Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217216614
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217216614.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r .o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.
XX, O. A., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.495,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/883/2017-39 zo dňa 07. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/883/2017-39 zo dňa 07. 09. 2018 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1 prvá veta, § 44 ods. 2 prvá a druhá veta,
§ 44 ods. 3, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 73 ods. 3
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvá veta, 5 a § 54 ods. 1

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že ako prvé skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok má spotrebiteľský charakter a či
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, t. j.

či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Za týmto účelom preskúmal oprávneným predloženú
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 08. 01. 2016, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávkyvsplátkachč.3711037zodňa08.01.2016azmluvuobežnomúčteaposkytovaníproduktov
a služieb konta Start konto zo dňa 22. 04. 2008 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného
Všeobecnáúverovábanka,a.s.Bratislavaapovinným,spolusovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami
VÚB, a.s.. V rozhodcovskej zmluve sa zmluvné strany v článku II dohodli na spôsobe riešenia sporov.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta
Start konto zo dňa 22. 04. 2008 založila záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným (resp. právnym
predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený
teda pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3
a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnýmzaložený na základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda
je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie

prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej
zmluvyaleborozhodcovskejdoložkykzmluve.Rozhodcovskázmluva,resp.rozhodcovskádoložkamusí
mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní). Súd prvej inštancie je názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu.

Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia

prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je
podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie nepovažuje za

kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si dôkazné bremeno
nesplnil. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva), má exekučný súd za to, že ide
o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám. Rozhodcovská
zmluva bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí nemohli ovplyvniť ich obsah a
zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typizovanou,

štandardnou zmluvou, uzatváranou vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá
možnosť meniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal

možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku
dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ)
v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoE/17/2017 zo dňa 28. 02. 2017 a
4CoE/27/2016 zo dňa 27. 02. 2017. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným

titulom sa súd prvej inštancie zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o
rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a

rozhodovať. Vzhľadom na to je potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie je splnená jedna z podmienok
podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, a to vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd prvej

inštancie rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym
zmenámapriuzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnýmpostupovalprísnepodľaprávnymipredpismi

vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov,
pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, povinný ju
podpísal sám, dobrovoľne a jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru.Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014

Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol toho názoru, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a
bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom
konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011,

článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa
oprávneného je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé, bez jasnej a
zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny
vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 07. 09. 2018 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne

správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 22. 03. 2017, spísaním
zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 14686/16

zo dňa 28. 10. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 03. 2017 a vykonateľnosť dňa 09. 03. 2017,
o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy č. 24466766530200 zo dňa 22. 04. 2008.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 22. 03. 2017 (doručenom súdu prvej inštancie
dňa 22. 06. 2017) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie
označenéhoexekučnéhotitulu.Následnesudcasúduprvejinštancievydalnapadnutéuznesenie,ktorým

jeho žiadosť zamietol.

7. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva

právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súddospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a s poukazom na § 387

ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoréumožňujúzachytenieobsahurozhodcovskejzmluvyaoznačenieosôb,ktoréjudohodli.Aknedošlo
kjejplatnémuuzavretiu,nemoholsporprejednaťrozhodcovskýsúdavtakomprípadeaninemoholvydať
rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého

nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní
vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal
rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde, je irelevantná.

11. V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Takýto postup
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský

rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, taktiež či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať spor. Exekučný súd nebol viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

12. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn.
6 Cdo 1/2012).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva zo dňa 22.
04. 2008 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatvoril
dodávateľ (spoločnosť Tatra Banka, a.s.) ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom (povinným) ako fyzickou osobou,

ktorýnekonalvrámcipredmetuobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti(§52ods.3,4Občianskeho
zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníkasazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvounemôžuodchýliťodtohtozákonav
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákonpriznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

13. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné za neprimeranú
považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 08. 01. 2016.
Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, oprávnený ju
predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a dátum
narodenia. Oprávnený potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie

rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným
súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa),
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ (oprávnený) zostavil znenie

rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe.

14. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová rozhodcovská zmluva v predtlači nemá vzhľadom na takúto

podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve zo dňa 08. 01. 2016 o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za
situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s dohodou zo dňa 08. 01.
2016 o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, odvolací súd nepovažuje za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol

ľahko nadobudnúť dojem, že oprávnený mu dáva možnosť splácať dlh v dohodnutých splátkach, a teda,
že podpisuje uznanie záväzku a dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach pozostávajúcu z viacerých
listín.

15. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto

znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že
by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú

ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ,
teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v
podmienkach právneho štátu podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potrebné túto považovať v celosti

za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom
znení. Rozhodcovskú zmluvu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom
a účinnom v čase jej uzavretia.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkousamotnározhodcovskádoložkaadodávateľjupoužije,ideovýkonprávvrozporesdobrými
mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolacísúdtiežuvádza,žezaindividuálnedohodnutúzmluvusanepovažujezmluva,ktorábolavopred
dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Nestáva
sa individuálne dohodnutou ani tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpiseprávo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej
zmluvy,keďvposudzovanomprípadebolaspotrebiteľovivkonečnomdôsledkuodopretámožnosťbrániť
svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu

na rozhodcovskom súde. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je
povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide

vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak
svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05.
1995 v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

17. S poukazom na uvedené odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade správne
posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vo výroku vecne správne potvrdil.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
- 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá

má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.