Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 1, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/313/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116220721
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7116220721.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého
K. K.W. nar. X.X.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: I. K. nar. XX.X.XXXX, bývajúcej na Y. O. Č.. XX P. W.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o. so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach a T. K.

nar. XX.X.XXXX bývajúceho na K. ul. č. XX v W. zastúpeného JUDr. Petrom Molitorisom, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o návrhu na nahradenie súhlasu
otca o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 13.2.2020 č.k. 11P/131/2016-264 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku, ktorým súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania podala
odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a priznal jej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Vyjadrila názor, že v ich veci boli splnené podmienky na aplikáciu § 55 CMP, pretože
otec spôsoboval nedôvodné obštrukcie, napriek odporúčaniam striktne nesúhlasil so zmenou školského

zariadenia u maloletého, nesnažil sa minimalizovať trovy konania, práve naopak, ešte aj potom ako sa
bez zrejmej príčiny rozhodol, že súhlas napokon udelí, predlžoval konanie a to až tak, že medzičasom
už bola ustanovená znalkyňa a zaslaný spis na znalecké dokazovanie. Má za to, že bola úspešná v
konaní, pretože k zastaveniu konania došlo v konečnom dôsledku zavinením otca. Situácia ohľadom
mal. K. bola pritom vyriešená presne tak, ako od počiatku navrhovala. V priebehu konania sa uskutočnili
3 pojednávania, pričom ani na jednom otec neuviedol žiadny relevantný dôvod pre ktorý nesúhlasí s ňou

podaným návrhom. Otec podľa nej robí všetky úkony, aby jej skomplikoval starostlivosti o maloletého,
kým na druhej strane on starostlivosť o deti prenecháva svojim rodičom. Konanie otca považuje za
rozporné s dobrými mravmi a úmyselné. Tvrdí, že bola otvorená možnosti dohody v každom jednom
konaní.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle

platných právnych predpisov.

4.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkynavrhol,abyodvolacísúdpotvrdilnapadnutývýrokuzneseniaako
vecne správny. Ozrejmil, že je zásadný rozdiel medzi pôvodným návrhom matky, ktorým sa domáhala
zmeny základnej školy a návrhom na umiestnenie maloletého do Liečebno - výchovného sanatória W.
- X.. Podotkol, že v pôvodnom návrhu sa jednalo o zmenu jednej „bežnej“ základnej školy na druhú, nie

o riešenie výchovných problémov mal. K., ktoré vyústili do zmeny návrhu v priebehu konania. Návrh na
umiestnenie mal. K. do Sanatória bol matkou prezentovaný až na pojednávaní dňa 8.8.2019, pričomrelevantné dokumenty boli súdu doručované krátkou cestou priamo na pojednávaní, v dôsledku čoho
sa ku nim nemohol vyjadriť hneď na pojednávaní. O návrhu matky sa teda pojednávalo len na jedinom
pojednávaní dňa 17.9.2019, na ktorom prezentoval svoju argumentáciu, ako aj pochybnosti o návrhu.

Svedkom, najmä triednej učiteľke, kládol otázky a aj na základe jej odpovedí sa potom formoval jeho
názor. Tento prístup považuje za legitímny a zodpovedný, keďže sa rozhodovalo o zásadnom zásahu
do života mal. K.. Spochybnil tvrdenie matky, že neuviedol dôvod svojho nesúhlasu s umiestnením
mal. K. do sanatória. Je len čisto subjektívnym hodnotením jeho argumentov, ktoré prislúcha posúdiť
práve súdu. Už k pôvodnému návrhu podal rozsiahle stanovisko, zúčastňoval sa pojednávaní. Že sa

nejednalo o úplne irelevantné argumenty svedčí fakt, že okresný súd nerozhodol v prospech návrhu
matky ani po vypočutí triednej učiteľky a oboznámení sa s obsahom lekárskych správ, ale nariadil
ďalšie znalecké dokazovanie. Situácia teda nebola argumentačne jednoznačná, preto nie je možné
akceptovať závery matky o jeho zlom úmysle, či rozpore s dobrými mravmi. S jej návrhom nesúhlasil
„z ničoho nič“ ako matka prezentuje, ale až po výsledkoch vykonaného dokazovania v spojení s ďalším
problémovým správaním mal. K. v čase bezprostrednom po poslednom pojednávaní. Domnieva sa, že

určitá zdržanlivosť a opatrnosť bola na mieste so zreteľom na charakter veci.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v plnom rozsahu zotrvala na svojom odvolaní, že zo strany
otca neexistovali objektívne a odôvodnené argumenty, pre ktoré nesúhlasil s podaným návrhom v znení
pripustenej zmeny. Tie nevyplynuli ani z pojednávania uskutočneného dňa 17.9.2019. Keďže došlo ku

náhlej zmene postoja otca vo veci, je opodstatnené priznanie trov konania v jej prospech v súlade s
§ 55 CMP.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania aj
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné, preto uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako
vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozhodnutia dodáva nasledovné.

10. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

11. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

12. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

13. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

14. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.16. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

17. Konania vedené podľa zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok sa podstatným
spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie

plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v
aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového
konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach
primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda

sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.

18. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),

kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec
vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o
separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania,
nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech
(§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou

a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto
ustanovenianáhradutrovkonaniapriznať,pretomateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že
pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá
ustanovenie § 53 CMP (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach
notárskych úschov) ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať
do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé tak, ako

žiadala matka už v konaní pred súdom prvého stupňa a v podanom odvolaní, pričom takýto dôvod v
posudzovanej veci neidentifikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade matka ako kritérium
pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvádzala ňou tvrdený ,,počiatočný bezdôvodný nesúhlas
otca s návrhom, obštrukcie v konaní a následne zmena názoru otca bez zrejmej príčiny“ v konaní o
udelenie súhlasu na zmenu školskej dochádzky, resp. súhlasu s umiestnením mal. K. do liečebno -

výchovného sanatória W. - X. (kde majú obaja rodičia rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní),
ktorý dôvod však v zmysle § 55 CMP nie je relevantný. Bezprostredne relevantným nie je totiž to, ktorý
účastník konanie inicioval, prípadne ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu. Rovnako
nemožno považovať nesúhlas otca s návrhmi matky za bezdôvodný, pretože o tom či je uplatnený nárok
na súdnu ochranu, resp. nesúhlas druhého rodiča dôvodný alebo nie, posudzuje a rozhodne výlučne

súd v civilnom konaní na základe vykonaného dokazovania a nie účastník konania alebo jeho právny
zástupca. Odvolací súd neakceptoval tvrdenie matky, že bola úspešná v konaní, a že situácia bola
vyriešená tak, ako pôvodne navrhovala, pretože z obsahu spisu vyplýva, že matka pôvodne navrhovala
zmenu jednej základnej školy na druhú (návrhom z 14.9.2016), pričom znalkyňa v znaleckom posudku
samotnú zmenu školy nedoporučovala (č.l. 136 spisu), pretože z pohľadu záverov zisťovania nič nerieši

a maloletý je na pôvodnú základnú školu zvyknutý. Výhrady maloletého sa skôr dotýkali konfliktu medzi
rodičmi, než kvalít školskej dochádzky. K zmene návrhu pristúpila matka na pojednávaní 8.8.2019,
kedy navrhla, aby bol nahradený súhlas otca s preradením maloletého do liečebno - výchovného
sanatória W. - X., pretože základná škola, ktorú navštevuje, badala zhoršenie jeho správania v škole,
čo vyvrcholilo udelením 3 zo správania. Zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 190 spisu je zrejmé, že

otec sa o matkou zamýšľanom návrhu dozvedel len pred pojednávaním a nemal k dispozícii všetky
lekárske správy, vyjadrenia školy, ani správu kolízneho opatrovníka. Otec na pojednávaní vyhlásil, že
potrebuje priestor, aby mohol ku novému návrhu zaujať stanovisko, nakoľko ide o podstatnú zmenu vo
výchove maloletého a v závere pojednávania konkretizoval svoje obavy v prípade ak by maloletý bolumiestnený v sanatóriu. Tieto jeho obavy nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vyhodnotiť ako
„bez zrejmej príčiny, striktné, nerelevantné“ ako tvrdila matka. Na ďalšom pojednávaní súd podrobne
vypočúval triednu učiteľku maloletého, otázky súd formuloval prevažne smerom ku rozptyľovaniu obáv,

ktoré otec prezentoval na pojednávaní. Otec na pojednávaní navyše zdôraznil, že aj samotná triedna
učiteľka pripustila možnosť riešiť výchovné problémy maloletého aj pravidelnou ambulantnou formou,
prácou s detským psychológom, a že jeho umiestnenie v sanatóriu nie je jedinou možnosťou ako
maloletému pomôcť. Táto forma by mala byť braná len ako krajné riešenie, kedy by sa už preukázalo, že
iné vyskúšané formy neviedli ku výsledku. Súd prvej inštancie následne odročil pojednávanie za účelom

doplnenia znaleckého dokazovania. Postoj otca teda nie je možné v žiadnom prípade vyhodnotiť ako
obštrukčný, bezdôvodný a v rozpore s dobrými mravmi, keď už aj samotný súd vykonával ku návrhu
matky podrobné dokazovanie a nerozhodol ani po výsluchu triednej učiteľky maloletého, pretože mal
rovnako za to, že umiestnenie maloletého do Liečebno - výchovného zariadenia v W. - X. je tak vážnym
zásahom do života maloletého, že o ňom nie je možné jednoducho rozhodnúť bez vykonania ďalšieho
dokazovania. Ani následný súhlas otca s umiestnením maloletého do sanatória nebol náhlou zmenou

jeho názoru bez zjavnej príčiny, ako sa snaží odvolací súd presvedčiť matka, ale reakciou na eskalujúce
výchovné problémy mal. K., ktoré sa zhoršovali postupne s pribúdajúcim časom. Odvolací súd je toho
presvedčenia, že postoj otca v konaní, nie je možné považovať za účelový a obštrukčný, v dôsledku
čoho od neho nie je spravodlivé požadovať náhradu trov konania, ktoré vznikli matke v súvislosti s
prebiehajúcim konaním.

20. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nie sú dané také okolnosti, ktoré by zakladali možnosť
priznania nároku na náhradu trov konania povinnej osobe podľa § 55 CMP, odvolací súd potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa §
387 CSP.

21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).