Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3Cb/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311214341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Bejdová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2020:8311214341.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Anna Bejdová, v spore žalobcu: N. N., s miestom podnikania XXX

XX F. XXX, X.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Valerij Podoľskij, advokát, Advokátska kancelária so
sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, p r o t i žalovanému: N. spoločenstvo J. K., XXX XX K., X.:
XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova
20, 042 83 Košice, IČO: 35 514 892, v konaní o zaplatenie sumy 33 211,49 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu zamieta.

II. Priznáva žalovanému zo strany žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 33 211,49 eura s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 01.08.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe platnej a účinnej Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorú uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca, v súlade s predmetom zmluvy
obhospodaroval podľa platného Q. (lesného hospodárskeho plánu) lesné pozemky žalovaného v k.
ú. K., za dohodnutých podmienok. U. nijakým spôsobom predmetnú nájomnú zmluvu neporušil. Z

iniciatívy niektorých členov pozemkového spoločenstva a neskôr aj štatutárnych zástupcov v rozpore
s nájomnou zmluvou a právnymi predpismi mu bolo znemožnené obhospodarovanie podľa platného
Q., čím mu vznikla majetková ujma. S niektorými dodávateľmi prác - pracovníkmi mal podpísané
zmluvy, ktoré nemohol po zákaze obhospodarovania dodržať, taktiež nemohol dodať kontrahované
drevo odberateľom. Vo veci dodržal zákonný postup, avšak bezvýsledne. Žalobca je podnikateľský
subjekt, ktorého cieľom je hospodáriť tak, aby vytváral zisk. Hospodárenie v lese je komplex výkonov a
výdavkov, ktoré je potrebné v zmysle LHP vykonávať, ako sú pestovné činnosti, zalesňovanie, vyžívanie,

prerezávky, prebierky, príprava palivového dreva a pod., v tomto prípade aj zaplatenie nemalého
dohodnutého nájmu. To všetko mu bolo zo strany žalovaného zákazmi a fyzickým bránením výkonu prác
znemožnené, čím mu vznikla škoda - ušlý zisk za nevyťaženú plánovanú drevnú hmotu vo výške 27
052,90 eura. V rozpore s Nájomnou zmluvnou podľa článku 1 Podmienky, žalovaný ako prenajímateľ
mu nevytvoril podmienky pre hladký priebeh zabezpečenia plnenia LHP, ba naopak znemožnil mu
výkon jeho práv. Týmto bránením došlo zo strany žalovaného aj k porušeniu právnych predpisov a
protiprávnemu konaniu a to § 21 ods. 3 a 4 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorým sa spravuje nájom

poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, nakoľko zákazom
ťažby a hospodárenia na predmete nájmu mu spôsobil škodu - ušlý zisk. Uviedol, že subsidiárne platia
ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. V zmysle § 673 Občianskeho zákonníka
nájomca nie je ani povinný platiť nájom, okrem iného, ak nemohol vec užívať dohodnutým spôsobom,t. j. nerušene. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, nakoľko porušil svoju povinnosť z nájomnej
zmluvy a zákona, na základe čoho došlo ku škode - ušlému zisku a žalovaný sa nemôže ničím vyviniť
za svoje úmyselné konanie, preto je tu príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom

škody. Uviedol, že v plnom rozsahu tu boli naplnené atribúty na náhradu škody v zmysle § 373 a
nasl. Obchodného zákonníka, a poukázal na stranami podpísanú a platnú Nájomnú zmluvu zo dňa
15.04.2008, ktorá sa taktiež nachádza na príslušnom lesnom úrade.

3. Vo veci tunajší súd naposledy rozhodol rozsudkom (medzitýmnym rozsudkom) zo dňa 22.03.2018

pod č. k. 3Cb/27/2012-242, ktorým rozhodol, tak že: I. Základ žalobného nároku je opodstatnený.

4. Proti uvedenému rozsudku (medzitýmnému rozsudku) žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie,
pričom Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.02.2019 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil
súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

5. V zmysle intencií Krajského súdu Prešov súd doplnil dokazovanie výsluchom, zástupcu žalobcu,
zástupkyne žalovaného, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
6. Súd zistil, z Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, že žalovaný N. spoločenstvo J. K., ako
prenajímateľ a žalobca N. N. ako nájomca, uzatvorili nájomnú zmluvu s predmetom zmluvy: prenájom
lesných pozemkov v k. ú. obce K. na ich obhospodarovanie podľa platného Q. na obdobie od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. R. zmluva je podpísaná za nájomcu a prenajímateľa.
7. Listom zo dňa 25.10.2010 adresovaným žalovanému N. spoločenstvu J. K., bola podaná žiadosť
o zastavenie ťažby na súkromných lesných pozemkoch v k. ú. K., vlastníkov lesných pozemkov
uvedených v tomto liste a to X.. A. I., K. H., K. W., K. U., S. U., K. U., O. I., O. I., S. A.. N. jednotlivých
menách sú aj vlastnoručné podpisy. B. vlastníci zároveň žiadosť o zastavenie ťažby zo dňa XX.XX.XXXX

zaslali aj N. N. s tým, že ho žiadajú o nápravu z dôvodu, že zistili, že je nájomcom prenajatých lesných
pozemkov od N. spoločenstva v K., a z podkladov Q. zistili, že ťažbu vykonával na súkromných lesných
pozemkoch neoprávnene. N. N. listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovanému K. H. upozorňuje ho na
dopustenie sa trestného činu a že bude od všetkých, ktorí žiadali zastavenie ťažby žiadať úhradu
všetkých svojich strát.

8. Z listu N. spoločenstva J. K. adresovaný N. N. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejme, že žalovaný žiada
žalobcu o pozastavenie ťažbovej činnosti a žiada o predloženie Q. z dôvodu viacerých žiadosti fyzických
osôb vlastníkov lesných pozemkov v k. ú. K. o zastavenie ťažby na ich súkromných pozemkoch.
9. Z listu N. I. V., zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že tento oznamuje pozastavenie ťažby na pozemkovom
spoločenstve J. K., z dôvodu doručenia žiadosti o zastavenie ťažby niektorých vlastníkov lesov

pozemkového spoločenstva J. K., z dôvodu, že nevie v ktorých dielcoch (častiach lesa) sa uvedené
vlastnícke parcely nachádzajú. B. oznámenie V. N. I. zaslal predsedovi N. spoločenstva S. U., žalobcovi
N. N., V. lesnému úradu v I..
10. Žalobca predložil súdu aj ďalšie doklady a to dohodu o vykonaní práce uzatvorenú medzi žalobcom
a pracovníkom K. D. zo dňa XX.XX.XXXX, s pracovníkom K. J. zo dňa XX.XX.XXXX, s K. J. zo dňa

XX.XX.XXXX. J. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, na dodávku a odber vlákninového dreva medzi N. N.
ako predávajúcim a A. D., s.r.o., N. ako kupujúcim, a dodatky k tejto zmluve zo dňa XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX. J. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, na dodávku dreva medzi N. N. ako predávajúcim a
Q.&Co, s.r.o, ako kupujúcim. U. medzi N. N. ako predávajúcim a spoločnosť I. W., a.s., ako kupujúcim
na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako aj ďalšie doklady. I. zistil z dokladov, ktoré predložilo

N. spoločenstvo J. K., že dňa XX.XX.XXXX, na základe ustanovujúce schôdze bolo založené N.
spoločenstvo J. K., ktoré bolo zaregistrované dňa XX.XX.XXXX na V. úrade v I..
11. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č.X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý si dal vypracovať
znalcom X.. S. A. znalcom v odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov, hospodárska úprava lesov,
pestovanie lesov, spracovanie dreva, poľovníctvo, pričom žiadal, aby mu znalec vypočítal ušlý zisk

vyplývajúci z nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným za obdobie do konca roka 2011. V závere
uvedeného znaleckého posudku sa uvádza, že celková výška ušlého zisku žalobcu vyplývajúceho z
neplnenia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným za rok 2011 je 30 140,- eur.
12. Dňa 23.01.2020 písomne zástupca žalobcu predložil vo veci zmenu petitu žaloby s tým, že poukázal
nato, že vo veci si dal vypracovať znalecký posudok na výšku ušlého zisku. Zmenu žalobného petitu

žiadal tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi titulom ušlého zisku sumu 30 140,- eur spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia.

13. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.14. Podľa § 142 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena

žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje
súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
15. Na pojednávaní dňa 30.01.2020 za prítomnosti sporových strán súd uznesením pripustil zmenu
žaloby žalobcu tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi titulom ušlého zisku sumu 30 140,- eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia.

16. Zástupca žalobcu S.. C. advokát vo veci uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojej žalobe. Uviedol,
že z pohľadu odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vytkol, že zmluva je neurčitá
a takisto hlavne sa zaoberal otázkou nedostatku prejavu vôle žalovanej strany v tejto zmluve. Tu uviedol
jednak to, čo bolo písomne uvedené z mojej strany a zároveň dodávam údaje na neurčitosť zmluvy
zo dňa 15.04.2008 k tomu uviedol, že táto zmluva bola vyhotovená a podpísaná stranami v bežnom

znení, kde pri podobných právnych vzťahoch sa podpisovala obvykle takýmto spôsobom. Bolo v nej
uvedené, čoho sa týka predmet nájmu a to čo krajský súd nevidel, je zrejmé aj z tohto znaleckého
posudku, ktorý predložili, lebo aj on vychádzal z LHP (lesohospodárskeho plánu), ktorý bol prílohou tejto
zmluvy. To znamená, že zmluva bola určitá, v prípade, že by nebola štandardná, že by sa neposudzovala
táto zmluva ako nájomná zmluva, tak prichádza do úvahy ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka,

kde sú nepomenované zmluvy a tento právny vzťah sa niečím riadil a to bola tá konkrétna nájomná
zmluva zo dňa 15.04.2008. Znamená, že mala náležitosť aj tú, lebo bol tam LHP, ktorý bol súčasťou
tejto zmluvy a na základe tejto zmluvy a dal do pozornosti, že sa hospodárilo podľa neho a aj plnilo.
To znamená, že počas platnosti zmluvy došlo z druhej strany, to znamená zo strany žalovaného, resp.
jej niektorých členov, resp. spoločníkov k prejavu nevôle s touto tu zmluvou, čo mali vyjadriť, prípadne,

keď mali nad 51 %, čo je podmienka pri takýchto vzťahoch prejavenia svojej vôle mohli dať žalobu o
neplatnosť tejto zmluvy vypovedať prípadne uvedenú zmluvu, čo sa nestalo. Len sa stala tá skutočnosť,
že sa bránilo najmä, resp. v hospodárení podľa LHP a žalobca nemohol ďalej pokračovať a splniť
ročný plán ťažby, ktorý bol na tento rok, čo je uvedené aj v znaleckom posudku okolo 1500 m3, bolo
vyťažených a nevyťažených bolo 1100m3 je to uvedené v tomto znaleckom posudku. Vznikla škoda v

príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zo strany žalovanej, že počas nájmu nemožno brániť užívaniu
predmetu, tak ako sa stalo v tomto prípade. Pokiaľ ide o prejav vôle už to aj spomenul, že v takýchto
veciach sa vyžaduje, keď ide o spoločenstvá nad 50 % väčšina, aby mohlo dochádzať k nejakej zmene
alebo nájmu a tak ďalej. To, že nie je pravdou, to tvrdenie, že malo predchádzať valné zhromaždenie
žalovaného a toto malo dať pokyn na uzatvorenie zmluvy. Tu poukázal na stanovisko odvolacieho

súdu, kde aj uviedol vo svojom vyjadrení. Aký je právny názor na toto stanovisko. Prejav vôle je nejaký
subjektívny pocit, to znamená, keď ničím nemôže žalovaná strana potvrdiť, že 51 % spoluvlastníkov
bolo nespokojných s touto zmluvou a neurobili nič, pretože zmluva bola platná. Takže vôľa nie je
iba jednotlivca takýchto obdobne reflektuje na príklady, ktoré už mal, kde sa jednalo o poľovníctvo, o
vypovedanie nájomných zmlúv z bytov. Nikto sa nezaoberal jednotlivcami, pokiaľ sa jednalo o prenájom,

pretože jednotlivci nemajú väčšinový podiel. To znamená, aj keby mali vôľu a prejavili vôľu, tak nemali
dostatok hlasov, aby to zmenili. A ešte na dôvažok, pokiaľ ide o podpísanie tejto nájomnej zmluvy ako
to bolo, tak na požiadanie výboru žalovaného pán N. sa zúčastnil na zhromaždení a oni ho vyzvali,
aby urobil a podpísal nájomnú zmluvu. S tým, že táto bola riadne zaregistrovaná na okresnom úrade.
Žalovaní majú právnu subjektivitu a za nich navonok konajú predseda a v takýchto veciach, keď sa

jedna o úkon ešte len dvaja členovia, pričom túto zmluvu podpísal za prenajímateľa pán U., ktorý bol
predsedom žalovaného a člen výboru O. C.. Dodal, že v tejto veci sa už vyjadrovali, bolo vykonané
dokazovanie v širokom rozsahu v prvom stupni, takisto aj boli dvakrát protichodné rozhodnutia krajského
súdu vydané. Pridržiava sa doterajších ústnych, písomných prednesov. Uviedol, že ide o obchodno-
právny vzťah, resp. jemu podobný, kde sa používajú aj ustanovenia iných právnych predpisov, tak

ako zástupkyňa žalovaného povedala a citovala nejaký právny predpis, ktorý vraj v tom čase už nebol
platný, tak sa tento vzťah posudzoval hlavne podľa Obchodného zákonníka, kde priamo v zmluve je
odkázané, že tento právny vzťah sa bude v inom riadiť podľa Obchodného zákonníka. To znamená tieto
podporné právne predpisy na ktoré sa odvoláva celý čas protistrana sú len doplňujúce predpisy, ktoré
tento vzťah nejakým spôsobom objasňujú, resp. že je taká možnosť a povolené aj podľa iných právnych

predpisov konať a prenajímať lesnú pôdu, poľnohospodársku pôdu. Preto trval na uvedenej žalobe, ako
aj zmeneného petitu žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ušlého zisku žalobcovi.
17. Zástupkyňa žalovaného S.. X. W., advokátka vo veci uviedla, že žaloba je nedôvodná a žiada ju
zamietnuť. Poukázala na inštančnú záväznosť uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/63/2018zo dňa 28.02.2019 a na záväznosť právneho názoru, ako aj pokynov na ďalší postup okresného súdu
pre okresný súd ako súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázala na bod 17 označeného uznesenia
v ktorom je uvedené, že úlohou súdu prvej inštancie bude však najprv okrem iného zaoberať sa najmä

otázkou platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom Pozemkového spoločenstva J. K.
zastúpeného pánom U. a N. N. predovšetkým z pohľadu zjavnej chýbajúcej neurčitosti tejto zmluvy,
ako aj namietanou otázkou nedostatku prejavu vôle žalovanej strany. Až po vyriešení týchto základných
otázok, ako aj otázok predbežných bude môcť súd prvej inštancie sa zaoberať bližšie uvádzaným.
Ako je zrejmé už odvolací súd naznačil v citovanej časti svojho odôvodnenia, že nájomná zmluva,

ktorá je predmetom tohto konania, resp. údajné porušenie povinnosti z nej, je zjavné neurčitá. V tejto
súvislosti teda nadväzujúc na tento právny názor krajského súdu poukázala nato, že prejav vôle nie
je subjektívny pocit, ako sa domnieva právny zástupca žalobcu, ale prejav vôle je súčasťou zákonnej
definície právneho úkonu v Občianskom zákonníku obsiahnutej podľa ktorého právny úkon je prejav
vôle smerujúci k vzniku, zániku alebo zmene záväzkov, ktoré práva a povinnosti, ktoré právo takýmto
prejavom vôle spája. Teda skonštatovala, že ak si na dnešnom pojednávaní vypočula, že prejav vôle

je subjektívny pocit, je to taký ojedinelý výklad práva, ktorý si osvojil právny zástupca žalobcu, že sa
domnieva, že je jediný v konaniach, ktorých podstatou je určenie resp. tých podstatou je posúdenie
platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Ak sa teda zhodnú na tom, že prejav vôle nie je subjektívny
pocit, ale kategória, ktorá je súčasťou definície právneho úkonu, potom sa môžu posunúť aj k ďalšiemu
ustanoveniu Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že prejav vôle musí byť, resp. právny úkon musí

určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný. Citovala z listiny označenej ako nájomná zmluva, kde je uvedené:
„Predmet zmluvy prenájom lesných pozemkov v katastri v obci K. na ich obhospodarovanie podľa
platného Q. na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.“ Uviedla, že nikde v texte tejto zmluvy
ani v žiadnej prílohe na ktorú len tak mimochodom zmluva neodkazuje nie je uvedená žiadna ďalšia
definícia alebo žiadne ďalšie údaje, ktoré by mohli identifikovať tieto lesné pozemky. Nie je dokonca

ani uvedené v tejto nájomnej zmluve, či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve
jednotlivých členov pozemkového spoločenstva alebo či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré patrili
tkz. súkromným vlastníkom a ktoré pozemkové spoločenstvo len obhospodarovalo. Za tohto stavu
sa domnieva, že nie je potrebné akokoľvek ďalej argumentovať vo vzťahu k neurčitosti tejto zmluvy.
Práve táto neurčitosť bola nakoniec ako je to súdu zrejmé už z vykonaného dokazovania dôvodom

na prejav nespokojnosti vlastníkov týchto súkromných pozemkov s tým, že žalobca ťaží aj na týchto
súkromných pozemkoch a bola dôvodom pre ktorý prejavili títo súkromní vlastníci svoju nespokojnosť
a v dôsledku vlastne ich konania došlo k zastaveniu ťažby. Je teda zrejmé, že pri uzatváraní tejto
nájomnej zmluvy, ak teda ju považujú za vôbec uzatvorenú nebolo zrejmé, čo je predmetom nájmu,
či pozemkové spoločenstvo vôbec môže prenajímať pozemky súkromných vlastníkov, čo nemohlo

a či ich vôbec prenajíma. Na druhej strane je nesporné z vykonaného dokazovania, že žalobca
vykonával ťažbu aj na týchto pozemkoch, pretože už spomínaní súkromní vlastníci žiadali o zastavenie
ťažby na súkromných lesných pozemkoch. Tvrdenie, ktoré v konečnom dôsledku by bolo pre určenie
platnosti alebo neplatnosti zmluvy irelevantné, že medzi účastníkmi nájomnej zmluvy bolo zrejmé,
čo je predmetom nájmu je teda nepravdivé, pretože pokiaľ žalobca tvrdí, že podľa tejto zmluvy sa

hospodárilo dá sa povedať to, že sa hospodárilo na pozemkoch o ktorých nebolo zrejmé, či sú alebo
nie sú predmetom nájomnej zmluvy a ktoré v konečnom dôsledku predmetom nájomnej zmluvy nemohli
byť. Pokiaľ ide o jej predložené tvrdenie, že teda pokiaľ nájomná zmluva nemá náležitosti alebo
nezodpovedá ustanoveniam zákona č. 504/2003 Z.z., tak v tom prípade ide o nepomenovanú zmluvu
podľa Obchodného zákonníka a poukázala nato, že zákon 504/2003 Z.z. priamo ustanovuje, že sa

ním riadia nájomné vzťahy pri prenájme poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov. Nie je teda
možné povedať, že ak teda táto zmluva je vo vzťahu alebo podľa ustanovenia zákona 504/2003 Z.z.
neplatná, tak urobíme z toho tkz. nepomenovanú zmluvu. Existuje platný právny predpis, ktorý hovorí,
že na prenajímanie lesných pozemkov sa vzťahuje tento zákon a prenajímanie lesných pozemkov sa
riadi ustanoveniami tohto zákona. Pokiaľ by teda aj ak by sme pokračovali v tejto línii úvah účastníci

uzatvorili akúsi nepomenovanú zmluvu obišli by zákon, pretože ich zmluva mala byť uzatvorená v súlade
s ustanovením zákona č. 504/2003 Z.z.. Pokiaľ v podaní, ktoré žalobca súdu predložil sa naznačuje, že
v prípade, že teda došlo k nedostatku prejavu vôle na strane žalovaného alebo k neurčitosti zodpovedá
za tieto skutočnosti žalovaný a teda je zodpovedný zato, že spôsobil neplatnosť zmluvy. Poukázala
nato, že tak zákon č. 504/2003 Z.z., ako aj zákon č. 181/1995 Z.z. sú všeobecne záväznými právnymi

predpismi o ktorých platí, že ich zverejnením v zbierke zákonov sa stali známymi každému. Táto
domnienka je nevyvrátiteľnou domnienkou to znamená, že pokiaľ účastníci konali tak, že ich právny
úkon, ku ktorému smerovali, odporuje zákonu so zreteľom na uvedené zákonné predpisy nemožno
povedať, žeby túto neplatnosť alebo nevzniknutie právneho úkonu zavinil žalovaný, pretože rovnakévedomosti o obsahu právnych predpisov podľa nevyvrátiteľnej právnej domnienky mal aj žalobca.
Vzhľadom na uvedené sa domnievala, že je nadbytočné zaoberať ďalej tým, či súkromný znalecký
posudok, ktorým žalobca vyčíslil údajnú škodu, tak tento znalecký posudok je nepreskúmateľný a obáva

sa, že znalec pri jeho vyhotovení porušil právne predpisy predovšetkým zákon o znalcoch a tlmočníkoch,
keďže odvoláva sa vo svojom znaleckom posudku na podklady, ktoré však s výnimkou žiadosti o
vyhotovenie znaleckého posudku nie sú jeho prílohou. Takto nie je možné verifikovať údaje z ktorých
znalec vychádzal, vrátane nákladov spojených s ťažbou. Ako uviedla jednoducho žiadny z údajov, ktorý
tento znalecký posudok obsahuje nie je možné verifikovať. Znalec uvádza, že vychádza z výpisu z

lesného hospodárskeho plánu za obdobie 2008 až 2017, ale ani tento výpis nie je prílohou aspoň tej
kópie,ktoráneboladoručenáktomutoznaleckémuposudku.Rovnakoakožiadneďalšiepodklady,takže
tento znalecký posudok je nepoužiteľný ako dôkaz v predmetnom konaní, pretože je nepreskúmateľný a
žalovaný zváži vykonanie opatrení teda podanie podnetu na Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti
s porušením povinnosti znalca pri vyhotovovaní tohto znaleckého posudku. Taktiež poukázala nato, že v
tomto konaní chýba základný predpoklad, ak odhliadneme od všetkých doposiaľ uvedených skutočností

pre priznanie náhrady škody žalobcu voči žalovanému, keďže chýba základný predpoklad na strane
žalovaného, ktorým je protiprávne konanie. Ak správne pochopila žalobca vyvodzuje zodpovednosť
žalovaného za údajný vznik škody z konania iných osôb. Samotný právny zástupca žalobcu uviedol
vo svojom prednese, že žalovaný má právnu subjektivitu, áno, žalovaný má právnu subjektivitu z tohto
dôvodu je žalovaný, ale z tejto skutočnosti vyplýva aj tá, ktorú už žalobca prehliada, že žalovaného

nemožno stotožňovať so žiadnym jeho členom ani s inými osobami vlastníkmi súkromných pozemkov.
Pokiaľ žalobca bol presvedčený o tom, že mu vznikla škoda konaním akýchkoľvek iných osôb mal
sa domáhať tejto škody voči týmto osobám. Uviedla, že žaloba je nedôvodná, keďže právny vzťah z
ktoréhoodvodzuježalobcasvojnárok,tedanájomnývzťahvzhľadomnaabsenciuprejavuvôle,akoajna
absolútnu neurčitosť tohto právneho úkonu nevznikol. Ďalej chýba základný predpoklad, tak ako uviedla

protiprávnekonaniekonkrétnejosoby,vtomtoprípadeprávnickejosoby,ktoráježalovanápozemkového
spoločenstva, ktoré by malo viesť k vzniku škody. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.
18. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z., o pozemkových spoločenstvách, vo vtedy platnom znení,
ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 3 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách cieľom pozemkového
spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci,
vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, pričom za týmto cieľom môže pozemkové spoločenstvo vykonávať
poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych

produktov, alebo hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy,
spoločenstvo vykonáva túto účinnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvo s
cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo

spoluvlastníctva k nej môže a)vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie
alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách.

21. Podľa § 20 Zákona č. 504/2003 Z. z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov vo vtedy v platnom znení (ďalej len

zákon) nájomná zmluva o nájme lesného pozemku15) na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej
a druhej časti tohto zákona, ak nie je v tejto časti zákona ustanovené inak.

22. Podľa § 21 ods. 3, 4 Zákona č. 504/2003 Z. z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Nájomca
lesného pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať
z neho úžitky v súlade s osobitnými predpismi18) a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami podľa týchto
osobitných predpisov.18) V

písomnej zmluve o nájme alebo v písomnom potvrdení nájomcu o obsahu zmluvy sa uvedie rozsah
záväzkov nájomcu o prevzatí povinností z ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu a k nim
sa pripojí grafická identifikácia pozemkov na porastovej mape a súpis jednotiek priestorového rozdelenia
lesa v potrebnom rozsahu.23. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov vo vtedy v platnom znení nájomná zmluva o

nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu § 663
- 684 Občianskeho zákonníka1) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na
podnájom.

24. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

25. Podľa § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo

ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

26. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V danom prípade
sa súd zaoberal najprv otázkou platnosti nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V uvedenej Nájomnej
zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný N. I. J. K., ako prenajímateľ a žalobca N. N. ako nájomca,
uzatvorili túto zmluvu, kde je v predmete zmluvy uvedené, že N. zmluvy je: N. lesných pozemkov

v katastri v obci K. na ich obhospodarovanie podľa platného Q. na obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. V uvedenom texte tejto zmluvy, v podmienkach, ani v žiadnej prílohe, ktorá by bola
priložená k tejto zmluve, táto zmluva neodkazuje nie je uvedená žiadna ďalšia definícia alebo žiadne
ďalšie údaje, ktoré by mohli identifikovať tieto lesné pozemky. R. je dokonca ani uvedené v tejto nájomnej
zmluve, či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového

spoločenstva alebo či ide o prenájom lesných pozemkov, ktoré patrili tkz. súkromným vlastníkom a
ktoré pozemkové spoločenstvo len obhospodarovalo. N. z pohľadu zjavnej chýbajúcej neurčitosti tejto
zmluvy je zmluva neplatná. D. preukázané, že dôvodom nespokojnosti súkromných vlastníkov lesných
pozemkov,ktorísvojimlistomzodňaXX.XX.XXXXúplnelegitímnenariadiliokamžitépozastavenieťažby
na pozemkoch v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom v dôsledku ich konania došlo k zastaveniu

ťažby. A. k nedostatku prejavu vôle na strane žalovaného, pričom zodpovedá za tieto skutočnosti
žalovaný. O. súd poukazuje nato, že tak zákon č. XXX/XXXX Z.z., ako aj zákon č. 181/1995 Z.z. sú
všeobecne záväznými právnymi predpismi o ktorých platí, že ich zverejnením v zbierke zákonov sa stali
známymi každému. Táto domnienka je nevyvrátiteľnou domnienkou to znamená, že pokiaľ účastníci
konali tak, že ich právny úkon, ku ktorému smerovali, odporuje zákonu so zreteľom na uvedené zákonné

predpisy nemožno povedať, žeby túto neplatnosť alebo nevzniknutie právneho úkonu zavinil žalovaný,
pretože rovnaké vedomosti o obsahu právnych predpisov podľa nevyvrátiteľnej právnej domnienky mal
aj žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže bolo preukázané, že uvedená zmluva v dôsledku
zjavnej chýbajúcej neurčitosti je neplatná, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu tieto sú len účelové a

súd sa s ním nestotožnil.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu jej úspechu
vo veci.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu strán konania, pričom žalovaný mal vo veci plný úspech a preto súd o trovách konania
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na
Okresný súd Svidník. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.