Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010106
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619010106.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci obžalovaného C. D.,

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e) Tr. zák, na hlavnom pojednávaní dňa 8.7.2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. D., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C. XXX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 14.6.2018 o 12:45 hod. v C. na C. Z. pri rodinnom dome č. XXX, na mieste verejnosti prístupnom
slovne napadol po ulici idúceho a o barle po operácii podopierajúceho D. D. tak, že mu nadával slovami:
„ty kmín, ty hnusoba, ty pújdeš, ty pújdeš“, „kokot vyjebaný maďarský“ a fyzicky ho napadol tak, že ho
udieral do ramena, hrude, škrtil ho a pritláčal o múr rodinného domu č. XXX, čoho zanechal až po tom, čo
ho okríkol svedok G.. M. D., čím poškodenému D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, podľa
lekárskej správy G.. C. F. obžalovaný spôsobil poranenia pomliaždenie hrudníka s krvným výronom na

pravejstranehrudníkaoveľkosti8a6cmadrobnéodreninynakrku,ktorémubolijednorazovoošetrené,

t e d a

sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin
spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e) Tr. zák..

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

NazákladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúrySenicač.D.XXX/XX/XXXX-XXzodňa27.2.2019
súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému C. D. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na skutkovom
základe, že :
dňa 14.6.2018 o 12:45 hod. v C. na C. Z. pri rodinnom dome č. XXX, na mieste verejnosti prístupnom
slovne napadol po ulici idúceho a o barle po operácii podopierajúceho D. D. tak, že mu nadával slovami:

„ty kmín, ty hnusoba, ty pújdeš, ty pújdeš“, „kokot vyjebaný maďarský“ a fyzicky ho napadol tak, že ho
udieral do ramena, hrude, škrtil ho a pritláčal o múr rodinného domu č. XXX, čoho zanechal až po tom, čo
ho okríkol svedok G.. M. D., čím poškodenému D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, podľa
lekárskej správy G.. C. F. obžalovaný spôsobil poranenia pomliaždenie hrudníka s krvným výronom na
pravejstranehrudníkaoveľkosti8a6cmadrobnéodreninynakrku,ktorémubolijednorazovoošetrené,

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2T/6/2019-120 zo dňa 16.4.2019 tak, že uznal obžalovaného
vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov a zároveň mu uložil ochranné

psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Protitomutorozsudkupodalobžalovanýjednaksámajednakprostredníctvomsvojhoobhajcuodvolanie,
v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 5To/66/2019-135 zo dňa 31.10.2019 zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení Krajský súd v Trnave poukázal na to, že sa
prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou obžalovaného, prečo považoval konanie obžalovaného
za tak závažné, že ho subsumoval pod skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva a neskúmal, či sú
splnené podmienky pre aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona. Na základe týchto skutočností Krajský
súd v Trnave akceptoval odvolanie obžalovaného ohľadom absentujúceho vysporiadania sa s otázkou

materiálneho korektívu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C. D., výsluchom svedka -
poškodenéhoD.D.,ďalejvsúlades§263ods.1Tr.por.prečítalvýpoveďsvedkaG..M.D.zprípravného

konania a na záver vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: odpisom registra trestov obžalovaného,
odpisom z lustrácie v registri priestupkov MV SR obžalovaného, lekárskej správy zo dňa 12.9.2018 a
zo dňa 13.7.2018 vyhotovenej G.. C. F., správou o povesti z obce C. na obžalovaného a postupom
podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd so súhlasom procesných strán prečítal znalecký posudok č. 114/2018
vypracovaný znalkyňou G.. E. M..

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny
stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku a k vine:

Obžalovaný C. D. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por.,
že je nevinný. Ďalej v podstate vypovedal, že nepopiera, že by skutok, slovné napadnutie a fyzický
kontakt s poškodeným nespáchal, avšak popiera, že by poškodeného opakovane udieral do hrude a
ramena. Podľa vyjadrenia obžalovaného museli poškodenému vzniknúť modriny a odrenina tým, ako

sa vzájomne držali za odevy a naťahovali sa. Obžalovaný uviedol, že napadnutie priznáva, avšak
poškodeného neudrel. Obžalovaný takisto priznal, že poškodeného sotil o betónový múr a tiež to, že mu
vulgárne nadával („ty žebrák, ty špina vyjebaná, ty kokot vyjebaný maďarský, ty pújdeš, ty pújdeš..“).
Obžalovaný tiež popieral, že by poškodený v čase incidentu používal barlu a tvrdil, že v ruke držal iba
nákupnú tašku.Svedok poškodený D. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to čo sa kladie obžalovanému za vinu
je pravda. V čase incidentu bol po operácii nohy a preto pri chôdzi používal barlu. Keď išiel z obchodu
a zbadal ho obžalovaný, tento mu začal vulgárne nadávať a potom ku nemu prišiel, chytil ho, pritlačil o

múr a začal ho udierať. Poškodený sa bránil rukami aj barlou a keď zbadal, že ide po ulici M. D., zakričal
na neho, aby mu išiel pomôcť. Poškodený uviedol, že obžalovaný ho jednou rukou držal a druhou rukou
ho udieral, určite aspoň 10 krát. Obžalovaný bol podľa poškodeného pod vplyvom alkoholu, bolo mu zle
rozumieť a fŕkali mu sliny z úst. Poškodený tiež uviedol, že tento incident nechcel riešiť, ale keď si na
druhý deň všimol, že má na tele modriny, išiel svojej doktorke.

Svedok G.. M. D., ktorého výpovede z prípravného konania súd na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal, v podstate vypovedal, že dňa 14.6.2018 išiel po C. Z. v C. K. zbadal,
ako obžalovaný drží pod krkom poškodeného D. D., ktorý bol pritlačený o betónový plot jedného z
rodinných domov a ako s ním obžalovaný trasie a myká, ako zmyslov zbavený. Svedok uviedol, že videl,
ako obžalovaný asi štyri krát udrel rukou niekde v oblasti hlavy poškodeného. Preto išiel za nimi, aby

pomohol poškodenému, nakoľko obžalovaný ho celú dobu držal pod krkom, pričom poškodený ledva stál
na nohách, pretože bol po operácii nohy. Svedok uviedol, že obžalovanému povedal, aby poškodeného
okamžitepustil,notenhoposlúcholažpoopakovanejvýzveapotomakoichodsebaodtrhol.Potom,ako
obžalovaný poškodeného pustil, si poškodený zdvihol zo zeme barle a išiel preč. Svedok tiež uviedol,
že obžalovanému nebolo nič rozumieť a vydával iba nezrozumiteľné zvuky.

Súd sa na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi a to:
-Odpisomzregistratrestov,zktoréhovyplynulo,žeobžalovanýboljedenkrátsúdnetrestanýrozsudkom
Okresného súdu E. zo dňa 11.9.1973, sp. zn. XT/XX/XXXX, pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol
súdený.

- Lustráciou v evidencii priestupkov MV SR, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný sa dňa 2.6.2016 dopustil
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom priestupku sa
dopustil tým, že nadával poškodenému D. D. a tiež sa naňho zahnal palicou. Druhého priestupku sa
obžalovaný dopustil dňa 10.9.2013, pričom išlo rovnako o priestupok voči občianskemu spolunažívaniu
vo vzťahu k svojmu susedovi.

- Správou o povesti z obce C. zo dňa 14.2.2019, z ktorej okrem iného vyplýva, že v mieste bydliska
obžalovaný vyvoláva neustále spory so svojim susedom p. D., pričom starosta obce riešil situáciu s
obžalovaným dohovorom.
- Lekárskou správou zo dňa 12.9.2018 a zo dňa 13.7.2018 vypracovanou G.. C. F., z ktorých vyplynulo,
že poškodenému boli spôsobené ľahké zranenia - pohmoždenie hrudníka po opakovaných úderoch

päsťou s krvným výronom na pravej strane hrudníka 8+6 cm a drobné oderky na krku.
- Znaleckým posudkom č. 114/2018 vypracovaným G.. E. M., z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase
spáchania skutku trpel simplexnou ebrietou pri rozvinutom syndróme závislosti od alkoholu, organickou
poruchou osobnosti a správania zmiešanej etiológie - zapríčinenou nadužívaním alkoholu po dobu
viacerých dekád a opakovanými kraniotraumami. U obžalovaného bola zistená aj mentálna subnorma

a paranoidné rysy osobnosti, pričom ku všetkým psychickým problémom je absolútne nekritický.
Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase skutku čiastočne znížené, rovnako aj ovládacie
schopnosti obžalovaného, avšak tieto neboli celkom vymiznuté. Znalkyňa uviedla, že obžalovaný vplyv
vypitého alkoholu na svoju psychiku už vopred poznal, pričom tento vplyv je tomto prípade forenzne
nevýznamný. Obžalovaný je vzhľadom na organické zmeny centrálneho nervového systému schopný

chápať zmysel trestného konania len obmedzene, pričom trpí rozvinutým štádiom syndrómu závislosti
od alkoholu ťažkej závažnosti a alkoholom má poškodený centrálny nervový systém. Alkohol má u
obžalovaného primárny vplyv na odbrzdenie zábran a jeho agresivitu. U obžalovaného bola preukázaná
organická porucha osobnosti a správania, pričom sú u neho prítomné poruchy pozornosti, intelektu,
pamäti, ktoré nie sú primerané veku obžalovaného. Znalkyňa záverom znaleckého posudku navrhla u

obžalovaného nariadiť psychiatrickú liečbu ambulantnou formou.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných

pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil
sa ho obžalovaný.Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje výpoveď svedka poškodeného D. D., svedka G.. M. D.
ako i listinné dôkazy. Vykonanými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti
preukázané, že poškodenému vznikli ľahké zranenia (pohmoždenie hrudníka po opakovaných úderoch

päsťouskrvnýmvýronomnapravejstranehrudníka8+6cmadrobnéoderkynakrku)azvypracovaného
znaleckého posudku má súd za preukázané, že obžalovaný je závislý od alkoholu, z čoho vyplynula
aj organická porucha jeho osobnosti a správania, bola u neho zistená (okrem iného) mentálna
subnorma a paranoidné rysy osobnosti, pričom tieto diagnózy v kombinácii so psychiatrickým ochorením
obžalovaného majú značný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Rozvinuté štádium

syndrómu závislosti od alkoholu ťažkej závažnosti má za následok aj poškodenie centrálneho nervového
systému u obžalovaného. Problematické správanie obžalovaného má súd za preukázané aj z evidencie
priestupkov MV SR, nakoľko proti poškodenému sa už v minulosti dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, a zo správy o povesti z obce C. má súd za preukázané, že správanie obžalovaného vo
vzťahu k poškodenému bolo riešené aj pohovorom starostom obce.
Súd má bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným vzhľadom na

výpovede poškodeného D. a svedka D. (ktoré boli v podstate zhodné) a aj vzhľadom na samotnú
výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kedy obžalovaný priznal fyzické napadnutie
poškodeného - to že ho sotil o múr a že ho chytil a držal pod krkom, a rovnako priznal aj slovný útok
- že poškodenému vulgárne nadával. Obžalovaný popieral iba to, že by poškodeného udieral rukami
a tým mu spôsobil zmienené zranenia. To, že obžalovaný popiera, že by poškodeného udieral rukami

súd pokladá buď za obranu obžalovaného, ktorý sa snaží vyviniť zo skutku, ktorý mu je kladený za
vinu, ale rovnako to môže byť spôsobené tým, že si obžalovaný vzhľadom na svoj zdravotný stav a
stav, v akom bol v čase spáchania skutku, jednoducho nepamätá, ako ku skutku skutočne došlo, a
ako zranenia poškodenému spôsobil. Tvrdeniu obžalovaného, že poškodeného rukami neudieral teda
súd neuveril, nakoľko rovnako poškodený aj svedok D. vo svojich výpovediach údery obžalovaného

potvrdili. Skutočnosť, že obžalovaný popieral, že by poškodeného udieral rukami je v danom prípade aj
tak irelevantnou, nakoľko napadnutím sa rozumie akýkoľvek fyzický útok proti telesnej bezpečnosti inej
osoby, ale aj závažné vulgárne slovné napadnutie iného, ku ktorým v danom prípade došlo a ku ktorým
sa obžalovaný vo svojej výpovedi aj doznal.

K právnej kvalifikácii:

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného v celom
rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd
za jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, zavineným úmyselným

protiprávnym konaním, naplnil všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej.

Súd upravil skutkovú vetu obžaloby, nakoľko to vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní a
nakoľko to aj navrhol prokurátor v rámci svojej záverečnej reči. Súd preto upravil skutkovú vetu obžaloby

a doplnil do nej slovné napadnutie poškodeného slovami „kokot vyjebaný maďarský“ a taktiež bol
upravený skutok v tom, že obžalovaný pritlačil poškodeného o múr rodinného domu č. XXX (namiesto
pritlačil poškodeného o bránu rodinného domu).

Trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto slovne alebo

fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti
najmä tým, že napadne iného. V danom prípade bola napadnutá osoba (poškodený) chránenou osobou
v zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, preto súd posudzoval skutok podľa prísnejšej právnej
kvalifikácie v odseku 2 písm. d) Trestného zákona. Objektom predmetného trestného činu je záujem
na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a

poriadok.Spravidlasúalevýtržníctvomohrozovanéajďalšiechránenézáujmy,najmäzdravieľudí,cudzí
majetok,česť,morálka,dôstojnosťľudíapodobne(tzv.sekundárnyobjekt).Objektívnastránkatrestného
činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť,
ktorej sa páchateľ dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti
(konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať súčasne obe tieto formy). Hrubou neslušnosťou sa rozumie

konanie, ktorým sa závažným spôsobom porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej
morálky a výtržnosťou konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok, pričom
je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia.
Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy obezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.
Subjektom môže byť ktokoľvek a z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin. Miestom verejne
prístupným sa chápe miesto, na ktoré má prístup široký okruh ľudí. Prístupnosťou sa rozumie možnosť

vidieť a počuť prejav páchateľa. Keďže v posudzovanom prípade ide o prečin, je potrebné sa zaoberať
tým, či predmetné konanie je s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. trestným činom alebo
so zreteľom na jeho intenzitu a ďalšie okolnosti, sa nemôže jednať iba o priestupok. Záver o tom, či pri
prečine je zároveň prítomný materiálny korektív, je vždy otázkou právnou. Obžalovaný sa v predmetnej
trestnej veci na mieste verejnosti prístupnom - na ulici pred rodinnými domami, dopustil výtržnosti najmä

tým,žeslovnenapadolinúosobu(nadávkami:„tykmín,tyhnusoba,typújdeš,typújdeš“,„kokotvyjebaný
maďarský“) a takisto aj fyzicky tým spôsobom, že poškodeného udieral do ramena, hrude, škrtil ho
a pritláčal o múr rodinného domu, čoho zanechal až po tom, čo zakročil svedok G.. M. D., pričom
obžalovaný poškodenému D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, podľa lekárskej správy G..
C. F. spôsobil poranenia pomliaždenie hrudníka s krvným výronom na pravej strane hrudníka o veľkosti
8 a 6 cm a drobné odreniny na krku, ktoré mu boli jednorazovo ošetrené.

Obžalovaný sa tohto konania dopustil voči poškodenému napriek tomu, že poškodený išiel po ulici o
barlách nakoľko bol po operácii, poškodený sa proti útoku obžalovaného v podstate nebol schopný
brániť (svedok D. uviedol, že poškodený ledva stál na nohách a obžalovaný s ním mykal a triasol ako
zmyslom zbavený a udieral ho do hlavy..), obžalovaný mal voči poškodenému značnú fyzickú prevahu

vzhľadom na zdravotný stav a kondíciu poškodeného (toto súd usudzuje aj z osobnej skúsenosti nakoľko
obžalovaný aj poškodený boli prítomní na hlavnom pojednávaní a fyzická prevaha a lepšia kondícia
obžalovaného bola evidentná), a obžalovaný v útoku voči poškodenému prestal až vtedy, keď okoloidúci
svedok D. zakročil a odrhol obžalovaného od poškodeného. K námietke obžalovaného, že vyvodeniu
trestnej zodpovednosti bráni materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., je potrebné uviesť, že

spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa a
následky jeho konania nemožno z hľadiska závažnosti hodnotiť ako nepatrnú, ale stupeň závažnosti
po vyhodnotení vyššie uvedených kritérií je vyšší ako nepatrný a konanie obžalovaného v súlade s tým
treba definovať ako prečin. Navyše súd poznamenáva, že jednak z výpovede obžalovaného a rovnako
aj z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že protispoločenského konania sa dopustil

obžalovaný vo vzťahu k poškodenému už viac krát, pričom obžalovaný sa žiadnym spôsobom nepoučil
z predošlého konania, ktoré bolo riešené iba priestupkovo.

K trestu:

Súd pri úvahe o druhu a výmere trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho
následok, zavinenie, na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností,
pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na uvedené sa súd oboznámil s odpisom registra trestov obžalovaného, z ktorého má
za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 1x súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, ako keby
odsúdený nebol. Z evidencie priestupkov MV SR má súd preukázané spáchanie dvoch priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu, pričom jedného priestupku sa rovnako dopustil vo vzťahu k poškodenému
D..

Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť,
dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov (t.j. na úplne spodnej hranici

trestnej sadzby podľa § 364 ods. 2 Tr. zák.). Súd v danom prípade zvažoval aj uloženie niektorého
z alternatívnych trestov, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného (obžalovaný
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe síce popiera, ale napadnutie, slovný a fyzický útok na
poškodeného priznáva) súd napokon uloženie iného trestu, ako podmienečného vylúčil. Súd má zato,
že uloženie peňažného trestu (ktorý súd zvažoval) by bolo v danom prípade neúčelné a trest by bol

vzhľadom na osobné a majetkové pomery (obžalovaný je dôchodcom s príjmom vo výške 378,50 eur) a
celkový postoj obžalovaného k spáchanému skutku nevykonateľný, čo by malo za následok automaticky
výkon náhradného trestu odňatia slobody.Zároveň súd s poukazom na závery vypracovaného znaleckého posudku, ktoré nie je dôvodné
spochybňovať, uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. ochranné psychiatrické
liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený

môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.