Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/86/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211209871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1211209871.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Y. súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovu, v právnej veci

navrhovateľov: v 1. rade: A. Č., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, v 2. rade: R. V., nar. XX.X.XXXX, N. F.. P.. B.
XXXX, R. V., obaja zastúpení Mgr. W. K., advokátom, M. XX, K., proti odporkyni: V.T. M., nar. XX.X.U.,
V. XX, A., zastúpená: Q.. Q. W., advokátkou, V. 6, A., o vydanie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Y. je p o v i n n á vydať navrhovateľke v 1. rade dedičstvo nadobudnuté dedením po nebohej V.. Y. Š.,
nar. X.X.U., zomrelej dňa X.X.U. a to:
- nehnuteľnosť o veľkosti podielu X/X zapísanú na LV č. U., katastrálne územie T., okres A. J., obec A.
- V. Č. T., byt v A., na V. XX, súp. č. U., parc. č. U./XX, U./XX, U./XX, vchod V. XX, X. posch., byt. č. XX,

vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele U./U.
- sumu XXX,XX Z. s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXXX do
zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky v 1. rade z a m i e t a.

N. navrhovateľky v 2. rade z a m i e t a.

O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v 1. rade a právny predchodca navrhovateľky v 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa
XX.X.XXXX špecifikovaným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhali od odporkyne vydania
dedičstva, každý v jednej polovici, nadobudnutého

odporkyňou dedením po nebohej V.. Y. Š., nar. X.X.U., zomrelej dňa X.X.U. a to:

- nehnuteľnosti zapísanej na LV č. U., katastrálne územie T., okres A. J., obec A. - V. Č. T., byt v A., na
V. XX, súp. č. U., parc. č. U./XX, U./XX, U./XX, vchod V. XX, X. posch., byt. č. XX, vrátane podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele U./U.
- sumy X.XXX,XX Z. s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXXX do
zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

N. odôvodnili tým, že po nebohej V.. Y. Š., zom. dňa X. X. U. naposledy bytom V. XX, A., bolo dedičské
konanie prejednané a právoplatne ukončené v konaní vedenom na Okresnom súde A. II, pod spisovou
značkou XXD XXX/XXXX. U. v dedičskom konaní bola iba odporkyňa ako jediný oprávnený dedič po
nebohej V.. Š. titulom, že spolu s poručiteľkou viedli spoločnú domácnosť po dobu viac ako jednéhoroka pred smrťou. N. V.. Y. Š. bola sestrou nebohého otca navrhovateľov - B. V., zomrelého v roku
XXXX, po ktorom dedičské konanie neprebehlo, nakoľko zomrel ako nemajetný. Navrhovateľka v 1.
rade a pôvodný navrhovateľ v 2. rade - T. V., sú jeho zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine a

od tejto skutočnosti odvíjajú aj svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Z rodného listu nebohej
poručiteľky V.. Š. a rodného listu nebohého B. V. možno konštatovať, že boli polorodí súrodenci a mali
jedného spoločného predka, a to matku J. V. rodenú A.. Navrhovatelia popierajú pravdivosť tvrdení
odporkyne o jej zákonnom nároku byť účastníkom dedičského konania po nebohej V.. Š., majú za to, že
odporkyňa nie je oprávnenou dedičkou po nebohej tete, nakoľko s ňou nežila najmenej rok pred smrťou

v spoločnej domácnosti, neviedli spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili a odporkyňa nebola ani
výživou odkázaná na poručiteľa. Z osvedčenia o dedičstve po nebohej V.. Š. vyplýva, že predmetom
dedenia bol účet číslo U./U. spoločný vklad, vedený v B. sporiteľni, na meno Š. Y., so zostatkom ku dňu
smrti, v polovici, v sume X.XXX,XX euro + príslušenstvom, termínovaný účet číslo U. vedený C. banke
a.s., na meno Y. Š. so zostatkom ku dňu smrti - X euro, nehnuteľnosti: byt v A., na V. XX, zapísaný
B. katastra pre hlavné mesto SR A., katastrálne územie T., na LV číslo U., stavba súpisné číslo U., na

parcele číslo U./XX, číslo U./XX a číslo U./XX, vchod V. XX, X. posch., byt číslo XX, s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu U./U., ako aj pasíva, ktorými sú pohrebné
trovy v sume XXX,XX euro. Vzhľadom na skutočnosť, že nebohá V.. Š. bola sestrou nebohého otca
navrhovateľov B. V. oprávneného dediča v tretej skupine, ktorý zomrel a navrhovatelia sú jeho deti, je
daná oprávnenosť byť dedičmi po nebohom otcovi v prvej skupine rovným dielom.

Y. vo svojom vyjadrení uviedla, že pokiaľ budú navrhovatelia trvať na žalobnom návrhu tak, ako bol
podaný, tento žiada zamietnuť. W. na to, že osvedčenie o dedičstve XXD XXX/XXXX, F. XX/XXXX,
Okresného súdu A. II, notárky Q.. T., právoplatné dňa XX. augusta XXXX, bolo vydané na základe
riadneho dedičského konania, ktorého sa zúčastnila ako jediná a na základe skutočností, ktoré na

notárskom úrade predložila, bola právoplatne uznaná ako dedič zo zákona v tretej dedičskej skupine. S
dedením v jej prospech súhlasil aj zástupca Y. úradu dňa XX. 7. XXXX. O ostatných dedičoch v tom čase
nevedela, čo dokazuje poznámka notárky v zápisnici o dedičskom konaní zo dňa XX. júna XXXX, kde
na otázku notárky, či zomrelá V.. Y. Š. mala súrodencov uviedla, že jej súrodencov nepozná a teda asi
súrodencovnemala.Ažneskôrsazpodanéhožalobnéhonávrhudozvedela,žeV..Y.Š.malapolorodého

súrodenca - brata, ktorý zomrel dňa XX. X. U.. W. navrhovatelia preukážu, že sú oprávnení dedičia zo
zákona po nebohej V.. Š. odporkyňa je ochotná uzatvoriť s navrhovateľmi súdny zmier.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkov A. H., R.P. M., Ž. B., V.. A. S., Q. V., V. K., J.. Q. K., V.. V. X., P. M., M. Š., H. E.,

V. S., M.T. S. a zistil nasledovný skutkový stav veci.

W. V.. Y. Š., rod. A., nar. X.X.U., ktorá zomrela dňa X.X.U., bola dcérou J. V. rod. A., nar. XX.X.U. a Q.
A. nar. X.X.U..

J. V., rod. A., nar. XX.X.U., matka poručiteľky - V.. Y. Š., bola zároveň aj matkou B. V. nar. XX.X.U.,
zom. XX.X.U..

W. V.. Y. Š. a B. V., nar. XX.X.U., zom. XX.X.U. teda boli nevlastnými súrodencami, ktorí mali spoločnú
matku - J. V., rod. A., nar. XX.X.U..

N. brat poručiteľky - B. V., nar. XX.X.U., zom. XX.X.U. bol otcom pôvodného navrhovateľa v 2. rade - T.
V., nar. X.X.U., zom. X.X.U. a navrhovateľky v 1. rade A. V., nar. XX.XX.U..

Navrhovateľka v 2. rade je dcérou pôvodného navrhovateľa v 2. rade - T. V., nar. X.X.U., zom. X.X.U..

L. Okresného súdu v B. N. M., zo dňa XX.X.XXXX, č.k. 4D XXX/XXXX - XX, F. XXX/XXXX, bolo dedičské
konanie po pôvodnom navrhovateľovi v 2. rade zastavené, pretože poručiteľ nezanechal majetok.

L. Okresného súdu A. II zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC XX/XXXX - XXX, súd konanie o návrhu

navrhovateľa v 2. rade zastavil. L. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.L. Okresného súdu A. II, zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC XX/XXXX - XXX, súd na návrh navrhovateľky v 1.
rade, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, so súhlasom toho, kto má do konania vstúpiť pripustil, aby do
konania na strane navrhovateľky vstúpila ako ďalší účastník konania navrhovateľka v 2. rade - R. V..

O obsahu osvedčenia o dedičstve Q.. F. T., XXD XXX/XXXX, F. XX/U., po poručiteľke V.. Y. Š., rod. A.,
nar. X.X.U., zom. X.X.XXXX, vyplýva, že poručiteľka nezanechala závet (listinu o vydedení), ako dedičia
zo zákona v J.. dedičskej skupine prichádza do úvahy spolužijúca osoba - V. M., rod. Š., nar. XX.X.U.,
bytom R. XX, A.. Z obsahu osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva, že predmetom dedenia bol majetok

poručiteľky - aktíva:
- účet číslo U./U., B., spoločný vklad, vedený v B. sporiteľni, a.s, so sídlom C. XX, A., na meno Š. Y., so
zostatkom ku dňu smrti v X/X ........................................................... X.XXX,XX Z.+prísl.
- termínovaný účet číslo U., vedený v C. banke, a.s., na meno Š. Y., so zostatkom ku dňu
smrti ................................................................. X Z.+prísl.
- byt v A., na V. XX, zapísaný B. katastra pre hlavné mesto SR A., k.ú. T.: LV č. U., stavba súp. č. U.,

na prac. č. U./XX, U./XX P. U./XX, A.-R. X: vchod: V. XX, X. posch. byt. č. XX, s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v U./U. v X/X, v hodnote podľa prehlásenia
účastníčky ........................................................................ XX.XXX Z.
a pasíva:
- pohrebné trovy, podľa prehlásenia účastníčky v sume .................................. XXX,XX Z.

L. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

V konaní vypočutá svedkyňa A. H., vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľku Y. Š. poznala od malička,
vyrastali na jednom sídlisku, pracovali v jednej nemocnici. V roku XXXX im bol pridelený byt v jednom
bytovom dome, jej na V. XX a Y. Š. na V. XX. M. sa aj začali intenzívnejšie stretávať. S Y. Š., sa stretávala

najmä preto, že s ňou konzultovala všetky zdravotné ťažkosti ich dieťaťa, neskôr aj jej matky. W. ju
navštevovala v jej byte, veľmi často tam bola aj odporkyňa, avšak nakoľko sa s Y. Š. rozprávali o jej
súkromných záležitostiach, odporkyňa sa vždy vzdialila a nechala ich osamote buď v obývačke alebo
v kuchyni alebo robila niečo iné. Podľa jej názoru Y. Š.Á. nebola vhodná na normálny život, nevedela
prať, variť, upratovať, toto videla robiť odporkyňu, taktiež ich videla ako spoločne chodia na nákupy. Y.

Š. jej raz povedala, že nebyť odporkyne, sama by žiť nemohla. B. uviedla, že odporkyňu s Y. Š. často
videla chodiť spolu na nákupy alebo do divadla, alebo sa pripravovali na dovolenku, alebo hovorili, že
boli na dovolenke, videla to ako nie obyčajné kamarátstvo na krátku dobu ale niečo trvácne. F. keď
bola poručiteľka hospitalizovaná, odporkyňa tam stále za ňou behala, vždy bola o zdravotnom stave
informovaná. B. taktiež uviedla, že vedela o tom, že Y. Š. má spoločný účet s odporkyňou. T., pred M.

nocou, v roku, kedy poručiteľka zomrela, jej pomáhala s vyvesením záclon, lebo odporkyňu seklo, bola
v zadnej časti bytu, kde je spálňa aj ďalšia izba zariadená ako pracovňa, v ktorej bola posteľ. M. jej Y. Š.
povedala, že to je V. izba. Y. to vnímala tak, že odporkyňa býva spolu s poručiteľkou, ale mala aj niekde
inde bydlisko, a občas tam odchádzala. Taktiež uviedla, že keď bola u poručiteľky v byte, odporkyňa
bola oblečená v niečom domácom, a keď náhodou odchádzala počas jej návštevy, bola oblečená v

niečom inom.

J.. R. M., priamy sused Y. Š., vo svojej výpovedi uviedol, že so susedmi udržiava iba formálne vzťahy,
nakoľkosY.Š.bývalinajednejuzamykateľnejchodbe,občassasňoustretol,vídavaltamjejotca,neskôr
odporkyňu. M. si, že poručiteľka bývala v byte najskôr sama, neskôr tam občas prebývala odporkyňa,

spolu s manželkou nadobudli dojem, že v byte spolu žijú. P. tam odporkyňa mala prechodný pobyt,
stretávali ich ako idú na nákupy, z nákupu, ráno do práce. M. to, že spolu žijú, keď bol u nich v byte
medzi XX.XX hod. a XX.XX hod. boli tam obe.

Ž. B., bývalá kolegyňa odporkyne, pracovala s ňou do roku XXXX, kedy odišla do dôchodku. W. aj

poručiteľku. B. sa na pracovisku, súkromne nie. W. s odporkyňou vychádzali dobre, vie o tom, že
poručiteľka pomohla odporkyni, keď mala jej dcéra zdravotné problémy, videla ako odporkyňa chodí s
poručiteľkou k lekárovi, telefonovala a dohadovala vyšetrenia, mala pocit, že sú takto spolu dlhú dobu, že
sa kamarátili, myslí si, že spolu žili, vyzeralo to tak, lebo keď si niečo potrebovali dohodnúť, telefonovali
si. B. ďalej uviedla, že si myslí, že keď poručiteľka s odporkyňou spolu chodili na nákupy a dovolenky,

tak asi spolu hospodárili, ale vedomosť o tom nemá.

V.. A. S., poznal odporkyňu aj poručiteľku z práce. S poručiteľkou ho zoznámila odporkyňa. Z
každodennej komunikácie na pracovisku bolo zrejmé, že buď poručiteľka s odporkyňou spolu žijú alebosú spolu, pretože všetko sa riešilo tak, že tam bolo vzájomné súžitie. Y. dohadovala termíny vyšetrení pre
Y. Š., riešila jej zdravotné ťažkosti s ním aj s inými lekármi. Z telefonických hovorov, ktorých bol svedkom
a pri ktorých riešili bežné veci v domácnosti ako on rieši s manželkou a deťmi, nadobudol dojem, že

odporkyňa s poručiteľkou spolu aj hospodárili, chodili spolu na dovolenky.

B. Q. V., sesternica poručiteľky, býva v D., uviedla, že bola v kontakte s poručiteľkou asi každé dva
mesiace, buď prišla poručiteľka k nim, alebo ona prišla do A., vtedy u poručiteľky prespala. Podľa nej
nie je pravdou, že by odporkyňa bývala s poručiteľkou, pretože, keď k nej mala prísť, tak jej poručiteľka

vždy hovorila, nech jej niečo pribalí, nejaké jedlo, aspoň na dva dni, z čoho je zrejmé, že ak by s ňou
odporkyňa bývala, tak by jej aj varila. Taktiež keď telefonovala s odporkyňou, táto jej hovorila, aké veci
urobila, teda že napr. umyla okná a že jej poručiteľka za to zaplatila. S odporkyňou telefonovala, keď
volala poručiteľke a telefón jej zdvihla odporkyňa. B. taktiež uviedla, že poručiteľka chodila v nedeľu na
obedy k svojej tete do K., V. K.. Podľa svedkyne odporkyňa s poručiteľkou spolu nehospodárili, lebo to
bolo tak, že peniaze mala Y. a odporkyňa z nich žila, čo odvodzuje od toho, že poručiteľka jej povedala,

že ide spolu s odporkyňou na dovolenku a že ju platí odporkyni, pretože je to jej kamarátka a pomáha
jej. N. bola navštíviť poručiteľku v januári XXXX, boli pozrieť V. K. v R., kde bola hospitalizovaná asi
X - X mesiacov pred jej smrťou, poručiteľka tam robila lekárku. K. svedkyňa prespávala u poručiteľky,
odporkyňa tam nebola, avšak ona tam niekedy prišla aj s deťmi, s dcérou a vnukom. V roku XXXX bola u
poručiteľky asi Xx, poručiteľka bola u nej v D. asi Xx, možno viac. Podľa svedkyne poručiteľka nevedela,

že jej mama mala ešte nejaké deti, ale svedkyňa vie, že mala dvoch synov z prvého manželstva, B. a Q..
Q. zomrel niekde v W., nevie či mal deti, B. zomrel v ústave, mal dve deti - T. V. a navrhovateľku v 1. rade.
O tom, že poručiteľka má nevlastných bratov a že majú deti, jej svedkyňa povedala pred odporkyňou,
bolo to dávno, asi X-X rokov pred jej smrťou. Po smrti poručiteľky bola svedkyni v X/X vyplatená poistka
v sume XX.XXX Sk. F. časť poistky bola na odporkyňu.

B. V. K., bol bratrancom poručiteľky, v byte jej robil údržbu, opravoval vodu a WC asi X roky pred jej
smrťou. N., asi rol a pol pred jej smrťou jej bol vyhodiť staré koberce. Podľa jeho názoru odporkyňa bola
pre poručiteľku iba upratovačka, keď poručiteľka niečo chcela, zavolala jej, ona prišla, urobia to, zaplatila
jej. K. tam boli s kobercami, odporkyňa upratovala pred tým ako prišli, sedela s nimi, Y. jej zaplatila,

oni dve tam ostali sedieť a svedok odišiel. Podľa svedka poručiteľka nežila v spoločnej domácnosti s
odporkyňou, boli kamarátky, peniaze mala len Y., nevie o tom, že by spolu hospodárili, nevie o tom, že
by mali spoločný účet, všetko platila Y..

J.. Q. K., bratranec zomrelej, vo svojej výpovedi uviedol, že odkedy sa s poručiteľkou pohádal, asi rok

pred jej smrťou, sa spolu už nestretávali. W. ako sa s ňou stretával určite nežila s odporkyňou v spoločnej
domácnosti, len jej dávala peniaze, nech jej ide niečo kúpiť alebo vybaviť, dávala jej X tisíc Sk mesačne
za upratovanie. P. mesiac predtým ako sa pohádal s poručiteľkou jej montoval kuchynskú linku. K. by s
ňou odporkyňa bývala, určite by mu to povedala, hovorili si všetko. M. o tom, že Y. mala peniaze, lebo
predala byt po rodičoch, mala auto, ktoré požičala dcére odporkyne a tej ho ukradli a ani od nej nepýtala

peniaze. W. sa on bavil s poručiteľkou, tak určite nemala spoločný účet s odporkyňou, pretože hovorila,
že ona si svoje peniaze po rodičoch rozkradnúť nedá.

V.. V. X., suseda poručiteľky, vo svojej výpovedi uviedla, že Y. Š. sa do bytu nasťahovala asi v roku
XXXX, bývala na 2. posch., ona býva na 6. posch.. S poručiteľkou sa stretávali ráno, keď išla do práce,

stretávali sa v obchode, alebo keď niečo vybavovala, myslí si, že sa stretávali často. V. po X rokoch
potom ako sa poručiteľka do bytu nasťahovala tam začala registrovať ďalšiu osobu, ktorú nepoznala.
K. sa na ňu spýtala, povedala jej poručiteľka, že je to pani M., že tam býva a pomáha jej, lebo p.
M. je zdravotná sestra a poručiteľka mala zdravotné problémy. W. ako svedkyňa spoznala odporkyňu,
ten vzťah už bol bližší, myslí si že tam muselo byť spoločné hospodárenie, keďže spolu žili. M. ich

spoločne nakupovať, na prechádzke, vie že chodili spolu na dovolenky do zahraničia. K. mali aj iní
susedia zdravotné problémy, pýtali sa na pomoc pani Š. a ona sama hovorila, že je tam aj pani M.,
ktorá tiež pri zdravotných ťažkostiach pomohla susedom. K. bola u poručiteľky a videla tam odporkyňu,
poručiteľka jej povedala, že je to jej kamarátka a že spolu bývajú. B. uviedla, že vie o tom, že Y. Š. bola
po gynekologickej operácii, potom mala veľmi vážne problémy s nohami, hovorilo sa o tom, že má "ružu"

na nohách a s tým súvisiace cievne problémy.

P. M., dcéra odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že jej matka sa s poručiteľkou poznala asi XX
rokov, navštevovali sa, chodili na rôzne kultúrne podujatia, výstavy, dovolenky. Y. sa bližšie zoznámilas poručiteľkou keď mala XX rokov, bola hospitalizovaná v nemocnici, kde pracovala Y. Š.. O X rokov sa
jej narodili deti, vie že poručiteľka nemala ani manžela ani deti, veľakrát volala jej matku, aby k nej išla
bývať, lebo nechcela bývať sama. B., keď boli deti malé, jej mama pomáhala a na víkendy chodila k V..

Š.J., kde prespávala. P. dva roky pred smrťou V.. Š. sa jej zdravotný stav zhoršoval tak, že tam mama
bývala. K. sa mama odsťahovala k V.. Š., na R. síce chodila, ale na návštevy za ňou a za deťmi alebo keď
bolo treba zaplatiť nejaké účty. B. uviedla, že jej mama bola na dôchodku, V.. Š. ešte pracovala, mama
sa starala o domácnosť, varila, upratovala, robila bežné domáce práce. B. si financovali aj prerábku
bytu, podieľali sa spoločne aj na chode domácnosti. O byt na R. sa starala svedkyňa, ktorá tam bývala

sama s deťmi.

M. Š., švagriná odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že keď odporkyňa išla na dôchodok, V.. Š. jej
navrhla, aby sa k nej nasťahovala, že vnúčatá sú už odrastené a odporkyňu potrebovala V.. Š.. M. o tom,
že odporkyňa bývala s V.. Š. v domácnosti, pamätá si ako jej raz poručiteľka povedala, že nemá nikoho a
jej jedinou oporou je odporkyňa. N. aj domácnosť V.. Š., bývala tam aj odporkyňa, svedkyňa to videla tak,

že mali spoločnú domácnosť, odporkyňa tam bývala, upratovala, varila, viedla celú domácnosť, starala
sa o poručiteľku. F. mala na V., o byt na R. sa starala jej dcéra.

H. E., bratranec poručiteľky, vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy sa s poručiteľkou stretol v roku
XXXX, na svadbe jeho synovca, J.. W. V., na svadbe bola sama. W. sa s ňou stretol na pohrebe jej

tety asi v roku XXXX - XXXX, kde sa stretli naposledy a odtiaľ odchádzala k svojej priateľke na R., čo
mu povedala poručiteľka. D. Y. Š. v byte na V. navštevovala jeho manželka, on do bytu nechodil. V. mu
spomínala, že Y. Š. si platí za umývanie okien, upratovanie a že to robí p. M.. W. s odporkyňou nemali
žiaden spoločný účet, iba kartu mala k dispozícii odporkyňa, pokiaľ počul.

W.. V. S., vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľka bola jej kamarátka, do roku XXXX sa stretávali asi
raz do týždňa, potom menej, od roku XXXX je na invalidnom dôchodku, odvtedy za poručiteľkou nebola.
W. telefonických rozhovoroch skôr rozprávali o spoločných spomienkach, raz jej poručiteľka povedala,
že občas jej nejaká známa chodí umývať okná, nikdy jej nespomínala, že by s odporkyňou mala zriadený
spoločný účet a že spolu rekonštruovali byt.

W.. M. S., vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľku pozná iba cez svoju manželku, nakoľko to bola jej
dlhoročná priateľka. O živote poručiteľky nevie nič bližšie, iba to čo mu povedala jeho manželka.

Z obsahu oznámenia B. sporiteľne, a.s., zo dňa XX.X.U. vyplýva, že v B. sporiteľni, a.s, bol vedený účet

č. U./XXXX, ako spoločný vklad na meno: Š. Y. P. M. V. a to najmenej po dobu jedného roka pred smrťou
poručiteľky, nakoľko z obsahu dohody o ukončení D. o vydaní a používaní platobnej karty k spoločnému
účtu uzatvorenej medzi B. sporiteľňou, a.s. a Y. Š. a V. M. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že banka a klient
sa dohodli na ukončení zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uzavretej dňa X.X.XXXX.

Z obsahu záznamu z vyšetrenia V.. V. Ď., zo dňa XX.X.U. vyplýva, že pri vyšetrení poručiteľka uviedla,
že nemá súrodencov ani deti.

Z navrhovateľkou predloženej faktúry č. XX XXXX zo dňa X.X.XXXX vystavenej spol. A. spol. s r.o,
znejúcej na meno V.. Y. Š., V. M. vyplýva, že poručiteľke a odporkyni boli fakturované náklady za

vykonané práce - murárske, obkladačské a maliarske práce v sume XX.XXX Sk (X.XXX,XX Z.).

Z obsahu príjmového pokladničného dokladu č. XX XXX zo dňa X.X.U. vystaveného spol. A. spol. s r.o,
vyplýva, že od V.. Š. P. V.T. M. bola na úhradu faktúry č. XX XXXX prijatá suma XX.XXX Sk (X.XXX,XX
Z.).

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uvidela, že v posledných rokoch pred smrťou poručiteľky
túto nenavštevovala a bola s ňou len v telefonickom kontakte. Y. nepozná, ani o nej nikdy nepočula. W.
pozývala aj k sebe na návštevu, ale nikdy neprišla. N. jej pri rozhovore nepovedala, že s niekým žije
v spoločnej domácnosti, spomínala len nejakú kamarátku, ktorá jej pomáha. O jej smrti sa dozvedela

od brata a p. E., v marci XXXX.

W. navrhovateľ - T. V., vo svojej výpovedi uviedol, že od roku XXXX u poručiteľky nebol, v roku XXXX
sa stretli iba v kaviarni. V júni XXXX mal cestu cez A., nevedel, že v tom čase už bola mŕtva, nechaljej rukou písaný odkaz v chránke, schránka bola plná pošty. O smrti poručiteľky sa dozvedel od p. E.,
v marci XXXX.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že otec jej nikdy nepovedal, že poručiteľka s niekým žije v spoločnej
domácnosti, nevie ako často chodil jej otec do A., nakoľko od XX-tych rokov nežije s rodičmi. K. jej otec
bol naposledy s poručiteľkou, nemala žiadne zdravotné problémy, bola v poriadku. A. s ňou asi v roku
XXXX.

Právny zástupca navrhovateľov zotrvajúc na podanom návrhu vo svojom prednese poukázal na
skutočnosť, že odporkyňa nededila právom a pretože nežila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti
nepatrí jej ani časť dedičstva, ktoré nadobudla a je povinná vydať navrhovateľom celé nadobudnuté
dedičstvo. Právny zástupca poukázal na to, že navrhovateľka v 1. rade s poručiteľkou pravidelne
telefonovala,bolasňouvpravidelnomkontakte,zaujímalasaoňu,pričomporučiteľkanikdynepovedala,
že by s niekým iným žila v spoločnej domácnosti, maximálne, že mala kamarátku, ktorá k nej chodí na

kávu. Navrhovateľka volala poručiteľke aj po smrti, lebo vôbec nemala vedomosť o tom, že zomrela. Ak
by odporkyňa naozaj bývala s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, jednak by o navrhovateľke určite
vedela a jednak by jej dala vedieť, že poručiteľka zomrela. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol,
že pôvodný navrhovateľ v X. rade uviedol, že sa s poručiteľkou stretával 2 až X krát do roka, v júni XXXX
chcel poručiteľku navštíviť, avšak nevedel, že už bola mŕtva. N. jej odkaz v preplnenej schránke, čo

opäť vrhá pochybnosti o tom, že odporkyňa s poručiteľkou naozaj bývala a viedla spoločnú domácnosť,
ako aj fakt, že odporkyňa vôbec nevedela, že navrhovateľ 2. rade vôbec existuje a prichádza do úvahy
ako dedič. B. Q. V. sesternica poručiteľky uviedla, že sa s poručiteľkou navštevovali, spolu pravidelne
telefonovali. L., že nebohá platila odporkyni za pomoc v domácnosti, čo vylučuje reálne vedenie
spoločnej domácnosti. Taktiež uviedla, že keď bola u poručiteľky a bola tam aj odporkyňa, poručiteľka

ju posielala domov, že už je X hodín, aby už išla a ona aj išla. B. V. K., bratranec poručiteľky uviedol,
že videl poručiteľku platiť odporkyni počas návštevy za upratovanie, jasne sa vyjadril, že v spoločnej
domácnosti nežili, keď tam boli, odporkyňa prišla len na návštevu, lebo bola kedysi poručiteľkina
sestrička a boli kamarátky. B. Q. K., bratranec poručiteľky uviedol, že odporkyňa s poručiteľkou určite
nežila v spoločnej domácnosti, len jej stále dávala peniaze. W., že mal s poručiteľkou veľmi blízky vzťah

ako brat a sestra. W. mu rozprávala všetko, aj intímnosti, preto si je istý, že by mu určite povedala,
keby s odporkyňou žila v domácnosti. B. E. uviedol, že naposledy sa videl s poručiteľkou na pohrebe
jej tety asi v roku XXXX až XXXX. Po pohrebe poručiteľka odchádzala k svojej priateľke na R.. Taktiež
uviedol, že manželka mu vravela, že V.. Š. si platí za umývanie okien, upratovanie a že to robila pani
M.. W., že odporkyňa rozhodne nebývala u Y. Š.J., bývala na R., tam aj platila správcovi bytu za úhrady

za bývanie. B. S. uviedla, že boli dlhoročné dobré kamarátky. Zo začiatku sa navštevovali, neskôr
udržiavali telefonický kontakt a to každý víkend. W. jej vravela, že občas k nej chodieva nejaká známa
umývať okná a upratovať. Y. nikdy menom nespomenula. B. S. poznal poručiteľku sprostredkovane cez
svoju manželku, poručiteľka mu však povedala pri obstaraní zájazdu do Z., že tam ide s p. M., ktorá
jej zvykne občas pomáhať. M. vypočutí svedkovia vyvracajú tvrdenia odporkyne, že žila s poručiteľkou

v spoločnej domácnosti a že by mala byť taktiež dedičkou v tretej dedičskej skupine. N. proti týmto
tvrdeniam stoja tvrdenia samotnej odporkyne, ktorá uviedla, že už pred pätnástimi rokmi ju poručiteľka
požiadala, aby spolu bývali, čo je v zjavnom rozpore s uvedeným výpoveďami účastníkov a svedkov. L.,
že mali s nebohou spoločný účet, čo však podľa navrhovateľov nepreukazuje spoločné hospodárenie.
F. spoločného účtu mohli byť rôzne, napríklad ľahšie vyplácanie odmien v prípade, že odporkyňa

bola poručiteľkou vyplácaná za pomoc, alebo samotná odporkyňa mohla používať tento účet na krytie
nákladov pre poručiteľku, keď jej pomáhala s nakupovaním, upratovaním, zriadenie spoločného účtu v
čase, keď už poručiteľka nemusela mať na to potrebnú spôsobilosť a podobne. Taktiež bankomatovú
kartu k účtu mala iba poručiteľka a aj pošta odporkyni chodila na R.. V. dôležitý argument o neexistencii
spoločnej domácnosti je ten, že odporkyňa počas výsluchu na polícii uviedla, že odišla od V.. Š. XX.

3. XXXX a vrátila sa až 3. 4. XXXX, pričom odišla domov, do svojho bytu na R.. W. tomto výsluchu si
neuvedomovala možnosť tohto sporu a preto vypovedala pravdivo. V tomto konaní už túto skutočnosť
prekrúcala, že údajne odišla v piatok a vrátila sa k poručiteľke v sobotu. C. závažný rozpor usvedčuje
odporkyňu z toho že, nehovorí pravdu. V. argument je oznámenie T., že odporkyňa v termíne od 1. apríla
XXXX do XX. 3. XXXX riadne vykonávala úhrady za rozhlas a televíziu byte na R.. Ak by naozaj viedla

spoločnú domácnosť s poručiteľkou, tieto platby by isto neuhrádzala, pretože by ich uhrádzali spoločne
naraz v jednom byte, odporkyňa s poručiteľkou. Aj táto okolnosť je nepriamym dôkazom o tom, že
tvrdenia a správanie sa odporkyne (prehlásenie si trvalého pobytu po úmrtí poručiteľky na V. XX, A.) sú
iba účelové a nezodpovedajú skutočnosti. B. H. mala iba neurčité domnienky, že odporkyňa veľmi častobola u poručiteľky, akoby tam bývala, avšak je zvláštne, že keď sa pravidelne stretávala s poručiteľkou,
tá jej nikdy nepovedal, že s odporkyňou naozaj bývala, iba sa to svedkyňa domnievala pre jej častú
prítomnosť. B. taktiež uviedla, že to vnímala tak, že poručiteľka s odporkyňa spolu bývajú, ale odporkyňa

mala aj niekde inde bydlisko. W. spoločnej domácnosti ako skutočného a trvalého spoločenstva dvoch
alebo viacerých fyzických osôb vylučuje, aby fyzická osoba žila v dvoch alebo viacerých spotrebných
spoločenstvách (s rôznym okruhom osôb) tak, aby išlo o skutočné (faktické) a trvalé spolužitie. H. osoba
môže byť príslušníkom len jednej domácnosti. B. J.. M., priamy sused poručiteľky, sa opäť len domnieval
a nevedel s určitosťou povedať, či v byte na V. odporkyňa aj reálne bývala. L., že tam občas prebývala

odporkyňa, ale nevedel uviesť či dlhodobo. B. B. uviedla, že s poručiteľkou pracovala, avšak v súkromní
sa nestýkali. Y. sa iba domnieva, že odporkyňa s poručiteľkou spolu žili. B. V.. S., kolega odporkyne
vyvodzoval z ich vzájomnej konverzácie, že spolu žijú alebo že sú spolu. V. dojem, že spolu žijú, avšak
konkrétnejšie dôvody, z čoho to vyvodzoval neuviedol.

Y. vo svojej výpovedi uviedla, že s poručiteľkou sa zoznámila asi pred dvadsiatimi rokmi, keď obe

pracovali v nemocnici. V tom čase jej ťažko ochorela dcéra a poprosila V.. Š., ktorú v tom čase bližšie
nepoznala, či by ju mohla liečiť. Táto ju liečila aj vyliečila, za to jej bola veľmi vďačná a v tomto období sa
skamarátili. N. sa stali blízkymi kamarátkami, trávili spolu dovolenky. P. po piatich rokoch, teda približne
pred pätnástimi rokmi ju poručiteľka požiadala, aby sa k nej na V. nasťahovala, nakoľko mala ťažké
zdravotné problémy a bola sama. Y. jej vyhovela keďže jej dcéra bola v tom čase už dospelá a začala

od tohto obdobia s poručiteľkou bývať. M. bývala u nej, ale niekedy musela chodiť aj na R. do bytu,
kde bola nahlásená jej dcéra. A. bol napísaný na ňu, dcéra v ňom bývala až kým sa nepresťahovala k
priateľovi. K trvalému pobytu na V. prihlásená nebola, prihlásila sa, až keď predmetný byt po poručiteľke
zdedila. Y. pobytu v zamestnaní s poručiteľkou trávili takmer všetok voľný čas, odporkyňa prala a
varila, umývala okná, zabezpečovala opravy v byte ak boli potrebné, trávili spolu dovolenky, niekedy ju

sprevádzala na kongresy. K. mala svoj vlastný účet a okrem toho mali aj spoločný účet, na ktorý vkladali
striedavo peniaze. N. dohodnutý žiadny systém. Zo spoločného účtu používali peniaze na nákup stravy,
na financovanie opráv v byte, na dovolenky. W. nemala deti, ani nikoho. Y. vie, že mala bratrancov a
sesternice,sktorýmisazoznámilanapäťdesiatkenavrhovateľky.A.Č.aT.V.odporkyňavôbecnepozná,
nikdy sa s nimi nestretla, ani nevedela kto sú. W. o nich nikdy nehovorila, odporkyňa ani nevedela, že

mala mať nevlastného brata, poručiteľka jej to nikdy nespomínala a keď s ňou aj chodila po lekároch,
do anamnéz vždy uvádzala, že nemá nikoho. Na oslave jej päťdesiatky navrhovatelia neboli, boli tam
len K. s rodinami, odporkyňa s dcérami a Q. V.. W. asi X rokov pred svojou smrťou dostala chorobu
"ružu" na nohe. Y. sa o poručiteľku starala, obväzovala jej nohu, následne začala krvácať a zistili jej
rakovinu maternice, čo bolo vyriešené operačne. P. X až X rokov pred smrťou poručiteľka začala dosť

piť, začala sa opúšťať, v tom čase chradla tak, že skoro zomrela, preto jej vybavila prijatie na M., kde
jej zistili cirhózu pečene. N. sa však dala dohromady. H. menila zamestnania, naposledy robila v R..
B. poručiteľky odporkyňa oznámila Q. V.. K spoločnému účtu mala bankomatovú kartu poručiteľka,
odporkyňa chodila do banky. S poručiteľkou kupovali všetko spoločne, dali si napríklad urobiť stoličky a
stôl, podlahu, kuchynskú linku, kupovali prádlo. Y. mala kľúče od bytu na V. .

W. zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že odporkyňa
nežila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou. D. žalobu v časti, ktorá presahuje dedičský nárok
navrhovateľov ako dedičov v tretej dedičskej skupine zamietnuť. W. na to, že pokiaľ sa navrhovateľka
domáha vydania dedičstva, musí zodpovedať aj za časť záväzkov poručiteľky. V. uviedla, že svedkovia

navrhovaný navrhovateľkou potvrdili, že s poručiteľkou boli v minimálnom kontakte, aj to iba v
telefonickom, preto ich tvrdenia ohľadne jej života nemôžu mať relevantnú výpovednú hodnotu. Ak aj z
jej strany neboli informovaní o tom, že s niekým žije v spoločnej domácnosti, neznamená to automaticky,
že to tak nebolo. J. o súkromnú informáciu, ktorú nemusela poručiteľka oznamovať príbuzným, najmä
ak s nimi bola v minimálnom kontakte. N. z týchto svedkov napriek tomu, že tvrdili ako veľmi sa zaujímali

o poručiteľku, nevedeli ani to, že bola ťažko chorá a ako dlho a ani to, kto zabezpečoval pohreb. J.
tvrdenia o blízkom vzťahu s poručiteľkou sú teda prinajmenšom sporné. M. svedkov navrhovateľa treba
posudzovať aj s ohľadom na skutočnosť ich tvrdení ohľadne spoločného hospodárenia. M. vierohodne
vyhlasovali, že odporkyňa chodila k poručiteľke iba umývať okná a upratovať, preto dospeli k záveru,
že spolu nehospodárili. Y. je však pravdou a dôkazom je oznámenie B. sporiteľne zo dňa XX. 7.

XXXX o spoločnom účte a spoločnom dispozičnom práve k nemu. B., že odporkyňa s poručiteľkou
spoločne hospodárili potvrdzuje oznámenie B. sporiteľne, v ktorom je jednoznačne uvedené, že mali
spoločný účet, ku ktorému mali obidve dispozičné právo. K ďalším dôkazom o spoločnom hospodárení
a spoločnom bývaní odporkyne s poručiteľkou je doklad o tom, že si spoločne objednali rekonštrukčnépráce na byte a tieto aj spolu zaplatili. Je absolútne nereálne, aby poručiteľka mala spoločný účet a
riešila spoločne rekonštrukciu bytu s niekým kto ako tvrdia svedkovia navrhovateľa chodili poručiteľke
umývať okná a upratovať. Napriek týmto, písomnými dokladmi nesporne preukázanými skutočnosťami,

svedkovia vierohodne vyhlasovali, že spolu nehospodárili, aj keď o tom nemali žiadne informácie. S
ohľadom na túto skutočnosť treba teda posudzovať aj ich ostatné vyjadrenia. Vzhľadom na ich pomer
k veci a rodinné väzby treba posudzovať aj ich prípadnú zaujatosť. V tejto súvislosti treba poukázať na
rozporné tvrdenia navrhovateľky v 2. rade, R. V.Á., ktorá na jednej strane tvrdila, že otec s poručiteľkou
pravidelne telefonoval, na strane druhej nevedela uviesť ako často za ňou chodil s odôvodnením, že od

svojich dvadsiatich rokov nebýva s rodičmi. Je preto prinajmenšom zvláštne, že vie s kým a ako často
si jej otec telefonuje. Čo sa týka výpovede svedka E., všetko boli jeho dohady, sám uviedol, že nikdy
byte na V. nebol, všetko čo potvrdzoval ako dôkaznú informáciu mal iba sprostredkovane od iných ľudí.
Q. svedecká výpoveď nemôže byť relevantná, keďže svedok vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímal
svojimi zmyslami. Keďže svedok v domácnosti, ktorá je predmetom tohto konania nikdy nebol, nemohol
vedieť kto v nej žil. B. svedok pri svojej výpovedi potvrdil, že v rámci trestného konania, ktoré inicioval sa

prokurátorka vyjadrila, že vyslovuje ničím nepodložené domnienky. N. tomu svedkovia, ktorých navrhla
odporkyňa,bolisnimitakmervdennomkontakte,častoichspolustretávaliabolipodrobneinformovanío
ich živote. N. nemali k účastníkom konania, poručiteľke ani k vedci žiadny vzťah. B. A. H.Č. často chodila
za poručiteľkou, často tam videla aj odporkyňu. B. poručiteľka jej potvrdila, že bez odporkyne by nebola
schopná žiť sama. W. tiež, že to bol trvácny vzťah. M., že mali spoločný účet v banke, poručiteľka jej

potvrdila, že odporkyňa mala v byte svoju izbu, uviedla tiež, že sa odporkyňa počas návštevy svedkyne
prezliekala, čo znamená, že mala v byte svoje veci. B. R. M. tiež potvrdil, že ich spolu často videl a
nadobudol dojem, že spolu žijú. A. kolegyňa B. mala tiež vedomosť o tom, že žijú v jednom byte, aj to,
že spolu chodili na nákupy, na dovolenky. V.. A. S. potvrdil, že všetko nasvedčovalo tomu, že spolu žili v
byte jednej z nich, stále boli spolu, spolu riešili bežné veci v domácnosti. B. X. potvrdila, že považovala

ich vzťah za trvalý, pretože ich často stretávala spolu a vedela, že spolu bývajú a že odporkyňa sa o
poručiteľku starala, pretože mala zdravotné problémy. W., že ju videla vždy aj pri sanitke, ktorá prišla
pre pani Š., čo by bolo nemožné, ak by bývala vo svojom pôvodnom byte na R., ktorý je na opačnom
konci A.. W. tiež že chodievali spolu na dovolenky a uviedla aj názor, že spolu hospodárili. F. odporkyne
potvrdila, že matka žila s V.. Š. a sama bývala v byte na R.. B. namietané navrhovateľmi ohľadne trvalého

pobytu odporkyne sú irelevantné. M. odporkyne potvrdila, že odporkyňa sa o V.. Š. starala, najskôr k
nej dochádzala, neskôr sa k nej presťahovala. W., že aj pred ňou poručiteľka viackrát spomínala, že
nikoho nemá, iba odporkyňu. V. vytvorenú spoločnú domácnosť. W. tiež, že v byte na R. žila iba dcéra
odporkyne.

W. zástupkyňa odporkyne zároveň na pojednávaní súdu vzniesla námietku premlčania nároku
uplatneného navrhovateľkou v 2. rade.

Podľa § 485 ods. X Y. zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto
iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má,

podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Podľa § 475 ods. 1, ods. X Y. zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a tí ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo

boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho
deti.

Podľa § 101 Y. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 105 Y. zákonníka, ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína
plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa dedičské konanie skončilo.

L. o dedičstve v zmysle ust. § X75q odst. 1 O.s.p. súd deklaruje právne vzťahy k majetku zanechanom
poručiteľom; dedičské konanie sa tým končí. To však nebráni tomu, aby subjekt, ktorý nebol účastníkom
dedičského konania a tvrdí, že je skutočným dedičom, uplatnil svoje nároky z dedičstva proti tomu, ktodedičstvo nadobudol podľa výsledku dedičského konania. W. prostriedkom na ochranu oprávneného
dediča proti nepravému dedičovi je žaloba podľa § 485 Y.. zákonníka. Podľa ods. X tohto ustanovenia, ak
sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je ten, kto dedičstvo nadobudol,

povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča (§ 485 ods. X Y.. zákonníka). D.
oprávneného dediča podľa ust. § 485 Y.. zák. ako inštitút Y. zákonníka je jediným právnym prostriedkom,
ktorým sa oprávnený dedič môže domôcť ochrany svojho dedičstva; závisí len na vôli oprávneného
dediča, či bude požadovať vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi, alebo nie. D. v zmysle ust. §

485 Y.. zák. bude úspešná, ak sa žalobcovi podarí pri splnení zákonných predpokladov, vyvrátiť právnu
domnienku subjektívneho dedičského práva žalovaného ako nepravého dediča tým, že preukáže svoje
dedičské právo a tak vylúči, aby nepravý dedič nadobudol dedičstvo úplne alebo sčasti. D. na ochranu
oprávneného dediča (§ 485 Y.. zák.) sa odlišuje od žaloby na ochranu vlastníka podľa ust. § X26 ods.
1 Y.. zák. okrem subjektov, posudzovaných právnych vzťahov, spôsobu nápravy, hlavne tým, že právo
oprávneného dediča na vydanie dedičstva sa na rozdiel od práva vlastníka, ktoré je nepremlčateľné (§

100 ods. X veta prvá Y.. zák.), premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie skončené (§ 100 ods. X veta druhá, § 105
obč. zák.). N. dedičom v zmysle ust. § 485 Y.. zákonníka je ten, kto podľa rozhodnutia o dedičstve
nadobudol majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nadobudnúť nemal buď vôbec alebo v
takomrozsahu,vakomhonadobudol.N.dedičjepovinnývydaťoprávnenémudedičovimajetok,ktorýpo

poručiteľovineoprávnenezískal;aktoniejemožnémusízamajetokposkytnúťpeňažnúnáhradu.B.prax
v konaní o vydanie dedičstva pri nehnuteľnostiach zapísaných do katastra nehnuteľností pripúšťa nielen
žalobu o vydanie nehnuteľnosti, ale aj žalobu o určenie vlastníckeho práva, pri ktorej nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem.

Y. je dedičkou po zomrelej V.. Y. Š., rod. A., nar. X.X.U., zom. X.X.U. a to na základe osvedčenia o
dedičstve, ktoré bolo vydané Q.. T., notárkou, v konaní XXD XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.X.XXXX. Z obsahu osvedčenia o dedičstve vyplýva, že poručiteľka nezanechala závet ani listinu
o vydedení a ako jediný dedič v J.. dedičskej skupine prichádza do úvahy odporkyňa ako spolužijúca
osoba.

V J.. dedičskej skupine okrem spolužijúcej osoby dedí aj poručiteľov súrodenec a ak jeho niet, jeho deti.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka v 1. rade a pôvodný navrhovateľ v 2. rade - T. V., sú
právnymi nástupcami - dcérou a synom nevlastného brata poručiteľky V.. Y. Š., B. V., teda dedičmi v

J.. dedičskej skupine spolu s odporkyňou ako spolužijúcou osobou. V konaní o prejednaní dedičstva po
zomrelej V.. Y. Š. by teda boli oprávnení dediť spolu s odporkyňou. Navrhovatelia však v konaní popierali
dedičské právo odporkyne a domáhali sa vydania celého dedičstva, preto predmetom konania bolo aj
preukazovanie skutočnosti, či odporkyňa spĺňa podmienky spolužijúcej osoby v zmysle ust. § 475 ods.
X Y.. zákonníka, podľa ktorého dedičom v tretej dedičskej skupine sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej

po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a tí, ktorí sa z tohto dôvodu starali o
spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa, teda či odporkyňa podľa dedičského
práva nemala vôbec dedičstvo nadobudnúť alebo ho nemala nadobudnúť v takom rozsahu, v akom
ho nadobudla.

B. domácnosťou v zmysle ust. XXX ods. X Y.. zákonníka sa podľa ustálenej judikatúry rozumie spolužitie
dvoch alebo viacerých osôb, ktoré spolu žijú trvale a ktoré spoločne hradia náklady na svoje potreby.
H. osoby si nemusia byť blízke v zmysle ust. § 116 Y.. zákonníka, ich spoločná domácnosť predpokladá
spravidla spoločné bývanie v jednom alebo viacerých bytoch, pričom výnimka z tohto pravidla je možná
vtedy, ak ide o dočasný alebo prechodný pobyt inde z dôvodu liečenia, návštevy príbuzných, výkonu

práce alebo z iných obdobných dôvodov. B. domácnosť predstavuje spotrebné spoločenstvo dvoch a
viacerých osôb trvalej povahy, a preto spoločnú domácnosť predstavuje skutočné a trvalé spolužitie,
v ktorom členovia prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb a v ktorom spoločne bez
rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. M. sa, aby sa spolužijúca osoba starala o spoločnú
domácnosť (obstarávaním domácich prác, udržiavaním poriadku v byte, staroslivosťou o bielizeň a

údržbu šiat, prípravou jedla s pod.) alebo aby poskytovala prostriedky na úhradu potrieb spoločnej
domácnosti alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa. B. spoločenstvo členov domácnosti
nevylučuje,abyčasťpríjmovjednéhozčlenovdomácnostitomutočlenoviostalaatensňounaložilpodľa
svojho uváženia. Pre vznik spotrebného spoločenstva taktiež nie je rozhodujúce, či člen domácnosti jev nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt (toto má len evidenčný charakter) a toto nič nemení
na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. B. v spoločnej domácnosti je dokonca možné
aj vtedy, ak bývajú jej členovia vo viacerých bytoch, ak však trvalo žijú spolu v zmysle spoločného

zdieľania kľúčových životných záujmov a ak spolu uhrádzajú náklady na svoje potreby. B. pobyt jedného
z členov domácnosti v istom období odôvodnený potrebou postarať sa o vlastný nehnuteľný alebo
hnuteľný majetok predstavuje prípustnú výnimku z pravidla inak vyžadovaného spoločného bývania a
to z dôvodu, že je potrebné reflektovať spoločenské zmeny, rozvoj vlastníctva nehnuteľného majetku a
fakticitu vzťahov v dnešnej spoločnosti, kedy sa stále častejšie objavujú prípady, že niektorý z členov

spoločnej domácnosti žije po prechodnú dobu (z rôznych dôvodov) na viacerých miestach bez toho,
aby mal v úmysle opustiť spoločnú domácnosť. Ak teda poručiteľ v určitom období, resp. po určitú
dobu býva oddelene od spolužijúcej osoby, môže s ňou napriek tomu vytvoriť také spoločenstvo, ktoré
sa neobmedzuje len na občasné návštevy alebo príležitostnú výpomoc, ale v skutočnosti predstavuje
spoločnúdomácnosť.B.ajovlastnúnehnuteľnosť,pretoniejedôvodom,ktorýbybránilvznikuspoločnej
domácnosti.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa spĺňala podmienky
spolužijúcejosobypodľav§475ods.XY..zákonníka,keďpodobujednéhorokapredsmrťouporučiteľky
s touto žila v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. W. súd poukazuje
na skutočnosť, že poručiteľka mala s odporkyňou zriadený spoločný účet, teda bola spolumajiteľkou

finančných prostriedkov uložených na účte, ktoré boli používané aj na úhradu spoločných potrieb;
odporkyňa nemala iba dispozičné oprávnenie k účtu, ktoré by jej umožňovalo iba nakladať s finančnými
prostriedkami účtu patriacimi poručiteľke, napr. na účely, na ktoré poukazovala navrhovateľka v 1. rade,
ale bola ich spoluvlastníkom; z obsahu výpisu z účtu založeného v spise vyplýva, že prostriedky z
tohto účtu, t.j. aj finančné prostriedky odporkyne boli používané na úhradu nákladov spojených s bytom

poručiteľky. Z listinných dôkazov založených v spise (zmluva o používaní platobnej karty) ďalej vyplýva,
že spoločný účet poručiteľky a odporkyne bol zriadený minimálne od X.X.XXXX, teda viac ako jeden rok
pred smrťou poručiteľky a bol zriadený aj v deň jej smrti. B. účet dvoch osôb predstavuje rovnocenné
postavenie ich majiteľov nielen čo do disponovania s prostriedkami na účte, ale predovšetkým čo do
ich vlastníctva.

T. mal súd v konaní preukázané, že odporkyňa spolu s poručiteľkou rekonštruovali byt na V., pričom
faktúra z roku XXXX za vykonané práce bola vystavená ako na poručiteľku, tak aj na odporkyňu a platba
za vykonané rekonštrukčné práce bola prijatá od oboch.

L. listinné dôkazy podľa názoru súdu jednoznačne preukazujú, že poručiteľka s odporkyňou spoločne
uhrádzali náklady na svoje potreby, nakoľko je vylúčené a krajne nelogické, aby si poručiteľka zriadila
spoločný účet s niekým, kto mal byť jej "upratovačkou" a kto by jej pomáhal v domácnosti za finančnú
odmenu. Z rovnakých dôvodov je vylúčené a krajne nelogické, aby sa odporkyňa z vlastných finančných
prostriedkov podieľala na úhrade nákladov za rekonštrukciu bytu, ktorého výlučným vlastníkom bola

poručiteľka a aby takéto spoločné investovanie do cudzej nehnuteľnosti robila bez toho, aby medzi ňou a
poručiteľkou existovalo vzájomné a trvalé (aj do budúcnosti plánované) spolužitie. B. sa pritom považuje
právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo
trvale, nielen na prechodnú dobu.

W. o intenzite vzťahu poručiteľky a odporkyne svedčí taktiež medzi účastníkmi konania nesporná
skutočnosť, že odporkyňa bola poručiteľkou určená za jednu z osôb oprávnených na poistné plnenie
v X/X v prípade jej smrti, čo napokon potvrdila aj v konaní vypočutá svedkyňa Q. V., ktorej pripadla
druhá polovica plnenia. Aj z vykonaného dokazovania napokon vyplynulo, že z rodiny mala poručiteľka
veľmi dobrý vzťah práve s Q. V., a pokiaľ bola odporkyňa tou druhou osobu (a nie v celom rozsahu Q.

V. ani nikto iný z rodiny), ktorej malo byť podľa vôle poručiteľky poskytnuté poistné plnenie v prípade
jej smrti, potom je možné konštatovať, že poručiteľka a odporkyňa nielenže žila po dobu jedného roka
pred smrťou poručiteľky v spoločnej domácnosti s poručiteľkou, ale medzi poručiteľkou a odporkyňou
bol bezpochyby aj veľmi blízky vzťah.

L. skutočnosti jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi potvrdzujú aj výpovede svedkov najmä
A. H., ktorá poznala poručiteľku od malička, pretože vyrastali spolu na jednom sídlisku, pracovali v
jednej nemocnici, dostali byt v rovnakom bytovom dome, poručiteľku navštevovala v jej domácnosti a
na rozdiel od rodinných príslušníkov nielenže vedela o spoločnom účte poručiteľky a odporkyne, aletaktiež sa jej poručiteľka zdôverila, že nebyť odporkyne, sama by žiť nemohla a na rozdiel od rodinných
príslušníkov, bola to práve odporkyňa, ktorá "stále behala za poručiteľkou do nemocnice", a ktorá vždy
bola informovaná o jej zdravotnom stave. B. taktiež uviedla, že v roku pred smrťou poručiteľky, pred

M. nocou, keď bola v jej byte vešať závesy, pretože odporkyňu "seklo", jej poručiteľka označila jednu
z izieb, ktorá "bola V.. N. aj okolie poručiteľky - v konaní vypočutí svedkovia - J.. R. M., Ž. B., V.. A.
S., V.. V. X., jednoznačne vo svojich výpovediach potvrdili, že vzťah poručiteľky a odporkyne bol bližší,
všetci sa vyjadrili, že zo správania oboch žien mali dojem, že spolu žijú. N. svedkyňa M. Š., švagriná
odporkyne potvrdila, že sa odporkyňa nasťahovala k poručiteľke potom ako odišla na dôchodok a že

odporkyňa s poručiteľkou bývala. B. navštevovala domácnosť poručiteľky, a aj jej sa poručiteľka zverila,
že nemá nikoho a jej jedinou oporu je odporkyňa. Podľa vyjadrenia svedkyne odporkyňa viedla spoločnú
domácnosť s poručiteľkou, bývala tam, upratovala, varila, viedla domácnosť, starala sa o poručiteľku.
.
B., že odporkyňa sa podieľala na vedení domácnosti vykonávaním rôznych domácich prác napokon
nebola spochybnená ani svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov poručiteľky, pretože títo

poukazovaliibanato,žeodporkyňanežilavspoločnejdomácnostisporučiteľkouazavykonávanépráce
jej poručiteľka platila. C. tvrdenia však súd nemal v konaní ničím preukázané a zostali iba v rovine ničím
nepodložených dohadov. N. v konaní vypočutí rodinní príslušníci poručiteľky minimálne v rozhodnom
období (jeden rok pred smrťou poručiteľky) nenavštevovali domácnosť poručiteľky (svedok V. K. bol
naposledy u poručiteľky rok a pol pred jej smrťou, Q. K. sa asi rok pred jej smrťou s poručiteľkou pohádal

a odvtedy sa spolu nestretávali, H. E. do bytu poručiteľky vôbec nechodil, ba ani samotná navrhovateľka
v v1. rade v byte poručiteľky nikdy nebola, pôvodný navrhovateľ v 2. rade nebol u poručiteľky od roku
XXXX)atedaimaninemohlobyťznámeskýmaakýmspôsobomviedlaporučiteľkaživotvosvojombyte.
Q. najbližšou osobou z rodiny bola pre poručiteľku svedkyňa V.. Napriek tomu však nebola poručiteľke
natoľko blízka, aby ju poručiteľka oboznamovala s tým, že v byte býva s odporkyňou, že majú spolu

zriadený spoločný účet, že si spoločne rekonštruovali byt, že v jej prospech uzatvorila životnú poistku.
A pokiaľ o týchto veciach, ktoré majú výlučne súkromnú povahu nevedela Q. V., potom nie je dôvodné
sa domnievať, že sa poručiteľka o uvedených skutočnostiach zmieňovala v príležitostných telefonických
rozhovoroch ostatným členom rodiny, s ktorými sa ani nestretávala.

N. aj samotná svedkyňa V. vo svojej výpovedi uviedla, že sa s odporkyňou rozprávala, keď volala
poručiteľke, čím potvrdila, že odporkyňa u poručiteľky bývala, pretože nie je zrejmé, prečo by odporkyňa,
ktorá mala poručiteľke iba pomáhať s domácimi prácami a poručiteľka jej mala za to platiť, mala dvíhať
telefón v byte poručiteľky a komunikovať so svedkyňou.

W. teda rodina poručiteľky z veľkej časti žijúca mimo A. nevedela o vzťahu a spolužití poručiteľky s
odporkyňou, resp. nepoznala charakter a intenzitu ich vzájomného vzťahu, toto ešte nepotvrdzuje, že
reálne spolužitie poručiteľky a odporkyne neexistovalo, keď zároveň svedkovia z najbližšieho okolia
poručiteľky stretávajúci sa s ňou v práci, v dome kde bývala, navštevujúci ju v jej byte, túto skutočnosť
potvrdzovali.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď súd dospel k záveru, že odporkyňa spĺňala podmienky
dedenia v J.. dedičskej skupine ako spolužijúca osoba, pričom navrhovateľka v 1. rade a pôvodný
navrhovateľ v 2. rade boli tiež dedičmi v J.. dedičskej skupine, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a
rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď zároveň v časti peňažného plnenia

bolo treba prihliadnuť nielen na aktíva poručiteľky - byt na V. M. A., zostatok na účte v sume X.XXX,XX Z.
ale aj na pasíva dedičstva - pohrebné trovy v sume XXX,XX Z., nakoľko dedičstvom, ktoré je predmetom
žalobypodľa§485Y..zákonníkasarozumietzv.čistáhodnotadedičstva(aktívamínuspasíva),zčohoX/
X predstavuje sumu XXX,XX Z. (X.XXX,XX - XXX,XX : X). V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky
v 1. rade zamietol.

N. odporkyňa sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd tiež na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške X,X% ročne z dlžnej sumy a to od XX.X.XXXX do zaplatenia, keď
splatnosť pohľadávky z titulu vydania dedičstva nie je stanovená zákonom a nebola dohodnutá ani
účastníkmi konania, preto sa za deň splatnosti považuje deň, ktorý nasleduje potom, ako bol dlžník

na plnenie veriteľom vyzvaný (§ 563 Y.. zákonníka). Navrhovateľ súdu nepreukázal, že odporkyni bola
riadne doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy, preto k omeškaniu odporkyne s plnením peňažného
záväzku došlo v deň, ktorý nasledoval potom, ako jej bol súdom doručený návrh na začatie konania, t.j.
XX.X.XXXX. V zostávajúcej časti úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.N. navrhovateľky v 2. rade na vydanie dedičstva súd zamietol, keď vychádzal z toho, že navrhovateľka
v 2. rade nie je dedičom v J.. dedičskej skupine, ktorej by vzniklo originálne právo domáhať sa

vydania dedičstva po zom. V.. Š.. Navrhovateľka v 2. rade je právnym nástupcom - dcérou pôvodného
navrhovateľa v 2. rade - T. V., ktorý bol oprávnený dediť ako syn nevlastného brata poručiteľky v
J.. dedičskej skupine. Navrhovateľka v 2. rade teda môže uplatňovať nárok na vydanie dedičstva,
avšak odvodzujúc ho iba od skutočnosti, že nositeľom majetkového práva, o ktoré v konaní ide, bol
jej právny nástupca, teda od skutočnosti, že majetkové právo, ktoré je predmetom konania bolo po

jej právnom predchodcovi v dedičskom konaní riadne prededené. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že i keď podľa ust. § 460 Y.. zákonníka platí, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, právna
úprava dedičského práva vychádza z ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, pretože okrem iného
predpokladá, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a o ňom rozhodnuté.
Až rozhodnutím vydaným v dedičskom konaní je prechod dedičstva z poručiteľa na dediča dovŕšený.
F. nadobúda vlastnícke alebo iné majetkové práva k predmetu dedenia len v rozsahu, ktorý vyplýva z

takéhoto rozhodnutia. Teda až zahrnutím pohľadávky, príp. iného majetkového práva do dedičstva a
potvrdením o nadobudnutí dedičstva je dedičovi daná aktívna legitimácia k disponovaniu s pohľadávkou
alebo majetkovým právom poručiteľa. Z uvedeného princípu vychádza aj ust. § 481 Y. zákonníka, podľa
ktorého, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na právnu teória, ktorá odlišuje medzi tzv. potencionálnym dedičom,
t.j. tým, ktorému v dôsledku smrti (objektívnej právnej skutočnosti) patrí právny dôvod, t.j. dedičský
titul, tzv. putatívnym (domnelým) dedičom, t.j. tým, ktorý využije alebo nevyužije svoje právo dedičstvo
odmietnuť a tzv. skutočným dedičom, t.j. tým, ktorý dedičstvo neodmietol a v rámci vyporiadania
dedičstva aj majetok zdedí.

W. navrhovateľ v 2. rade - T. V., ktorý bol oprávneným dedičom a mal podľa práva dediť po poručiteľke
V.. Y. Š., zomrel dňa X.X.U.. L. Okresného súdu v B. N. M. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. 4D XXX/XXXX
- XX bolo konanie zastavené, pretože poručiteľ nezanechal majetok. L. nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.X.XXXX. Súd konanie o návrhu navrhovateľa zastavil, nakoľko podľa § 107 ods. X O.s.p., ak ide

o majetkovú vec a navrhovateľ zomrel, súd v konaní pokračuje s dedičmi účastníka alebo s tými, ktorí
podľa výsledku dedičského konania prevzali právo, o ktoré v konaní ide, z čoho je zrejmé, že toto právo
musí byť v dedičkom konaní prededené a dedičstvo právnemu nástupcovi súdom potvrdené tak, ako
to okrem iného predpokladá aj ust. § 481 Y.. zákonníka. Z výsledkov dedičského konania vyplynulo,
že majetkové právo, ktoré je predmetom tohto konania nebolo v dedičskom konaní po zomrelom T.

V. riadne prejednané, teda navrhovateľka v 2. rade sa nestala nositeľkou práva, o ktoré v konaní ide,
pretože právo, ktoré je predmetom konania jej nebolo v dedičskom konaní rozhodnutím súdu potvrdené.

W. navrhovateľka v 2. rade následne vstúpila do konania ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa
v 2. rade, súd návrh navrhovateľky v 2. rade na vydanie dedičstva zamietol, keď navrhovateľka ani

teraz súdu nepreukázala, že by dedičstvo po zomrelom T. V. bolo riadne prejednané a teda že by ako
dedič nadobudla majetkové práva, o ktoré v konaní ide, teda že by pohľadávka, ktorá je predmetom
tohto konania bola dodatočne prejednaná v konaní o novoobjavenom dedičstve. W. pohľadávka, ktorá
je predmetom konania nebola v dedičskom konaní riadne prejednaná, potom návrhu navrhovateľky v 2.
rade nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu, že jedinou žalobou, na základe ktorej sa dedič môže domáhať

zaradenia pohľadávky do dedičstva s následným riadnym prejednaním dedičstva, je žaloba o určenie,
že vec, právo alebo pohľadávka patria do dedičstva. Navrhovateľka v 2. rade sa však svojho nároku
takouto žalobou nedomáhala.

Ak by súd návrhu navrhovateľky v znení žaloby, akou sa domáhala proti odporkyni vydania dedičstva

vyhovel, bezpochyby by takýmto rozhodnutím dochádzalo k obchádzaniu dedičského konania, na
výsledkoch ktorého má štát záujem nielen z hľadiska fiskálneho ale najmä z hľadiska právnej istoty ako
samotných dedičov (najmä pokiaľ sa jedná o nehnuteľné veci), tak aj tretích osôb, keďže v prípade,
ak dedič neodmietne dedičstvo a nadobudne majetkovú hodnotu, ktorá je v dedičskom konaní riadne
prejednaná, potom do výšky ceny nadobudnutého dedičstva zodpovedá aj za poručiteľove dlhy § 470

- § XXX Y.. zákonníka.

D. navrhovateľky v 2. rade by taktiež nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu vznesenej námietky
premlčania odporkyňou, nakoľko dedičské konanie po zomrelej V.. Y. Š. bolo právoplatne ukončenédňa XX.X.XXXX. Návrh na začatie konania o návrhu navrhovateľky v 2. rade bol súdu doručený dňa
29.2.2016, teda po uplynutí X-ročnej premlčacej lehoty.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods.
3 O.s.p.)

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dní ododňajehodoručenianapodpísanom
súde, písomne, dvojmo. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.