušným súdom prvej inštancie Okresný
súd Rožňava rozhodlo o určení, či tu práva a právne povinnosti založené a nevzniknuté právnymi úkonmi

nie sú“, ktorú skutkovo odôvodnili na 29 stranách „urobením uvedenia označenia skutkového stavu a
skutkovej stránky právnej veci urobenia podania žaloby urobeného v právnej veci, aby sa rozhodlo,
že tu právny vzťah a práva a právne povinnosti založené a nevzniknuté právnymi úkonmi nie sú“,
nezrozumiteľne, zmätočne a neprehľadne, pričom opisujú zrejme určité skutočnosti, ktoré poukazujú na
konkrétne a aj neidentifikovateľné právne úkony, práva a právne povinnosti, namietajú neplatnosť týchto

právnych úkonov, neplatnosť neurčitých právnych úkonov urobených v „príčinnej súvislosti s urobením
podania žaloby v právnej veci napádaných protiprávnych úkonov“ a neplatnosť neurčitých právnych
úkonov, ktoré „svojim obsahom a účelom právne a fakticky nadväzujú na urobením podania žaloby v
právnej veci napádané protiprávne urobené právne úkonov“, resp. sú od nich „odvodené a vyplývajúce“.

11. S týmto zmätočným skutkovým zdôvodnením sa žalobcovia podľa záverečného zhrnutia v tomto
podaní domáhali ochrany (nárokov), spôsob vyjadrenia ktorých objektívne vylučuje možnosť vyjadrenia
ich podstaty a predurčuje, aby vo svojej nezrozumiteľnosti boli nevyhnutne citované: “Podaním urobenia
žaloby sa domáham, aby funkčne, kauzálne, miestne a vecne príslušný súd prvej inštancie Okresnéhosúdu Rožňava prijal podané urobenie podania žaloby, aby sa určilo, že tu práva a právne povinnosti
založené a nevzniknuté urobením podania žaloby v právnej veci napádaných protiprávne urobených
právnych úkonov ako dôvodné a vydaním rozsudku verejne vyhlásil, že urobením podania žaloby v

právnej veci napádané protiprávne urobené právne úkony sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi
a že všetky právne úkony urobené v príčinnej súvislosti s urobením podania žaloby v právnej veci
napádaných protiprávne urobených právnych úkonov a všetky urobením podania žaloby v právnej veci
napádané protiprávne urobené právne úkony svojim obsahom a svojim účelom právne a aj fakticky
nadväzujú na urobením podania žaloby v právnej veci napádané protiprávne urobené právne úkonov a z

urobením podania žaloby v právnej veci napádaných protiprávne urobených právnych úkonov odvodené
a vyplývajúce sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a že práva a právne povinnosti založené a
nevzniknuté z urobením podania žaloby v právnej veci napádaných protiprávne urobených právnych
úkonov tu nie sú“.

12. Žaloba podľa formulácie žalobného petitu v sebe evidentne subsumovala viacero nárokov so

samostatným skutkovým základom a zároveň smerovala proti viacerým subjektom, ktorých okruh naviac
ani nebol uzavretý, pričom žalobcovia v opise rozhodujúcich skutočností na túto pluralitu subjektov a
nárokov nereflektovali, keďže nevyjadrili aký konkrétny nárok, na akom konkrétnom skutkovom základe
si uplatňuje voči tomu ktorému zo žalovaných.

13. Súd prvej inštancie vyzval žalobcov na odstránenie týchto vád žaloby uznesením zo dňa 25.5.2020.
Podľa posúdenia odvolacieho súdu však žalobcovia následným podaním zo dňa 5.6.2020 vytknuté
nedostatky neodstránili, pričom súd žiadali, aby rozhodol na základe pôvodnej žaloby. Uvedené podanie
zo dňa 5.6.2020 bolo naviac urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu,
pričom nebolo zo strany žalobcov dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu, teda súd prvej inštancie na neho nemal prihliadať (§ 125 ods.
2 C.s.p.).

14. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žaloba ako celok nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
spôsobu vymedzenia predmetu konania. Predstava žalobcov, že z kompilátu tvrdení, faktov a

subjektívnych hodnotení súd vyčlení konkrétne skutkové okolnosti vo vzťahu k niektorému v žalobe
označených žalovaných a tento postup následne zavŕši priradením tomuto žalovanému konkrétnej časti
z uplatneného nároku, je mylná. Súdu totiž zásadne neprináleží nahradzovať procesnú iniciatívu strán
a preto nemôže ani zasahovať do dispozičnej voľnosti žalobcov v smere výberu niektorého z do
úvahy prichádzajúcich právnych vzťahov, alebo porušení subjektívnych práv, a to ani i ak by boli v

kontexte ostatných zjavne dominantné, a tiež v smere výberu nároku, z týchto právnych vzťahov, či z
porušení subjektívnych práv, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to ani ak by sa v okolnostiach prípadu
javil byť najzrejmejší, najpotrebnejší alebo najhodnotnejší. Je výlučne na žalobcoch, aby predložili
na riešenie spor, vyplývajúci z realizácie konkrétneho právneho vzťahu a z porušenia konkrétneho
subjektívneho práva vymedzeného určitým a zrozumiteľným opisom rozhodujúcich skutočností a aby

zároveň vymedzili konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, jasným,
určitým a zrozumiteľným vyjadrením, čoho sa mienia žalobou domáhať.

15. Nedostatky v tomto smere sa súd prvej inštancie procesne správnym postupom neúspešne pokúsil
odstrániťvýzvou.Vnejvýslovneinformovalžalobcovopotrebedoplniťžalobutiežourčitýazrozumiteľný

žalobný návrh. V kontexte vyššie uvedených skutočností je z pohľadu odvolacieho súdu zrejmé, že
uvedenie neurčitého a nezrozumiteľného petitu žaloby nadväzuje na nezrozumiteľnú interpretáciu
skutkového deja v žalobe. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ po márnom pokuse
o odstránenie vád žalobu odmietol. Žalobcovia vo svojej odvolacej argumentácii opakujú, že pôvodná
žaloba obsahuje zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré opierajú žalobcovia svoje

nároky aj s uvedením odkazov na všeobecne záväzné právne predpisy, zo žaloby je naďalej zrejmé,
akej veci sa týka, čo sleduje, čoho sa žalobcovia domáhajú, s uvedením určitého, zrozumiteľného a
vykonateľného petitu, teda podľa ich názoru je žaloba bez vád, ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu.
Žalobcovia sa ďalej vo svojej odvolacej argumentácii mylne domnievajú, že súd prvého stupňa bez
toho, aby vykonal dokazovanie, zamietol žalobu vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že odmietnutie

podania je procesnou sankciou za neodstránenie vád podania vo veci samej v lehote určenej súdom.
Súd prvej inštancie riadne a úplne poučil žalobcov o náležitostiach žaloby, napriek tomu ich podanie
neodstránilo chýbajúce procesné náležitosti. Zároveň je zrejmé, že bez presnej špecifikácie žalobného
návrhu súd nemôže v konaní pokračovať, preto jedinou možnosťou je podanie odmietnuť.16. Pokiaľ ide o návrhy žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí ďalej navrhujú v odvolacom konaní zmenu
žaloby v časti zmeny subjektov na strane žalovaných, zmeny opísania rozhodujúcich skutočností ako

aj zmeny žalobného návrhu, odvolací súd konštatuje, že zmenou žaloby je v zmysle § 140 CSP
rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Nová úprava sporového procesu zmenu žaloby v odvolacom konaní
nepripúšťa. Neprípustnosť tejto dispozície so žalobou je logická. Vec sa nachádza v opravnom konaní,
cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda

o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ak by bolo možné pripustiť zmenu žaloby v tomto štádiu
a súd by túto zmenu pripustil (§ 142), znamenalo by to, že prieskum, ktorý má uskutočniť opravný
súd sa stáva irelevantným, nakoľko irelevantným sa stal doterajší procesný postup (celý alebo jeho
časť), ako aj napadnuté rozhodnutie (celé alebo jeho časť). Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by
malo za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie.

Takýto postup by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie
rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery
zodpovednosti strán sporu za výsledok konania (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1540 s, str. 1252).

17. Záverom sa odvolaciemu súdu žiada poznamenať, že odmietnutie „žaloby“ pre nedostatok jej
obsahových náležitostí nie je prekážkou toho, aby žalobcovia podali novú žalobu, ktorá v prípade
obsahovej bezvadnosti, za predpokladu naplnenia i ostatných procesných podmienok konania, bude
riadne prejednaná.

18. Podľa ust. § 396 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
plne procesne úspešným žalovaným. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovaným v odvolacom konaní
trovy nevznikli a ich vynaloženie so zreteľom na všetky okolnosti nemožno ani rozumne predpokladať,
odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej z procesných strán nárok na ich
náhradu nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osobaa jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.