Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204126
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4318204126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
nesvojprávny G. D. nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., J. 4, zast. opatrovníčkou E. D. nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., J. 4, zast. JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, so sídlom v Leviciach, Bernolákova 12,
proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 55, o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 12. júna 2019 č. k. 14C/49/2018-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi splatnú úrazovú rentu vo výške 3.569,98 eura s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy
1.065,94 eura od 16. 06. 2015 do zaplatenia, zo sumy 44,17 eura od 16. 07. 2015 do zaplatenia, zo
sumy 44,17 eura od 16. 08. 2015 do zaplatenia, zo sumy 44,17 eura od 16. 09. 2015 do zaplatenia, zo
sumy 44,17 eura od 16. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 44,17 eura od 16. 11. 2015 do zaplatenia, zo

sumy 44,17 eura od 16. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 01. 2016 do zaplatenia, zo
sumy 45,77 eura od 16. 02. 2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 45,77 eura
od 16. 03. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 04. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura
od 16. 05. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 06. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura
od 16. 07. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 08. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura
od 16. 09. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 10. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura
od 16. 11. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od

16. 01. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 02. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od
16. 03. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 04. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od
16. 05. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 06. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od
16. 07. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 08. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od
16. 09. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 10. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od
16. 11. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 12. 2017 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od
16. 01. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 02. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura

od 16. 03. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 04. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 05. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 06. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 07. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 08. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 09. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 euraod 16. 11. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura
od 16. 01. 2019 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura od 16. 02. 2019 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura
od 16. 03. 2019 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura od 16. 04. 2019 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura

od 16. 05. 2019 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť uhrádzať žalobcovi, počnúc dňom 01. 06.
2019 úrazovú rentu vo výške 68,81 eura a v každom nasledujúcom kalendárnom roku rentu upravenú
o zákonné percento zvýšenia, vždy do 15. dňa v mesiaci. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 15 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, §
442 ods. 1, § 445, § 447 Občianskeho zákonníka, § 88 ods. 1, § 89 ods. 1, 2, § 84 ods. 4, § 138 ods.
5, § 11 ods. 1, § 89 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a vykonaným dokazovaním zistil,
že v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/823/2015 bolo nesporne preukázané, že pri dopravnej nehode

dňa 03. 12. 2012 utrpel žalobca ťažké zranenia, v dôsledku ktorých došlo uňho k poškodeniu dôležitých
orgánov, k strate pracovnej spôsobilosti, k obmedzeniu v bežnom spôsobe života a je trvale odkázaný
na pomoc druhej osoby. Pred nehodou bol žalobca študentom maturitného ročníka SI. v X., nebol v
pracovnom pomere, a teda nemal príjem z pracovnej alebo obdobnej činnosti, bol slobodný, bezdetný
a úplne zdravý, prekonal len bežné detské ochorenia, nemal žiadne úrazy a netrpel na alergické

reakcie. Vzhľadom na zdravotný stav bol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom
Okresného súdu v Leviciach č. k. 12Ps/2/2013-41 zo dňa 14. 08. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 20. 08. 2013. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 07. 08. 2013 číslo 931 016 8351 0 bol
žalobcovi priznaný invalidný dôchodok dňom 27. 02. 2013 vo výške 296,30 eura mesačne (č. l. 69). V
spise 9C/823/2015 sa nachádza oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice z 21. 01. 2014 (č. l. 45)

a z 21. 10. 2015 (č. l. 68) o tom, že na účely dávky dôchodkového poistenia dňa 17. 07. 2013 a 04. 09.
2014 bol žalobca uznaný invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 100 %.

1.3. Nie je sporné, že škoda na zdraví žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku - motorového vozidla. J. P., ako vodič motorového vozidla bol trestným rozkazom

Okresného súdu Levice č. k. 2T 132/2013-134 z 17. 09. 2013 uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví a právoplatne odsúdený. Poškodený žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na
občianskoprávne súdne konanie. V čase dopravnej nehody mal J. P. so žalovaným uzavretú zmluvu
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Teda, vodič bol v čase dopravnej nehody poistený a nároky žalobcu sú kryté povinným zmluvným

poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č.
381/2001 Z. z. a týmto je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného (§ 15 tohto zákona). V zmysle
§ 427 Občianskeho zákonníka potom platí, že poistený vodič nesie objektívnu zodpovednosť za škodu,
ktorá vznikla prevádzkou jeho motorového vozidla žalobcovi a ako poistený má podľa § 4 ods. 2 písm. a)
zák. č. 381/2001 Z. z. z poistenia zodpovednosti právo, aby v danom prípade žalovaný za neho uhradil

poškodenému žalobcovi uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví. Žalovaný svoju
pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní nenamietal.

1.4. Pri rozhodovaní o mesačnej výške náhrady mzdy po skončení práceneschopnosti je potrebné
predovšetkým vyriešiť, či žalobcovi patrí náhrada mzdy po skončení práceneschopnosti a z akého

vymeriavacieho základu je treba vychádzať. Podľa žalovaného je treba vychádzať z pravdepodobného
vymeriavacieho základu, čo je 1/30 vymeriavacieho základu (§ 57 ods. 2 zákona), z ktorého by sa
platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky. Pri takomto výpočte tvrdí žalovaný, že žalobcovi nevznikol nárok na úrazovú rentu,
nakoľko by táto činila 257,1209 eura a žalobca poberá invalidný dôchodok vo výške 296, 30 eura.

Naopak, žalobca tvrdí, že vymeriavacím základom je všeobecný vymeriavací základ vychádzajúci z
priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve, ktorý bol v roku 2011 za mesiac vo výške 9.432 eur z toho
1/12 činí 786 eur a z toho 50% výšku 393 eur. Podľa žalobcu je vymeriavací základ pre výpočet úrazovej
renty 393 eur, denný vymeriavací základ je 393 eur : 30 dní = 13,1000 eura a suma úrazovej renty sa určí
ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného

akoeficientuurčenéhoakopodielčíslazodpovedajúcehopercentuálnemupoklesupracovnejschopnosti
a čísla 100. Úrazová renta patriaca žalobcovi v čase vzniku nároku, t. j. k 27. 02. 2013 prestavuje 318,77
eura. Každoročne dochádza k percentuálnemu zvýšeniu úrazovej renty, čo je pri výpočte potrebné
zohľadniť. Takto splatná úrazová renta za obdobie od 27. 02. 2013 do 17. 05. 2019 predstavuje sumu3.569,98 eura a naďalej od 01. 06. 2019 si žalobca uplatňuje vyplácanie úrazovej renty 68,81 eura
upravenú o zákonné percento zvýšenia.

1.5. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému
zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom
zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j.
činnosťvykonávanúpredvznikompracovnéhoúrazualebochorobyzpovolania.Podľanázorusúdupatrí
žalobcovi náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, nakoľko v dôsledku úrazu pri

dopravnej nehode nie je schopný sa zapojiť do pracovného procesu. Za danej situácie je bezvýznamné,
či by žalobca, nebyť úrazu, pokračoval v štúdiu, alebo by sa zapojil do pracovného procesu, resp. či
bol žalobca pred úrazom zárobkovo činný. Podstatné je, že v dôsledku poistnej udalosti úrazu, ktorý
pri dopravnej nehode utrpel, je žalobcovi odňaté ústavné právo na prácu, ktoré mu vyplýva z Ústavy
Slovenskej republiky podľa čl. 35 ods. 3, čiže mu natrvalo zanikla pracovná schopnosť. Pracovnoprávne
predpisy dovoľujú sa zamestnať osobe, ktorá dovŕšila 15 rokov veku (§ 11 Zákonníka práce), a tak

po ukončení štúdia, resp. dovŕšení plnoletosti sa žalobca, nebyť úrazu s fatálnymi následkami, mohol
zamestnať a svojou prácou si zadovažovať prostriedky na živobytie. V príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia sa žalobca stal invalidný od 27. 02. 2013 a bol mu priznaný invalidný dôchodok. V čase úrazu
ako plnoletý študent nebol ešte zamestnaný, a teda nemal príjem z pracovnej činnosti, čo však nemôže
byť prekážkou na priznanie mu náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, resp. po

priznaní invalidného dôchodku do budúcna od času, kedy sa už zamestnať mohol. Súd zastal názor, že
nie je spravodlivé, aby tento nárok nebol priznaný žalobcovi len preto, že úraz so závažnými následkami
utrpel ako študent bez príjmu zo zárobkovej činnosti. Neschopnosť žalobcu vykonávať prácu je v priamej
súvislosti s úrazom, ktorý utrpel, a nie dôsledkom iných okolností vyplývajúcich z jeho zdravotného stavu
spred dopravnej nehody. Podľa súdnej praxe má nárok na odškodnenie straty na zárobku aj poškodený,

ktorý v čase úrazu nepracoval (R 29/2004 Zbierky súdnych rozhodnutí). Síce podľa § 17 ods. 2 písm.
a) zák. č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má len žiak
strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania
pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a v danom prípade žalobca neutrpel úraz v
rámci vyučovacej praxe, teda nejde o pracovný úraz, avšak jeho nárok sa posudzuje v zmysle citovaných

ustanovení Občianskeho zákonníka v spojitosti so zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení sa posudzuje len stanovenie sumy úrazovej renty. Svoj nárok si žalobca uplatňuje
z titulu poistnej udalosti, v dôsledku ktorej má trvale poškodené zdravie bez možnosti vykonávať
akúkoľvek prácu. Dňom 27. 02. 2013 bol uznaný invalidným a bol mu priznaný invalidný dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať činnosť zamestnanca je vyššia ako 40%, nedovŕšil dôchodkový vek a ani
munebolpriznanýpredčasnýstarobnýdôchodok.Spoukazomnauvedenédospelsúdktomuprávnemu
záveru, že žalobcovi patrí náhrada mzdy po skončení práceneschopnosti od 27. 02. 2013. Ide o nárok
vyplývajúci z občianskoprávneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Podmienky vzniku nároku na náhradu za stratu na zárobku ako čiastkového nároku, k vzniku

ktoréhodošlopriškodenazdravíaktorývyplývazobčianskoprávnehovzťahuzodpovednostizaškoduje
upravený Občianskym zákonníkom, a nie zák. č. 461/2003 Z. z. Odkaz v § 447 Občianskeho zákonníka
navšeobecnépredpisyosociálnompoistenízavedenýdoObčianskehozákonníkazákonomč.404/2004
Z. z. mal za cieľ zjednotiť postup pri určovaní výšky straty na zárobku pri invalidite (nie podmienky vzniku
nároku) medzi predpismi občianskeho práva a predpismi pracovného práva. Ustanovenia Občianskeho

zákonníka upravujúce stratu na zárobku a nárok na jej náhradu neviažu vznik tohto nároku na existenciu
úrazového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Občiansky zákonník v § 447 jasne ustanovuje, že
v prípade náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri invalidite je právna
úprava v zákone č. 461/2003 Z. z. relevantná len v rozsahu stanovenia sumy úrazovej renty a v
žiadnom prípade nie v rozsahu úpravy podmienok vzniku nároku na úrazovú rentu podľa tohto zákona.

Občiansky zákonník v rámci rozsahu náhrady škody na zdraví priznáva poškodenému aj nárok za stratu
na zárobku pri invalidite, pokiaľ k takejto strate na zárobku u poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s
poškodením jeho zdravia. Občiansky zákonník nepodmieňuje vznik tohto nároku dosahovaním zárobku
u poškodeného pred vznikom škody na zdraví. Podstatné je len to, či u poškodeného možno konštatovať
stratu na zárobku v súvislosti s poškodením jeho zdravia. Tento výklad potvrdila aj súdna prax, keď

pripustila vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku aj u osoby, ktorá pred poškodením zdravia
nedosahovala žiaden zárobok (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 32/2002 publikované
pod R 29/2004 sp. zn. 3 Cdo 80/2005).1.6. V ďalšom súd rozhodoval o tom, ktorý vymeriavací základ je treba použiť pre výpočet výšky
úrazovej renty, keďže žalobca pred poškodením zdravia nepracoval, ale študoval na strednej škole v
maturitnom ročníku, ktorú po úraze už neukončil. Podľa názoru súdu by bolo pre žalobcu diskriminačné,

ak by sa denný vymeriavací základ vypočítal z minimálnej mzdy určenej osobitným predpisom,
pretože nebyť v dôsledku dopravnej nehody plne invalidný, mohol sa zamestnať a svojou prácou
si zaobstarávať prostriedky na svoju obživu. Preto podľa názoru súdu je dôvod, aby sa denný
vymeriavací základ vypočítal z priemernej mzdy dosiahnutej v národnom hospodárstve. Pri určení
vymeriavacieho základu použitého pre výpočet výšky úrazovej renty (§ 86 ods. 1 zák. č. 461/2003

Z. z.) považoval za opodstatnené použiť denný vymeriavací základ z priemernej mzdy dosiahnutej v
národnom hospodárstve, keďže žalobca pred poškodením zdravia nepracoval, ale študoval na strednej
školeanemalpríjem.Osobitnápovahaškôdspôsobenýchnazdravívyžadujeosobitnú,odvšeobecného
ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho náhradu skutočnej škody a ušlého
zisku odlišnú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody spočívajúcu, okrem iných, aj v úprave náhrady
za stratu na zárobku (§ 445 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorú nemožno podriadiť pod pojem

skutočnej škody alebo ušlého zisku. Podľa dôvodovej správy k Občianskemu zákonníku k § 445 a nasl.
je likvidácia náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví založená na zásade zabezpečiť občanom
takto poškodeným postačujúce hmotné prostriedky pre ich ďalší život. Spoločnými predpokladmi na
priznanie straty na zárobku tak podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zák. č. 461/2003 Z. z. je
škoda na zdraví poškodeného, ktorá sa prejaví v jeho majetkovej sfére v podobe zníženia príjmu,

existencia príčinnej súvislosti medzi škodou na zdraví a znížením príjmu poškodeného. Náhradu za
stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti nemožno považovať za skutočnú škodu a ani ušlý
zisk a vznik tohto nároku je podmienený právnou úpravou Občianskeho zákonníka. V danom prípade
sa na žalobcu nevzťahuje ust. § 17 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko neutrpel úraz ako študent
v rámci vyučovania. Nie je preto ani zákonný dôvod vychádzať pri výpočte vymeriavacieho základu

z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ale základom pre výpočet úrazovej renty je všeobecný
vymeriavací základ vychádzajúci z priemernej mzdy v národnom hospodárstve (§ 84 ods. 4 a § 138 ods.
5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Súd ustálil, že vymeriavací základ vychádza z priemernej
mzdy v hospodárstve.

1.7. Vymeriavací základ pre rok 2011 je 393 eur, denný vymeriavací základ činí 13,1000 eur, suma
úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho
základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej
schopnosti a čísla 100. Zo sumy úrazovej renty sa odpočítava invalidný dôchodok žalobcu priznaný
vo výške 296,30 eura. Na zníženie úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má

poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty; na zvýšenie dôchodku pri znižovaní úrazovej renty sa
neprihliada. Vyčíslenie úrazovej renty: Všeobecný vymeriavací základ pre rok 2011 vo výške 9.432,00
eura z toho 1/12 = 786,0 eura a z toho 50% = 393 eur. Vymeriavací základ pre výpočet úrazovej
renty je 393 eur, denný vymeriavací základ: 393 eur : 30 dní = 13,1000 eura (denný vymeriavací
základ), suma zodpovedajúca 80% denného vymeriavacieho základu = 80% z denného vymeriavacieho

základu 13,100 eura, t. j. 10,4800 eura x 30,4167 = 318,7670 eura. Koeficient určený ako podiel
čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je 100% a čísla
100 (100% : 100) je číslo 1. Úrazová renta patriaca poškodenému v čase vzniku nároku na invalidný
dôchodok, t. j. ku dňu 27. 02. 2013 je mesačne 318,7670 eura : 1, t. j. 318,7670 eura, po zaokrúhlení
318,77 eura. Percento zvýšenia úrazovej renty vo výške 318,77 eura v roku 2013 bolo 3,05%, úrazová

renta sa preto zvýšila o 9,72 eura, po zvýšení úrazová renta predstavuje mesačne sumu 328,49 eura
a po odpočítaní invalidného dôchodku 296,30 eura predstavuje sumu 32,19 eura mesačne. Percento
navýšenia úrazovej renty sa upravuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonom
č. 449/2008 Z. z. sa zmenil termín valorizácie aj úrazových rent tak, že do 31. decembra 2017 úrazové
renty vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazové renty priznané od 1. januára

do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného
rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR vykázaných
ŠtatistickýmúradomSRzaprvýpolrokkalendárnehoroka,ktorýpredchádzapríslušnémukalendárnemu
roku. Percento zvýšenia sa do roku 2016 ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny SR podľa údajov Štatistického úradu SR a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke

zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku. Úrazové renty, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka,
sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Úrazová renta od 1. januára 2013 sa zvyšuje o 3,05%,úrazová renta od 1. januára 2014 sa zvyšuje o 2,3%, úrazová renta od 1. januára 2015 sa zvyšuje o
1,32%, úrazová renta od 1. januára 2016 sa zvyšuje o 0,46%, úrazová renta od 1. januára 2017 sa
zvyšuje o 2,00%, úrazová renta od 1. januára 2018 sa zvyšuje o 2,00% a úrazová renta od 1. januára

2019 sa zvyšuje o 2,6%. Percento zvýšenia úrazovej renty vo výške 328,49 eura v roku 2014 bolo 2,3%,
úrazová renta sa preto zvýšila o 7,55 eura, pričom po zvýšení úrazová renta predstavuje mesačne sumu
336,04 eura a po odpočítaní invalidného dôchodku 296,30 eura predstavuje sumu 39,74 eura mesačne.
Percento zvýšenia úrazovej renty vo výške 336,04 eura v roku 2015 bolo 1,32% , úrazová renta sa
preto zvýšila o 4,43 eura, pričom po zvýšení úrazová renta predstavuje mesačne sumu 340,47 eura

a po odpočítaní invalidného dôchodku 296,30 eura predstavuje sumu 44,17 eura mesačne. Percento
zvýšenia úrazovej renty vo výške 340,47 eura v roku 2016 bolo 0,46%, úrazová renta sa preto zvýšila
o 1,56 eura, pričom po zvýšení úrazová renta predstavuje mesačne sumu 342,04 eura a po odpočítaní
invalidného dôchodku 296,30 eura predstavuje sumu 45,77 eura mesačne. Percento zvýšenia úrazovej
renty vo výške 342,04 eura v roku 2017 bolo 2%, úrazová renta sa preto zvýšila o 6,84 eura, pričom po
zvýšení úrazová renta predstavuje mesačne sumu 348,88 eura a po odpočítaní invalidného dôchodku

296,30 eura predstavuje sumu 52,58 eura mesačne. Percento zvýšenia úrazovej renty vo výške 348,88
eura v roku 2018 bolo 2%, úrazová renta sa preto zvýšila o 6,98 eura, pričom po zvýšení úrazová renta
predstavuje mesačne sumu 355,86 eura a po odpočítaní invalidného dôchodku 296,30 eura predstavuje
sumu 59,56 eura mesačne. Percento zvýšenia úrazovej renty vo výške 348,88 eura je v roku 2019 vo
výške 2,6%, úrazová renta sa preto zvýšila o 9,25 eura, pričom po zvýšení úrazová renta predstavuje

mesačne sumu 365,11 eura a po odpočítaní invalidného dôchodku 296,30 eura predstavuje sumu 68,81
eura mesačne. Vyčíslenie splatnej úrazovej renty za obdobie od 27. 02. 2013 do 17. 05. 2019 - splatná
úrazová renta za rok 2013: dva dni za február 2013, t. j. 2,14 eura + 10 mesiacov x 32,19 eura = 324,04
eura, splatná úrazová renta za rok 2014: od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, t.j. 12 mesiacov x 39,74 eura
= 476,88 eura, splatná úrazová renta za rok 2015: od 01. 01. 2015 do 31.12. 2015, t.j. 12 mesiacov x

44,17 eura = 530,04 eura, splatná úrazová renta za rok 2016: od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016, t.j. 12
mesiacov x 45,77 eura = 549,29 eura, splatná úrazová renta za rok 2017: od 01. 01. 2017 do 31. 12.
2017, t.j. 12 mesiacov x 52,58 eura = 630,96 eura, splatná úrazová renta za rok 2018: od 01. 01. 2018
do 31. 12. 2018, t.j. 12 mesiacov x 59,56 eura = 714,72 eura, splatná úrazová renta za rok 2019: od 01.
01. 2019 do 31. 05. 2019, t.j. 5 mesiacov x 68,81 eura = 344,05 eura. Za obdobie od 27. 02. 2013 do 17.

05. 2019 splatná úrazová renta činí spolu sumu 3.569,98 eura a žalobca si dňom 01. 06. 2019 uplatňuje
naďalej vyplácanie úrazovej renty každý mesiac vo výške 68,81 eura do 15. dňa v mesiaci. Žalovaný v
konaní rozporoval len to, z akého vymeriavacieho základu sa má vychádzať pri výpočte úrazovej renty,
žalobcom vyčíslenú výšku uplatneného nároku a postup pri vyčíslení úrazovej renty, vychádzajúc pritom
zo všeobecného vymeriavacieho základu nenamietal. Súd priznal žalobcovi uplatnený nárok v plnej

výške. Naďalej patrí žalobcovi úrazová renta od 01. 06. 2019 vo výške 68,81 eura upravená v každom
kalendárnom roku o zákonné percento navýšenia.

1.8. Žalovaný sa s plnením výplaty úrazovej renty dostal do omeškania najneskôr dňom 16. 06. 2015.
Listom zo dňa 15. 06. 2015 žalovaný oznámil žalobcovi negatívne stanovisko k výzve na vyplácanie

úrazovej renty, preto je podľa § 517 ods. 2 0bčianskeho zákonníka povinný uhradiť žalobcovi úrok z
omeškaniazvyčíslenejúrazovejrentykudňu30.06.2015vovýške1.065,94eura(324,04eura+476,88
eura + 265,02 eura) a naďalej úroky z omeškania 16. dňom v mesiaci z jednotlivých opakujúcich sa
výplat úrazovej renty. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalovaného
zaviazal na vyplácanie úrazovej renty žalobcovi do budúcnosti a priznal žalobcovi splatný nárok a to odo
dňa vzniku tohto nároku až do 16. 05. 2019.

1.9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech,

preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, odôvodniac ho tým, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa s rozhodnutím a odôvodnením súdu
prvej inštancie nestotožňuje v celom rozsahu. Žalovaný zotrváva na stanovisku, že nárok uplatňovaný
žalobcom je neodôvodnený a žalobcovi nárok na úrazovú v zmysle § 89 zákona 461/2003 Z. z.- o sociálnom poistení nevznikol. Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy
zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel
čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ak sa poškodenému

vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty o sumu tohto dôchodku. V zmysle vyššie
uvedeného nárok žalobcu predstavuje (30,4167 x 80 z 10,5666e) x koeficient = 257,1209e - invalidný
dôchodok 296,30e = -39,17e. Má za to, že u žalobcu ako poškodeného je potrebné vychádzať z
pravdepodobného vymeriavacieho základu v zmysle vyššie uvedeného výpočtu. Nemožno sa stotožniť
s argumentáciou súdu, že pre výpočet úrazovej renty u poškodeného je nutné vychádzať z § 84 ods. 4, §

138 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalobca nespadá pod rozsah osôb vymedzených
ustanovením § 17 ods. 2. Všeobecný vymeriavací základ preto nemôže byť podkladom pri výpočte
úrazovej renty u žalobcu, vychádzajúc z ustanovenia § 84 ods. 4, pretože žalobca nespadá medzi
definície osôb vymedzené ustanovením § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za
daného skutkového stavu preto zastáva stanovisko, že nakoľko u žalobcu nemožno použiť všeobecný
vymeriavací základ pri výpočte úrazovej renty, ako u nepracujúceho študenta, ktorý pred škodovou

udalosťou nikdy nepracoval, je potrebné vychádzať z pravdepodobného vymeriavacieho základu a za
takých okolností v zmysle výpočtu uvedeného vyššie nárok na plnenie žalobcovi nevznikol. Má za to, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko odkazovanie na ustanovenie § 84 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení je nesprávne z dôvodu, že žalobca nespadá pod rozsah ustanovenia § 17 ods. 2

tohto zákona. V zmysle vyššie uvedeného považuje odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné.
Zastáva názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa ich názoru nepreskúmateľné. Poukázal na
skutočnosť, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej

judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
zákona č. 460/2001 Ústavy' SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči
žalovanému zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Zároveň žiadal o priznanie trov odvolacieho

konania žalovanému, alebo alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za správny, spravodlivý a súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami nároku žalobcu, riešil

právny základ veci, teda, či žalobcovi nárok patrí a vysporiadal sa s výškou úrazovej renty patriacej
žalobcovi a vo veci vyvodil správny skutkový a právny záver. Žalobca sa preto nestotožňuje s dôvodmi
odvolania, odvolanie považuje za účelové a majúce za cieľ oddialiť plnenie žalobcovi. Poukázal na
skutočnosť, že odvolateľ vznik nároku na úrazovú rentu odvolaním nenamietal. Právny základ nároku
na úrazovú rentu v prospech žalobcu je daný. V zhode s napadnutým rozsudkom poukázal na to, že

žalobca bol v čase úrazu študentom, ktorý sa pripravoval na budúce povolanie a nebol zamestnancom.
Žalovaný tvrdí, že úrazová renta sa vypočíta z pravdepodobného vymeriavacieho základu, a nie zo
všeobecného vymeriavacieho základu tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Sporným medzi stranami
je teda spôsob vyčíslenia úrazovej renty. Žalovaný bez preukázania právneho dôvodu sa odvoláva
pre účely výpočtu renty na pravdepodobný vymeriavací základ. Poukázal len na to, že v zmysle §

17 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. žalobca nespadá ani do jednej kategórie osôb tam uvedených, a
preto všeobecný vymeriavací základ nemôže byť podkladom pri výpočte úrazovej renty. Žalovaný v
priebehu konania, ako aj v odvolacej námietke vypočítal (pri použití pravdepodobného vym. základu),
že žalobcovi by prináležala renta vo výške záporného čísla -39,17 eura. To znamená, že žalobcovi popri
invalidnom dôchodku 296,30 eura sa úrazová renta nevypláca, nakoľko dosahuje záporné číslo, čo je

nezmysel. Žalobca má za to, že žalovaná strana sa upriamila na vyčíslenie renty z pravdepodobného
vymeriavacieho základu, t.j. z minimálnej mzdy len preto, že je to pre žalovanú stranu výhodné, nakoľko
pri takomto vyčíslení nebude musieť z PZP uhrádzať žalobcovi rentu. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že
úrazová renta má vychádzať z pravdepodobného vymeriavacieho základu, t. j. z minimálnej mzdy, pre
výpočet renty - dôchodku sa nepoužije celá výška všeobecného vymeriavacieho základu, ale len 50%

z priemernej mzdy pracovníka v hospodárstve, ktorá dva roky predchádzala škodovej udalosti. Žalobca
poukázal na to, že každý zamestnanec má v zmysle § 119 ods. 1 Zákonníka práce právny nárok na
mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Inštitút minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z.
o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa vzťahuje nielen na zamestnancov vpracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale od 1. januára 2013 aj na fyzické osoby,
vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o

pracovnej činnosti). Žalobca v čase úrazu nebol ale zamestnanom, ani tzv. „dohodárom“, či brigádnikom,
pretože bol stredoškolákom odbornej školy v maturitnom ročníku, čo je nesporné. V dôsledku úrazu
utrpel zranenia, ktoré nezvratne zasiahli do jeho práva na prácu a tým ovplyvnili celý jeho ďalší život,
nakoľko je z akejkoľvek činnosti diskvalifikovaný v rozsahu 100%. Žalobca je odkázaný len na jediný
príjem z invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný dňa 27. 02. 2013 a ktorý bol v čase úrazu vo výške

296,30 eura. Nanajvýš nespravodlivým sa javia odvolacie dôvody poukazujúce na minimálnu mzdu pri
výpočte renty. Zákonodarca v podstate pri nároku na náhradu škody, ktorý je v tomto prípade upravený
Občianskym zákonníkom, odkazuje na Zákon o sociálnom poistení výlučne pri určovaní straty na
zárobku pri invalidite. Vznik nároku na stratu na zárobku podľa OZ (peňažný dôchodok) a podľa Zákona
o sociálnom poistení (úrazová renta) sú špecifické právne úpravy, ktorých právny základ je nezávislý.
Vznik nárokov podľa uvedených právnych úprav je nezávislý a podmienený výlučne právnou úpravou

Občianskehozákonníka(napríkladdopravnýúrazobčana)aleboZákonaosociálnompoistení(pracovný
úraz, choroba z povolania). Právna úprava straty na zárobku § 446 a § 447 OZ odkazuje na právnu
úpravu Zákona o sociálnom poistení len vo vzťahu k určeniu výšky odškodnenia. Z dôvodovej správy
k Občianskemu zákonníku vo vzťahu k § 445 a nasl. vyplýva, že likvidácia náhrady škody spôsobenej
ublížením na zdraví je založená na zásade zabezpečiť občanom takto poškodeným postačujúce hmotné

prostriedky pre ich ďalší život. Zákon o sociálnom poistení v časti odškodnenia z pracovných úrazov
nepamätá na občanov - nezamestnancov, ani na občanov - živnostníkov a pod. V ust. § 17 ods. 2
priznáva nárok na rentu aj niektorým osobám, ktoré nemajú príjem z činnosti zamestnanca (nemajú
postavenie zamestnanca), a preto pri výpočte renty u občana - študenta žalobca upriamil pozornosť
na uvedené ust. § 17 ods. 2., ktoré môže byť len vodítkom pri výpočte renty, nakoľko nie je priamo

aplikovateľnénadanýprávnyvzťah.Žalobcapoukázalsúčasnenato,žeškodca,ktorýdopravnúnehodu
zavinil, nebol zamestnávateľom poškodeného. Odvolacie dôvody žalovanej strany predpokladajú, že
pokiaľ by žalobca nebol poškodený dopravnou nehodou, mala by mu ako zamestnancovi v pracovnom
pomere prináležať len minimálna mzda do konca produktívneho života, čo nie je právne udržateľné.
Odvolacie dôvody sú diskriminačné a v rozpore s ustanoveniami Obč. zákonníka, ktoré preferuje pri

škode na zdraví úhradu skutočnej škody. Obdobný nárok na náhradu straty na zárobku poškodeného,
ktorý bol v čase úrazu (dopravnej nehody) študentom a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti, riešil
Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 3Cdo 113/2016 zo dňa 06. 12. 2018 a právny názor najvyššieho
súdu je aplikovateľný aj na predmetný prípad. Súd prvej inštancie v dôvodoch odvolania v bodoch
8. až 36. konformným a právne akceptovateľným spôsobom aj ústavnoprávneho hľadiska odôvodnil

výrok napadnutého rozhodnutia. Jeho rozhodnutie vychádza zo správnej aplikácie právnych predpisov,
judikatúryvyššíchsúdov.Právnezáveryodôvodneniazrozumiteľneodpovedajúnavšetkyspornéotázky,
preto odvolacie námietky v časti III. odvolania nie sú vôbec opodstatnené. Poukázal pritom na uznesenie
Ústavného súdu SR č. III. ÚS 462/2012, rozhodnutia I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, 7 III. ÚS 284/08, II.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04. Z uvedených dôvodov navrhol

napadnutý rozsudok potvrdiť a žalovanému priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným

vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom konania je nárok žalobcu na úrazovú rentu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie
z konania o náhradu škody, vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/823/2015-109. Po

zmenežaloby,pripustenejsúdomprvejinštancieuznesenímzodňa4.júna2019č.k.14C/49/2018-60sa
žalobca domáhal zaplatenia úrazovej renty vo výške 3.569,98 eura s úrokom z omeškania 5,05% ročne
zo sumy 1.065,94 eura od 16. 06. 2015 do zaplatenia, zo sumy 44,17 eura od 16. 07. 2015 do zaplatenia,
zo sumy 44,17 eura od 16. 08. 2015 do zaplatenia, zo sumy 44,17 eura od 16. 09. 2015 do zaplatenia,
zo sumy 44,17 eura od 16. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 44,17 eura od 16. 11. 2015 do zaplatenia, zo

sumy 44,17 eura od 16. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 01. 2016 do zaplatenia, zo
sumy 45,77 eura od 16. 02. 2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 45,77 eura
od 16. 03. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 04. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura
od 16. 05. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 06. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 euraod 16. 07. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 08. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura
od 16. 09. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 10. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura
od 16. 11. 2016 do zaplatenia, zo sumy 45,77 eura od 16. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura

od 16. 01. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 02. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura
od 16. 03. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 04. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura
od 16. 05. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 06. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura
od 16. 07. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 08. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura
od 16. 09. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 10. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura

od 16. 11. 2017 do zaplatenia, zo sumy 52,58 eura od 16. 12. 2017 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 01. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 02. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 03. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 04. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 05. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 06. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 07. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 08. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura
od 16. 09. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura

od 16. 11. 2018 do zaplatenia, zo sumy 59,56 eura od 16. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura
od 16. 01. 2019 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura od 16. 02. 2019 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura
od 16. 03. 2019 do zaplatenia, zo sumy 68,81 eura od 16. 04. 2019 do zaplatenia zo sumy 68,81 eura
od 16. 05. 2019 do zaplatenia. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanému uhrádzať žalobcovi,
počnúc dňom 01. 06. 2019, úrazovú rentu vo výške 68,81 eura a v každom nasledujúcom kalendárnom

roku rentu upravenú o zákonné percento zvýšenia, vždy do 15. dňa v mesiaci. Napadnutým rozsudkom
súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a v dôsledku odvolania žalovaného je tento
rozsudok predmetom odvolacieho konania.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie z pohľadu skutočností podstatných pre rozhodnutie veci v napadnutom rozsudku riadne zistil
skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu
prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu
prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu
tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou

súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky.
11. Pojem právo na spravodlivý proces ešte nie je ustálene definovanývrozhodnutiachnajvyššiehosúdu,alevyplývazbohatejjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
k čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a spravodlivým procesom sa rozumie celý

postup a ucelený reťazec postupov, kedy sú súdnou cestou chránené práva a právom chránené záujmy
osôb. Povedané inými slovami, právo na spravodlivý proces je ústavou (dohovorom) zaručené právo
každého na prístup k nezávislému a nestrannému sudcovi. Ide o zákonom stanovený procesný postup a
zákonomupravenésúdnekonanie.Idetedaocelýreťazeczárukzákonnosti,ktorévsúhrnezodpovedajú
nárokom ústavnosti, vyjadrenej v ústavnom poriadku Slovenskej republiky.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr.
uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. augusta 2018).

13. Všeobecné súdy v sporovom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny,
či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý
je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu (porovnaj čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP). Civilné sporové
konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie

a rozvíjanie. K základným právam strany sporu, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí i
právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym
odôvodnením je potrebné uviesť,
že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š.,
rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09. 12.

1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19. 04. 1994, týkajúci sa
sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. 05. 2004, III. ÚS
209/04 zo dňa 23. 06. 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15. 03. 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa
23. 08. 2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010
zo dňa 04. 05. 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12. 06. 2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú

námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom
na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku,
súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať
za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

14. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať
aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem,
ako aj prípady, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec, alebo tak urobil celkom

nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne
žiadnu relevanciu (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2.
apríla 2009).

15. Jednou z odvolacích námietok bolo aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Právnym

posúdením je pritom činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nespadá pod rozsah osôb vymedzených ustanovením
§ 17 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., k tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie správne vymedzil pre posúdenie veci rozhodujúce otázky, a to, či žalobcovi vznikol nárok nanáhradu mzdy po skončení práceneschopnosti a z akého vymeriavacieho základu je potrebné u žalobcu
vychádzať. Čo sa týka otázky, či žalobca spadá pod rozsah osôb vymedzených ustanovením § 17 ods.
2 zák. č. 461/2003 Z. z., k tomu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil

záver, prečo žalobca spadá pod rozsah osôb vymedzených týmto ustanovením (bod 25. napadnutého
rozsudku), pričom svoj záver odôvodnil aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 32/2002
(R 29/2004), podľa ktorého nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
má poškodený aj v prípade, ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok,
resp. iný príjem nahrádzajúci zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti.

17. Rovnaký záver, avšak viac dopadajúci na danú vec (išlo o maloletého, ktorý ešte nezarábal)
vyslovil aj bývalý Najvyšší súd v rozhodnutí z 9. januára 1958, Cz 703/57 (R 98/1958), podľa ktorého
náhrada ušlého zárobku patrila aj maloletému, ktorý utrpel úraz vo veku, kedy ešte nezarábal a
kedy ešte ani nevykonal voľbu svojho povolania, ak v dôsledku utrpeného úrazu bola jeho pracovná
spôsobilosť znížená v povolaní, ktoré si potom zvolil. Podľa uvedeného rozhodnutia nebolo vylúčené

ani to, aby takému poškodenému bola priznaná náhrada majetkovej ujmy, ktorá ho postihla v tom,
že bol obmedzený už vo svojej voľbe zamestnania a aby ujmu takto vzniknutú bolo možné odškodniť
priznanímúhradyušléhoauchádzajúcehozárobku,anielenlennáhradouzazohyzdenie(terazsťaženia
spoločenského uplatnenia).

18. K rovnakému záveru dospel NS SR aj v rozhodnutí zo dňa 06. 12. 2018 sp. zn. 3Cdo/113/2016,
v ktorom riešil obdobnú situáciu ako je v prejednávanej veci, a teda keď škoda na zdraví
žalobkyni bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku - motorového vozidla,
prevádzkovateľom ktorého bol vodič, ktorý bol právoplatným rozsudkom súdu uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví žalobkyni. V tejto veci NS SR skonštatoval, že keďže tento vodič v čase spôsobenia

dopravnej nehody mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka potom platí, že poistený vodič nesie
objektívnu zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla prevádzkou jeho motorového vozidla žalobkyni a ako
poistený má podľa § 4 ods. 12 zák. č. 381/2001 Z. z. z poistenia zodpovednosti právo, aby v danom
prípade žalovaná za neho uhradila poškodenej žalobkyni uplatnené a preukázané nároky na náhradu

škody na zdraví.

19. V tomto rozhodnutí NS SR poukázal tiež na to, že Občiansky zákonník v ustanovení § 445 upravuje
stratu na zárobku, ktorá je svojím charakterom osobitne upravenou majetkovou ujmou - peňažným
dôchodkom. Predstavuje pravidelné mesačné vyplácanie dávok po dobu, po ktorú strata na zárobku

trvá. Právna úprava straty na zárobku je upravená vo viacerých ustanoveniach, a to v závislosti od
toho, či dochádza k strate na zárobku počas práceneschopnosti (§ 446 Občianskeho zákonníka), po
skončenípráceneschopnosti(§447Občianskehozákonníka).Samotnéustanovenie§445Občianskeho
zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniam § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka všeobecného charakteru,
upravujúce porovnateľný peňažný ekvivalent pre výpočet straty na zárobku bez zreteľa na to, či ide

o stratu počas alebo po skončení práceneschopnosti. Osobitná povaha škôd spôsobených na zdraví
vyžaduje osobitnú, od všeobecného ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho
náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, odlišnú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody spočívajúcu,
okrem iných, aj v úprave náhrady za stratu na zárobku (§ 445 a nasl. Občianskeho zákonníka),
ktorú nemožno podriadiť pod pojem skutočnej škody alebo ušlého zisku. Podľa dôvodovej správy k

Občianskemu zákonníku (k § 445 a nasl.) je likvidácia náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví
založená na zásade zabezpečiť občanom takto poškodeným postačujúce hmotné prostriedky pre ich
ďalší život.

20. Aj po prijatí zákona č. 461/2003 Z. z. spoločnými predpokladmi pre priznanie straty na zárobku podľa

Občianskeho zákonníka je to, že došlo ku škode na zdraví, na strane poškodeného sa strata prejaví
v jeho majetkovej sfére v podobe zmenšenia príjmu alebo v podobe zvýšenej námahy na dosiahnutie
príjmu, príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením príjmu poškodeného alebo potrebou
jeho zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu. Podľa názoru dovolacieho súdu právna úprava straty na
zárobku v Občianskom zákonníku alebo Zákone o sociálnom zabezpečení (úrazový príplatok, úrazová

renta) sú špecifické právne úpravy, ktorých základ je nezávislý. Preto aj vznik nárokov ako takých podľa
uvedených právnych úprav je nezávislý a podmienený iba právnou úpravou v tom-ktorom zákone. So
zreteľom na uvedené dovolací súd zastal názor, že právna úprava v Občianskom zákonníku (§ 446 a§ 447) odkazuje na právnu úpravu v Zákone o sociálnom zabezpečení len vo vzťahu k určeniu výšky
odškodnenia, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

21. Vzhľadom na to, že predpoklady vzniku nároku na náhradu straty na zárobku podľa Občianskeho
zákonníka (§ 447) a predpoklady vzniku nároku na úrazovú rentu podľa zák. č. 461/2003 Z. z. (§ 88) sú
rozdielne, nemožno odmietnuť priznať nárok podľa Občianskeho zákonníka len preto, že poškodenému
nevznikne nárok na niektorú z dávok (a teda mu nemožno zistiť výšku prípadnej dávky, pričom len v
niektorých prípadoch je možné zistiť tzv. fiktívnu výšku) len preto, že nedošlo k stanoveniu dávky podľa

Zákona o sociálnom zabezpečení (ktorej výplata sa má inak zohľadniť pri stanovení výšky škody).

22. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd považoval záver odvolacieho súdu, že žalobkyňa ako
študentka strednej školy v čase dopravnej nehody nespĺňala ani jednu z podmienok stanovených
v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. pre priznanie nároku za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti, sa javí ako predčasný a nemôže byť z vyššie uvedených dôvodov považovaný za

správny a v súlade s § 447 Občianskeho zákonníka. Samotná okolnosť, že žalobkyňa nebola v čase
úrazu zamestnaná a nemala zárobok alebo iný príjem zárobok nahradzujúci, sama osebe nevylučovala
vznik nároku žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku po skončení jej pracovnej neschopnosti.
Iný výklad by bol v rozpore s vyššie uvedenou požiadavkou spravodlivého usporiadania záväzkových
vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody, ako aj s článkom 2 základných princípov (princíp právnej

istoty) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

23. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených rozhodnutí NS SR, dospel k záveru, že záver súdu prvej
inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,

nakoľko v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode nie je schopný sa zapojiť do pracovného procesu, je
správny, a to bez ohľadu na to, že žalobca v čase dopravnej nehody nespĺňal ani jednu z podmienok
stanovených v § 17 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Nemožno odmietnuť priznať nárok podľa Občianskeho
zákonníka len preto, že poškodenému nevznikne nárok na niektorú z dávok podľa zák. č. 461/2003
Z. z. Nárok žalobcu je daný v zmysle ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka, pričom zák. č.

461/2003 Z. z. je potrebné aplikovať len vo vzťahu k určeniu výšky odškodnenia žalobcu. 24. Ďalšou
spornou otázkou v konaní zostala otázka, z akého vymeriavacieho základu je potrebné u žalobcu
vychádzať, pričom žalobca tvrdil, že je potrebné vychádzať zo všeobecného vymeriavacieho základu,
a teda z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve a podľa žalovaného je potrebné vychádzať z
pravdepodobného vymeriavacieho základu. Odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z

toho, že v danej veci ide o škodu spôsobenú na zdraví, čo si vyžaduje osobitnú, od všeobecného
ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho náhradu skutočnej škody a ušlého
zisku, odlišnú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody, ktorú nemožno podriadiť pod pojem skutočnej
škody alebo ušlého zisku, pričom jej cieľom je zabezpečiť občanom takto poškodeným postačujúce
hmotné prostriedky pre ich ďalší život. Keďže v danej veci ide o žalobcu, ktorý bol v čase dopravnej

nehody maloletý, teda ešte nezarábal a ani nevykonal voľbu svojho povolania, pričom v dôsledku
škody na zdraví je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 100%, teda
jeho pracovná spôsobilosť bola do budúcnosti úplne zmarená, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že
pri stanovení náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti je potrebné vychádzať
len z pravdepodobného vymeriavacieho základu, pretože takýmto spôsobom by bolo možné určiť len

najnižšiu možnú hranicu nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,
pričom to nezohľadňuje pre posúdenie veci podstatnú skutočnosť, že žalobca sa nie vlastným pričinením
dostal do situácie, kedy nie je schopný sa zapojiť do pracovného procesu a tým v konaní preukázať
všeobecnývymeriavacízáklad.ObdobnepostupovalajNSSR vkonaní podsp.zn. 3Cdo80/2005, keď
za situácie pre účely zistenia skutočnej straty na zárobku po skončení práceneschopnosti spôsobenej

tým, že poškodený zamestnanec pre následky zistenej choroby z povolania stratil schopnosť vykonávať
doterajšiu prácu a dosahovať tomu zodpovedajúci zárobok, v prípade nedobrovoľnej nezamestnanosti
poškodeného zamestnanca nestotožnil bez ďalšieho s minimálnou mzdou. Podľa názoru odvolacieho
súdu takýto výklad otázky vymeriavacieho základu pre posúdenie náhrady škody spôsobenej ublížením
na zdraví zabezpečí žalobcovi hmotné prostriedky pre jeho ďalší život. Iný výklad by bol v rozpore s

požiadavkou spravodlivého usporiadania záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody, ako
aj s článkom 2 Základných princípov (princíp právnej istoty) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže voči priznanej sume, čo do výšky, odvolaciedôvody nesmerovali, týmto sa odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku nezaoberal. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).