Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119210940
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119210940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: Poľnohospodárska
Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zastúpený advokátskou kanceláriou:
LawService, s.r.o., so sídlom: Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, proti žalovanej: C. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., H. XX/X, zastúpená: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., IČO:
46 104 020, so sídlom Nitra, Farská 4, o zaplatenie 19 083,93 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 25C/76/2019-240 zo dňa 3. decembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta (I.
výrok) a že žalovanej voči žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania (II. výrok). Rozhodnutie vo veci
samej právne odôvodnil s poukazom na § 47, § 107 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, §
588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“). Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal

voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 19 083,93 Eur. Žalobca ako kupujúci
a právna predchodkyňa žalovanej ako predávajúca dňa 30.06.2015 uzavreli kúpnu zmluvu na parc.
XXXX kat. úz. Z.. Dňa 03.10.2015 predávajúca zomrela. Dňa 24.04.2016 bolo rozhodnuté o vyvlastnení
predmetnej parcely. O návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy doposiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté. Žalobca sa dňa 23.01.2019 informoval u SPF či bola žalovanej vyplatená náhrada za
vyvlastnenie, odpoveď nedostal. Na základe dodatočného dedičského konania bolo rozhodnuté o práve
vyplatenia náhrady za vyvlastnenie žalovanej. Kúpna zmluva zo dňa 30.6.2016 nadobudla platnosť

a účinnosť a je ňou viazaná aj právna nástupkyňa, taktiež bezdôvodné obohatenie prechádza ako
majetková povinnosť na dedičov. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď jej zo
strany SPF bola vyplatená náhrada za pozemok napriek existencii platnej zmluvy. Zo strany SPF došlo
k plneniu bez právneho dôvodu. Tretia strana plnila pretože predpokladala právny dôvod na strane
žalovanej,ktorývšakneexistovalpreexistenciukúpnejzmluvy.Právnazástupkyňažalovanejnavrhovala
návrh zamietnuť. Mala zato, že žalobca nie je aktívne legitimovaný. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo
v prospech právnej predchodkyne žalovanej, čiže len štátu ktorý rozhodoval o priznaní odplaty za

vyvlastnenie by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné rozhodnutie o vyvlastnení
bolo doručené aj žalobcovi, takže o tomto nároku vedel už v roku 2016 a preto má zato, že tento nárok je
ajpremlčaný.Právnapredchodkyňažalovanejbolavčasevyvlastneniavlastníčkouvsúladesozákonom
a žalobca sa nikdy nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti keď má za to, že zmluva žalobcua právnej predchodkyne žalovanej nenadobudla účinnosť keďže nebola zavkladovaná do katastra
nehnuteľnosti. Navyše uvedená kúpna zmluva je v rozpore s dobrými mravmi pre neprijateľnú cenu
a zmluva bola uzatváraná s 84 ročnou ženou v Domove dôchodcov pod nátlakom. V čase uzavretia

zmluvy sa vedelo o investícii keď 7 dní po uzavretí zmluvy vláda schválila zákon o významnej investícii.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dokladmi prečítaním, a to :
žalobou z čl. 1-3, osvedčením o dedičstve z čl. 5-7, žiadosťou žalobcu z čl. 9-10, rozhodnutím KS
11S/218/16 z čl. 11-34, rozhodnutím katastrálneho odboru z čl. 35-38, rozhodnutím o vyvlastnení z
čl. 39-43, kúpnou zmluvou z čl. 44-47, doručenkou z čl. 48, spismi katastrálneho odboru: P 188/19

z čl. 71-91, Z 9662/18 z čl. 92-119, Z 9671/18 z čl. 120-130, Z 4307/16 z čl. 131-133, V 5473/15
z čl. 134-173, UP 41/15 z čl. 174-199, V 5394/15 z čl. 200-225, správou SPF z čl. 226, pripojeným
dedičským spisom 10D/98/2016 a zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca ako kupujúci a právna
predchodkyňa žalovanej ako predávajúca dňa 30.06.2015 uzavreli kúpnu zmluvu na parc. č. XXXX,
o výmere 1 263 m2, kat. úz. Z.. Dňa 03.10.2015 predávajúca zomrela. Dedičské konanie vedené
pod sp. zn. 142/2015 bolo zastavené pre nemajetnosť. Osvedčením o dedičstve v konaní sp. zn.

10D/98/2016 nadobudla žalovaná právo náhrady za vyvlastnený pozemok vo výške 19 083,93 Eur s
povinnosťou výplaty spoludediča v sume 9 852 Eur. Žalovaná vyplatila spoludediča J. Y. v sume 9
852 Eur. Dňa 24.04.2016 bolo rozhodnuté Okresným úradom Nitra o vyvlastnení predmetnej parcely.
Vyvlastňovalo sa vlastnícke právo oprávnených dedičov nebohej S. Y. k parc. XXXX kat. úz Z. v
prospech MH Invest s.r.o. Náhrada bola uložená do úschovy SPF. Dôvod úschovy bol odôvodnení

nejednoznačne s poukazom na súdny spor o určenie vlastníctva bez špecifikácie ako aj vzhľadom na
dedičské konanie, resp. na neurčenú oprávnenú osobu. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručované
žalobcovi. Dňa 19.04.2016 bola podaná žaloba sp. zn. 25C/185/2016 voči nebohej o určenie vlastníctva,
konanie bolo zastavené pre úmrtie žalovanej pred podaním žaloby dňa 11.04.2017. Žalobca dňa
23.01.2019 žiadal SPF o informáciu, či bola náhrada žalovanej vyplatená, odpoveď nedostal. Súd prvej

inštancie zistil, že SPF žalovanej náhradu vyplatil dňa 22.11.2016. Dňa 29.07.2015 bolo rozhodnuté
o vklade kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalovanej a žalobcom. Na základe
protestu prokurátora bolo predmetné rozhodnutie o vklade zrušené dňa 02.11.2015. Rozhodnutie bolo
potvrdené odvolacím orgánom dňa 27.01.2016. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 08.11.2017
sp. zn. 11S/37/2016 zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 27.01.2016, NS SR

rozsudkom zo dňa 12.12.2018 kasačnú sťažnosť voči predmetnému rozhodnutiu KS v Nitre zamietol.
Doposiaľ tak nebola predmetná kúpna zmluva zavkladovaná. Katastrálny odbor OÚ Nitra vkladové
konanie zastavil, čo bolo potvrdené aj odvolacím orgánom. Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn.
11S/218/2016 zrušil obe rozhodnutia OÚ Nitra a vrátil vec katastrálnemu odboru na ďalšie konanie.
O návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Predmetná

parcela bola súčasťou kúpnej zmluvy medzi MH Invest. s.r.o. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.,
zavkladovaná dňa 15.02.2018. Kúpnou zmluvou zo dňa 08.07.2015 predal žalobca predmetnú parcelu
J. H.. Táto zmluva nebola zavkladovaná. Podľa právneho zástupcu žalobcu kúpna zmluva zo dňa
30.6.2016 podľa nešpecifikovanej ustálenej judikatúry nadobudla platnosť a účinnosť a je ňou viazaná
aj právna nástupkyňa, taktiež bezdôvodné obohatenie prechádza ako majetková povinnosť na dedičov.

Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď jej zo strany SPF bola vyplatená náhrada
za pozemok napriek existencii platnej zmluvy. Zo strany SPF došlo k plneniu bez právneho dôvodu.
Tretia strana plnila pretože predpokladala právny dôvod na strane žalovanej, ktorý však neexistoval pre
existenciu kúpnej zmluvy. K premlčaniu nároku nedošlo. Právna zástupkyňa žalovanej namietala aktívnu
legitimáciu žalobcu. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo v prospech právnej predchodkyne žalovanej, len

štát, ktorý o vyvlastnení rozhodol by mal nárok na bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutie o vyvlastnení
bolo doručené žalobcovi, namietala tak aj premlčanie nároku, keďže od roku 2016 vedel žalobca o tom,
že žalovaná má nárok na vyplatenie náhrady. Právna predchodkyňa žalovanej bola v čase vyvlastnenia
oprávnenou vlastníčkou, uvádzaná kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, pričom je neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na hore uvedené skutočnosti

súd prvej inštancie žalobu zamietol. Podľa súdu, žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila.
Námietku premlčania súd neakceptoval. Premlčacia lehota nemohla začať plynúť od rozhodnutia resp.
doručenia rozhodnutia o vyvlastní. Náhrada bola daná do úschovy podľa súdu z nie jednoznačného
dôvodu, resp. z dôvodu určovacej žaloby a dedičského konania. Nebolo tak možné z predmetného
rozhodnutia ani dedukovať že právnej predchodkyni vzniklo nepopierateľné právo na finančnú náhradu,

resp. že práve žalovanej bude náhrada vyplatená. K reálnemu vyplateniu došlo dňa 22.11.2016.
O vyplatení náhrady žalobca nebol informovaný dozvedel sa to až po začatí tohto konania. Do
podaniažalobydňa24.09.2019trojročnáobjektívnapremlčacialehotaneubehlaadvojročnásubjektívna
nemohla začať do podania plynúť. Rozhodnutie o vyvlastnení sa vzťahovalo konkrétne na oprávnenýchdedičov právnej predchodkyne žalovanej. Vyvlastňovací orgán jasne a nezameniteľne so žalobcom
špecifikoval subjekty, ktorým sa nehnuteľnosť vyvlastňuje. Konanie o určenie vlastníctva bolo zastavené,
v dedičskom konaní bolo rozhodnuté ktorému dedičovi náhrada prináleží. SPF vyplatilo náhradu uloženú

do úschovy spoločnosťou MH Invest. s.r.o. oprávnenej osobe. K vyplateniu náhrady žalovanej došlo
v súlade so zákonom na základe podloženého právneho dôvodu - vyvlastnenie nehnuteľnosti od
oprávneného vlastníka. Kúpna zmluva žalobcu a právnej predchodkyne žalovanej nie je zavkladovaná,
nie je tak v zmysle § 47 OZ účinná. Žalobca nie je a ani v čase vyvlastnenia nebol vlastníkom
nehnuteľnosti. Predmetom sporu nebola kúpna cena, ktorú žalobca právnej predchodkyni za parcelu

vyplatil. Neskončenie vkladového konania bolo podľa súdu irelevantné. Vzhľadom na vyvlastnenie si súd
vyriešil predbežnú otázku možnosti nadobudnúť nehnuteľnosť žalobcom ešte prebiehajúcim vkladovým
konaním za právne nemožnú. Žalobca vlastnícke právo k parcele v súlade so zákonom nepreukázal.
Nevyplýva to zo žiadneho zmluvného dojednania spojeného s rozhodnutím príslušného orgánu. Ak
by čisto imaginárne akceptoval súd tvrdenie, že predmetná kúpna zmluva nadobudla účinnosť, tak
potom aj kúpna zmluva medzi žalobcom a P. H. uzatvorená pred vyvlastnením je účinná a žalobca

nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Súd prvej inštancie toto však uviedol len
ako prípadný následok, ak by akceptoval nesprávne právne tvrdenia žalobcu. Žalovaná nebola plne
pasívne legitimovaná, v rozsahu sumy 9 852 Eur podľa dedičského rozhodnutia vyplatila túto sumu
spoludedičovi, teda žalobca sa od nej ako nesprávneho subjektu nesprávne bezdôvodného obohatenia
vôbec domáhal, i keď aj právne neúspešne, keďže žalobca nebol oprávnenou osobou na vyplatenie

náhrady za vyvlastnenie. O trovách konania navrhovateľa súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.Súdustránnevzhliadoldôvodhodnýosobitnéhozreteľapreiné rozhodnutieotrováchkonania.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na základe odvolacích dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 CSP písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a písm. h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca citujúc § 44 ods.. Občianskeho zákonníka a § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uviedol, že
ustanovenie § 47 sa dostalo do Občianskeho zákonníka v čase, keď zmluvy o prevode nehnuteľností

registrovali štátne notárstva. Až na základe tejto registrácie dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam na kupujúceho. Od roku 1992 je ustanovenie § 47 OZ na prevody vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nepoužiteľné a stalo sa obsolentným. Prevažná judikatúra zastáva názor, že
z platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t. j. obsah
zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy), z čoho

možno vyvodiť, že účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon alebo
dohoda neustanovujú inak. Podľa judikátu R 86/2001: „Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe
ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom,
môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností“. Podľa publikovaného rozhodnutia
ZSP 57/2001: „Rozhodnutie okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný

vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve,
ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva
nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v
katastri nehnuteľností. Ďalej tiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutie
katastra o povolení vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým zákon spája vznik účinnosti zmluvy o prevode

práva k nehnuteľnosti. Namietal, že účinky vkladu podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú
vnadobudnutávlastníckehoprávaknehnuteľnosti,t.j.vovecno-právnychnásledkochanievobligačno-
právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (R
59/2007, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 5/2007). Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 124/2003, ktorý bol

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 5/2006: „Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov
obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne
záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ
zákon (§ 47 OZ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti

zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo
vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali
platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ). Ak teda odvolací súd vychádzal z toho, žezmluva o prevode nehnuteľnej veci sa stane účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na
vklad vlastníckeho práva, prakticky stotožnil okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, t. j. nerozoznával obligačný a vecnoprávny účinok zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo je

v rozpore so súčasným znením ustanovenia § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zodpovedá
skôr zneniu týchto ustanovení pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 264/1992 Zb.“ (Obdobne NS SR,
sp. zn. 2 Cdo 184/2005, NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 3236/2006, ale aj FEKETE, I.: Občiansky zákonník 1.
Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 380.) Žalobca zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 22
Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v spojitosti s čl. 2 ods. 2 CSP má judikatúra najvyšších súdnych

autorít právnu záväznosť. Vyššie uvedené závery potvrdzuje i komentárová literatúra. Podľa komentára
k Občianskemu zákonníku: „Právna skutočnosť, na základe ktorej bolo nadobudnuté vlastníctvo, sa
následne premieta aj do charakteru súdnej ochrany v tom zmysle, či táto má byť realizovaná súdom v
občianskom právnom konaní alebo v rámci správneho súdnictva. Súd v občianskoprávnom konaní nie
je viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne,
a to vrátane posudzovania predbežnej otázky. Na druhej strane súd v občianskoprávnom konaní nie

je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, na základe ktorých malo byť
nadobudnuté vlastníctvo. Výnimku v tomto smere predstavuje rozhodnutie katastra o povolení vkladu,
keďže vklad sa chápe ako súčasť vlastníctva zapísaného v katastri. V občianskoprávnom konaní ďalej
súd môže v rámci predbežnej otázky skúmať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je ničotné
(nulitné). Rovnako môže skúmať, či pri rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorým malo dôjsť k prechodu

vlastníctva bol pôvodný vlastník skutočným vlastníkom veci. Namietal, že je nesprávny záver súdu prvej
inštancie, že pokiaľ nedošlo k zavkladovaniu, nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva. Zmluva je platná a
účinná dňom jej podpisu (pokiaľ nie je stranami dohodnutý iný dátum účinnosti), rozhodnutie o vklade
nie je rozhodnutím s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Je potrebné rozlišovať záväzkovoprávne
a vecnoprávne účinky, pričom záväzkovoprávne účinky znamenajú, že je možné sa domáhať, aby si

strany splnili svoje povinnosti zo zmluvy. Ako bolo uvedené vyššie, tento záver sa odkláňa od ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít a teda je v rozpore s čl. 2 ods. 2 CSP. Zmluva je platná a účinná
dňom jej podpisu (pokiaľ nie je stranami dohodnutý iný dátum účinnosti), rozhodnutie o vklade nie je
rozhodnutím s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil následne aj ohľadne neexistencie bezdôvodného obohatenia. Skonštatoval, že k vyplateniu

náhrady žalovanej došlo v súlade so zákonom na základe podloženého právneho dôvodu - vyvlastnenie
nehnuteľnosti od oprávneného vlastníka. Spornou otázkou však zostalo, či sa jednalo o oprávneného
vlastníka. Bolo nevyhnutné posudzovať platnosť zmluvy. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
ohľadom neúčinnosti zmluvy, už však súd následne túto platnosť zmluvy neposudzoval. Zmluva má
všetky predpísané zákonné náležitosti, je tzv. perfektným právnym úkonom a nebol preukázaný žiadny

dôvod, ktorý by zakladal jej neplatnosť. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nebola plne
pasívne legitimovaná v rozsahu sumy podľa dedičského rozhodnutia vyplatila túto sumu spoludedičovi,
tedažalobcasaodnejakonesprávnehosubjektunesprávnebezdôvodnéhoobohateniavôbecdomáhal.
Súd prvej inštancie v tomto smere dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne
právneposúdil.Zčl.IVOsvedčeniaodedičstvesp.zn.10C/98/2016(ďalejlen„Osvedčenieodedičstve“)

vyplýva, že právo náhrady za vyvlastnený pozemok prevzala žalovaná. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že táto náhrada jej bola následne Slovenským pozemkovým i skutočne vyplatená. Podľa
ustanovenia§451ods.1Zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“):„Ktosanaúkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“ „Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom

toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide
naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide,“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017). Žalovaná bola na základe
Osvedčenia o dedičstve povinná vyplatiť ustupujúceho dediča J. Y.. Medzi žalobcom a J. Y. neexistuje

žiaden hmotnoprávny vzťah. J. Y. nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva o ktorej sa v konaní rozhoduje. Žalobca len pre úplnosť dodal, že pokiaľ by žalovaná časť sumy
J. Y. nevyplatila, mohol by voči nej podať žalobu na plnenie (na základe hmotnoprávneho vzťahu
vyplývajúceho z Osvedčenia o dedičstve).

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vydaným rozsudkom
a považuje odôvodnenie tohto rozhodnutia správne a zákonné a navrhuje, aby odvolací súd uvedené
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil z nasledovných dôvodov. Žalovaná sa stotožňuje s právnym
názorom prvostupňového súdu a zároveň dodáva že žalobca nie je v zmysle § 451 OZ aktívnelegitimovaný na podanie takejto žaloby nakoľko pre vznik bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
objektívna skutočnosť a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných
dôvodov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v uvedenom prípade sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor

žalobcu bez právneho dôvodu, má za to, že túto skutočnosť v konaní pred súdom nepreukázal. Plnenie
Slovenského pozemkového fondu žalovanej nenaplňuje, žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia tvrdeného v žalobe. Plnením bez právneho dôvodu je prípad, keď jeden z účastníkov dostal
majetkovú hodnotu plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený
dôvod. Ide o prípad, pri ktorom právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Žalovaná, ako

právna nástupkyňa - dedička po svojej zomrelej matke S. Y. dostala v zmysle Rozhodnutia OU Nitra
OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016 o vyvlastnení peňažnú náhradu za vyvlastnený pozemok
p. č. XXXX v k. ú. Z.. V danom prípade, dôvod plnenia zo stany štátu ako vyvlastniteľa pre žalovanú
existoval a bolo ním rozhodnutie o vyvlastnení. Nakoľko vyvlastniť je možné len vlastníka, tak žalovanej
náhrada právom patrí. Žalobca v čase vyvlastnenia vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti nebol.
Právna argumentácia žalobcu týkajúca sa vecnoprávnych a obligačnoprávnych účinkov uzatvorenej

kúpnej zmluvy v tomto prípade neobstojí. Nakoľko v zmysle § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná
vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných
predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle tohto ustanovenia sú tvrdenia žalobcu
uvedené v odvolaní (najmä v ods. 8 odvolania) nesúladné so zákonom. Zákon jasne uvádza, tak ako
aj konštantná judikatúra, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam vzniká až vkladom do KN a nie uzavretím

kúpnej zmluvy. Žalobca vlastníkom nehnuteľnosti nikdy nebol. Zároveň ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania pred prvostupňovým súdom, žalobca po uzatvorení Kúpnej zmluvy s S. Y. z dňa 30.06.2015
následne uzatvoril ďalšiu Kúpnu zmluvu, na základe ktorej „predal“ predmetnú nehnuteľnosť pani J.
H. dňa 08.07.2015 - hoci sa nikdy nestal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti (nakoľko vklad do KN zo
zmluvy z 30.06.2015 bol povolený až 29.07.2015 - avšak tento bol po proteste prokurátora zrušený) t. j.

účinky vkladu nikdy nenastali a vlastnícke právo žalobca nikdy nenadobudol. Pokiaľ sa žalobca vyhovára
na obligačnoprávne účinky kúpnej zmluvy, vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť ďalej „predal“ tretej osobe,
nie je žalobca na podanie tejto žaloby aj z tohto dôvodu absolútne aktívne legitimovaný. Žalobcova
aktívnalegitimácianiejedanáajzdôvodu,ženepreukázalsplnenieanijednejzmateriálnychpodmienok
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o plnenie bez právneho dôvodu - vzniká nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu komu sa plnilo. V tomto prípade plnil
štát, preto len tento je oprávnený žiadať od žalovanej prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že zo strany SPF bola vyplatená náhrada za pozemok napriek existencii KZ - ide o
nesprávne posúdenie právneho vzťahu - nakoľko SPF plnil na základe rozhodnutia o vyvlastnení. Nárok
na vyplatenie žalovanej sumy vznikol žalovanej Rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 26.04.2016, o ktorom

bol žalobca oboznámený a bolo mu doručené na vedomie. Žalovaná suma bola žalovanej vyplatená
v súlade s rozhodnutím o vyvlastnení dňa 22.11.2016 a preto žalovaná vznáša opätovne námietku
premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 19 083,93 Eur. Navyše uviedla, že Kúpna zmluva zo
dňa 30.06.2015 uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcou (právnou predchodkyňou
žalovanej) bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko bola dohodnutá neprimerane nízka

suma 0,30 Eur za m2, v čase uzatvorenia mala predávajúca 84 rokov, umiestená v domove dôchodcov
a zmluvu uzatvorila pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok, čo robí túto zmluvu absolútne
neplatnou v súlade s ustanoveniami § 39 OZ. Predávajúca po uzatvorení KZ do 3 mesiacov zomrela.
Žalovanáďalejpoukázalanato,ževčaseuzatvoreniakúpnejzmluvysaužvšeobecnevedelooinvestícii
Jaguar Land Rover v Nitre, keď len 7 dní po tom, ako bola zmluva uzatvorená vláda schválila zákon

o významnej investícii pri Nitre. A aj z uvedeného dôvodu považuje Kúpnu zmluvu za špekulatívnu,
nakoľko Rozhodnutiu vlády o významnej investícii predchádzali aj verejne známe diskusie o tejto
investícii a všeobecne sa vedelo, že takáto investícia je možná. Preto má za to, že žalobca v rozpore
s dobrými mravmi vylákaval od neznalých ľudí vo vysokom veku (ktorý už o verejnom dianí nemajú
dostatočné znalosti) predaj takýchto pozemkov. Pokiaľ ide o vyplatenie ustupujúceho dediča J. Y. v

zmysle Osvedčenia o dedičstve plne sa stotožnila s právnym názorom prvostupňového súdu. V zmysle
§ 473 OZ sa dedičmi po zomrelej S. Y. stali C. F. a J. Y.. Dedičstvo nadobudli dedičia na základe zákona
v momente úmrtia v zmysle § 460 OZ. Následne v zmysle Osvedčenia o dedičstve 10D/98/2016 Dnot
86/2016zodňa23.09.2016sadedičiadohodlinaspôsobe,akýmbudenáhradazavyvlastnenýpozemok
vyplatená. To, že v Osvedčení o dedičstve sa dedičia dohodli, že celú čiastku od SPF prevezme C. F.

s povinnosťou výplaty spoludediča J. Y. je len spôsob, akým budú ich dedičské podiely vyplatené. Z
uvedeného je zrejmé, že v polovici tejto sumy - vo výške 9 852 Eur nebola žalovaná ako už súd uviedol
absolútne pasívne legitimovaná. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súdRozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 25C/76/2019-240 zo dňa 03.12.2019 potvrdil ako vecne správny
a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej.

4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa bezdôvodným obohatením rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, ale i získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca podal žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom posúdenie otázky platnosti zmluvy uzavretej medzi žalobcom a
právnou predchodkyňou sa musí riešiť ako predbežná otázka. Len tak možno dospieť k záveru, o

akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia sa jedná. Žalobca má za to, že žalovaná touto
argumentáciou nijako nevyvrátila, že by sa nemalo jednať o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia. Namietal, že nemôže obstáť ani námietka žalovanej že o bezdôvodné obohatenie sa
nejedná z dôvodu, že bolo plnené na základe rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca v konaní predložil
kúpnu zmluvu uzavretú s právnou predchodkyňou žalobkyne, a práve zo strany žalovanej nebol
preukázaný žiadny dôvod neplatnosti tejto zmluvy. Súd prvej inštancie síce môže voľne hodnotiť dôkazy,

ale nemôže voľne hodnotiť dôkazné bremeno. Síce žalobkyňa naďalej poukazuje na skutočnosť, že
zmluva nebola zavkladovaná, avšak nijakým spôsobom nevyvracia argumentáciu žalobcu uvedenú v
odvolaní ohľadom obligačnoprávnych a vecnoprávnych účinkov zmluvy. Žalovaný v bode 12. poukázal
na tú skutočnosť, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa už všeobecne vedelo o investícii Jaguar
Land Rover, ale napr. právna predchodkyňa o tomto nevedela. Tvrdenia Žalovanej sú účelové a

neboli v konaní nijako preukázané. V čase podpisu zmluvy - dňa 30.06.2015, nebola verejne a
ani žalobcovi známa informácia o pripravovanej investícii. Pripravovaná investícia sa stala verejne
známou až 21.07.2015, kedy došlo k zápisu predkupného práva do katastra nehnuteľností. Žalovaná
ďalej tvrdí, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, čo odôvodňuje tým, že nebolo preukázané
splnenie ani jednej z materiálnych podmienok skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Uviedla,

že v tomto prípade plnil štát, a preto len tento je oprávnený žiadať od žalovanej prípadné vydanie
bezdôvodného obohatenia. Takéto tvrdenie neobstojí, pretože pri bezdôvodnom obohatení je aktívne
legitimovaným subjektom ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Takýmto subjektom
je žalobca ktorý uzavrel platnú kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou žalovanej. Vzhľadom k
nedostatku rozhodnutí slovenských súdov, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 12.01.2006, č. k. 33 Odo 1253/2005: „Věcnou legitimací (ať již aktivní či pasivní)
je stav, který vyplývá z hmotného práva. Kdo je v rámci odpovědnosti za bezdůvodné obohacení
pasivně legitimován, vyplývá z § 451 odst. 1 obč. zák. Je jím ten, jehož majetek se na úkor druhého
neoprávněně zvětšil nebo u koho nedošlo ke zmenšení majetku, ač k tomu mělo v souladu s právem
dojít. Tak je tomu proto, že předpokladem odpovědnosti za získané bezdůvodné obohacení, které

se musí vydat, není protiprávní úkon obohaceného ani jeho zavinění, nýbrž objektivně vzniklý stav
obohacení (přesun majetkových hodnot), k němuž došlo způsobem, který právní řád neuznává. Aktivně
legitimovaným subjektem k uplatnění práva na vydání bezdůvodného obohacení (§ 456 obč. zák.) je ten,
na jehož úkor bylo bezdůvodné obohacení získáno.“ Žalovaná v bode 10. opätovne vzniesla námietku
premlčania, pričom však nijako nešpecifikuje rozhodné lehoty, a tak sa žalobca nemôže bližšie vyjadriť

k tomuto bodu vyjadrenia. V plnom rozsahu preto poukázal na argumentáciu ohľadne rozhodujúcich
dátumov uvedených v žalobe. Nemožno súhlasiť ani s námietkami uvedenými v bode 13. vyjadrenia
žalovanej o tom, že dedičstvo nadobudla žalovaná ale i J. Y.. Žalovaná argumentuje ustanovením §
473 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že na základe tohto ustanovenia boli dedičia povolaní dediť,
avšak k nadobudnutiu dedičstva dochádza až na základe ďalšej právnej skutočnosti - osvedčenia o

dedičstve,ktoréjenásledneipodkladomzápisuvlastníctvavkatastrinehnuteľností,pokiaľjepredmetom
dedenia nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o nadobudnutie hnuteľností alebo iných práv, tieto sa nadobúdajú
právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože

nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku
a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k

správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Odvolací súd preberá v celom rozsahu
súdom prvej inštancie zistený právny a skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie v danej veci, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k
správnym skutkovým záverom a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza
nasledovné:

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 19 083,93 Eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi žalobcom a
právnou predchodkyňou žalovanej - S. Y. bola dňa 30.06.2015 uzatvorená kúpna zmluva č. LUZ
C/2642, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX, orná pôda
o výmere 1 263 m2 v katastrálnom území Z., obec Z., okres X.. Rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-

NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016 bolo rozhodnuté o vyvlastnení sporného pozemku,
pričom náhrada za vyvlastnenie bola uložená na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu.
O zavkladovaní vlastníckeho práva k spornému pozemku na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy
nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Z oznámenia Slovenského pozemkového fondu zo dňa
18.11.2019 (č. l. 226) má odvolací súd preukázané, že finančná náhrada 19 083,93 Eur bola vyplatená

dňa 22.11.2016 prevodom na účet žiadateľa C. F. rod. Y. na základe Osvedčenia o dedičstve
10D/98/2016/Dnot86/2016. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/98/2016, Dnot. 86/2016 mal odvolací
súd preukázané, že žalovaná zdedila po poručiteľke S. Y. právo náhrady za vyvlastnený pozemok v
zmysle rozhodnutia o vyvlastnení č. k. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 vo výške 19 083,93 Eur, ktorá
suma bola poukázaná na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu na základe oznámenia k

dedičskému konaniu MH Invest, s.r.o. s povinnosťou výplaty spoludediča J. Y. sumu 9 852 Eur najneskôr
do jedného mesiaca odo dňa vyplatenia náhrady za vyvlastnený pozemok. Súd prvej inštancie žalobu
v celom rozsahu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne
neobohatila. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie o vyvlastnení sa vzťahovalo konkrétne na
oprávnených dedičov právnej predchodkyne žalovanej. Vyvlastňovací orgán jasne a nezameniteľne so

žalobcom špecifikoval subjekty, ktorým sa nehnuteľnosť vyvlastňuje. Konanie o určenie vlastníctva bolo
zastavené a v dedičskom konaní bolo rozhodnuté, ktorému dedičovi náhrada prináleží. K vyplateniu
náhrady žalovanej došlo v súlade so zákonom na základe podloženého právneho dôvodu - vyvlastnenie
nehnuteľnosti od oprávneného vlastníka. Súd prvej inštancie tiež zastal právny názor, že pokiaľ kúpna
zmluva nebola zavkladovaná, nie je podľa § 47 OZ účinná.

8. Žalobca namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

9. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

10. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.11. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.

IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

12. K právnemu posúdeniu odvolacím súd je potrebné uviesť, že pre záver o (ne) dôvodnosti nároku
uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka)
je potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia vznikol t. j., aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie
získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním
bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.

13. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním

bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011)

14. Žalobca v odvolaní spochybňoval záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ nedošlo k zavkladovaniu,

nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva. Žalobca mal za to, že zmluva je platná a účinná dňom jej
podpisu a rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Ďalej
žalobca uviedol, že spornou otázkou zostalo, či došlo k vyvlastneniu oprávneného vlastníka, a na
zodpovedanie tejto otázky bolo potrebné skúmať platnosť spornej kúpnej zmluvy. Žalobca na podporu
svojich argumentov poukázal na judikát R 86/2001, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo

124/2003 s komentár k Občianskemu zákonníku.

15. Odvolací súd sa stotožňuje sa argumentáciou žalobcu v tej časti, že je potrebné rozlišovať medzi
obligačnoprávnymi a vecnoprávnymi účinkami kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti a taktiež tej
časti, že kúpna zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, ak sa zmluvné strany nedohodli

inak, alebo ak tak neustanovuje zákon.

16. Danej právnej problematiky sa dotkol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.
mája 2008 sp. zn. 8 Sžo 41/2008, v ktorom je uvedené, že zmluva je platná po podpísaní všetkými
jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne

so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K
nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra.

17. Najvyšší súd SR v inej veci (rozsudok z 28. februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 184/2005, ktorý bol
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

R 59/2007) konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych
následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre

jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným. Dodal, že viazanosť
účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba
ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujúdo jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov
vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy.

18. Rovnako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 2012 sp. zn. 1 Sžo
15/2012, v ktorom bolo uvedené, že účastník zmluvy, ktorá podlieha pre účinnosť rozhodnutiu o vklade
príslušnej správy katastra, je svojím zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu.
Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov,
teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do

právneho vzťahu založeného prejavmi vôle účastníka. Tieto závery sa nepriečia právnemu názoru
prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 196/2005, v zmysle
ktoréhoakrozhodnutieopovolenívkladudokatastranehnuteľnostínenadobudloprávoplatnosťzaživota
poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v
návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva
po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, v uvedenej v zmluve, až do

právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Dedenie je všeobecný prechod
práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak;
dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti.

19. V danej veci právna predchodkyňa (poručiteľka) uzatvorila kúpnu zmluvu so žalobcom, ktorej

predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 30.06.2015, pričom poručiteľka zomrela
dňa 03.10.2015. Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016
rozhodolovyvlastnenívlastníckehoprávakpozemkuoprávnenýmdedičompozomrelejS.Y.zanáhradu
vo výške 19 083,93 Eur.

20. Z vyjadrenia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor (č. l. 72) odvolací súd zistil, že vlastnícke
právo žalobcu k spornému pozemku nebolo nikdy zavkladované. Okresná prokuratúra Nitra podala
dňa 15.10.2015 protest proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor o povolení vkladu
číslo V5394/15. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dňa 02.11.2015 vyhovel protestu prokurátorky.
Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie Poľnohospodárskou Pôdou s.r.o. dňa 02.12.2015. Odvolanie

bolo odstúpené na Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorý predmetné odvolanie
zamietol.Dňa08.07.2015bolpodanýnávrhnazápisvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostímedzi
predávajúcim Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a kupujúcou J. H.. Návrh bol zaevidovaný pod číslom V
5473/15. Predmetom prevodu bola aj parcela č. XXXX. Konanie bolo zastavené na základe rozhodnutia
zo dňa 13.11.2015. Následne bolo podané odvolanie J. H. ako aj návrh na obnovu konania. Okresný

úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 06.06.2016 konanie zastavil. Dňa 24.05. 2016 bolo
doručené na zápis a rozhodnutie o vyvlastnení číslo OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016
týkajúce sa parcely č. XXXX k. ú. Z. vo vlastníctve Zomrelej S. Y.. Pod Z4307/16 bolo dňa 09.08.2016
zapísané do katastra nehnuteľností v prospech MH Invest, s.r.o. do listu vlastníctva č. XXXX. Na základe
rozhodnutia o povolení vkladu č. V 11357/2017 bolo zapísané vlastníctvo parcely č. XXXX k. ú. Z. do

vlastníctva Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. do listu vlastníctva č. XXXX.

21. Dedičia po poručiteľke S. Y. uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva v zmysle, ktorej právo náhrady
za vyvlastnený pozemok v zmysle rozhodnutia o vyvlastnení č. k. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 vo
výške 19 083,93 Eur, ktorá suma bola poukázaná na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu

na základe oznámenia k dedičskému konaniu MH Invest, s.r.o. s povinnosťou výplaty spoludediča J. Y.
sumu 9 852 Eur najneskôr do jedného mesiaca odo dňa vyplatenia náhrady za vyvlastnený pozemok.

22.Vprejednávanejvecidošlokšpecifickejsituácii,keďberiemedoúvahy,žemedzižalobcomaprávnou
predchodkyňou žalovanej došlo k uzatvoreniu platnej a účinnej zmluvy (odvolací súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že otázku posudzovania platnosti danej zmluvy pre účely tohto konania nepovažuje za
potrebnú, pretože, ak by odvolací súd dospel k záveru, že kúpna zmluva bola uzatvorená neplatne,
nemalo by to za následok iné rozhodnutie vo veci, ako zamietnutie žaloby), ktorej obsah zaväzuje aj
právnych nástupcov zomrelej S. Y., ktorí nastúpili na jej miesto do právneho vzťahu založeného jej
prejavom vôle, avšak nikdy nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o vklade vlastníckeho práva žalobcu k

predmetnému pozemku. Keďže v čase smrti poručiteľky bola nehnuteľnosť stále v jej vlastníctve, pretože
nedošlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva, nehnuteľnosť sa stala súčasťou dedičstva po zosnulej.
Za tejto situácie došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva oprávnených dedičov zomrelej a zároveň
im bola priznaná náhrada za vyvlastnenie ich vlastníckeho práva k pozemku a náhrada bola uloženádo depozitu Slovenského pozemkového fondu, ktorá bola žalovanej následne vyplatená na základe
osvedčenia o dedičstve. Neskôr došlo aj k zavkladovaniu vlastníckeho práva k spornému pozemku v
prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o. Súčasťou obsahu zmluvy, ktorým by boli

právni nástupcovia zomrelej viazaní, nikdy nebolo dojednanie týkajúce sa vydania prípadnej náhrady za
vyvlastnenie, ani iné obdobné dojednanie, preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým titulom si žalobca
takýto nárok uplatňuje, pričom argumentáciu žalobcu v odvolaní považuje odvolací súd za nesprávnu.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že Slovenský pozemkový fond vyplatil
náhradu uloženú do úschovy spoločnosťou MH Invest, s.r.o., oprávnenej osobe, že k vyplateniu náhrady

došlo v súlade so zákonom na základe predloženého právneho dôvodu - vyvlastnenia nehnuteľnosti od
oprávneného vlastníka.

23. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, že
toto by bolo získané protiprávne, ani to, že by žalobcovi uvedeným spôsobom vznikla ujma. Otázkou

premlčania sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko to považoval za nadbytočné, a navyše, žalovaná v
odvolacom konaní neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti týkajúce sa premlčania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil, keď náhrada za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku bola vyplatená

oprávnenej osobe, pričom ďalšími dôvodmi zamietnutia žaloby sa už nezaoberal.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).