Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208109
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717208109.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: Z. Š., T..
XX.X.XXXX, H. Ď. XX, XXX XX, zastúpenej procesným opatrovníkom N. X., T.. XX.X.XXXX, H. Ď. XX
a právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Kľačanovu, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, 036 01, Martin,
IČO: 42 216 541, proti žalovaným: v rade 1/ I. U., T.. XX.X.XXXX, H. H. XXX/X, XXX XX, U. U., právne
zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Štúrovo nám. 10520/13B, 036 01,

Martin, IČO: 37 900 170, v rade 2/ V.. Y. Y., T.. XX.X.XXXX, H. N. X, XXX XX, H. H., v rade 3/ I..
N. Y., T.. XX.X.XXXX, H. N. X, XXX XX, H. H., obom právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou
GRUBER, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01, Banská Bystrica, IČO: 51 243 814, v konaní o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že vlastníkom trojizbového bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. X
bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici W. D. I., postaveného na parcele KN-C číslo XXXX/XX

o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo
výške 6697/361830, evidovaného Okresným úradom Martin, odborom katastrálnym, na LV č. XXXX
kat. územie: I. a parcely KN-C číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na pozemku predstavuje 6697/361830 pod stavbou

bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaného na LV č. XXXX kat. územie: I., je žalobkyňa.

II. Žalobkyňa má proti žalovaným v rade 1/ až 3/ povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

III. Štát má proti žalovaným v rade 1/až 3/ povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobkyne a štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 18.5.2017 sa žalobkyňa proti žalovaným v rade 1/ - 3/ domáhala
určenia, že je vlastníčkou 3-izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. X

bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici W. D. I., postaveného na parcele KN-C číslo XXXX/XX
o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo
výške 6697/361830, evidovaného Okresným úradom Martin, odborom katastrálnym, na LV č. XXXX
kat. územie: I. a parcely KN-C číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na pozemku predstavuje 6697/361830 pod stavbou

bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaného na LV č. XXXX kat. územie: I.. Súčasne proti
žalovaným v rade 1/ - 3/ požadovala náhradu trov konania.Žalobkyňa v žalobe uviedla, že bola vlastníčkou predmetného 3-izbového bytu, na dôkaz čoho predložila
výpis z LV č. XXXX Z. XXXX pre kat. úz. I.. Ďalej uviedla, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení

vecného bremena zo dňa 13.8.2009, ktorá bola vyhotovená formou notárskej zápisnice N 160/2009,
NZ 27239/2009 zo dňa 13.8.2009, vyššie špecifikovaný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podielom na pozemku, darovala
žalovanému v rade 1/, v tom čase bytom W. XXXX/X, I.. Žalovaný v rade 1/ ako obdarovaný zriadil v
prospech žalobkyne vecné bremeno spočívajúce v tom, že žalobkyňa má právo doživotne bezplatne

a v celom rozsahu užívať špecifikované nehnuteľnosti. Okrem toho sa zaviazal vo forme osobného
záväzku poskytovať v prospech žalobkyne vymienené zaopatrovanie tak, ako sa to podľa miestnych
pomerov vyžaduje k slušnému živobytiu. Zaviazal sa najmä poskytovať jej bývanie, stravu a šatenie
v čase choroby, starostlivosť o opatrovanie a pre prípad smrti znášať náklady pohrebu a postavenie
primeraného pomníka. K prevodu bytu v prospech žalovaného v rade 1/ žalobkyňu nabádala matka
žalovaného v rade 1/ F. U., ktorá poznala ťaživú sociálnu, osobnú a rodinnú situáciu žalobkyne a jej

troch dcér I., D. Z. I. Š., ktoré všetky trpia duševnou poruchou a to mentálnou retardáciou, t.j. duševnou
nevyvinutosťou v pásme ťažkej debility. Z toho I. Z. D. bývajú spolu so žalobkyňou, tretia dcéra I. Š. je
umiestnená v Ústave pre mentálne postihnutých v Pohorelskej Maši, okres Banská Bystrica. Samotná
žalobkyňajeosobousozníženýmintelektomajesňouveľmiťažkákomunikácia,mázníženúchápavosť,
vie reprodukovať len niektoré údaje, pričom v minulosti vo zvýšenej miere so svojím manželom D. Š.

požívala alkoholické nápoje. Porodila 4 dcéry, všetky mentálne postihnuté, z ktorých už jedna nežije.
Dcéra D., ktorý býva so žalobkyňou, má od roku 2014 ustanovenú opatrovníčku, pani F. X.. I. zatiaľ nemá
priznaný status ťažko zdravotne postihnutej osoby z dôvodu, že odmieta absolvovať potrebné lekárske
vyšetrenia u posudkových lekárov. Žalobkyňa nemala nijaký dôvod, aby žalovanému v rade 1/ darovala
svoj byt, v ktorom trvale bývala so svojimi dvomi postihnutými dcérami. Na notársky úrad ju odviezli

autom, pričom predmetnú zmluvu podpísala bez toho, aby pochopila jej zmysel a význam. Následne jej
matka žalovaného v rade 1/ zakázala o tom, že bola na notárskom úrade, hovoriť. Pohrozila jej, že má
mlčať. V byte mohla s dcérami bývať, matka žalovaného v rade / brala žalobkyni a jej dcéram dôchodky,
ktoré tieto dostávali, platila platby spojené s užívaním bytu, príležitostne im nakúpila potraviny, dcéram
I. Z. D. občasne dávala vreckové cca 5 € a zvyšok finančných prostriedkov si ponechávala pre svoju

potrebu. Žalobkyňa po darovaní predmetného bytu žalovanému v rade 1/ vážne ochorela a v súčasnej
dobe je onkologickou pacientkou. Postupne prestávala zvládať starostlivosť o postihnuté dcéry, nemala
žiadne finančné prostriedky, pretože nimi disponovala matka žalovaného v rade 1/. Pre tieto okolnosti
musela opustiť spomínaný byt a odsťahovať do Ďanovej k jej príbuznej, pani F. X., ktorá v súčasnosti
pomáha zabezpečovať životné potreby žalobkyne a jej dcér. Žalobkyňa sa so svojou situáciou zverila

farárovi a členom cirkevného zboru, ktorého je členkou a tento následne požiadal Centrum právnej
pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci žalobkyni. Žalovaný v rade 1/ žalobkyni poslal list,
ktorým potvrdzuje, že neplní záväzok poskytovať žalobkyni bývanie, stravu a šatenie v čase choroby,
starostlivosť a opatrovanie ako aj ďalšie plnenia, ku ktorým sa zaviazal. Žalobkyňa poukázala na ust. §
37 ods. 1 a § 38 Obč. zákonníka a uviedla, že sa domnieva, že v čase podpisu predmetnej zmluvy nebola

schopná posúdiť jej obsah a súčasne posúdiť právne následky svojho konania a na túto okolnosť navrhla
nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatra. žalobkyňa
sa domnieva, že samostatným dôvodom pre neplatnosť právneho úkonu je aj jeho rozpor s dobrými
mravmi, pretože právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi a nezodpovedá právnym zásadám, alebo
spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Hlavným motívom konania

žalovaného v rade 1/ v prejednávanej právnej veci bol úmysel poškodiť a znevýhodniť žalobkyňu a jej
dcéry, ktoré trpia duševnou poruchou, mentálnou retardáciou a privodiť im ujmu na majetku. To podľa
presvedčenia žalobkyne potvrdzuje aj ďalšie konanie žalovaného v rade 1/, ktorý darovaný byt predal
žalovaným v rade 2/ a 3/ v mesiaci august 2016. Podľa žalobkyne šlo o absolútne neplatný právny úkon,
z ktorého nemohli pre žalovaného v rade 1/ a následne pre žalovaného v rade 2/ vzísť žiadne právne

účinky.

Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z LV č. XXXX Z. XXXX pre kat. úz. I., notársku
zápisnicu uvedenú v žalobe a navrhla vyžiadať spis z Okresného úradu Martin, odboru katastrálneho V
3057/2009, navrhla výsluch strán, pripojila listiny preukazujúce status a duševný stav jej dcér D. Š. Z. I.

Š., navrhla výsluch svedkyne F. X., F. U., V.. N. Y., výsluch Ľ. Y. Z. S. H..

Už pred prvým pojednávaním vo veci súd kontaktoval ošetrujúcu lekárku žalobkyne MUDr. Eriku
Fedákovú, psychiatričku, so sídlom ambulancie Martin, Mudroňova 16, ktorá súdu oznámila listom z29.9.2017 (č.l. 58), že žalobkyňa trpí od narodenia duševnou poruchou, ktorá sa prejavuje duševnou
zaostalosťou a touto chorobou trpela aj v roku 2009, preto je vhodné vyšetrenie menovanej súdnym
znalcom.PovýsluchuMUDr.Fedákovejsúdnásledneustanovilžalobkyniprocesnéhoopatrovníka,ktorý

zvolil žalobkyni právnu zástupkyňu v osobe advokátky, ktorá zastupovala žalobkyňu pri podávaní žaloby
a bola určená Centrom právnej pomoci. Súčasne procesný opatrovník žalobkyne schválil všetky úkony,
ktoré pôvodná právna zástupkyňa žalobkyne od podania žaloby v konaní pred súdom urobila.

Žalujúcastranavpriebehukonanianažalobezotrvala.Vovzťahukžalovanémuvrade1/žalujúcastrana

odôvodňovala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobkyni k spornému bytu tým, že
žalovaný v rade 1/ je povinným z vecného bremena, ktoré bolo zriadené v rámci spomínanej darovacej
zmluvy a podľa vyjadrenia katastra nehnuteľností by žaloba mala smerovať aj vo vzťahu k nemu.

Žalovaný v rade 1/ sa prvýkrát k žalobe vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne až na
pojednávaní dňa 2.11.2017, kde žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože podľa neho darovacia

zmluva netrpí vadami, ktoré vytýka strana žalujúca. Darovacia zmluva bola uzatvorená na notárskom
úrade vo forme notárskej zápisnice a podľa textu tejto zápisnice bola nahlas prečítaná a dobrovoľne
pred notárom podpísaná. Nie je tiež pravdou, že by matka žalovaného v rade 1/ so žalobkyňou
manipulovala, alebo zneužívala jej situáciu, pretože boli dlhoročné susedky, kamarátili sa a opakovane
matka žalovaného v rade 1/ žalobkyni pomáhala.

Právny zástupca žalovaných v rade 2/ a 3/ poprel skutkové a právne tvrdenia žalujúcej strany a poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa na tunajšom súde podala žalobu o zrušenie vecného bremena za náhradu,
z čoho vyplýva, že považuje napadnutú darovaciu zmluvu za platnú. Žalovaní v rade 2/ a 3/ boli ochotní
jednať so žalovaným v rade 1/ aj so žalobkyňou a na usporiadanie sporných nárokov ponúkli náhradu

4.000 € žalobkyne, avšak koncept dohody, ktorý bol poslaný právnou zástupkyňou žalobkyne, stranami
sporu prijatý nebol. Právna zástupkyňa žalobkyne na tomto pojednávaní konštatovala, že v čase, keď
podávala žalobu o zrušenie vecného bremena za náhradu, ktoré konanie je vedené pod sp. zn.
8C/18/2016, nemala vedomosť o duševnom stave žalobkyne.

Kým v prvej fáze konania obrana žalovaných spočívala najmä v tvrdení, že vlastnícke právo na
žalovaného v rade 1/ a následne na žalovaných v rade 2/ a 3/ bolo prevedené na základe perfektných
a platných zmlúv, v prípade žalobkyne darovacou zmluvou uzavretou v roku 2009 a žalobkyňa
mala vedomosť o následkoch svojho konania, po podaní znaleckého posudku znalkyňou z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria, žalovaní spôsob obrany zmenili a domáhali sa ochrany, ktorá

by podľa aj nálezov Ústavného súdu a rozhodnutí všeobecných súdov mala patriť dobromyseľným
nadobúdateľom.

Súd vo veci vypočul strany sporu, svedkov S. H., V.. N. Y., Ľ. Y., F. U., I.. J. Q., prečíta znalecký posudok
vypracovaný MUDr. Janou Bullovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia č. 160/2018, listiny

pripojené do súdneho spisu, najmä spornú darovaciu zmluvu a takto vykonaným dokazovaním mal
preukázaný tento skutkový stav veci:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že v súčasnosti býva u svojej príbuznej F. X. v Ďanovej aj s
dcérami I. Z. D., ktoré sú duševne postihnuté, pričom F. X.Í. sa o nich všetkých stará. Potvrdila tiež, že

predtým bývala v spornom byte a to 25 rokov. Tento byt darovala žalovanému v rade 1/. Do bytu chodila
matka žalovaného v rade 1/ F. U., ktorá jej pomáhala, aj upratala, ale na druhej strane ju bila po hlave,
kopala, aby si zapamätala nejaké veci. Žalovaný v rade 1/ do bytu nikdy nechodil a o žalobkyňu sa
nestaral. Žalobkyňa nevedela vysvetliť, prečo byt darovala. Tvrdila, že F. U., matka žalovaného v rade
1/, je doniesla papiere, ktoré jej aj prečítala a kázala, aby to podpísala. Doniesla jej rôzne papiere do

bytu, ale ona tomu nerozumela. Tvrdila, že nevie, čo je darovacia zmluva a nevedela ani vysvetliť, či
papiere, ktoré jej dala na podpis pani U., sa týkali darovania bytu. Potvrdila však, že bola u notára, šla
tam s I. U. a jeho manželkou Ľ.. On sa jej predtým pýtal, či mu podpíše papiere, na čo mu ona povedala,
že ak sa tie papiere týkajú bytu, že mu ich podpíše. Žalobkyňa vysvetlila, že vedela, že k notárovi ide
kvôli bytu, ale nevedela, čo sa s tým bytom má urobiť. Papiere, ktoré tam boli spísané u notára, jej boli

aj prečítané a ona tomu nerozumela. Nevedela, čo sa s bytom stane. Neskôr cestovala na východ do
Prešova za svojou sestrou a keď sestre povedala, že byt prepísala, darovala susede, sestra jej začala
vyčítať, prečo to urobila, že vlastné deti okradla, či jej nie je hanba. Potom sa žalobkyňa psychicky
zrútila uvedomiac si, že deti okradla, keď darovala byt. Žalobkyňa tvrdila, že byt chcela najprv darovaťF. U., ktorá jej povedala, že ona byt daruje svojmu synovi. Nevedela vysvetliť, prečo darovala byt práve
žalovanému v rade 1/, keď so F. U. bola veľmi dobrá kamarátka dlhé roky, aj keď F. U. bola na ňu prísna,
nikde ju nepúšťala, zakázala jej stretávať sa s niektorými ľuďmi. Žalobkyňa vysvetlila, že byt nadobudla

pred 25 rokmi od svojho druha, pána Y.. Uviedla, že pri uzavretí darovacej zmluvy vedela, že pán U.
sa bude o ňu starať, ale nakoniec sa o ňu nestaral, nechodil za ňou, len matku posielal, tá bola na ňu
krutá, bila ju a obmedzovala, nedovolila je na ulicu chodiť. Dokonca jej vyčítala, prečo chodí do kostola.
Žalobkyňa si byt sama platila a keď sa pýtala F. U., prečo jej nechodia šeky na jej meno, ale na meno
„U.“, F. U. jej vysvetlila, že ten byt nevlastní a kázala jej, aby peniaze nosila hore, že to ona bude platiť.

Žalovaný v rade 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobkyňou sa roky pozná, pretože vyrastal v
rovnakom paneláku, kde ona bývala ešte so svojím druhom, nebohým pánom Y.. Jeho matka bývala
nad žalobkyňou a často jej pomáhala. Jemu sa žalobkyňa zdala v poriadku, ale jej dcéry boli iné, boli
mentálne spomalené. Mali svoj život, ale pokiaľ ide o ich matku, žalobkyňa sa mu javila ako normálna.
Neskôr jeho matka zistila, že za žalobkyňou chodia do bytu rôzne osoby, ako keby príslušníci nejakých

siekt a začala mať strach, aby žalobkyňa na tieto osoby neprepísala svoj byt. Preto sa jeho matka
spolu s ním a žalobkyňou dohodli, že žalobkyňa prepíše byt na žalovaného v rade 1/ a to len z toho
dôvodu, aby nedošlo náhodou k tomu, že žalobkyňa prepíše byt na nejakú inú osobu, alebo napr. na
náboženskú sektu. Dohodli sa, že v tom byte môže normálne zostať bývať a nič sa nebude meniť.
Žalovaný sa už nevedel presne vyjadriť, kto vybavoval podklady pre spísanie darovacej zmluvy. Tá

bola spísaná na notárskom úrade. Pri obstarávaní výpisu z listu vlastníctva bol pravdepodobne na
katastri on spolu so žalobkyňou. Po spísaní darovacej zmluvy obsah zmluvy notárka prečítala a spýtala
sa žalobkyne, či zmluvu podpisuje dobrovoľne. On bol ešte predtým kúpiť nejaké kolky a notárka po
prečítaní zmluvy vysvetľovala, že v prípade, ak by sa žalobkyni niečo stalo, ako sa má žalovaný v rade
1/ o ňu postarať, zabezpečiť pohreb a pod.. On sám pochopil darovaciu zmluvu tak, že faktická situácia

sa nemení, žalobkyňa ostáva v byte bývať a že celá zmluva sa uzavrela len kvôli tomu, aby neskončila
niekde pod mostom. On sám sa domnieval, že žalobkyňa dostatočne pochopila obsah zmluvy, pretože
notárke tvrdila, že obsahu zmluvy rozumie. Vzťahy medzi žalobkyňou a jeho matkou boli dobré, rodiny
sa stretávali, avšak pred niekoľkými rokmi sa situácia zmenila, keď prišla nejaká príbuzná žalobkyne z
Ďanovej, začala útočiť na matku žalovaného v rade 1/ a žalobkyňu prevzala do svojej starostlivosti.

Žalovanývrade2/V..Y.Y.potvrdil,žesmanželkou,žalovanouvrade3/,súmomentálnepodľazápisuna
liste vlastníctva spoluvlastníkmi sporného bytu a tento kúpili od žalovaného v rade 1/ za sumu 10.000 €
s tým však, že museli vyplatiť dlžoby, ktoré na byte viazli a to platby v prospech Spoločenstva vlastníkov
bytov, čo bola suma okolo 8.000 - 9.000 €. Spomínal si, že za byt teda približne vynaložil náklady spolu

vo výške 20.000 €. U., keďže rokovali predovšetkým s manželkou žalovaného v rade 1/, boli dokonca
ochotní posunúť niekoho z rodiny ako nájomníka do sporného bytu s tým, že by platil energie za byt.
V čase, keď ho žalovaní v rade 2/ a 3/ kupovali, bol byt prázdny a bol v dezolátnom stave. Boli si
vedomí toho, že kupujú byt s vecným bremenom v prospech žalobkyne. Manželia U. im ale vysvetlili, že
žalobkyňu si k sebe zobrala nejaká pani X.. Žalovaní v rade 2/ a 3/ byt momentálne prenajali s tým však,

že nájomnú zmluvu uzatvorili tak, aby byt nájomníčka okamžite uvoľnila v prípade, že by žalobkyňa mala
záujem opäť byt užívať.

Pri svojom dopočutí žalovaný v rade 2/ uviedol, že o byte, ktorý si žalobkyňa nárokuje, sa dozvedel v
čase, keď mal na byt urobiť znalecký posudok týkajúci sa hodnoty tohto bytu kvôli dobrovoľnej dražbe.

Navrhovateľom tejto dražby bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov a to z toho dôvodu, že za byt sa neplatili
príspevky. Byt mu sprístupnila pani U., ktorá mu povedala, že nájomné mal platiť pán U., teda žalovaný
v rade 1/, avšak platené nebolo. On vtedy manželov U. upozornil, že za byt dostanú veľmi málo peňazí
a že pre nich by bolo výhodnejšie byt priamo predať prostredníctvom nejakej realitnej kancelárie. Keď
sa ho pani U. pýtala, či nevie o niekom, kto by byt kúpil, povedal, že byt ho kúpil on sám v prípade

dobrej ceny. O niekoľko dní ho telefonicky kontaktovala manželka žalovaného v rade 1/ a navrhla cenu,
ktorá sa mu zdala výhodná s tým, že uhradí aj dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov. Manželia U. mu
dohodili aj nájomníka, ktorý mu v súčasnosti platí 195 € mesačne a on sám Spoločenstvu vlastníkov
bytov uhrádza sumu 190 € mesačne. Pokiaľ ide o byt, ide o tzv. 3-izbový bauring na zvýšenom prízemí v
pôvodnom stave, ktorý v čase kúpy bol značne zdevastovaný. Nachádza sa v lokalite sídliska Ľadoveň

v Martine. Nízka cena bytu sa mu nezdala podozrivá, pretože si uvedomoval vecné bremeno zriadené
a zapísané na liste vlastníctva v prospech žalobkyne a bol si vedomý aj tej skutočnosti, že pre iných
nájomcov byt zaujímavý nemusí byť vzhľadom na zapísané vecné bremeno. Tiež si bol vedomý toho,že by musel žalobkyňu do bytu pustiť bývať v prípade, že by sa výkonu práva vyplývajúceho z vecného
bremena domáhala.

Svedkyňa F. X., neter žalobkyne, sa nevedela vyjadriť k zdravotnému stavu žalobkyne v roku 2009.
Uviedla však, že žalobkyňa ju vyhľadala okolo roku 2011 s tým, že chorá a nemá kto s ňou chodiť po
doktoroch a tak sa jej svedkyňa postupne ujala, presťahovala ju k nej do Ďanovej do rodinného domu a
v tomto rodinnom dome žalobkyňa býva aj so svojimi dvomi dcérami, ktoré sa nevedia o seba postarať.
Ona sa o žalobkyňu plne stará, varí jej, upratuje, perie pre ňu a tiež pre jej dcéru. Svedkyňa je tiež

opatrovníčkou dcéry D. na základe rozhodnutia súdu. Svedkyňa tvrdila, že žalobkyňa podpísala niečo,
o čom nevedela, čo podpisuje. Svedkyňa sa o žalobkyňu starala ešte v čase, keď žalobkyňa bývala v
byte na Ľadovni, niekedy musela v tomto byte aj prespať, pretože žalobkyňa odchádzala z domu, pričom
predtým sa dosť dlho liečila na psychiatrii, podľa odhadu svedkyne minimálne 10 rokov. V súčasnosti už
nie je schopná chodiť k lekárom a preto so žalobkyňou lekárov navštevuje jej manžel.

Svedkyňa S. H. bola bývalou susedou žalobkyne a to dlhoročnou susedou. Tvrdila, že žalobkyni
dlhoročne vypomáhala, keď ju žalobkyňa s prosbou o pomoc vyhľadala. Neskôr sa ale o žalobkyňu
začala starať viac suseda, pani U., ktorý bývala nad žalobkyňou, avšak svedkyni H. sa skôr vzájomný
vzťah týchto žien javil tak, že F. U. si zo žalobkyne urobila slúžku a žalobkyňu využívala. Približne dva
roky po smrti druha, k čomu došlo v roku 2009, si svedkyňa všimla, že pri rozpise upratovacích služieb

vo vchode je k bytu žalobkyne uvádzané meno „I. U.“. Keď sa na túto skutočnosť pýtala žalobkyne,
žalobkyňa jej povedala, že jej I. U. povedal, že ak mu byt daruje, bude sa o ne všetky starať, prípadne
sa bude o nich starať jeho matka F. U.. Neskôr sa zistilo, že I. U. je skutočne zapísaný aj v katastri ako
vlastník bytu. Svedkyni sa javilo, že F. U. sa snaží žalobkyňu postupne obmedzovať a izolovať ju od
ďalších nájomníkov a susedov v dome, napr. jej zakazovala chodiť k nej. Mala dokonca dojem, že F. U.

žalobkyni bráni ísť napr. na cintorín. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa jej povedala, prečo byt previedla
na U.. Raz však hovorila tak, raz onak a ako dôvod darovania uvádzala, že sa U. o ňu budú starať.
Žalobkyňa dokonca tvrdila, že žalovaný rade 1/ by mal doopatrovať po smrti žalobkyne aj jej deti, ale
následne sa dozvedela, že to nie je pravda a že v prospech jej dcér neboli dohodnuté žiadne povinnosti
pre žalovaného v rade 1/. Zo zdravotných dôvodov sa nakoniec žalobkyňa presťahovala bývať k pani X..

Svedkyňa Ľ. Y., bývalá susedka žalobkyne, uviedla, že z rozpisu služieb v bytovom vchode zistila, že
majiteľom bytu sa stal žalovaný v rade 1/. Čo sa žalobkyni vôbec stalo ohľadne bytu, sa dozvedela
od príbuznej žalobkyne F. X.. Tvrdila, že žalobkyňa jej zmluvu ukázala a z nej zistila, že zmluva je
postavená pre žalobkyňu tak, že ak by sa žalobkyni niečo stalo, tak jej dve dcéry, ktoré s ňou bývali

v spoločnej domácnosti, môžu ísť do ústavu. Vtedy si svedkyňa povedala, že tak to nenechá a riešila
záležitosť v cirkevnom zbore, ktorého členkou je aj žalobkyňa. Samotná žalobkyňa medzi cirkevníkmi
o tom rozprávať nechcela. Nakoniec sa od nej dozvedela, že jej pani F. U. zakázala o tom rozprávať.
Svedkyňa vyslovila úsudok, že žalobkyňa bola zrejme manipulovaná, pretože k prepisu bytu došlo asi
pol roka po smrti druha žalobkyne. Žalobkyňa sa odsťahovala z predmetného bytu, pretože sa jej zhoršil

zdravotný stav, začalo jej bývať zle, schudla, odpadávala, do bytu často chodila záchranka. Svedkyňa
sa domnievala, že to bolo v dôsledku týrania pani U., matkou žalovaného v rade 1/.

Svedok V.. N. Y. pri výsluchu uviedol, že on ako člen evanjelického cirkevného zboru, ktorého členkou je
aj žalobkyňa, sa začal zaujímať o situáciu žalobkyne a za pomoci F. X. sa dostal k obsahu zmluvy, ktorú

žalobkyňa podpísala. On si zmluvu prefotil a s cirkevníkmi sa dohodol, že žalobkyňu nemôžu nechať
v takejto situácii, nasmerovali ju na Centrum právnej pomoci, ktoré žalobkyni ustanovilo právničku za
účelom vyriešenia záležitosti. Pani X. získala zmluvu od F. U., ktorá mala aj vkladnú knižku žalobkyne
a ústrižky poukážok preukazujúcich platenie za byt. Žalobkyňa nedokázala racionálne zdôvodniť, prečo
prepísala byt na žalovaného v rade 1/. Vyjadrovala sa chaoticky, iracionálne, nedokázali ju pochopiť. V

dôsledku zlého zdravotného stavu sa potom žalobkyňa presťahovala k príbuznej F. X..

Z výpovede ošetrujúcej lekárky MUDr. Eriky Fedákovej súd zistil, že žalobkyňa je v jej ambulancii
liečená od roku 2014 v dôsledku psychických porúch spôsobených nadmerným stresom, ale pri
základnompsychiatrickomvyšetreníanáslednompsychologickomvyšetrenívyšlonajavo,žeintelektové

schopnosti žalobkyne sú výrazne znížené a pohybujú sa pásme ľahkej mentálnej retardácie, čo
znamená, že jej chápavosť je výrazne znížená, nedostatočne chápe jednotlivé skutočnosti, ale aj právne
úkony a jej dôsledky, ktoré je potrebné jej dostatočne vysvetliť, ale ani tým nie je zabezpečené, ženásledok nejakého právneho úkonu správne a dostatočne pochopí. O tom, či bola žalobkyňa vedená v
psychiatrickej ambulancii aj pred rokom 2014, svedkyňa nevedela.

Svedkyňa F. U., matka žalovaného v rade 1/, uviedla, že so žalobkyňou sa pozná vyše 20 rokov,
boli susedky. Manžel svedkyne a nebohý druh žalobkyne boli kamaráti. Žalobkyňa a jej druh si však
často a radi vypili a vtedy sa nedokázali postarať o deti žalobkyne. Podľa názoru svedkyne žalobkyňa
nevedela viesť dobre domácnosť, nebola mentálne retardovaná, ale bola akási spomalená, nevedela
variť, peniazom nerozumela a preto jej svedkyňa často radila, čo má robiť. Ešte druh žalobkyne zo

strachu, aby žalobkyňa neostala bez strechy nad hlavou, chcel byt, v ktorom spolu bývali, prepísať na
svedkyňu, na čo svedkyňa druhovi žalobkyne povedala, že nech byt prepíše na Z., že ona svedkyňa
sa o ňu postará. Druh žalobkyne potom byt prepísal na žalobkyňu a neskôr zomrel. Svedkyňa pomohla
žalobkyni byt trošku zrekonštruovať, omaľovať, zariadiť novými vecami a naďalej žalobkyni pomáhala.
K uzavretiu darovacej zmluvy podľa výpovede svedkyne došlo tak, že žalobkyňa začala za svedkyňu
chodiť nejaká vyplašená, dookola rozprávala o tom, že ju niekto chce okradnúť, že ju chcú pripraviť

o byt, že chce, aby bol byt prepísaný najprv na dcéru svedkyne, s čím svedkyňa nesúhlasila a keďže
žalobkyňa stále tvrdila, že ju niekto chce okradnúť o byt, svedkyňa žalobkyni povedala, že ak už chce byt
previesť z dôvodu obáv o byt, tak nech sa o tom porozpráva s jej synom, žalovaným v rade 1/, ktorého
pozná od malička.

Pokiaľ ide o finančné záležitosti žalobkyne, žalobkyňa síce svedkyni U. odovzdávala príjem svoj, i
príjem dcér, avšak svedkyňa jej vypisovala šeky, platila za byt, robila jej nákupy, dokonca založila
sporenie a aj vkladnú knižku. Vybavila, aby žalobkyni chodil dôchodok na účet, aby peniaze nemala
doma, nakoľko žalobkyňa vedela veľmi rýchle peniaze minúť. Dôchodky dcér však boli pre ženy v
domácnosti k dispozícii. Svedkyňa uviedla, že nevie, aký bol presný obsah dohody, ktorú uzavrela

žalobkyňa s jej synom, avšak bolo v nej zakotvené, že žalobkyňa môže v byte ostať bývať aj s dcérami.
Kategoricky poprela, že by žalobkyni bránila chodiť na záhradku, pretože žalobkyňa žiadnu nevlastnila,
ale navštevovala záhradku svedkyne, kde sa grilovalo a dievčatám aj navarilo. Svedkyňa tvrdila, že
zmluvu u seba nemala, že nepoznala jej obsah, ani rozsah zaopatrovacej povinnosti svojho syna.
Uviedla, že ona sa už dva a pol roka zdržiava v Českej republike a rok predtým sa už o žalobkyňu starať

nemohla, pretože ju začala navštevovať príbuzná X., ktorá svedkyni v starostlivosti o žalobkyňu bránila.
Žalobkyňa sa zrejme dostala pod jej vplyv a výsledkom tohto vplyvu je podľa nej aj tá skutočnosť, že
žalobkyňa momentálne vedie spor. Svedkyňa kategoricky poprela, že by žalobkyňu týrala, že by ju bila,
či kopala.

Na návrh žalujúcej strany súd ustanovil znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
MUDr. Janu Bullovú, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 160/2018. Z tohto znaleckého posudku
vyplynulo, že žalobkyňa aj v roku 2009, teda v čase podpisovania spornej darovacej zmluvy, trpela
forénzne významnou duševnou chorobou a to ľahkou duševnou zaostalosťou (ľahkou mentálnou
retardáciou), ktorá ju robila na tento úkon nespôsobilou. Bolo to z dôvodu, že v posudzovanom období,

ale aj mimo neho, bola schopnosť žalobkyne v oblasti spoločenských, právnych i majetkových vzťahov
výrazne obmedzená na podklade trvalého zníženia mentálnych schopností. Významne bola znížená aj
jej schopnosť posúdenia dlhodobejších konsekvencií konania, racionálneho zvažovania možných rizík
konania. Konala nepremyslene pod vplyvom druhých osôb, nakoľko bola ľahko ovplyvniteľná a teda
aj manipulovateľná. Ľahká duševná zaostalosť, čiže mentálna retardácia, je globálna porucha, ktorá

postihuje nielen intelekt, ale aj psychické funkcie vrátane osobní jedinca, charakterizuje ju neschopnosť
dosiahnuťvekuzodpovedajúcistupeňintelektovéhovývoja.Nejednásaooneskorenývývojintelektu,ale
o poruchu, ktorá bráni plnému rozvinutiu kognitívnych funkcií. U osôb s ľahkou duševnou zaostalosťou je
prítomná nedostatočná tvorba predstáv a pojmov, nedostatočná asociačná schopnosť, teda schopnosť
operovať s pojmami a predstavami. Postihnuté je abstraktné myslenie, logické operácie, chápanie

pojmov a pod.. Na rozdiel od demencie je zachovaná mechanická pamäť, preto postihnutí jedinci
sú schopní používať reč v každodennom živote, aj keď si reč osvojovali neskôr. Psychické procesy
sú celkovo spomalené, narušený je úsudok, chápavosť a kritickosť, kognitívne funkcie sú narušené v
oblasti plánovania, predvídania, sociálnych súvislostí a následkov konania. Ich osobnosť je nezrelá,
nedostatočneorientovanávbežnýchživotnýchsituáciách,bývaprítomnáinfantilnázávislosť,poslušnosť

a zvýšená sugestibilita (ovplyvniteľnosť) inou osobou. Typické je podliehanie vplyvu okolia, veľmi ľahko
sa môžu stať obeťou zneužitia. Vzdelanie nadobúdajú v špeciálnych školách, naučia sa čítať, písať
a jednoduché aritmetické úkony. Sú schopní pracovať v nenáročnom zamestnaní, kde ide väčšinou
o jednoduchú manuálnu činnosť, ktorá nevyžaduje vyššie teoretické schopnosti. Vyžadujú prítomnosťblízkej osoby, lebo nie sú schopní sa úplne o seba postarať. Pri strate blízkej osoby väčšinou vo
fungovaní zlyhávajú. Je ale zachovaná schopnosť založiť si rodinu.

Z výpisu z LV č. XXXX a výpisu z LV č. XXXX, oba pre kat. úz. I., súd zistil, že žalovaní v rade 2/ a 3/
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a bol predmetom
tohtokonaniaakoajspoluvlastníckeho podielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku.

Z notárskej zápisnice N 160/2009, NZ 27239/2009, ktorá bola spísaná dňa 13.8.2009 v notárskej
kancelárii v Martine na ul. A. Kmeťa č. 19 pred JUDr. Vierou Školníkovou, notárskou kandidátkou,
poverenou JUDr. Mariánom Miklom, notárom, so sídlom v Martine, súd zistil, že obsahom tejto notárskej
zápisnice je darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, podľa ktorého žalobkyňa darom
odovzdala predmetný byt, spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
domu a na spoločnom pozemku darom žalovanému v rade 1/, ktorý tento dar prijal, pričom spomínaný

byt č. X pozostával z troch obytných miestností, príslušenstva bytu a loggie. Príslušenstvom bytu
bola predsieň, kuchyňa, WC, kúpeľňa, pivnica č. 2 o výmere 1,90 m2. Celková výmera podlahovej
plochy bytu a príslušenstva bez loggie bola 66,97 m2. I. U., teda žalovaný v rade 1/, súčasne zriadil v
prospech žalobkyne vecné bremeno spočívajúce v tom, že žalobkyňa má právo doživotne bezplatne a
v celom rozsahu užívať nehnuteľnosti opísané v bode 1. zápisnice, teda sporný byt a jeho príslušenstvo

a zaviazal sa vo forme osobného záväzku poskytovať v prospech darkyne - žalobkyne - vymienené
zaopatrenie tak, ako sa to podľa miestnych pomerov vyžaduje k slušnému živobytiu. Zaviazal sa najmä
poskytovať jej bývanie, stravu a šatenie v čase choroby, starostlivosť o opatrovanie a na prípad smrti
znášať náklady pohrebu a postavenia primeraného pomníka. Vecné bremeno zriadené v prospech
žalobkyne spočívajúce v práve doživotne bezplatne a v celom rozsahu užívať byt č. X, je zapísané v

časti C ťarchy na LV č. XXXX pre kat. úz. I. pod por. č. 85.

V zmysle ust. § 137 písm. c/ C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.) žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 38 ods. 1 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť

na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc z týchto citovaných ustanovení súd dospel po vykonanom dokazovaní k presvedčeniu,
že žaloba žalobkyne je dôvodná a to vo vzťahu k všetkých trom žalovaným. Predovšetkým

žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáhala, teda na určení
svojho vlastníckeho práva nielen vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ a 3/, ktorí sú momentálne
na vyššie uvádzaných listoch vlastníctva zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci sporného bytu a
spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam domu a k pozemku zastavanému
bytovým domom, ale aj vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, ktorý pri uzavretí darovacej zmluvy v

prospech žalobkyne zriadil vecné bremeno, teda právo doživotného užívania sporného bytu. Vo vzťahu
k žalovanému v rade 1/ žalobkyňa touto žalobou vyriešila spornú otázku spočívajúcu v tom, že jej
užívacie právo k predmetnému bytu sa odvíja od práva vlastníckeho a nie od práva vecného bremena,
ktoré v dôsledku neplatne uzavretej darovacej zmluvy žalovaným v rade 1/ v jej prospech platne zriadiť
nemohol a vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ a 3/ žalobkyňa podaním určovacej žaloby vyriešila spornú

otázku vlastníckeho práva, ak zápis v katastri nehnuteľností svedčí pre vlastnícke právo žalovaných.
Podľa presvedčenia súdu bez takéhoto určenia nebolo by možné v katastri nehnuteľností vykonať zápis
vlastníckych práv v prospech žalobkyne a výmaz existujúceho vecného bremena zriadeného v prospech
žalobkyne žalovaným v rade 1/. Teda žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení toho,čoho sa domáhala, čo bol základný predpoklad preto, aby súd mohol určovacej žalobe žalobkyne
vyhovieť.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd dospel k presvedčeniu, že darovacia zmluva, ktorú žalobkyňa
uzavrela v roku 2009 so žalovaným v rade 1/ a zmluva o zriadení vecného bremena vo forme notárskej
zápisnice sp. zn. N 160/2009, NZ 27239/2009 dňa 13.8.2009, je absolútne neplatnou zmluvou a to v
dôsledku tej skutočnosti, že žalobkyňa tento právny úkon vykonala v duševnej poruche, ktorá ju robila na
takýto úkon neschopnou. V konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa nie je obmedzená v spôsobilosti na

právneúkonyanebolaobmedzenáanivroku2009.Rozumovéschopnostižalobkynebolispornépresúd
takmer od začiatku konania a táto skutočnosť viedla aj k ustanoveniu procesného opatrovníka žalobkyni,
ktorá nemala určeného zákonného zástupcu. Nepochybne však jej situácia a neschopnosť urobiť sporný
právny úkon v roku 2009 boli preukázané vyššie uvádzaným znaleckým posudkom, na ktorého závery
súd odkazuje. Preto podľa presvedčenia súdu darovacia zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice je
neplatnávzmysleust.§38ods.2Obč.zákonníka.Zatakýchtookolnostípotomjenutnévyvodiťzáver,že

žalovaný v rade 1/ nemohol platne zriadiť ani vecné bremeno v prospech žalobkyne a preto toto nemôže
byť zapísané v katastri nehnuteľností, ale na druhej strane nemohol ani platne nadobudnúť a previesť
vlastnícke práva k predmetnému bytu na žalovaných v rade 2/ a 3/ kúpnou zmluvou uzavretou dňa
24.6.2016 (č.l. 227 - 229), ktorej vklad bol povolený podľa zápisov na listoch vlastníctva pod V 3433/16
dňa 22.8.2016. Žalovaní argumentovali a navrhli súdu dokazovanie ohľadne svojej dobromyseľnosti pri

nadobúdaní sporného bytu a naopak dôkazy na vyvrátenie ich dobromyseľnosti predkladala aj žalujúca
strana. V tejto súvislosti tiež žalovaní poukazovali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS
549/2015 zo 16.3.2016, z ktorého vyplynulo, že ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavno - právnej
ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastnícka a nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú

do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa
(princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp
ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp „nemo plus iuris ad alium transfere potest
quamipsehabet“,t.j.niktonemôžepreviesťnainéhoviacpráv,nežkoľkosámmá).Pokiaľvšaknemožno
zachovať maximum z oboch základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď

je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej
viere,pretožetentoniejeschopnýsanijakodozvedieťotom,akovecopustilavlastníkovusféruadostala
sa na list vlastníctva prevodom po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

Ochranou dobromyseľných nadobúdateľov sa Ústavný súd zaoberal aj vo svojom náleze I.ÚS 726/2016
- 53 zo dňa 8.3.2017, náleze I.ÚS 151/2016 a v uznesení IV.ÚS 88/2014 zo dňa 19.2.2014. Aj keď
tieto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sa týkali iných skutkových situácií a strán v inom
postavení, než bola žalobkyňa, súd sa nestotožnil predovšetkým so závermi, ktoré vyslovil Ústavný
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí I.ÚS 549/2015 vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu v

prejednávanej veci Okresného súdu Martin boli v inom právnom postavení a okolnosti prípadu boli iné,
než vo veci, ktorú prejednával Ústavný súd v konaní I.ÚS 549/2015.

Okresný súd predovšetkým vychádza zo skutočností, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo
žalujúcej strane preukázať, že by už žalovaný v rade 1/ úmyselne zneužil postavenie žalobkyne, jej

rozumovú nedostatočnosť a duševnú poruchu a za pomoci svojej matky zmanipuloval žalobkyňu do tej
miery, aby s ním uzavrela darovaciu zmluvu. Súd z výpovedí, či už žalovaného v rade 1/, alebo svedkyne
F. U., nadobudol presvedčenie, že v roku 2009 krátko po smrti druha žalobkyne mali snahu práve
prevodom bytu na žalovaného v rade 1/ žalobkyňu ochrániť pred zneužitím inými tretími osobami, ktoré
by vo vzťahu k žalobkyni nekonali dobromyseľne. Tieto tvrdenia sa žalujúcej strane vyvrátiť nepodarilo.

Súd je však toho presvedčenia, že žalovaný v rade 1/ podcenil rozumovú situáciu žalobkyne a mal sa
viac zaoberať skutočnosťou, či žalobkyňa práve v duševnom stave (v ktorom sa nachádza od malička
podľa vyjadrenia psychiatra), je schopná platne uzatvoriť zmluvu. Ani u žalovaných v rade 2/ a 3/ súd
nemal preukázané, že by neboli dobromyseľnými nadobúdateľmi od žalovaného v rade 1/, najmä ak
nadobúdali byt 7 rokov potom, čo ho nadobudol žalovaný v rade 1/. Je zrejmé, že žalovaní v rade 2/ a

3/ nemohli, keďže žalobkyňu nikdy pred uzavretím zmluvy a ani pred vznikom súdneho sporu nevideli,
posúdiť jej duševný stav a mať vedomosť o tom, že konala v duševnej poruche. Na druhej strane aj
napriek tomu, že u žalovaných v rade 2/ a 3/ nebolo preukázané, že by nekonali dobromyseľne a bez
presvedčenia, že uzatvárajú platnú kúpnu zmluvu so žalovaným v rade 1/ a teda nebolo preukázané,že by neboli dobromyseľnými nadobúdateľmi od žalovaného v rade 1/, je táto skutočnosť pre konajúci
súd irelevantná a to vzhľadom na stav, v ktorom žalobkyňa uzatvárala darovaciu zmluvu so žalovaným
v rade 1/. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že žalobkyňa konala v duševnej poruche v roku 2009,

ktorá ju robila nespôsobilou na uzatváranie tak vážnej zmluvy, ako je zmluva o prevode vlastníckeho
práva k bytu. Žalobkyňa nebola schopná podľa vyjadrenia znalca posúdiť dlhodobejšie konsekvencie
svojho konania, racionálne zvážiť riziká svojho konania, konať premyslene bez ovplyvnenia druhých
osôb a bez manipulácie. Nebola schopná operovať s pojmami a predstavami, podliehala vplyvu okolia a
ľahko sa mohla stať obeťou zneužitia. Preto podľa presvedčenia súdu nemohla posúdiť následky svojho

konania, ani právne následky svojho právneho úkonu, ktorý pre notárom urobila. Je nutné uvedomiť si,
že žalobkyňa v roku 2009 ani po súčasnosť, nemala zákonného zástupcu. Teda napriek skutočnosti,
že evidentne trpela duševnou poruchou a nebola schopná samostatnej existencie bez pomoci rodiny,
prípadne susedov a svojho okolia, nemala osobu, ktorá by „strážila“ jej právne záležitosti. Aj v dôsledku
tejto skutočnosti urobila úkon, ktorým po svojej smrti vylúčila z užívania sporného bytu svoje dve deti,
dovtedy na ňu odkázané a túto skutočnosť si následne uvedomila až po upozornení tretích osôb.

Žalobkyňa bola slabšou zmluvnou stranou a práve vzhľadom na jej duševnú a rozumovú vyspelosť si
zasluhuje dôslednú súdnu ochranu. Žalobkyňa od malička po súčasnosť vzhľadom na svoj zdravotný
handicap nebola schopná byť „bdelým“ vlastníkom a prevodcom vlastníckeho práva.

Súd preto nemôže pripustiť, aby povýšil ochranu žalovaných v rade 2/ a 3/ ako dobromyseľných

nadobúdateľov na základe princípu ochrany dobromyseľných nadobúdateľov vlastníckeho práva pred
ochranou duševne chorej osoby, ktorá bola k uzavretiu absolútne neplatného právneho úkonu v
podstate zmanipulovaná svojím okolím, aj keď súd tomuto okoliu nevyčíta zlý úmysel, pretože nesporne
preukázaný nebol. Za predpokladu, že by sa rozhodnutia súdov v budúcnosti mali vyvíjať v obdobných
prípadoch tak, že by boli povýšené práva a ochrana dobromyseľných nadobúdateľov pred právami

duševne chorých prevodcov vlastníckych práv ako pôvodných vlastníkov, otvoril by sa obrovský priestor
pre špekulácie v oblasti prevodov nehnuteľností a zneužívanie duševne chorých vlastníkov, nakoľko
práve duševne choré osoby, ktoré možno pre nezáujem okolia, alebo aj pre skutočnosť, že o ich chorobe
okolie nevie, nemusia byť obmedzené spôsobilosti na právne úkony a nad ich právami nebdie súdom
ustanovený opatrovník ako ich zákonný zástupca. Za predpokladu, že by v takýchto prípadoch boli

chránení dobromyseľní nadobúdatelia, strácajú potom aj opodstatnenie ustanovenia Obč. zákonníka o
vydržaní ako v spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva po uplynutí zákonom stanovenej vydržacej
doby v prípade dobromyseľnej držby.

Súd preto svojím rozhodnutím poskytol ochranu vlastníckemu právu duševne chorej žalobkyne -

pôvodnej prevodkyni vlastníckeho práva k spornému bytu a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd
vychádzal zo záverov, že žalobkyňa konajúca v duševnej poruche nemohla platne previesť vlastnícke
práva na žalovaného v rade 1/ a ten ako nevlastník nemohol platne previesť vlastnícke právo na
žalovaných v rade 2/ a 3/.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní proti
žalovaným v rade 1/ - 3/ plne úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V
plnom rozsahu súd priznal nárok na náhradu trov konania aj štátu, ktorý ustanovil znalca na návrh strany
žalujúcej a ktorý ustanovenej znalkyni MUDr. Jane Bullovej vyplatil znalečné vo výške 374,04 €. Trovy
štátu uplatnil za štát Okresný súd Martin podľa ust. § 259 v spojení s ust. § 258 ods. 3 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.