Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3Tš/25/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9506100087
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2019:9506100087.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, samosudcom JUDr. Jánom Giertlim

v trestnej veci obžalovaného Mgr. H. Y. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26. júna 2019 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ Mgr. H. Y., nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti - N., trvale bytom U.,
L. XX,

2/ C. L. , nar. XX.XX.XXXX v Brezne, trvale bytom F.,
L. XXX/XX,

3/ Q. F. , nar. XX.XX.XXXX v Al Karieten (Sýria), trvale bytom
F. č. XXX, okr. N. Y.,

4/ H. F. , nar. XX.XX.XXXX v Liptovskom Mikuláši,
trvale bytom F. č. XXX, okr.
N. Y.,

s ú v i n n í , ž e

obžalovaný Mgr. H. Y.

v bode I.
obžalovaný Mgr. H. Y. ako obhajca obvinených L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. M. F. XX a T.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. L. XX, stíhaných vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej
kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004 za trestný čin výtržníctva a trestný čin vydierania po
tom, čo boli obaja obvinení vzatí do väzby uznesením Okresného súdu v Brezne sp.zn. Tp 58/04 zo dňa

02.10.2004, dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om, nar. XX.XX.XXXX v
Prešove, naposledy bytom F. F., Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa
rozdelia, sudca prepustí obvinených z väzby na slobodu, na základe čoho

1/ v presne nezistenej dobe od 02.10.2004 do 10.10.2004 obžalovaný Mgr. H. Y. pri návšteve T. L. v
priestoroch ÚVV Banská Bystrica požiadal tohto o úplatok vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €) za to, že
vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici, aby pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného proti uzneseniu

Okresného súdu Brezno, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca krajského súdu vyhovel jeho
sťažnosti a prepustil ho z väzby na slobodu. Po prísľube T. L., že požadovaný úplatok bude vyplatený,sudca JUDr. Y. Y. dňa 02.11.2004 vo svojej kancelárii v budove Krajského súdu Banská Bystrica požiadal
ďalšieho, doposiaľ nestotožneného sudcu príslušného senátu Krajského súdu Banská Bystrica, aby
tento prepustil T. L. na slobodu a po vyplatení úplatku obžalovaným C. L. dňa 07.11.2004 bol T. L.

uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 3Tpo 108/04 zo dňa 10.11.2004 prepustený z väzby
na slobodu,

podá žiadosť o prepustenie z väzby, vybaví mu na Krajskom súde v Banskej Bystrici jeho prepustenie
na slobodu, s čím L. L. súhlasil; po prísľube zo strany L. L., že úplatok vyplatí, obžalovaný Mgr. H.
Y. sa stretol so sudcom JUDr. Y. Y.om, ktorému potvrdil prisľúbený úplatok zo strany L. L. a následne
po vyplatení požadovanej sumy rodinnými príslušníkmi L. L. dňa 27.12.2004 obžalovanému Mgr. H.ovi
Y.ovi, ktorý časť z úplatku následne dňa 28.12.2004 odovzdal JUDr. Y. Y.ovi, ktorý po tom, čo žiadosť o
prepustenienaslobodubolaL.L.uznesenímOkresnéhosúduBreznosp.zn.Tp58/04zodňa05.01.2005

zamietnutá, vybavil u presne nezisteného sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, že Krajský súd v
Banskej Bystrici dňa 02.02.2005 uznesením sp. zn. 3Tpo 7/05 vyhovel sťažnosti L. L. proti uzneseniu
okresného súdu a prepustil ho z väzby na slobodu,

v bode II.

Po tom, čo sa obžalovaný Mgr. H. Y. dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y.
Y.om, nar. XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská Bystrica, Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel
XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca prepustí v jemu pridelenej trestnej veci vedenej
na Krajskom súde Banská Bystrica proti obžalovaným Y. V. a spol. (vyšetrovací spis KR PZ ÚJaKP Žilina
sp.zn. ČVS: KUJP-108/OVVK-2002) obvinených K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. R. č. XXX, W. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Q., ul. U. XXX/XX a Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, okr. N. Y. z
väzby na slobodu, na základe čoho

1/ v presne nezistenej dobe, najneskôr pri osobnom stretnutí dňa 08.07.2005 na nezistenom mieste,
požiadal obžalovaný Mgr. H. Y. obžalovaného Q. F. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo mu

prisľúbil, že vybaví na Krajskom súde Banská Bystrica prepustenie z väzby jeho syna W. F., s čím
obžalovaný Q. F. súhlasil. Následne dňa 01.10.2005 v Brezne v hoteli Ďumbier obžalovaná H. F.,
manželka obžalovaného Q. F., pri osobnom stretnutí odovzdala požadovaný úplatok v bielej obálke
obžalovanému Mgr. H.ovi Y.ovi,

2/ v presne nezistenej dobe v lete 2005 najneskôr do 08.07.2005 obžalovaný Mgr. H. Y. pri osobnom
stretnutí na nezistenom mieste požiadal Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., ul. T. XXX/XX, aby
kontaktoval rodinných príslušníkov obžalovaného K. F. a ponúkol im možnosť, že za úplatok vo výške
200.000,- Sk (6.638,78 €) vybaví na Krajskom súde Banská Bystrica prepustenie obžalovaného z väzby,
čo Y. Y. aj urobil a pri viacerých osobných aj telefonických kontaktoch žiadal pre obžalovaného Mgr.

H.a Y.a vyplatenie tejto sumy, avšak k vyplateniu úplatku zo strany rodinných príslušníkov K. F. pre
obžalovaného Mgr. H.a Y.a nedošlo,

3/ v presne nezistenej dobe v mesiaci júl 2005 pri osobnom stretnutí pri motoreste TOMI v obci Lopej
požiadal obžalovaný Mgr. H. Y. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX o finančnú hotovosť vo výške

400.000,- Sk (13.277,56 €), za čo prisľúbil, že vybaví na Krajskom súde Banská Bystrica prepustenie z
väzby jej manžela Y. V., s čím M. V. súhlasila. Následne dňa 16.07.2005 v obci Lopej na parkovisku pri
motoreste TOMI M. V. pri osobnom stretnutí odovzdala požadovaný úplatok obžalovanému Mgr. H.ovi
Y.ovi,

v bode III.
Po tom, čo sa v dobe najneskôr od 10.01.2005 pri viacerých telefonických rozhovoroch a osobných
stretnutiach najmä v Banskej Bystrici a blízkom okolí dohodol so sudcom Krajského súdu Banská
Bystrica, JUDr. Y. Y.om, nar.XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská Bystrica, Y. cesta XXXX/
XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca vyhovie sťažnosti odsúdeného

N. U., nar. XX.XX.XXXX podanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Pp 172/04
zo dňa 10.01.2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a prepustí odsúdeného na slobodu, na základe čohov presne nezistenom čase od 15.09.2004 do 09.02.2005 pri viacerých telefonických rozhovoroch s N. U.,
nar.XX.XX.XXXXaosobnýchstretnutiachsmenovanýmsidalsľúbiťúplatokvovýškenajmenej70.000,-
Sk (2.323,57 €), za čo prisľúbil, že sudca Krajského súdu Banská Bystrica pri rozhodovaní o sťažnosti

odsúdeného N. U., nar. XX.XX.XXXX proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Pp
172/04 zo dňa 10.01.2005 vyhovie sťažnosti a podmienečne prepustí odsúdeného z výkonu trestu na
slobodu, pričom dňa 09.02.2005 senát Krajského súdu Banská Bystrica, ktorého predsedom bol JUDr.
Y. Y., uznesením sp.zn. 3To 42/05 zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Pp 172/04
zo dňa 10.01.2005 a N. U., nar. XX.XX.XXXX podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody

a následne toho istého dňa v čase po 14.40 h obžalovaný Mgr. H. Y. prijal od N. U., nar. XX.XX.XXXX
a N. U., nar. XX.XX.XXXX v mieste svojho trvalého bydliska prisľúbený úplatok - finančnú hotovosť vo
výške najmenej 70.000,- Sk (2.323,57 €),

obžalovaný C. L.

v bode IV.
Po tom, čo sa obžalovaný Mgr. H. Y. ako obhajca obvineného T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Brezno, ul.
L. XX, stíhaného vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/
BOK-S-I-2004 za trestný čin výtržníctva a trestný čin vydierania po tom, čo bol obvinený T. L. vzatý do

väzby uznesením Okresného súdu v Brezne sp.zn. Tp 58/04 zo dňa 02.10.2004, dohodol so sudcom
Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om, nar. XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská
Bystrica, Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, s ktorým sa rozdelia, sudca
prepustí obvinených z väzby na slobodu, na základe čoho v presne nezistenej dobe od 02.10.2004
do 10.10.2004 obžalovaný Mgr. H. Y. na presne nezistenom mieste kontaktoval obžalovaného C. L.,

ktorého požiadal o úplatok vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €) za to, že vybaví na Krajskom súde
Banská Bystrica, aby pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno,
ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca krajského súdu vyhovel jeho sťažnosti a prepustil ho z
väzby na slobodu. Po prísľube obžalovaného C. L., že požadovaný úplatok bude vyplatený, sudca
JUDr. Y. Y. dňa 02.11.2004 vo svojej kancelárii v budove Krajského súdu Banská Bystrica požiadal

ďalšieho nestotožneného sudcu príslušného senátu Krajského súdu Banská Bystrica, aby tento prepustil
T. L. na slobodu a dňa 07.11.2004 obžalovaný C. L. odovzdal vyžadovaný úplatok obžalovanému Mgr.
H.ovi Y.ovi, po čom bol T. L. uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tpo 108/04 zo dňa
10.11.2004 prepustený z väzby na slobodu,

obžalovaní Q. F. a H. F.

v bode V.
Po tom, čo sa obžalovaný Mgr. H. Y., ako obhajca obžalovaného W. F., dohodol so sudcom Krajského

súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om, nar. XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská Bystrica,
Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca prepustí v
jemu pridelenej trestnej veci vedenej na Krajskom súde Banská Bystrica proti obžalovaným Y. V. a
spol. (vyšetrovací spis KR PZ ÚJaKP Žilina č. ČVS: KUJP-108/OVVK-2002) obžalovaného W. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. Q., ul. U. XXX/XX z väzby na slobodu, na základe čoho v presne nezistenej

dobe najneskôr pri osobnom stretnutí dňa 08.07.2005 na nezistenom mieste požiadal obžalovaný Mgr.
H. Y. obžalovaného Q. F. a obžalovanú H. F. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo im prisľúbil,
že vybaví na Krajskom súde Banská Bystrica prepustenie z väzby W. F., s čím menovaní súhlasili a pri
stretnutí dňa 01.10.2005 v Brezne v hoteli Ďumbier obžalovaná H. F. odovzdala požadovaný úplatok v
bielej obálke obžalovanému Mgr. H.ovi Y.ovi,

t e d a

obžalovaný Mgr. H. Y. v bode I., II., III.

jednotlivými čiastkovými útokmi v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba
v bode II/2 žiadal a v bodoch I/1, I/2, II/1 a II/3 priamo pre seba prijal úplatok a v bode III v súvislosti sobstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba si dal sľúbiť úplatok a priamo pre seba prijal
úplatok a

jednotlivými čiastkovými útokmi poskytol verejnému činiteľovi pomoc najmä zadovážením prostriedkov,
aby tento v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, pre seba v bode II/2 žiadal a v bodoch
I/1, I/2, II/1, II/3 a III prijal pre seba úplatok,

obžalovaný C. L. v bode IV.

inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a čin spáchal voči
verejnému činiteľovi,

obžalovaní Q. F. a H. F. v bode V.

spoločnýmkonaníminémuvsúvislostisobstarávanímvecivšeobecnéhozáujmupriamoposkytliúplatok
a čin spáchali voči verejnému činiteľovi,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný Mgr. H. Y. v bode I., II., III.

pokračovací trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 vo viacčinnom súbehu s

účastníctvom formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k

pokračovaciemu trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods.
2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,

obžalovaný C. L. v bode IV

trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,

obžalovaní Q. F. a H. F. v bode V

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 trestný čin
podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12. 2005

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Mgr. H. Y. podľa § 160a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím §
35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z.z.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd zaraďuje obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd u k l a d á obžalovanému Mgr. H.ovi

Y.ovi peňažný trest vo výmere 500.000 Sk (päťstotisíc slovenských korún, v prepočte 16.596,96 €).

Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 vymožená suma peňažného trestu pripadá
štátu.Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd ustanovuje pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Obžalovaný C. L. podľa § 161a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia
slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov a 14 (štrnásť) dní.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd zaraďuje obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaný Q. F. podľa § 161a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia
slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd zaraďuje obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaná H. F. podľa § 161a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia
slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd zaraďuje obžalovanú na
výkon trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal dňa 8. septembra 2006 obžalobu
na Mgr. H. Y., C. L., Q. F. a H. F. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, pomoc k trestnému činu prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného

do 31. decembra 2005, trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31. decembra 2005, trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31. decembra 2005 spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
31. decembra 2005.

Podľa obžaloby spáchali menovaní obžalovaní trestnú činnosť na tom skutkovom základe, že

obžalovaný Mgr. H. Y.

obžalovanýMgr.H.Y.akoobhajcaobvinenýchL.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomBrezno,ul.M.F.XXaT.L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Brezno, ul. L. XX, stíhaných vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej
kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004 za trestný čin výtržníctva a trestný čin vydierania po
tom, čo boli obaja obvinení vzatí do väzby uznesením Okresného súdu v Brezne sp.zn. Tp 58/04 zo
dňa 02.10.2004, dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v

Prešove, naposledy bytom F. F., Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa
rozdelia, sudca prepustí obvinených z väzby na slobodu, na základe čoho

vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici, aby pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca krajského súdu vyhovel jeho
sťažnosti a prepustil ho z väzby na slobodu. Po prísľube T. L., že požadovaný úplatok bude vyplatený,
sudca JUDr. Y. Y. dňa 02.11.2004 vo svojej kancelárii v budove Krajského súdu Banská Bystrica požiadal
ďalšieho nestotožneného sudcu príslušného senátu Krajského súdu Banská Bystrica, aby tento prepustilT. L. na slobodu a po vyplatení úplatku obžalovaným C. L. dňa 07.11.2004 bol T. L. uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica sp.zn. 3Tpo 108/04 zo dňa 10.11.2004 prepustený z väzby na slobodu,

2/ dňa 10.11.2004 v priestoroch Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica pri návšteve L. L. vyžiadal od
neho obžalovaný Mgr. H. Y. úplatok vo výške 300.000,- Sk (9.958,17 €), za čo mu prisľúbil, že keď si
podá žiadosť o prepustenie z väzby, vybaví mu na Krajskom súde v Banskej Bystrici jeho prepustenie
na slobodu, s čím L. L. súhlasil; po prísľube zo strany L. L., že úplatok vyplatí, obžalovaný Mgr. H.
Y. sa stretol so sudcom JUDr. Y. Y.om, ktorému potvrdil prisľúbený úplatok zo strany L. L. a následne

po vyplatení požadovanej sumy rodinnými príslušníkmi L. L. dňa 27.12.2004 obžalovanému Mgr. H.ovi
Y.ovi, ktorý časť z úplatku následne dňa 28.12.2004 odovzdal JUDr. Y. Y.ovi, ktorý po tom, čo žiadosť o
prepustenienaslobodubolaL.L.uznesenímOkresnéhosúduBreznosp.zn.Tp58/04zodňa05.01.2005
zamietnutá, vybavil, že Krajský súd Banská Bystrica dňa 02.02.2005 uznesením sp.zn. 3Tpo 7/05
vyhovel sťažnosti L. L. proti uzneseniu okresného súdu a prepustil ho z väzby na slobodu,

II.
Po tom, čo sa obžalovaný Mgr. H. Y. dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y.
Y.om, nar. XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská Bystrica, Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel
XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca prepustí v jemu pridelenej trestnej veci vedenej
na Krajskom súde Banská Bystrica proti obžalovaným Y. V. a spol. (vyšetrovací spis KR PZ ÚJaKP Žilina

sp.zn. ČVS: KUJP-108/OVVK-2002) obvinených K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. R. č. XXX, W. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Q., ul. U. XXX/XX a Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, okr. Liptovský
Mikuláš z väzby na slobodu, na základe čoho

1/ v presne nezistenej dobe, najneskôr pri osobnom stretnutí dňa 08.07.2005 na nezistenom mieste,

požiadal obžalovaný Mgr. H. Y. obžalovaného Q. F. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo mu
prisľúbil, že vybaví na Krajskom súde Banská Bystrica prepustenie z väzby jeho syna W. F., s čím
obžalovaný Q. F. súhlasil. Následne dňa 01.10.2005 v Brezne v hoteli Ďumbier obžalovaná H. F.,
manželka obžalovaného Q. F., pri osobnom stretnutí odovzdala požadovaný úplatok v bielej obálke
obžalovanému Mgr. H.ovi Y.ovi,

čo Y. Y. aj urobil a pri viacerých osobných aj telefonických kontaktoch žiadal pre obžalovaného Mgr.
H.a Y.a vyplatenie tejto sumy, avšak k vyplateniu úplatku zo strany rodinných príslušníkov K. F. pre
obžalovaného Mgr. H.a Y.a nedošlo,

3/ v presne nezistenej dobe v mesiaci júl 2005 pri osobnom stretnutí pri motoreste TOMI v obci Lopej

požiadal obžalovaný Mgr. H. Y. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX o finančnú hotovosť vo výške
400.000,- Sk (13.277,56 €), za čo prisľúbil, že vybaví na Krajskom súde Banská Bystrica prepustenie z
väzby jej manžela Y. V., s čím M. V. súhlasila. Následne dňa 16.07.2005 v obci Lopej na parkovisku pri
motoreste TOMI M. V. pri osobnom stretnutí odovzdala požadovaný úplatok obžalovanému Mgr. H.ovi
Y.ovi,

obžalovaný C. L.

III.
Po tom, čo sa obžalovaný Mgr. H. Y. ako obhajca obvineného T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Brezno, ul.

L. XX, stíhaného vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/
BOK-S-I-2004 za trestný čin výtržníctva a trestný čin vydierania po tom, čo bol obvinený T. L. vzatý do
väzby uznesením Okresného súdu v Brezne sp.zn. Tp 58/04 zo dňa 02.10.2004, dohodol so sudcom
Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om, nar. XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská
Bystrica, Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, s ktorým sa rozdelia, sudca

prepustí obvinených z väzby na slobodu, na základe čoho v presne nezistenej dobe od 02.10.2004
do 10.10.2004 obžalovaný Mgr. H. Y. na presne nezistenom mieste kontaktoval obžalovaného C. L.,
ktorého požiadal o úplatok vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €) za to, že vybaví na Krajskom súde
Banská Bystrica, aby pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno,ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca krajského súdu vyhovel jeho sťažnosti a prepustil ho z väzby
na slobodu. Po prísľube obžalovaného C. L., že požadovaný úplatok bude vyplatený, sudca JUDr. Y.
Y. dňa 02.11.2004 vo svojej kancelárii v budove Krajského súdu Banská Bystrica požiadal ďalšieho

nestotožneného sudcu príslušného senátu Krajského súdu Banská Bystrica, aby tento prepustil T. L.
na slobodu a dňa 07.11.2004 obžalovaný C. L. odovzdal vyžadovaný úplatok obžalovanému Mgr. H.ovi
Y.ovi,počombolT.L.uznesenímKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.3Tpo108/04zodňa10.11.2004
prepustený z väzby na slobodu,

obžalovaní Q. F. a H. F.

IV.
Po tom, čo sa obžalovaný Mgr. H. Y., ako obhajca obžalovaného W. F., dohodol so sudcom Krajského
súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om, nar. XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská Bystrica,
Y. cesta XXXX/XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca prepustí v

jemu pridelenej trestnej veci vedenej na Krajskom súde Banská Bystrica proti obžalovaným Y. V. a
spol. (vyšetrovací spis KR PZ ÚJaKP Žilina č. ČVS: KUJP-108/OVVK-2002) obžalovaného W. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. Q., ul. U. XXX/XX z väzby na slobodu, na základe čoho v presne nezistenej
dobe najneskôr pri osobnom stretnutí dňa 08.07.2005 na nezistenom mieste požiadal obžalovaný Mgr.
H. Y. obžalovaného Q. F. a obžalovanú H. F. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo im prisľúbil,

že vybaví na Krajskom súde Banská Bystrica prepustenie z väzby W. F., s čím menovaní súhlasili a pri
stretnutí dňa 01.10.2005 v Brezne v hoteli Ďumbier obžalovaná H. F. odovzdala požadovaný úplatok v
bielej obálke obžalovanému Mgr. H.ovi Y.ovi,

Samosudca po preskúmaní obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, pričom po vykonanom

dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 22. októbra 2008 pod sp. zn. BB-3Tš 25/2006.
Predmetným rozsudkom bola uznaná vina všetkých štyroch obžalovaných v celom rozsahu podanej
obžaloby tak, ako je to konkrétne uvedené nielen v obžalobnom návrhu v bodoch I./1.,2, II/1.,2.,3, III
a IV., ale ako je to uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu
podali odvolanie všetci štyria obžalovaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením sp. zn. 2

Toš 1/2009 z 13.12.2010 postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolania všetkých štyroch
obžalovaných - Mgr. H.a Y.a, C.a L., Q. F. a H. F. ako nedôvodné.

Následne podali odsúdení Mgr. H. Y., Q. F. a H. F. dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. decembra 2010 sp. zn. 2 Toš 1/2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky

svojím rozsudkom sp. zn. 1 Tdo V 16/2011 z 19.06.2012 rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu SR
z 13.12.2010 sp. zn. 2 Toš 1/2009 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení
§§ 319, 213 ods. 3 Trestného poriadku, § 89 ods. 19 Trestného zákona a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvinených Mgr. H.a Y.a, Q. F., H. F. a C.a L..
Napadnuté uznesenie NS SR sp. zn. 2 Toš 1/2009 z 13.12.2010 bolo rozsudkom dovolacieho senátu

NS SR zrušené, rovnako bol zrušený aj rozsudok bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica z 22.10.2009 sp. zn. BB-3 Tš 25/2006. Boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica najvyšší súd prikázal, aby
vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd SR s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účinného do
31.08.2011 konštatoval porušenie práva na obhajobu, ktoré je podstatnou chybou konania, lebo došlo k
porušeniu tohto práva „zásadným spôsobom". Najvyšší súd SR v tejto súvislosti poukázal na príslušné
ustanovenia Trestného poriadku, ako aj na článok 6 ods. 3 Dohovoru, na príslušnú judikatúru ESĽP,

z ktorých vyplýva bezpodmienečná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu rešpektovať
právo obvineného na obhajobu tým, že sa mu musí dať možnosť zúčastniť sa na výsluchu svedka
tak, aby tento úkon zodpovedal požiadavkám kontradiktórnosti konania. Obvinený musí mať možnosť
spochybniť argumenty a vypočúvať svedkov. Výsluchy svedkov V. z prípravného konania vykonané v
neprítomnosti obhajcov, ktorí neboli príslušníkmi policajného zboru riadne vyrozumení o vykonávaní

týchto úkonov, sú zásadným porušením práva na obhajobu, lebo tieto úkony viedli priamo k rozhodnutiu
vo veci.Najvyšší súd SR v spomenutom rozsudku v súvislosti s výsluchom svedka, ktorého totožnosť je utajená
poukázal aj na to, že ak táto výpoveď je získaná zákonným spôsobom, nezakladá to samo o sebe
dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c ) Trestného poriadku účinného do 31.08.2011. Preto

najvyšší súd poukázal na niektoré rozhodnutia ESĽP, z ktorých vyplýva požiadavka, aby sa s dôkazmi
získanými prostredníctvom utajovaných svedkov zaobchádzalo s výnimočnou opatrnosťou. Usvedčenie
by sa nemalo zakladať výhradne alebo v rozhodujúcej miere na anonymných výpovediach. Ak bol
utajovaný svedok č. 2 pri výsluchu v oddelenej miestnosti, boli obvinení a obhajcovia z tejto miestnosti
vylúčení, preto nemohli sledovať vystúpenie svedka počas priameho výsluchu a tak si overovať jeho

dôveryhodnosť a urobiť si vlastný úsudok o jeho vystupovaní a dôveryhodnosti.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia najvyšší súd poukázal aj na splnenie podmienok dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku účinného do 31.08.2011, keď dovolací súd hodnotil
skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný
za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty

príslušného trestného činu. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že
skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný
čin alebo, že išlo o iný trestný čin. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na rozdielnosť konania
páchateľa pri trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2
Trestného zákona a trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona, prípadne jeho pokusu, lebo

v spise sa nenachádza ani jeden relevantný dôkaz o súčinnosti sudcov Krajského súdu Banská Bystrica
s obvineným obhajcom Mgr. H.om Y.om v tom smere, že peniaze prevzaté od klientov, či ich príbuzných
boli použité, alebo mali byť použité na uplácanie sudcov tohto súdu, ktorí rozhodovali v trestných veciach
Y. V. a spol., T. L. a L. L.. Vo veciach obvinených T. L. a L. L. sudca Y. nerozhodoval, preto nie je zrejmé,
či mal obvinený reálnu možnosť ovplyvniť výkon právomoci verejných činiteľov, nestotožnených sudcov,

ktorí v daných trestných veciach rozhodovali.

V závere svojho rozhodnutia dovolací súd (strana 21, druhý odsek) zhrnul na základe skôr uvedeného,
že pri novom prerokovaní veci musí prvostupňový súd reagovať na námietky obsiahnuté v dovolaní,
pokiaľideozásadnéporušenieprávanaobhajobuobvinenýchvovzťahukvýpovediutajovanéhosvedka

č. 2, posúdiť jeho vierohodnosť, bližšie špecifikovať dôvody utajenia tohto svedka s uvedením možného
ohrozenia alebo nebezpečenstva, ktoré svedkovi hrozilo, a to najmä pokiaľ ide o jediný usvedčujúci
dôkaz pre uznanie viny obvinených Q. a H. F.. Bude potrebné vyhodnotiť aj všetky súvislosti možných
vzťahov medzi obvinenými F. a utajovaným svedkom č. 2. Rovnako sa musí prvostupňový súd zaoberať
aj právnou kvalifikáciou preukazujúcou súčinnosť obvineného s verejnými činiteľmi.

Už spomenutým rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo V 16/2011 z 19.06.2012 v
dovolacom konaní došlo ku zrušeniu aj ďalších rozhodnutí obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Tento výrok znamená, že došlo ku zrušeniu aj
uznesenia samosudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica sp. zn.

BB-4T/19/2009 z 15.02.2011, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 350 ods. 2 Trestného poriadku, § 241
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z dôvodov § 9 ods. 1 písm.
e) Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania obvineného Mgr. H.a Y.a pre skutok spočívajúci
v tom, že
po tom, čo sa v dobe najneskôr od 10.01.2005 pri viacerých telefonických rozhovoroch a osobných

stretnutiach najmä v Banskej Bystrici a blízkom okolí dohodol so sudcom Krajského súdu Banská
Bystrica, JUDr. Y. Y.om, nar.XX.XX.XXXX v Prešove, naposledy bytom Banská Bystrica, Y. cesta XXXX/
XXXA (zomrel XX.XX.XXXX), že za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca vyhovie sťažnosti odsúdeného
N. U., nar. XX.XX.XXXX podanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Pp 172/04
zo dňa 10.01.2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody a prepustí odsúdeného na slobodu, na základe čoho
v presne nezistenom čase od 15.09.2004 do 09.02.2005 pri viacerých telefonických rozhovoroch s N. U.,
nar.XX.XX.XXXXaosobnýchstretnutiachsmenovanýmsidalsľúbiťúplatokvovýškenajmenej70.000,-
Sk (2.323,57 €), za čo prisľúbil, že sudca Krajského súdu Banská Bystrica pri rozhodovaní o sťažnosti
odsúdeného N. U., nar. XX.XX.XXXX proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Pp

172/04 zo dňa 10.01.2005 vyhovie sťažnosti a podmienečne prepustí odsúdeného z výkonu trestu na
slobodu, pričom dňa 09.02.2005 senát Krajského súdu Banská Bystrica, ktorého predsedom bol JUDr.
Y. Y., uznesením sp.zn. 3To 42/05 zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Pp 172/04
zo dňa 10.01.2005 a N. U., nar. XX.XX.XXXX podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobodya následne toho istého dňa v čase po 14.40 h obžalovaný Mgr. H. Y. prijal od N. U., nar. XX.XX.XXXX
a N. U., nar. XX.XX.XXXX v mieste svojho trvalého bydliska prisľúbený úplatok - finančnú hotovosť vo
výške najmenej 70.000,- Sk (2.323,57 €).

Skutok bol právne kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a ako pomoc podľa § 10 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, avšak k

zastaveniu trestného stíhania obvineného Mgr. H.a Y.a pre skutok uvedený v predchádzajúcom odseku
došlo z dôvodu, že ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdu a rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Z dôvodu, že už skôr spomenutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo v dovolacom konaní ku zrušeniu
obidvoch rozhodnutí, jednak bývalého špeciálneho súdu o odsúdení obžalovaných (medzi nimi aj

obžalovaného Mgr. H.a Y.a) ako aj špecializovaného trestného súdu o zastavení trestného stíhania proti
obvinenému Mgr. H.ovi Y.ovi v inom súdnom konaní, nastali podmienky pre postup prvostupňového
súdu, aby tento podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie
obidve trestné veci toho istého obvineného vedené pod rôznymi spisovými značkami - BB-3Tš/25/2006
a BB-4T/19/2009 tak, že v obidvoch veciach bude vedené jedno spoločné konanie pod sp. zn.

BB-3T Tš/25/2006. O tomto spojení bolo rozhodnuté uznesením pod sp. zn. BB-3 Tš/25/2006 zo dňa
28.02.2013. Predmetné rozhodnutie o spojení veci znamenalo, že bolo potrebné vykonať dokazovanie
na hlavnom pojednávaní o skutku uvedenom v obžalobe podanej ako druhej v poradí (pod sp. zn.
BB-4T/19/2009).

Prvostupňový súd vo veci znovu konal a rozhodol rozsudkom z 22.02.2016 tak, že uznal vinu všetkých
štyroch obžalovaných podľa podaných obžalôb, keď spojil dve veci obžalovaného Mgr. H.a Y.a na
spoločné prejednanie a rozhodnutie. Všetkým štyrom obžalovaným potom uložil nepodmienečné tresty
odňatia slobody vo výmere tak, ako to je konkrétne uvedené v predmetnom rozsudku. Obžalovanému
Mgr. Y.ovi opätovne uložil aj trest peňažný spolu s náhradným trestom odňatia slobody pre prípad

úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu.

Na základe odvolania podaného všetkými obžalovanými proti rozsudku druhému v poradí Najvyšší súd
SR svojím uznesením sp. zn. 3To/10/2016 z 31.01.2018 rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c)
Trestného poriadku tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného

poriadku vec vrátil súdu 1. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd v súvislosti s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3To/10/2016 z 31.01.2018 poukazuje na
obsah predmetného rozhodnutia, konkrétne na strany 16 a 17 rozhodnutia NS SR.

Na strane 16 rozsudku NS SR citoval ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného
poriadku a § 322 ods. 1 Trestného poriadku. Následne na tej istej strane rozhodnutia v ods. 4 „Najvyšší
súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec
prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd a je povinný vykonať úkony,
ktorých vykonanie dovolací súd nariadil."

V ďalšej časti svojho rozhodnutia odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR z 19.06.2002 sp. zn. 1Tdo
V 16/2011, konkrétne na to, že „ bolo Špecializovanému trestnému súdu prikázané, aby v rámci nového
prerokovania veci reagoval na námietky týkajúce sa zásadného porušenia práv na obhajobu vo vzťahu
k výpovedi utajeného svedka č. 2, aby posúdil jeho vierohodnosť a bližšie špecifikoval dôvody utajenia

tohto svedka s uvedením možného ohrozenia alebo nebezpečenstva, ktoré svedkovi hrozilo, a to najmä
ak ide o jediný usvedčujúci dôkaz pre uznanie viny obvinených Q. a H. F.. Súd prvého stupňa sa síce
venoval posúdeniu vierohodnosti svedka F., avšak nevenoval pozornosť zvyšným aspektom, ktorých
posúdenie mu bolo najvyšším súdom nariadené."

Na strane 17 rozsudku NS SR sp. zn. 3To/10/2016 z 31.01.2018 v 1. odseku odvolací súd poukazuje
na to, že „súdu prvého stupňa bolo citovaným rozsudkom najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho
taktiež nariadené, aby sa v rámci nového prerokovania veci venoval posúdeniu údajného pôsobenia
obžalovaného Mgr. H.a Y.a na všetkých sudcov, ktorí konali a rozhodovali v trestných veciach osôb, prektoré mali ich blízke osoby podplácať, úmyslu obžalovaného Mgr. Y.a pôsobiť na verejných činiteľov,
jeho možnosti vplyvu, ako aj jeho postaveniu, prípadne aby súd určil akcesoritu a mieru účasti tohto
obžalovaného vo vzťahu k sudcovi JUDr. Y.ovi, najmä aby podrobne posúdil ich súčinnosť."

Napokon v 3. odseku odvolací súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že „iba po posúdení vyššie
uvedených skutočností bude možné ustáliť, či konanie obžalovaného Mgr. Y.a možno skutočne
subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku, alebo
prichádza do úvahy subsumovanie jeho konania pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu... Je

potrebné skúmať, či osoby neboli prepustené na slobodu v dôsledku splnenia zákonných podmienok
na ich prepustenie v každom jednom prípade. V nadväznosti na posúdenie vyššie uvedených okolností
bude ďalej úlohou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť otázku, či ide o pokračovací čin alebo reálny
súbeh trestných činov."

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a

rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Prvostupňový súd po tom, ako mu bola vec vrátená, opätovne vo veci konal a rozhodol. V prvom rade
vyzval strany v konaní, aby uviedli, či navrhujú a ak áno, aké dôkazy navrhujú vykonať v konaní.

Prokurátor nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy. Obhajca obžalovaného Mgr. H.a Y.a poukázal na rozsudok
NS SR sp. zn. 1Tdo V 16/2011 z 21.02.2016 a tam uvedenú úpravu pre súd nižšieho stupňa aké úkony
je potrebné vykonať. Obhajca s odvolaním sa na uznesenie NS SR sp. zn. 3To 10/2016 z 31.01.2018
považoval za potrebné vypočuť N. U. ml. a svedkyňu V. ako to NS SR uviedol vo svojom rozhodnutí,

taktiež je potrebné vypočuť všetkých sudcov, ktorí konali a rozhodovali v trestných veciach osôb, ktoré
mali ich blízke osoby údajne podplácať a ďalej sa odvolal na svoje podanie z 10.10.2018 a napokon na
časť zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19.02.2016, strana 4 zápisnice, kde boli konkrétne uvedené
dôkazy, ktorých vykonanie obžalovaný Mgr. H. Y. prostredníctvom svojho obhajcu navrhol vykonať.
Obhajca obžalovaných Q. a H. F. sa v podstate pripojil k návrhu obhajcu obžalovaného Mgr. Y.a.

Prvostupňový súd na tomto mieste uvádza, že sa s návrhom obhajcu obžalovaného Mgr. H.a Y.a
vysporiadal na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2019 tak, že postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného
poriadku, súd odmietol vykonať všetky dôkazy, konkrétne uvedené na strane 3 a 4 zápisnice z
predmetného hlavného pojednávania.

K navrhovaným dôkazom je potrebné dodať, že takmer všetky, najmä tie rozhodujúce dôkazy pre riadne
zistenie skutkového stavu veci boli už vykonané v pôvodnom dokazovaní. Ich opätovné vykonanie
by bolo iba opakovaním tých úkonov, ktoré už vykonané boli. Na tomto mieste v uvedenej súvislosti
prvostupňový súd zvlášť zdôrazňuje, že NS SR v dovolacom konaní, ale ani v odvolacom rozhodnutí

neprikázal prvostupňovému súdu opakovať dokazovanie, rovnako tak neprikázal prvostupňovému súdu
vykonať nové, doposiaľ nevykonané dôkazy. Pokiaľ sa teda obhajca obžalovaného Mgr. H.a Y.a v tomto
smere odvoláva na dve rozhodnutia NS SR, potom z jeho strany môže ísť buď o manipuláciu, teda
vykladá rozhodnutia NS SR inak a s iným obsahom, než aký sa nachádza v skutočnosti v predmetných
rozhodnutiach, prípadne môže ísť z jeho strany len o určitú nedôslednosť z hľadiska oboznámenia sa

s predmetnými rozhodnutiami. Preto prvostupňový súd pri opätovnom rozhodnutí vychádzal z dôkazov
už pôvodne vykonaných.

Dokazovaním vykonanom na hlavom pojednávaní špecializovaný trestný súd zistil nasledujúci skutkový
stav veci.

Obžalovaný Mgr. H. Y. využil svoje právo a požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho
neprítomnosti, dostavil sa však na hlavné pojednávanie, kedy bol ako svedok vypočutý N. U..

Obžalovaný Mgr. H. Y. poprel spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené obžalobou za vinu. Na svoju

obhajobu uviedol, že T. L., L. L. a bratov F. zastupoval v trestnom konaní ako ich obhajca. Od obvinených
alebo od ich príbuzných prevzal peniaze iba za obhajobu. Iné peniaze nezobral. Y. Y.ovi, sudcovi
Krajského súdu Banská Bystrica, ktorý medzičasom zomrel, žiadne peniaze neodovzdal. L. L. mu
síce núkal, že vybaví peniaze, aby sa dostal z väzby na slobodu, ale jeho tvrdenia, že mu vybavovalprepustenie z väzby, sú výmysly. S F. sa viackrát stretol v hoteli Ďumbier v Brezne a peniaze v obálke,
ktoré mu dali, boli jednoznačne za obhajobu ich synov. K. F. vôbec nepozná. Y. Y. síce raz za ním bol s
tým, že F. je jeho kamarát, či by sa mu nedalo pomôcť, že by pozháňal peniaze. Obžalovaný mu však

na to povedal, že on F. obhajovať nebude, s tou vecou nemá nič spoločné. Pokiaľ ide o Y. V., s týmto
skutkom nemá nič spoločné. V. nezastupoval, v čase jeho prepustenia z väzby bol v nemocnici.

Hoci obžalovaný Mgr. H. Y. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, ale priebežne sa vyjadroval k
niektorým dôkazom. Uviedol, že sa vždy s každým klientom dohodol na určitej zálohe a odmene. To

bola vec dohody jeho a klienta. Jeho problémom, prípadne daňového úradu bolo, či priznal dane alebo
nie. Čo sa týka T. L., bol evidentný predpoklad, že môže byť pustený z väzby, čo obžalovaný vyhodnotil
vzhľadom na svoju tridsaťročnú prax. Preto bola podaná žiadosť o prepustenie z väzby. Z toho dôvodu
samozrejme zisťoval, v akom štádiu je vec, čo sú bežné praktiky každého advokáta. Preto napríklad
telefonoval na Okresný súd Brezno, kde sa nachádza spis. Zisťoval i v deň prepustenia obvineného
z väzby, či bol prepustený. Telefonoval na súd, overil to vo väznici na vnútornom oddelení, informoval

jeho brata v deň prepustenia z väzby. Obdobne postupoval u S. F., kde volal prokurátorovi do Žiliny a
pýtal sa prokurátora, ako vidí vec S. F., či tam nezvažuje prepustenie z väzby. Prokurátor povedal, že to
vidí reálne na prepustenie z väzby okolo Vianoc. Volal mu znova pred Vianocami a prokurátor povedal,
že bude prepustený. Advokáti neberú úplatky, berú odmeny. Zdôraznil, že v živote nikoho nepodplatil.
Necíti sa byť vinným, nič nezákonné neurobil.

Na výpovede svedka L. L. obžalovaný Mgr. H. Y. reagoval tak, že svedok klame, ako je u neho zvykom.
Za L. obhajobu dostal peniaze tak, ako bolo povedané. L. začal namietať, že ako je možné, že pustili T.
L. a jeho nie. Obžalovaný Mgr. Y. mu povedal, že treba vydržať do skončenia vyšetrovania. Je pravda,
že L. si žiadosť o prepustenie z väzby písal sám.

Obžalovaný Mgr. H. Y. reagoval aj na výpoveď svedka W. L. vyjadrením, že svedok vypovedal tak, ako
mu to prikázal jeho brat. Žiadnych 300.000,- Sk od neho nepreberal a u neho doma obžalovaný vôbec
nebol.

Ku výpovedi svedka Y. obžalovaný Mgr. Y. uviedol toľko, že svedok chcel od neho, aby prevzal obhajobu
jeho priateľa F.. Obžalovaný Mgr. Y. súhlasil po predložení plnej moci od F. a po zložení zálohy 200.000,-
Sk, lebo išlo o rozsiahlu vec. Obžalovaný potvrdil, že nikdy nevidel pani F., pričom raz mu telefonoval
svedok Y. zo svojho telefónu a dal mu k telefónu nejakú ženu s tým, aby sa spolu rozprávali.

Obžalovaný C. L. pri výsluchu uviedol, že jeho brat T. L. bol trestne stíhaný a obhajoval ho Mgr. Y.. S
týmto obhajcom sa kontaktoval telefonicky aj osobne, pretože ho zaujímal priebeh trestného stíhania
jeho brata. Obžalovanému Mgr. Y.ovi vyplatil 30.000,- Sk ako zálohu za trovy obhajoby. Nevie o žiadnych
úplatkoch.

Obžalovaní H. F. a Q. F. využili svoje zákonné právo a odmietli vo veci vypovedať.

SvedokT.L.vypovedal,žeboltrestnestíhanývroku2004.MaladvokátaMgr.H.aY.a.Zavolaladvokátovi
kvôli obhajovaniu a po skončení mu mal doplatiť za pomoc. Sumu 30.000,- Sk ako zálohu zaplatil asi
jeho brat C.. Predmetom rozhovorov bolo aj prepustenie väzby. Ani svedok ani Mgr. Y. nenavrhli zariadiť

prepustenie nezákonným spôsobom. Svedok nevie o tom, že by niekto z rodiny poskytol obžalovanému
Y.ovi ako obhajcovi nejaké prostriedky určené na zariadenie prepustenia T. L. z väzby.

Svedok L. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2004 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a
Okresným súdom v Brezne bol vzatý do väzby. Na základe plnej moci ho obhajoval Mgr. Y.. Tento hneď

na samom začiatku od neho vzal 30.000,- Sk ako zálohu na trovy obhajoby. Pri návšteve vo väzbe,
pravdepodobne 10.11.2004, mu Mgr. Y. povedal, že práve sa rozhoduje o prepustení spoluobvineného
L. z väzby a že určite bude Krajským súdom Banská Bystrica z väzby prepustený, čo mu on vybavil za
200.000,- Sk, ktoré dostal od L.. Ďalej mu povedal, že keď si on podá žiadosť o prepustenie z väzby, že
aj jemu to na krajskom súde vybaví, ale že je potrebné dať 300.000,- Sk, ktoré pôjdu Y. Y.ovi, sudcovi

krajského súdu. Svedok vedel o tom, že Mgr. H. Y. a JUDr. Y. Y. sa dobre poznajú, pretože ich spolu
viackrát videl v Brezne. Asi po mesiaci mu obžalovaný Mgr. Y. pri návšteve vo väzbe povedal, že si
má napísať žiadosť o prepustenie z väzby a že má zabezpečiť 300.000,- Sk. On napísal lístok svojmu
bratovi, aby dal obžalovanému Mgr. Y.ovi 300.000,- Sk, tento lístok vyniesol z väzby Mgr. Y.. Pri ďalšejnávšteve mu Mgr. Y. potvrdil, že peniaze má, že v senáte bude aj JUDr. Y. Y., ktorý dohliadne, aby
bol prepustený. Dňa 05.01.2005 mu Okresný súd v Brezne zamietol žiadosť o prepustenie z väzby a
02.02.2005 ho senát Krajského súdu v Banskej Bystrici prepustil z väzby. Po prepustení sa stretol s

obžalovaným Mgr. Y.om, ktorý mu povedal, že Y. Y. v senáte síce nebol, ale že to je dobré, pretože z jeho
prepustenia nebolo veľké haló a pretože Y. Y. nebol v senáte, tak to utíchlo. Mgr. Y. ešte od neho pýtal
ďalších 20.000,- Sk, že to je pre neho, lebo on s tým mal veľa práce a z tých 300.000,- Sk on nič nemal.
Svedok mu tieto ďalšie peniaze odmietol dať. Po prepustení z väzby sa stretol so spoluobvineným L.om,
ktorý mu potvrdil, že Mgr. Y.ovi dal 200.000,- Sk.

Svedok W. L. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný Mgr. Y. v decembri 2004 doniesol odkaz
od brata - L. L., aby dal 300.000,- Sk tomuto advokátovi. Menovaný obhajca ho zastupoval. Doniesol
odkaz v písomnej podobe s tým, že má dať 300.000,- Sk Mgr. Y.ovi. Dôvod napísaný nebol a svedok
nevedel, za čo sa peniaze dávajú, ale myslel si, že za to, aby bol jeho brat prepustený. Išiel za H.ou
L., povedal jej o tomto odkaze a ona mu dala peniaze, ktoré svedok odovzdal obžalovanému. H.a L.

bola peniaze vybrať v banke. Peniaze odovzdal Mgr. Y.ovi u neho doma. Ten ich vôbec neprepočítaval
a nevydal o prevzatí potvrdenie. Asi o mesiac, či dva, bol L. L. prepustený. Prepustenie mu Mgr. Y.
vopred oznámil, ale formu oznámenia si už svedok nepamätal. Po prepustení mu brat spomínal, že
jeho advokát chce ďalšie peniaze - 20.000,- Sk alebo 30.000,- Sk. Účel doplatenia mu nepovedal. Tento
svedok vypovedal aj o tom, že T. L. prepustili oveľa skôr ako L. L. a následne počul, že sa tiež dávali

nejaké peniaze, ale nevie, či bol L. prepustený za tie peniaze, alebo nie. Svedok W. L. nevie, či boli ním
vyplatené peniaze určené pre sudcov. Svedok doplnil výpoveď o to, že s advokátom Mgr. Y.om sa vždy
stretli pri bráničke domu, čo pociťoval tento svedok ako smutné. Po vyjadrení obžalovaného Mgr. Y.a
svedok zotrval na svojej výpovedi, že advokátovi vyplatil 300.000.- Sk a nie 30.000,- Sk.

Svedkyňa H.a L. vo svojej výpovedi potvrdila, že W. L. dala 300.000,- Sk, aby ich odovzdal Mgr. H.ovi
Y.ovi, obhajcovi jej manžela. Sumu 200.000,- Sk mala doma, zvyšok vybrala z účtu. Po nejakom čase
bol naozaj jej manžel prepustený z väzby.

Svedkovia JUDr. R. Y. a JUDr. R. F. ako sudcovia Krajského súdu Banská Bystrica boli podľa rozvrhu

práce zaradení v senáte, ktorý rozhodol o prepustení L. L. a T. L. z väzby. Neboli nikým ovplyvňovaní v
tom smere, aby rozhodli o prepustení L. a L. z väzby. Ani Mgr. H.om Y.om, ani JUDr. Y. Y.om.

Svedok Y. Y. uviedol, že K. F. je jeho dobrý kamarát. Bol trestne stíhaný spoločne s bratmi F., V. a ďalšími
a bol vo väzbe v Ústave pre výkon väzby v Banskej Bystrici. Niekedy v lete 2005 mu telefonicky zavolal

Mgr. H. Y., advokát z Brezna, a požiadal ho o stretnutie. Na následnom stretnutí mu Mgr. Y. povedal, že
vie vybaviť prepustenie K. F. z väzby na slobodu za 200.000,- Sk. Ak sa to podarí, dá Y. podiel 50.000,-
Sk. Mgr. H. Y. mu nepovedal, že cez koho bude vybavovať F. prepustenie. Svedok vedel o tom, že Mgr. Y.
sa poznal s JUDr. Y. Y.om, sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Na základe rozhovoru s Mgr. Y.om
svedok išiel za sestrou K. F.. Povedal jej, že za 200.000,- Sk vie Mgr. Y. vybaviť prepustenie jej brata z

väzby. F. povedala, že sa pokúsi zohnať peniaze. F. to následne oznámil Mgr. Y.ovi. Potom sa viackrát
stretol s F. aj s ňou telefonoval. Peniaze sa jej nepodarilo zohnať. Pri telefonovaní namiesto peňazí
hovorili o aute zn. Favorit, ktorý údajne Mgr. Y. chcel predať. Tak zakrývali skutočný obsah rozhovorov.
Keď F. peniaze nezohnali Mgr. Y. navrhol Y., že F. povedia, že peniaze zaplatil svedok Y. a keď sa vybaví
prepustenie K. F., tento mu ich ako kamarát zaplatí. On by ich následne dal Y.ovi. Y. neskôr zadržala

polícia a prepustenie F. z väzby sa nepodarilo uskutočniť.

Svedkyňa Y. F. vypovedala, že jej brat K. F. bol od roku 2002 trestne stíhaný a bol aj vo väzbe. V čase,
keď bol brat vo väzbe, prišiel za ňou niekedy v auguste 2005 Y. Y., kamarát jej brata. Oznámil jej, že
prostredníctvom jedného advokáta by vedel bratovi pomôcť, ale pre tohto advokáta potrebuje 200.000,-

Sk. Povedala Y., že sa peniaze pokúsi zohnať. S Y. sa stretla viackrát. Pri jednom stretnutí jej Y. povedal,
aby do telefónu nehovorila o peniazoch, ale o kúpe auta. Pri jednej z návštev vo väznici povedala bratovi,
že bol za ňou Y. a pýtal peniaze za vybavenie jeho prepustenie z väzby prostredníctvom jedného
advokáta. Brat povedal, že ak zoženú peniaze, že sa to môže skúsiť. Vedel, že rodina peniaze nemá.
Na požiadanie o odstránenie rozporu ohľadom toho, čo jej brat povedal, alebo nepovedal, svedkyňa

napokon uviedla, že ak je to napísané tak, že brat povedal, že keď budú peniaze, majú to skúsiť, tak
to asi povedala, tak to asi tak bolo. Faktom je, že ona peniaze nemala. Svedkyňa bola na návšteve
svojho brata viackrát.Samosudca vykonal konfrontáciu medzi svedkom Y. a svedkyňou F. vzhľadom na to, že sa ich výpovede
celkomnezhodovali.SvedokY.zotrvalnasvojejvýpovedivčasti,žepovedalsvedkyniF.menoadvokáta,
ktorý vie vybaviť prepustenie K. F. z väzby a povedal, že ide o Y.a z Brezna. Svedkyňa F. počas

konfrontácie uviedla, že si nepamätá, či jej toto svedok povedal. Svedkyňa zotrvala na svojom tvrdení o
tom, že svedok Y. jej povedal, že zháňa peniaze na prepustenie K. F. z väzby, pričom polovicu sumy už
má. Svedok Y. toto tvrdenie počas konfrontácie poprel v časti, že polovicu sumy už má.

Svedok K. F. vypovedal, že počas väzby prišiel k väznici Y. Y. a cez ulicu mu kričal, že vie vybaviť

advokáta, čo vybaví jeho prepustenie. Treba mu dať peniaze. Pri jednej návšteve mu aj jeho sestra
potvrdila, že bol za ňou Y., a povedal jej to isté, čo jemu. On sestre povedal, že rodina nemá peniaze,
odkiaľ by vzali peniaze pre advokáta.

Svedkyňa M. V. vypovedala, že jej manžel Y. V. bol od roku 2002 vo väzbe v trestnej veci, v ktorej bol
stíhaný spolu s ďalšími obvinenými. Vyšetrovanie trvalo dlho. Jej manžel bol stále vo väzbe, snažila

sa mu preto pomôcť. Oslovila viacerých známych, aj H. F., ktorej nevlastní synovia W. a S. boli trestne
stíhaní spolu s jej manželom. F. jej povedala, že synov obhajuje Mgr. H. Y.. Sprostredkovala jej stretnutie
s ním. S Mgr. Y.om sa stretla pri nejakom moteli v blízkosti Brezna, pričom bola prítomná aj pani F. a
jej manžel Q.. Obžalovaný Mgr. Y. jej pri stretnutí povedal, že sa na celú vec pozrie. Pri ďalšom stretnutí
Mgr. Y. od nej požadoval 400.000,- Sk. Sľúbila, že peniaze zoženie. Asi po týždni sa pri tom istom moteli

stretla s Y.om, bola tam aj pani F.. Vtedy mu odovzdala 400.000,- Sk v bielej igelitovej taške. Žiadne
plnomocenstvo pre Mgr. Y.a na zastupovanie jej manžela nepodpisoval. Potom sa dlho nič nedialo, a
preto sa prostredníctvom pani F. vyzvedala, čo sa deje. Niekedy na jeseň jej pán F. doniesol 200.000,- Sk
s odkazom od advokáta, že prepustenie jej manžela sa nedá vybaviť. Preto chcela späť všetky peniaze.
Za pár dní prišla pani F. a povedala jej, že Mgr. Y. vráti zvyšné peniaze do mája 2006. Keď sa vrátil jej

manžel z väzby, vôbec nič mu nepovedala, ani to, že prejavila snahu, aby bol prepustený z väzby, ani
to, že jej ešte nebolo vrátených 200.000,- Sk zo sumy 400.000,- Sk, ktoré svedkyňa vyplatila za to, aby
sa jej manžel dostal z väzby na slobodu.

Svedok Y. V. uviedol, že bol trestne stíhaný a od roku 2002 až do 28.02.2006 bol vo väzbe. Po návrate z

väzby sa od manželky dozvedel, že zaplatila 400.000,- Sk advokátovi Mgr. Y.ovi za to, aby vybavil jeho
prepustenie z väzby. Advokát Mgr. Y. nebol jeho obhajcom, ani sa s ním nikdy nestretol.

Pôvodne utajený svedok č. 2 (svedok T. F., ktorý neskôr vypovedal bez utajenia) uviedol, že v Ústave
na výkon väzby v Banskej Bystrici sa dozvedel, že W. F. vybavoval za úplatok prepustenie z väzby za

150.000,- Sk cez obhajcu na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Pod okno väzby chodieval brat a otec W.
F., ako aj ďalšia osoba a kričali mu, čo je nového. Tak sa dozvedel, že F. obhajca vybavoval prepustenie
cez sudcu na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorého priezvisko sa začínalo na "B". F. otec vykrikoval
pod oknom, aby sa nebál, že všetko bude vybavené. V jednu bližšie neurčenú stredu v dopoludňajších
hodinách F. otec a ďalšia osoba kričali pod oknom, že všetko je vybavené, za dva týždne pôjde domov.

Následne bol prepustený, aj s jeho spoluobvinenými. K úplatku vedel uviesť, že komplic W. F. zaplatil
200.000,- Sk a W. zaplatil 150.000,-- Sk. Peniaze mali ísť cez jeho obhajcu sudcovi na Krajskom súde v
Banskej Bystrici, tomu čo v roku 2005 zomrel (sudca JUDr. Y. Y.) a v roku 2006 tomu sudcovi na meno
"B". Vedel aj o tom, že keď F. obhajca bol políciou zadržaný za spolupáchateľstvo na vražde spolu s
Y. S., bol W. nervózny. Počul, ako nadával, že teraz sa mu nebude dať nič vybaviť, že prišiel o svoje

peniaze, ktoré dal advokátovi ako úplatok za vybavenie prepustenia.

Svedok W. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol vo väzbe. Počas tejto doby ho otec aj brat
navštívili takým spôsobom, že zvonku, z ulice na neho kričali, ale bolo to po arabsky. Pripustil, že sa
rozprávali aj po slovensky, hoci väčšinu rozhovorov kričali na seba po arabsky.

Ďalší svedok S. F. vypovedal tak, že potvrdil návštevu svojho brata W. vo väzbe, ktorá sa vykonala tak,
že nebolo možné podľa neho vykrikovať z ulice.

Svedok X. Y. vypovedal len toľko, že v lete 2005 sprostredkoval pre Mgr. Y.a predaj auta, prevod lízingu

a všetky s tým súvisiace náležitosti.

Ako listinný dôkaz bola prečítaná zápisnica o vykonaní domovej prehliadky u obvineného Mgr. H.a Y.a
dňa27.marca2006.Okreminýchvecí,bolpridomovejprehliadkevydanýajpeňažnýdenníkpodnikateľaza roky 2004/2005 označený firmou AK Y. T. XX. V spise sa nachádza fotokópia tohto peňažného
denníka. Na liste označenom ako 2004 je trinásť záznamov označených dátumovo 17.1. až 20.12.
Každý záznam je označený textom „právne zastúpenie" a je číslami uvedená suma v položke príjem,

zostatok jednak v hotovosti jednak v peňažnom ústave. Žiadny zo záznamov konkrétne neuvádza, v
ktorej veci ide o právne zastúpenie a tiež chýba označenie účtovného dokladu. Zhodné konštatovanie
platí pre dvanásť záznamov peňažného denníka za rok 2005.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané prepisy zaznamenaných telefonických hovorov a boli tiež

prehraté zvukové záznamy telefonických hovorov. Viaceré z týchto záznamov svojím obsahom v
podstate nesvedčia pre záver, že sa tieto uskutočnené telefonáty naozaj týkajú prejednávanej trestnej
činnosti.

Na hlavnom pojednávaní však boli prehraté aj také zaznamenané telefonáty, ktorých obsah svedčí proti
obžalovaným. Ide najmä o nasledujúce telefonáty.

Na č.l. 302 sa nachádza prepis zvukového záznamu z 2. novembra 2004, kde osoba č. 1 uvádza, že
„jedná sa o nejakého L., urobil b), c), dačo mal so L.. R. takto, keby si pustil L., bude na pivo. Si myslím,
že by to bolo celkom zaujímavé. Keby sa to dalo, tak to zruš. Nejak skús zapracovať". (Hovor medzi
sudcom Y.om a sudcom Y.).

Následnetrebapoukázaťnaprepistelefonickéhohovoruz2.novembra2004medzisudcomY.asudcom
Y.om z č.l. 402. Sudca Y. informuje sudcu Y.a, že „no tak, ak to bude u nás, teda ak to bude tak, ako
to má byť, tak to môže byť". Sudca Y. sa pýta „R., ale ešte sa Ťa tak spýtam, môžu vzniknúť nejaké
problémy s tou prvou vecou". Na to mu sudca Y. odpovedá „s tou prvou vecou môže byť problém jedine

v tom, že keď si to zoberie niekto druhý".

Nasleduje prepis telefonického hovoru z 3. novembra 2004 medzi tými istými sudcami na č.l. 404. Sudca
Y. oznamuje sudcovi Y.ovi, že: „ No našli sme to, áno, dostalo sa to. Cesta je osudu k tomu druhému
kolegovi, tomu tuto, čo so mnou vedľa sedí. Ale je v obraze. Takže povedal, že sa na to pozrie a uvidí".

Na to sudca Y. reagoval slovom „Výborne R.".

Dňa 1. októbra 2005 sa podľa prepisu zo sledovania na č.l. 463 uskutočnilo stretnutie medzi manželmi
F. a advokátom Mgr. H.om Y.om. V čase, keď Q. F. odišiel na WC, H. F. otvorila kabelku, vybrala z nej
bielu obálku a podala ju Mgr. H.ovi Y.ovi. Ten si obálku zobral a vložil do ľavého zadného vrecka nohavíc.

Neskôr opustil miesto stretnutia, ktorým bol hotel Ďumbier v Brezne.

Na č.l. 510 spisu sa nachádza prepis hovoru medzi Y.om Y.om a obžalovaným Mgr. Y.om zo dňa 14.
7. 2005. Podľa obsahu záznamu svedok Y. informoval obžalovaného Mgr. Y.a, že „Tí tu zháňajú het,
peniaze". Na to mu obžalovaný Mgr. Y. replikuje „Ty sa len o to staraj, čo tam máš na starosti, lebo včera

bol pri mne zasa ten kamarát, no ten hlavný".

Ďalší záznam medzi tými istými aktérmi, avšak z 29. 8. 2005 poskytuje informáciu o tom, že svedok Y.
bol pri nich (pri F.) za to auto.

Nasledujúci prepis hovoru z 30. 8. 2005 na č.l. 590 medzi F. a Y.om na jednej strane a obžalovaným
Mgr. Y.om na druhej strane, poskytuje informácie o tom, že sa obžalovaný zaujíma ohľadom „toho" auta,
pričom svedkyňa mu vysvetľuje, že jej úver nedali. Na to sa jej obžalovaný Mgr. Y. opýtal, či sa dá aspoň
záloha, polovica. Svedkyňa mu odpovedala, že nemá.
Napokon možno poukázať aj na obsah prepisu telefonického hovoru uskutočneného 14. 2. 2006 podľa

č.l. 564 medzi svedkyňou V. a obžalovaným Mgr. Y.om. Obžalovaný svedkyni oznamuje, že niečo sa
trošku pohne. „Možno aj zajtra, uvidíme".

SvedokN.U.nahlavnompojednávanívypovedal.Vúvodesvojejvýpovedepripohľadenaobžalovaného
Mgr. H.a Y.a svedok uviedol, že tohto obžalovaného nepozná a v živote ho nevidel. V ďalšej časti

svojej výpovede svedok potvrdil, že jeho syn N. bol vo výkone trestu odňatia slobody. Syn nemal vo
veci podmienečného prepustenia obhajcu. Syn splnil všetky podmienky na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu. Svedok tvrdil, že nerobil nič vo veci podmienečného prepustenia svojho syna z výkonu
trestu, s nikým sa nestretol, lebo nemal ani peniaze na obhajcu, dostával dôchodok 2.700,- Sk. Pretonikomu nedával peniaze z dôvodu, aby niekto vybavoval podmienečné prepustenie syna. Podľa svedka
jeho syn má prezývku Tuli.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní boli
postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania
odstraňované rozpory.

Z obsahu prečítanej výpovede svedka N. U. z prípravného konania sa zisťuje, že od Rómov v

Jesenskom dostal telefónne číslo na obhajcu, ktorý vybavuje prepustenie z väzby aj z výkonu trestu
odňatia slobody. Zatelefonoval a stretol sa obhajcom Mgr. Y.om v hoteli v Brezne. Dohodli sa na sume
70.000,- Sk za vybavenie prepustenia, advokát svedkovi povedal, aby sa do ničoho nestaral. Svedok
hneď pri tomto prvom stretnutí odovzdal 40.000,- Sk Mgr. Y.ovi s tým, že zvyšok mu vyplatí po prepustení
syna. Podľa svedka si žiadosť o podmienečné prepustenie napísal syn sám a advokát Y. za ním nebol
vo väznici. Keď okresný súd syna neprepustil, svedok volal advokátovi Mgr. H.ovi Y.ovi, ktorý svedkovi

povedal termín pojednávania na krajskom súde a že v tom termíne bude syn prepustený. Preto svedok
dňa 09.02.2005 išiel do Banskej Bystrice a syn bol skutočne prepustený. V ten deň volal obžalovanému
Y.ovi, že sa stretnú v Brezne, ale zapadli. Obžalovaný Mgr. H. Y. prišiel s niekým na veľkom aute, vytiahli
ich a vtedy svedok N. U. odovzdal obžalovanému zvyšok sumy - 30.000,- Sk.

Svedok N. U. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že podpis pod prečítanou zápisnicou je jeho. Svedok
tvrdil, že nevie písať ani čítať a vyšetrovateľ začal čítať taký spis a povedal, aby vypovedal o tom,
čo svedok sám nevedel. Počas prestávky vo výsluchu podľa svedka prišli policajti v civile, mali nejaký
ružový papierik a putá a povedali, že keď nebude vypovedať, tak ho zoberú do basy a svedok sa zľakol.
Vyšetrovateľ prečítal podľa svedka nejaké papiere a povedal, že keď bude svedok vypovedať v tejto

veci, tak dal čestné slovo, že svedok nepôjde do väzby. Bol vypočutý aj druhýkrát, ale ani to si nepamätá
čo vypovedal. Pri tomto výsluchu mal byť nejaký obhajca, ale nikoho z obhajcov prítomných na hlavnom
pojednávaní nespoznal ako osobu prítomnú pri jeho druhom výsluchu.

V ďalšej časti výsluchu svedok zotrval na tom, že je negramotný a poberal invalidný dôchodok 700,- Sk,

potom 2.700,- Sk mesačne. Celá rodina s 5 deťmi žili z peňazí, ktoré dostával. Nie je pravdou to, čo
je uvedené v závere zápisnice o jeho výsluchu, že si zápisnicu prečítal. Svedok vysvetlil rozpory tým,
že vyšetrovateľ písal to, čo svedok nehovoril. Pri jeho výsluchu bol prítomný len vyšetrovateľ a svedok,
žiadna zapisovateľka tam nebola prítomná, ani žiadna iná osoba tam nebola.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol ako dôkaz na technickom zariadení prehratý
zvukový záznam rozhovoru svedka N. U. so svojím synom a družkou počas návštevy vo väznici o
bol oboznámený aj jeho písomný prepis ako preklad z jazyka rómskeho do jazyka slovenského ( č. l.
79-110). Hoci je z obsahu rozhovoru na niekoľkých miestach nepochybné, že rozhovor je aj o peniazoch
pre právnika za prepustenie N. U. mladšieho a spomína sa aj suma 70.000, ktorú právnik dostane po

prepustení N. U. mladšieho na slobodu, napriek tomu svedok tvrdil, že si nespomína na to, že by sa pri
návšteve syna bavil aj o právnikovi a zaplatení peňazí za podmienečné prepustenie syna.

Rovnako v prítomnosti svedka N. U. boli postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku vykonané ako
dôkaz na technickom zariadení zvukové záznamy a boli oboznámené aj prepisy telefonických hovorov

svedka N. U. a to aj zo Švédska, zo švédskeho telefónneho čísla. Svedok na všetky prehraté telefonické
rozhovory uviedol, že nepozná ani na jednej nahrávke hlasy telefonujúcich osôb. Svoju výpoveď svedok
zakončil tvrdením, že keď bol jeho syn podmienečne prepustený na slobodu, svedok ani nebol na
Slovensku.

V súvislosti so skutkom, ktorý nebol v pôvodnom konaní prejednaný boli ako svedkovia na hlavnom
pojednávaní vypočutí aj Mgr. K. Z., Mgr. I. V. a Mgr. R. U.. Ani jeden z týchto troch svedkov však
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé potvrdiť korupčné správanie uvedené v
obžalobnom návrhu v súvislosti s podmienečným prepustením odsúdeného N. U. mladšieho.

Svedok Mgr. K. Z. pracuje ako pedagóg v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Kráľovej. Vypracoval
hodnotenie k podmienečnému prepusteniu odsúdeného N. U. mladšieho. Toto hodnotenie v čase
podmienečného prepustenia odsúdeného schvaľovala komisia. Svedok v ďalšej časti výpovede opísal
pravidlá pre zloženie komisie a k vydávaniu stanovísk jednotlivými členmi komisie. V danej dobe ešteexistovali v papierovej podobe osobné karty odsúdených, do ktorých sa zaznamenávali jednotlivé
poznatky na odsúdeného, ale aj osobný pohovor. Svedok zistil, že u N. U. mladšieho nemal urobený
potrebný zápis, preto sa mohlo stať, že rukou písanú poznámku -vykonaný pohovor svedok zaznačil do

dátumu, kedy v skutočnosti bol svedok na dovolenke. Podstata zápisu sa však uvedením nesprávneho
dátumu nemenila. Svedok potvrdil, že pri hodnotení N. U. mladšieho nebol nikým ovplyvňovaný.

Svedok Mgr. R. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pre časový odstup už len matne
pamätá okolnosti ohľadom podmienečného prepustenia N. U. mladšieho. Svedok v zastúpení riaditeľa

ústavu podpisoval hodnotenia vypracované na odsúdených. Ak bolo v hodnotení odsúdeného niečo
nesúhlasné, tak to svedok vždy preveril a to u osoby, ktorá nesúhlasné stanovisko podala a požiadal o
podrobnejšie vysvetlenie, ktoré svedok zvážil. Aj tento svedok potvrdil, že nikto nežiadal o vystavenie
kladného hodnotenia pre N. U. mladšieho. Vo všeobecnosti svedok, ako zástupca riaditeľa, mohol
zmeniť výstupné stanovisko komisie a to na základe faktov, kritérií, nie na základe dojmov, ale stanovisko
bolo vo všeobecnosti rešpektované.

Svedok Mgr. I. V. v rozhodnom čase pracoval ako vedúci skupiny preventívno-bezpečnostnej služby. Z
tejto pozície sa vyjadroval aj k hodnoteniu N. U. mladšieho k podmienečnému prepusteniu. Svedok
vedel, že v čase pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení boli na základe rozhodnutia sudcu
nasadené informačno-technické prostriedky, ktorých výstupy neboli svedkovi interpretované. Svedok

ako člen hodnotiacej komisie na odsúdeného N. U. mladšieho opísal činnosť komisie, pričom svedok
vyjadril názor, že u tohto odsúdeného výkon trestu neplní svoje poslanie. Svedok zistil neobjektívne
stanovisko pedagóga pri hodnotení menovaného odsúdeného, preto predložil riaditeľovi ústavu návrh na
disciplinárne riešenie pedagóga za neoprávnenú pomoc menovanému odsúdenému. Svedok potvrdil,
že s kolegom U. mali opakované rozhovory ku hodnoteniu odsúdeného N. U. mladšieho, ale nemôže

s určitosťou povedať, že by bol kolegom U. požiadaný o zmenu negatívneho stanoviska k osobe
menovanéhoodsúdeného.Anitentosvedokneuviedolžiadneďalšieskutočnosti,ktorébybezprostredne
súviseli s prejednávanou korupčnou trestnou činnosťou.

Prvostupňový súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal na hlavnom

pojednávaní výpoveď svedka M. F. z 21.10.2008 ( č. l. 44-48) a to z dôvodu, že táto osoba ochorela na
chorobu, ktorá natrvalo znemožňuje jej výsluch na hlavnom pojednávaní. Svedok vo svojej výpovedi v
zásade potvrdil to, že v roku 2005 niekoľkokrát viezol N. U. a jeho ženu do Banskej Bystrice, do Kráľovej
na návštevu syna vo väznici a do Brezna za právnikom. Pred svedkom sa U. v aute nerozprávali po
slovensky alebo po maďarsky o tom, že ich syn bol z väzenia prepustený za úplatok. Svedok neuviedol

žiadne ďalšie podstatné okolnosti v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou.

Postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj
výpoveď svedka N. U. mladšieho z 27.04.2009, lebo tento svedok sa stal pre dlhodobý pobyt v cudzine
nedosiahnuteľný. Napriek úsiliu prvostupňového súdu zabezpečiť účasť tohto svedka na hlavnom

pojednávaní, svedok sa na predvolanie súdu nedostavil a jeho otec predložil správu švédskeho úradu
penitenciárnej starostlivosti o tom, že N. U. mladší je v stálom kontakte s penitenciárnou starostlivosťou.
Ďalšia správa tohto istého švédskeho úradu z 12.01.2016 potvrdzuje, že menovaný N. U. mladší môže
opustiť aj počas kontaktu so švédskymi probačnými službami územie Švédska, pokiaľ bude uvedený
orgán informovať o mieste svojho pobytu. Keďže N. U. mladší pracuje, tak podľa správy spomenutého

švédskeho orgánu na základe rozhovoru zástupcu úradu s N.om U.m mladším, ak ten nepríde do práce
sedem dní, nebude mu zaplatené, a preto je pre neho dôležité, aby zostal vo Švédsku, mohol pracovať
a tak živiť svoju rodinu.

Slovenský súd nemá zákonnú možnosť v prípade pobytu svedka mimo Slovenska zabezpečiť jeho

účasť na hlavnom pojednávaní uložením poriadkovej pokuty, predvedením alebo postupom podľa §
88 Trestného poriadku, pričom svedok sa dlhodobo zdržiava vo Švédsku, čím boli splnené zákonné
podmienky pre prečítanie výpovede tohto svedka podľa skôr uvedeného zákonného ustanovenia.

Z prečítanej výpovede svedka N.a U.ho mladšieho sa zisťuje, že tento svedok si písal žiadosť o

podmienečné prepustenie sám so spoluväzňami. Otec svedkovi povedal, že má nejakého advokáta,
ktorý nejak vybaví, že N. U. mladší bude prepustený. Žiadny advokát nebol za svedkom ako odsúdeným
vo výkone trestu odňatia slobody. Svedok potvrdil len to, že v deň prepustenia z výkonu trestuodňatia slobody po ceste domov s autom zapadli a ďalej už neuviedol žiadne podstatné skutočnosti
bezprostredne súvisiace s prejednávaným skutkom.

Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku, ktorým rozhodol v dovolacom konaní, nenariadil prvostupňovému
súdu vykonať nové dôkazy, alebo zopakovať dokazovanie, ktoré už bolo v pôvodnom konaní vykonané.
Na základe konštatovania najvyššieho súdu o zásadnom porušení práva na obhajobu obvineného
prvostupňový súd dospel k záveru, že na tomto základe a s prihliadnutím na podstatný časový odstup od
činuatýmnamožnévýraznézmenšenieobávutajovanýchsvedkovztoho,žezverejnenímichtotožnosti

alebo miesta pobytu je ohrozený ich život alebo zdravie, je nielen vhodné, ale aj potrebné vypočuť
pôvodne utajených svedkov, ale už bez utajenia ich totožnosti. Takýmito svedkami boli T. F. (ako utajený
svedok č. 2) a H. Q.k (ako utajený svedok č.1).

Svedok T. F. neodmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní. Tento svedok potvrdil, že z obžalovaných
osobne pozná pána F., ktorého videl raz. Pozná aj staršieho z bratov F.. Pozná aj advokáta Y.a. Niekedy

na jeseň 2005-2006 F. mali nejaké kšefty s kradnutými autami. Na jeseň v roku 2005 bol svedok v
Banskej Bystrici vo vyšetrovacej väzbe na cele s pánom F.. Pre odstup času si na jeho krstné meno
nespomína, ale boli na cele č. 210. Čo sa týka pobytu osôb v kolúznej väzbe, tak sa tieto osoby snažili,
aby sa nejaké informácie dostali von, buď či ovplyvňovanie svedkov, alebo nejaké dokazovanie. Podľa
svedka to robil aj pán F.. Jeho manželka chodila tiež pod okno väznice a vyprávali sa o tom, aká suma sa

má vyplatiť, za kým sa má ísť. Za tieto peniaze sa mali podplácať nejakí ľudia. S mladým F. sa bavili o
takýchto veciach. Mladý F. hovoril, že peniaze dokážu všetko, že sa to dá zariadiť, že sa to dá podplatiť.
Podľa svedka sa takto dostalo asi 5 ľudí - „autičkárov" na slobodu. Takýmto spôsobom sa dostali na
slobodu aj obidvaja F.ovci.

Raz pozerali z okna, svedok a mladý F., tak tam bola aj ich matka, aj otec a stál tam aj čierny Mercedes,
na ktorom prišli. Popri tom tam bol aj pán doktor Y.. Svedok počul, že hovorili o nejakej väčšej sume
peňazí, 100-200 tisíc Sk za to, že pán doktor Y. zariadi, aby sa dostali F.ovci von, že bude zaplatený
nejaký sudca, prokurátor, policajt, aby sa vec naťahovala, aby sa dostali z väzby von. Keď boli na cele
spolu s mladým F.om, tak sa bavili o tom, aby si svedok dal ako právnika pána Y.a, že potom bude T. F.a

riešiť iný súd, Okresný súd Banská Bystrica a že to bude za nejaký dosť väčší obnos peňazí. Mladý F.
hovoril, že sa to dá spraviť aj tak, že T. F. vyjde z väzenia a nič z toho nebude. Peniaze mali byť použité
nejakému sudcovi v Banskej Bystrici. Meno toho sudcu, či sa volá F. alebo niekto iný, svedok nevedel
povedať. Svedok vie, že F.ovci a ďalší spoluobvinení komunikovali spolu prostredníctvom lístka cez
tzv. rozdávača stravy. Svedok vypovedal, že F.ovci komunikovali cez okno, že mali ponúknuť finančné

prostriedky. Mladý F. bol viackrát nespokojný, že mu to nevyšlo tak, ako si on prial a to aj s väzbou aj s
jeho obvinením. Najviac bol nespokojný s tým, že mu nechodili papiere o tom, že je prepustený z väzby.

Svedok si veľmi dobre pamätá, že posledný deň ako boli prepustení z väzby F.ovci, vtedy kričali, že
sú prepustení, vtedy však nekričali v slovenskom jazyku, ale v arabčine. Keď vyšli von cez bránu, tak

prišli pod okno väznice a v ten večer boli spolu prepustení štyria a jeden ostal vo väzbe a tomu kričali
„neboj sa, dostaneme ťa von". V tento deň tam boli dve autá, boli tam starý F. spolu s manželkou a
boli tam aj obidvaja jeho synovia. Aj pán Y. prišiel pod okná väznice, to si svedok pamätá. Svedok si
pamätá, že F.ov otec mal odovzdať peniaze za prepustenie syna pánovi Y.ovi a ten ich mal odovzdať
pánovi sudcovi, ktorého meno pre časový odstup svedok už nevie. Podľa svedka bol pán Y. aj so svojou

priateľkou viackrát pod oknami väznice a zakričal F.ovcom hore do väznice, že sa dali veci do pohybu.
Mgr. Y. bol niekoľkokrát za F.ovcami aj vo väznici. Tam sa ako klient a právnik nevedia porozprávať o
všetkom, napr. keď ide o nejakú nekalú činnosť, tak sa to rieši cez to okno.

SvedokF.spontánneuviedol,žejehoniktonenútilkvýpovedi.OnpožiadalInšpekciuMVSRovýpoveďa

to písomne. Nikto ho neinštruoval, čo má vypovedať. Nikto mu nič nesľuboval za to, ako bude vypovedať.
Všetko bolo dobrovoľné.

Z dôvodu drobných rozporov vo výpovedi tohto svedka, bolaprečítaná časť jeho výpovede z prípravného
konania a svedok bol požiadaný o odstránenie rozporov. Svedok vysvetlil, že pre časový odstup si

nespomenul meno advokáta, ktorý mal vybaviť prepustenie W. F.a, ale potom svedok vedel, že je to pán
doktor Y.. Svedok vie aj to, že advokát Mgr. Y. bol určitý čas vo väzbe a W. F. bol z toho veľmi nervózny.
K tomu, že pánovi sudcovi F. mali byť dané peniaze, alebo niekomu s podobným menom, svedok zaujal
stanovisko, že vo väzbe boli také „rozprávky", teda že sa rozprávalo, že boli dané tomuto pánovi sudcovipeniaze za prepustenie W. F.a z väzby, ale aj ďalších osôb, ale svedok vyhodnotil túto udalosť tak, že
dačomu sa vo väzbe nedá veriť a dačomu sa dá veriť.

Svedok vysvetlil, že po dlhodobom pobyte na jednej cele s tými istými ľuďmi a po rozhovoroch s nimi
človek zistí, či chlap klame alebo neklame. Čo sa týka vykrikovania pod oknami väznice k W. F.ovi, že
boli zaplatené peniaze za to, aby jeho prepustenie bolo zariadené, podľa názoru svedka, keď W. hovoril
o úplatku pre sudcu za jeho prepustenie z väzby, hovoril vtedy pravdu. Svedok vypovedal o tom, čo
počul od W., nič tam nepridával. Okrem toho svedok videl W. F.a, že z mobilu telefonoval počas toho,

ako boli spolu na cele. Toto svedok vo svojej výpovedi nikdy nespomenul, lebo keď sa takéto veci na
spoluväzňa prezradia, niečo to stojí. Čiže tieto kričania spod okien väznice nastali vtedy, keď W. už
nemal k dispozícii ani jeden mobil. Komunikáciu s W. F.om jeho rodičia viedli väčšinou slovensky. Na
overovacie otázky k pamäťovej stope svedka tento odpovedal na niekoľko otázok, pričom si pamätal
dátum, kedy bol zadržaný policajtami, 24.01.2006, lebo vtedy má jeho dcéra narodeniny. Čiastočne si
pamätal aj mená niektorých obvinených z rovnakej cely.

Svedok H. Q. sa rozhodol, že bude vypovedať na hlavnom pojednávaní. Vypovedal, že z obžalovaných
pozná len advokáta Y.a. V roku 2005 bol svedok vo výkone trestu v Banskej Bystrici. Na cele bol s pánom
U.. Pamätá si jeho cigánske meno Tuli. Napriek časovému odstupu 10 rokov si svedok spomenul, že
tento Tuli si požiadal o podmienečné prepustenie a Okresný súd Banská Bystrica mu to zamietol. M.

otec, U. starší vybavil cez advokáta Y.a, aby ho Krajský súd v Banskej Bystrici prepustil. Potom prišiel
starší U. zakričať Tulimu, že dal u pána Y.a peniaze, aby podplatil pána sudcu, aby ho prepustil. Potom
prišiel v ten deň ráno, keď prepustili Tuliho pred ôsmou hodinou, že ho dnes prepustia a potom okolo
jednej ho aj prepustili. Toľko si svedok ešte pamätal.

Mladší U. pri rozhovore v cele svedkovi povedal, že keď neprešiel na okrese, tak prejde na kraji a
svedkovi povedal, že ten advokát H. Y. má známeho sudcu. Tuli sa dozvedel cez návštevu od svojho
otca, že otec vybavuje podmienečné prepustenie cez pána Y.a. Išlo o riadnu návštevu pre odsúdených
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová. Svedok si už nepamätal, koľko
peňazí malo ísť, Tuli mu to aj povedal vtedy, len si to už svedok nepamätá. Niečo malo z tých peňazí

ísť advokátovi Y.ovi a niečo malo ísť pre sudcu. S Tulim boli v cele na strane budovy, ako je hlavná
ulica a ráno pred ôsmou prišiel jeho otec pod okná ústavu a cez okno kričal Tulimu, že dnes bude Tuli
prepustený. Vedľa Tuliho otca bola aj jeho mama a nejaký mladý chlapec. Tuli sa tešil, keď sa dozvedel,
že bude prepustený. Okolo 10.00 h išiel Tuli za pedagógom a opýtal sa ho, či bude prepustený, ale
väznica ešte o ničom nevedela. Potom okolo 11.00 h alebo 13.00 h referent nahlásil cez hlásku, čiže

cez komunikátor, že Tuli si má pobaliť veci, že ide domov.

Z dôvodu drobných rozdielov vo výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému
konaniu bola prečítaná časť výpovede tohto svedka. Drobné rozdiely vo výpovediach svedok vysvetlil
veľkým časovým odstupom. Potvrdil, že udalosti sa odohrali tak, ako o tom vypovedal dňa 02.10.2008.

Svedok si už nepamätal, či mu Tuli hovoril meno sudcu, u ktorého sa to vybavuje.

Svedokvďalšejčastivýpovedeuviedol,žepríslušníkpreventívno-bezpečnostnejslužbyústavunavýkon
trestu odňatia slobody pán V. sa svedka pýtal, čo kričali po cigánsky, lebo príslušníci tomu nerozumeli.
Svedok im povedal, čo kričal starší U. a príslušníci preventívno-bezpečnostnej služby si to napísali.

Svedok si už aktuálne nepamätal, či cez neho mladší U. podal sťažnosť proti rozhodnutiu okresného
súdu. Policajti svedka vypočúvali v ústave v Kráľovej a to asi mesiac aj pol po tom, ako sa ho pýtal pán V.
natieveci.Svedokpovedalpolicajtompredvýsluchom,žemáobavuosvojživot,lebovtedyjumalztoho,
aby sa to nedozvedeli cigáni. Mal obavu z toho, že ho U. môže dať zabiť. Svedok najskôr nechcel pred
policajtamivypovedať,lebosabálosvojživot,lebomladýajstaršíU.súvplyvníľudiapodľasvedka,majú

skupinky vo Švédsku, v Malmö, čo vedia vybaviť veci. Mladší U. nikoho nebil vo výkone trestu. Svedok
s ním vychádzal dobre. Svedok sa bál aj advokáta Y.a, lebo robil advokáta S.. Okrem svedka a Tuliho
bol na tej istej cele aj C. X. a C. V. z Martina. Svedok vykonal celý trest. Svedok rozumie a rozpráva po
slovensky, po maďarsky, po rómsky a lámane angličtinou. Podľa svedka je olašská cigánčina len jedna,
ale tí rumungovia, tí poloviční cigáni, tí rozprávajú trochu inak. U. sú olašskí cigáni, preto im rozumel.

Svedok X. C. v úvode svoje výpovede na súde uviedol, že meno Mgr. H. Y. počul, ale skôr ho nepozná.
V ďalšej časti svojej výpovede však svedok uviedol, že Mgr. H. Y. je podľa neho advokát. Rozprával sa s
týmtoadvokátom,lebozastupovalsvedkaakoobhajcavjehoprípade,zvolilamuhomatka.Ďalšíchtrochobžalovaných svedok nepozná. Svedok bol v minulosti stíhaný aj väzobne za podvod. Väzbu vykonával
v Banskej Bystrici od roku 1992 do roku 1994. Vo výkone trestu odňatia slobody bol aj v Banskej Bystrici.
Meno W. F. mu nič nehovorí, ani meno T. F.. S H.om Q. bol v Banskej Bystrici vo výkone trestu odňatia

slobody v jednej cele. Na cele s nimi v Banskej Bystrici v Kráľovej bol aj jeden olašský Róm, volá sa
U., volali ho Tuli. Jeho krstné meno nevie. Za Tulim chodila na návštevu jeho rodina, buď mama, otec
alebo družka. Tuli cez okno väznice nevykrikoval nič na nikoho. Počas výkonu trestu odňatia slobody
nevidel, že by v Banskej Bystrici v Kráľovej chodili niečo vykrikovať pod okná väznice rodinní príslušníci
tých osôb, ktorí boli so svedkom v cele. Podľa svedka je veľmi ďaleko od okna cely k väzenskému plotu.

V pôvodnom konaní ešte pred rozhodnutím najvyššieho súdu v dovolacom konaní bol vykonaný celý
rad dôkazov v súvislosti s obžalobou podanou proti všetkým štyrom obžalovaným.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S
rovnakoustarostlivosťouobjasňujúokolnostisvedčiaceprotiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčia
v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie

Špecializovaný trestný súd po vykonaní dokazovania v súlade s citovaným ustanovením § 2 ods. 10

Trestného poriadku odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku vykonať viaceré dôkazy
navrhnuté obhajcami obžalovaných, lebo nešlo o okolnosti podstatné pre rozhodnutie súdu, alebo išlo
o zistenie takých okolnosti, ktoré už boli zistené inými vykonanými dôkazmi.

Dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a vykonané na hlavnom pojednávaní súd hodnotil

predovšetkým z hľadiska, či sa skutky stali tak, ako ich opisujú obidve samostatne podané obžaloby,
prejednanie ktorých bolo spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie.

V ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny. Z tejto zásady
vyplývajú pri dokazovaní pravidlá - v pochybnostiach v prospech obvineného a obvinenému musí byť

vina preukázaná. Z uvedeného vyplýva, že ak má súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach
(napr. či sa skutok stal, či ho spáchal obžalovaný, a podobne), má rozhodnúť v prospech obžalovaného.
Treba zdôrazniť, že musí ísť o pochybnosť ,,rozumnú" teda takú, ktorá je vysvetliteľná logickými
postupmi a má logický a vysvetliteľný základ. Treba rozlišovať medzi ,,rozumnou pochybnosťou o vine"
a ,,rozumne vysvetliteľným nesúladom niektorých skutočností". Nejde o akúkoľvek pochybnosť ohľadne

niektorých, podstatu nemeniacich detailov (napr. rozpory ohľadne presného času, postupu v detailoch
- v tomto prípade napr. rozpory ohľadne toho, či odovzdané peniaze boli alebo neboli prepočítané, a
podobne), ale ide o pochybnosť o podstate obvinenia.

Obhajoba obžalovaných Mgr. H.a Y.a a C.a L. je vyvrátená a trestná činnosť všetkých štyroch

obžalovaných je preukázaná vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov L. L., W. L., H.y L., Y.a
Y.a, Y. F., K. F., N. V. z prípravného konania, Y.a V., H.a Q. a T. F.a ako aj zvukovými záznamami z legálne
vykonaných odposluchov telefonických hovorov obžalovaného Mgr. Y.a, JUDr. Y. Y.a, svedka Y.a Y.a,
zvukovými a obrazovými záznamami z legálne vykonaných priestorových odposluchov a sledovania,
ako aj písomnými prepismi týchto odposluchov obžalovanýma sledovaní. Ako dôkaz proti obžalovanému

Mgr. H.ovi Y.ovi priamo a proti ostatným obžalovaným v následnosti svedčí aj obsah peňažného denníka
vedeného Mgr. Y.om.
Pri hodnotení výpovede svedka L. L. súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že tento svedok vypovedal
pravdu. Jeho výpoveď je v súlade s výpoveďami svedkov W. L. a H.y L.. Všetci traja svedkovia
vypovedajú zhodne o podstatných okolnostiach a samosudca neprijal obhajobu obžalovaného Mgr. Y.a

v tom, že svedkovia W. L. a H.a L. vypovedajú tak, ako im kázal vypovedať L. L.. Pre takýto záver totiž
nesvedčí žiadna skutočnosť. Čo sa týka kriminálnej minulosti svedka L. L., táto skutočnosť nemôže
podľa názoru samosudcu sama osebe znamenať, že netreba veriť tým okolnostiam, o ktorých svedok
L. L. vypovedá. Nič na tejto úvahe nemôže zmeniť ani námietka vznesená obhajobou, že tento svedok
je nedôveryhodný, pretože sa rozhodol spolupracovať s políciou a vypovedá, čo sa mu hodí. Treba

zdôrazniť, že nejde o svedka „kajúcnika" a zároveň nebolo nijako preukázané to, že by tento svedok za
svoju výpoveď v tejto trestnej veci dostal nejaké benefity alebo, že by mu boli aspoň sľúbené. Možno v
tomto smere iba odkázať na konzistentnú rozhodovaciu činnosť NS SR a Ústavného súdu SR v prípadeposudzovania výpovedí svedkov „kajúcnikov", že takéto výpovede sú tiež dôkazom a niet dôvodu na
ich odmietnutie.
Čo sa týka výpovede svedkyne M. V. ešte z prípravného konania z 21.03.2006, táto výpoveď bola

skutočne vykonaná ešte pred vznesením obvinenia Mgr. Y.ovi za skutok vo vzťahu k manželom
V.. Výpoveď tejto svedkyne však bola vykonaná v zásade zákonným spôsobom, po zákonnom
poučení svedkyne, hoci sa skutočne bezpečne nepodarilo preukázať, že vyšetrovateľ hodnoverným,
preukázateľným spôsobom upovedomil obhajcov o vykonaní tohto úkonu. Treba ale zároveň dodať, že
plnomocenstvo pre obhajcu JUDr. U. pre obhajcu M. L. od obvineného Mgr. Y.a bolo vystavené tiež

21.03.2006 a až následne obhajca JUDr. U. písomným podaním doručeným Úradu boja proti korupcii,
odbor boja proti korupcii Stred dňa 09.05.2006 požiadal o písomné vyrozumenie o pripravovaných
vyšetrovacích úkonoch.
Podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe sa vyžaduje vykonanie aspoň jedného výsluchu svedka
kontradiktórnym spôsobom. Je však skutočnosťou, že svedkyňa V. vypovedala dňa 21.03.2006 po
riadnom zákonnom poučení, kde k veci uviedla najmä to, že svedkyňa bola zúfalá z dôvodu dĺžky trvania

väzby jej manžela, ju ani nezaujímalo, pre koho budú peniaze vypýtané advokátom Mgr. Y.om, lebo od
Mgr. Y.a svedkyňa chcela, aby vybavil prepustenie jej manžela z väzby. Svedkyňa zároveň potvrdila,
že advokát jej nepredložil na podpis plnomocenstvo na právne zastupovanie manžela. Nevystavil ani
potvrdenie o prevzatí uvedenej sumy. Po čase jej bola z odovzdanej sumy 400.00,- Sk vrátená polovica
prostredníctvompánaF.astým,žesaprepusteniejejmanželazväzbynedávybaviť.Zvyšných200.000,-

Sk jej nebolo vrátených ani v čase výsluchu svedkyne na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa bola kontradiktórnym spôsobom vypočutá na hlavnom pojednávaní a to až dvakrát, vzhľadom
na zmenu v jej výpovedi oproti prípravnému konaniu. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní tvrdila,
že peniaze odovzdala Mgr. Y.ovi na právne služby. Zásadné rozdiely vo výpovedi, či peniaze dala

advokátovi Mgr. Y.ovi za vybavenie prepustenia jej manžela z väzby, alebo ich dala na právne služby,
rozdielvtom,čipeniazepožadovalMgr.Y.odnejanáslednepodľajejvýpovedenahlavnompojednávaní
sa ho ona prvá opýtala, čo je dlžná, nevedela svedkyňa vysvetliť, keď odpovedala, že bola zostresovaná
na prvom hlavnom pojednávaní, lebo prišli po ňu policajti a ešte bola chorá. O nepresvedčivosti a
tým nedôveryhodnosti zmien v jej výpovedi svedčí napokon aj tá skutočnosť, že hoci sa podľa jej

tvrdenia snažila vybaviť prepustenie manžela z väzby a dala na to 400.000,- Sk, manželovi o tomto
nič nepovedala. Takýto postup sa nepochybne vymyká bežnej manželskej komunikácii, nie to ešte
komunikácii spôsobenej výnimočnou udalosťou v živote človeka, akou je vzatie do väzby a snaha
jedného z partnerov, aby bol manžel po štyroch rokoch väzby prepustený na slobodu.

Pri hodnotení výpovede svedka H.a Q. treba zdôrazniť to, že tento svedok uvádzal také konkrétne
skutočnosti vo vzťahu k podmienečnému prepusteniu U. mladšieho, ktoré by si svedok nedokázal sám
vymyslieť. Na druhej strane nebolo nikým a ničím preukázané, že by svedok bol niekým naučený a
inštruovaný čo, ako a proti komu má vypovedať, nebolo preukázané, že by bol tento svedok niekým
ku svojej výpovedi niečím motivovaný alebo nútený. Udalosti týkajúce sa podmienečného prepustenia

U. mladšieho za úplatok podáva svedok aj s odstupom času v podstatných skutočnostiach zhodne,
čím získava jeho výpoveď na presvedčivosti. Svedok spomína konkrétne osoby, opisuje ich správanie,
uvádza, kto sa správal korupčne a pokiaľ by mal byť „naučený" podať svoju výpoveď, skôr či neskôr,
svedok by sa mýlil v podstatných skutočnostiach, lebo z hľadiska hodnotenia bezprostrednosti jeho
výpovede treba uviesť, že svedok H. Q. je síce jednoduchý človek, ale o udalostiach vo vzťahu k

prejednávanej trestnej činnosti vypovedal konzistentne, plynulo, logicky zasadzoval konkrétne osoby do
časovomiestnych súvislostí, osoby a udalosti si neplietol. Práve preto je evidentné, že vypovedal len
o tom, čo skutočne musel prežiť. Uvedené platí najmä na časť výpovede tohto svedka o tom, že U.
starší vybavil cez advokáta Y.a, aby ho Krajský súd v Banskej Bystrici prepustil. Potom prišiel starší U.
zakričať Tulimu - svojmu synovi, že dal u pána Y.a peniaze, aby podplatil pána sudcu, aby ho prepustil.

Potom prišiel v ten deň ráno, keď prepustili Tuliho pred ôsmou hodinou, že ho dnes prepustia a potom
okolo jednej ho aj prepustili. Mladší U. pri rozhovore v cele svedkovi povedal, že keď neprešiel na
okrese, tak prejde na kraji a svedkovi povedal, že ten advokát H. Y. má známeho sudcu. V prípade, že
si svedok nebol istý nejakou udalosťou, logicky správne uviedol, že si už nepamätal, koľko peňazí malo
ísť za podmienečné prepustenie Tuliho. Nebola preukázaná negatívna motivácia tohto svedka a ani len

náznak ovplyvňovania, aby svedok vypovedal, že niečo malo z tých peňazí ísť advokátovi Y.ovi a niečo
malo ísť pre sudcu. Svedok vypovedal detailne, nie v náznakoch a nie iba všeobecne, nezahmlieval
ani udalosti ani osoby, ktoré sa podľa svedka podieľali na korupčnom správaní, a práve preto treba
považovať jeho výpoveď za založenú na prežitých udalostiach a teda za pravdivú. Pre presvedčivosťa pravdivosť výpovede tohto svedka svedčí mimo už uvedené aj skutočnosť, že svedok uviedol, že
rozumie po slovensky, maďarsky a po rómsky. Aj takýto detail je významný z toho hľadiska, že pokiaľ
by svedok nerozumel tomu, čo U.ovci rozprávali medzi sebou, bol by nútený konfabulovať, rozprávať

vymyslené, čím by došlo skôr či neskôr k odhaleniu, že svedok skresľuje skutočnosti, rozpráva o nich
inak, ako sa naozaj odohrali. K ničomu takému však pri výpovedi tohto svedka nedošlo.

Rovnako aj výpoveď svedka F.a považuje za logickú a presvedčivú a pre jej hodnotenie z hľadiska
pravdivosti platia závery zhodné s hodnotením výpovede svedka Q.. Pri výsluchu na hlavnom

pojednávaní tento svedok vypovedal presvedčivo, keď logicky vysvetlil, že vypovedal ako oznamovateľ
dobrovoľne a bez akýchkoľvek výhod za poskytnutú výpoveď, pričom iniciatíva k výpovedi bola na jeho
strane, nebol k výpovedi políciou ani nútený ani presviedčaný pod sľubom akýchkoľvek úľav, výhod, čo
napokon ani v náznakom nikým a ničím spochybnené. Preto presvedčivo znelo vyjadrenie tohto svedka
aj v časti, keď uviedol, že po dlhodobom pobyte na jednej cele s tými istými ľuďmi a po rozhovoroch s
nimi človek zistí, či chlap klame alebo neklame.

O presvedčivosti a pravdivosti výpovede tohto svedka vypovedá aj detail o nedovolenom používaní
mobilu W. F.om vo väzbe, keď zároveň svedok uviedol, že takéto veci sa na spoluväzňa nehovoria,
lebo to má zlé následky pre oznamovateľa. Svedok takouto argumentáciou preukázal mieru zdravého
úsudku, keď zvážil, čo by mohol získať, ak by oznámil príslušným orgánom nedovolené používanie

mobilu obvineným a na druhej strane, čo by ho vo väzbe čakalo od ostatných páchateľov za takéto
jeho konanie. Presvedčivosť výpovedi tohto svedka dodáva okrem spomenutého aj to, že pokiaľ sa vo
väzbe spomínalo, že sudcovi F. mali byť dané peniaze, alebo niekomu s podobným menom, svedok
zaujal stanovisko, že vo väzbe boli také „rozprávky", teda že sa rozprávalo, že boli dané tomuto sudcovi
peniaze za prepustenie W. F.a z väzby, ale aj ďalších osôb, ale svedok vyhodnotil túto udalosť tak,

že dačomu sa vo väzbe nedá veriť a dačomu sa dá veriť. Svedok sa teda snaží racionálne hodnotiť
udalosti a nepodáva to, čo sa iba hovorí ako pravdivú skutočnosť na rozdiel od toho, čo mu povie sama
od seba osoba priamo zainteresovaná na výsledku nejakého procesu, teda W. F., ktorý sa skutočne
chcel dostať z väzby, pričom T. F.ovi tento obvinený povedal o spôsobe, akým sa chcel dostať tento
obvinený z väzby a to pomocou svojich rodičov, pomocou úplatku poskytnutého advokátovi Mgr. Y.ovi

pre sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Rozpor vo výpovedi súrodencov F.ovcov ohľadom návštevy, jej možnosti a vôbec komunikovania
kričaním z ulice do okna ústavu na výkon väzby je veľmi silným argumentom o tom, že F.ovci nehovoria
celkom pravdu a rozpornosť ich vzájomných výpovedí svedčí skôr preto, že pôvodne utajený svedok,

ktorý nemenil podstatné skutočnosti vo svojej výpovedi, hovoril pravdu.

Čo sa týka hodnotenia výpovede svedka N.a U.ho staršieho na hlavnom pojednávaní, tejto výpovedi
nie je možné veriť. Menovaný svedok poprel prakticky všetko, čo by ho mohlo spájať s predmetnou
trestnou činnosťou. Poprel aj svoj hlas na nahrávkach telefonických hovorov najmä s obžalovaným Mgr.

Y.om. Pritom z prečítanej výpovede svedka F. je preukázané, že svedok F. opakovane viezol svedka N.a
U.ho staršieho za právnikom do Brezna (kde pôsobil v rozhodnom čase práve obžalovaný Mgr. Y.) kvôli
prepusteniu jeho syna. Z prečítanej výpovede svedka N.a U.ho mladšieho pritom bolo preukázané, že
tentosvedoksipísalžiadosťopodmienečnéprepusteniesámsospoluväzňamia otecsvedkovipovedal,
že má nejakého advokáta, ktorý nejak vybaví, že N. U. mladší bude prepustený. Žiadny advokát nebol

za svedkom ako odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody. To všetko sa dialo napriek tomu, že
svedok N. U. starší sa vehemente snažil preukázať, že má malý príjem a nemá peniaze na zaplatenie
právnika pre svojho syna.

Svedok N. U. starší zašiel v popieraní všetkého, čo by ho spájalo s prejednávanou vecou tak ďaleko, že

poprel aj to, že by bol niekto prítomný pri jeho výsluchu pred vyšetrovateľom, hoci z obsahu zápisnice o
tomto úkone z 27.04.2009 je evidentné, že pri výsluchu bol aj obhajca M. L.. Svedok si nespomína, že
by počas návštevy syna vo výkone trestu odňatia slobody hovorili o právnikovi a o peniazoch v súvislosti
s podmienečným prepustením syna z výkonu trestu odňatia slobody. Rozpory vo svojich výpovediach
vysvetlil jediným spôsobom a to, že nevie čítať a písať a vyšetrovateľ od neho žiadal, aby vypovedal

tak, ako mu to vyšetrovateľ prečítal a potom nepôjde do väzby, pričom dvaja policajti v civile prišli s
putami a „ružovým" papierom, tak sa svedok zľakol, že pôjde do väzby a vypovedal pred vyšetrovateľom
tak, ako mu to vyšetrovateľ prečítal z papierov. Takéto vysvetlenie svedka však nemá oporu v žiadnomvykonanom dôkaze, a aj preto zmenenú výpoveď tohto svedka považoval súd za účelovú a celkom
nepravdivú.

Tak z výpovede svedka N.a U.ho staršieho z prípravného konania ako aj z prehratých nahrávok
telefonických hovorov je celkom zrejmé, že prostredníctvom právnika - obžalovaného Mgr. Y.a bolo
vybavované podmienečné prepustenie N.a U.ho mladšieho z výkonu trestu odňatia slobody. Je
nepochybné, že N. U. mladší si písal žiadosť o podmienečné prepustenie sám, obžalovaný Mgr. Y.
nebol jeho obhajcom v predmetnom konaní ani zvoleným ani ustanoveným, napriek tomu obžalovaný

Mgr. Y. vybavoval prepustenie menovanej osoby a za toto vybavovanie prevzal od N.a U.ho staršieho
a mladšieho najmenej 70.000 Sk. Nevybavoval ho však prostredníctvom iného - splnomocneného
advokáta, vybavoval ho on spolu s vtedajším sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om.
Obsah telefonických hovorov medzi obžalovaným Mgr. Y.om a sudcom JUDr. Y.om, ako sú zachytené
na CD označenom ako neutajovaná príloha k č.p. PPZ-V-1279/2005-ZPČ-S-ITP a v prepisoch týchto
hovorov je jednoznačný a nezameniteľný, lebo obžalovaný Mgr. Y. menovanému sudcovi pripomínal

termín rozhodovania odvolacieho súdu o sťažnosti odsúdeného N.a U.ho mladšieho, následne sudca
JUDr. Y. dňa 09.02.2005 telefonicky oznamuje obžalovanému Mgr. Y.ovi, že už vo veci rozhodli -„sme
dopojednávali a o polhodinu nato obžalovaný Mgr. Y. v telefonickom rozhovore s N.om U.m starším
tomuto oznamuje „v poriadku, no tak už len čakajte, hej?, v poriadku je všetko". V ďalších telefonátoch
v ten istý deň, 09.02.2005 si obžalovaný Mgr. Y. s N.om U.m starším dohadujú stretnutie doma u

obžalovaného Mgr. Y.a, nie v hoteli Ďumbier a v ten istý deň N. U. starší popoludní o 14:40 hodine
oznamuje obžalovanému Mgr. Y.ovi, že autom zišli do jarku a žiada ho o pomoc, (čo je zrejme jediná
skutočnosť, ktorú svedok N. U. starší potvrdzuje, hoci zároveň tvrdí, že s obžalovaným Mgr. Y.om
netelefonoval a hlasy na nahrávke nepozná), následne Mgr. Y. oznamuje JUDr. Y.ovi, že „zasa mu
prišli tí oní" a napokon 10.02.2005 si obžalovaný Mgr. Y. a sudca JUDr. Y. dohadujú stretnutie poobede

„tam, kde Švédi", čo je nezameniteľný odkaz na U.ovcov. Tento svedok svoju výpoveď na hlavnom
pojednávaní napokon zakončil tvrdením, že v deň podmienečného prepustenia syna ani nebol doma na
Slovensku (č.l.1856), pričom takéto tvrdenie svedka je úplne v rozpore s výpoveďami ďalších svedkov.
Preto nie je možné veriť výpovedi tohto svedka z hlavného pojednávania, keď je schopný poprieť aj
základnú skutočnosť preukázanú inými svedkami a dôkazmi. Na druhej strane niet žiadneho dôvodu

neveriť tej časti výpovede tohto svedka ešte z prípravného konania, kde vypovedal, že odovzdal 40.000
Sk advokátovi Y.ovi hneď pri prvom stretnutí, pričom advokát mu nedal potvrdenie o prevzatí peňazí.
Pri jeho výsluchu v prípravnom konaní bol preukázateľne prítomný obhajca M. L., ktorý by nepochybne
namietal spôsob vedenia výsluchu, pokiaľ by mal výsluch tohto svedka prebiehať spôsobom, ako o tom
svedok vypovedal, teda pod nátlakom vzatia do väzby alebo predčítaním vyšetrovateľom toho, ako má

svedok vypovedať. Niet pochýb ani o tom, že prítomný obhajca by tiež namietal svedkom uvádzané
odovzdanie sumy 40.000 Sk advokátovi Mgr. Y.ovi, ak by takéto tvrdenie nebolo pravdivé, lebo istý čas
na začiatku trestného stíhania zastupoval obhajca M. L. obvineného Mgr. H.a Y.a a tiež preto, lebo počas
hlavného pojednávania sa opakovane stalo, že ten-ktorý obhajca sa vyjadril napríklad ku zachovaniu
práva na obhajobu aj iného obžalovaného, než ktorého zastupoval na hlavnom pojednávaní.

Mgr. H. Y. neviedol peňažný denník v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
V § 10 ods. 1 zákona je presne vymenované, ktoré náležitosti musí preukázateľný účtovný záznam
obsahovať. Ustanovenie § 15 ods. 2 spomenutého zákona upravuje náležitosti, ktoré musí obsahovať
peňažný denník. Sú to najmä údaje

a) o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,
b) o príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
c) o výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
d) o priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom
alebo výdavkom podľa písmen b), c).

Súd hodnotí spôsob vyhotovenia a obsah peňažného denníka vedeného obžalovaným Mgr. H.om Y.om
nanajvýš ako súbor jednoduchých, pomocných, ale najmä nekonkrétnych poznámok. Tvrdeniam tohto
obžalovaného a v následnosti tvrdeniam ďalších obžalovaných, ktorí vypovedali o tom, že peniaze boli
obžalovanémuMgr.Y.ovivcelejvýškeposkytnutévýlučneakoadvokátskaodmenabybolomožnézačať
veriť až vtedy, pokiaľ by odovzdané a prevzaté sumy boli riadne zaznamenané v peňažnom denníku v

súlade s ustanovením § 10 ods. 1 a § 15 ods. 2 zák. č. 431/2002 Z. z. Tým by sa stali preskúmateľné
a overiteľné. Ani jedna zo súm uvedená v skutkovej časti tohto rozsudku, ktorá mala byť podľa tvrdenia
obžalovaných a niektorých svedkov advokátskou odmenou, v denníku nie je zaznamenaná ani v roku
2004 ani v roku 2005. A nielen, že sa tam nenachádza, ale na predmetné sumy ani nikdy nebolivystavené účtovné doklady - príjmové doklady a to ani dodatočne. Obžalovaní a niektorí svedkovia však
tvrdia, že im bola poskytnutá právna pomoc obžalovaným Mgr. H.om Y.om. V prípade manželov V. sú
dokonca rozdiely v ich tvrdení o tom, či im právna pomoc bola vôbec poskytnutá advokátom Mgr. Y.om.

Ani tu však nešlo o legálnu právnu pomoc, lebo v peňažnom denníku za rok 2005 suma 400.000,- Sk
zaevidovaná nie je.
V súvislosti s vedením peňažného denníka v rozpore so zákonom o účtovníctve treba zmieniť,
že v peňažnom denníku je dokonca uvedený praktický príklad vedenia peňažného denníka, pričom
obžalovanýMgr.Y.satýmtopríkladomneriadiladenníknáležiteneviedol.Nepredložilanijedinýpríjmový

doklad, ktorý by potvrdil prijatie aspoň jednej zo súm, alebo aspoň jej časti, uvedenej v skutkovej časti
rozsudku a tým by potvrdil svoju verziu, že naozaj išlo v prevzatých sumách o advokátsku odmenu za
skutočne poskytnutú právnu pomoc.
Skutočnosť, že obžalovaný Mgr. Y. riadne neuvádzal/neevidoval prevzaté sumy „advokátskej odmeny" v
peňažnom denníku má aj ďalší význam, a to, že priznané, evidované odmeny advokáta by musel tento
obžalovaný zdaniť. Zdaňoval by však aj tú časť „advokátskej odmeny za zastupovanie klienta", ktorá

mu však nezostala, lebo v skutočnosti ju poskytol ako úplatok sudcovi Krajského súdu Banská Bystrica,
už zomrelému JUDr. Y. Y.ovi.
Keďže sumy prijaté menovaným obžalovaným účtovne vlastne neexistujú, ale zainteresované strany
tvrdia, že sumy boli odovzdané aj prijaté ako odmena advokáta, je namieste logická otázka, akú odmenu
teda mali zmluvné strany na mysli.

Tu treba poukázať na modus operandi (spôsob vykonania) „právnej pomoci", avšak bez toho, aby súd
hodnotil alebo dokonca musel hodnotiť jej kvalitu. Obžalovaný Mgr. Y. sa s rodinnými príslušníkmi osôb
nachádzajúcich sa väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody zásadne nikdy nestretol v advokátskej
kancelárii,nikdyimneukázalnejaképodaniepotvrdzujúceaspoňistýrozsahposkytnutejprávnejpomoci,
stretnutia boli iba krátke - najviac niekoľkominútové (hoci išlo o mimoriadne dôležitú vec, a to, čo bude s

ďalším obmedzením osobnej slobody osôb najmä vo väzbe), alebo išlo iba o krátke telefonické hovory,
pričom menovaný obžalovaný sa nikdy nezmienil o tom, akú právnu pomoc konkrétne poskytol a len
všeobecne uvádzal, že vo veci robí.
Na tomto mieste preto treba zdôrazniť, že podľa svedeckých výpovedí obžalovaný Mgr. Y. klientovi
povedal, aby si podal žiadosť, vždy povedal klientom konkrétnu a vždy vysokú sumu, ktorú museli

zásadne vopred zaplatiť. Ani on, ani klienti nikdy o sume nediskutovali v tom smere, aký rozsah právnej
pomoci bude za ňu vykonaný, prípadne, či táto suma má v niečom oporu alebo či je konečná alebo
či sa môže znížiť eventuálne ešte zvýšiť. Treba zdôrazniť, že rozhodovanie na Krajskom súde Banská
Bystrica v predmetných veciach sa konalo v neprítomnosti obhajcu Mgr. Y.a, takže vlastne žiadnu právnu
pomoc klientom neposkytol, lebo klienti si príslušné žiadosti písali sami a súd rozhodoval o opravných

prostriedkoch na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti obhajcu. Ak by aj obžalovaný Mgr. Y. v niektorej
veci telefonoval na súd, či prokuratúru ako je s vecou, takúto právnu pomoc postačujú paušálne náhrady.
Na základe uvedeného je preto celkom jasné, že klientom obžalovaného Mgr. Y.a v tejto trestnej veci
išlo iba a výlučne o to, čo je napokon z ich výpovedí zistiteľné, aby obžalovaný Mgr. Y. vybavil a zariadil
prepustenie konkrétnych osôb z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a obžalovaný

to vybavil a zariadil výlučne vždy na Krajskom súde v Banskej Bystrici, Nikto zo svedkov - rodinných
príslušníkov osôb vo väzbe vo výpovedi neuviedol, že by obžalovaný Mgr. Y. aspoň naznačil - odhadol,
koľko môže stáť požadovaná právna pomoc.
Je pozoruhodné, prečo sa nikto z klientov o možný rozsah pomoci ani nezaujímal, ale akoby
konkludentne vzali na vedomie to, že „dostanie" ich rodinných príslušníkov z väzby, prípadne na

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody pomocou Mgr. Y.a bude stáť veľa. Vzhľadom
na úplne neštandardné výšky súm za právnu pomoc je zarážajúce, že sa rodinní príslušníci nezaujímali
o rozsah právnej pomoci, ale ani o spôsob ako, ani o čas kedy advokát dostane osoby z väzby, či z
výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.
Z hľadiska hodnotenia všetkých okolností prípadu je významný aj spôsob odovzdávania peňazí ako

údajnej advokátskej odmeny, hoci súd uznáva, že k odovzdaniu odmeny pre advokáta za riadne
vykonanú právnu pomoc nemusí dochádzať vždy v advokátskej kancelárii. Priestory hotela Ďumbier v
Brezna a najmä spôsob odovzdania peňazí v obálke, ako aj parkovisko pri motoreste TOMI a rýchle
položenie peňazí v igelitke na sedadlo auta jednoznačne a presvedčivo svedčia pre záver, že nešlo
o peniaze za advokátsku a legálnu právnu pomoc a len zapadajú do reťazca skôr spomenutých

skutočností vo vzťahu k vedeniu účtovníctvu, v ktorom sa predmetné sumy neobjavili ako prijatá odmena
za právnu pomoc.Na tomto mieste, v hodnotiacej časti odôvodnenia, považuje prvostupňový súd za potrebné vyhodnotiť
aj skutočnosti, na ktoré poukázal najvyšší súd jednak v dovolacom rozsudku a jednak najvyšší súd ako
odvolací súd v ostatnom uznesení, ktorým došlo k zrušeniu prvostupňového rozsudku.

Prvostupňový súd poukazuje na znenie rozsudku NS SR sp. zn. 1Tdo V 16/2011, a to konkrétne na
stranu 15 predmetného rozsudku, 4. odsek, kde je uvedené, že „na podklade tohto dovolacieho dôvodu
nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Trestného
poriadku,anipreverovaťúplnosťvykonanéhodokazovaniaasprávnosťhodnoteniajednotlivýchdôkazov
podľa§2ods.6Trestnéhoporiadku,pretožetosúotázkyupravenénormamiprocesnéhoaniehmotného

práva... Tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty
trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný a nesprávnej aplikácie iných
noriem hmotného práva.

V rovnakej súvislosti, ako je to spomenuté v predchádzajúcom odseku, prvostupňový súd poukazuje aj
na stranu 17 rozsudku NS SR 1Tdo 16/2011 posledný odsek, kde je uvedené „Dovolací súd sa zásadne

zaoberal len otázkou správnosti právneho posúdenia skutku vo vzťahu k tomu skutkovému stavu, ktorý
zistili nižšie súdy." Ani na ďalších miestach predmetného dovolacieho rozsudku niet konkrétneho pokynu
presúdnižšiehostupňaakédôkazymáprvostupňovýsúdvykonať. Jelenzmienenévovšeobecnosti,že
špecializovaný trestný súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd a je povinný
vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil (strana 21 rozsudku).

Možno potom zhrnúť, že NS SR v dovolacom rozsudku, ale ani v odvolacom uznesení neprikázal
prvostupňovémusúduvykonať konkrétnedôkazy,akosanatoodvolávaobhajcaobžalovanéhoMgr.H.a
Y.a. Rovnako tak strany v konaní nenavrhli vykonanie nových doposiaľ nevykonaných dôkazov, ktoré by
boli spôsobilé objasniť skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu a dokonca s podstatne

inými zisteniami než aké prvostupňový súd zistil v skoršom konaní. Z tohto dôvodu prvostupňový súd
nielenženeopakovalvykonaniedôkazovpodľanávrhujednéhozobhajcov,alenevykonávalvôbecďalšie
dôkazy.

Je potrebné ale poukázať na jednu významnú skutočnosť, a to, že najvyšší súd v dovolacom ani

v odvolacom rozhodnutí neprikázal zopakovať alebo doplniť dokazovanie, taktiež však nevytýkal
prvostupňovému súdu ani to, že by niektorý z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bol získaný
nezákonným spôsobom.

Čo sa týka dovolacím súdom vytýkanému zásadnému porušeniu práva na obhajobu vykonaním

výpovedí svedkov V. z prípravného konania bez prítomnosti obhajcov (str. 12 rozsudku NS SR),
hodnoteniu tejto skutočnosti sa prvostupňový súd už venoval v skoršej časti odôvodnenia tohto rozsudku
v konkrétnych súvislostiach. Treba však poukázať aj na ďalšie súvislosti, na ktoré však najvyšší súd v
dovolacom rozsudku vôbec nepoukázal, hoci majú zásadný vplyv na posúdenie, či došlo k porušeniu
práva na obhajobu, alebo nedošlo.

Je faktom, že svedkovia M. V. a Y. V. boli vypočutí dňa 21.03.2006, keď ich výpovede sa nachádzajú
na č. l. 442-448 zv. č. 3. Podstatnou skutočnosťou, ktorú treba zdôrazniť, a o ktorej sa najvyšší súd v
dovolacomrozsudkunezmieniljeto,žezaskutok,kuktorémusvedkoviaV.bolidňa21.03.2006vypočutí,
bolo vznesené obvinenie Mgr. H.ovi Y.ovi až dňa 28.04.2006, teda až mesiac po ich výsluchu. Je síce

faktom, že obvinený Mgr. H. Y. bol taktiež vypočutý dňa 21.03.2006, kde na str. 3 zápisnice o výsluchu
obvineného (č. l. 109, zv. č. 1) uviedol, že si volí na plnú moc obhajcu JUDr. U. a JUDr. L. a zároveň
uvádza, že nežiada, aby zvolení obhajcovia boli dnes (t.j. 21.03.2006) pri jeho výsluchu. Čo je však
podstatné, to je znenie ustanovenia § 213 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska skúmania toho, či došlo
k porušeniu práva na obhajobu.

Podľa § 213 ods. 2 Trestného poriadku obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov,
ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno
odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť
otázky po tom, keď policajt výsluch skončí.

Ďalším faktom je, že obhajca obžalovaného Mgr. H.a Y.a, JUDr. M. U. písomným podaním až zo dňa
05.05.2006 si vyhradil právo v zmysle § 213 ods. 2 Trestného poriadku zúčastniť sa na všetkých
vyšetrovacích úkonoch a o termínoch žiadal byť písomne a včas vyrozumený.Na základe vyššie uvedených skutočností možno zhrnúť, že výsluchy svedkov M. V. a Y.a V. boli
síce vykonané pred vznesením obvinenia, avšak podľa konzistentnej judikatúry NS SR takýto výsluch

nemožno považovať za nezákonný, pokiaľ inak boli dodržané všetky trestným poriadkom uložené
procesné postupy, čo v danom prípade dodržané bolo. Napokon treba dodať, že obhajcovia nemali
zákonný podklad podľa citovaného ustanovenia § 213 ods. 2 Trestného poriadku zúčastniť sa tohto
úkonu, keďže za konkrétny skutok, ku ktorému vypovedali svedkovia V. nebolo konkrétnej osobe ešte
vznesené obvinenie. Preto nemohlo dôjsť k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Následný výsluch

svedkov na hlavnom pojednávaní bol vykonaný už kontradiktórnym spôsobom.

Najvyšší súd SR v dovolacom rozsudku poukázal (od str. 13 rozsudku) aj problematiku dokazovania
utajeným svedkom a k tejto argumentácii sa zmienil najvyšší súd aj v uznesení o zrušení rozsudku
prvostupňového súdu v odvolacom konaní. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že aktuálne je vo veci
iný právny stav, než bol v čase rozhodovania dovolacím súdom. Svedok však už v prípravnom

konaní bol vypočutý zákonným spôsobom, čo nespochybnil ani dovolací súd, bol v ďalšom konaní
pred prvostupňovým súdom „odtajnený" a kontradiktórne vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde mohol
byť vypočúvaný aj obžalovanými a ich obhajcami, mohli mu byť kladené otázky. Svedok potvrdil svoju
výpoveď z prípravného konania a jej obsah a vierohodnosť prvostupňový súd vyhodnotil na inom mieste
tohto rozsudku. Svedok taktiež presvedčivo vysvetli dôvody, pre ktoré pôvodne chcel ostať v utajení. K

danej problematike je to to najpodstatnejšie, čo v aktuálnom štádiu trestného stíhania je potrebné uviesť
k problematike toho času už neutajeného svedka.

K ďalšiemu nedostatku dovolacím rozsudkom vytýkanému (str. 18 rozsudku NS SR), ktorý sa týka
právneho posúdenia veci z hľadiska páchateľom iba predstieranému úmyslu niečo zariadiť, vybaviť

na súde, teda že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa prvostupňový
súd dodáva, že v inej časti tohto odôvodnenia sa pri podrobnom hodnotení dôkazov súd venoval aj
tejto okolnosti. Na tomto mieste však treba dodať, že ani obžalovaný Mgr. H. Y., ani toho času už
zomrelý sudca JUDr. Y. Y. nepredstierali, že budú svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného
činiteľa. V tomto smere prvostupňový súd poukazuje na chronológiu telefonických hovorov, ktoré sa

uskutočňovali medzi obžalovanými Mgr. H.om Y.om a už zomrelým sudcom JUDr. Y. Y.om v súvislosti
s jednotlivými čiastkovými konaniami, ako sú uvedené v skutkovej časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ by
obžalovaný Mgr. H. Y. iba predstieral, že svojím vplyvom bude pôsobiť na výkon právomoci verejného
činiteľa, prípadne na činnosť osoby, ktorá obstaráva veci všeobecného záujmu, ale pre vybavenie
veci nič nepodnikne, ani nemá úmysel podniknúť, v takomto prípade by sa neuskutočnila telefonická

komunikácia medzi ním a v danom čase sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om.
ObžalovanýMgr.Y.bynekonanímibapredstieral,žechcedosiahnuťprepustenieosôbzväzby,prípadne
z výkonu trestu odňatia slobody na podmienečné prepustenie za poskytnutie úplatku, teda predstieral
by, že vybaví prepustenie osoby na slobodu. Obžalovaný však v skutočnosti konal tak, ako už bolo skôr
uvedené, teda telefonoval najprv so sudcom JUDr. Y. Y.om a keď dostal od neho potrebnú informáciu

vo vzťahu k prepusteniu osoby, za čo mal byť vyžiadaný a aj poskytnutý úplatok, následne telefonoval s
rodinnými príslušníkmi osoby, ktorá mala byť prepustená. Takáto chronológia postupu jednoducho musí
stačiť ako podklad pre záver, že dotyčný obžalovaný nič nepredstieral, ale jednoznačne konal, aby sa
dosiahol ten účel, za ktorý prevzal peniaze od príbuzných toho-ktorého páchateľa nachádzajúceho sa
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Ak by nebolo už spomenutých telefonátov a ak by

obžalovaný Mgr. H. Y. len slovne uisťoval osoby, ktoré mu odovzdali peniaze slúžiace na vybavenie
prepustenia ich príbuzných z väzby, či z výkonu trestu odňatia slobody, tak v takomto prípade by naozaj
išlozjehostrany„iba"opodvodnékonanie,lebotýmbydeklarovalskutočnýúmysel,ženičprevybavenie
veci nepodnikne a ani nemal takýto úmysel niečo podniknúť a v takom prípade by z jeho strany išlo o
trestný čin podvodu podľa § 250 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, prípadne o pokus podľa §

8 toho istého Trestného zákona k rovnakému trestnému činu.

Pokiaľ dovolací súd konštatuje, že v spise sa nenachádza ani jeden relevantný dôkaz o súčinnosti
sudcov Krajského súdu Banská Bystrica s obvineným obhajcom Mgr. H.om Y.om v tom smere, že
peniaze, ktoré prevzal od klientov (resp. ich príbuzných) boli použité alebo mali byť použité na uplácanie

sudcov tohto súdu, ktorí rozhodovali v trestných veciach Y.a V. a ďalších, prvostupňový súd poukazuje
na už spomenuté prepisy telefonických hovorov sudcu KS Banská Bystrica JUDr. Y. Y.a po stretnutí/
stretnutiach s obžalovaným Mgr. H.om Y.om. V tomto smere prokurátor v obžalobnom návrhu neuvádzal
a ani v odôvodnení obžaloby netvrdil, že obžalovaný Mgr. H. Y. konal v súčinnosti so sudcami Krajskéhosúdu Banská Bystrica a v tomto smere preto dovolací súd rozširuje rámec obžalobného návrhu.
ObžalobnýnávrhdávalobžalovanémuMgr.H.oviY.ovizavinusúčinnosťibasjednýmsudcomKrajského
súdu Banská Bystrica a to konkrétne s JUDr. Y. Y.om. Prokurátor v obžalobnom návrhu netvrdil to, čo

uvádzadovolacísúdvosvojomodôvodnení,žepeniaze„bolipoužité,alebomalibyťpoužiténauplácanie
sudcov tohto súdu..."

Z dôkazov, ako sú uvedené v skoršej časti tohto odôvodnenia, ide najmä o prepisy telefonických hovorov
a záznamy zo sledovania, je zrejmé, že obžalovaný Mgr. H. Y. pravidelne telefonoval so sudcom JUDr. Y.

Y.om a to aj na tému, ktorá sa týka konaní uvedených v skutkovej časti tohto rozsudku. Čiže obžalovaný
Mgr. H. Y. priamo pôsobil na verejného činiteľa, ktorým v čase spáchania skutkov JUDr. Y. Y. ako sudca
krajského súdu bol a naviac JUDr. Y. Y. rozhodoval sám ako predseda senátu v trestnej veci obvineného
Y.a V. a spol. Pokiaľ v konkrétnej veci nerozhodoval (ide o vec obvinených T. L., L. L.), tak JUDr. Y. Y.
oslovil ďalšieho sudcu s požiadavkou, ako má byť vo veci rozhodnuté. Toto je tiež zachytené v prepisoch
telefonických hovorov, ako je to konkrétne uvedené v tomto odôvodnení. Obsah telefonických hovorov

potvrdzuje aj to, že iný sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorého JUDr. Y. Y. oslovoval R., dával
spätnú väzbu sudcovi JUDr. Y. Y.ovi o tom, aké rozhodnutie možno vo veci očakávať a sudca JUDr. Y.
Y. mu za to aj poďakoval. Je teda úplne evidentná línia pôsobnosti na verejných činiteľov v konkrétnych
trestných veciach, pričom na začiatku tejto línie je obžalovaný Mgr. H. Y., pôsobenie pokračuje na
sudcu JUDr. Y. Y.a a pokiaľ ten sám nedokáže vo veci „patrične" rozhodnúť, tak zabezpečuje „patričné"

rozhodnutie zase len prostredníctvom ďalšieho sudcu. Tu treba pripomenúť, ako sudca Krajského súdu
Banská Bystrica R. Y. oznamuje sudcovi Y.ovi, že: „ No našli sme to, áno, dostalo sa to. Cesta je osudu
k tomu druhému kolegovi, tomu tuto, čo so mnou vedľa sedí. Ale je v obraze. Takže povedal, že sa na
to pozrie a uvidí". Možno dodať už len toľko, že v takejto línii pôsobenia nepotreboval obžalovaný Mgr.
Y. pôsobiť na každého sudcu jednotlivo, ale mal fungujúci systém pôsobenia priamo na už zomrelého

sudcu JUDr. Y. Y.a a ten mal zasa vplyv a „otvorené dvere k sudcovi JUDr. Y., ktorý následne „dával
kolegov do obrazu". Aj táto línia pôsobenia a preukázaná už skôr spomenutými dôkazmi jednoznačne
nesvedčí pre spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona, ale jednoznačne svedčí
pre záver o spáchaní trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona to formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona.

Trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 sa dopustil ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu
priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijal, žiadal alebo si dal sľúbiť úplatok
alebo inú nenáležitú výhodu a spáchal taký čin ako verejný činiteľ.

Trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa
dopustil ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok
a čin spáchal voči verejnému činiteľovi.

Pomoc pri trestnom čine je upravená v ustanovení § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného v
čase spáchania činu.

Podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania činu (zákon č. 140/1961
Zb.) účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne poskytol inému

pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou,
utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine (pomocník).

Podľa skutkových zistení a z nich vyplývajúcich právnych záverov špecializovaného trestného súdu
konanie obžalovaného Mgr. H.a Y.a v žiadnom prípade nemôže byť kvalifikované ako trestný čin

podvodu, lebo obžalovaný Mgr. Y. nemal úmysel niekomu niečo sľubovať, že vybaví prepustenie z
väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, pričom v skutočnosti ani nič zariaďovať nemienil. Pre
záver, že nemôže ísť o podvodné konanie svedčí aj skutočnosť, že k prepusteniu osôb z väzby alebo
z výkonu trestu odňatia slobody došlo. Zároveň treba na tomto mieste zdôrazniť, že obžalovaný Mgr.
H. Y. nič nepredstieral, ale „manažoval" celý proces. Neprichádza do úvahy eventualita, že obžalovaný

Mgr. Y. nemal možnosť ovplyvniť rozhodovanie sudcov, teda verejných činiteľov. Pre takýto jednoznačný
záver svedčia prepisy telefonických hovorov medzi obžalovaným Mgr. Y.om a následne medzi už
zomrelým sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om, prípadne medzi JUDr. Y. Y.om a
ďalším sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. R. Y., ktorí sa v inotajoch, bez pomenovaniaosoby a konkrétnej veci rozprávajú o tom, ako vec dopadla. Znenie týchto telefonátov už bolo konkrétne
uvedené v odôvodnení tohto rozsudku na inom mieste, a preto nie je potrebné ich všetky na tomto
mieste opakovať. Ak bol v senáte, ktorý rozhodoval o osobnej slobode príslušnej osoby práve JUDr.

Y. Y., z telefonátov je zrejmé, že hneď po pojednávaní informoval obžalovaného Mgr. Y.a, že už je
vec rozhodnutá, keď treba poukázať na časovú zhodu telefonátov s rozhodnutiami o osobnej slobode
konkrétnych osôb uvedených v skutkovej časti tohto rozsudku. Ak nebol v senáte, ktorý mal v sledovanej
veci rozhodnúť želaným spôsobom, oslovil iného kolegu sudcu.

Prepis zvukového záznamu zaznamenaného v budove Krajského súdu v Banskej Bystrici 2. novembra
2004 na č.l. 302, kde osoba č. 1 (Y.) hovorí osobe (menom R.) okrem iného „jedná sa o nejakého L.,
urobil b), c), dačo mal so L.. R. takto, keby si pustil L., bude na pivo. Si myslím, že by to bolo celkom
zaujímavé. Keby sa to dalo, tak to zruš. Nejak skús zapracovať".

Následne treba poukázať na prepis telefonického hovoru z 2. novembra 2004 medzi sudcom R. Y. a

sudcom JUDr. Y. Y.om na č.l. 402. Sudca Y. informuje sudcu Y.a, že „no tak, ak to bude u nás, teda ak
to bude tak, ako to má byť, tak to môže byť". Sudca Y. sa pýta „R., ale ešte sa Ťa tak spýtam, môžu
vzniknúť nejaké problémy s tou prvou vecou". Na to mu sudca Y. odpovedá „s tou prvou vecou môže
byť problém jedine v tom, že keď si to zoberie niekto druhý".

Prakticky nemôže byť presvedčivejšieho dôkazu o už spomenutom „manažovaní" celého procesu
obžalovaným Mgr. Y.om za konkrétnej pomoci priamo sudcu JUDr. Y. Y.a a v prípade, že vec nemal
pridelenú priamo sudca JUDr. Y., tak oslovil ďalšieho kolegu menom R., aby prepustil konkrétneho
obvineného a zato bude „na pivo". To všetko malo jediný cieľ, a to ovplyvňovanie výkonu právomoci
konkrétneho verejného činiteľa v konkrétnej trestnej veci za účelom dosiahnutia želeného výsledku.

Obsah telefonátov a zvukových záznamov nič nepredstiera, rozhodovanie niektorých sudcov bolo
ovplyvňované za účelom dosiahnutia konkrétneho výsledku - dosiahnuť prepustenie konkrétnych osôb
z väzby či z výkonu trestu odňatia slobody a to za úplatok prevzatý obžalovaným Mgr. H.om Y.om pre
neho samotného ako aj pre dnes už zomrelého sudcu Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.a.

Obžalovaný Mgr. H. Y. teda prijímal úplatky v súčinnosti s verejným činiteľom a aj pre verejného činiteľa
pokračovacím konaním uvedeným v jednotlivých skutkoch, čím sa dopustil účastníctva na trestnom čine
prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005
k § 160a ods.1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Konanie obžalovaného Mgr. H.a Y.a tak v bodoch I, II. a III. napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného
činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona účinného do
31. decembra 2005 a súčasne aj ako pomoc k tomuto trestnému činu podľa § 10 ods. 1 písm. c), §
160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Pre ostatných obžalovaných

(C. L. v bode IV. a obžalovaní Hilmi F. a H. F.ová v bode V.) v tejto trestnej veci potom platí záver,
že svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podplácania podľa § 161a
pods.1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorý trestný čin je len zrkadlovým obrazom
trestnéhočinuprijímaniaúplatku.ObžalovanýMgr.Y.priamožiadalavniektorýchčiastkovýchkonaniach
aj prijal úplatok za to, že vybaví iným osobám, trestne stíhaným a nachádzajúcim sa vo väzbe, ich

prepustenie z väzby, eventuálne vybaví podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u
osoby nachádzajúcej sa vo výkone trestu odňatia slobody. Preto nešlo a ani nemohlo ísť o podvodné
konanie obžalovaného Mgr. Y.a a nešlo v jeho konaní ani o nepriamu korupciu.

Podľa § 89 ods. 9 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 verejným činiteľom okrem iných osôb je

aj volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo
iného štátneho orgánu. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých
ustanovení Trestného zákona vyžaduje (účinného v čase spáchania činu obžalovaným), aby trestný čin
bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.Podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov právomoc vždy musí obsahovať prvok moci a prvok
rozhodovania. Či osoba (v tomto prípade sudca) v postavení verejného činiteľa, realizovala právomoc

v zmysle § 89 ods. 9 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, treba skúmať a hodnotiť z
hľadiska súčasného splnenia nasledujúcich podmienok:
a) musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb,
b) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom,
c) také konanie musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania.

Pritom právami a povinnosťami fyzických a právnických osôb treba rozumieť akékoľvek práva alebo
povinnosti fyzických a právnických osôb dané Ústavou SR, ktoré sú podrobnejšie upravené zákonmi a
na ich podklade ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Článok 17 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky upravuje práva fyzických osôb - podmienky zásahu do

osobnej slobody občana, keď vzatie do väzby pripúšťa iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na
základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú
súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Niet preto pochybností o tom, že z hľadiska hodnotenia splnenia podmienok uvedených v ustanovení

§ 89 ods. 9 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 ide pri rozhodovaní súdu o osobnej
slobode obvineného o vykonávanie právomoci danej zákonom, o plnenie úloh spoločnosti a štátu, ide
nepochybneoobstarávanievecivšeobecnéhozáujmu,keďsúdymajúrozhodovaťzákonneanestranne.
V súvislosti s touto činnosťou boli žiadané a aj prijaté úplatky s výnimkou skutku pod bodom II/2, kde k
vyplateniu úplatku rodinnými príslušníkmi K. F. nedošlo.

Obžalovaný Mgr. H. Y. tým, že zadovážil finančné prostriedky od iných osôb spôsobom opísaným v
jednotlivých bodoch skutkovej časti tohto rozsudku, poskytol verejnému činiteľovi - sudcovi pomoc, aby
tento v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu pre seba žiadal a aj prijal úplatok, aby
tak dosiahol prepustenie z väzby trestne stíhaných osôb, sa dopustil pomoci podľa § 10 ods. 1 písm.

c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Je nepochybné, že
rozhodovanie súdov v akejkoľvek trestnej veci je vecou všeobecného záujmu. Tu treba poukázať aj na
znenie ustanovenia § 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 podľa ktorého účelom Trestného
zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, záujmy spoločnosti a

ústavné zriadenie Slovenskej republiky.

Čo sa týka naplnenia znakov pokračovacieho trestného činu konaním obžalovaného Mgr. H.a Y.a,
tak vykonaným dokazovaním bola preukázaná subjektívna súvislosť spočívajúca v jednotnom zámere
páchateľa, konkrétne obžalovaného Mgr. H.a Y.a, ktorý jednotlivými čiastkovými útokmi naplnil skutkovú

podstatu rovnakého trestného činu. Rovnako bola naplnená aj objektívna súvislosť, keďže išlo vlastne
o rovnaký spôsob vykonania jednotlivých čiastkových útokov.

Na tomto mieste treba dodať, že znak subjektívnej súvislosti spočíva v postupnom uskutočňovaní
jednotného zámeru, ktorý musí byť daný od počiatku pokračovania v trestnom čine, teda už pri prvom

čiastkovom útoku. Jediný trestný čin totiž musí vyplývať z jedinej vôle páchateľa. Treba dodať, že
rozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine, ktorý ho odlišuje od opakovania trestného činu,
spočíva v tom, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po
subjektívnej stránke spojené jediným a tým istým zámerom, že páchateľ už od začiatku zamýšľa aspoň
v najhrubších rysoch uskutočniť i ďalšie útoky. Z hľadiska objektívnej stránky sa tieto jednotlivé útoky

javia ako postupné realizovanie uvedeného jediného zámeru páchateľa. Pritom jednotný zámer je nutné
odvodzovať zo všetkých komplexne zistených okolností a je možné ho posudzovať z rovnorodého
spôsobu konania páchateľa, či z ďalších objektívnych súvislostí, ktorými sú čas, miesto a spôsob
spáchania jednotlivých činov páchateľom.

Práve preto prvostupňový súd už skôr zdôraznil z hľadiska posudzovania miesta spáchania trestnej
činnosti obžalovaným Mgr. H.om Y.om, že k odovzdaniu peňazí rodinnými príslušníkmi obvinených za
údajnú právnu pomoc, sa neuskutočnilo ani raz v advokátskej kancelárii obžalovaného Mgr. H.a Y.a, ale
zásadnesauskutočňovalonarôznychmiestach.Časťspáchaniajednotlivýchčiastkovýchútokovpriamonadväzoval na stretnutie rodinných príslušníkov obvinených s obžalovaným Mgr. H.om Y.om, následnú
komunikáciu medzi obžalovaným Mgr. H.om Y.om a sudcom JUDr. Y. Y.om, prípadne ďalším verejným
činiteľom, ktorý mohol prejednávanú vec na Krajskom súde v Banskej Bystrici nejakým spôsobom

ovplyvniť, vždy išlo trestné veci prejednávané Krajským súdom v Banskej Bystrici v sťažnostnom konaní
a časový kruh sa uzavrel po uistení ako vec dopadne, alebo po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici želaným spôsobom.

K požiadavke uvedenej v dovolacom rozsudku, aby prvostupňový súd skúmal, či k prepusteniu

obvinených z väzby nedošlo z dôvodu splnenia zákonných podmienok treba dodať, že špecializovaný
trestný súd ako prvostupňový súd nie je podľa zákona oprávnený na preskúmavanie zákonnosti a
správnosti rozhodnutí iných súdov. Zároveň treba zdôrazniť, že súdne rozhodnutia sa nepovažujú
za dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Predmetné rozhodnutia krajského súdu môže
špecializovaný súd iba vziať na vedomie a konštatovať, že sú právoplatné a že na ich základe došlo
k prepusteniu konkrétnych osôb na slobodu. Odôvodnenie predmetných rozhodnutí však neobsahuje

tie podklady, dôkazy, ktoré mal k dispozícii špecializovaný trestný súd a ktoré odhaľujú a dokazujú, čo
konkrétne predchádzalo vydaniu predmetných rozhodnutí krajským súdom.

V ďalšej časti tohto odôvodnenia treba poukázať na spôsob spáchania trestnej činnosti, ktorý bol vo
všetkých prípadoch vlastne zhodný, ako už je na to poukázané v inej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Obžalovaný Mgr. H. Y. za ním tvrdenú advokátsku pomoc zásadne ani v jednom prípade, a to ani
dodatočne nevystavil platcom „advokátskej pomoci" jediný účtovný doklad, rovnako v jeho účtovnej
evidencii pri údajnej právnej pomoci pre osoby uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku nie je zachytený
ani jediný záznam. Nejde teda o nejaké ojedinelé len pozabudnutie vystavenia dokladu za právnu
pomoc, rovnako nejde o pozabudnutie evidovať tento úkon v príslušnom denníku. V takomto prípade ide

jednoznačneomodusoperandi,akofungovalspôsobdosiahnuťželanérozhodnutievkonkrétnejtrestnej
veci za obrovskú finančnú odmenu bez špecifikovania jednotlivých úkonov právnej pomoci poskytnutej
tomu-ktorému obvinenému.

Len na okraj veci možno dodať s prihliadnutím na súčasné pomery, teda s odstupom viacerých rokov od

spáchania skutku a na odmeny v súčasnosti priznávané advokátom v eurách, že v obdobných, prípadne
ďaleko rozsiahlejších trestných veciach, či už počtom obvinených alebo počtom skutkov, odmeny
advokátov nedosahujú po príslušnom prepočte úroveň odmien vyplácaných v prejednávanej trestnej
veci obžalovanému Mgr. H.ovi Y.ovi ako obhajcovi. Pritom obžalovaný Mgr. Y. ani len nevyhotovil žiadosť
o prepustenie a nezúčastnil sa súdneho pojednávania, keďže sa rozhodovalo na neverejnom zasadnutí

o podaných sťažnostiach. Už len tento samotný postup nielen vzbudzuje otázky a pochybnosti, za
akú právnu pomoc obžalovaný Mgr. Y. vlastne zobral „odmenu". Odpovede sa dostatočne výpovedným
spôsobom nachádzajú v už skôr spomenutých svedeckých výpovediach svedkov usvedčujúcich
všetkých obžalovaných zo žalovaného konania a tiež v konkrétnych telefonických hovoroch a zvukových
záznamoch, ako to je uvedené už v skoršej časti tohto odôvodnenia.

KonanieobžalovanéhoC.aL.uvedenévbodeIV.skutkovejčastitohtorozsudkuaďalšíchobžalovaných,
Q. F.a a H. F.ovej, ako je uvedené v bode V. skutkovej časti tohto rozsudku naplnilo znaky skutkovej
podstaty trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.
decembra 2005, ktorý všetci traja menovaní obžalovaní spáchali tým, že poskytli peňažné prostriedky

určené ako úplatok pre sudcu (verejného činiteľa), aby dosiahli prepustenie z väzby trestne stíhaných
osôb, čím narušili nestranné a zákonné rozhodovanie súdu a dôveru verejnosti v zákonné, nestranné
a nezávislé rozhodovanie súdov.

Zavinenie v konaní všetkých obžalovaných je dané priamym úmyslom podľa § 4 písm. a) Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005.

alebo inú nenáležitú výhodu a spáchal taký čin ako verejný činiteľ.Trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa
dopustil ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok
a čin spáchal voči verejnému činiteľovi.

Pomoc pri trestnom čine je upravená v ustanovení § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného v
čase spáchania činu.

Podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania činu (zákon č. 140/1961

Zb.) účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne poskytol inému
pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou,
utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine (pomocník).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery postupoval súd podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31. decembra 2005 a prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť,

na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

Vzhľadom na to, že trestnú zodpovednosť obžalovaných treba posudzovať podľa Trestného zákona
účinného do 31. decembra 2005, je potrebné hodnotiť aj stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich konania
(§ 3 ods. 4 Trestného zákona).

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť súd vyhodnotil z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho
následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, prihliadol aj na osoby páchateľov, mieru zavinenia u
každého zvlášť a ich pohnútky.

Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaných je určená tým, že obžalovaní úmyselne narušili
zákonom chránený záujem spoločnosti na zamedzovaní korupcie aj v justícii a v čase, kedy to
bolo predmetom nielen širokej verejnej, ale aj odbornej diskusie a boli prijímané konkrétne opatrenia,
medzi ktorými bol napríklad aj vznik špeciálneho súdu, v kompetencii ktorého bolo prejednávanie
aj korupčných trestných činov, teda keď spoločnosť viedla (stále vedie) intenzívny boj s korupciou.

Nebezpečnosť korupcie zdôrazňuje aj trestnoprávny Dohovor o korupcii, ktorý bol vyhlásený v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod číslom 375/2002 Zbierky zákonov, ktorý v preambule ustanovuje,
že „Korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a
sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a ohrozuje stabilitu
demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti".

Stupeň nebezpečnosti ich konania pre spoločnosť je veľmi vysoký. Všetci obžalovaní závažným
spôsobom hrubo narušili Trestným zákonom chránený záujem spoločnosti na ochrane pred korupciou
vo verejnom živote. U obžalovaného Mgr. Y.a je stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania
podstatne zvýšený okolnosťou, že v trestnej činnosti pokračoval čiastkovými útokmi, spáchal viac

trestných činov než ďalší traja obžalovaní a konanie obžalovaných je odlišné aj vo výške prijatých a
poskytnutých úplatkov obžalovaným Mgr. Y.om na jednej strane a výškou poskytnutých úplatkov ďalšími
obžalovanými.

Pri trestnej činnosti spáchanej všetkými obžalovanými išlo o snahu nezákonným spôsobom zvrátiť

rozhodnutie prvostupňového súdu spolu u šiestich osôb, keď výška úplatkov dosiahla sumu 1.100.000,-
Sk, pričom sa nepodarilo zistiť výšku úplatku odovzdaného a prijatého za prepustenie W. F.a.
Obžalovaný Mgr. H. Y. konal aktívne spolu v šiestich prípadoch, ďalší traja obžalovaní konali každý z
nich iba v jednom prípade, ktorý sa týkal príbuzného toho-ktorého z obžalovaných, takže počet konaní aj
sumy úplatkov boli u ďalších troch obžalovaných (C. L., Q. a H. F.ovci) nepomerne nižšie ako u prvého

obžalovaného (Mgr. H. Y.).

Obsah správy na obžalovaného Mgr. H.a Y.a z predchádzajúceho bydliska v Brezne možno hodnotiť aj
ako dobrú správu o povesti. Doposiaľ nebol postihnutý za priestupok. Tento obžalovaný nemá záznam
v registri trestov.

Rovnako aj pri obžalovanom C.ovi L.ovi možno obsah správy z miesta bydliska hodnotiť ako dobrú
správu o povesti. V roku 1996 bol dvakrát postihnutý za priestupok. V registri trestov má jeden záznam
ešte z roku 1998 ale s poznámkou, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.Obžalovaný Q. F. je dôchodcom. Z miesta bydliska je hodnotený pozitívne. Žije usporiadaným rodinným
životom, na verejnosti sa správa ohľaduplne, má dobrý vzťah k spoluobčanom. Doposiaľ nebol

postihnutý za priestupok. V registri trestov nemá záznam.

Obžalovaná H. F.ová podľa hodnotenia z miesta bydliska je uzatvorenejšej povahy, má dobrý vzťah k
spoluobčanom, na verejnosti sa správa slušne. Nebola riešená v priestupkovom konaní a nemá záznam
v registri trestov.

U všetkých štyroch obžalovaných možno riadny spôsob života pred spáchaním teraz prejednávanej veci
hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 33 písm. g) Trestného zákona účinného do 31. decembra
2005.

Podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 súd môže uložiť za tento trestný

čin trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov alebo zákaz činnosti alebo peňažný trest.

Podľa § 160a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 súd môže uložiť za tento trestný
čin trest odňatia slobody vo výmere od troch do ôsmich rokov alebo zákaz činnosti alebo peňažný trest.

Podľa § 161a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 súd môže uložiť za tento trestný
čin trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až tri roky.

Samosudca pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere prihliadol najmä na osoby páchateľov, na ich
doterajší spôsob života, na kladné hodnotenia, ako aj na to, že u obžalovaných ide o prvé vybočenie

z noriem zákona. Táto okolnosť bola súdom vyhodnotená ako poľahčujúca okolnosť. Iné poľahčujúce
okolnosti, ale ani priťažujúce okolnosti súd nezistil. Samosudca dospel k záveru, že uložená výmera
trestu odňatia slobody u každého z obžalovaných je primeraná doterajšiemu spôsobu života toho-
ktorého obžalovaného, spoločenskej nebezpečnosti ich konania, a v prípade obžalovaného Mgr. H.a Y.a
aj rozsahu a dĺžke doby páchania trestnej činnosti.

Iba pri takto uložených trestoch môže byť dostatočne dosiahnutý účel trestu tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 23 ods.1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Súd má zároveň za to, že
uložený trest odňatia slobody zabezpečí výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, a tiež sa
dosiahne výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 ak súd ukladá úhrnný trest odňatia
slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v

hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012
publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z.z § 41 ods. 2 zákona č.300/ 2005 Trestného
zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej

trestnej sadzby odňatia slobody nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pričom tento nález
ústavného súdu je potrebné aplikovať aj znenie vety za bodkočiarkou v § 35 ods. 2 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005.

Obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa vzťahuje na ukladanie trestu iba obžalovanému

Mgr. Y.ovi a pre neho znamená, že súd mu ukladá trest odňatia slobody vo výmere, kde je horná hranica
trestnej sadzby odňatia slobody zvýšená o jednu tretinu. Rozpätie sadzby pri najprísnejšom z trestných
činov, t.j. podľa § 160a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 je po zvýšení o jednu
tretinu od troch rokov do desať rokov a osem mesiacov.

Na tomto mieste treba dodať, že od spáchania skutkov obžalovanými uplynula doba viac ako desiatich
rokov. Konzistentné rozhodovanie Európskeho súdu pre ľudské práva i Najvyššieho súdu SR na takéto
prípady reaguje vo svojich rozhodnutiach tak, že sa pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery môže
zohľadniť dlhší časový odstup od spáchania skutku tým spôsobom, že sa môže páchateľom uložiťtrest kratšieho trvania. Z uvedeného dôvodu špecializovaný trestný súd uložil každému z obžalovaných
trest odňatia slobody kratšieho trvania, než aký trest bol každému jednotlivému obžalovanému uložený
pôvodným, už zrušeným rozsudkom bývalého špeciálneho súdu.

S poukazom na vyššie zmienenú vysokú spoločenskú nebezpečnosť konania tohto obžalovaného, na
spáchanie viacerých čiastkových konaní oproti ostatným obžalovaným, na sumu úplatkov presahujúcu
jeden milión korún, je primerané ukladať trest odňatia slobody nie pri dolnej hranici trestnej sadzby.
Pri úvahách o výmere trestu nie je možné prehliadnuť ani to, že všetci obžalovaní, obžalovaný Mgr.

Y. osobitne počtom čiastkových konaní, spochybnili nielen dobré meno Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ale aj sudcov na tomto súde pôsobiacich. Počet skutkov a osôb zainteresovaných na dosiahnutí
prepustenia ich rodinných príslušníkov z väzby nezákonným spôsobom je dostatočne veľký na to, aby
sa medzi občanmi mohla vytvárať všeobecná mienka, že prostredníctvom korupcie a primeranej sumy
je dosť dobre možné dosiahnuť želané rozhodnutie súdu, hoci nezákonným spôsobom.

Dôkazmivykonanýminahlavnompojednávaníbolopreukázané,žeobžalovanýMgr.Y.páchalúmyselnú
trestnú činnosť v snahe získať majetkový prospech. Tým sú splnené zákonné podmienky uvedené v
ustanovení§53ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.decembra2005nauloženiepeňažnéhotrestu.
Keďže možno dôvodne predpokladať, že tento obžalovaný sa delil o úplatky so sudcom Krajského
súdu Banská Bystrica JUDr. Y. Y.om (ktorý podľa vykonaných dôkazov pomáhal obžalovanému veci

„vybaviť alebo zariadiť") s najväčšou pravdepodobnosť na polovicu, aj peňažný trest bol samosudcom
prvostupňového súdu vymeraný približne v polovici nelegálne získaného príjmu. Pre prípad úmyselného
zmarenia peňažného trestu súd stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.

Samosudca prvostupňového súdu s prihliadnutím na skôr uvedenú argumentáciu uložil všetkým

obžalovaným trest odňatia slobody nepodmienečný. Iný druh trestu, prípadne podstatne miernejšia
výmera uloženého trestu, či dokonca s podmienečne odloženým odkladom jeho výkonu by mohli byť
vnímané ako zmierlivý postoj jedného súdu ku korupcii, ktorá sa opakovane vyskytla na inom súde.
Oslabilo by to dôveru spoločnosti v nestrannosť justície ako aj výchovné pôsobenie uložených trestov
tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie upravené v ustanovení § 23 ods. 1 Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005.

Pre výkon trestu boli všetci páchatelia zaradení do prvej nápravnovýchovnej skupiny, lebo ani jeden
z nich nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin. Podľa § 438 ods. 1 Trestného zákona sa týmto rozumie ústav na výkon

trestu minimálneho stupňa stráženia.
obžalovaný Mgr. H. Y. v bode I., II., III.

obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba si dal sľúbiť úplatok a priamo pre seba prijal
úplatok a

I/1, I/2, II/1, II/3 a III prijal pre seba úplatok,

obžalovaný C. L. v bode IV.

inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a čin spáchal voči
verejnému činiteľovi,

obžalovaní Q. F. a H. F. v bode V.

spoločnýmkonaníminémuvsúvislostisobstarávanímvecivšeobecnéhozáujmupriamoposkytliúplatok
a čin spáchali voči verejnému činiteľovi,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnásť) dní od oznámenia

rozsudku. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 29, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019