Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620010400
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7620010400.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
3. decembra 2020, v trestnej veci proti R. U., obžalovaného pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. a) Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.9.2020 sp.zn. 4T/66/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. U..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.9.2020 sp.zn. 4T/66/2020 bol obžalovaný R.
U. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1/ v dobe od 25. júna 2019 do 17. júla 2019 v obci O., D. T. na adrese T. XXX/XX, napriek výzve
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/51/2019 zo dňa 4.6.2019 k nastúpeniu do výkonu trestu
odňatia slobody, ktorú si osobne prevzal dňa 11.6.2019 s nástupom najneskoršie do 24.6.2019, na
výkon trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/51/2019 zo dňa 17.5.2019, právoplatným dňa 1.6.2019, bez vážneho

dôvodu nenastúpil a na výkon trestu bol dodaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru O.
dňa 17.7.2019,

2/ dňa 3. marca 2020 v čase okolo 09.30 hod. v obci O., okres T., v byte na adrese T. XXX/XX, pod
vplyvom alkoholických nápojov napadol svoju družku R. F., O.. X.X.XXXX, tak, že ju ťahal za vlasy, udrel
ju do zadnej časti hlavy, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije, pričom následne ho jej rodičia

X. F. R. R. F., O.. XX.X.XXXX, odtiahli od R. F., O.. X.X.XXXX, R. X. F. ho vytiahol pred dom, kde sa im
začal vyhrážať so slovami, že keď prejdú okolo domu jeho matky, tak ich prepichne nožom, čím týmto
konaním vzbudil u poškodených R. F., O.. X.X.XXXX, R. F., O.. XX.X.XXXX, R. X. F. dôvodnú obavu o
ich život a zdravie, a že vyhrážky aj uskutoční.

Za to bol obžalovanému R. U. podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/,

m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.Proti tomuto rozhodnutiu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok obžalovaný R. U. do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie. V písomných

dôvodoch odvolania, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa necíti byť vinným
zo skutku, ktorý má napĺňať skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania, pretože tento
skutok sa nestal. Ako uviedol pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 07.04.2020, nikomu sa
nevyhrážal. Je pravdou, že medzi ním a družkou R. F. došlo dňa 03.03.2020 k hádke, pri ktorej si aj
navzájom vulgárne nadávali, ale nevyhrážal sa ani družke ani jej rodičom a ani nikoho nenapadol.

Podľa jeho názoru súd pochybil, pokiaľ bez toho, aby ho na to upozornil a umožnil mu vyjadriť sa k tomu,
uznal ho za vinného z prísnejšej kvalifikácie skutku, než aká mu bola kladená za vinu podľa obžaloby.
Podľa obžaloby sa mu kládlo za vinu, že sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a súd ho uznal za vinného z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Mázato,ževykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,žesaskutokstal.Zvykonanéhodokazovania
nevyplynulo, že skutkový dej sa stal tak, ako bol uvedený v podanej obžalobe. Poukázal na to, že
výpovede svedkov - poškodených z prípravného konania a hlavného pojednávania sú plné rozporov.

Výpovede svedkov - poškodených R. F. U.. R. F. F.. R. X. F. obsahujú rozpory najmä v mieste vykonania
skutku, keď R. F. F.. R. X. F. tvrdia, že sa im mal vyhrážať pred domom, pričom R. F. U.. tvrdí, že sa jej
vyhrážal vo vnútri domu. Ďalším zásadným rozporom vo výpovedi uvedených svedkov - poškodených
je, komu sa mal vyhrážať. Kým R. F. F.. R. X. F. zhodne tvrdili, že sa mal vyhrážať aj im, R. F. U.. vo
svojich výpovediach tvrdila, že sa mal vyhrážať len jej. Taktiež je rozpor vo výpovediach poškodených

ohľadom dôvodu prečo hádka vznikla, keď poškodení vyprodukovali pri svojich výpovediach tri rôzne
verzie prečo k hádke medzi ním a družkou došlo. Uviedli, že dôvodom hádky bolo to, že R. F. U.. mu
nechcela dať syna F., potom dôvodom malo byť, že mal hľadať víno a podľa ďalšej verzie zas to, že si
pýtal jesť a R. F. U.. mu mala povedať, že už jedol.

Svedok X. F. vo svojej výpovedi zo dňa 22.04.2020 uviedol, že sám vytlačil obžalovaného z domu po
tom, čo ho s manželkou odtrhli od dcéry R. F. U.. Ďalej svedok uviedol, že keď vyslovil vyhrážky pred
domom, jeho dcéra a manželka boli v dome a až potom vyšli na chodbu. Na pojednávaní dňa 02.09.2020
však svedok uviedol, že ho vytlačil pred dom spolu s manželkou, pričom v čase vyhrážania boli manželka
a dcéra vonku.

Výpoveď svedkyne R. F. F.. zo dňa 22.04.2020 absolútne nekorešponduje s jej výpoveďou na
pojednávaní dňa 02.09.2020 a až po prečítaní jej skoršej výpovede svedkyňa povedala, že to bolo
tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi dňa 22.04.2020. Táto svedkyňa vo svojich výpovediach uviedla
niekoľko verzií toho, ako konflikt medzi ním a R. F. U.. začal.

Obžalovaný R. U. v ďalšom poukázal na výpovede svedkov Š. Ž. R. R. U. z prípravného konania
zo dňa 29.04.2020, ktorí sú susedmi domu, kde žijú poškodení, teda domu, pred ktorým sa mal
poškodeným vyhrážať. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že ho videli pred domom hádať sa s R. F.
U.. Títo svedkovia neuviedli, že by sa v čase skutku nachádzali pred domom aj R. F. F.. R. X.E. F..

Výpovedeuvedenýchsvedkovvyvracajútvrdeniapoškodenýchookolnostiachskutkutak,akoichopísali
poškodení. Svedkovia, aj napriek blízkosti, nepotvrdili vyhrážky adresované poškodeným.

Svedkovia vypočutí v konaní vo svojich výpovediach zhodne tvrdia, že skutok sa mal stať pred
množstvom ľudí, avšak má za to, že neexistuje jediný svedok, ktorý by potvrdil skutok tak, ako je

popísaný v obžalobe.

Súd vykonáva dôkazy, ktoré sú v neprospech obžalovaného, ale aj tie, ktoré svedčia v jeho prospech,
a preto pri vyhodnotení týchto dôkazov by sa mal súd takisto zaoberať ich relevantnosťou a hodnotiť
ich v súhrne. V prípade nejednoznačného preukázania viny obžalovaného musí súd v súlade so

zásadou prezumpcie neviny toho oslobodiť spod obžaloby. Súd pri hodnotení dôkazov sa nezaoberal ich
relevantnosťou, nehodnotil ich v súhrne a neprihliadol na výpovede svedčiace v jeho prospech. Súd ho
uznal za vinného na základe výpovedí poškodených, ktoré musia spolu minimálne korešpondovať a byť
vo vzájomnom súlade, pričom v zmysle vyššie uvedeného to tak v tomto konaní nie je. Preto obžalovanýR. U. vyslovil presvedčenie, že v jeho prípade nemožno dospieť k záveru, že mu vina bola spoľahlivo
a bez dôvodných pochybností preukázaná.

Záverom svojho odvolania obžalovaný R. U. poukázal na právny názor vyslovený v inom rozhodnutí
súdu, že na preukázanie viny obžalovaného musí existovať súhrn priamych a nepriamych dôkazov a
tento súhrn musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže

byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo
druhejskupinydôkazov.Prihodnotenívierohodnostisvedkajesúdpovinnýprihliadnuťnajmäkvnútornej
štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedá a
či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie

menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s
obžalovanýmalebopoškodenýmjevpríbuzenskomvzťahu,resp.priateľskomalenepriateľskomvzťahu,
susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti.
Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného, často hmotného záujmu svedka na výsledku
trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny vyplývajúce, či už z

pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným,
ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a
okolností prípadu, postupom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia
rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Obžalovaný R. U. taktiež poukázal, že znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný v rámci konania
na jeho osobu, nebol jeho pobyt na slobode posúdený ako spoločensky nebezpečný. Uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody preto považuje za neprimerane prísny.

Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný R. U. navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch zrušil a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby
v bode, v ktorom sa mu kladie za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania oslobodí a v
nadväznosti na to rozhodne o miernejšom treste len za skutok podľa prvého bodu obžaloby, ohľadom
ktorého urobil vyhlásenie, že je vinný. Prípadne ak bude mať odvolací súd za to, že je vinným aj z prečinu
nebezpečného vyhrážania navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok minimálne v časti rozhodnutia o

treste, a to tak, že mu uloží trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odloží a určí primeranú
skúšobnú dobu.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný R. U. ako odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že ním podané odvolanie
nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že okresný
súd na hlavnom pojednávaní vykonal kontradiktórnym spôsobom konania dokazovanie v rozsahu

nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci samej. V písomných dôvodoch napadnutého rozhodnutia
okresnýsúdveľmipodrobnepoukázalnajednotlivédôkazy,ktorébolivykonanénahlavnompojednávaní
a zároveň uviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v súhrne.

Argumenty napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových

okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd preto
poukazuje, že v dvoj inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii
kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolaciemu súdu je daná možnosť v podrobnostiach
poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

K odvolacím námietkam obžalovaného R. U. považuje za potrebné odvolací súd za potrebné uviesť, že
súd nie je pri svojom rozhodovaní viazaný právnou kvalifikáciou skutku uvedeného v obžalobe. Preto
okresný súd nepochybil, pokiaľ obžalovaného R. U. tak, ako to namieta v dôvodoch odvolania, nepoučil z
jeho pohľadu o prísnejšom právnom posúdení žalovaného skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku. Už vpodanej obžalobe sa dávalo za vinu obžalovanému R. U. spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda podľa § 360 odseku 2 Tr. zák.

Samotná skutočnosť, že okresný súd toto žalované konanie posúdil aj ako konanie spáchané na
viacerých osobách, teda podľa odseku dva žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania § 360 Tr.
zák., a to podľa písm. a), teda ako závažnejší spôsob konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
j) Tr. zák., je práve naopak v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Použitie namietanej právnej
kvalifikácie nie je preto možné považovať, aby súd ho uznal za vinného podľa prísnejšieho ustanovenia

zákona, než ako jeho konanie bolo posudzované obžalobou.

Odvolacím súdom rovnako neboli zistené ani žiadne také pochybenia, ako na ne poukazuje v odvolaní
obžalovaný R. U., aby bol nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne hodnotenie vykonaných
dôkazov, teda jednostranne v jeho neprospech. V dejovej línii všetci traja poškodení nepochybne v
podstate zhodne popísali, že bol to obžalovaný R. U., ktorý sa im vyhrážal spôsobom, ktorý u nich aj

vzbudil obavu z možného reálneho dokonania vyhrážok, a to vzhľadom aj na fyzické napadnutie R. F. U..

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., keď mu bol uložený trest odňatia slobody na
spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby.

Aj zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie okresného súdu, pokiaľ uložil obžalovanému R. U. ochranné

protialkoholickéliečenie,lebojehouloženie,hocipodanýmodvolanímnebolonamietané,másvojuoporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.