Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 47Sa/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200002
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: Mgr. I. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného advokátkou: JUDr. Lucia Cepka
Zvolenská, so sídlom Kollárova 17, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 70257-2/2019-BA
zo dňa 28.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. 70257-2/2019-BA zo dňa 28.10.2019
z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala rozhodnutie č. 200-022106-CA04/2019 zo dňa
15.08.2019, ktorým rozhodla, že podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) žalobca nemá nárok
na materské, ktorý si uplatnil od 3. júna 2019. Správny orgán prvého stupňa dôvodil nepriznanie

uplatneného nároku na materské skutočnosťou, že žalobca nespĺňal podmienky prevzatia starostlivosti
o dieťa podľa § 49 ods. 1 ZSP ku dňu 3. júna 2019, kedy žalobca podľa potvrdenia zamestnávateľa
vykonával služby v nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.
Pri rozhodovaní správny orgán prvého stupňa vychádzal aj zo skutočností, že žalobca bol podľa
§ 14 ods. 2 ZSP dobrovoľne nemocensky poistený odo dňa 01.09.2018 do dňa 30.06.2019, dňa
03.06.2019 si žalobca uplatnil nárok na materské predložením žiadosti o materské č. B 1177046 ako
dobrovoľne nemocensky poistená osoba na základe dohody uzavretej s jeho manželkou W. Y. o prevzatí

dieťaťa U. Y. do jeho starostlivosti odo dňa 03.06.2019. Dňa 24.07.2019 žalobca písomne čestne
vyhlásil, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a že
jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dňa 14.08.2019 bolo
Sociálnej poisťovni - pobočka Trnava doručené potvrdenie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Centra podpory Trnava, v ktorom sa uvádza, že žalobca má podľa § 97 zákona č. 73/1998 Z. z.
v znení neskorších predpisov základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého

kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín s tým, že
neevidujú žiadosť žalobcu o udelenie rodičovskej dovolenky. Prílohou potvrdenia boli fotokópie plánu
služieb na mesiace apríl, máj, jún, júl 2019. Ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že matka
dieťaťa sa ku dňu 3. júna 2019 nevrátila do pracovného procesu, ale od 3. marca 2018 čerpá rodičovskúdovolenku u svojho zamestnávateľa. S poukazom na uvedené skutočnosti a na dikciu ustanovenia § 49
ods. 2 písm. a), b) a d) ZSP správny orgán vyhodnotil, že žalobca ako otec dieťaťa nie je považovaný
za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal

starostlivosť o dieťa a podmienka starostlivosti nie je v predmetnom prípade splnená, a preto Sociálna
poisťovňa, pobočka Trnave rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské od 3. júna 2019.

2. Proti rozhodnutiu prvého stupňa vo veci nepriznania nároku na materské podal žalobca odvolanie,
ktorým namietal vecnú a skutkovú nesprávnosť rozhodnutia pobočky žalovanej. Vyjadril nesúhlas s

rozhodnutím prvého stupňa z dôvodu, že neboli zohľadnené zmeny v plánovaní služieb žalobcu u jeho
zamestnávateľa,zdôrazniac,žestarostlivosťojehomaloletédieťajezabezpečenánajlepšímspôsobom.
K podanému odvolaniu predložil svoju evidenciu pracovnej dochádzky za mesiac september 2019,
potvrdenieorokovaníonástupedozamestnaniazodňa28.08.2019matkydieťaťa,dokumentpotvrdenie
o zamestnaní, z ktorého vyplýva, že matka dieťaťa nastupuje do zamestnania po prerušení rodičovskej
dovolenky odo dňa 01.10.2019.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 70257-2/2019-BA zo dňa 28.10.2019 potvrdila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-022106-CA04/2019 zo dňa 15.08.2019 a
odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do
vlastných rúk dňa 04.11.2019. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a

právnymi závermi orgánu sociálneho poistenia prvého stupňa. S poukazom na obsah a prílohu
potvrdeniaMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,CentrapodporyTrnavazodňa08.08.2019žalovaná
uviedla, že žalobca od 03.06.2019 nečerpá rodičovskú dovolenku a základný čas služby má v týždni
rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v
týždni stanovenou na 38 hodín, pričom z prílohy o dochádzke za mesiace apríl 2019 až júl 2019

vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t. j. od 03.06.2019, v mesiaci
jún 2019 pracoval denne od cca 7.00 hodiny do 15.00 až 17.00 hodiny, odo dňa 01.07.2019 do dňa
12.07.2019 čerpal riadnu dovolenku a ostatné dni v mesiaci júl 2019 pracoval cca od 7.00 hodiny do cca
19.00 hodiny, teda naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, za
rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti,

na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. Žalovaná zhodne
so správnym orgánom prvého stupňa konštatovala, že údajným prevzatím dieťaťa do starostlivosti tak
nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných podmienok, žalobca naďalej pracuje v rovnakom zaťažení,
neprispôsobil svoje pracovné podmienky tak, aby sa mohol o dieťa naozaj starať.

4. S poukazom na zákonom stanovené všeobecné a osobitné podmienky poskytovania materského ako
nemocenskej dávky podľa ustanovení § 31, § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a s
poukazomnaúčeljehoposkytovaniavyplývajúcizustanovenia§2písm.a)zákonaosociálnompoistení,
ktorým je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa
do troch rokov jeho veku v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa, žalovaná dôvodila, že podmienka

prevzatiadieťaťadostarostlivostianáslednéhoposkytovaniastarostlivostitomutodieťaťuniejesplnená,
ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva svoju prácu
v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako
pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení zákona,
upravujúcich podmienky poskytovania nároku na materské inému poistencovi, na zistený skutkový

stav v danom prípade žalovaná s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
poukázala na potrebu výkladu textu právneho predpisu podľa jeho zmyslu a účelu. Zároveň zdôraznila,
že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s prihliadnutím na
účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je využívanie systému
sociálneho poistenia.

5. V súvislosti s podmienkami upravujúcimi nárok iného poistenca na materské žalovaná dôvodila,
že zákon o sociálnom poistení používa pojem „starostlivosť“, a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý
je použitý v zákone o rodičovskom príspevku, pričom rodičovský príspevok je štátnou sociálnou
dávkou a na účely zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť

zabezpečovaná inou osobou. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou a neslúži ako náhrada
za stratu príjmu tak, ako tomu je v prípade materského ako nemocenskej dávky. Preto žalovaná zastala
názor, že nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“.6. Ohľadom vyhodnocovania zisteného skutočného stavu veci pri aplikácii príslušných zákonných
ustanovení pre účely rozhodovania o uplatnenej nemocenskej dávke žalovaná uviedla, že pri
posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na

všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, súvisiace s konkrétnym prípadom
a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti, so zreteľom na účel
sledovaný zákonom.

7. Žalovaná v rámci odvolacieho konania skutkový stav, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, vyhodnotila

prijatímzáveru,žežalobcaprevzaldieťadostarostlivostilenformálne,apretoreálnenespĺňapodmienku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú
v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení.

II. Rozsah a dôvody žaloby

8. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199
a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté
rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods.

písm. c), d) a e) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
konania a požiadal, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.

9. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu z dôvodu, že obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

10. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci žalobca poukazoval na to, že
podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a

ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období
28 týždňov od vzniku nároku na materské. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že slovné
spojenie „prevzal dieťa do starostlivosti“ žalovaná v napadnutom rozhodnutí a pred ňou aj prvostupňový
správny orgán vyložila cez prizmu domnelého rozdielneho významu slova starostlivosť a slovného
spojenia riadna starostlivosť, ktorý je použitý v zákone o rodičovskom príspevku. Podľa žalovanej je

tento príspevok štátnou sociálnou dávkou s tým, že na účely zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou
starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečená inou osobou. Podľa žalovanej nie je rodičovský
príspevok nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe
za zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri
uplatnení nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom

výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok, ani na jeho výšku.

11. Žalobca poukázal na to, že zákonodarca význam slova starostlivosť v zákone o sociálnom poistení
explicitne nevymedzuje. Preto si žalovaná pomáhala pri jeho ozrejmení tak, že ho vymedzuje proti
významu slovného spojenia riadna starostlivosť. V tejto súvislosti však vyvodzuje nesprávny záver,

že slovo starostlivosť má špecifickejší a užší význam ako slovné spojenie riadna starostlivosť. Slovo
starostlivosť svojvoľne vykladá ako akúsi špecifickú faktickú, resp. osobnú starostlivosť bez toho, aby na
tomaloporuvzákoneatiežbeztoho,abykonkrétnevysvetlila,čopodtýmtopojmommávskutočnostina
mysli. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu pojmu starostlivosť, zákonodarca nevymedzuje
ani činnosti, ktoré sa pod týmto pojmom rozumejú, ani ich rozsah. Ak by zákonodarca v tejto súvislosti

chcel zakotviť taký druh starostlivosti, vymedzil by ho explicitne. V zákone o sociálnom poistení tak
jednoducho neurobil. A ak tak pritom svojvoľne robí žalovaná, nielenže porušuje zákon, ale aj ústavne
zakotvený princíp legality postupu štátnych orgánov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa 25.7.2019.

12. Ďalej žalobca namietal interpretačný záver žalovanej o účele materského, ktorý je podľa názoru
žalobcu nesprávny, keď v súvislosti s materským žalovaná pripomína, že materská má kompenzačný
význam, má nahrádzať príjem, resp. jeho podstatnú časť, aj na strane iného poistenca. Z tohto
domnelého účelu následne žalovaná vyvodzuje absurdný záver, že účel materského nie je naplnený,pokiaľ dobrovoľne nemocensky poistený otec prevzal dieťa do starostlivosti „len formálne“, naďalej
vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný
príjem, ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.

13. Argumentácia žalovanej podľa žalobcu vychádza z nepochopenia zmyslu ustanovenia § 2 písm. a) v
spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zo znenia predmetného textu je evidentné, že v ňom
zákonodarca rozlišuje jednak medzi poisteným pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej
činnosti a jednak medzi zabezpečením príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva

a materstva. Nepoužíva pritom ani slovo kompenzácia, ani slovo náhrada, ale slovo zabezpečenie. Toto
síce významovo pokrýva aj kompenzáciu, aj náhradu, ale zahŕňa aj situáciu, keď sa príjem nenahrádza,
ale dopĺňa - zabezpečuje. Žalobca v konaní pred správnymi orgánmi namietal, že má nárok materské,
keďže je príslušníkom Policajného zboru, ako taký je poistený podľa osobitného zákona, z ktorého
nemá nárok na materské ako otec dieťaťa, pričom kvôli tomu v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy
Slovenskejrepublikyvyužilzákonnúmožnosťprihláseniasanadobrovoľnénemocensképoistenie,ktoré

jeho poistenie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava akceptovala a žalobca aj riadne platil poistné.

14. Žalobca dal do pozornosti, že vo vzťahu k týmto námietkam nedostal relevantnú odpoveď ani
v jednom z napadnutých rozhodnutí orgánov sociálneho zabezpečenia. Žalobca preto považoval
za potrebné zdôrazniť, že žalovaná nerozlišovala medzi povinným a dobrovoľným nemocenským

poistením, pričom podmieňuje priznanie nároku na materské v zákone nepredvídanou podmienkou,
postupuje v rozpore so zásadou legality a zaťažuje svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
V súvislosti s argumentáciou žalovanej ohľadom sledovania účelného vynakladania prostriedkov na
nemocenské poistenie pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku, s prihliadnutím na skutočnosti
ako je využívanie systému sociálneho poistenia, žalobca poukázal na fakt, že pred dátumom 01.10.2018

Sociálna poisťovňa priznávala materské na základe toho, či určitá osoba naplnila podmienky predpísané
relevantnou právnou úpravou, a to bez ďalšieho skúmania toho, či osoba dokázala reálne zabezpečiť
starostlivosť o dieťa, čo predstavuje jeden zo základných predpokladov priznania nároku na materské.
V tomto ohľade mal žalobca za to, že nemôže akceptovať flagrantné porušovanie zákona žalovanou,
keď bezdôvodne na jeho prípad aplikovala „rovnaký meter“ v rozpore s princípom právnej istoty, hoci tu

k obchádzaniu zákona o sociálnom poistení nedochádza. Práve naopak, žalobca splnil všetky zákonné
podmienky na priznanie nároku na materské a ten mu v rozpore so zákonom priznaný nebol.

15. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú upravené
podmienky na to, aby iný poistenec mohol byť poberateľom materského príspevku. Čo sa týka otázky

riadnej starostlivosti, podľa jeho názoru je takúto starostlivosť možné poskytovať dieťaťu osobne,
pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda
neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti
o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad
starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

16. V neposlednom rade považoval žalobca za potrebné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu
žalovanej, pretože je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku
matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú
činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o

diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení
v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.

17. Žalobca v súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn.

2Sžo/81/2007, dodajúc, že žalovaná v odôvodnení rozhodnutia nevymedzuje ani nijak nevysvetľuje,
ako by prevzatie dieťaťa do starostlivosti podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa malo vyzerať,
resp. čo by malo byť s týmto úkonom spojené. Už len preto, že si žalovaná evidentne atrahuje viac
právomocí,akojejzákonpriznáva,malobybyťjejrozhodnutienáležiteodôvodnené,čovdanomprípade
nie je. Hoci žalobca tvrdil a aj preukázal už pred prvostupňovým orgánom, že podmienky prevzatia

dieťaťa do starostlivosti splnil, prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná, sa s jeho námietkami
vysporiadali len formálne, bez náležitého odôvodnenia. Navyše vôbec nevysvetlila, prečo v žalobcovom
prípade v rozpore s princípom právnej istoty prijala diametrálne odlišný interpretačný záver oproti tým,ktoré prijímala v obdobných prípadoch do 01.10.2018, teda v čase, keď už bol žalobca dobrovoľne
nemocensky poistený.

18. K námietke napádajúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca uviedol, že v predmetnom
správnom konaní opakovane tvrdil, aj zdokladoval, že svoje dieťa na základe dohody s manželkou
prevzal do starostlivosti reálne, fakticky sa o sa o svoju dcéru stará a v rámci nerovnomerného
rozvrhnutia služobného času si prispôsobil služby tak, aby to bolo v najlepšom záujme jeho dcéry,
keďže jeho manželka nastúpila od 01.10.2019 do zamestnania. Žalobca v tejto súvislosti vyvinul

maximálnu aktivitu, aby bol prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanej, pri zisťovaní skutočného stavu
veci, nápomocný. Úspešný nebol z toho dôvodu, že prvostupňový orgán svoju povinnosť zistiť skutočný
stav veci úplne odignoroval. Evidentne kvôli tomu, že žalovaná ešte pred rozhodnutím vo veci žalobcu
nastolila v rozpore so zákonom takú výkladovú líniu, v ktorej ten, ktorý vykonáva prácu, resp. je v
služobnom pomere, napriek tomu, že je poistený nemocensky dobrovoľne a nie povinne, automaticky
nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti bez ohľadu na skutočný stav veci, teda bez ohľadu

na to, či dieťa reálne do starostlivosti prevzal.

19. Záverom žalobca dodal, že bol riadne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, pri ktorej nie
je zákonom dané oprávnenie žalovanej podmieňovať nárok na materské absenciou vykonávania
pracovnej,resp.služobnejčinnosti,pričomžalobcapreukázalsplnenievšetkýchpodmienoknapriznanie

nároku na materské v súlade so zákonom, predovšetkým prevzatie dieťaťa do starostlivosti, no
napadnutými rozhodnutiami mu aj napriek tomu nárok na materské priznaný nebol.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

20. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. Žalovaná zopakovala skutkové a právne dôvody nepriznania žalobcom uplatneného nároku na
nemocenskú dávku materské a zotrvala na tvrdení zákonnosti napádaných rozhodnutí oboch stupňov

ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu.
22. Na podporu správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia žalovaná
dôvodila účelom nemocenského poistenia, ktoré je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia
upraveným v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom sociálneho poistenia
je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku

vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí majúcich za následok nemožnosť výkonu práce
alebo pokles pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Sociálne
poistenie je systémom založeným na viacerých princípoch, okrem iných na princípe obligatórnosti a
princípe solidárnosti. Zúčastnené subjekty obligatórne (povinne) prispievajú do systému sociálneho
poistenia a v prípade vzniku sociálnej udalosti (choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, staroba atď.)

majú za predpokladu splnenia stanovených podmienok nárok na dávku. Pod pojmom solidárnosť sa
chápe prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je
spojená s poberaním nemocenských dávok. Všetci poistenci teda spoločne prispievajú poistným do
fondu nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky
iba tí poistenci, ktorí sa dostanú do zákonom predvídanej životnej situácie.

23. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z
nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp.
stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom
materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu
pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v

súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem.
24. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to
z dobrovoľného nemocenského poistenia. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení a osobitné
podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému

poistencovi, upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení.
25. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto
dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky
(nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťaprerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť
do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu
prevzatia poskytovala dieťaťu matka, V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského

poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúci v zabezpečení
fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a
materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.
26. V nadväznosti na uvedené žalovaná dôvodila, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú
činnosť v plnom pracovnom rozsahu (na základe ktorej podlieha zákonu o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov) a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou,
nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa
o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný
za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.
27. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom
stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého

prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa
dávka poskytuje. Na základe predložených listinných dôkazov žalovaná dospela ku skutkovému záveru,
že žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký
časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako
pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy

poskytovala matka dieťaťa. Žalovaná mala za to, že žalobca ku dňu 3. júna 2019 fakticky neprevzal
dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti
s matkou dieťaťa. Reálne tak nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania
starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov účinnom od 1. januára 2019.

28.Ohľadomprávnehovýkladužalobcu,žezprávnejúpravyneplynienevyhnutnápovinnosťzanechania
pracovnej činnosti, žalovaná uviedla, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku
nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná
aj popri výkone práce z inej činnosti, t. j. ak sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za
ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom

poskytovania materského inému poistencovi.
29. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí
musia zanechať pracovnú činnosť, v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku
matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaná uviedla, že nerozhoduje o rodičovskom
príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej podmienky nároku a následnej výplaty

sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o rodičovskom príspevku patrí do
pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý o nej rozhoduje v zmysle zákona
č. 571/2009 Z. z.
30. Domnienku žalobcu, že splnil podmienky nároku na materské, pretože riadne prevzal dieťa do svojej
starostlivosti, je podľa žalovanej mylná. S poukazom na dochádzku za mesiace apríl až júl 2019 dala

do pozornosti, že odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t. j. od 03.06.2019, v mesiaci
jún 2019 pracoval denne od cca 7.00 hodiny do 15.00 až 17.00 hodiny, odo dňa 01.07.2019 do dňa
12.07.2019 čerpal riadnu dovolenku a ostatné dni v mesiaci júl 2019 pracoval cca od 7.00 hodiny do cca
19.00 hodiny. V nadväznosti na uvedené žalovaná mala za to, že s takto rozvrhnutým pracovným časom
žalobca nebol schopný zabezpečiť dieťaťu potrebnú starostlivosť. Zároveň k tvrdeniu žalobcu, že jeho

manželka, matka dieťaťa Mgr. W. Y., sa so svojím zamestnávateľom dohodla na nástupe späť do práce
odo dňa 01.10.2019, žalovaná uviedla, že splnenie podmienok nároku na materské sa sleduje ku dňu
vzniku dôvodu na poskytnutie materského, v prípade žalobcu ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti,
t. j. ku dňu 3. júna 2019.
31. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžs 81/2007 zo dňa 16. apríla

2008, žalovaná uviedla, že v zmysle tohto však pri rozhodovaní aj konala, pričom v jej prospech svedčí
aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sa/6/2019 zo dňa 20.06.2019.
32. Na podporu zákonnosti a správnosti postupu a preskúmavaného administratívneho rozhodnutia
dala žalovaná do pozornosti stanovisko Generálnej prokuratúry Slovesnej republiky zo dňa 21. marca
2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v

nezmenenejvýškezanezmenenýpracovnýčas,vzásadnomrozporesúčelomnemocenskéhopoistenia
a považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné že v takýchto prípadoch
ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na
materské.33. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby, pričom
zdôraznil, že si uplatňuje materské z dobrovoľného nemocenského poistenia, na ktorú skutočnosť
žalovaná neprihliadala a žiadnym spôsobom sa s touto skutočnosťou a námietkou nevysporiadala.

Poukazoval na to, že splnil všetky podmienky na poskytnutie materského a že za dobu poistenia
(minimálne 270 dní poistenia) musel odviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvo finančných
prostriedkov, ktoré je nutné považovať za zníženie príjmu a to práve v dôsledku uplatnenia si materského
z dobrovoľného nemocenského poistenia.
34. V súvislosti so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR, ktorým argumentovala žalovaná, žalobca

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa 03.02.2020, v ktorom
súd konštatoval, že doposiaľ nie je v zákone jasne zadefinované, na aké kritériá Sociálna poisťovňa
pri posudzovaní splnenia podmienok starostlivosti o dieťa prihliada, a je otázne, či je v kompetencii
Sociálnejpoisťovnetakétopravidláurčovať,pokiaľniesúurčenévzákone,tedačineprekračujeSociálna
poisťovňa rámec zákona.
35. Poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa 03.02.2020, z

ktorého vyplýva, že zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín
pracovnej činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobné
neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec - zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať
na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja materské. Krajský súd v tomto rozsudku
poukázal aj na to, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské, uzatvorenú s matkou dieťaťa

dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta
nárok otca o materské zdôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti
prevzal, musí Sociálna poisťovňa vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky,
v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec
dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k

nerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.
36. V následnom doplnení svojho vyjadrenia žalobca poukazoval na stanovisko Verejnej ochrankyne
práv č. 2181/2019/VOP a jej návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práve možného porušovania práv a slobôd
príslušníkov Policajného zboru pri priznávaní a vyplácaní materského.

37. Žalovaná vyjadrením na repliku žalobcu v lehote určenej správnym súdom písomné vyjadrenie
nepodala.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
40. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

41. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
42. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

43. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
44. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

45. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
46. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.47. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
48. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je

nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na
zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
49. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
50. Podľa § 31 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky
v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe
a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na

nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný
deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek
1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

51. Podľa § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne

zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku
aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia
v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich
nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu

mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr
v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na
splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a

ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej
starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia

troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

53. Podľa § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre
svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo
rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie
staraťpresvojnepriaznivýzdravotnýstav,ktorýtrvánajmenejjedenmesiac,amatkanepoberámaterské

alebo rodičovský príspevok,
d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a
matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

54. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.
55. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne

známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.56. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

57.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

58. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

59. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priebeh
administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a

dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa §
107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej (§ 114 SSP), ktorá
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2021 uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
60. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch a petite žaloby z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci žalovanou, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, pretože
správne orgány oboch stupňov sa nevysporiadali s listinnými dôkazmi predkladanými žalobcom v
administratívnom konaní, a to s čestnými prehláseniami, dokladom o tom, že žalobca má flexibilný
pracovný čas a tento si dokáže prispôsobiť starostlivosti o maloleté dieťa. Zopakovala dôvody správnej

žaloby a dala do pozornosti skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach pod sp. zn.
20Sa/1/2020 a sp. zn. 43Sa/2/2020.
61. Žalobca na pojednávaní uviedol, že prevzal dieťa do faktickej starostlivosti, a nie formálnej, jeho
manželka už v auguste 2019 rokovala s jej zamestnávateľom o nástupe do zamestnania a za tým
účelom si uplatnil nárok na materské otca. Dal do pozornosti reálne rozhodovanie Sociálnej poisťovne v

obdobných prípadoch, napr. má vedomosť z jeho okolia, že pri živnostníkoch uplatňujúcich si tento nárok
na dávku Sociálna poisťovňa neskúmala ich pracovné zaťaženie a rozdelenie pracovnej činnosti, pričom
u žalobcu si vyžiadala pracovný fond od jeho zamestnávateľa a vlastne posudzovala nárok podľa zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, avšak žalobca si tento uplatnil z titulu jeho dobrovoľného
nemocenského poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a splnenie podmienok podľa tohto zákona

žalovaná vyhodnotila nesprávne. Čo sa týka 12-hodinových služieb žalobcu, tieto sú pohotovosti, kedy
je žalobca doma na telefóne a vie flexibilne po dohode s nadriadeným zabezpečiť starostlivosť o dieťa a
aj plnenie pracovných povinností. Dodal, že aj po nástupe manželky do práce vedia toto skoordinovať,
vie žalobca vystrojiť dieťa do škôlky a v prípade potreby vie vypomôcť manželka, ktorá má taktiež po
dohode so zamestnávateľom možnosť zabezpečiť starostlivosť operatívne podľa potreby, pretože je

zamestnaná ako pomocná vychovávateľka. Zotrval na tom, že po dohode so svojím nadriadeným si
vie zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa, pričom dal do pozornosti, že aj v preskúmavanom
administratívnom konaní navrhoval vypočuť ako svedkov zamestnávateľa žalobcu a jeho manželku, ale
správny orgán k vykonaniu tohto dôkazu výsluchom svedkov nepristúpil.
62. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a z jej obsahu zistil, že

žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia
podkladov poskytnutých žalobcom pre posúdenie vzniku jeho nároku na uplatnené materské žalovanou
a z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci vo vzťahu k žalovanou spochybňovanému
reálnemu prevzatiu a poskytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany žalobcu, ktorú mal žalobca na základe
dohody s matkou dieťaťa prevziať, ako aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia tvrdenej fiktívnosti

žalobcom deklarovanej starostlivosti o dieťa podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
63. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom
verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti
napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznýmiprávnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok
dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
64. Žalobca v konaní namietal najmä formalistický prístup správneho orgánu, ktorý neprihliadal k

predloženým listinným dôkazom, čestným prehláseniam a ku skutočnosti, že má flexibilný pracovný čas,
ktorý si môže po dohode s nadriadeným prispôsobovať potrebám starostlivosti o dieťa.
65. Uvádzal, že pri starostlivosti o dcéru U. zabezpečoval všetko, čo v tejto starostlivosti zabezpečovala
matka maloletej, ktorá nastúpila do zamestnania. Sociálna poisťovňa nevysvetlila, čo by mal ešte v
starostlivosti o dieťa vykonávať, ani to, čím má za preukázané, akú starostlivosť dieťaťu poskytovala

matka, pričom nevyhovela návrhu žalobcu na vypočutie svedkov, zamestnávateľa žalobcu a matku
dieťaťa. V súvislosti s flexibilitou jeho pracovnej doby uvádzal, že 12 hodinové služby zahrnuté v
predložených plánoch predstavujú iba pohotovosť „na telefóne“ v domácom prostredí.
66. Z obsahu rozhodnutia druhého stupňa vyplýva, že žalovaná nepriznanie nároku na uplatnenú
nemocenskú dávku postavila na dvoch podstatných dôvodoch, a to na nesplnení podmienky reálneho
prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom

poistení a na nesplnení podmienky naplnenia kompenzačného účelu predmetnej nemocenskej dávky,
predpokladaného ustanovením § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Z predložených rozpisov
služieb žalobcu za mesiace apríl až júl 2019 mala žalovaná za to, že žalobca neutrpel stratu príjmu zo
zárobkovej činnosti a naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky za
rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, keďže od

03.06.2019 nečerpá rodičovskú dovolenku a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne
počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38
hodín a v mesiaci jún 2019 pracoval denne od cca 7.00 hodiny do 15.00 až 17.00 hodiny, odo dňa
01.07.2019 do dňa 12.07.2019 čerpal riadnu dovolenku a ostatné dni v mesiaci júl 2019 pracoval cca
od 7.00 hodiny do cca 19.00 hodiny. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa však

v zmysle § 49 ods. l prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v
tomto prípade ku dňu 3. júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby
v nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. V súvislosti s údajným
prevzatím dieťaťa do starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných podmienok, žalobca
naďalej pracuje v rovnakom zaťažení. Po tvrdenom prevzatí dieťaťa si žalobca neprispôsobil svoje

pracovné podmienky tak, aby sa mohol o dieťa naozaj starať. Nemožno preto konštatovať, že dieťa
skutočne dňa 3. júna 2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará, ako to vyžaduje
zákon v zmysle vyššie uvedených právnych úvah. Žalobca na účely preukázania prevzatia dieťaťa do
svojej starostlivosti predložil Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa
dohodol, že počnúc dňom 3. júna 2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že

Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie
starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ
ako bolo preukázané je žalobca aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o
prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do
starostlivosti, nemožno konštatovať, že dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa

skutočne stará.
67. Uvedené posúdenie a vyhodnotenie zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na
materské žalovanou by bolo v súlade s požiadavkou zákona na kumulatívne splnenie podmienok podľa
ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. d) ZSP v spojení s § 2 písm. a) ZSP v nadväznosti na aplikáciu zásady
materiálnej pravdy (§ 195 ods. 1 až 3 v spojení s § 209 ods. 1 ZSP) a na zachovanie požiadavky §

196 ods. 6 in fine ZSP (podľa ktorého je organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinná vykonať aj iné
dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu
veci), ak by v prejednávanom prípade vychádzalo zo skutočného stavu veci, existujúceho v čase vydania
rozhodnutia druhého stupňa.
68. V tomto kontexte však žalovaná dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutočného stavu

veci nevykonala.
69. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky
poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnila
podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a
zaplatila poistné na nemocenské poistenie spôsobom a v lehotách upravených pod písm. b) citovaného

ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Z ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
vyplýva, že ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom
povinnenemocenskypoistenejsamostatnezárobkovočinnejosobeadobrovoľnenemocenskypoistenej
osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tentomesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na
nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za
bodkočiarkou platí rovnako.

70. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane a každý prípad si vyžaduje
individuálne skúmanie splnenia zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na predmetný
druh nemocenskej dávky. Výkon zamestnania, z ktorého plynie dobrovoľne nemocensky poistenej
osobe účasť na osobitnom nemocenskom poistení podľa iných právnych predpisov ako v prípade
žalobcu, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi podľa zákona o

sociálnom poistení, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia
bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Samozrejme, je potrebné mať na zreteli, že
nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, a preto Sociálna poisťovňa
je oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna
dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti iného poistenca je realizovateľná (s prihliadnutím
na okolnosti prípadu, ktoré sú tvorené aj možnosťami poskytovania starostlivosti dieťaťu v priebehu

výkonu práce v domácom prostredí zamestnanca, pri výkone práce na čiastočný úväzok alebo úpravou
rozvrhnutia pracovného času po dohode so zamestnávateľom) a či sa aj reálne táto dohoda rodičov
napĺňa. V rámci spoľahlivého zisťovania presného a úplného skutočného stavu veci sa zo strany orgánu
sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo pri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené
účelné vynakladanie finančných prostriedkov na nemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer

sledovaný zákonom.
71. Ohľadom skutkového záveru žalovanej o fiktívnosti deklarovaného prevzatia starostlivosti o dieťa
žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania, možno konštatovať, že k tomuto záveru žalovaná
dospela na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, vychádzajúc pri jeho vyhodnotení
len z obsahu predloženého potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centra podpory Trnava

zo dňa 08.08.2019 a jeho prílohy k rozpisu služieb žalobcu za mesiace apríl až júl 2019 bez bližšej
špecifikácie druhu, resp. formy alebo miesta vykonávanej služby.
72. Orgány sociálneho poistenia oboch stupňov pri vyhodnotení podkladov potrebných pre rozhodnutie
vo veci uplatneného nároku pochybnosti o skutočnom prevzatí starostlivosti o dieťa žalobcom v
štádiu dokazovania neodstránili alebo opodstatnenosť/objektívnosť vzniknutých pochybností nepotvrdili

s využitím súčinnosti s účastníkom konania, prípadne v súčinnosti s inými osobami (zamestnávateľom
dobrovoľného nemocensky poisteného poistenca), ktoré by mohli prispieť k objasneniu skutočného
stavu veci pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie nároku na nemocenskú dávku. Len na
základe obsahu rozpisu služieb za dva mesiace relevantného obdobia (z ktorého v jednom mesiaci
žalobcačerpaldovolenku)prijaťjednoznačnýzáverotom,žepoistenecnemôžeposkytovaťstarostlivosť

dieťaťu z dôvodu výkonu zamestnania, je možné len v prípadoch, ak z obsahu podkladov bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva, že poistenec v postavení zamestnanca dohodnutú pracovnú náplň
alebo predmet jeho pracovnej činnosti nemôže vykonávať v domácom prostredí, s možnosťou jej
organizovania po dohode so zamestnávateľom tak, aby bolo možné poskytnúť potrebnú starostlivosť
dieťaťu. Existujú povolania, pri ktorých uvedený spôsob výkonu pracovnej činnosti zo samej ich podstaty

nie je možný, napríklad u profesií a zamestnaní, ktoré sú vykonávané v dvanásťhodinových smenách
a sú viazané na určité miesto (výrobnú halu, dielňu, sídlo zamestnávateľa a podobne). Sú však
aj zamestnania, kde je možné po dohode so zamestnávateľom vykonávať časť prace v domácom
prostredí a spôsobom, ktorý by umožňoval zároveň poskytovať adekvátnu starostlivosť dieťaťu, ktorú
mu poskytovala matka pred odovzdaním dieťaťa do starostlivosti otca.

73. Preto, ak bol zistený pri vyhodnotení listinných dôkazov predložených žalobcom rozpor v ich obsahu
so skutočnosťou ním tvrdenou, bolo potrebné, aby konajúce orgány sociálneho poistenia buď v konaní
prvého stupňa alebo v konaní druhého stupňa v rámci odstraňovania vád alebo doplnenia konania
odvolacímorgánom(§218ods.1ZSP),minimálnesvyužitíminštitútuvýpovedeúčastníkakonania,príp.
zamestnávateľa poistenca, preverili tvrdenie o možnosti poskytovania starostlivosti dieťaťu žalobcom

za súčasného dodržania podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve alebo stanovených v inom
type individuálneho správneho aktu v prípadoch príslušníkov ozbrojených zborov SR. Až po doplnení
dokazovania za účelom odstránenia rozporov v predložených dôkazoch s tvrdeniami navrhovateľa o
priznanie materského, kde sa naň vzťahuje povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdení (§
196 ods. 6 veta prvá ZSP), možno zo strany konajúceho správneho orgánu vyhodnotiť pravdivosť

tvrdení uvádzaných účastníkom správneho konania, čo tvorí aj obligatórnu súčasť odôvodnenia
rozhodnutia formou úvahy o hodnotení dôkazov za účelom zistenia skutočného stavu veci potrebného
pre rozhodnutie vo veci samej (§ 209 ods. 1 a 4 ZSP). Uvádzaný postup za účelom presného, úplného aspoľahlivého zistenia skutočného stavu veci, existujúceho v čase vydania administratívnych rozhodnutí,
správne orgány oboch stupňov však nedodržali.
74. Pokiaľ ide o otázku naplnenia kompenzačného účelu prípadným poskytnutím požadovanej

nemocenskej dávky, žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí správne vyložila účel materského
poskytovaného z nemocenského poistenia, ktorým je kompenzovanie straty alebo zníženia príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorým dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale
aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca podľa § 49 ods. 1 ZSP). Vo vzťahu
k materskému, ako dávky poskytovanej z nemocenského poistenia, zákonodarca predpokladá stratu

alebo zníženie príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti iným poistencom (§ 2 písm. a/
ZSP).
75. S formálnym vyhodnotením skutkového stavu v nadväznosti na formálne právne posúdenie
splnenia zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na materské sa nemožno stotožniť,
predovšetkým vo vzťahu k podmienke reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa a k podmienke zníženia
príjmu poistenca, pretože tento správne orgány sociálneho poistenia neskúmali.

76. V danom prípade otázka splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch
rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti nebola sporná a táto by bola splnená aj v prípade, ak
by žalovaná na základe doplneného dokazovania v rámci odvolacieho konania dospela k záveru, že
k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti žalobcom došlo až od 01.10.2019, kedy manželka žalobcu mala
nastúpiť do zamestnania.

77. Zároveň je možné súhlasiť so všeobecným tvrdením žalovanej, že podmienka 270 dní
nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti sa
posudzujekudňuprevzatiadieťaťadostarostlivosti,avšaktonevylučuje,abynazákladepresne,úplnea
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci pre účely vydania rozhodnutia, bol čas prevzatia dieťaťa do
starostlivosti poistenca určený odlišne, ako ho označil žiadateľ o nemocenskú dávku, a to za súčasného

skúmania, či došlo k splneniu všetkých všeobecných a osobitných podmienok na priznanie materského
inému poistencovi.
78. Tvrdením žiadateľa o dátume vzniku ním uplatňovaného nároku na nemocenskú dávku alebo jeho
tvrdenímodátumeprevzatiastarostlivostiodieťa,niejeSociálnapoisťovňaviazaná,apretotototvrdenie
podlieha verifikácii formou vedenia dokazovania (§ 196 ZSP) zo strany konajúcej organizačnej zložky

žalovanej, a to aj s využitím súčinnosti účastníka konania alebo súčinnosti iných osôb, ktorých podklady
alebo svedectvo môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci.
79. Preto bolo povinnosťou žalovanej v rámci odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia zaoberať
sa žalobcom predloženým potvrdením o predpokladanom nástupe manželky žalobcu do zamestnania,
doplniť dokazovanie vo vzťahu k sporným otázkam fiktívnosti prevzatia dieťaťa do starostlivosti

žalobcom v čase po 01.10.2019, jej reálneho poskytovania ako aj naplnenia kompenzačného účelu
predmetnejnemocenskejdávky(§218ods.1SZP),atozaúčelomvydaniarozhodnutiavychádzajúceho
zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci (§ 209 ZSP v spojení s § 195 a § 196 ZSP) a v
nadväznosti na vykonané dokazovania a vyhodnotenie zisteného skutočného stavu existujúceho v
čase rozhodovania žalovanej vyhodnotiť splnenie alebo nesplnenie zákonných podmienok na priznanie

uplatneného nároku na materské. Zároveň bolo povinnosťou žalovanej v rozhodnutí o odvolaní dať
žalobcovi odpoveď na jeho námietky k otázke výkladu posudzovania podmienok splnenia nároku
na materské iného poistenca, ktorý si dobrovoľne platil nemocenské poistenie podľa § 31 zákona o
sociálnom poistení.
80. Za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu Sociálnej

poisťovne, vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní materského
matkámvykonávajúcimpracovnúčinnosťčiotcomdetívskoršomobdobí,akoajvovzťahuksamostatne
zárobkovo činným osobám, nakoľko súdu takýto postup z rozhodovacej činnosti nie je známy a žalobca
žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe pohlavia alebo inej
skutočnosti predpokladanej ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)

nepredložil ani neoznačil.
81. Samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe (ktorej správnosť súd nemal možnosť
posudzovať vzhľadom na logický nedostatok žalobných podaní) nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v
rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, z hľadiska posúdenia dodržania ktorej pri rozhodovaní
o nároku žalobcu významnejšou je okolnosť, či žalovaná v období po zmene svojho prístupu k

posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala rovnako.
82. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že nemožno pre účely diskriminácie rodičov
dieťaťa z dôvodu ich pohlavia pri priznávaní nároku na materské vychádzať z nerovnakej aplikácie
podmienok na priznanie nemocenskej dávky materské, pretože nárok matky dieťaťa na túto dávku saposudzuje podľa § 48 zákona o sociálnom poistení, teda za iných podmienok, ako sú upravené pre
účely materského iného poistenca podľa § 49 citovaného zákona, medzi ktorých matka dieťaťa ako iný
poistenec, z pochopiteľných dôvodov a z fyziologicky, emočne a pod. odlišného poslania vo vzťahu k

narodenému dieťaťu, nie je zaradená.
83. Pokiaľ ide o materské iného poistenca podľa zákona o sociálnom poistení a o rodičovský príspevok,
toto sú dve rozdielne dávky, upravené v rôznych zákonoch, ktoré nie sú vo vzťahu subsidiarity a sú si
navzájom rovnocenné. Absenciu legálnej definície pojmu starostlivosť pre účely zákona o sociálnom
poistení (§ 49 ZSP) nemožno chápať ako medzeru v zákone, odstrániteľnú použitím legálnej definície

riadna starostlivosť, upravenej v § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku, keďže zákon o sociálnom
poistení na použitie tejto definície pojmu riadna starostlivosť explicitne neodkazuje. Zároveň možno
konštatovať, že pojem starostlivosť o dieťa nemožno pre účely posudzovania nároku na materské
vykladať formálne v zmysle znenia § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku, pretože zákonom
stanovený účel oboch dávok, t. j. materského ako nemocenskej dávky účelovo určenej na kompenzáciu
straty príjmu poistenca, spôsobenej reálnym poskytovaním osobnej starostlivosti dieťaťu, ako aj

rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky určenej na zabezpečenie riadnej starostlivosti o
dieťa (ktorá nemusí byť osobná zo strany poberateľa, resp. oprávnenej osoby), determinuje aj rôzne
podmienky na ich poskytovanie, jednak poistencom nemocenského poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení a jednak oprávneným osobám v zmysle zákona o rodičovskom príspevku.
84. Možno teda vo všeobecnosti zhrnúť, že :

· materské je nemocenskou dávkou (§ 13 ods. 1 písm. d/ ZSP), poskytovanou Sociálnou poisťovňou
z nemocenského poistenia za podmienok, ktoré upravuje výlučne zákon o sociálnom poistení a jeho
účelom (v zmysle § 2 písm. a/ citovaného zákona) je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo
poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že
prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará,

· rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorej podmienky poskytovania upravuje zákon
o rodičovskom príspevku, pričom z ustanovenia § 1 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že štát ňou
prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a
· na rozdiel od materského, rozhodovanie o rodičovskom príspevku a jeho poskytovanie spadá do
kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie do kompetencie Sociálnej poisťovne, ktorá

nemocenskú dávku materské poskytuje inému poistencovi ako matke dieťaťa (§ 48 ZSP) za splnenia
podmienok upravených v § 49 ZSP, v nadväznosti na aplikáciu princípu zásluhovosti a solidarity,
vyjadreného príspevkami poistencov sociálneho, resp. nemocenského poistenia do príslušných fondov
sociálneho poistenia (zohľadňujú sa doba povinného nemocenského poistenia a vymeriavací základ).

85. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej
dávkynadruhú.Materskémásvojukonkrétnuprávnuúpravuvlexspecialis,ktorýmjezákonosociálnom
poistení a z účelu sledovaného zákonnou úpravou nemocenských dávok a z kontextu úpravy podmienok
nároku na materské inému poistencovi podľa § 49 ZSP, t. j. inému ako matke dieťaťa (podľa § 48
ZSP) vyplýva, že splnenie podmienok na materské otca dieťaťa použitím pojmu starostlivosť o dieťa

sa bude posudzovať citlivo a osobitne od prípadu k prípadu v závislosti na konkrétnych okolnostiach
daného prípadu, a nie formálne, v zmysle definície pojmu riadna starostlivosť, používaného pre účely lex
specialis, uplatňovaného pri skúmaní podmienok celkom inak účelovo určenej štátnej sociálnej dávky,
ktorou je rodičovský príspevok v zmysle zákona o rodičovskom príspevku.
86. Na základe vyššie uvádzaných dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil podľa

§ 191 ods.1 písm. d) a písm. e) SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 191
ods. 6 SSP). Vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave pochybení prvostupňového správneho
orgánusúdnepovažovalzapotrebnézhľadiskadosiahnutiaúčelutohtokonaniazrušiťajadministratívne
rozhodnutie prvého stupňa, vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava.
87. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške

náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jehodoručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).