Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 24, 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720204829
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720204829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Mesto Turčianske Teplice, so

sídlom Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 00 317 004, zastúpeného: Teplico, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 246/14, 039 01 Turčianske Teplcie, IČO: 31 621 171, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Zajac s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 39, 036 01 Martin, IČO: 46 255
281, proti žalovanej: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. XXX/XX, XXX XX B. S., U. K. P.: Z. Y. XXXX/XX,
XXX XX I. I., o zaplatenie sumy 3.497,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 497,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3 497,05 eur od 12.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
3.497,05 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Poukázal na to, že na základe Mandátnej
zmluvy uzavretej dňa 30.12.1994 v znení dodatkov medzi Mestom Turčianske Teplice v právnej pozícií
mandanta a spoločnosťou Teplico, s.r.o. v právnej pozícií mandatára udelil mandant podľa článku X. bod

10.1. Mandátnej zmluvy vo vzťahu k tretej strane plnú moc mandatárovi pri zabezpečovaní činnosti v
rozsahu článku II., III., V. a VI. tejto zmluvy ako jeho zástupca, aby ho zastupoval vo všetkých právnych
úkonoch s nim spojených v sporoch pred príslušnými súdmi, príp. konaní pred inými orgánmi, fyzickými
aleboprávnickýmiosobami.VzmyslečlánkuIII.bod3.12Mandátnejzmluvyjetedamandatároprávnený
aj zabezpečovať vymáhanie pohľadávok, dlžných úhrad a nedoplatkov za prenájom bytov a nebytových
priestorov na účet mandanta. Žalobca v právnej pozícií prenajímateľa zastúpený mandatárom uzatvoril
so žalovanou ako nájomcom dňa 28.09.2018 Zmluvu o nájme bytu č. 111/2018 na dobu určitú do

01.01.2019. Predmetom Zmluvy o nájme bol prenájom X-H. Q. O. Č.. XX, B. Č.. XX O. P., W..Č.. XXXX,
V. K. V. Y. „. V. V. Č. XX/XX K. T. Z. Y. B. I.Č. I., S. X. B. B. vlastníctve žalobcu.
Žalovaná nesplnila podmienky pre uzavretie ďalšieho dodatku o predlžení doby nájmu, nakoľko riadne
a včas neuhrádzala platby za nájom bytu a služby súvisiace s nájmom bytu. Pretože žalovaná predmet
nájmu neuvoľnila uplynutím doby nájmu a ani neuhradila svoje záväzky voči žalobcovi, žalobca sa
rozhodol vypratať predmet nájmu žalobou o vypratanie nehnuteľnosti. Konanie sa viedlo na tunajšom
súde pod sp.zn. 6C/47/2019, rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, pričom v súčasnosti sa realizuje

výkon rozhodnutia cestou Exekútorského úradu Lučenec u exekútora JUDr. Jana Debnárová, pod sp.zn.
337EX 487/2020. Za obdobie od 10/2019 do 10/2020 vznikol žalovanej nedoplatok na nájomnom a
službáchvovýške3.949,00eur.Dlhžalovanejpredstavujesumu3.497,05eurpodopočítanívyúčtovania
za rok 2019, t.j. sumy 451,95 eur.Žalovanej nájom bytu zanikol uplynutím času, t.j. dňom 01.01.2019, od 02.01.2019 užíva žalovaná
predmetný byt bez právneho dôvodu. V danom prípade ide o užívanie cudzieho bytu bez nájomnej
zmluvy, preto je žalovaná povinná v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi ako

vlastníkovi sumu (nájomné a platby za služby), o ktoré sa na jeho úkor obohatila. V zmysle § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.10.2019 do 31.10.2020.
Zároveň si žalobca z dlžnej sumy uplatnil aj úrok z omeškania, a to od podania návrhu na začatie
konania na súd, t.j. od 12.11.2020 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 15Csp/106/2020-24 zo dňa 08.12.2020 tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho
súd uznesením č.k. 15Csp/106/2020-37 zo dňa 21.01.2021 zrušil v celom rozsahu.

3. Žaloba ako aj ostatné listinné dôkazy súd žalovanej doručil, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vo veci vykonal dňa 24.05.2021 pojednávanie, za účasti právneho zástupcu žalobcu, bez účasti
žalovanej, ktorej bolo predvolanie doručené fikciou doručenia, svoju neúčasť súdu neospravedlnila.
Súd konštatoval splnenie podmienok pre vykonanie pojednávania. Právny zástupca v rámci prednesu
na pojednávaní na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu. Súdu doplnil listinný dôkaz - vyúčtovanie

dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2019, čím preukazoval preplatok žalovanej za rok 2019
vo výške 451,19 eur, o čo bola znížená suma, nakoľko žalobca sa domáha nedoplatku na nájomnom a
službách za obdobie od 01.10.2019 do 31.10.2020 titulom bezdôvodného obohatenia v sume 3.497,05
eur, tak ako bolo predmetom žaloby.

5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a dospel k týmto skutkovým
zisteniam:

6. Z predloženej Mandátnej zmluvy zo dňa 12.04.2017 (č.l. 6-8) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi
Mestom Turčianske Teplice v právnej pozícií mandanta a spoločnosťou Teplico, s.r.o. v právnej pozícii

mandatára. V zmysle článku X. body 10.1. až 10.3. predmetnej zmluvy bola udelená zo strany mandanta
mandatárovi plná moc pri zabezpečovaní činnosti v rozsahu článku II., III., V. a VI. tejto zmluvy ako
jeho zástupca s tým, že bol oprávnený mandatár splnomocniť na zastupovanie pred súdmi advokátsku
kanceláriu za účelom realizovania vymáhania pohľadávok mandanta. Vystupovanie mandatára za
mandanta malo byť vykonané vo forme „Mesto Turčianske Teplice v zastúpení Teplico, s.r.o.“ Takýmto

spôsobom bola aj predmetná žaloba podaná na súd, čiže v súlade s uzavretou mandátnou zmluvou je
daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.
Prílohami mandátnej zmluvy je Zoznam hmotného majetku a hmotného investičného majetku vo
vlastníctve mesta Turčianske Teplice, ktorý bol odovzdaný do správy spoločnosti Teplico, s.r.o. (č.l. 9),
z ktorých je zrejmé, že spoločnosť Teplico, s.r.o. spravuje bytový dom, v ktorom sa nachádza predmet

nájmu vrátane príslušenstva, a to prístrojov a osobitných technických zariadení.

7. Žalobca v právnej pozícií prenajímateľa zastúpený mandatárom uzatvoril so žalovanou Zmluvu
o nájme bytu č. 111/2018 dňa 28.09.2018 (č.l. 10-11), na základe ktorej prenechal žalobca ako
prenajímateľ žalovanej ako nájomcovi do nájmu X-H. O. Č.. XX, K. W. K. V. B. B. Č.. XX O. P., Č.. W.V..

XXXX, K. T. Z. Y. B. I. I., V. K. V..Č.. D.-S. XX/XX.

8. V článku IV. bod 4.1.zmluvy o nájme bytu výška mesačného nájmu bola zmluvnými stranami
dohodnutá v zmysle opatrenia Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o regulácií cien nájmu bytov v znení
neskorších predpisov v sume uvedenej v zálohovom predpise na výpočet úhrady za používanie bytov a

nebytových priestorov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Podľa článku IV. bod 4.2. zmluvy o nájme nájomné sa zaviazala žalovaná ako nájomca platiť mesačne,
vždy do 20.-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca na účet prenajímateľa.
Podľa článku V. bod 5.1. sa žalovaná ako nájomca zaviazala zálohovo vždy do 20.-teho dňa príslušného
kalendárneho mesiaca uhrádzať prenajímateľovi aj preddavky (na náklady spojené s dodávkou

elektrickej energie, plynu, vodného a stočného, tepla a atď.) uvedené v zálohovom predpise na výpočet
úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Podľa článku V. bod 5.2 konečná spotreba médií bude prenajímateľom, teda žalobcom vyfakturovaná
nájomcovi žalovanej do 30-tich dní potom čo prenajímateľ uhradí cenu za dodávku médií jednotlivýmdodávateľom najneskôr do 30.5. nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok
(ročné vyúčtovanie skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytu).
V článku VI. bola dohodnutá doba nájmu, a to nájom bytu začal dňom 01.10.2018 do 01.01.2019.

9. Z predloženej špecifikácie platieb za r. 2019-2020 (č.l. 12) súd zistil, že dlh žalovanej na nájomnom
a službách súvisiacich s nájomným je za obdobie 10/2019 až 12/2019 v sume 909,00 eur, pričom z
vyúčtovania za rok 2019 vznikol žalovanej preplatok v sume 451,95 eur. Dlh za obdobie od 01/2020 do
10/2020 je v sume 3.040,00 eur, celkovo tak dlh žalovanej za roky 2019-2020, konkrétne za obdobie od

10/2019 do 10/2020, predstavuje sumu 3.497,00 eur.

10. Ďalej sa súd oboznámil z predloženým vyúčtovaním žalovanej za dodávky tepla, TÚV a ostatných
služieb za rok 2019, ktoré vykazuje preplatok žalovanej v sume 451,95 eur.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,

ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určenú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu,
nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

12. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom bola
platne uzavretá zmluva o nájme bytu na dobu určitú od 01.10.2018 do 01.01.2019 s tým, že žalobca
prenechal žalovanej predmetný byt do užívania za nájomné (§ 685 ods. 1 OZ). V § 696 až § 699 OZ je

ustanovený spôsob výpočtu nájomného a úhrad za plnenia, ktoré sa poskytujú s užívaním bytu, spôsob
ich platenia, sankcie za neplatenie a právo na zľavu na nájomnom. Nájom bytu skončil uplynutím času,
ktorý bol zmluvne dohodnutý, teda dňom 01.01.2019.

13. Nárok, ktorý si uplatnil žalobca, bol nárok, ktorý mu mal vzniknúť titulom vydania bezdôvodného

obohatenia z toho dôvodu, že po skončení zmluvy o nájme, t.j. od 02.01.2019 mala žalovaná bez
právneho dôvodu užívať predmetný byt.

14. Za toto obdobie, teda od 01.01.2019 žalovaná počas užívania bytu bez právneho dôvodu neplatila
riadne a včas nájomné a poplatky súvisiace s užívaním bytu, čím jej za obdobie od 01.10.2019 do

31.10.2020 vznikol dlh za užívanie bytu bez právneho titulu v celkovej výške 3.497,05 eur, čo mal súd
preukázané predloženou špecifikáciou platieb za rok 2019 - 2020, kde vyčíslený dlh na nájomnom a
súvisiacich službách bol za rok 2019 - 2020 v celkovej výške 3.497,00 eur po odpočítaní preplatku za rok
2019 v sume 451,95 eur, nedoplatok predstavuje sumu 3.497,05 eur, teda sumu uplatnenú žalobcom
v podanej žalobe.

15. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov
odo dňa keď k nemu došlo.

16. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút na vzniku, ktorého neexistuje právny dôvod, žiadna

zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti tiež
nazývané neoprávnený majetkový prospech.17. V ustanovení § 107 ods. 1 OZ je upravená takzvaná subjektívna premlčacia doba, ktorá je v ods.
2 limitovaná objektívnou premlčacou dobou. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
teda premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a

kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa však právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu
došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je v OZ stanovená dvojitá kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna 2-ročná a objektívna 3-ročná, resp. 10-ročná. Obe premlčacie doby
sú rovnocenné a na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Ak skončí plynutie niektorej z

nich právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania), ich
začiatok, plynutie i koniec je stanovený odlišne. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových
hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia
považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj
keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na
uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Subjektívna premlčacia

doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal sa oprávnený nemôže dozvedieť skôr než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.
Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr než vznikne právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa týka. Najskôr teda začína plynúť naraz s objektívnou. O tom, že došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové

okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v
takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch) , že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na
súde. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná neoprávnene užívala byt v období
od 02.01.2019. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej spočívalo v užívaní bytu bez uzavretej
Zmluvy o nájme, t.j. bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie neposkytla žalobcovi protihodnotu, pretože

bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone práva (užívaní) vydanie bezdôvodného obohatenia
spočíva v povinnosti na zaplatenie peňažnej náhrady. Výška bezdôvodného obohatenia, teda peňažnej
náhrady sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 853 OZ, podľa tých ustanovení zákona, ktoré
sú obsahom aj účelom najbližšie právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sú ustanovenia
upravujúce zmluvu o nájme bytu (§ 685 a nasl.). Pre prípad riadne uzavretej nájomnej zmluvy by vznikla

žalovanej povinnosť na úhradu nájomného, ako aj preddavkov na služby spojené s užívaním bytu,
čo v danom prípade zodpovedá jej povinnosti na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške obvyklého
nájomného a preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu určené žalobcom pre žalovanou užívaný
byt.

18. Z predloženej špecifikácie platieb je zrejmé, že v prípade existencie riadnej nájomnej zmluvy by
bola žalovaná povinná uhrádzať mesačnú zálohu spolu vo výške 303,00 eur, kde nájom predstavoval
výšku 178,58 eur a služby spojené s užívaním bytu vo výške 124,42 eur, kde uvedené bolo splatné
podľa predtým platnej nájomnej zmluvy, vždy do 20.-teho dňa príslušného mesiaca. Podľa názoru súdu
splatnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádza zo splatnosti obvyklého nájomného,

preto žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za každý mesiac užívania
bytu žalovanou, vždy od 21.-ého dňa príslušného mesiaca. Pretože bezdôvodné obohatenie svojim
charakterom zodpovedalo nájomnému (§ 853 OZ) odo dňa ako aj u nájomného vznikalo bezdôvodné
obohatenie, vždy za každý mesiac užívania bytu a aj peňažná náhrada z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia bola splatná samostatne ako obvyklé nájomné, a to do 20.-teho dňa príslušného mesiaca.

19. V zmysle uvedeného je potom potrebné konštatovať, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.497,05
eur,ktorývznikoltitulomužívaniabytubezprávnehodôvoduakodlhnanájomnomaslužbáchsúvisiacich
snájomnýmzaobdobieod01.10.2019do31.10.2020jedôvodný.Žalovanávkonanížiadnymspôsobom
nevyužila prostriedky procesnej obrany a listinné dôkazy doložené do konania ani skutkové tvrdenia

neboli zo strany žalovanej rozporované. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie sumy 3.497,05 eur.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepovinnýpodľatohtozákonaplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do
zaplatenia. Keďže výška úroku z omeškania a spôsob jeho uplatnenia boli uplatnené v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., súd aj tento
nárok žalobcovi priznal.

22.Podľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onárokunanáhradutrovkonania
súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobcovi,
keďže mal plný úspech vo veci súd priznal proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

24. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd ďalej rozhodovať o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.