Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 11, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31P/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205092
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:1220205092.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.KatarínouSkubákovou,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloleté

deti: B. B., E. XX.XX.XXXX, J. B., E. XX.X.XXXX, O. B., E. XX.X.XXXX, všetci bytom u matky, v konaní
zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matka: D. X., E. XX.X.XXXX,
I. Y. E. I. Z. Ž. O., E.. P.. K. I. X, B. D., a otec: O. B., E. XX.X.XXXX, J. I. X. XX, I., J..Č.. Ú. G. E. Z., o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Maloletí B., J. W. O. sa s účinnosťou od 21.9.2020 z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Obaja
rodičia sú oprávnení a povinní maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec sa z a v ä z u j e s účinnosťou od 21.9.2020 platiť na výživu maloletého B. sumou 45,- eur
mesačne, na výživu maloletého J. sumou 35,- eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 35,- eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.9.2020 do 31.5.2021 na maloletého B. v sume
375,- eur, na maloletého J. v sume 291,50 eur a na maloletého O. v sume 291,50 eur, sa otcovi povoľuje
uhradiť v splátkach vo výške na každého 15,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, s tým,

že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh.

IV. Styk otca s maloletými sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletých, sa návrhom doručeným súdu dňa 21.9.2020 domáhala zverenia
maloletých do jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi 100,- eur mesačne na
každého z maloletých, odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom žila v partnerskom

vzťahu od roku 2015. Od augusta 2020 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Ona nepracuje,
zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté deti. V konaní ešte uviedla, že momentálne žije v
Zariadení núdzového bývania. Jej pravidelný príjem je 370,- eur, v podobe rodičovského príspevku
a prídavkov na deti. Otec na maloletých neplatí nič. Maloletý sú zdraví, majú iba bežné výdavky
zodpovedajúce ich veku. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani automobil. Okrem maloletých má ešte
maloletú D.Í., na ktorú má stanovené výživné 70,- eur a S., na ktorú má určené výživné 100,- eur
mesačne. Výživné je hradené niekedy za dlhšie obdobie naraz. Ona sama je zdravá. Narodilo sa jej ešte

jedno dieťa, maloletý D., pri ktorom dala súhlas na adopciu, pričom tento nie je v jej starostlivosti.

2. Otec sa k návrhu vyjadril v rámci jeho výsluchu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Uviedol,
že súhlasí s návrhom matky na určenie výživného, s tým, že nevie, aké výživné je schopný platiť.S maloletými sa kontaktuje telefonicky. Má ešte plnoletého syna O., ktorý je asi zamestnaný. Nikdy
nepracoval v pracovnom pomere, iba na dohodu, na stavbe, ako pomocný robotník. Vo výkone trestu
nie je pracovne zaradený, má problémy so zrakom, z ktorého dôvodu ho predtým vylúčili z jedného

pracoviska. Nemá nehnuteľnosti, ani majetok vyššej hodnoty, ani úspory.

3. Procesný opatrovník maloletých v konaní uviedol, že navrhuje maloletých zveriť do osobnej
starostlivosti matky a výživné určiť primerane veku detí a schopnostiam a možnostiam otca.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca cestou dožiadania v ÚVTOS, oboznámením
s listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o poberaní
prídavku na dieťa, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni a Registri obyvateľov, lustráciou účtov otca,
oznámením Ú. G. E. Z. zo dňa 9.11.2020, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď v súlade s
ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku pojednával dňa 11.6.2021 v neprítomnosti otca, ktorý
o odročenie pojednávania nežiadal a oznámením doručeným súdu dňa 4.5.2021 súhlasil s prejednaním

veci bez jeho prítomnosti.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa§23ods.2CMPprváveta,aktentozákonneustanovujeinak,možnozačaťkonanieajbeznávrhu.

Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone

rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo

rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. (4)
Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.(4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť. (5)
Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalšíchskutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých nežijú v spoločnej
domácnosti, keď otec v auguste 2020 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Podľa nesporných
tvrdení matky, otec na maloletých momentálne neprispieva žiadnou sumou. O maloletých sa od nástupu
otca na výkon trestu stará výlučne matka. Podľa výsluchu matky majú maloletí iba bežné výdavky

zodpovedajúce ich veku. Maloletí O. a J. sú zdraví. Maloletý B. má určité zdravotné problémy, ale tieto
nie sú finančne nákladné.

7. Súd maloleté deti zveril v zmysle návrhu matky a so súhlasom procesného opatrovníka do
osobnej starostlivosti matky, v ktorej výlučnej osobnej starostlivosti sa už dlhodobo nachádzajú (výrok

I. rozhodnutia). Otec uvedené zverenie nenamietal, pričom vzhľadom na svoje umiestnenie do výkonu
trestu by ani nebol schopný túto osobnú starostlivosť sám zabezpečiť.

8. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletých detí v bežných veciach, zastupovanie
dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati

rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než
bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa
dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku
dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto
právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na

právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže v zásade platí, že obaja rodičia
sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 1 písm. b), c) a
ods. 2 ZR), keď zároveň súd u otca nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a
povinnostivtomtosmereobmedziť,rozhodolvovýrokuI.,žeobajarodičiabudúmaloletédetizastupovať
a spravovať ich majetok (výrok I. rozhodnutia).

9. Styk otca s maloletými súd vzhľadom na jeho umiestnenie vo výkone trestu odňatia slobody a
nemožnosť zabezpečenia jeho pravidelného stretávania s maloletými, neupravoval (výrok IV. rozsudku).
Matkavkonanípotvrdila,žeotecjepočasvýkonutrestuodňatiaslobodysdeťmivtelefonickomkontakte.
Po prepustení otca z výkonu trestu, v prípade, ak sa rodičia na úprave stretávania nedohodnú, môžu

prípadne podať návrh na jeho súdnu úpravu.

10. Pri určovaní výživného otca na maloletých skúmal súd možnosti, schopnosti a majetkové pomery
matky a otca, ako aj odôvodnené potreby maloletých. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že matka spoločne s maloletými deťmi žije v Zariadení núdzového bývania pre ženy O.. Maloleté

deti nenavštevujú žiadne zariadenie a matka sa o všetky celodenne stará. Jej príjem predstavuje
rodičovský príspevok v sume 270,- eur a prídavok na maloleté deti 125,- eur (potvrdenia čl. 7-12). Okrem
maloletých má matka ešte dve vyživovacie povinnosti, a to voči maloletej D. X., E. XX.X.XXXX a S. X., E.
XX.X.XXXX. I tieto deti sú v jej osobnej starostlivosti a poberá na ne výživné, a to na maloletú Katarínuvo výške 70,- eur a na maloletú S. vo výške 100,- eur mesačne. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani
hnuteľné veci väčšej hodnoty.

11. Otec maloletých je od 16.8.2020 vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody G. E. Z., pričom predpokladaný koniec trestu má dňa 16.10.2021. Nie je v súčasnosti pracovne
zaradený, pracoval v období 8.9.2020 až 17.9.2020, pričom jeho čistá mzda bola 0,10 eur (oznam Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 9.11.2020 a rozúčtovanie pracovnej odmeny čl. 36,37).
Okrem maloletých má otec ešte dospelého syna Jozefa, narodeného 18.12.2000 (lustrácia v Registri

obyvateľov čl. 66), ktorý je už schopný sám sa živiť. V rámci výsluchu otec uviedol, že nikdy nepracoval
na základe pracovného pomeru, ale pracoval na dohodu, na stavbe ako pomocný robotník. Taktiež
uviedol, že momentálne nie je pracovne zaradený, má problémy so zrakom, a z toho dôvodu ho aj
predtým vylúčili z jedného pracoviska. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Nemá
úspory na účtoch (lustrácia účtov otca čl. 56-62). Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (čl. 64,65) vyplýva, že
nie je poberateľom invalidného dôchodku (nie je invalidizovaný pre žiaden zdravotný problém).

12. Pri určení výšky výživného otca na maloletých nebolo možné vychádzať zo skutočnosti, že otec
sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený, keďže
otec si daný stav odsúdenia zavinil sám svojim konaním. Súd je názoru, že nie je možné, aby boli
maloleté deti ukrátené na výživnom preto, že otec sa pripravil o možnosť zabezpečiť si primeraný príjem

tým, že spáchal trestný čin. Súd pritom poukazuje na nález Ústavného súdu ČR - IV. ÚS 1181/2007
ÚS ČR: „Pokiaľ sa rodič zbavil úmyselným konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba,
alebo pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu
tohto dieťaťa, ktoré má podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práva a slobôd, základné právo na

rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Okrem toho súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v tejto otázke
a napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/14/2019-59 zo dňa 30.04.2019, v ktorom
odvolací súd vyslovil záver, že „k otcom uplatnenej odvolacej argumentácii, ktorá spočíva v tom, že
jeho príjmy vo výkone trestu odňatia slobody sú obmedzené, sa žiada dodať, že v danom prípade súd
prvej inštancie správne uplatnil princíp potencionality príjmov otca povinného výživným pred princípom

fakticity jeho príjmov. To znamená, že súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného rodiča,
ktoré dosahuje, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný rodič
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax a dopyt na trhu práce. Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich nezaopatrených detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny

dopad na možnosť zabezpečenia ich výživy. Princíp prednosti potenciality príjmov sa uplatní aj vtedy, ak
povinný rodič sa dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu, prípadne k strate
jeho príjmov. Skutočnosť, že takýmto protiprávnym konaním sa povinný rodič vzdal objektívnej možnosti
platiť primerané výživné nemôže byť na úkor výživou oprávneného dieťaťa. Vzhľadom na uvedené v

danom prípade boli splnené podmienky pre analogické uplatnenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine keď otec
sa v dôsledku spáchania trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne trestaný, fakticky vzdal bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania resp. zárobku. V danom prípade je rovnako nevyhnutné uplatniť aj
ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami
rodičov, teda aj pred tými, ktoré otec vyvolal spáchanou trestnou činnosťou a následným trestom odňatia

slobody.“

13. Súd tak pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloletých vychádzal z minimálnej mzdy, ktorú by
otec mohol dosahovať, keby nebol vlastným zavinením vo výkone trestu odňatia slobody. Ak by otec
neporušil právne predpisy a nedostal sa do výkonu trestu odňatia slobody, bolo by v jeho možnostiach a

schopnostiach dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá bola v roku 2020 vo výške 476,74 eur a v roku
2021 je vo výške 508,44 eur (v čistom). Výživné otca na maloletých potom súd nastavil vzhľadom na ich
vek a neexistenciu osobitných výdavkov v rozmedzí judikatúrne stanovovaného výživného (20-30% z
čistého príjmu povinnej osoby na všetky jej vyživovacie povinnosti) na 115,- eur na všetkých maloletých,
čo predstavuje 22%-24% čistého potenciálneho príjmu otca v rokoch 2020 a 2021. Rodič maloletého

dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, musí vynaložiť potrebnú snahu na zabezpečenie maloletého
dieťaťa ktoré je na neho výživou odkázané. U otca mal súd za preukázané, že i keď nie je vo výkone
trestu pracovne zaradený, vo všeobecnosti je schopný vykonávať určitú zárobkovú činnosť, keď sám
uviedol, že predtým pracoval na stavbách ako pomocný robotník, a teda súd má za to, že pri vynaloženípotrebnej snahy by dosahoval minimálne vyššie určený príjem. Uvedenú sumu potenciálneho príjmu
otca rozdelil súd podľa veku maloletých tak, že otca zaviazal prispievať na najstaršieho B. najvyššou
sumou 45,- eur (aj vzhľadom na jeho zdravotné problémy) a na dvoch mladších, na každého v sume

35,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

14. Súd určil v záujme maloletých výživné odo dňa podania návrhu, keď už v tomto čase boli maloletí
fakticky vo výlučnej starostlivosti matky bez prispievania zo strany otca. V dôsledku určenia výživného
od 21.9.2020, súd vyčíslil nedoplatok otca na zročnom výživnom na každého z maloletých za obdobie

od 21.9.2020 do 31.5.2021, ktorý predstavuje 375,- eur na maloletého B. (otec podľa nesporných
tvrdení matky nezaplatil za uvedené obdobie žiadnu sumu, mal zaplatiť sumu 375,- eur (t.j. 45,- eur x 8
mesiacov + alikvótna časť výživného za mesiac september 2020, t.j. 45/30 dní x 10 dní)), a 291,50 eur
na maloletých J. W. O. (35,- eur x 8 mesiacov + alikvótna časť výživného za mesiac september 2020, t.j.
35/30 dní x 10 dní). Súd z dôvodu vyššej sumy nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach
po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia (výrok III. rozsudku).

15. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

16. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súdeTrnava(§355ods.1CSP,§59ods.1CMP),avšakodvolaniepodanézostranymatkyaprocesného
opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice
na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.