Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010206
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7616010206.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júna
2021, v trestnej veci proti T. Š., G.. U., obžalovanej pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.
a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej T. Š.,
G.. U. proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 30.11.2020 sp.zn. 1T/17/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie okresného prokurátora a obžalovanej T. Š., G.. U..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 30.11.2020 sp.zn. 1T/17/2016 bola
obžalovaná T. Š., G.. U. uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr.zák.
s poukazom na § 138 písm. h) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 5. novembra 2015, v čase okolo 10.39 hod., na štátnej ceste č. N., v smere jazdy U. - U. Š., viedla
osobné motorové vozidlo značky Š. K., evidenčné číslo I.-XXX H., rýchlosťou 103 km/h, pričom v km
25.75, v blízkosti autobusovej zastávky, na úseku, kde dopravným značením bola povolená maximálna
rýchlosť 70 km/h, na vyznačenom priechode pre chodcov, v dôsledku neprimeranej a vyššej ako
dopravným značením povolenej rýchlosti a oneskorenej reakcie na chodkyne, a to pri rýchlosti kamióna
70 km/h o 0,9 sekundy, narazila prednou časťou vozidla do ľavého boku chodkýň Q. L. a mal. P.. L.. B..

XX.XX.XXXX v jej jazdnom pruhu, ktoré vyšli v protismere spoza kamióna a prechádzali cez vyznačený
priechod pre chodcov zľava doprava, v dôsledku čoho Q. L. utrpela výraznú a pretrvávajúcu stratu krvi
v dôsledku zlomenín chrbtice, rebier, panvy a kosti končatín a pomliaždenie mäkkých tkanív dolných
končatín s vytvorením úrazových vakov obojstranne, ktoré viedli ku šoku a po úraze a krvácaní, čo bolo
bezprostredne príčinnou smrti Q. L. a mal. P.. L.. B.. XX.XX.XXXX, utrpela vnútrolebečné poranenie pri
početných poraneniach chrbtice, trupu a končatín, ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti maloletej,

pričom pri rýchlosti kamióna 70 km/h mala možnosť pri včasnej reakcii pred miestom zrážky s vozidlom
zastaviť, a to pri rýchlosti do 85 km/h, a takto konala v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. f/, § 16
ods. 1, ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

Za to bol obžalovanej T. Š., G.. U. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38

ods. 2, 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a zároveň jej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. f/ Tr. zák. uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne
alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému L. L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX, a poškodenému L.
L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložil trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného L. L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX, a poškodeného

L. L., B.. XX.X.XXXX, O. X. H. Č.. XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

V zákonom stanovej lehote proti tomuto rozsudku podali odvolanie okresný prokurátor a obžalovaná T.
Š., G.. U..

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v uvedenej trestnej veci odvolanie

zahlásil ihneď po vyhlásení rozsudku, a to proti výroku o uloženom treste odňatia slobody.

Okresný súd Spišská Nová Ves svoje rozhodnutie o uložených trestoch odôvodnil v podstate tým, že
pri tomto rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zák., teda z účelu trestu a zásad jeho
ukladania. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák.

prihliadol na spôsob spáchania činu, následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovanej, ako i pomery a možnosť jej nápravy. Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, ktorou je vedenie riadneho života. Priťažujúcu okolnosť
súd u obžalovanej nezistil, a teda v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona znížil hornú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Vzhľadom na trestný čin dopravnej povahy súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel v najvyššej výške, t. j. v trvaní 10 rokov.

Takto uložené tresty, vzhľadom na všetky popísané okolnosti prípadu, predovšetkým na preukázanú
spoluúčasť obžalovanej, ako aj poškodených na dopravnej nehode, okresný súd preto považuje uložené
tresty za primerané a spravodlivé, ktoré splnia účel sledovaný Trestným zákonom. Výkonom takto
uložených trestov podľa názoru okresného súdu bude zabezpečená individuálna prevýchova, ako
aj generálna prevencia spočívajúca vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od

páchania trestných činov.

Okresný prokurátor ale s vyššie uvedenými dôvodmi uvedenými v rozsudku okresného súdu vyslovil
rozhodný nesúhlas, nakoľko má za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom, so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a s povinnosťou osobne alebo verejne sa poškodeným

ospravedlniť, je v tomto prípade s poukazom na spôsobený nenapraviteľný následok - smrť dvoch osôb,
z toho jednej maloletej osoby, ako i s poukazom na to, že okresným súdom došlo v odsudzujúcom
rozsudku, oproti obžalobe k úprave skutkovej vety v zmysle návrhu prokurátora s tým, že vzhľadom
na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, bola upravená rýchlosť jazdy
obžalovanej z rýchlosti 88,1 - 97,4 km/h na rýchlosť jazdy 103 km/h. Vzhľadom na takto ustálenú rýchlosť

jazdy obžalovanej okresný prokurátor má za to, že v tomto prípade išlo o veľmi vysokú rýchlosť jazdy,
takmer o 50 percent prevyšujúcu maximálne povolenú rýchlosť jazdy v danom úseku, pričom v osobe
obžalovanej T. Š., G.. U. išlo o mladú vodičku, bez dostatočných vodičských zručností a skúsenosti.

Obžalovaná T. Š., G.. U. takouto agresívnou jazdou závažne ohrozovala nielen vlastný život a

zdravie, ale i život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky. Teda s poukazom na laxný
prístup obžalovanej T. Š., G.. U. k dodržiavaniu právnych predpisov na úseku cestnej premávky i na
nenapraviteľný následok u dvoch osôb, okresný prokurátor vyslovil názor, že trest uložený okresným
súdom je v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Okresný prokurátor preto uviedol, že najmä z dôvodu odradenia ďalších páchateľov - vodičov
motorových vozidiel, aby závažným spôsobom neporušovali pravidlá cestnej premávky, je potrebné
obžalovanej T. Š., G.. U. uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby

so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného
uloženia trestu zákazu činnosti tak, ako ho uložil okresný súd. Súčasne poukázal na to, že obžalovaná
konala vo forme vedomej nedbanlivosti, nakoľko musela vedieť, že tak agresívnou jazdou i s poukazom
na to, že ešte nemala dostatočné vodičské skúsenosti, môže kedykoľvek spôsobiť dopravnú nehodu,
resp. nezabrániť kolíznej situácii, a to i s nenapraviteľným následkom, no bez primeraných dôvodov sa

spoliehala, že k tomu nedôjde.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je potrebné nielen pre zabezpečenie individuálnej
prevýchovy obžalovanej T. Š., G.. U., ale aj z pohľadu generálnej prevencie, to je odradiť iných vodičov
od závažného porušovania pravidiel cestnej premávky.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodol podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. a uložil obžalovanej T. Š., G.. U. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel na 10 rokov.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná T. Š., G.. U. uviedla, že odvolanie podáva proti všetkým
výrokom rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/17/2016 zo dňa 30.11.2020, nakoľko
sa necíti byť vinnou zo spáchania žalovaného skutku, nakoľko ho nezavinila.

V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že skutok sa stal a je trestným činom a tento, že mala spáchať

ona ako obžalovaná. Ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku sa uvádza, že je nesporné, že v mieste
nehody bola najvyššia povolená rýchlosť 70 km/h, čo však nie je pravdou, a túto skutočnosť potvrdil na
pojednávaní konanom dňa 3.11.2020 aj znalec N.. L. W., keďže sa jedná o miesto, ktoré sa nachádza za
križovatkou, pričom križovatka ruší obmedzenie dopravnou značkou 70 km/hod., ktoré sa nachádza v
tomto úseku pred miestom zrážky. Znalec ďalej uviedol, že vodič motorového vozidla má predpokladať,

že aj po takto zrušenej maximálnej rýchlosti je možné predvídať nehodový dej, a preto by mali vodiči v
tomto úseku premávať nižšou rýchlosťou ako je povolená.

Dôležitou skutočnosťou z jej pohľadu je však tá skutočnosť, že znalecké posudky z odboru dopravy
vypracovanévpredmetnejtrestnejvecikonštatujú,žedošlokprekročeniumaximálnepovolenejrýchlosti

cca o 10 km/h. Znalci pritom určili miesto zrážky na prechode pre chodcov, čo však taktiež nie je pravdou,
nakoľko miestom zrážky je miesto nachádzajúce sa mimo prechodu pre chodcov. Chodkyne prichádzali
k prechodu pre chodcov spôsobom, že na tento prechod len smerovali. Preto je možné konštatovať, že
na tento nevstúpili tak, ako im to predpisuje zákon, ale šikmo, pričom táto poloha chodkýň je podrobne
vyznačená najmä na strane 60, 61 znaleckého posudku N.. G. G.. V ďalšom poukázala na znalecký

posudok znalca N.. L. C., ktorý na otázku č. 5 na strane 41 uviedol, že reakciu vodičky vozidla Š.W. K.
Q. I., T. U., pri zohľadnení pohybu oproti idúcemu zo zastávky rozbiehajúcemu sa autobusu, je možné z
technického hľadiska považovať za včasnú, reagovala v čase, keď mala možnosť prvý krát spozorovať
spoza autobusu vychádzajúce chodkyne.

Zpredmetnéhoavnadväznostinazákonč.8/2009Z.z.§52anasl.jepotrebnéuviesť,žechodecnesmie
vstúpiť na vozovku, a to ani pri použití prechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúceho vozidla nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako
chodcom je používanie prechodu pre chodcov zakázané.

Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania je preto možné konštatovať, že technickou príčinou
dopravnej nehody bolo nesprávne správanie sa chodcov, ktorí jej vytvorili takú prekážku, ktorej nemohla
ani so všetkým úsilím a predpokladaním akýchkoľvek iných udalostí zabrániť. Nepatrne prekročená
povolenárýchlosťnemôžebyťpríčinouvznikunehodovéhodejavprípade,akbychodcidodržalito,čoim
zákon ukladá. Navyše je potrebné vznik dopravnej nehody posudzovať komplexne a nie jednostranne,

že vodič je povinný predpokladať takúto situáciu. Vodiči a chodci majú na cestách rovnaké práva a
povinnosti.Obžalovaná T. Š., G.. U. zároveň uviedla, že neporušila dôležitú povinnosť podľa zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a priamou a bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo správanie sa chodkýň
ako bezprostrednej príčiny vzniku dopravnej nehody.

Obžalovaná T. Š., G.. U. preto záverom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/17/2016 zo dňa 30.11.2020 v celom rozsahu zrušil a ju spod obžaloby
okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodil.

Na podklade odvolania okresného prokurátora a obžalovanej T. Š., G.. U. krajský súd podľa § 317 ods.1
Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil že odvolanie
okresného prokurátora a obžalovanej T. Š., G.. U. nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho v rozsahu podaných odvolaní

okresným prokurátorom a obžalovanou T. Š.C., G.. U. považuje za nutné odvolací súd poznamenať,
že dôkazy na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom boli vykonávané kontradiktórnym spôsobom
konania, a to v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci samej. Napokon ani jedna
zo strán trestného konania, ktoré proti napadnutému rozsudku okresného súdu v dôvodoch odvolania
nevytýkali neúplnosť, alebo nezákonným spôsobom vykonávanie dôkazov pred okresným súdom.

Preskúmaním napadnutého rozsudku spôsobom a v rozsahu, ako je to vyššie uvedené odvolací súd
zistil, že okresný súd pri svojom rozhodovaní sa dôsledne riadil ustanoveniami § 2 ods. 12, 19 Tr. por.
ako aj ustanovením § 278 ods. 1, 2, 3 Tr. por. Navyše odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd v prvom rade bude reagovať na argumenty okresného prokurátora, tak ako sú uvedené
v písomných dôvodoch odvolania. Jediným argumentom, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil, bolo to že obžalovaná T. Š., G.. U. pre krátkosť času od získania vodičského oprávnenia až
po dopravnú nehodu, ktorej bola účastníčkou ešte nemala dostatočné vodičské skúsenosti a musela si

byť plne vedomá, že nedodržiavaním dopravných predpisov, predovšetkým výrazným prekračovaním
povolenej rýchlosti, ako aj rýchlosti jazdy primeranej okolnostiam v cestnej premávke, môže kedykoľvek
spôsobiť dopravnú nehodu, resp. nezabrániť kolíznej situácii, a to i s nenapraviteľným následkom, ako
sa napokon v teraz posudzovanej trestnej veci stalo, no bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že k
tomu nedôjde.

K argumentom okresného prokurátora, že uložený trest odňatia slobody tak, ako bol napadnutým
rozsudkom okresného súdu uložený je nepostačujúci na dosiahnutie individuálnej nápravy obžalovanej
T. Š., G.. U., s týmto názorom sa nestotožnil ani odvolací súd. Predovšetkým je potrebné uviesť, že
predmetnú dopravnú nehodu nezavinila výlučne obžalovaná T. Š., G.. U., ale na tejto dopravnej nehode

nesie aj mieru zavinenia dnes už nebohá Q. L., ktorá si nepočínala tak, ako jej to ako účastníčky v cestnej
doprave ukladá ustanovenie § 52 a nasledujúce zákon č. 8/2009 Z.z., podľa ktorých chodec nesmie
vstúpiť na vozovku, a to ani pri použití prechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúceho vozidla nemôže cez vozovku bezpečne prejsť - viď predovšetkým ustanovenie § 53
ods. 2, § 53 ods. 4 citovaného zákona.

Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania je preto možné konštatovať, že na vzniku dopravnej
nehody bolo aj nesprávne správanie sa chodcov, ktorí vyšli spoza nákladného motorového vozidla a nie
spoza autobusa jazdiaceho v jej protismere tak, ako to účelovo vyberá na svoju obhajobu obžalovaná T.
Š.,G..U..Zozáverovznaleckýchposudkov,predovšetkýmmodelovýchsituáciíjenepochybnezistiteľné,

žeanichodkyňaQ.L.spolusvnučkouvmomente,keďvstúpilidovozovkyzľavejstranycesty,zpohľadu
jazdy obžalovanej T. Š., G.. U., nemohli a ani nemali prehľad o situácii na vozovke, a to v jej druhej
časti, teda aká je dopravná situácia na ceste, v smere ktorým jazdila práve obžalovaná. Pokiaľ by sa
chodkyne v strede vozovky boli riadne presvedčili o tejto situácii, teda o pohybe vozidiel prichádzajúcich
z ich pohľadu z pravej strany, nič im nebránilo v chôdzi nepokračovať, lebo minimálne poškodenej

Q. L. vzhľadom na jej vek a životné skúsenosti muselo byť zjavne zrejmé, že vzhľadom na rýchlosť
prichádzajúceho osobného motorového vozidla vedeného obžalovanou nedokážu bezpečne prejsť na
druhú stranu cesty, čo sa aj potvrdilo vznikom dopravnej nehody s jej následkami. Tieto závery teraz
uvádzané odvolacím súdom sú zrejmé zo všetkých troch znaleckých posudkov, kde znalci z odborudopravy sa zaoberajú aj možnosťou odvrátenia dopravnej nehody zo strany chodkýň, ako účastníčok
cestnej dopravy.

Odvolací súd ohľadne vyššie uvádzanej argumentácie poukazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku,
kde okresný súd v dôvodoch rozsudku veľmi podrobne rozobral časovo-grafickú analýzu predmetnej
dopravnej nehody, a to s dôrazom aj na možnosti jej zabráneniu účastníkmi tejto nehody.

V žiadnom prípade neobstojí obhajoba obžalovanej T. Š., G.. U. o tom, že za hranicou križovatky

už nebola rýchlosť jej jazdy obmedzená dopravným značením na 70 km/hod. Jedinou pravdivou
skutočnosťou je, že za hranicou križovatky naozaj strácajú svoje opodstatnenie okrem iného aj príkazy o
znížení rýchlosti jazdy. Odvolací súd ale vzhľadom na krátkosť vzdialenosti, ako sa nachádzal priechod
pre chodcov za hranicou križovatky, ňou proklamovaná rýchlosť o možnosti jazdiť rýchlosťou 90 km/
hod., rovnako neobstojí, lebo zrýchliť na tak krátkom úseku osobným motorovým vozidlom akým jazdila,
by bolo z technického hľadiska nemožné a navyše na prechode pre chodcov sa v tej dobe evidentne

nachádzali chodkyne.

Rovnako neobstojí ani obhajoba obžalovanej T. Š., G.. U., že chodkyne jej vytvorili náhlu prekážku
a že miesto dopravnej nehody sa nenachádzalo na priechode pre chodcov. Miesto zrážky bolo
stanovené nielen v plánku o dopravnej nehode, ale aj znalcami z odboru dopravy jednoznačne na

priechode pre chodcov, a to na jeho ľavom okraji z pohľadu chodkýň prechádzajúcich po priechode pre
chodcov. Obžalovaná T. Š., G.. U. sa žalovaného skutku tak dopustila na mieste požívajúcom podľa
všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, a to podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f), vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a

prechádza cez priechod pre chodcov a pritom ho nesmie ohroziť, čím okresný súd mal správne okrem
poľahčujúcej okolnosti, ako to uviedol v napadnutom rozsudku, určiť aj jednu priťažujúcu okolnosť v
zmysle ustanovenia § 37 písm. g) Tr. zák. Toto pochybenie okresného súdu nebolo ale takej povahy,
aby zakladalo dôvod pre podanie dovolania.

Obhajoba obžalovanej T. Š., G.. U., že jej chodkyne vytvorili náhlu prekážku a nehode tak nemohla
zabrániť, rovnako neobstojí. V žiadnom prípade sa nejednalo z jej strany o nepatrné prekročenie
povolenej rýchlosti, resp. rýchlosti primeranej situácii v cestnej premávke. V tomto smere odvolací súd
opätovne poukazuje na časovo-grafickú analýzu nehodového deja, pričom ak by obžalovaná T. Š., G..
U. bola jazdila rýchlosťou zníženou dopravným značením na 70 km/hod., bola by mala dostatok času,

ako aj dostatok vzdialenosti na zabránenie dopravnej nehode, a to pri včasnej reakcii z jej strany, teda
od momentu, keď už mohla po prvýkrát zbadať chodkyne prechádzajúce cez vozovku zľava doprava z
jej pohľadu, nakoľko výhľad na ne jej zakrývali predovšetkým nákladné vozidla jazdiace v protismere.

Znalcami z odboru dopravy bola zodpovedaná aj odpoveď na obhajobné tvrdenie obžalovanej T. Š., G..

U., že z jej strany nedošlo k výraznému prekročeniu povolenej rýchlosti, kde Ústav súdneho inžinierstva
v Žiline jednoznačne uviedol, že obžalovaná pokiaľ by nebola jazdila rýchlosťou vyššou ako 76 km/hod.
pri včasnej reakcii, a to od momentu zbadania chodkýň na vozovke, pri intenzívnom brzdení, bola by
mala dostatok času a dráhy na zabránenie dopravnej nehode.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku, okrem už vyššie uvedeného, veľmi podrobne rozobral
dôkaznú situáciu, ako aj uviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov a právnom
posúdení žalovaného skutku. Okresný súd nepochybil, pokiaľ konanie obžalovanej T. Š., G.. U. právne
kvalifikoval ako nedbanlivostný prečin usmrtenia v zmysle § 149 ods. 1, ods. 2 písm a) Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h ) Tr. zák. V tomto smere odvolací súd v podrobnostiach

poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si okrem už vyššie uvedeného osvojuje a ničím
viac nedopĺňa. Odvolací súd záverom poukazuje, že pri dvoj inštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdovtvoriajednotuapriexistenciikvalifikovanéhorozhodnutiaokresnéhosúdudávaodvolaciemusúdu
možnosť v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

K odvolaniu okresného prokurátora, aby obžalovanej nielen z dôvodu generálnej prevencie, ale
predovšetkým z dôvodu individuálnej prevýchovy bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, so zaradením pre jeho výkon do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že tomuto návrhu nevyhovel,a to jednak z dôvodu, že dopravnú nehodu s jej neodvrátiteľným následkom nespôsobila výlučne
obžalovaná T. Š., G.. U., ale svoj podiel viny na nej nesie aj poškodená Q. L., ktorá navyše svojím
nezodpovedným spávaním nebezpečenstvu smrti vystavila aj svoju vnučku mal. P..L.. Okrem miery

zavinenia je potrebné poukázať v podstate aj na dlhší odstup času, ktorý uplynul od momentu dopravnej
nehody, počas ktorého došlo k viacerým zmenám na strane obžalovanej T. Š., G.. U., táto je vydatá a je
matkou jedného maloletého dieťaťa narodeného v roku 2020 a navyše podľa obhajcom predloženého
tehotenského preukazu je znova tehotná.

Keďže trest nemá postihovať rodinu páchateľa, ale jeho úlohou je potrestať práve páchateľa, odvolací
súddospelkzáveru,žetrestyuloženéokresnýmsúdomveľmicitlivovystihlimieruzavineniaobžalovanej
T. Š., G.. U. na následku, ktorý bol spáchaný žalovaným prečinom, preto odvolací súd nevyhovel
odvolaniu okresného prokurátora a ním podané odvolanie v neprospech obžalovanej ako nedôvodné
zamietol. Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie vo výrokoch o náhrade škody. Pokiaľ okresný
súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanej T. Š., G.. U. trest zákazu činnosti v zmysle ustanovenia

§ 61 ods. 2 Tr. zák. na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, tak opätovne odvolací súd
poukazuje, že tento trest bol uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe lebo pomer poľahčujúcich a
priťažujúcichokolnostívterazposudzovanejtrestnejvecibolvyrovnaný,apretoničnebránilookresnému
súdu trest zákazu činnosti uložiť na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Vzhľadom na argumenty uvádzané nielen v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu, ale aj argumenty
uvádzané v rozhodnutí okresného súdu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd
odvolanie obžalovanej T. Š., G.. U. vyhodnotil ako nedôvodné, a preto ho zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.