Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115216831
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4115216831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: J.. F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., M. XX, zastúpený JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Bratislava, Vajnorská 20, proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie, so sídlom Veľké Zálužie, Hlavná 1, IČO: 00
198 013, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, M. R.
Štefánika 3, IČO: 36 861 375, o zaplatenie sumy 1.654,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/299/2015-221 zo dňa 17. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, doručenú súdu prvej inštancie
dňa 29.05.2015, ktorou sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
1.656,40 eura s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal, nárok na ich
náhradu v rozsahu 100%.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorú žalobca odôvodnil tým, že je

spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely registra "E" parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2, orná pôda,
zapísanánaLVč.XXXX.prekat.úz.M.vrozsahuspoluvlastníckehopodielu20/36.Predmetnýpozemok
nadobudol dedením po rodičoch v roku 2007, pričom nevedel, kde presne sporná parcela leží a v akom
stave sa nachádza, informácie mal len v rozsahu údajov uvedených v katastri nehnuteľností na LV
č. 5007 pre kat. úz. M. D.. V žalobe uviedol, že sporný pozemok sa nachádza v areáli žalovaného,
v prevažnej časti sú postavené na ňom poľnohospodárske budovy, ako aj nová pozberová linka na
skladovanie obilia vo vlastníctve žalovaného a ktoré využíva na vykonávanie podnikateľskej činnosti

a tvorí tiež hospodársky dvor žalovaného. Predmetný pozemok je v prekrytý parcelami registra "C"
parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré
sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, na ktorých stoja hospodárske stavby a iné stavy, ktoré
sa nachádza v areáli žalovaného a sú v jeho vlastníctve. Uviedol, že v roku 2007 bol žalovaným
oslovený na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 15.11.2007, a predmetom bol
aj sporný pozemok, ktorý už v tom čase bol z prevažnej časti zastavaný hospodárskymi budovami
žalovaného a jeho charakter sa zmenil z ornej pôdy na zastavanú plochu, o čom v tom čase nevedel. V

roku 2013 ho žalovaný oslovil listom zo dňa 23.04.2013, ktorým žiadal žalobcu o súhlas ako vlastníka
pozemku na vybudovanie obilných síl na pozemku parcely registra "E" parcela č. XXXX/X o výmere
XXXX m2, pričom tento súhlas žalobca neudelil. Až na základe tohto listu žalobca sa dozvedel,
že sporný pozemok sa nachádza v areáli žalovaného a žalovaný má záujem na tomto pozemkustavať. Zdôraznil, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorú
sám žalovaný vypracoval, predmetom ktorej bol aj prenájom sporného pozemku, zatajil žalobcovi, že
sporný pozemok už nemá charakter ornej pôdy, ale má charakter zastavanej plochy a nádvoria, z

dôvodu, aby mohol v zmluve stanoviť nižšie nájomné za užívanie tohto pozemku, keďže za užívanie
zastavanej plochy a nádvoria, ktorým pozemok podľa skutočného stavu je totiž podstatne vyššie ako
je to pri využívaní poľnohospodárskej pôdy. Uviedol tiež, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o nájme
poľnohospodárskych pozemkov uviedol vedome žalobcu do omylu a využil žalobcov omyl, že pozemok
prenajíma ako ornú pôdu, hoci žalovaný vedel, že pozemok sám zastaval a že sa pozemok nachádza

v hospodárskom dvore žalovaného a nie je možné ho užívať ako ornú pôdu, žalovaný teda využil
omyl žalobcu a to v predmete nájmu - prenajímaného pozemku, ktorý v zmluve bol označený zámerne
ako orná pôda v rozpore so skutočnosťou. Súčasne žalovaný žalobcu uviedol do omylu a využil
jeho omyl aj pri stanovení výšky nájmu za užívanie pozemku dohodou, kde sa pri stanovení výšky
nájomného vo výške 1.200 Sk za 1 ha pôdy ročne dohodou vychádzalo z toho, že všetky žalobcom dané
poľnohospodárske pozemky žalovanému do užívania majú charakter ornej pôdy. Konanie žalovaného

spočívajúce v tom, že využil žalobcov nevedomosť a omyl, zámerne a vedome vypracoval zmluvu
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, v rámci ktorej dohodol so žalobcom výšku ceny ročného
nájomného za 1 ha sporného pozemku vo výške rovnakej ako keby išlo o poľnohospodárske pozemky,
teda výrazne nízko podhodnotenú s cieľom platiť nízke nájomné a bezdôvodne sa tak na úkor žalobcu
obohatiť, sa tiež prieči dobrým mravom. Záverom uviedol, že zmluva o nájme poľnohospodárskych

pozemkov v časti sporného pozemku je neplatná z dôvodu, že žalovaný uviedol žalobcu pri uzatváraní
zmluvy do omylu a využil žalovaného omyl, ako i z toho dôvodu, že právny úkon v tejto časti je v rozpore
s dobrými mravmi, preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie sporného pozemku
v období dvoch rokov, t.j. od 01.03.2013 do 31.05.2015 v celovej výšky 1.654,60 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia.

Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia z hľadiska skutkových zistení uviedol, že žalobca je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. M. D. ako parcela registra "E"
parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, v podiele XX/XX s tým, že ide o pozemok umiestnený
v zastavanom území obce, pričom predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe Osvedčenia o
dedičstve sp. zn. 16D/1916/05, Dnot 145/06 zo dňa 13.09.2006, právoplatné dňa 13.09.2006. Považoval

za nesporné, že pozemok parcela registra "E" parcela č. XXXX/X sa nachádza v areáli žalovaného a
na jeho prevažnej časti sú postavené hospodárske budovy vo vlastníctve žalovaného a súčasne sa na
pozemku nachádzajú cesty a betónové plochy vo vlastníctve žalovaného, pričom dňa 15.11.2007 bola
medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená podľa § 663 a nasl. OZ
v spojení s § 1 zákona č. 504/2003 Z.z. zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Právne vec

posúdilpodľa ust.§3ods.1,§34,§37ods.1-3,§39,§49a,§40a§451ods.1,2,§456,§457,458a§663
OZ, § 1 ods. 1,2, §7 ods. 1-3, , § 24d ods. 1-2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru ,že žaloba žalobcu nie
je dôvodne podaná.
Konštatoval, že s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu, od ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok na

zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie spornej parcely žalovaným za obdobie od 01.06.2013
do 31.05.2015 v celkovej výške 1.654,60 eura, zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že bol pri uzatváraní predmetnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo strany
žalovaného uvedený do omylu a tento využil žalobcov omyl, že pozemok žalobca prenajíma ako ornú
pôdu,hocižalovanývedel,žepozemokjezastavanýanejdeoornúpôdusúmyslomplatiťnízkenájomné

žalobcovi a tak sa na jeho úrok bezdôvodne obohatiť. V tomto smere prijal záver, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o tom, že bol uvedený do omylu zo
strany žalovaného pri uzatváraní predmetnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal v konaní svoje skutkové tvrdenia o rozpore predmetnej
zmluvy ohľadne spornej parcely so zákonom a o konaní žalovaného pri uzatvorení zmluvy v rozpore

s dobrými mravmi. Uviedol, že prípad uzatvorenia zmluvy v omyle rieši špeciálne ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka, pričom v prípade jeho neplatnosti ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu,
ktorej sa mohol žalobca dovolať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, t.j. do 15.11.2010, čo sa
nestalo. A preto aj keby v konaní žalobca preukázal, že bol pri uzatváraní zmluvy uvedený do omylu
zo strany žalovaného do skutkového omylu (čo v konaní preukázané nebolo), keďže sa nedovolal

neplatnosti tejto zmluvy v časti týkajúcej sporného pozemku v trojročnej premlčacej dobe počítanej
odo dňa uzatvorenia predmetnej zmluvy nebolo, by možné jeho žalobe z dôvodu námietky premlčania,
ktorú žalovaný v konaní vzniesol v rámci procesnej obrany žalobe vyhovieť. Z uvedeného dôvodu
považoval zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov treba považovať v celom rozsahu za platnúa to tak vo vzťahu k predmetu nájmu v časti spornej parcely registra "E" parcela č. XXXX/X. ako aj vo
vzťahu k výške nájmu za sporný pozemok. Predmetná zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov
uzatvorená dňa 15.11.2007 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom podľa

názoru súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov v
súlade s ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 a nasl. zákona č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Záverom poukázal na to, že predmetné stavby, cesty a betónové plochy sú využívané na
poľnohospodársku činnosť a s ňou spojené obslužné činnosti. Uvedené využitie na poľnohospodársku

činnosť rovnako platí pre obilné silá. V konaní bolo preukázané, že sporný pozemok žalobcu je čiastočne
zastavaný uvedenými stavbami a čiastočne ide o spevnené plochy v rámci hospodárskeho dvora
PD. Považoval za potrebné vziať do úvahy charakter užívania celého areálu a nielen spornej parcely
spoluvlastnícky patriacej žalobcovi, ktorý je využívaný na poľnohospodárske účely a za rozhodujúce
považoval skutočný účel využitia sporného pozemku. Zdôraznil, že na tomto závere nič nemení
skutočnosť, že sporný pozemok je vedený v LV č. XXXX pre kat. úz. M. D. v zastavanom území obce,

tento však možno radiť medzi pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991 a
iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely tak, ako to predpokladá ust. § 1 ods. 2 zákona č.
504/2003 Z.z.( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Preto na účely nájmu sa sporný pozemok
považuje za poľnohospodársky pozemok, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 504/2003
Z.z., ktorý je osobitný predpis upravujúci nájom poľnohospodárskych pozemkov, vrátane výšky tohto

nájmu. Poukaz žalobcu na novú právnu úpravu zákona č. 504/2003 Z.z. účinnej od 01.05.2018 kedy
výška nájomného, ak nedôjde k dohode, a to na pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo
pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely je najmenej dvojnásobok obvyklej
výšky nájomného v danom katastrálnom území, podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí v tomto
konaní, pretože rozhodujúcou pre posúdenie platnosti uzatvorenej zmluvy o nájme poľnohospodárskych

pozemkov zo dňa 15.11.2007 je právna úpravu platná a účinná v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
a to sa týka aj zákona č. 504/2003 Z.z., pričom tento záver sa týka aj argumentácie žalobcu ohľadne
stavby obilných síl v rokoch 2012-2013.

2.Protitomuto rozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolanie žalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel tak, že zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.654,60 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy
1.654,60 eura odo dňa právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v plnom
rozsahu, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na vykonané dokazovanie,
z ktorého vyplynulo, že predmetná parcela reg. „E“ o výmere 4691 m2 zapísaná na LV č. XXXX pre
kat. úz. M. D. bola už v čase uzatvorenia Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa
15.11.2007 zastavaná a tvorila hospodársky dvor družstva, nachádzali sa na nej zastavané plochy a
cesty.Podľanázoružalobcusúdprvejinštancienesprávneprávneposúdilskutkovýstavveci,pretože na

zistený skutkový stav veci neaplikoval správne ustanovenia zákona. Namietal, že správne mal súd prvej
inštancie Zmluvu zo dňa 15.11.2017 v časti prenájmu predmetného pozemku posúdiť ako absolútne
neplatný právny úkon, pretože v tejto časti prenájmu predmetného pozemku bolo dohodnuté plnenie
nemožné. Predmetný pozemok bol v čase uzatvárania zmluvy v skutočnosti zastavanou plochou a
tvoril hospodársky dvor družstva a napriek tomu aj vo vzťahu k tomuto pozemku si zmluvné strany

(žalobca a žalovaný) dojednali, že má byť užívaný na poľnohospodárske účely a branie z neho úžitkov a
vykonávanie práva poľovníctva. Tvrdil, že ide vo vzťahu k tomuto pozemku o nemožné plnenie, pretože
v zmysle §10 veta prvá zák. č. 23/1962 Zb, účinného v čase uzavretia Zmluvy zo dňa 15.11. 2007
zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je dvor a cesty, ktoré sú vo vnútri zastavaných plôch
sú nepoľovnými pozemkami. Bránil sa tým, že takto sa tento pozemok v čase uzatvárania zmluvy nedal

vôbec užívať, pretože mal charakter zastavanej plochy a nádvoria a nachádzal sa v hospodárskom
dvore družstva, nachádzali sa na ňom cesty a budovy a teda nemohol byť užívaný na poľnohospodárske
účely. Namietal tiež, že vo vzťahu k predmetnému pozemku si v čl. III Zmluvy zo dňa 15.11.2007 dohodli
zmluvné strany aj, že z predmetného pozemku je nájomca oprávnený si brať úžitky. Vzhľadom k tomu,
že tento pozemok bol zastavaný v čase uzatvorenia zmluvy a tvoril hospodársky dvor družstva nemohol

z neho brať nikdy žalovaný ako nájomca ani úžitky. V tejto súvislosti uviedol, že pod pojmom branie
úžitkov sa totiž rozumie branie plodov a plodín, ktorí vzídu na poľnohospodárskej pôde.
V podanom odvolaní tiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie trpí aj inou vadou, ktorá spočíva v tom,
že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec neodôvodnil prečo nevykonal navrhnutý dôkazžalobcom v podaní zo dňa 28.10.2015 a to ohliadku parcely reg. „E“ č. XXXX/X o výmere XXXX
m2, orná pôda, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. M. D. nariadenou súdom. Nevykonaním
navrhovaného dôkazu súd nesprávne zistil skutkový stav veci, a to, že na predmetnom pozemku sa

nachádzajú len poľnohospodárske stavby, ohliadkou na mieste samom by súd zistil, skutočne aký
charakter majú stavby, ktoré sú postavené na predmetnom pozemku.

3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že výklad právnych predpisov a ich
aplikácia na znenie nájomnej zmluvy je výslovne účelový. Základný problém v argumentácii žalobcu

videl v tom, ako žalobca vykladá pojem jednak poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je použitý v zmluve
onájmeajednak,čojepoužitímtakéhopozemkunapoľnohospodárskeúčely. Zdôraznil,žepodpojmom
„pozemok“ je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. treba zaradiť nielen pozemok, ktorý je priamo
poľnohospodárskou pôdou, ale aj taký, ktorý do neho patrí. Tento pozemok sa skutočne nachádza na
hospodárskom dvore žalovaného, tento hospodársky dvor sa využíva na poľnohospodárske účely, pre
potreby poľnohospodárskej výroby žalovaného, kde majú na ňom postavené hospodárske budovy, silá,

opravovňu poľnohospodársky strojov, sklady, kravíny, atď., tak ako sú tieto objekty uvedené na LV č.
XXXX k.ú. M. D., ktorý LV už žalovaný do spisu založil. Keďže do poľnohospodárskeho pôdneho fondu
patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania iných pozemkov na poľnohospodársku
výrobu,potomtakýtopozemoktrebazahrnúťpodpojem„inýpozemokprenechanýnapoľnohospodárske
účely“ podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ust. § 1,

ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., čas za bodkočiarkou. Pod „ustanoveniami osobitného predpisu“, aj keď
v znení tohto ustanovenia, účinnom do 31.12.2007 sa takáto poznámka nenachádza, nepochybne treba
rozumieť predpisy o evidencii pozemkov v katastri najmä zák. č. 162/1995 Z.z. a vykonávacia vyhláška
číslo 79/1996 Z.z..

4.K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na platnú právnu úpravu v
čase uzatvárania Zmluvy, z ktorej bol súd prvej inštancie povinný vychádzať a túto zákonnú úpravu
aplikovať v súdenej veci. V napadnutom rozsudku aplikácia týchto právnych predpisov uvedených v
odvolaní nebola ani len spomenutá. Preto dôvody odvolania v tomto smere sú absolútne dôvodné, lebo
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a trpí touto vadou nepreskúmateľnosti. To

zakladá dôvodnosť podaného odvolania. Aj sám žalovaný a najmä jeho právny zástupca si je vedomý
toho, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný súd skúmať ex offo zo zákona. To znamená,
že súd prvej inštancie bol povinný právny úkon - Zmluvu o nájme z tohto pohľadu posudzovať z úradnej
povinnosti. Keď súd prvej inštancie zistil, že predmetom nájmu je parcela „E“ o výmere XXXX m2
vedená na LV č. XXXX pre kat. úz. M. D. bola ku dňu 15.11.2007 zastavaná a tvorila hospodársky

dvor, nachádzali sa na nej zastavané plochy a cesty a nespĺňala dojednaný predmet nájmu v čl. III
Zmluvy. Teda bolo nespochybniteľné, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy plnenie k tomuto pozemku
bolo nemožné. Preto právny úkon NZ v tejto časti bola zo zákona neplatná. Žalobca trval na tom,
že zmluvu vypracoval žalovaný, vedel na čo predmetný pozemok používa, a preto bol povinný to do
navrhovanej zmluvy uviesť, aby plnenie bolo možné. Argumentácia žalovaného je právne neudržateľná

a ako taká účelová a zmätočná. Zdôraznil, že treba zobrať do úvahy, že zmluvu, jej obsah, predmet, účel
nájmu vypracoval písomne zaslal žalobcovi, žalovaný. Tento si bol vedomý toho, že nejde o pozemok
na intenzívne poľnohospodárske obrábanie § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z..

5.K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na argument žalobcu, smerujúci k

tomu, že plnenie podľa nájomnej zmluvy, je údajne nemožné, lebo pozemok sa nemohol použiť na
poľnohospodárske účely, keďže sú na ňom stavby a hospodársky dvor, je evidentne účelový a žalobca
ho objavil až po tom, ako zistil, že cez tvrdenie o uvedení do omylu nepochodí. Žalovaný sa podrobne
zaoberal touto argumentáciou žalobcu vo svojom vyjadrení. Ona vychádza aj z rozboru právnych
predpisov, v tej dobe platných a zo zohľadnenia skutočného užívania pozemku. Ohradil sa voči tvrdeniu

žalobcu, ktorý sa krkolomne pokúša dokazovať, že tento pozemok neslúži na poľnohospodárske účely.
Trval na svojom závere, že žalobcom prenajatý pozemok je pozemkom na poľnohospodárske účely,
keďže takýmto pozemkom nepochybne nie je iba pozemok priamo poľnohospodársky obrábaný, ale aj
pozemok, ktorý slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho účelu využívania jednotlivých pozemkov.

6.K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd je povinný prihliadať na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti - ex offo i túto povinnosť si súd prvej inštancie
nesplniť v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaný účelovo a v rozpore
so zmyslom a účelom zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov vykladá tentozákon tak, aby vyhovel jeho obrane. Nepochybne účelom a zmyslom zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov je prenájom poľnohospodárskej pôdy, ako produkčne potencionálnej
pôdy, a nie prenájom zastavaných plôch a nádvorí, na ktorých žiadnu poľnohospodársku plodinu

vyprodukovať a vypestovať nie je možné. Vzhľadom na uvedené, ako aj s odkazom na odôvodnenie
odvolania je zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov v časti prenájmu parcely reg. „E“ č.
XXXX/X o výmere XXXX m2 orná pôda zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. M. D. absolútne neplatným
právnym úkonom, pretože ním bolo dojednané v časti prenájmu tohto pozemku plnenie, ktoré nebolo
možné, a preto je na mieste, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v celom rozsahu podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec aj správne
právne posúdil, pričom závery, ktoré súd prvého stupňa v tomto smere prijal majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj riadne a podrobne odôvodnil a dôsledne sa

zaoberal tvrdeniami žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namietal nesprávne zistený
skutkový stav a vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutého dôkazu a to ohliadku parcely
reg. „E“ č. XXXX/X o výmere XXXX m2, orná pôda, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. M.
D. nariadenou súdom za účelom zistenia charakteru stavieb postavených na tomto pozemku. K tejto
námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na riadne zistenie skutkového stavu žalobcom

navrhnutý dôkaz nebol povinný vykonať, pretože v konaní nebol sporným, že predmetný pozemok nie je
ornou pôdou. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a v bode 16. a 23.odôvodnenia rozsudku aj
konštatoval, že na táto parcela sa nachádza v areáli žalovaného a na jeho prevažnej časti sú postavené
hospodárske budovy vo vlastníctve žalovaného a súčasne sa na pozemku nachádzajú cesty a betónové
plochy vo vlastníctve žalovaného. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, čo chcel žalobca týmto navrhovaným

dôkazom preukázať, keď ním tvrdené skutočnosti v tomto smere žalovaný nerozporoval a súd prvej
inštancie tieto skutočnosti považoval za nesporné.

9.Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bolo neprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v
otázke absolútnej neplatnosti posudzovanej nájomnej zmluvy. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že

ide o absolútne neplatný právny úkon pre nemožnosť plnenia ( § 37 ods. 2 OZ). Žiadal zohľadniť, že
týmto spôsobom sa pozemok v čase uzatvárania zmluvy nedal vôbec užívať, pretože mal charakter
zastavanej plochy a nádvoria a nachádzal sa v hospodárskom dvore družstva, nachádzali sa na ňom
cesty a budovy a teda nemohol byť užívaný na poľnohospodárske účel.

10.Podľa §1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31. 12. 2007) nájomná
zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu
o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

11.Podľa§1 ods.2zák.č.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31. 12. 2007) pozemok na
účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí,
alebo časť tohto pozemku, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto
pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

12.Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb.o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu ( v
znení účinnom do 1. 5.2004, kedy bol tento zákon zrušený) poľnohospodársky pôdny fond tvoria
poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice,
vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj

pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia
osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.13.V priebehu prvoinštančného konania tento dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkon žalobca
nenamietal, urobil tak až v odvolacom konaní. Tento nedostatok právneho úkonu spôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu preto je súd povinný sa s ním zaoberať aj bez návrhu v každom štádiu

konania a teda aj v odvolacom konaní, keďže ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu, ktorý nemusí byť
účastníkom právneho úkonu tvrdený. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal týmto odvolacím
dôvodom, aj keď pred súdom prvej inštancie tento dôvod neplatnosti žalobca nenamietal.

14.Žalobca tvrdil, že správne mal súd prvej inštancie Zmluvu zo dňa 15.11.2017 v časti prenájmu

predmetného pozemku posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon, pretože v tejto časti prenájmu
predmetného pozemku bolo dohodnuté plnenie nemožné a to z dôvodu, že predmetný pozemok bol v
čase uzatvárania zmluvy v skutočnosti zastavanou plochou a tvoril hospodársky dvor družstva a napriek
tomu aj vo vzťahu k tomuto pozemku si zmluvné strany (žalobca a žalovaný) dojednali, že má byť
užívaný na poľnohospodárske účely a branie z neho úžitkov a vykonávanie práva poľovníctva, na ktorý
účel sa tieto parcely užívať nedali.

15.S týmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožnil, pretože žalobca si nesprávne vykladá
pojem pozemok na poľnohospodárske účely, ktorý pojem je uvedený v bode III. Zmluvy o nájme
poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 15.11. 2007. Pod týmto pojmom podľa názoru odvolacieho
súdu treba rozumieť pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond, ako aj iný pozemok

prenechaný na poľnohospodárske účely ( § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkom,poľnohospodárskehopodnikualesnýchpozemkovaozmeneniektorýchzákonov,účinného
do 31.12.2007), teda v čase uzatvorenia zmluvy. Pojem poľnohospodársky pôdny fond bližšie definoval
§ 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu ( v znení účinnom do 1.
5.2004, kedy bol tento zákon zrušený) tak, že : „ poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske

pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné
sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia
na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov
zostávajú nedotknuté“.

16. Aj keď v čase uzatvárania posudzovanej zmluvy o nájme bol už zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu zrušený jeho vymedzenie pojmu poľnohospodársky pôdny fond je
možné aplikovať za účelom výkladu pojmu „pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo
do neho patrí“ uvedený v ust. §1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31. 12.

2007). Preto aj za účelom výkladu bodu III. zmluvy o nájme je možné konštatovať, že pod pojmom
užívanie pozemku na poľnohospodárske účely treba chápať aj také využitie poľnohospodárskeho
pozemku, ktoré slúži na zabezpečenie užívania ďalších druhov pozemkov.

17.V konaní bolo nesporne preukázané, že stavby postavené na reg. „E“ č. XXXX/X o výmere XXXX

m2, orná pôda, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. M. D. slúžia na zabezpečenie iných druhov
poľnohospodárskych pozemkov, preto v zmluve o nájme dohodnutý účel nájmu - užívanie pozemkov
na poľnohospodárske účely nie je nemožným plnením. Z tohto dôvodu nie je možné podľa § 37 ods. 2
OZ posúdiť právny úkon Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorú strany sporu uzatvorili
dňa 15.11.2007 ako absolútne neplatný právny úkon pre nemožnosť plnenia.

18.Je treba dať za pravdu žalobcovi, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku necitoval
ustanovenia zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy t.j. v stave účinnom do 31. 12. 2007. Uvedená skutočnosť však nespôsobila
nesprávnosť právneho posúdenia veci. Napokon žalobca ani v podanom odvolaní nenamietal

nesprávnosťprávnehoposúdenia vecisúdomprvejinštancievotázkepremlčaniaanájomnejzmluvypre
rozpor s dobrými mravmi. Namietal iba nevykonanie dôkazu ohliadkou a v súvislosti s tým nedostatočne
zistený skutkový stav veci a absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy pre nemožnosť plnenia. Súd
prvej inštancie správne v bode 23. odôvodnenia rozsudku poukázal na § 1 ods. 2 č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene

niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, z ktorého pri posúdení veci
vychádzal a správne vec po právnej stránke posúdil, keď zdôraznil, že pozemok aj keď sú na ňom
zriadené stavby jevyužívanýnapoľnohospodárskeúčely,pretožejenaňomzriadenýhospodárskydvor
družstva slúžiaci pre poľnohospodársku výrobu a teda je užívaný v súlade s dohodnutým účelom nájmu.19.Žalobca ďalej v odvolaní namietal dojednanie nájmu pozemku za účelom brania úžitkov a
vykonávania práva poľovníctva, na ktorý účel sa tiež táto parcela užívať nedala, čo spôsobilo absolútnu

neplatnosť právneho úkonu pre nemožnosť plnenia. K uvedenému tvrdeniu žalobcu odvolací súd
uvádza, že pod pojmom úžitok z pozemku treba rozumieť akýkoľvek prospech, ktorý pozemok prináša
a teda aj možnosť jeho využitia pre poľnohospodársku činnosť, pre ktorú je existencia hospodárskeho
dvoru družstva nevyhnutná. Z uvedeného dôvodu nemôže takto dojednaný účel nájmu spôsobiť
neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nemožnosti plnenia.

20. Vo vzťahu k dojedanému účelu nájmu -výkonu poľovníctva na predmete nájmu odvolací súd
uvádza, že posudzovanú zmluvu je v tejto časti potrebné vykladať s ohľadom na skutočnosť, že výkon
poľovníctva je žalovaný oprávnený robiť len v súlade so zákonnou úpravou. Keďže predmetom zmluvy
bol nájom poľnohospodárskych pozemkov o celkovej výmere XXXX m2, ktoré na Správe katastra v
Nitre sú zapísané v katastri nehnuteľností pre obec M. D., kat. úz. M. D. v listoch vlastníctva č.: XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX týka sa toto právo
tých parciel , na ktorých je podľa zákona výkon poľovníctva možný. Je zrejmé, že v zastavanej časti
obce v objekte hospodárskeho dvora družstva teda na tejto časti parc. č. XXXX takú činnosť žalovaný
vykonávať nemohol. Ide podľa § 2 písm. f/ 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov o nepoľovnú plochu, pretože ide o zastavané územie obce a zastavaný pozemok. Z uvedeného

dôvodu je treba vykladať zmluvu o nájme v tejto časti tak, že výkon práva poľovníctva sa na parc. č.
XXXX nevzťahuje. Uvedenú nepresnosť zmluvy bolo podľa názoru odvolacieho súdu je možné odstrániť
jejvýkladomanespôsobujeabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu.Napokonkeďžeprávopoľovníctvana
tejto parcele žalovaný vykonávať nemohol, nemohlo mu vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie, ktorého
sa žalobca podanou žalobou domáha.

21.Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 15.11.2007 ako platný právny úkon,
ku ktorému záveru sa priklonil aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na ich náhradu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).