Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118313074
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6118313074.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: G.. S. F.,

A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XA, XXX XX Č.B., zastúpený: JUDr. Igor Ribár, advokátska kancelária so
sídlom Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec, proti žalovanému: P. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. U. O. XXX/XX, P.,
zastúpený: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, o zaplatenie 29.100,-Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 07. 2018

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 29.100,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania zo
sumy 29.100,- Eur odo dňa 19.12.2017 do zaplatenia.

2. Žalobca v návrhu uvádza, že v priebehu mesiaca február- marec 2016 sa stretol so žalovaným, kedy
žalovaný za účelom spoločného podnikania v oblasti autodopravy chcel od neho finančné prostriedky
na kúpu nákladného automobilu ako jeho finančného vkladu do spoločnosti, ktorú mal žalovaný založiť
a v ktorej sa mal žalobca stať spoločníkom a spolupodieľať sa na riadení a vlastníctve spoločnosti. Dňa

14. 3. 2016 žalovaný žalobcu prostredníctvom facebookovej komunikácie informoval: "Všetky papiere
mám, aj s.r.o., už len autá treba.“ Dňa 17. 5. 2016 bol žalobcovi schválený úver vo výške 35.000 Eur.
Dňa 9. 8. 2016 žalovaný založil spoločnosť D. S. X..H..E.., G.E. XXXXXXXX, X. X. U. O. XXX/XX, P.,
ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný. Dňa 2. 9. 2016 žalobca na žiadosť a naliehanie
žalovaného vložil peňažné prostriedky vo výške 31.300 Eur na účet spoločnosti za účelom spoločného
podnikania a s prísľubom, že sa stane spoločníkom spoločnosti. Rozdiel medzi pôvodne načerpanou
výškouúveruasumouvloženoužalobcombolspôsobenýtým,žepôvodnásumabolaponíženáosplátky

úveru za dobu, kedy mal žalovaný založiť spoločnosť, žalobca za ten čas musel splácať splátky úveru,
tzv. samofinancovanie. Pri zakladaní spoločnosti uviedol žalovaný ako splatené základné imanie vo
výške 60.000 Eur, ktoré preukázal čestným prehlásením, tieto prostriedky však nikdy neexistovali, jediné
prostriedky, ktoré mohli tvoriť základné imanie, boli finančné prostriedky žalobcu vo výške 31.300 Eur,
pričom uvedeným konaním žalovaný porušil § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka a zároveň žalobcu
uviedol do omylu, keďže jeho vklad do základného imania spoločnosti ako spoločného rovnocenného
podnikania ako sľuboval spočiatku, zostal len na papieri a v skutočnosti bol nulový. Žalovaný zo sumy

31.300 Eur kúpil nákladné vozidlo značky MAN TGA v sume 10.800 Eur a náves značky PANAV v
hodnote 12.000 Eur. Zo zostatku vedeného na účte spoločnosti sa spočiatku splácal úver žalobcu
(11 mesiacov po 200 Eur) formou samofinancovania. Žalobca sa napriek sľubom žalovaného nestal
spoločníkom spoločnosti, nebol mu vyplácaný zisk, napriek opakovaným snahám žalobcu o vráteniefinančných prostriedkov poskytnutých bez právneho dôvodu na účet spoločnosti sa žalovaný situáciu
nesnažil riešiť. Žalobca kontaktoval a vyzýval aj samotnú spoločnosť, avšak bez výsledku, na adrese
sídlaspoločnostitotožnejsbydliskomžalovaného sižalovanýnepreberalpoštu,nereagovalnaemailové

výzvy. Dňa 14. 9. 2017 žalovaný previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti bez súhlasu a vedomia
žalobcu tretej osobe, spoločnosť premenoval na P. X..H..E.., majetok spoločnosti (ťahač a náves)
bol prevedený pravdepodobne na spoločnosť H., X..H..E.., kde je jediným konateľom a spoločníkom
žalovaný, ktorej predmetom podnikania je prevádzkovanie nákladnej automobilovej dopravy. Dňa 18.
12. 2017 žalobca podal trestné oznámenie voči žalovanému pre podozrenie zo spáchania trestného činu

podvodu, oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko ide o občianskoprávny spor. Z dokazovania v trestnom
konaní vyplýva, že podnikateľský zámer spoločnosti nevyšiel a keďže spoločnosť nedosahovala zisk,
prestal žalovaný splácať úver žalobcovi. Žalovaný sa snaží vyhnúť vydaniu bezdôvodného obohatenia
tvrdením, že žalobca musí znášať podnikateľské riziko, pričom opomína skutočnosť, že žalobca sa
nestal spoločníkom spoločnosti, a teda nenesie zodpovednosť za podnikateľské riziko a domnelú stratu
spoločnosti. Uvedená skutočnosť, že podnikaniu spoločnosti sa nedarilo, nie je pravda, nakoľko náves

zakúpený za prostriedky žalobcu je dodnes v prevádzke a autodopravu na ňom vykonáva žalobca
prostredníctvom inej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému prostriedky vo
výške 31.300 Eur bez právneho dôvodu, prostriedky poukázal na účet spoločnosti žalovaného, ktorý ako
platobné miesto označil a žiadal žalovaný. Žalobca sa mal stať spoločníkom spoločnosti, kde bol jediným
spoločníkom žalovaný, zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným nikdy

uzavretá nebola, žalobca teda plnil žalovanému bez právneho dôvodu, na základe čoho je žalovaný
povinný bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Žalobca si zároveň uplatňuje úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 29.100 Eur od 19. 12. 2017 do zaplatenia.

3. V predmetnej veci Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 22.08.2018 vydal

platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.100,- Eur spolu
s príslušenstvom. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor, a to voči všetkým výrokom
napadnutého rozhodnutia, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Uvádza, že žalobca sa domáhal
zaplatenia požadovanej sumy titulom plnenia bez právneho dôvodu, pričom platobným miestom mal
byť bankový účet spoločnosti, už v tejto časti je žaloba zmätočná, nakoľko platobné miesto, ako miesto,

kde sa môže plniť len podľa dohody účastníkov vylučuje, že by mohlo vôbec ísť o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Žalobca dňa 2. 9. 2016 poskytol spoločnosti
D. S. X..H..E.. pôžičku, a teda plnil z právneho dôvodu - zmluvy o pôžičke. V čase poskytnutia pôžičky
bol žalovaný konateľom spoločnosti, vie deklarovať, že suma 31.300 Eur bola prevzatá dlžníkom -
spoločnosťou D. S. X..H..E.. Žalovaný vníma žalobu voči svojej osobe ako pokus domôcť sa vymoženia

pôžičky poskytnutej spoločnosti D. S. X..H..E.. od jeho osoby, hoci nie je ručiteľom ani spoludlžníkom
tejto pôžičky, pričom predpokladá, že sa žalobcovi nepodarilo vymôcť pôžičku od spoločnosti D.
S..X..H..E.. (S. P., X..H..E..), v ktorej už nie žalovaný konateľom. Ako dôkazy žalovaný uvádza: email
žalobcu zo dňa 9. 5. 2017 s prílohou "Zmluva o tichom spoločenstve " preukazujúci rokovania o tom,
že vklad žalobcu do spoločnosti by mohol byť pretransformovaný na vklad tichého spoločníka, email

žalobcu zo dňa 21. 6. 2017 s prílohou "Uznanie záväzku spoločnosti“, v zmysle ktorého žiadal žalobca
uznaťzáväzokzozmluvyopôžičkeuzavretejsospoločnosťou D.S.X..H..E..,facebookovákomunikácia
žalobcu so spoločníkom žalovaného P.. U. C. zo dňa 28. 6. 2017, v ktorej sa uvádza: "ja chcem len
uznanie záväzku, že som do firmy vložil peniaze a potom som chcel podpísať dohodu o tom, ako sa
to bude splácať .....do pondelka čakáme na návrh riešenia vysporiadania tej pôžičky“, list právneho

zástupcužalobcuzodňa7.8.2017adresovanýspoločnostiD.S.X..H..E..,kdeS.F.požiadaladvokátsku
kanceláriu o poskytnutie právnej pomoci vo veci vymáhania peňažnej pohľadávky o výške 29.100 Eur,
email právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22. 9. 2017 adresovaný žalovanému, v ktorom sa konštatuje,
že ide o pohľadávku klienta vzniknutú nevrátením peňažných prostriedkov poskytnutých spoločnosti
D. S. X..H..E... Rovnako z uznesenia OR PZ TT zo dňa 25. 1. 2018, ktorým bolo odmietnuté trestné

oznámenie žalobcu vyplýva, že suma 31.300 Eur mala byť použitá na nákup nákladného motorového
vozidla pre spoločnosť D. S. X..H..E.., z čoho je zrejmé, že právny dôvod plnenia existoval, z bankového
účtu spoločnosti je zrejmé, že spoločnosť za vložené peniaze kúpila motorové vozidlo a náves. Žalovaný
má za to, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali
nezáväzné rokovania o tom, že žalovaný založí spoločnosť s ručením obmedzeným, na zisku ktorej sa

žalobca chcel finančne podieľať svojím vkladom. Žalovaný spoločnosť D. S. X..H..E.. založil, žalobca
následne poskytol pôžičku 31.300 Eur, pričom žalobca bol disponentom bankového účtu spoločnosti D.
S. X..H..E.., sám si pravidelne vyplácal časti poskytnutej pôžičky v podobe splátok pôžičky, z ktorých
žalobca uhrádzal svoj vlastný úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Ak by išlo o plnenie bez právnehodôvodu, žalobca by nemal dôvod obdržať dispozičné oprávnenia s účtom spoločnosti, respektíve by
mal snahu o jednorázové vrátenie celej platby, ktorá mala byť podľa vyhlásenia žalobcu plnením bez
právneho dôvodu. Definitívne dohody o pretransformovaní pôžičky na tiché spoločenstvo, respektíve

o vstupe žalobcu ako druhého spoločníka do spoločnosti nikdy uzatvorené neboli, preto poskytnuté
finančné prostriedky spoločnosti zostali len v rovine pôžičky. Z dátumu poskytnutia úveru žalobcovi
od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. (13. 5. 2016), z dátumu vzniku spoločnosti (9. 8. 2016) a z dátumu
vkladu finančných prostriedkov žalobcu do spoločnosti (2. 9. 2016 ) je zrejme, že úmyslom žalobcu nikdy
nebolo poskytnúť peňažné prostriedky žalovanému, ale až obchodnej spoločnosti, ktorá bude založená

a zapísaná do obchodného registra, pričom právnym dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov bola
podľa žalovaného ústna zmluva o pôžičke. Na základe uvedeného žiadal žalovaný zrušiť platobný
rozkaz a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení v rámci repliky (č.l. 63 a nasl.) uvádza, že platobné
miesto bolo dohodnuté spolu so skutočnosťou, že žalobca so žalovaným spolu založia spoločnosť s

ručením obmedzeným, kde sa budú podieľať na zisku ako 50%-tní spoločníci. K zloženiu peňazí ako
vkladu do spoločnosti zo strany žalobcu došlo, k zahrnutiu žalobcu ako spoločníka spoločnosti už nie,
žalovaný od počiatku zavádzal žalobcu a zmluva ako právny úkon, na základe ktorej sa plnilo, sa
nakoniec nerealizovala, nakoľko tento typ zmluvy nemožno uzatvoriť ústne, plnilo sa bez právneho
dôvodu. Žalobca predložil súdu vzájomnú komunikáciu na preukázanie skutočnosti, že mal založiť so

žalovaným spoločnú s.r.o. Žalobca poukazuje, že sám žalovaný v odpore uvádza a hovorí o vklade
žalobcu do spoločnosti, ktorý by mohol byť pretransformovaný na vklad tichého spoločníka, nehovorí
o pôžičke, respektíve v dokumente „Uznanie záväzku“ používa výrazy: „ ...čo som do firmy vložil“ .
Žalobca uvádza, že všetky úkony, na ktoré sa odvoláva žalovaný, sú už iba následným pokusom o
mimosúdne vyporiadanie bezdôvodného obohatenia, nevidí dôvod, prečo by medzi sporovými stranami

nebola uzatvorená jednoduchá zmluva o pôžičke, ak by od počiatku išlo o pôžičku, respektíve, prečo by
žalobca nezažaloval spoločnosť D. S. X..H..E.. počas 8 - 12 mesiacov z titulu vrátenia pôžičky. Žalobca
sa domáha plnenia, pre ktoré v danom čase neexistoval žiaden právny dôvod, pričom právny dôvod
plnenia musí byť zrejmý v čase plnenia, nemožno ho dodatočne vytvárať a dedukovať z následných
krokov žalobcu smerujúcich k vráteniu plnenia. V čase, keď sa žalovaný dohadoval so žalobcom na

poskytnutí prostriedkov v mesiacoch február-máj 2016 spoločnosť ešte ani neexistovala, preto nemohlo
ísť o pôžičku tejto spoločnosti. Nemohlo ísť ani o budúcu zmluvu o pôžičke, keď sa priamo spomína,
že žalobca sa bude podieľať na zisku spoločnosti. Žalobca so žalovaným sa dokonca dohadovali na
tom, že žalovaný dá časom výpoveď v práci, vybaví si vodičský preukaz na nákladné vozidlo, sám
bude jazdiť s vozidlom. V komunikácii nie je zmienka o pôžičke, dobe splatnosti, úrokoch a ostatných

náležitostiach zmluvy o pôžičke, pokiaľ sa spomína úver, ide o zdroj financovania žalobcovho plnenia.
Ten sa mal splácať na polovicu žalobcom a žalovaným, kým spoločnosť nebude dosahovať zisk,
následne sa mal úver splácať zo zisku, nie ako splátky pôžičky žalobcovi, ale ako záväzok prevzatý
spoločnosťou. Ohľadne zmluvy o tichom spoločenstve žalobca uvádza, že táto bola pripravená ako
jedno z možných riešení vyporiadania plnenia žalobcu, nakoľko žalovaný navrhoval vyporiadanie pri

odchode zo spoločnosti len vrátením poskytnutého plnenia nezohľadňujúce reálnu hodnotu spoločnosti,
zisk spoločnosti a pod. Nakoniec zmluva o tichom spoločenstve nikdy nebola uzatvorená.
Ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uvádza, že viackrát urgoval žalovaného, že už má
peniaze, tak ako chcel žalovaný a môžu teda kúpiť auto a začať podnikať, žalovaný trval na tom,
že má počkať s viacerými výhovorkami, buď že hľadá vhodné vozidlo, alebo že nie je platca DPH a

pod. K námietke žalovaného ohľadne výzvy na zaplatenie pohľadávky od spoločnosti D. S. X..H..E..
predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu (Halada AK) uvádza, že išlo o nesprávne právne
posúdenie predchádzajúceho právneho zástupcu, čo nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu jeho práv.
Ohľadne právnej kvalifikácie nároku uplatňovaného žalobou ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté
plnením bez právneho dôvodu, žalobca upresňuje, že k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej sa malo

plniť (spoločenská zmluva alebo zmluva o prevode obchodného podielu) nedošlo. V prípade iného
právnehoposúdeniaodkazuježalobcanazásadu"iuranovitcuria“,vzmysle,ktorejjeprávnakvalifikácia
na úvahe súdu, pričom poukazuje aj na ostatné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvedené
v ustanoveniach § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako poukazuje na § 498 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého poskytnuté plnenie možno charakterizovať aj ako preddavok žalobcu ako

budúceho 50%-ného spoločníka spoločnosti na vklad do základného imania spoločnosti poukázaný
druhému spoločníkovi, ktorý zrealizuje založenie a vznik spoločnosti, alebo ako preddavok na kúpnu
cenu za prevod 1 obchodného podielu. Nakoľko k uzatvoreniu v uvedenej zmluvy o prevode obchodného
podielu nedošlo, žalovaný je povinný tento preddavok vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia nazáklade plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (neformálna dohoda o spoločnom podnikaní,
respektíve zmluva o budúcej spoločenskej zmluve alebo o prevode obchodného podielu). Žalobca
navrhol v konaní výsluch svedka X. F., W. Č., svojho brata, ktorý je ručiteľom úveru poskytnutého od

sporiteľne.

5. Žalovaný v rámci dupliky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2019 (č.l. 88 a nasl.) uviedol
ohľadne právneho posúdenie, že toto si síce vykoná súd sám, je však potrebné, aby žalobca skutkové
tvrdenia vyjadril jednoznačne. Úlohou súdu nie je ,,vyberať si" z viacerých variantov skutkových tvrdení

prezentovaných žalobcom, pričom žalobca uvádza, že poskytol žalovanému prostriedky bez právneho
dôvodu, následne uviedol, že účet spoločnosti D. S. X..H..E.. mal byť platobným miestom, resp. , že sa
mal stať spoločníkom spoločnosti D. S. X..H..E.. a inde zasa uviedol, že malo ísť o vklad do základného
imania spoločnosti D. S., X..H..E.. ako spoločného rovnocenného podnikania, resp. v ďalšom ako
alternatívu uviedol, že mohlo ísť aj o preddavok na vklad do základného imania spoločnosti alebo
preddavok na kúpnu cenu za l/2 obchodného podielu, inde zas uvádza, že žalobca si svoju časť

„dohody" splnil. Žalobca na jednej strane uvádza, že plnil bez právneho dôvodu, na strane druhej však
uvádza, že existovala dohoda o platobnom mieste. Ak by dohody nebolo, a teda by išlo o bezdôvodné
obohatenie, obohatiť sa nemohol žalovaný, lebo na jeho účet sa neplnilo, čo vylučuje jeho pasívnu vecnú
legitimáciu. Ak by existovala dohoda, musel by žalobca preukázať, čo bolo predmetom dohody, s kým
bola dohoda uzatvorená a z akého dôvodu sa domáha poskytnutého plnenia (napríklad preukázať, že

dohoda zanikla odstúpením od dohody a pod.). Ak dohoda nezanikla, nemohol žalobcovi vzniknúť ani
nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. Ak by žalobca mal zámer stať sa spoločníkom spoločnosti
a takýto zámer by bol aj dohodnutý (čo žalovaný popiera), nemožno hovoriť o tom, že žalobca plnil
bez právneho dôvodu, ale na základe právneho dôvodu (ktorý však nepopisuje). Ak mala byť platba
vkladom do základného imania, na platbu by musel existovať právny dôvod, čo vylučuje posudzovanie

nárokuakonárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pričombymuselžalobcapreukázať,žetakáto
spoločenská zmluva existuje. Žalovaný existenciu takej spoločenskej zmluvy popiera. Rovnako platí,
ak mala byť platba vkladom do spoločného podnikania, resp. ak by malo ísť o preddavok na kúpnu
cenu za prevod 1/2 obchodného podielu. Žalovaný popiera, že by kedykoľvek so žalobcom uzatvoril
akúkoľvek dohodu o spoločnom podnikaní (ako fyzická osoba). Medzi žalobcom a žalovaným ako

fyzickou osobou prebiehali len nezáväzné konverzácie o možnostiach vzájomnej budúcej spolupráce,
ktorésavšaknikdyneskončiliuzavretímakejkoľvekdohody,bezohľadunaformu.Dôvodomplneniabolo
poskytnutie prostriedkov v podobe pôžičky na kúpu nákladného automobilu, pričom zmluva o pôžičke
však nebola uzatvorená so žalovaným, ale spoločnosťou D. S. X..H..E... Ak by žalobca uzatváral zmluvu
o pôžičke so žalovaným, poskytol by žalobca peňažné prostriedky žalovanému po tom, čo bol žalobcovi

schválený úver (17.5.2016) a neposkytoval by ich spoločnosti D. S. X..H..E.., ktorá bola založená až
9.8.2016. Na základe poskytnutej pôžičky malo dôjsť k postupnému vracaniu pôžičky, vrátane úrokov,
zo zisku tvoreného spoločnosťou. Účel poskytnutia peňazí je zrejmý aj z toho, že žalobca ako disponent
s bankovým účtom spoločnosti vykonal úhradu kúpnej ceny motorového vozidla za spoločnosť D. S.
X..H..E.., a to práve z peňazí, ktoré do spoločnosti D. S. X..H..E.. poskytol. Ak by na plnenie neexistoval

právny dôvod, nebol by dôvod, aby mal žalobca prístup k bankovým účtom spoločnosti D. S. X..H..E..
Jednotlivými drobnými prevodmi a výbermi si žalobca splácal poskytnutú pôžičku spolu s úrokmi, čím
mal platby plne pod vlastnou kontrolou. Z vlastného listinného dôkazu žalobcu na čl. 68 vyplýva, že
žalovaný nemal záujem (ako fyzická osoba) uzatvárať so žalobcom zmluvu o pôžičke, žalovaný vylúčil
akékoľvek dohody s ním ako fyzickou osobou a prejavil vôľu len budúcej spolupráce, ktorej stranou

bude tretia osoba - novozaložená spoločnosť s ručením obmedzeným. Po založení spoločnosti D. S.
X..H..E.. žalovaný ako konateľ D. S. X..H..E.., v mene a na účet D. S. X..H..E.. prejavil vôľu na vstup
do zmluvného záväzku so žalobcom, a to v podobe zmluvy o pôžičke a v podobe udelenia žalobcovi
disponenčného práva s účtom D. S. X..H..E..
Žalovaný predložil výpisy z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, z ktorých vyplýva,

že:
- dňa 11.7.2016 (pred poskytnutím prostriedkov) sa žalovaný vyjadril, že „zajtra sa podá firma. Do 5
dní je firma a ďalších 5 je DPH. Zaregistrujú nás a môžeme ísť na to". Z prejavu vôle žalovaného je
nepochybné, že spolupráca mala začať po založení spoločnosti so spoločnosťou a nie so žalovaným
ako s fyzickou osobou.

- dňa 20.7.2016 (pred poskytnutím prostriedkov) sa žalobca sám iniciatívne vyjadril, že peniaze dá
na firemný účet, čo odporuje tvrdeniu žalobcu, že účet spoločnosti bol platobným miestom určeným
žalovaným.- dňa 29.7.2016 (pred poskytnutím prostriedkov) žalovaný žalobcovi uviedol, že si má premyslieť „tú
vec s tým tichým spoločenstvom, čo preukazuje, že vecou prvých diskusií bol aj vzťah zo zmluvy o
tichom spoločenstve, ktorá je pojmovo zmluvou medzi podnikateľom a tichým spoločníkom (nie dvoma

fyzickými osobami nepodnikateľmi). Táto zmluva však napokon nebola uzatvorená.
- dňa 21.10.2016 (po poskytnutí prostriedkov) sa žalobca vyjadril, že nevidí „dôvod vlastniť firmu" a to
bude aj dobré, že nie som spoločník", čo odporuje jeho tvrdeniam o tom, že platba mala predstavovať
vklad do základného imania budúcej spoločnosti alebo preddavok na prevod obchodného podielu;
- dňa 27.10.2016 (po poskytnutí prostriedkov) sa žalobca vyjadril, že povedal(svojmu známemu), že

„kamarát má autodopravu a do tej som investoval". Aj tu žalobca v podstate priznal, že na poskytnutie
peňazí právny dôvod bol, a že išlo o investíciu do autodopravy, t.j. do spoločnosti D. S. X..H..E..
- dňa 12.12.2016 žalobca navrhoval uzatvorenie zmluvy o tichom spoločenstve ako nepriamej účasti
žalobcu v spoločnosti D. S. X..H..E.., nakoľko právny vzťah z pôžičky pre neho prestal byť vyhovujúci.
- dňa 19.2.2017 žalobca potvrdil, že peniaze dával do firmy. Súčasne vyjadroval úvahu o prípadnom
vysporiadaní sa odchodom z firmy

- dňa 24.3.2017 sa žalobca o poskytnutých prostriedkoch vyjadril ako „o investícii do firmy" a súčasne
sa vyjadril, že doteraz „splácal pôžičku"
- dňa 17.4.2017 (po poskytnutí prostriedkov) sa žalobca vyjadril, že sa „zamestná vo firme", čo odporuje
jeho argumentácii o vôli byť konateľom a spoločníkom spoločnosti;
- dňa 29.5.2017 žalobca potvrdil, že „úver" dal „do firmy"

- dňa 15.6.2017 žalobca potvrdil, že peniaze dal do „D. S.
- dňa 21.6.2017 žalobca zasielal návrh textu uznania záväzku D. S.
- dňa 26.6.2017 žalobca znovu hovorí o vložených peniazoch „do firmy"
- dňa 4.7.2017 žalobca hovorí o tom, kedy „mu bude firma splácať" a aká bude jeho odmena, t.j. nie,
že záväzok má splácať žalovaný

- dňa 6.7.2017 žalobca seba popisoval ako „investora vo firme"
-emailzodňa22.9.2017právnejzástupkynežalobcu,zasielanýžalovanémuvmenežalobcu,konštatuje
pohľadávku voči D. S. X..H..E.. a nie žalovanému.
Žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka: F. T., trvale bytom T. A. Q., jeho výsluchom chcel žalovaný
preukázať, ako žalobca prezentoval právny dôvod poskytnutia peňazí a aké boli ďalšie úmysly žalobcu

ohľadom týchto peňazí.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobcu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to: žalobný návrh a písomné
vyjadrenia strán sporu, výpisy z účtu spoločnosti D. S., X..H..E.., výpis z obchodného registra spol. D. S.,

X..H..E.. (P., X..H..E..), kúpna zmluva na motorové vozidlo zo dňa 08.09.2016, kúpna zmluva na ťahač
návesov zo dňa 01.06.2017, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.05.2016, uznesenie OR PZ v
Trnave zo dňa 25.01.2018, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 15.01.2018, návrh Zmluvy o tichom
spoločenstve, návrh Uznania záväzku spol. D. S., X..H..E.., mailová komunikácia medzi stranami sporu,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a

právny stav veci:

7. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti D. S., X..H..E.. vyplýva, že uvedená spoločnosť bola
zapísaná do Obchodného registra dňa 09.08.2016, od uvedeného dátumu do 13.09.2017 bol jej jediným
spoločníkom a konateľom žalovaný. Od 14.09.2017 uvedená spoločnosť zmenila obchodné meno (na

P., X..H..E..), sídlo, ako aj spoločníka a štatutárny orgán, pričom žalovaný prestal byť spoločníkom aj
konateľom uvedenej spoločnosti.

8. Z výpisu z účtu spoločnosti D. S., X..H..E.. vyplýva, že dňa 2. 9. 2016 žalobca vložil peňažné
prostriedky vo výške 31.300 Eur na účet uvedenej spoločnosti, a to za účelom spoločného podnikania v

oblasti autodopravy a s úmyslom žalobcu, že sa neskôr stane spoločníkom spoločnosti. Medzi žalobcom
a žalovaným prebiehali rokovania o tom, že žalovaný založí spoločnosť s ručením obmedzeným,
na zisku ktorej sa žalobca chcel finančne podieľať svojím vkladom. Finančné prostriedky poskytnuté
žalobcom mali slúžiť a boli aj neskôr použité na nákup automobilu a návesu za účelom prevádzkovania
prepravnej činnosti pre uvedenú spoločnosť. Žalobca uvedené finančné prostriedky získal na základe

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. zo dňa 13.05.2016.
Žalovaný spoločnosť D. S. X..H..E.. následne založil, táto bola zapísaná do Obchodného registra
dňa 09.08.2016, dňa 02.09.2016 žalobca poskytol uvedenú sumu 31.300 Eur na účet novozaloženej
spoločnosti, pričom žalobca disponoval bankovým účtom spoločnosti D. S. X..H..E.., následne zozostatku peňazí na účte spoločnosti vložených žalobcom aj splácal svoj vlastný úver v Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. v trvaní 11 mesiacov po 200 Eur formou samofinancovania. Medzi stranami sporu
konečná dohoda o prevode obchodného podielu v spol. D. S. X..H..E.., , resp. o inej forme spoluúčasti

žalobcu v uvedenej spoločnosti uzatvorená nikdy nebola. Uvedené skutočnosti nie sú medzi stranami
sporné.

9. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že strany sporu boli kamarátmi od detstva. Žalobca
objasnil ich zámer spoločne podnikať, pričom sa stretli na začiatku roku 2016 za prítomnosti jeho brata

X. F., kedy mu bolo žalovaným ponúknuté podnikanie v autodoprave, pričom jeho úlohou malo byť
zabezpečiť finančné prostriedky, za uvedeným účelom načerpal v máji spotrebný úver, ručiteľom mu bol
jeho brat X. F.. Už v máji boli s p. T. Q. A. na obhliadke áut, čiže už vtedy mal peniaze k dispozícii, ku
kúpe vozidla však v tom čase ešte nedošlo. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že ku
konkrétnej finálnej dohode o spolupráci so žalovaným nikdy nedošlo, mal predstavu, že budú podnikať
50: 50, náklady a výnosy si rozdelia. Žalobca potvrdil, že mal dispozičné právo k účtu spoločnosti,

vyplácal faktúry za mýto, naftu, keď bol žalovaný zaneprázdnený. Rovnako potvrdil, že si poukazoval
splátky úveru, ktoré mal v Stavebnej sporiteľni, a to tak, že spočiatku sa vyplácala len splátka 200,- Eur,
pokiaľ sa firma rozbehne a nezačne vykazovať zisky, neskôr mal byť vyplácaný aj zisk.

10. Z návrhu dokumentu s názvom: „Zmluva o tichom spoločenstve“ medzi žalobcom a spol. D. S.

X..H..E.. vyhotoveného žalobcom vyplýva, že žalobca mal záujem podielať sa na podnikaní uvedenej
spoločnosti, a to formou tichého spoločníka vkladom vo výške 31.300 Eur, ktorého výška zodpovedá
sume poskytnutej žalobcom na účet spoločnosti dňa 02.09.2016. Zo samotnej mailovej komunikácie
zo dňa 09.05.2017, ktorej súčasťou bol aj uvedený dokument, vyplýva, že žalobca mal záujem o
pretransformovanie poskytnutých finančných prostriedkov na vklad tichého spoločníka do firmy, pričom

o poskytnutých peniazoch hovorí ako “ môj podiel vo firme“.

11. Z návrhu dokumentu s názvom: „Uznania záväzku“ dlžníka- spol. D. S. X..H..E.. sformulovaného
žalobcom zo dňa 21.06.2017 vyplýva, že dlžník v celom rozsahu uznáva svoj splatný záväzok čo do
dôvodu a výšky voči veriteľovi- žalobcovi. Výška záväzku v zmysle uvedeného dokumentu je 31.300,-

Eur a dôvodom vzniku záväzku je ústna zmluva o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že predmetom uznania
mal byť záväzok spoločnosti voči žalobcovi. Z mailovej komunikácie zo dňa 21.06.2017, ktorej súčasťou
bol aj uvedený dokument, žalobca sám uvádza, že “ chcem mať na papieri, to čo vložil do firmy“.

12. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že trestné oznámenie

žalobcu pre podozrenie zo zločinu podvodu voči žalovanému bolo odmietnuté z dôvodu, že daný skutok
nenapĺňa všetky obligátorné znaky trestného činu, daný skutok je treba posudzovať ako občiansko-
právny spor. V rámci výsluchu sa žalobca vyjadril, že poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité
na nákup vozidla pre spoločnosť D. S. X..H..E..

13. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal nároku voči
žalovanému na zaplatenie sumy 29.100,- Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez
právneho dôvodu, neskôr právnu kvalifikáciu nároku uplatneného žalobou rozšíril na akúkoľvek formu
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vrátane plnenia z právneho
dôvodu, ktorý odpadol (resp. plnenie poskytnuté ako preddavok na kúpnu cenu za prevod obchodného

podielu, ktorý sa nezrealizoval).

14. Bezdôvodné obohatenie podľa žalobcu malo vzniknúť tým, že žalovaný prijal plnenie, na ktoré nebol
od začiatku právny dôvod, pričom sa plnilo, hoci chýbal právny titul, resp. zmluva, na základe ktorej sa
malo plniť. Takýmto právnym titulom mala byť zmluva o prevode obchodného podielu. Nakoľko medzi

stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu tak, ako bolo dohodnuté,
je z uvedeného podľa žalobcu zrejmé, že poskytnutím jeho finančných prostriedkov na účet firmy sa
žalovaný obohatil, a preto je potrebné obohatenie vydať. Neskôr právny zástupca žalobcu uplatnený
nárok prekvalifikoval na bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Spornou otázkou v
predmetnej veci je teda otázka posúdenia, či existoval právny dôvod plnenia na strane žalobcu, ak áno,

na základe akého právneho titulu boli peňažné prostriedky žalobcom poskytnuté. Rovnako spornou je
otázka, komu boli peňažné prostriedky žalobcu poskytnuté, nakoľko žalovaný okrem právnej kvalifikácie
právneho dôvodu plnenia (podľa neho ide o pôžičke) namieta tiež nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného.15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Súd s poukazom na § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej

úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť a preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

17. Súd jednoznačne ustálil, že peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom na účet spoločnosti boli

poskytnuté na základe existujúceho právneho dôvodu, nakoľko medzi stranami sporu jednoznačne v
čase poskytnutia peňažných prostriedkov existovala „akási dohoda“ ohľadne ich budúcej spolupráce
v podnikaní v oblasti autodopravy, podľa ktorej mal žalovaný založiť spoločnosť s.r.o., na ktorej
podnikaní sa mal neskôr podielať aj žalobca, či už ako riadny spoločník, resp. ako tichý spoločník,
prípadne inou formou spoluúčasti. Za uvedeným účelom potom žalobca poskytol peňažné prostriedky,

za ktoré boli kúpnou zmluvou nadobudnuté motorové vozidlo a príves ako majetok spoločnosti
slúžiaci prevádzkovaniu autodopravy uvedenou spoločnosťou. Právny dôvod na poskytnutie finančných
prostriedkov zo strany žalobcu teda existoval od počiatku. Nejasná bola forma uvedeného právneho
úkonu. Úlohou súdu bolo teda objasnenie, o aký právny úkon išlo. Súd poskytnutie finančných
prostriedkov zo strany žalobcu posúdil ako zmluvu o pôžičke, a to z nasledujúcich dôvodov:

18. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý v zmysle zákona nemusí byť dojednaný v písomnej
forme, a ako taký predstavuje jednu z neformálnych zmlúv, ktorej podstatnými náležitosťami je reálne
odovzdanie druhovo určenej veci (v praxi najčastejšie peňazí), záväzok vrátiť vec rovnakého druhu zo
strany dlžníka veriteľovi a zároveň konkretizácia, teda určenie času vrátenia. Peniaze zo strany žalobcu

vo výške 31.300 Eur boli žalobcom poskytnuté, prevzatie záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu
vyplývalazoskutočnosti,žezozostatkuvedenéhonaúčtespoločnostisaspočiatkusplácalúveržalobcu,
tento si splácal samotný žalobca, ako to uviedol pri výsluchu, a to v trvaní 11 mesiacov po 200 Eur
formou samofinancovania. Z uvedeného je zrejmé, že medzi veriteľom a dlžníkom existovala dohoda opodstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke. Na základe uvedeného súd daný právny vzťah vzniknutý
poskytnutím finančných prostriedkov posúdil ako zmluvu o pôžičke. Súd daný právny nárok neposúdil
ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko inštitút bezdôvodného obohatenia má povahu subsidiárnu a

prichádza do úvahy len vtedy, keď nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. Daný nárok
nebolo možné posúdiť ani ako iný druh napr. nepomenovanej zmluvy o spoločnej spolupráci, nakoľko
práva a povinnosti plynúce z uvedeného vzťahu neboli dostatočne určité (a to aj vzhľadom na absenciu
písomnej formy), a teda nešlo by tak o platný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

19. Ďalšou spornou otázkou, od ktorej sa odvíjala úspešnosť žalobcu v konaní je preukázanie
skutočnosti, komu bola reálne pôžička poskytnutá, t.j. vyriešenie otázky pasívnej vecnej legitimácie. Na
to, aby sporová strana bola v konaní úspešná, musí v kontexte civilného sporového konania osvedčiť,
že jej ako nositeľovi práv, svedčí danosť uplatneného nároku a naopak, že žalovaná strana je nositeľom
povinnosti uplatnenej v žalobe. Znamená to, že osvedčenie existencie aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie v sporovom konaní, je základným predpokladom úspešnosti žaloby a túto podmienku súd

musí skúmať prednostne. V prípade, že súd zistí, že žalovanému pasívna vecná legitimácia nesvedčí,
žalobu bez ďalšieho zamietne. V predmetnom konaní obrana žalovaného spočívala predovšetkým v
tvrdení, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia, tzn. že peňažné prostriedky poskytnuté titulom
pôžičky na účet spoločnosti D. S. X..H..E.., boli poskytnuté uvedenej spoločnosti, a nie žalovanému,
ako fyzickej osobe, resp. konateľovi uvedenej spoločnosti (v čase poskytnutia pôžičky). Z predložených

listinných dôkazov má súd za preukázané, že pôžička bola poskytnutá jednoznačne spoločnosti D. S.
X..H..E.., a nie žalovanému ako fyzickej osobe. Vyplýva to jednak zo skutočnosti, že finančné prostriedky
boli v zmysle dohody strán sporu vložené žalobcom na účet uvedenej spoločnosti. Mohlo by ísť síce
len o dohodnuté platobné miesto, avšak úmyslom žalobcu pri poskytnutí prostriedkov bolo nepochybne
spoločné podnikanie so žalovaným v uvedenej spoločnosti, za peniaze plánovali nákup vozidiel pre

uvedenú spoločnosť, ktoré sa stali vlastníctvom spoločnosti, žalobcovi potom muselo byť zrejmé, že
uvedené finančné prostriedky musia byť vedené aj v riadnej evidencii a v účtovníctve firmy, keďže
boli vložené na účte firmy, nie je potom dôvod predpokladať, že žalobca by mal v úmysle poskytnúť
pôžičku žalovanému ako fyzickej osobe. Uvedené vyplýva aj z formulácie samotného žalobného návrhu,
v ktorom v 1. vete sám žalobca uvádza: ...že v priebehu mesiaca február- marec 2016 sa žalobca

stretol so žalovaným, kedy žalovaný za účelom spoločného podnikania v oblasti autodopravy chcel
od žalobcu finančné prostriedky na kúpu nákladného automobilu ako žalobcovho finančného vkladu
do spoločnosti“, rovnako v rámci repliky uviedol: „ k zloženiu peňazí ako vkladu do spoločnosti zo
strany žalobcu došlo..“ Uvedené podľa názoru súdu preukazuje úmysel poskytnúť finančné prostriedky
spoločnosti, a nie fyzickej osobe, keďže ide o zámer strán sporu spoločne sa podielať na podnikaní.

O tom, že pôžička bola poskytnutá spoločnosti D. S. X..H..E.. svedčia aj viaceré listinné dôkazy, či
už žalobcom pripravovaná Zmluva o tichom spoločenstve preukazujúca zmýšľanie žalobcu o tom, že
„vklad žalobcu do spoločnosti by mohol byť pretransformovaný na vklad tichého spoločníka“, resp.
email žalobcu zo dňa 21. 6. 2017 s prílohou "Uznanie záväzku spoločnosti“, v zmysle ktorého žiadal
žalobca uznať záväzok zo zmluvy o pôžičke uzavretej so spoločnosťou D. S. X..H..E.., tiež facebooková

komunikácia žalobcu so spoločníkom žalovaného P.. U. C. zo dňa 28. 6. 2017, v ktorej sa uvádza: "ja
chcem len uznanie záväzku, že som do firmy vložil peniaze a potom som chcel podpísať dohodu o
tom, ako sa to bude splácať“. Rovnako časová následnosť jednotlivých úkonov, a to schválenie úveru
žalobcoviStavebnousporiteľňou,a.s.vovýške35.000Eurdňa17.05.2016,založenieavznikspoločnosť
D. S. X..H..E.. žalovaným dňa 9. 8. 2016, vloženie peňažných prostriedkov vo výške 31.300 Eur na účet

spoločnosti dňa 2. 9. 2016 svedčí o tom, že finančné prostriedky mohol žalobca poskytnúť žalovanému
ako fyzickej osobe už skôr, avšak z uvedeného je zrejmé, že boli cielene poskytnuté až po vzniku
spoločnosti D. S. X..H..E.., vyplýva to aj z mailovej komunikácie strán sporu, podľa ktorej sám žalovaný
trval na tom, aby boli peniaze poskytnuté až po vzniku spoločnosti (mail. komunikácia - č.l. 68: „kedy
pôjdeme?....keď bude s.r.o. s DPH...)

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd ustálil záväzkový vzťah vzniknutý poskytnutím finančných
prostriedkov žalobcom ako zmluva o pôžičke, pričom má za to, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní
preukázať, že poskytol pôžičku žalovanému ako fyzickej osobe, ale jednoznačne tieto poskytol
spoločnosti za účelom plánovaného budúceho spoločného podnikania. Strany sporu nepopierajú, že

medzi nimi prebiehala komunikácia ohľadne spoločného podnikania, ktorá však nikdy nenadobudla
reálnu podobu vo forme podpísania či zmluvy o predaji obchodného podielu, resp. o tichom
spoločenstve, resp. akúkoľvek inú písomnú zmluvu. Na základe tohto možno vyvodiť právny záver o
neunesení dôkazného bremena žalobcu v otázke osvedčenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vkonaní. V civilnom sporovom konaní ovládanom striktne zásadou kontradiktórnosti, je sporová strana
nositeľom dôkaznej povinnosti. Ako taká, aby mohla byť v konaní úspešná, je povinná preukázať tvrdené
skutočnosti tak, aby súd mohol jej skutkové závery bez pochybností prijať. V prípade, že sa jej to

nepodarí, nesie ako subjekt civilného sporu, zodpovednosť za neúspech v konaní. V takomto prípade
súd žalobnému návrhu vyhovieť nemôže, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby aj v tomto konaní.

21. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter
kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť

uviesť súdu skutočnosti, osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany,
uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna
teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť
unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné
skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné
bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. V prípade, že sporová strana (v

tomto prípade žalobca) predkladá súdu dôkazy, z ktorých nemožno bez akýchkoľvek pochybností
vyvodiť ním tvrdené skutočnosti, ktoré sa vzájomne obsahovo nedopĺňajú a teda nevytvárajú pravdivý a
nespochybniteľný skutkový obraz, táto nemôže byť v konaní úspešná. Súd v zmysle princípov Civilného
sporového poriadku musí vziať na zreteľ všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom jeho rozhodnutie vo
veci musí byť výsledkom hodnotenia obsahu všetkých dôkazných prostriedkov. Ak teda rozhodujúce

skutočnosti nie sú zrejmé z vykonaného dokazovania, súd musí konštatovať záver o neexistencii nároku
uplatnenéhožalobcomvkonaní.Strana,ktorávkonaníneunesiedôkaznébremeno,nemôžebyvkonaní
úspešná. Je výlučne na strane konania, aké dôkazy súdu predkladá. Je povinnosťou sporovej strany
pred podaním žaloby zvážiť si obsah prostriedkov svojho procesného útoku.

22. Nakoľko žalobca svoj nárok uplatnený žalobou, ktorého právne posúdenie viackrát menil, resp.
ponechal na úvahe súdu, uplatňoval voči žalovanému ako fyzickej osobe, pričom súd ustálil, že
nositeľom povinnosti z uvedeného právneho vzťahu nie je žalovaný ako fyzická osoba, a teda nie je
nositeľompasívnejvecnejlegitimácie,nebolomožnépriznaťúspechjehožalobnémunávrhu.Nazáklade
uvedeného žalobca v otázke osvedčenia danosti a dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobou neuniesol

dôkazné bremeno a preto súd jeho žalobnému návrhu nevyhovel a žalobu zamietol.

23. Ohľadne nevykonania navrhovaného dokazovania výsluchom žalovaného, ako aj navrhnutých
svedkov zo strany tak žalobcu ako aj žalovaného (svedok F., X., T., E.) súd uvádza, že nepovažoval
za potrebné vykonanie uvedených dôkazov, nakoľko skutkový stav medzi stranami sporu má súd

dostatočne a jednoznačne preukázaný už z vykonaného dokazovania, pričom z výsluchu žalobcu
ako aj z predloženej písomnej komunikácie, resp. z ostatných listinných dôkazov, vyplýva dostatočný
podklad na ustálenie záveru o tom, komu boli finančné prostriedky poskytnuté, rovnako aj úmysel, ku
ktorému poskytnutie finančných prostriedkov smerovalo. Vykonanie ďalších dôkazov tak súd posúdil
za nadbytočný a nehospodárny, smerujúci k zbytočnému predĺženiu súdneho sporu v prípade jeho

odročenia. K námietke právneho zástupcu ohľadne narušenia zásady na spravodlivý súdny proces
nevykonanímnavrhnutýchdôkazovsúduvádza,žejeúlohousúdu,abysámposúdil,ktoréznavrhnutých
dôkazov vykoná, pričom súd nepripustil vykonanie navrhnutých dôkazov tak zo strany žalobcu ako aj
žalovaného, čím neporušil zásadu rovnosti zbraní strán sporu.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sanepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.