Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211009
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4416211009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: V. Z., narodený XX.XX.XXXX, T.G. K. XX, A. nad U.,
zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 472 582 50,
o zaplatenie 4 546,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 18C/244/2016-144 zo dňa 8. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v jeho napadnutej časti, ktorou
súd povolil žalovanému zaplatiť priznanú istinu s príslušenstvom v 100 eurových mesačných splátkach

ako aj vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi súdom
prvej inštancie priznanú sumu 4.546,37 eura s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 200
euro vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do zaplatenia s tým, že
nesplnením niektorej splátky nastane zročnosť celej sumy .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre uznanie súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 4.546,37 eur, úrok vo výške 203,77 eur, úrok z omeškania vo výške

4,30 eur, úrok z o meškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4546,37 eur od 26.04.2016 do zaplatenia a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,77 eur od 26.04.2016 do zaplatenia v mesačných
splátkach po 100,- eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. ( výrok I). Ďalej určil, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok II ). Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 232 ods. 3, 4, § 282, § 285 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k
záveru, že sú splnené podmienky na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.546,37 eura s príslušenstvom a trovy konania.
Poukázal na to, že Okresný súd Nové Zámky rozsudkom sp.zn.: 18C 244/2016-75 zo dňa 08.12.2017
žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn.: 7Co 131/2018-123 zo dňa
24.05.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný na
pojednávaní dňa 08.10.2019 dlh voči žalobcovi v plnom rozsahu uznal a žiadal, aby mu súd povolil
zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 100,- eur. Uviedol, že pracuje v Nemecku ako živnostník, zarobí

1.400,- eur, má náklady na stravovanie, za dopravu do práce zaplatí 300,- eur mesačne, za ubytovanie
300,- eur mesačne, sociálne a zdravotné poistenie ho stojí 250,- eur mesačne.3. Súd prvej inštancie po prejednaní veci dospel k záveru, že finančná situácia žalovaného neumožňuje,
aby zaplatil žalobcovi dlh naraz. Vzhľadom na jeho príjem, náklady spojené s bývaním, dochádzkou do
práce a platbami do poisťovní by bolo jednorazové plnenie dlhu voči žalobcovi zo strany žalovaného

likvidačné. Konštatoval, že splátky, ktoré žalovanému povolil vo výške 100,- eur mesačne sú pre
žalovanéhovzhľadomnajehopríjmovéamajetkovépomeryprijateľnéažalobcovinespôsobiaproblémy.
Navyševýškasúdompovolenýchmesačnýchsplátokjevyššiaakomesačnésplátkypôvodnedohodnuté
v úverovej zmluve (77,50 eur). Zohľadnil, že podľa verejne prístupných údajov na internete je žalobca
bankou so základným imaním vo výške 226.772.998,- eur, za rok 2018 mal zisk vo výške 22.013.000,-

eur a k 31.12.2018 disponoval aktívami vo výške 3.600.046.000,- eur, preto, ak žalovaný zaplatí svoj
dlh v splátkach, hospodárenie žalobcu tým neutrpí. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nepochybuje
o úprimnej snahe žalovaného situáciu riešiť a dlh voči žalobcovi uhradiť. Navyše, ak žalobca
nezaplatí čo i len jednu splátku , stane sa splatným celý dlh a žalobca ho bude môcť exekučne
vymáhať. Zdôraznil, že dal žalovanému „poslednú šancu“ na zaplatenie dlhu v splátkach - takéto
splnenie dlhu žalovanému pomôže pri riadnom plnení vyhnúť sa exekučnému konania a žalobcu

neprimeranenezaťaží.Určeniedátumuprvejsplátky-tedavmesiacivktoromtentorozsudoknadobudne
právoplatnosť - má žalovanému umožniť zabezpečiť si finančné prostriedky na prvú splátku v prípade, že
tento rozsudok nadobudne právoplatnosť aj čo do výšky povolených splátok. O nároku na trovy konania
vrátane trov odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 C.s.p. s prihliadnutím na § 262
ods.1 C.s.p., žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal právo na náhradu trov konania vrátane

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

4. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100% - vo výške zaplatených súdnych poplatkov. V dôvodoch svojho odvolania žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, týkajúci sa možnosti žalovaného
uhradiť dlžnú pohľadávku - nedostatočne preskúmal pomery žalovaného, ktorý neprodukoval žiadny
dôkaz o svojej situácii a uvedený nezaobstaral ani súd prvej inštancie. Žalobca poukázal na
odôvodnenie súdu, z ktorého nie je zrejmé, či v danej veci vykonal dokazovanie. Zákon explicitne

podmieňuje alternáciu dĺžky patričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu
lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi a rozsudok je
tak nepreskúmateľný. Vyjadrenia žalovaného o jeho nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácii bez
akéhokoľvek preukazovania a skúmania predmetných tvrdení, nemôže byť dostatočným podkladom pre
povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní odkázaný na

dôkazmi nepodložené tvrdenia žalovaného o jeho finančnej situácii. Preto žalobca je toho názoru, že
posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou
aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému
zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre
posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci

iba príjem, ale jeho celkové majetkové pomery povinného. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a
nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 100,- eur
mesačne súd zapríčinil, že žalovaný bude len istinu splácať viac ako 4 roky. Žalobca je toho názoru,
že výška priznanej splátky je neadekvátna výške priznanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie
pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto

rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výška splátky musí byť určená primerane tak, aby
splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom dôsledku aj žalovaného
neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a
zmluvný úrok. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych
splátkachjezjavneneprimeranouoprotinevýhodnostipostaveniažalobcuaporušujerovnosťúčastníkov

konania v občianskoprávnych vzťahoch. Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd, mal žalovaný
možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný
dlh splácať aspoň v akej tak výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak
neuskutočnil a počas celého súdneho konania neuskutočnil ani jednu úhradu, čo nepreukazuje skutočnú
snahu žalovaného dlh hradiť ani nepreukazuje schopnosť žalovaného hradiť dlh v splátkach.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na Civilný sporový poriadok, ktorý ustanovuje, žeskutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný
na pojednávaní požiadal súd o povolenie splátok, pričom konkretizoval svoje majetkové pomery
a finančnú situáciu. Keďže tieto tvrdenia uviedol žalovaný na pojednávaní, na ktoré bol riadne

predvolaný aj žalobca, mal možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť
sa na pojednávaní, je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že sa tým vzdáva
možnosti reagovať na tvrdenia žalovaného. Pokiaľ teda žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného,
súd prvej inštancie postupoval podľa názoru žalovaného správne, keď tvrdenia žalovaného uvedené na
pojednávaní považoval za dostačujúce pre osvedčenie jeho príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o

povolení splátok. Žalovaný poukázal na citované rozhodnutia predložené žalobcom ohľadne povolenia
splátok, je však zrejmé, že tieto nereflektujú dôležitý moment, a to skutočnosť, že otázku povolenia
splátok treba skúmať v súčasnosti podľa ustanovení CSP, a preto žalobcom uvádzané rozhodnutia
vynesené v čase účinnosti OSP sú právne irelevantné, ďalej skutočnosť, že so žalobcom predložených
rozhodnutí nevyplynul dôležitý fakt, a to, či žalobcovia v žalobcom uvádzaných konaniach boli alebo
neboli prítomní na pojednávaní, a či reagovali na skutkové tvrdenia žalovaného ohľadne povolenia

splátok a pomeroch žalovaného.

6.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1CSP)
prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Predmetom konania vo veci samej bolo zaplatenie sumy 4.546,37 eura s príslušenstvom, pričom
súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.546,37 eura s príslušenstvom, ktorú súd žalovanému povolil
splácať v mesačných splátkach po 100,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty

výhody splátok v prípade s omeškaním s plnením jednej splátky. Predmetom odvolacieho konania je len
časť vyhovujúceho výroku, pretože žalobca podal odvolanie voči časti výroku, ktorým súd prvej inštancie
povolil žalovanému priznanú sumu zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 100,- euro.
9. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

11. Zákon v citovanom ustanovení stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v rozsahu
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Či je určená lehota plnenia v súlade s Civilným sporovým poriadkom
a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch
strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa

citovaného zákonného ustanovenia alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach,
je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán
sporu , pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom
na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom
došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti týkajúcej sa výšky mesačných splátok v sume 100,- eur mesačne zmeniť tak, že
žalovaný je povinný súdom prvej inštancie priznanú sumu zaplatiť v mesačných splátkach vo výške
200,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do zaplatenia s tým,

že nesplnením niektorej splátky nastane zročnosť celej sumy. Takto určené splátky lepšie zodpovedajú
možnostiam žalovaného a sú aj v jeho záujme, keďže žalovaný je podľa rozsudku súdu prvej inštancie
povinný zaplatiť aj úroky z omeškania a to až do zaplatenie celého dlhu. Súd prvej inštancie prijal
záver, že finančná situácia žalovaného mu neumožňuje, aby zaplatil žalobcovi dlh naraz a splátky vovýške 100,- eur mesačne sú pre žalovaného vzhľadom na jeho príjmové a majetkové pomery prijateľné
a žalobcovi nespôsobia problémy. Odvolací súd s týmto konštatovaním súdu prvého stupňa nestotožnil
a dôvodom pre zmenu výšky splátok bolo tvrdenie samotného žalovaného, ktorý v písomnom vyjadrení

doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.06.2017 (č.l.33-34) uviedol, že spláca aj splátky iných úverov
( okrem tohto úveru) a na živobytie mu zostáva suma 150,- eur. Na pojednávaní konanom pred súdom
prvej inštancie dňa 08.10.2019 uviedol, že iné pôžičky nemá , dosahuje mesačný príjem vo výške
1400,- eur, z ktorého má výdavky . Z uvedeného potom vyplýva, že na strane žalovaného došlo k
zmene v tom, že v čase rozhodovania súdu už iné pôžičky nesplácal, pričom z hrubého príjmu 1400,-

euro mesačne môže podľa názoru odvolacieho súdu splácať mesačné splátky najmenej vo výške
200,- eur mesačne. Žalovaný môže po zaplatení povinných odvodov z hrubého príjmu korigovať svoje
výdavky tak, aby splatil svoj dlh v mesačných splátkach po 200,- euro, pretože je v jeho záujme, aby
dlh čím skôr uhradil. Odvolací súd prihliadal aj k tomu, že v prípade, ak by žalovaný splácal prisúdený
dlh žalobcovi v splátkach vo výške 100,- euro mesačne ako to určil súd prvej inštancie, žalovaný by sa
dostal do nevýhodného postavenia, pretože doba splácania by bola takmer štyri roky, čo má vplyv aj na

výšku úrokov z omeškania, ktoré je podľa rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný povinný platiť až do
zaplatenia dlžnej sumy. V prípade splátok určených vo výške 200, - euro mesačne bude žalovaný dlh
splácať menej ako dva roky, čo nie je neprimerane dlhá doba ani pre veriteľa, ktorý ako peňažný ústav
musí s takýmto spôsobom zaplatenia úverov počítať.
13. Žalobca vo svojom odvolaní poukazoval aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k.

7Co/164/2018-36 zo dňa 27.09.2018, ktorým rozhodnutie o splatnosti v splátkach zmenil tak, že priznal
plnenie v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. K tomu tvrdeniu žalobcu odvolací súd uvádza,
že v tomto prípade ide o odlišné skutkové okolnosti rozhodujúce pre rozhodnutie a o neporovnateľné
prípady. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/164/2018-36 zo dňa 27.09.2018 išlo o
pohľadávkuvovýške1923,92euramesačnésplátkyurčilsúdprvejinštancienasumu50,-eur.Žalovaná

v predmetnom konaní dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 840 ,- euro mesačne a súhlasila
s tým, že dlh splatí v priebehu jedného roka. Navyše zo skutkových okolností vyplynulo, že záväzky
žalovanej voči veriteľom boli vo výške 28.000,- euro, ktorá skutočnosť mohla značne sťažiť postavenie
veriteľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nejde o porovnateľné okolnosti , za
ktorých rozhodoval a na túto námietku žalobcu neprihliadol.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).