Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6Csp/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420201017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: R.
B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.X.XX/XX,XXXXXO.Y.ozaplateniesumy1.319,42eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.281,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.281,15 eur od 17.02.2018 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %, o výške
ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súd Kežmarok dňa 04.06.2020 žiadal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 1.319,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.299,42 eur od 17.02.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.06.2017 uzavrel so žalovanou zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej
revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť

poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.322,80
eur tak, že sumu 1.322,- eur čerpala platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 0,80 eur
predstavujú poplatky, ktoré účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou. Ďalej uviedol, že žalovaná
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a napriek zmluvne dohodnutým splátkam
uhradila len sumu vo výške 40,50 eur. Na predžalobné výzvy nereagovala. Podľa žalobcovho tvrdenia v
podanej žalobe v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej vyhlásil dňa 16.02.2018

mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej v celom rozsahu splatný. Podľa tvrdenia žalobcu
má žalovaná po lehote splatnosti záväzky v celkovej výške 1.319,42 eur pozostávajúce zo žalovanej
sumy z titulu zvyšku úverovej istiny vo výške 1.284,44 eur, z titulu dlžného poistného z úveru vo výške14,98 eur a z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Žalobca okrem toho
požadoval aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.299,42 eur od 17.02.2018 do zaplatenia.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb,
výpis z úverového účtu žalovanej, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského a revolvingového úveru, výpis žalobcu z obchodného
registra a na výzvu súdu predložil výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 03.11.2017.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných
rúk dňa 21.12.2020. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

5. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 05.03.2021, na ktoré sa nedostavil žalobca ani
jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich

neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila, pojednávanie odročiť nežiadala. Nakoľko nebol podaný dôvodný návrh na odročenie
pojednávania ani dôvody jeho odročenia, pričom boli splnené aj podmienky § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky
MS SR č. 24/2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase
mimoriadnej situácie a núdzového stavu, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával

v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné
či neúčelné a žalovaná žiadne dôkazy nepredložila zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 21.06.2017 Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
revolvingový úver do výšky úverového rámca 5.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť,
zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanej

poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 24,00 % p. a., RPMN predstavovala 26,83 % a poplatok
za poistenie vo výške 5,29 %. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach vo výške
min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10.dňu v
mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume

1.350,- eur a výška 1. čerpania revolvingového úveru bola v sume 1.322,- eur (tiež uvedená ako ceny
tovaru alebo služby), výška čerpania revolvingového úveru bola 1.350,- eur s mesačnou splátkou 127,66
eur, s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 eur a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných
splátkach.

8. Z výpisu z úverového účtu žalovanej a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd
preukázané, že žalovaná vyčerpala celkovo sumu 1.322,- eur dňa 21.06.2017 a na úhradu vyčerpanej
sumy uhradila dňa 12.07.2017 splátku vo výške 40,50 eur.

9. Výzvou zo dňa 03.11.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 141,50 eur a zároveň ju upozornil

na zosplatnenie celej sumy. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2018
žalobca oznámil žalovanej, že poskytnutý úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácala
riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úver a ku dňu 16.02.2018 sa stal záväzok
žalovanej splatný v celom rozsahu. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.319,42
eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1.284,44 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške

14,98 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Poštovým podacím hárkom
preukázal, že výzvu doručoval žalovanej na adresu I. X. XX/XX, O. Y. a doručenkou na čl. 26 spisu
preukázal, že žalovaná prevzala oznámenie dňa 07.03.2018.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 21.06.2017 (ďalej
len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľatohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

11. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm.g)celkovúvýškuakonkrétnumenuspotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,
písm. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z)
a aa).

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.19. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere, pre ktorú je charakteristické, že v nej spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré

si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ
dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v
nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že

žaloba je čiastočne dôvodná. Je nesporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej žalovaná vyčerpala
sumu 1.322,- eur a na úhradu tejto sumy zaplatila doposiaľ sumu 40,50 eur. Súd má však za
to, že tento úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko preskúmaním
Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z pohľadu dodržania zákonnej

úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. zistil, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške
spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.. Zo zmluvy nemožno
jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanej poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy v
bode 1. je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, ďalej, že aktuálna výška úverového rámca
je 1.350,-eur a napokon, že výška čerpania revolvingového úveru je 1.350,- eur, pričom žalovaná v

skutočnostizúveručerpala1.322,-eur.Tútonezrovnalosťniejemožnéodstrániťvýkladom,niejemožné
teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o
celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods.2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.
z. musí byť uvedený ako jeden údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo platí aj
pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na

to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má
za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom
a účelom ustanovenia § 9 ods.2 písm. g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp. zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).

21. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje ani konkrétne,
zrozumiteľne, určito a jasne uvedenú výšku mesačnej splátky úveru. V zmluve sa uvádza, že žalovaná
sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 3% z aktuálnej výšky
úverového rámca, pričom tieto sú splatné vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po

mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o
tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež
aj jej zložky, keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 1.350,- eur až do 5000,-

eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby
spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky,
vzhľadomnazneniezmluvy.Nemôžebyťvecousvojvôleveriteľa,naakézložkyzapočítatúktorúúhradu.
Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžníkposkytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri
klasickomúvereatedajenamiesteurčenievýškymesačnejsplátkypercentomzvyčerpanejdlžnejsumy.
No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene

uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká
percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov
a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo
a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti
(percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a

splatenieprípadnýchpoplatkov,jepodľasúdupotrebnéipreto,abyveriteľnemalmožnosťcelúzaplatenú
splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti
by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie
je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého
dôvodunedochádzakponíženiudlžnejistiny.Okremtohojesúdtohonázoru,žečosatýkaurčeniavýšky
každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 3 % z aktuálnej výšky úverového

rámca, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže
náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje
písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky
s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť uvedená priamo v písomnej
zmluve. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že

dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby
bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd má za to, že na túto časť zmluvy určujúcu
výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať, nakoľko neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
l) zákona č.129/2010 Z. z. (napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016, rozsudok Krajského súdu v

Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016
sp.zn.1Co/662/2015).

22. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do
úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je práve vyvažovanie

nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a
zavádzajúci, keď v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp.
úverového rámca uvedené až tri rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju
o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať túto nerovnováhu

nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom
spotrebiteľskej ochrany. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. g), písm. l) zákona č 129/2010 Z. z. je potrebné úver s poukazom na ustanovenie
§ 11 ods.1 písm. b) zákona č. 1292010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaná z poskytnutého úverového rámca vyčerpala sumu
1.322,80 eur, súd považuje za potrebné uviesť, že toto tvrdenie žalobca nepreukázal. Z dôkazu
predloženého žalobcom na čl. 24 rub spisu Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva,
že žalovaná dňa 21.06.2017 vyčerpala sumu 1.322,- eur a sám žalobca v podanej žalobe uviedol, že

sumu 0,80 eur predstavujú poplatky v súlade s úverovou zmluvou. Súd teda na rozdiel od žalobcu,
za výšku reálne vyplatenej sumy revolvingového úveru považoval len sumu 1.322,-eur, keďže suma
0,80 eur ako poplatky nemôže byť považovaná za súčasť výšky úveru (viď legálna definícia celkovej
výšky spotrebiteľského úveru v § 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. ako aj rozsudok SD EÚ vo veci
C-377/14,ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods.

2 smernice smernice2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,
že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.)

24. Z predložených dôkazov je teda nesporné, že žalovaná vyčerpala sumu 1.322,- eur a nikým a ničím
nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že na túto sumu uhradila žalovaná splátku vo výške 40,50 eur.
Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov, má
žalobca nárok len na vrátenie úverovej istiny predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou, resp.vyčerpanou sumou úveru žalovanou a reálne vykonanými úhradami, t. j. vo výške 1.281,15 eur. Nakoľko
v priebehu konania nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 1.281,15 eur od podania
žaloby do vyhlásenia rozsudku nezaplatila, súd v časti o zaplatenie sumy 1.281,15 eur žalobe vyhovel.

25. V zvyšnej časti istiny vo výške 17,92 eur predstavujúcej sumu poistného vo výške 14,98 eur,
poplatkov vo výške 0,80 eur a sumu 2,14 eur, ktorú žalobca vyčíslil ako súčasť zvyšku dlžnej úverovej
istiny súd žalobu zamietol, nakoľko túto zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd žalobu
zamietol aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur, keďže ich nemal

preukázané a zo strany žalobcu v tejto časti uplatneného nároku nedošlo k uneseniu dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas
konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre
nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Žalobca
bol pre unesenie dôkazného bremena povinný preukázať účelné vynaloženie uvedených nákladov

dôkazom o ich skutočnej úhrade, čo sa nestalo a nič z toho nepreukázal. Ide teda o nepreukázané a
nedôvodné plnenie požadované od spotrebiteľa. Pokiaľ by žalobca aj mal na mysli uplatnenie nákladov
s poukazom na ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka, tieto nároky nie je možné priznať v
spotrebiteľských vzťahoch.

26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto má žalobca nárok
aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok
z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania z priznanej výšky istiny, teda vo výške 5 % ročne zo sumy 1.281,15 eur
od 17.02.2018 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vzťahujúceho sa k sume
zamietnutejistinyvovýške17,92eurztýchistýchdôvodov,zktorýchzamietolžalobuajvčastitejtoistiny.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalobca bol v konaní úspešný. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z
pomeru žalovanej sumy vo výške 1.319,42 eur a prisúdenej sumy vo výške 1.281,15 eur. Žalobca bol
úspešný v rozsahu 1.282,30 eur (97 %) a neúspešný v rozsahu 37,92 eur (3 %); žalovaná bola úspešná
v rozsahu 37,92 eur (3 %) a neúspešná v rozsahu 1.281,15 eur (97%). Po odčítaní úspechu žalobcu v

rozsahu 97 % od úspechu žalovanej v rozsahu 3 %, súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 94 % (97 % - 3 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd

Kežmarok.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.