Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116232266
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116232266.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členiek senátu JUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX, V., o vymoženie sumy 400,00 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/1302/2016-12 zo dňa 07.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/1302/2016-12 zo dňa 07.12.2016 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 25 ods. 1, ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 30.04.2013 zmluvu o úvere č.
404201245, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 400 €. Povinná sa zaviazala
vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 392 EUR do 25.04.2014.
Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho

zákonníka účinného od 01.01.2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné
uviesť, že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Ďalej súd uvádza, že je nepochybné, že povinná
je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná
pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru)
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je

povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré bypreukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na

oprávnenom (ako veriteľovi). Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných
obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd prvej inštancie mal riadne preukázané, že súčasne

so Zmluvou o úvere bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva. Podľa názoru súdu je však uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch
rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnenavôlidodávateľa.Otakútozmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, už len

tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti Rozhodcovskej zmluvy
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Taktoformulovanázmluvaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán,a
pretojevzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.RozhodcovskádoložkavRozhodcovskej
zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej
doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Nekalú povahu rozhodcovskej doložky a Rozhodcovskej zmluvy súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského
rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a
podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany
náležitú pozornosť nevenoval.

4. Rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy,
ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko
bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu,
ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za

individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z
uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným
bez primeraného dôvodu povinná vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi
právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože

je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z
rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne
veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ
vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten
istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s

konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za

neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú,
pretožeposkytujeveriteľovineprimeranúanedôvodnúvýhoduvočidlžníkovispočívajúcuvtom,žemôže
vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť
tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskehozákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený

skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej
stránkynemôžepreskúmavaťsamotnérozhodcovskékonanie,nakoľkosamotnéustanovenie,oktorésa
súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom
súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal

ďalej, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočného zisťovania skutkového stavu. Namietal ďalej s poukazom na § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred
súdnym exekútorom dňa 10.09.2015 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie v neprospech povinnej a vymožením pohľadávky vo výške 400 €. Exekučné konanie sa
začalo dňa 10.09.2016. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA

03673/15, ktorý vydal dňa 16.02.2016 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so
sídlom v Bratislave. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999

Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

10. Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľskéhorozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

11. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §

387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

16. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku
obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Charakteristickým znakom týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na

formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej
inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť
spotrebiteľské právo.

17. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 Občianskeho zákonníka vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú

vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o úvere je
zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná
nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv.

absolútny obchod.

18. V tomto smere je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak

by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc naustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie
exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie,

preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených
v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
"súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej".

19. Súd prvej inštancie preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení správne preskúmal
nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy,

nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky. Exekučný súd
je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo)
skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,

prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom

je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená

aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol osobitne

vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

21. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku
súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej

rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,

nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvejinštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.22. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.