Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018208111
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0018208111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
Č.. XXX, zastúpeného Centrom správnej pomoci Michalovce, Topolianska 2829/174, Michalovce, IČO:
51 169 428 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
právne zastúpenému Remedium Legal, s.r.0., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 53 255 739, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 8. októbra 2019 sp.zn. 5 Csp 142/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 8. októbra 2019 č.k. 5 Csp 142/2018-153.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 8.10.2019
č.k. 5 Csp 142/2018-153 žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému 100% náhradu trov
konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti: pozemky p. č. XXX, p.
č. XXX, stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX - rodinný dom a rovnako aj vedľajšia stavba nezapísaná

na liste vlastníctva, súp. č. XXX na parcele č. XXX, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. L. a sú evidované
Správou katastra Michalovce na liste vlastníctva č. XXXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. Taktiež sa domáhal 100
% náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností parcely č.
298, č. 300 - stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX - rodinný dom a rovnako aj stavba nezapísaná na
liste vlastníctva, súp. č. XXX s na parc. č. XXX - vedľajšia stavba, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území L. a sú evidované správou katastra na liste vlastníctva č. XXXX. Ďalej uviedol, že dňa 08.01.2013

uzavrel s právnym predchodcom žalovaného Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653 zmluvu o splátkovom úvere č. 5036288782 predmetom ktorej bola suma 36.480,-
eur. Uvedenú pôžičku mal žalobca splatiť do 20.10.2041 a dohodnutý úrok bol vo výške 4,59 % z
dlžnej sumy. Dňa 08.01.2013 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a vtedajším vlastníkom
nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. L. zapísané na LV č. XXXX T. U. a R. U. zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva na základe ktorej bolo zriadené záložné právo
na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka, ktorá vznikla zo

zmluvy o splátkovom úvere č. 5036288782 zo dňa 08.01.2013, ktorú uzavrel žalobca ako dlžník a
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s.. Zriadené záložné právo je vyznačené na liste vlastníctva č. XXXX
v časti C - ťarchy aj v súčasnosti. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu svojej nezamestnanosti porušil
pravidelnosťsplátok,ktorémaluhradiťaSlovenskásporiteľňa,a.s.dňa11.12.2015vyhlásilamimoriadnusplatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 10.12.2015. Pohľadávku vyčíslila sumou 38.726,83 eur. Keďže
žalobca sa dostal do omeškania s platbou viac ako troch splátok od dátumu 20.11.2014, 20.12.2014,
20.01.2015 postupca žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla od žalobcu požadovať splatnosť

pôžičky počnúc dňom 21.01.2015 a tým aj uplatniť svoje právo po prvýkrát. Od uvedeného dátumu
začalapodľažalobcuplynúťtrojročnápremlčacialehotavzmysle§101zák.č.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka. Dňa 11.12.2015 právny predchodca žalovaného vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z
dôvodu nesplácania, pričom prvá nesplatená splátka bola ku dňu 20.01.2015 pre ktorú bola vyhlásená
splatnosť úveru. Dňa 21.01.2018 sa stal premlčaný celý dlh. Žalobca v žalobe preto s poukazom na §

100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka vzniesol premlčaciu námietku na celý dlh. Na pojednávaní
dňa 08.10.2019 žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že prvou splátkou, ktorá začala
tvoriť dlh bola splátka z 20.10.2014 a bola uhradená len v sume 190,- eur (žalobca mal povinnosť
uhradiť splátku v sume 232,37 eur). Od uvedeného dátumu podľa žalobcu začala plynúť aj trojročná
premlčacia doba na celý úver a takto uplynula 21.10.2017. Zároveň k uvedenému dátumu bol premlčaný
aj výkon záložného práva vyplývajúci z uzavretej záložnej zmluvy. Výkon záložného práva bol podľa listu

vlastníctva č. XXXX k. ú. L. poznamenaný poznámkou P-62/18 dňa 24.01.2018, čiže v podstate pol roka
po uplynutí premlčacej doby. Ďalej uviedla, že premlčanie pri zosplatnenom dlhu začína od zročnosti
prvej nezaplatenej splátky v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobe
v celom rozsahu vyhovieť.

3. Právne vec posúdil podľa § 552, § 151a, § 151b ods. 1, 2, § 151c ods. 1 a 3, § 151j ods. 1, 2, § 151md
ods. 1, § 100 ods. 2, § 101, § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

4. Čo sa týka vecnej legitimácie žalovaného súd mal za preukázané, že žalovaný je v predmetnom
spore pasívne vecne legitimovaným s poukazom na list Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.06.2017, z

ktorého vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalobcovi, že dňa 23.06.2017 na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE postúpila na postupcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava aj pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 5036288782 zo dňa 08.01.2013. Tá
skutočnosť, či došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky v 5 dňovej lehote žalobcovi v zmysle § 7 ods.
4 zák. č. 129/2010 Z. z. nemení nič na tej skutočnosti, že došlo k právoplatnému postúpeniu pohľadávky

zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalovaného a že takáto zmluva o postúpení pohľadávok je platná.

5. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že § 103 vetu druhú Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať
tak, že v prípade uplatnenia práva na zosplatnenie úverového záväzku pre neplnenie dohodnutých
splátok začína plynúť premlčacia doba odo dňa najskôr splatnej splátky, so zaplatením ktorej je dlžník

v omeškaní, súd dôvodil, že už podľa prvej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že už splatné splátky
úveru sa premlčujú každá samostatne a s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka veriteľ môže
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vždy len od splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Z toho vyplýva, že dôvodom zosplatnenia zostatku dlhu bude vždy nezaplatenie
poslednej zročnej splátky a nie aj splátok predošlých, ktoré môže veriteľ už len vymáhať bez možnosti

z dôvodu ich nezaplatenia žiadať splatiť celý dlh. Z § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky. Zročnosť celého dlhu v takom prípade zdieľa splatnosť len
pre zosplatnenie rozhodujúcej, teda poslednej zročnej a riadne nezaplatenej splátky, nie teda splátky v
poradí prvej, ako sa žalobca mylne domnieva. Táto prvá splátka podlieha premlčaniu ako samostatné

majetkové právo za podmienok vyplývajúcich z prvej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka.
Strany sporu zhodne uviedli (§ 186 ods. 2 CSP), že žalovaný uplatnil právo na okamžité zosplatenie
úveru listom zo dňa 11.12.2005 z dôvodu nezaplatenia poslednej splátky zročnej podľa úverových
podmienok zo dňa 20.11.2015, premlčacia doba pre uplatnenie záložného práva začala plynúť odo
dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej splátky, teda 21.11.2015 a uplynula 21.11.2018. Žalovaný si

záložné právo uplatnil tým, že pristúpil k jeho realizácii o čom svedčí zápis v katastri nehnuteľností zo
dňa 24.01.2018. Výkon záložného práva nie je viazaný len na výkon prostredníctvom štátnych orgánov,
zákonodarca v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka takúto podmienku nevyžaduje. K realizácii výkonu
záložného práva v danom prípade došlo predajom predmetu zálohu - uvedených nehnuteľností v zmysle
zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a právny poriadok pri výkone záložného práva takýto

postup výslovne umožňuje ( § 151j Občianskeho zákonníka ) a je aj v súlade s článkom 13 Ústavy SR
a protiústavný nie je.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešnému žalovanému
priznal. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, e/, f/ a h/ CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky (§ 220 ods. 2, 3
CSP) a nestotožnil sa s úvahami a závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu plynutia doby
premlčania. Poukázal na to, že vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné prihliadať

na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky, pričom záložné právo sa nepremlčí skôr, ako sa
premlčí zabezpečená pohľadávka. Citoval ust. § 100 a § 103 Občianskeho zákonníka a poukázal na
to, že do omeškania sa dostal prvýkrát s platbou zročnou dňa 20.10.2014, preto pôvodný veriteľ mohol
od neho požadovať splatnosť pôžičky počnúc dňom 21.10.2014 a tým mohol prvýkrát uplatniť svoje
právo. Keďže premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, to znamená, že keď

veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby. Podľa žalobcu
actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol dlh zosplatniť, a nie vtedy, kedy splatnosť z jeho
strany skutočne nastala. Podľa žalobcu, pokiaľ veriteľ nezosplatnil úver ihneď pre splátku nezaplatenú v
plnej výške od 20.10.2014, ale nechal si úver nezosplatnený, nepostupoval s odbornou starostlivosťou
a zároveň takáto praktika je podľa žalobcu nekalá. Tým, že sa postupník žalovaného a ani neskôr

žalovaný sám nedomáhal svojho nároku pred súdom odo dňa 21.10.2014, stal sa dlh premlčaným
dňom 21.10.2017. Súbežne s premlčaním zabezpečenej pohľadávky sa stalo premlčaným aj záložné
právo dňom 21.10.2017. Žalovaný však výkon záložného práva uplatnil až 24.1.2018 podľa poznámky
na liste vlastníctva č. 1005 kat. úz. Moravany. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín
sp.zn. 19 Co 42/2017, v ktorom sa súd zaoberal stanovením začiatku plynutia premlčacej lehoty celého

zosplatneného dlhu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 107/07, v
zmysle ktorého súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú
otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda, že obdobné situácie musia
byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

9. K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril písomne a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny. Poukázal na to, že podľa ust. § 565 OZ pri plnení v splátkach
vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a ak
veriteľsvojeoprávnenienevyužije,plyniepremlčaciadobaprekaždúsplátkusamostatnevzmysle§103.
Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne vzniká právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť, pričom, ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna
začneplynúťodsplatnostitejtoďalšejnesplnenejsplátky.CitovalajčlánokVI.bod3zmluvyosplátkovom
úvere a bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok. Právny predchodca žalovaného svoje právo
využil a mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil podaním zo dňa 11.12.2015 (mimoriadna splatnosť úveru
nastala ku dňu 10.12.2015). Poukázal na to, že rozhodnutie krajského súdu, na ktoré žalobca poukazuje,

niejenijakýmspôsobomzáväznýmrozhodnutímanaopak,žalovanýpoukázalnarozhodnutieKrajského
súdu v Nitre zo dňa 23.3.2016 sp.zn. 5 Co 934/2015: „dohoda medzi účastníkmi zmluvy o splnení dlhu
v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala
splatnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína
plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne. Ak bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že

veriteľjeoprávnenýodstúpiťodzmluvyalebovyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,akdlžníkpodstatným
spôsobom porušil ustanovenie zmluvy, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, teda,
ak prestal platiť splátky, neznamená to, že toto svoje právo je povinný veriteľ využiť. Uplatnenie práva
na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale aj nemusí uplatniť.
Pre úplnosť dodal, že aj v prípade pripustenia názoru žalobcu o počiatku plynutia premlčacej doby od

21.10.2014 uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že žalovaný mohol pristúpiť k výkonu záložného
práva až po splatnosti celej pohľadávky, k čomu došlo dňa 10.12.2015, teda až dňom nasledujúcim
mohol žalovaný, resp. jeho právny predchodca pristúpiť k výkonu záložného práva. Nakoľko k jeho
uplatneniu došlo dňa 24.1.2018, nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu.10. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe v zmysle § 101 OZ a poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/681/2006 a
21Cdo/382/2006. Zotrval na svojom tvrdení, že skutočnosť, že veriteľ zosplatnil úver až 15.12.2015,

nestanovuje dobu, kedy mohol zároveň aj využiť právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.
Dôležité je, že to mohol urobiť už v čase nezaplatenej splátky dňa 20.10.2014 v dátume 21.12.2014,
ktorý deň je teda dňom kedy mohol veriteľ uplatniť zosplatnenie celého úveru a zároveň mohol začať
výkon záložného práva. Dlh sa premlčal 21.10.2017 a výkon záložného práva 21.12.2017.
11. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich písomných podaniach majúc za

to, že nedošlo k premlčaniu záložného práva. Zdôraznil, že jeho právny predchodca využil svoje právo
zosplatniťpohľadávkukudňu10.12.2015prenesplneniesplátky,ktorávyužitiutohtoprávapredchádzala
po dobu 3 mesiacov (§ 53 ods. 9 OZ), t.j. pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.8.2015 (pričom
veriteľ vyzval dlžníka na základe podania zo dňa 18.11.2015 na úhradu omeškaných splátok). Citoval
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/146/2008. Právny predchodca žalovaného nemohol
pristúpiť k výkonu záložného práva skôr, ako by došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky, t.j. pred

10.12.2015, a teda ž dňom 11.12.2015 začala plynúť premlčacia doba pre výkon záložného práva.
Právny predchodca žalovaného začal výkon záložného práva dňa 24.1.2018, v čase, keď nedošlo k
jeho premlčaniu.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. mája 2021 o 10.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.5.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. že neboli
splnené procesné podmienky, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uvádza, že procesné
podmienky definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky konania, ktoré predstavujú základné
procesné predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno rozdeliť
do 4 základných skupín, a to procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane

účastníkov (strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi
podmienky na strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane
účastníka sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, v prípadoch kde je povinné zastúpenie
advokátom splnenie tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia
konania, t.j. podanie žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky

patrí napr. prekážka začatého konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených
procesných podmienok tvorí odvolací dôvod podľa § 365 písm. a/ s tým, že podmienka na strane súdu
spočívajúca zákonom obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm.
c/ CSP.

17.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP jepotrebnéuviesť, žesúdniejepovinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebolvykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

23. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd
uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade

rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na
základe ktorých dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný.

24. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd uvádza nasledovné :

26. Podstatou odvolacích námietok je posúdenie plynutia premlčacej doby (ustálenie začiatku plynutia
premlčacej doby) pre výkon záložného práva vychádzajúc z posúdenia plynutia premlčacej doby
zabezpečenej pohľadávky (ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku úveru).
27.Medzistranamisporunebolosporné,žeprávnypredchodcažalovanéhosiuplatnilprávonaokamžité

zosplatnenie úveru listom zo dňa 11.12.2015 (k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky došlo
11.12.2015).
28. Žalobca tvrdí, že premlčanie pri zosplatnenom dlhu začína od zročnosti prvej nezaplatenej splátky
v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka.29. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade premlčacia doba
vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu začala plynúť dňa 21.11.2015 a uplynula dňa 21.11.2018, a
preto pokiaľ reálne začal právny predchodca žalovaného výkon záložného práva dňa 24.1.2018, došlo

k začiatku výkonu v čase, keď právo nebolo premlčané.
30. Súd prvej inštancie však nesprávne ustálil, že žalovaný uplatnil právo na okamžité zosplatenie úveru
listom zo dňa 11.12.2005 z dôvodu nezaplatenia splátky splatnej dňa 20.11.2015 (poslednej splátky
zročnej podľa úverových podmienok). Zároveň nebral zreteľ na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k
splátkam, ktoré boli splatné pred vyhlásením predčasnej splatnosti celého zostatku dlhu.

31. Odvolací súd má za to, že právny predchodca žalovaného využil svoje právo požadovať splatenie
celého nesplateného zvyšku dňa 11.12.2015 pre nesplatenie splátky splatnej dňa 20.8.2015, ktorá
predchádza po dobu 3 mesiacov (troch splátok) k zosplatneniu s poukazom na ust. § 53 ods. 9 OZ.

32. V prejednávanej veci uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené, lebo aj keď súd čiastočne

nesprávne aplikoval ust. § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 OZ na zistený skutkový stav, nemalo to vplyv
na správnosť jeho záveru o nedôvodnosti žaloby.

33. Odvolací súd považuje za správny záver súdu, že k uplatneniu záložného práva došlo v čase, keď
pohľadávka ešte nebola premlčaná (okrem troch splátok) z nasledovných dôvodov:

34. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

36. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

38. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
40. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že právo v zmysle ust. § 565 OZ je právom veriteľa, nie jeho
povinnosťou, pričom veriteľovi vzniká toto právo pravidelne vo vzťahu ku každej nesplnenej splátke a

trvá do splatnosti nasledujúcej splátky.
41. Pokiaľ veriteľ svoje právo nevyužije vo vzťahu k tej ktorej jednotlivej splátke, neznamená to, že
mu toto právo zaniká. Naopak zakaždým pri nezaplatení každej jednotlivej nasledujúcej splátky mu
takéto právo vzniká opakovane. je však potrebné zdôrazniť tak, ako to už bolo uvedené, že sa jedná
o právo nie o povinnosť. Pokiaľ veriteľ svoje právo v zmysle § 565 OZ nevyužije, resp. v období, kým

toto právo nevyužije, platí v zmysle § 103 OZ, že každá jedná splátka sa premlčuje samostatne, teda
vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke začína plynúť premlčacia lehota samostatne. Až následne, keď
dôjde k zosplatneniu dlhu, stane sa splatným celý zostatok dlhu a vo vzťahu k tejto sume začne plynúť
premlčacia doba, ktorá začína plynúť od tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu, avšak zároveň
musí byť splnená aj podmienka v zmysle § 53 ods. 9.

42. Okamih zosplatnenia úveru (11.12.2015) nie je rozhodujúci z hľadiska začatia plynutia premlčacej
doby predčasne zosplatneného úveru (§ 103 OZ). Počítanie premlčacej doby od momentu(predčasného) zosplatnenia úveru nemá oporu v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, keď
premlčanie splátok úveru i celého zročného úveru je upravené v cit. ustanovení § 103 OZ.

43. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby a všeobecne stanovuje začiatok
plynutia premlčacej doby, pričom táto všeobecná úprava platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre
jednotlivé práva neráta s osobitnou úpravou, t.j. nestanovuje inú dĺžku premlčacej doby, alebo odlišne
určuje začiatok jej plynutia.

44. Ustanovenie § 103 veta prvá OZ obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok
plynutia premlčacej doby) v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, pričom každá
zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba vždy
samostatne. Uvedené však platí iba vo vzťahu k splátkam, ktoré sa stali splatnými skôr ako veriteľ využil
svoje právo v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej
splátky. V prípade, ak veriteľ využije právo, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných

splátok) nastane odlišná situácia.

45. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj v danom prípade zosplatnenie nemalo vplyv na splatnosť
splátok, ktoré sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 103 veta prvá OZ pred zosplatnením celého zostatku dlhu dňa 11.12.2015 (t.j. až po

splátku splatnú 20.11.2015) už takýto status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými, preto
aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto splátkam už začala plynúť u každej samostatne. U prvej
nezaplatenej splátky (splatnej dňa 20.10.2014) začala plynúť 21.10.2014 a uplynula 21.10.2017,
postupne u nasledujúcich splátok uplynula 21.11.2017, 21.12.2017, 21.1.2018, 21.2.2018, 21.3.2018,
21.4.2018, 21.5.2018, 21.6.2018, 21.7.2018, 21.8.2018, 21.9.2018, 21.10.2018 a u poslednej (splatnej

dňa 20.11.2015) uplynula dňa 21.11.2018.

46. Z uvedeného je zrejmé, že pred uplatnením záložného práva 24.1.2018 už boli premlčané tri splátky
splatné 21.11.2014, 21.12.2014, 21.1.2015. Ostatné splátky splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti
v čase uplatnenia záložného práva ešte premlčané neboli.

47. Pretože veriteľ využil právo v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku
nesplnenia niektorej splátky, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok) je
potrebné osobitne ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku dlhu (v danom
prípade pozostávajúceho zo sumy, splatenie ktorej bolo pôvodne dohodnuté v splátkach splatných od

20.12.2015 do konečnej splatnosti).

48. Odvolací súd má za to, že ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa ku dňu 11.12.2015,
nemohol tak urobiť pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.11.2015, pretože pre splátku splatnú dňa
20.11.2015 tak mohol urobiť najskôr 21.2.2016 v zmysle § 53 ods. 9 OZ (kedy uplynuli 3 mesiace od

splatnosti tejto splátky) a najneskôr do 20.3.2016 v zmysle § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka.

49. Právny predchodca žalobcu mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru dňom 11.12.2015 len pre
omeškanie splátky splatnej 20.08.2015, vo vzťahu ku ktorej tak totiž mohol urobiť najskôr 21.11.2015
(nasledujúci deň po uplynutí 3 - mesačnej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ) a najneskôr 20.12.2015

(kedy sa stala splatnou ďalšia splátka) za splnenia ostatných podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ (dátum
zosplatnenia 11.12.2015 spadá do vyššie uvedeného intervalu od 21.11.2015-20.12.2015).

50. Odvolací súd vychádzal z nasledovných úvah:

51. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení, v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 OZ (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky)
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote najmenej 15 dní na uplatnenie tohto práva. Aj v tomto prípade však platí druhá veta
cit. ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. že toto právo môže veriteľ použiť (len) najneskôr do

splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.52. Ustanovenie § 103 veta druhá OZ obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok
plynutia premlčacej doby) v prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle § 565 Obč. zák. požadovať
zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky.

53. Je však potrebné posúdiť, či túto osobitnú úpravu je možné aplikovať (priamo) aj v prípade, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a veriteľ uplatnil právo podľa § 565 OZ v súlade s ustanovením §
53 ods. 9 OZ.

54. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vychádzať z aplikácie ustanovenia § 103 veta druhá OZ bez súčasného zohľadnenia
osobitosti vyplývajúcej z novo zavedenej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 OZ. Odvolací
súd vychádza z úvahy, že v takomto (špecifickom) prípade pri posúdení začiatku plynutia premlčacej
doby zosplatneného dlhu (mimo už splatných splátok) je možné použitie ust. § 103 veta druhá OZ iba
za súčasnej aplikácie ust. § 565 OZ a novozavedeného ust. § 53 ods. 9 OZ pri jeho výklade.

55. Daný aplikačný problém vyvstal práve v súvislosti s novozavedeným ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý
tak zasiahol do dovtedy platnej úpravy vychádzajúcej z ust. § 103 v spojení s § 565 OZ, vo vzťahu ku
ktorým súdna prax bola jednotná. Predpoklad pre zosplatnenie úveru v zmysle § 565 OZ (v prípade ak sa
nejedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy) spočíva v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky.

V tom prípade, môže veriteľ vyvolať predčasnú splatnosť zostávajúceho dlhu v prvý deň omeškania
dlžníka so zaplatením splátky a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len logické, že práve v
tento deň podľa ust. § 103 veta druhá OZ (ktorý odkazuje na ust. § 565 OZ) začína plynúť premlčacia
doba pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku.

56.Ustanovenie§53ods.9OZvšakzaviedlonovúpodmienkupreaplikáciuust.§565OZ,vzťahujúcusa
iba na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky je v zmysle tohto ustanovenia posunutá až na dobu po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením tejto splátky (za súčasného splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ -
upozorneniadlžníkanamožnosťzosplatneniaúveruaspoň15dnípreduplatnenímtohtopráva).Jepreto

v takomto prípade potrebné zohľadniť, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru až po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh (do splatnosti
najbližšej splátky nasledujúcej, ak upozornil dlžníka na túto možnosť aspoň 15 dní pred vyhlásením).

57. Odvolací súd má za to, že pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských

zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné
zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k
právnejskutočnostinesplneniaúverovejsplátkymusí pripojiťajprávnaudalosťuplynutiatrochmesiacov
od omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. § 103 OZ (rovnako ako ani § 565
OZ) explicitne nepočíta.

58. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia doba stanovená
v ust. § 101 OZ a až do uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky každá zo splátok predstavuje
samostatné plnenie a veriteľ sa v prípade neplnenia povinnosti dlžníka môže domáhať (na súde) iba
zaplatenia už splatných splátok. Je nesporným, že až od uplatnenia práva v zmysle § 565 OZ (v prípade

spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ) sa žalobca môže
domáhať na súde zaplatenia celej pohľadávky (celého zosplatneného zostatku dlhu).

59. Aj vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v
§ 101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť

na súde) po prvý raz. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri zosplatnenom zostatku dlhu
veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva podľa § 565 OZ),
pričom k takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu)
musia byť (okrem ďalších) súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal

o splatenie celého dlhu (zosplatnil dlh) a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace.60. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ
by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej
splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda

premlčaciadobabyzačalaplynúťotrimesiaceskôr,akosiveriteľmoholuplatniťpohľadávkuvyplývajúcu
zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza
právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na
vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 101 OZ trojročná, by bola skrátená o tri
mesiace).

61. Aj v preskúmavanom prípade, pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k
zosplatnenému zostatku pohľadávky, je potrebné najprv ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky vniklo
veriteľovi právo (a veriteľ ho využil) v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky (t.j. v
dôsledku nesplnenia ktorej splátky sa stal zročným celý dlh).

62. Vyššie uvedená podmienka stanovená v § 53 ods. 9 OZ bola v danom prípade splnená ku dňu
11.12.2015 (ku dňu zosplatnenia) iba vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.8.2015, ako už bolo uvedené
vyššie. Preto vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky (počnúc splátkou splatnou 20. 12.2015 až do
konečnej splatnosti, kde veriteľ využil právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ) premlčacia
doba začala plynúť 21.11.2015, t.j. deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa 20.8.2015,

kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie (dňa11.12.2015) vyvolala (§ 53 ods. 9 OZ) a uplynula
dňom 21.11.2018.

63. Keďže žalovaný si výkon záložného práva uplatnil 24.1.2018 urobil tak pred uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby plynúcej vo vzťahu k zosplatnenému zostatku aj vo vzťahu k už splatným splátkam,

okrem troch splátok (tak ako je to vyššie zdôvodnené), preto vecne správne rozhodol súd prvej inštancie,
ak žalobu zamietol.

64. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

65. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný má
voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude

rozhodnuté osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).