Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203986
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120203986.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v spore žalobcu: H.. X. V., K.. XX.XX.XXXX,

O. Q. XX, XXX XX V., právne zastúpený: Mgr. Karol Ševec, advokát, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov
p r o t i žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov,
IČO: 31 718 523, právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so
sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 20,36 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17,31 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 70 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 31.03.2020 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 20,36 EUR a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že je vlastníkom
bytu na ul. Mukačevskej č. 15 v Prešove s tým, že správu domu zabezpečuje podľa zmluvy o

vykonaní správy žalovaný. Žalovaný podľa predpisu mesačnej zálohy úhrady za užívanie bytu platné od
01.04.2018 žalobcovi podľa článku IV. ods. 4.3. písm. b) zmluvy o výkone správy v nadväznosti na nárast
priemernej nominálnej mesačnej mzdy podľa štatistických ukazovateľov ŠU SR a MFSR upravil od
01.04.2018poplatokzavýkonsprávyo0,27%bezDPHanovýpoplatokspolusDPHpredstavovalsumu
7,29 EUR mesačne za byt. Podľa článku IV. ods. 4.2.5.6. zmluvy o výkone správy upravil aj poplatok
za spracovanie a vyhodnotenie vodomerov z 0,35 EUR na 0,36 EUR, vrátane DPH mesačne za byt (5
% z poplatku za výkon správy). Z totožných dôvodov upravil poplatok za výkon správy od 01.05.2019

na sumu 8,47 EUR s DPH mesačne za byt a poplatok za spracovanie, vyhodnotenie vodomerov na
sumu 0,42 EUR, vrátane DPH mesačne za byt. Žalovaný odôvodnil zvýšenie týchto platieb nárastom
priemernej nominálnej mzdy podľa štatistických ukazovateľov. Žalobca zároveň poukázal na to, že
predmetné poplatky je možné meniť dohodou zmluvných strán, ako aj jednostranným úkonom správcu
v priamej nadväznosti na prípadné zmeny právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov
a o výšku štátom uznanej inflácie k 01.02. bežného roka. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmenu
právnych predpisov je z ekonomického pohľadu potrebné chápať ako zmenu sadzby dane z pridanej

hodnoty, zmenu spôsobu zdaňovania, teda jedná sa o takú zmenu zákona, resp. iného predpisu, ktorý
má priamy vplyv na určenie výšky odmeny správcu. V súvislosti s možnosťou zvýšenia poplatku v
dôsledku rozhodnutia cenových orgánov žalobca poukázal na to, že cenovým orgánom je okresný
úrad a iný úrad štátnej správy. V súvislosti s týmito svojimi závermi predložil odborné vyjadrenie JUDr.Ing. Štefana Tichého. Súčasťou žaloby je taktiež tabuľka žalovaných poplatkov za obdobie 04/2018
do 03/2020, z ktorých vyplýva, že rozdiel na základe odôvodnenia žaloby predstavuje v prospech
žalovaného sumu 20,36 EUR, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa žalovaný obohatil na

úkor žalobcu.

2. Okresný súd v predmetnej veci vydal dňa 14.05.2020 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti
tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, v rámci
ktorého poukázal na to, že jeho personálne mzdové výdavky tvoria takmer 70 % všetkých jeho výdavkov.

Jedná sa o objektívny zásah, na ktorý žalovaný nemá žiaden vplyv, pretože je vyvolaný právnym
predpisom, a to zákonom o zmene minimálnej mzdy, resp. prirodzeným tlakom na rast miezd. Zvýšenie
poplatkov odôvodnil nárastom priemernej nominálnej mzdy za jednotlivé obdobia. Žalobu považuje za
tendenčnú v prospech vlastníkov bytov, avšak v rozpore so skutočným zmyslom bodu 4.3.3. zmluvy
o výkone správy a efektívneho reflektovania objektívnych udalosti majúcich zásadný vplyv na náklady
žalovaného pri výkone správy. Žalovaný v oboch prípadoch zvýšil poplatok za správu a s ním spojený

poplatok za správu vodomeru na základe zmluvného oprávnenia poskytujúceho mu takú možnosť v
nadväznosti na zmeny právnych predpisov, potom čo tieto zmeny nastali, a to v odôvodnenom rozsahu
a primeranej miere. Zvolený postup bol už v minulosti považovaný kompetentnými správnymi orgánmi
za legitímny a správny. Žalovaný teda navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov
konania.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b), zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania.

4. Zo zmluvy o výkone správy (odplata za výkon správy, bod 4.3.3.) výšku odplaty - mesačná odplata
za výkon správy je možno meniť:
a) dohodou zmluvných strán, ktorá v svojej platnosti vyžaduje písomnú formu,

b) jednostranným úkonom správcu
- v priamej nadväznosti na prípadné zmeny právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov,
- o výšku štátom uznanej inflácie vždy k 1.2. bežného roka.

5. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platné od 01.04.2018 vyplýva, že poplatok

za správu sa zvyšuje zo sumy 6,97 EUR na 7,29 EUR a poplatok za spracovanie vodomerov zo sumy
0,35 EUR na sumu 0,36 EUR. Z tohto predpisu taktiež vyplýva, že podľa článku 4. bod 4.3.3. písmeno
b) zmluvy o výkone správy, časť zmeny právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov - v
nadväznosti na nárast priemernej nominálnej mesačnej mzdy podľa štatistických ukazovateľov ŠÚ SR
a MF SR upravuje žalovaný od 01.04.2018 poplatok za výkon správy o 0,27 EUR bez DPH, a taktiež

aj poplatok za spracovanie vodomerov 0,01 EUR.
Z totožných dôvodov z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.05.2019
vyplýva, že poplatok za správu sa zvyšuje zo 7,29 na 8,47 EUR a poplatok za spracovanie vodomerov
z 0,36 EUR na 0,42 EUR.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 52 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší

pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

8. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

9. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. Článok 4.3.3. zmluvy o výkone správy, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pojednáva
o možnosti zmeny poplatkov, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom je zrejmé, že v danom
prípade nedošlo k zmene poplatku dohodou, ale jednostranným úkonom správcu, pričom z predpisov

mesačných zálohových platieb vyplýva, že k zvýšeniu týchto poplatkov došlo v dôsledku nárastu
priemernej nominálnej mesačnej mzdy. V zmluve o výkone správy je však uvedená formulácia, že
výšku odplaty možno meniť jednostranným úkonom správcu v priamej nadväznosti na prípadné zmeny
právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov. V tomto ustanovení teda vôbec nie je presne
špecifikované, o aké právne predpisy sa má jednať, resp. o aké rozhodnutia, akých cenových orgánov.

Žalovaný si to vyložil tak, že pravdepodobne pod pojem „prípadné zmeny právnych predpisov“ zahrnul
nárast priemernej nominálnej mesačnej mzdy, pričom v predpise mesačnej zálohovej úhrady ani
neuviedol, o aký konkrétny právny predpis sa má jednať, resp. o aké konkrétne rozhodnutie cenového
orgánu. V súvislosti s touto formuláciou súd poukazuje na to, že táto je nejasná, nekonkrétna, a teda
neurčitá a v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka aj neplatná. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na

citované ustanovenie § 52 ods. 2 OZ podľa ktorého, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Za platnú považoval súd iba tú časť tohto ustanovenia,
ktorá pojednáva o možnosti zvýšenia poplatku o výšku štátom uznanej inflácie vždy k 01.02. bežného
roka. Súd na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky zistil, že miera inflácie za rok 2017
dosiahla oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1,3 % a miera inflácie cien v roku 2018 dosiahla

oproti predchádzajúcemu roku v priemere 2,5 %. Súd teda za jasné a určité vyjadrenia, a teda aj platné
dojednanie považoval iba možnosť zvýšenia predmetných poplatkov o výšku štátom uznanej inflácie.
Vzhľadom na uvedené mohol teda žalovaný zvýšiť poplatok za správu iba o určenú mieru inflácie, teda
v prípade predpisov zálohových platieb od 01.04.2018 iba o 1,3 %, t. j. zo sumy 6,97 EUR o 9 centov
(6,97 + 0,09) na sumu 7,06 EUR a pri výpočte poplatku za spracovanie vodomerov pri výške inflácie 1,3

% predstavoval výsledok 0,353 EUR, čo teda po zaokrúhlení zostáva na sume 0,35 EUR. Čo sa týka
zmeny predpisov zálohových platieb od 01.05.2019, pri ročnej miere inflácie za rok 2018 v priemere 2,5
%, predstavovalo zvýšenie po zaokrúhlení 0,18 EUR, čo predstavuje zvýšenie poplatku za správu na
sumu 7,24 EUR (7,06 + 0,18) a poplatku za spracovanie vodomerov na 0,36 EUR (0,35 + 0, 01).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na
úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu. Vzhľadom na to, že za obdobie od 04/2018 do
04/2019, t.j. za 13 mesiacov žalobca zaplatil sumu 99,45 EUR (7,65 EUR x 13) a mal zaplatiť sumu
96,33 EUR (7,41 EUR x 13), rozdiel v neprospech žalobcu predstavuje sumu 3,12 EUR. Za obdobie od
05/2019 do 03/2020, t.j. za obdobie 11 mesiacov žalobca zaplatil spolu sumu 97,79 EUR (8,89 EUR x

11) a keďže mal zaplatiť sumu 83,60 EUR (7,60 EUR x 11), rozdiel predstavuje sumu 14,19 EUR, čo
po pripočítaní sumu 3,12 EUR predstavuje spolu sumu 17,31 EUR. Súd preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne
úspešnejšiemu žalobcovi, ktorý mal úspech v rozsahu 85 %, priznal voči pomerne neúspešnejšiemu
žalovanému, ktorý mal úspech v rozsahu 15 %, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).