Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/303/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203064
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1614203064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: D.. P.Z. A. T. J. Á.
Č. , Z. L.T. XX.XX.XXXX, K. B. B., Q. Č.. XXXX/X, zastúpený JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou,
Holíč, Námestie sv. Martina č. 3A, proti žalovaným: D.. X. H. J. M. Š. T. Z. Q. A. Ý. , Z. L. XX.X.XXXX,
K. B. U., U. Č.. XXX/XX, D.. T. H. J. M. Š. T. Z. Q. A. Á. , Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. F., L. Č.. XXX/XX,
obaja zastúpení JUDr. Ľuboslavom Linderom, advokátom, Sekule, Družstevná č. 706, o odstránenie
neoprávnenej stavby, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 31. mája
2018, č.k. 5 C 178/2014-252, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 31. mája 2018, č.k. 5 C 178/2014-252, vo výroku, ktorým
žalovaným uložil, aby do 90 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne na vlastné náklady
odstránili stavbu - rozostavaný rodinný dom nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. 1542/1
v katastrálnom území v obci Gajary, evidovanom na LV č. 2577 vedenom Okresným úradom Malacky
katastrálnym odborom, p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I. a II.
rade v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej
povinnosti žalovaných v I. a II. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 31.5.2018, č. k. 5 C 178/2014-252, vyhovel žalobe žalobcu
a uložil žalovaným, aby do 90 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne na vlastné náklady
odstránilistavbu-rozostavanýrodinnýdom,nachádzajúcisanapozemkuparc.reg.„C“parc.č.XXXX/X,
v kat. území v obci U., evidovanom na E. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym
odborom. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, § 132 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3

Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti,
pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2853 m2, zapísanom na
LV č. XXXX, v kat. území U.y, obec U., evidovaným Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom,
sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť stavbu špecifikovanú v žalobe. Žalobu odôvodnil
tým, že na konci 90. rokov sa žalovaný v I. rade a jeho právni predchodcovia rozhodli svojvoľne začať
stavaťnauvedenejnehnuteľnostirodinnýdom,pričomtvrdili,žepozemoknadobudlivydržaním.Okresný
súd Malacky rozsudkom sp. zn. 4 C 355/1999 zo dňa 28.1.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

1.12.2003, určil vlastníctvo žalobcu a ďalších spoluvlastníkov k nehnuteľnosti, pozemku, na ktorom
žalovaní neoprávnene postavili svoju stavbu. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Bratislava v konaní sp. zn. 5 Co 131/2003. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Cdo
275/2004 dovolanie žalovaných odmietol. V konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 4 C 355/1999bolo vydané uznesenie, ktorým súd žalovanému v I. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať
s nehnuteľnosťou, keďže žalovaný v I. rade v tom čase už vykonával na nehnuteľnosti stavebné
práce. Súd uložil žalovaným aj povinnosť nevykonávať akékoľvek stavby na predmetnej nehnuteľnosti.

Predbežné opatrenie bolo potvrdené odvolacím súdom v konaní sp. zn. 19 Co 139/2000. Napriek
tomu, že žalovaným bola uložená povinnosť nevykonávať stavebné práce, toto nerešpektovali a práce
vykonávali naďalej, konali svojvoľne, v rozpore so zákonmi a súdnymi rozhodnutiami.
1.2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, navrhli, aby sa súd vysporiadal s tým, či ide o neoprávnenú
stavbu, poukázali na to, že stavbu začali stavať na základe riadne vydaného právoplatného stavebného

povolenia a až neskôr sa situácia s vlastníctvom pozemku zmenila. Dôvodili, že hodnota stavby je v
značnom nepomere k hodnote pozemku, navrhli prihliadnuť na hodnotu pozemku v čase začatia stavby.
Poukazovali aj na charakter pozemku, keďže v minulosti išlo o neudržiavaný, nevyužívaný pozemok,
smetisko, ktoré zhodnotili. Poukázali aj na možnosť zriadenia vecného bremena za náhradu, ktorého
výška by sa mala stanoviť znaleckým posudkom, prípadne na možnosť prikázať vlastníctvo pozemku
vlastníkovi stavby za náhradu.

1.3.Vykonanýmdokazovanímsúdprvejinštanciezistil,ženotárskouzápisnicouspísanoudňa16.4.1998
na notárskom úrade notárky JUDr. Jarmily Kováčovej bolo osvedčené, že od roku 1969 užívajú P. U. a
manželka T. U., obaja bytom U., U. Č.. XXX, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území. U., zapísanú
v PK vl. č. XXXX, parc. č. XXXX, v rozsahu, v akom bola zameraná geometrickým plánom č.
XXX-XXXX-XX/XX zo dňa 6.7.1977 a to novovytvorenú parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere

2853 m2. Notárskou zápisnicou bolo osvedčené, že P. U. s manželkou novovytvorenú parcelu č. XXXX/
X nerušene užívajú od roku 1969, kedy túto odkúpili od majiteľky, nebohej P. A.Č., a túto doposiaľ užívajú
ako vlastnú súc presvedčení, že sú právoplatnými vlastníkmi nehnuteľnosti. V takejto držbe neboli počas
celého trvania nikým rušení. Darovacou zmluvou zo dňa 12.6.1998 darujúci P. U. a manželka T. U.,
J.. H., obaja bytom U., U. XXX, darovali nehnuteľnosť, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha, o výmere

2853 m2 X. H., J.. U., žalovanému v I. rade. Okresný úrad v Malackách, katastrálny odbor, povolil vklad
vlastníctva na základe uvedenej darovacej zmluvy pod č. V.-XXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.7.1998. Následne bolo vlastníctvo k nehnuteľnosti, parcele č. XXXX/X, o výmere 2853 m2 -
ostatná plocha, zapísané ako vlastníctvo žalovaného v I. rade. Okresný úrad Malacky, odbor životného
prostredia vydal dňa 30.6.1999 pod č. j. ŽP/1349-22/99-K/881 stavebné povolenie žalovaným v I. a II.

rade na stavbu rodinného domu, žumpy a prípojok na inžinierske siete (voda, plyn, odkanalizovanie
a elektro) na pozemku parc. č. XXXX/X v kat. území U.. Stavebný úrad stavbu povolil. Okresný súd
Malacky v konaní sp. zn. 4 C 355/1999, uznesením zo dňa 14.9.1999, rozhodol o vydaní predbežného
opatrenia, ktorým žalovanému v I. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou v kat.
území U., parc. č. XXXX/X, najmä aby túto nepreviedol na iného, nezriadil závet, nezaložil ju, nezaťažil

vecným bremenom a nevykonával akékoľvek stavby na nej. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa
22.10.1999. Obec Gajary ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad rozhodol rozhodnutím
č. j. SOÚ/00039/05/MP zo dňa 21.2.2005 tak, že s okamžitou platnosťou zastavil všetky
stavebné práce na stavbe žalovaných. Stavebný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebník
uskutočňuje stavbu v rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou. Ďalšia dokumentácia, ktorú

žalovaní predložili, nebola opečiatkovaná stavebným úradom. Stavebný úrad tiež konštatoval, že zmeny
stavby sú takého rozsahu, že ich nemožno povoliť v kolaudačnom konaní a preto už listom zo dňa
26.4.2004 boli žalovaní vyzvaní, aby zastavili všetky stavebné práce na stavbe a požiadali stavebný
úrad o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Vo svojom rozhodnutí stavebný úrad
tiež uviedol, že žalovaní dňa 19.5.2004 požiadali o dodatočné povolenie zmeny stavby, ale v stavebných

prácachpokračovali.Žalovanípokračovali vnepovolenejstavebnejčinnostiauloženéopatrenia
nesplnili. Okresný súd v Malackách rozhodol rozsudkom zo dňa 28.1.2003, sp. zn. 4 C 355/1999, tak, že
určil, že žalobcovia Ing. P. A.Á., Š. A., M. A., G. A., A. A., F. A., sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
vedenej pre obec a kat. územie Gajary, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha, o výmere 2853 m2 , žalobca
je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 2/3 a ďalší žalobcovia v príslušných spoluvlastníckych

podieloch. Proti uvedenému rozsudku sa žalovaní odvolali. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.
5 Co 131/2003 dňa 21.10.2003 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Malackách č. k. 4
C 355/1999-174. Dovolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Cdo
275/2004 zo dňa 13.7.2005 odmietol.
1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pozemku, parc. č. XXXX/X o výmere 2853
m2 - zastavané plochy a nádvoria v kat. území Gajary v spoluvlastníckom pomere
10/15. Vlastníctvo žalobcu je zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru.
Ďalší spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti sú zapísaní na LV č. XXXX pre kat. územie U. a vlastnia dotknutúnehnuteľnosť každý v pomere 1/15. Títo spoluvlastníci žalobu na súd nepodali. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca má právo na ochranu svojho vlastníctva podľa § 135c Občianskeho zákonníka.
Ďalej uviedol, že žalovaní síce začali stavať stavbu na základe riadne stavebného povolenia (stavebné

povolenie zo dňa 30.6.1999), avšak už dňa 14.9.1999 bolo uznesením súdu predbežným opatrením
žalovanému v I. rade zakázané vykonávať na parc. č. XXXX/X v kat. území U. akékoľvek stavby.
Napriek tejto skutočnosti žalovaní v I. a II. rade v stavbe pokračovali. Nerešpektovali ani rozhodnutie
príslušného stavebného úradu (obec Gajary), aby stavbu zastavili. Stavbu, podľa zistenia stavebného
úradu, realizovali v rozpore s vydaným stavebným povolením. Na výzvu stavebného úradu, aby doložili

doklad oprávňujúci vykonávať stavbu inak ako bola povolená, nereagovali. Žaloba, ktorou sa vlastníci
pozemku domáhali určenia vlastníctva k spornému pozemku, bola na súd podaná dňa 16.7.1999, teda
cca 2 týždne po tom, ako žalovaným bolo vydané stavebné povolenie. Žalovaní od začiatku vedeli,
že vlastníctvo k pozemku, parc. č. XXXX/X v kat. území U., je sporné, vedeli, že na súd bola podaná
žaloba o určenie vlastníctva. Žalovanému v I. rade bolo doručené dňa 4.3.2000 uznesenie, ktorým
bolo zakázané na pozemku, parc. č. XXXX/X, vykonávať akékoľvek stavby. Prvoinštančný súd vo

veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.1.2003 a ako zistil stavebný úrad, aj v ďalšom období žalovaní
v stavbe pokračovali a to dokonca v rozpore s vydaným stavebným povolením.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaní v priebehu celého konania neponúkli žalobcovi žiadny
reálny návrh na vyriešenie protiprávneho stavu. Najmä žalovaný v I. rade sa zameral v podstate
iba na opakované spochybňovanie rozhodnutia Okresného súdu v Malackách vo veci, v ktorej bolo

rozhodnuté o vlastníctve pozemku č. XXXX/X v kat. území obce U.. Žalovaní argumentovali aj škodou,
ktorá im vznikne prípadným vyhovením návrhu. Súd konštatoval, že obhliadkou nepovolenej stavby na
parc. č. XXXX/X v kat. území U. zistil, že sa jedná o rozsiahlu stavbu, ktorá je v súčasnosti v štádiu
hrubej stavby. Považoval za zbytočné zisťovať súčasnú hodnotu zrealizovanej stavby. Na stavbe sa
dlhodobo nepracuje. Z obhliadky bolo však nepochybné, že na dokončenie stavby, v rozsahu v akom

bola začatá, by boli potrebné finančné prostriedky rádovo v rozsahu desiatok tisíc eur. Súd, poukazujúc
na § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý rieši problematiku stavby na cudzom pozemku, konštatoval,
že je preukázané, že žalovaní v I. a II. rade nemajú k pozemku, na ktorom začali realizovať stavbu,
spoluvlastnícke právo ani iné právo umožňujúce výstavbu. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka
upravuje spôsoby usporiadania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku.

Všetky v zákone uvedené spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, len on môže navrhnúť
spôsobvyrovnaniatakýchtovzťahov,mátedavýlučnúaktívnulegitimáciu.Takátolegitimácianeprislúcha
stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa ods. 3 § 135c
Občianskeho zákonníka. Zákon nepredpokladá také riešenie, že súd prikáže pozemok do vlastníctva
vlastníkovi stavby, čo navrhovali žalovaní. Žalobca, ktorý je oprávnený a je aktívne legitimovaný na

podanie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, žiadal odstrániť stavbu na náklady toho, kto ju
zriadil (§ 135c ods. 1). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní nerešpektovali
súdne rozhodnutia, nerešpektovali výzvy a rozhodnutia stavebného úradu. Napriek tomu, že im bolo po
mnoho rokov známe, že stavajú na cudzom pozemku, vo výstavbe pokračovali. Vedeli, že ich stavba je
neoprávnená. Stavba im bola zakázaná vydaním predbežného opatrenia. Žalovaným bolo síce vydané

stavebné povolenie, ale už veľmi krátko na to bola na súd podaná žaloba, ktorou sa vlastníci domáhali
určenia vlastníctva k pozemku, v čom mali aj úspech. Žalovaní konali protiprávne, keď po dlhé obdobie
pokračovali vo výstavbe napriek tomu, že im to bolo priamo zakázané. Takéto konanie žalovaných
nemôže mať súdnu ochranu. Súd prvej inštancie tak bol toho názoru, že sú splnené všetky podmienky
pre vyhovenie žalobe podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v I. a II. rade
dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaných napadaný
rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, v rozsudku absentuje
odôvodenie vychádzajúce z vykonaných dôkazov, je tendenčné a z toho dôvodu arbitrárne. Dôkazy, na
ktoré sa súd odvoláva vo svojom odôvodnení rozsudku, vôbec neboli v tomto súdnom konaní vykonané,
okruh účastníkov nezodpovedá vlastníckym vzťahom k parcele pozemku parc. reg. „C“ č.XXXX/

X. Podaniu žaloby o odstránenie stavby predchádzalo a je stále neukončené súdne konanie sp. zn.
5 C 335/2008 o zaplatenie 37.577,83 € s príslušenstvom ako neoprávnené obohatenie za užívanie
parcely reg. „C“ č. XXXX/X žalovanými pod spornou stavbou, podanou žalobcom, v ktorom sa súd
oboznámil s dôkazmi, na ktoré poukazuje, no v tomto konaní sp. zn. 5 C 178/2014 vôbec vykonanéneboli. Uvedená skutočnosť vyplýva ako zo zápisníc z pojednávania, tak i zo zvukového
záznamu z pojednávania. Na základe riadne nezdôvodneného právneho záveru prvoinštančného súdu,
podľa názoru žalovaných, prišlo k takému zásahu do ich procesných práv, že im bola

odňatá možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho bolo porušené ich právo na
spravodlivý súdny proces. Žalovaní sú presvedčení o tom, že bolo povinnosťou prvoinštančného súdu
nielen zdôvodniť právne úvahy vedúce súd k záveru, že odstránenie stavby je jediné možné riešenie
sporu, ale aj uviesť z akých dôvodov sa rozhodnutie rozchádza s judikatúrou uvedenou žalovanými ako
procesná obrana. Poukázali na to, že žalobu na odstránenie stavby môže podať len vlastník pozemku,

v prípade spoluvlastníkov nadpolovičná väčšina, počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.
Nakoľko u spoluvlastníkov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, ten spoluvlastník pozemku, ktorý
nie je žalobcom, musí byť žalovaným. V tomto prípade je účastníkom konania len
žalobca D.. P. A., ktorý je podielovým spoluvlastníkom parcely reg, „C“ č. XXXX/X v spoluvlastníckom
podiele 10/15 = 2/3. Je nesporné, že na liste vlastníctva č. XXXX. pre kat. územie U. sú zapísaní okrem
žalobcu aj ďalší piati spoluvlastníci pozemku, ktorí nie sú účastníci konania, ani na strane aktívnej ani

na strane pasívnej, čo je podľa výkladu § 135c Občianskeho zákonníka vylúčené, navyše v
konaní sp. zn. 5 C 335/2008 o zaplatenie 37.577,83 € s príslušenstvom sa ostatní spoluvlastníci
vyjadrili, že nesúhlasia s rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka o odstránení stavby, žalobcu v tomto
konaní, a žiadajú len finančné vyrovnanie. Prvoinštančný súd v stále prebiehajúcom konaní sp. zn.
5 C 335/2008 o zaplatenie 37.577,83 € so značnými prieťahmi (žaloba bola podaná dňa 16.7.1999)

trvá za účasti všetkých spoluvlastníkov v konaní, uznesením zo dňa 24.10.217 súd prerušil konanie z
dôvodu úmrtia spoluvlastníka F. A.. Rovnako už cca 9 rokov bolo prerušené konanie z dôvodu úmrtia
iného spoluvlastníka. V tomto súdnom konaní žalovaní namietali účasť len žalobcu D.. P. A., no súd
námietku neakceptoval a vo veci rozhodol v rozpore s § 77 C.s.p. Odvolatelia poukázali na uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 4896/2014 a rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 4082/2013. Nesúhlasili s bodom 26 odôvodnenia
rozhodnutia, keďže konanie o odstránenie stavby je konanie, v ktorom zo znenia ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd nie je v tomto
konaní viazaný návrhmi účastníkov, keďže Občiansky zákonník v ustanovení § 135c ods. 3 dáva súdu
možnosť usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak. Poukázali na

dôležité okolnosti, ktoré prvoinštančný súd nezobral do úvahy pri rozhodovaní. Právni predchodcovia
žalovaného v I. rade, jeho rodičia, boli presvedčení, že parcelu reg. „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria, vo výmere 2853 m2, v súčasnosti vedenú na liste vlastníctva č. 2577 pre katastrálne
územie U., nadobudli do vlastníctva v 70-tych rokoch 20. storočia kúpou od právnych predchodcov
žalobcu, rovnako ako ostatní vlastníci stavieb rodinných domov na susediacich pozemkoch (pôvodne

vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu). Z toho titulu rodičia žalovaného urobili vyhlásenie pred
notárom JUDr. P. A., Z. Č.. X, Bratislava, ktorá vydala Notársku zápisnicu č. NZ 87/98, ktorou osvedčila
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním P. U. a T. U.. Skutočnosť, že bola kúpna cena vyplatená,
potvrdil listom zo dňa 13.3.1989 JUDr. T. E., advokát spisujúci kúpnu zmluvu v roku 1969, ktorý mal
vo svojom archíve poznámku s uvedením poštovej zloženky č. XXXX zo dňa 10.3.1969, ktorou mala

byť kúpna cena právnym predchodcom žalovaného v I. rade uhradená, no samotná zloženka sa
nezachovala. Z dôvodu nepredloženia geometrického plánu nebol prevod vlastníckeho práva v tom
čase dokončený. Po vykonaní zápisu vlastníckeho práva záznamom na základe NZ 87/98 do katastra
nehnuteľností bol pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/X, v tom čase vedený ako ostatná plocha na liste
vlastníctva XXX pre k.ú. Gajary, darovaný zmluvou zo dňa 12.6.1998 žalovanému v

I. rade, ktorý bol rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva V.- XXXX/XX zapísaný na list
vlastníctvavčastiE.-B.akovýlučnývlastník.Dňa2.9.1999nadobudloprávoplatnosťstavebnépovolenie
zo dňa 30.6.1999, ktorým Okresný úrad, odbor životného prostredia, Malacky, na základe žiadosti
žalovaných, povolil žalovaným v I. a II. rade vykonanie stavby rodinného domu a príslušenstva na
pozemku reg. „C“ č. XXXX/X v k.ú. U.. Na základe právoplatného stavebného povolenia v tom čase na

pozemku, ktorého bol vlastníkom žalovaný v I. rade, začali žalovaní v I. a II. rade dobromyseľne výstavbu
rodinného domu. Následne dňa 16.7.1999 bola podaná na Okresný súd Malacky pod sp. zn. 4 C
355/1999 žalobcom žaloba o vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice NZ 97/98. Žalovaný v I rade bol
presvedčený, že je vlastníkom pozemku a že v súdnom spore bude úspešný. Okresný súd Malacky vydal
dňa 14.9.1999 uznesením sp. zn. 4 C 355/1999, vykonateľným dňa 22.10.1999, predbežné opatrenie,

ktorým žalovanému v I. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou v k.ú. U. parc.
č. XXXX/X a najmä, aby túto nepreviedol na iného, nezriadil závet, nezaložil ju, nezaťažil vecným
bremenom a nevykonával akékoľvek stavby na nej. Žalovaní majú za to, že na základe
predbežného opatrenia žalovaný v I. rade stavebné práce nevykonával. Na základe právoplatnéhostavebného povolenia ich vykonávala len žalovaná v II. rade, ktorá nemala predbežným opatrením
zakázané s vecou nakladať ani zriaďovať stavby. Uvedenú skutočnosť preverovalo Okresné riaditeľstvo
PZ v Malackách ako podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, na

základe trestného oznámenia podaného žalobcom. Trestné konanie vo veci bolo zastavené, nakoľko sa
skutok nestal. Bolo procesnou chybou žalobcu, že nenavrhol vydanie predbežného opatrenia účinného
aj voči žalovanej v II. rade. Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 28.1.2003, sp. zn. 4 C
355/1999, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn. 5 Co 1361/2003 bolo
určené, že spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X je D.. P. A., Š. A., M. A., G. A., A. A., F. A..

Nie je v súlade so skutočnosťou, že žalovaní neponúkli žalobcovi žiadny reálny návrh na vyriešenie
protiprávneho stavu, ako sa uvádza v bode 23 odôvodnenia rozsudku. Odvolatelia poukázali na to, že
na vyriešenie protiprávneho stavu sa taktiež vedie konanie na návrh žalobcu o zaplatenie 37.577,83
€ za neoprávnené užívanie pozemku (sp. zn. 5 C 335/2008), kde žalovaní niekoľkokrát navrhovali,
rovnako ako aj v tomto konaní, stanoviť všeobecnú hodnotu pozemku, ktorú by uhradili
žalobcom. Žalovaní uvádzali, že hodnota veci sa určí v čase vzniku neoprávneného obohatenia, čiže ku

dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že spoluvlastníkmi sú žalobca
a spol. a príslušenstvo. S uvedeným návrhom žalovaných žalobca nesúhlasil. Súd neakceptoval ani
v tomto konaní návrh žalovaných na ustanovenie znalca na stanovenie všeobecnej ceny pozemku.
Žalobcovia argumentovali, že súkromný znalecký posudok, ktorým by sa určila hodnota pozemku v roku
2003 nie je možné urobiť, vzhľadom na veľký časový odstup, pretože znalci nedisponujú s relevantnými

historickými údajmi. Odvolatelia poukázali aj na to, že v konaní sp. zn. 5 C 335/2008 Okresný súd
Malacky v rozsudku sp. zn. 4 C 355/99 vychádzal s ceny predmetného pozemku, ktorá bola určená na
základe právneho predpisu a to vo výške 19.971,00 SK/662,92 €. No žalobca požaduje neúmerne vyššiu
sumu len za užívanie, nie kúpnu cenu. Parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, je vo
výmere 2853 m2. Žalobca je oprávnený s pozemkom nakladať, taktiež ho môže rozdeliť minimálne na

polovicu a tú časť pozemku, na ktorej sa stavba nenachádza, je oprávnený scudziť. Súd v odôvodnení v
bode 24 uvádza, že obhliadkou bolo zistené, že sa jedná o rozsiahlu stavbu v štádiu hrubej
stavby. Konštatuje, že považoval za zbytočné zisťovať súčasnú hodnotu zrealizovanej stavby, no sám
určil, že na dokončenie stavby by boli potrebné finančné prostriedky rádovo v rozsahu desiatok tisíc eur.
Uvedenéodôvodneniesanezakladánažiadnomrelevantnomdôkaze.Hodnotastavbyjevšakpodstatná

aj pri rozhodovaní o odstránení stavby, vzhľadom na majetkový a ekonomický dopad. Ak by boli hodnota
stavby k hodnote pozemku v značnom nepomere, je odstránenie stavby neúčelné. Na základe súdnej
praxe, ktorú žalovaní navrhovali a súd sa s ňou nestotožnil, je rozhodnutie o prikázaní pozemku
do vlastníctva vlastníka stavby namieste, vzhľadom na pomer hodnoty stavby k hodnote pozemku,
napríklad aj po jeho rozdelení na polovicu. Rozdelenie pozemku je technicky možné a sám žalobca

takéto riešenie počas obhliadky navrhol. Ďalej poukázali na skutočnosť, že vecne a miestne príslušný
stavebný úrad Gajary rozhodnutím č.j. SOÚ/00039/05/MP zo dňa 21.2.2005 zastavil všetky stavebné
práce na stavbe žalovaných, na základe názoru stavebného úradu vykonaných žalovanou v II. rade v
rozpore s projektovou dokumentáciou, čo je vo vzťahu k predmetu tejto žaloby irelevantné. Stavebné
konanie je vedené podľa hmotnoprávnych aj procesných zákonov samostatne a oddelene od súdneho

konania. Poukázali na to, že odstránenie stavby je podmienené vydaním povolenia stavebného úradu v
zmysle § 88 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v platnom znení, pokiaľ nebolo v stavebnom konaní
(správne konanie) nariadené jej odstránenie. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v
platnom znení na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu,
ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie

vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum
predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom
zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na
zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad
nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ

ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním
alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť;
odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s
verejnými záujmami, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d) dočasnej
stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. Vzhľadom na

to, že príslušný stavebný úrad nerozhodol o povolení ani odstránení stavby, ani takáto povinnosť nie je
obsahom výroku rozsudku, je výrok rozsudku nevykonateľný. Stavebný úrad ani nevyjadril stanovisko k
návrhu na odstránenie stavby, čo je taktiež pre rozhodnutie súdu potrebné. Odvolaciemu súdu navrhli,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a
právne správny. Poukázal na to, že žalovaní, napriek jeho výzvam, rozhodnutiam súdov a správneho

orgánu, svojvoľne pokračovali v zásahoch do cudzieho vlastníckeho práva, arogantne sa spoliehajúc
na následnú „legalizáciu“ ich nezákonného konania. Svojvoľne oplotili cudzí pozemok, postavili si na
ňom studňu a žumpu. Výstavba rodinného domu, žumpy a studne poukazuje na to, že žalovaní sa
evidentne pripravujú na bývanie na cudzom pozemku, ktorý bez právneho titulu obsadili a oplotili, čím
skutočnému vlastníkovi o. i. bránia v užívaní predmetu jeho vlastníckeho práva. Predbežné opatrenie

nezakázalo vykonávať stavebné práce len osobne žalovanému v I. rade, ale zakázalo mu ich vykonávať
aj prostredníctvom tretej osoby, tzn. eventuálne aj prostredníctvom jeho manželky. To, že žalovaní aj
v odvolaní znova potvrdili, že napriek zákazu nariadenému predbežným opatrením ďalej pokračovali v
zakázanej činnosti, dokazuje úctu žalovaných k súdom ako takým, ale aj k právam ostatných.
Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že sa skutok nestal, nie je rozhodujúcim pre občianske konanie.
Žalobca poukázal na to, že žalovaní v odvolaní nevysvetlili, prečo pokračovali v stavebných prácach aj

potom, čo ich v roku 2004 (26.4.2004) stavebný úrad obce Gajary jednoznačne vyzval (a
to oboch žalovaných) na ukončenie akýchkoľvek stavebných prác. Z listinnej dokumentácie vyplýva, že
žalovaní v stavebných prácach, i napriek uvedenej výzve, naďalej pokračovali a
pokračovali v nich aj napriek ďalším žiadostiam stavebného úradu o ich zastavenie. Dňa 21.2.2005
bolo preto vydané ďalšie rozhodnutie, ktorým stavebný úrad obce Gajary s

okamžitou platnosťou opäť nariadil zastavenie všetkých stavebných prác, ktoré boli aj v
tom čase ešte vždy vykonávané. Práce na stavbe však pokračovali aj napriek uvedenému, čoho
svedkom bol priamo žalobca a na uvedenú skutočnosť niekoľkokrát upozorňoval aj stavebný úrad. Dňa
7.12.2017 bola vykonaná súdom obhliadka na mieste, kde bolo zistené, že stavba je už omietnutá,
na stavbe sú už osadené okná, vybudovala sa dokonca studňa a funkčná žumpa, el.

rozvody boli čiastočne dokončené a stavba oplotená. Na pojednávaní dňa 14.11.2017 žalovaná v II.
rade potvrdila vedomosť o zákaze pokračovania v stavbe, ktorý však žalovaní vedome nerešpektovali.
Stavebný úrad opakovane konštatoval pokračovanie v stavebných prácach i napriek ich
priamemu a výslovnému zákazu. Žalovaní nerešpektovali ani stavebné povolenie vydané na základe
neplatného vydržania ako aj neplatnej notárskej zápisnice (rozsudok Okresného súdu Malacky č. k.

4 C 355/1999-174, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5 Co 131/2003, zo dňa
21.10.2003) a stavali svojvoľne a v rozpore s ním. Žalobca uviedol, že dva roky pred
vydržaním matka žalovaného v I. rade oslovila jeho matku s tým, že chce predmetný pozemok od
nej odkúpiť, matka žalobcu s tým nesúhlasila (viď vyjadrenie na pojednávaní dňa 26.2.2018). Žalobca
poukázal aj na to, že podľa súdnej praxe je v prípade neoprávnenej stavby na cudzom pozemku bez

významu, či bolo stavebné povolenie vydané. Z obsahu odvolania je zrejmé, že cieľom žalovaných
je v skutočnosti zabratie pozemku a dostavanie rodinného domu, ktorý by následne
využívali. Vzhľadom k počtu miestností (10) by mohol slúžiť aj na komerčné účely. Konanie žalovaných
tak zjavne (a žalovaní sa tým vôbec netaja) vždy smerovalo k postaveniu si domu na cudzom pozemku,
bez ohľadu na práva iných. Žalobca ďalej uviedol, že stavebný úrad obce Gajary už konštatoval, že

konanie žalovaných je neprípustným, že ku kolaudácii stavby nepríde. Nemožno tak hovoriť o účelnom
využívaní stavby a jej odstránenie (aj vzhľadom na okolnosti prípadu) je jedinou možnosťou ako uchrániť
práva a legalizáciou „neodmeniť“ niekoho za ich permanentné, svojvoľné a cielené porušovanie. V
právnej spoločnosti nemožno súhlasiť s názorom prezentovaným žalovaným v I. rade, že „...sa musí dať
obísť aj zákon, keď nie je iná možnosť“. Žalobca poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky

v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 19/09 striktne konštatuje, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia.
Vlastníctvo musí byť pokojne užívané a nerušené, pretože jednotlivec sa nemôže cítiť právne ani ľudsky
v bezpečí, ak je to naopak, dodáva ústavný súd. Zásahy do vlastníckeho práva zo strany žalovaných a
pokračovanie v stavbe napriek evidentným zákazom v tomto konaní (predbežné opatrenia ale aj zákazy
zo strany stavebného úradu) sú takým zásahom do zásad právneho štátu, že súd inú možnosť ako

nariadenie odstránenia stavby ani nemá. Ústavný súd opakovane dôvodil, že deliktuálne správanie
nemôže byť nikomu na prospech. Akékoľvek iné rozhodnutie ako odstránenie stavby, by v konečnom
dôsledku žalovaných odmeňovalo, a to legalizáciou ich nezákonného konania a doslova nemorálnym
a nezákonným „vyvlastnením“ pozemku. Samotná zásada účelnosti nemôže byť aplikovaná v prípade,
že škodca o škodlivosti svojho konania nielenže vedel, ale vedome, cielene a dokonca úmyselne konal

škodlivým spôsobom aj napriek jeho zákazu. V správaní žalovaných tak nikdy neexistovali žiadne
objektívne ani subjektívne okolnosti, na základe ktorých by priemerne rozumný človek nemal vedomosť
o neoprávnenosti svojho konania. Žalovaní poukazujú o. i. aj na údajné nedostatky podania, ktoré však
v odvolaní nešpecifikovali. Poukazujú pritom na rozhodnutia českých súdov, ktoré však netvoria anilen ustálenú súdnu prax. Súdna prax slovenských súdov opakovane dôvodila, že ochrany vlastníckeho
práva sa môže domáhať každý zo spoluvlastníkov aj samostatne (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 80/2002). Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

opakovane dôvodili, že odstrániť stavbu je povinný jej vlastník aj v prípade, že ju síce na základe
dohody s vlastníkom pozemku mohol postaviť, ale pozemok mohol užívať len dočasne. Po uplynutí
tohto času totiž stráca právo mať naďalej na pozemku vo vlastníctve iného umiestnenú stavbu, a teda
zasahuje do vlastníckeho práva iného. Ak súdy v takomto prípade nariaďujú odstránenie stavby, musí
byť uvedené aplikované aj pri zásahu do vlastníckeho práva účelovo a v hrubom rozpore s dobrými

mravmi. V prípade vykonateľnosti rozsudku žalobca poukázal na exekučný poriadok, ktorý v prípade
dobrovoľného nesplnenia si uloženej nepeňažnej povinnosti, stanovuje postup na jej vymoženie. Navyše
úlohou súdu určite nie je stanoviť povinnému každý krok pre splnenie povinnosti, ktorú mu uložil. Je
naopak povinnosťou žalovaných zabezpečiť všetky potrebné náležitosti pre jej splnenie. Iný výklad by
bol arbitrárnym. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v I. rade, vo vyjadrení neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré
by mali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu hospodárnosti
odvolací súd uvedené vyjadrenie žalobcovi už nedoručoval.

5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470

ods. l, ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, (ďalej len „C.s.p.“)], túto prejednal
bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p.
neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. apríla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli

strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1
C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

6. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal voči žalovaným odstránenia stavby, zriadenú na pozemku
v spoluvlastníctve žalobcu.

7. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia
§ 123, § 132 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a správne ustálil, že žaloba žalobcu je
dôvodná. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, súd prvej inštancie aj riadne

odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom
konania.

8. Podľa § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby") (1). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí
(2). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (3).

9.1. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému
nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník
zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla aj
nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané

povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Na
druhej strane však treba uviesť, že napriek tomu, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie v zmysle
citovaných predpisov, môže ísť o neoprávnenú stavbu.9.2. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi
stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku,
ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu. Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani

v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa odseku 3 citovaného
ustanovenia. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a
vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať: a) o
odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Predpokladom
uplatnenia tejto občianskoprávnej sankcie je zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka

pozemku stavebníkom, ako aj zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka v tom, že stavba
je neoprávnená. Predpokladom tohto spôsobu vyrovnania je aj to, že odstránenie stavby je účelné;
účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť
využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. b) O prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak
odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku,
na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne

súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Ak však žaluje o odstránenie stavby podľa
odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na odstránenie, iba na vyrovnanie
podľa odseku 2, t.j. prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas vlastníka. Podľa
niektorých názorov, ak vlastník s prikázaním stavby do jeho vlastníctva nesúhlasí, súd mu nemôže
prikázať stavbu za náhradu; v takomto prípade súd posúdi aplikáciu odseku 3 alebo žalobu musí

zamietnuť pre jej neopodstatnenosť. Podľa iných názorov súd nie je viazaný petitom, a preto ak nemôže
prikázať stavbu za náhradu, zriadi najmä vecné bremeno podľa odseku 3. Žalobu však nezamietne,
pretože tým by sa nevyriešil sporný právny vzťah do budúcnosti. Prikázanie neoprávnenej stavby
do vlastníctva vlastníkovi pozemku je nadobudnutím vlastníckeho práva na základe konštitutívneho
rozhodnutia občianskoprávneho súdu, ktorým na jednej strane zaniká vlastnícke právo neoprávneného

stavebníka k stavbe, a na druhej strane sa vlastník pozemku stáva aj vlastníkom tejto stavby. Súd musí
súčasne rozhodnúť o náhrade patriacej neoprávnenému stavebníkovi z titulu zriadenia stavby. Táto
náhrada sa musí opierať o cenové predpisy. V súčasnosti však nemožno vylúčiť
ani náhradu, ktorú v súlade s § 3 Občianskeho zákonníka určí súd s prihliadnutím na trhovú hodnotu
stavby. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným

stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3. V tomto odseku je dispozícia, ktorá sa musí použiť vtedy, keď
nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov.
Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka.
Ak súd mieni usporiadať pomery podľa odseku 3, vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú
zachované. Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k

pozemkom. Súd teda v žiadnom prípade nemôže svojím rozhodnutím opierajúcim sa o § 135c ods. 3
zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Súd v takom prípade na základe geometrického plánu
zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný
výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento nevyhnutný výkon vlastníckych práv
je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno opierať aj o citované ustanovenie.
Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať
analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa
použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to,
že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

10.1. V prejednávanom prípade, napriek spochybňovaniu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, na
ktorom sa nachádza stavba, odstránenia ktorej sa žalobca domáha, žalovanými, je nesporné, že žalobca
je spoluvlastníkom pozemku parc. reg. „C“ parc. G. v kat. území v obci Gajary, evidovanom
na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, v podiele 2/3. Uvedené je

výsledkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4 C 355/1999, v spojení
s konaním Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5 Co 1361/2003, táto skutočnosť vyplýva aj z verejnej listiny
(LV č. XXXX) na č. l. 10 spisu. Pokiaľ žalovaný v I. rade v odvolaní namieta, že v čase začatia stavby
mal k dotknutému pozemku vlastnícky vzťah, odvolací súd poukazuje na to, že stavebné povolenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.1999, pričom Okresný súd Malacky už dňa 14.9.1999 predbežným

opatrením uložil žalovanému v I. rade nevykonávať na dotknutom pozemku akékoľvek stavby. Žalovaný
v I. rade tak mal vedomosť o súdnom konaní, v ktorom bolo jeho vlastnícke právo k dotknutému
pozemku spochybnené a nedôvodne sa spoliehal, že bude v súdnom spore o určenie vlastníctva
pozemku úspešný. Jeho oprávnenie k dotknutému pozemku tak odpadlo, bolo časovo limitované, o čommal žalovaný v I. rade vedomosť. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné
považovať stavbu, ktorá je predmetom sporu, za neoprávnenú. Ako súd uviedol vyššie a ako bolo
zistené vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie, Okresný súd Malacky rozhodnutím č.

k. 4 C 355/99-34 zo dňa 14.9.1999, vykonateľným dňa 22.10.1999, zakázal žalovanému v I. rade
akýmkoľvek spôsobom nakladať s pozemkom parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/X, v kat. území v obci
U., evidovanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, najmä
nepreviesť na iného, nezriadiť závet, nezaložiť, nezaťažiť vecným bremenom a nevykonávať akékoľvek
stavby na ňom (č. l. 34 pripojeného spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4 C 355/99). Ďalej bolo

zistené, že obec Gajary ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad vydala dňa 21.2.2005
rozhodnutie č. j. SOÚ/00039/05/MP, ktorým s okamžitou platnosťou zastavila všetky stavebné práce na
stavbe rodinného domu žalovaných na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území Gajary (č. l.
95 spisu). Z listu obce Gajary zo dňa 23.3.2007, č. j. SOÚ/500/07/MP/519/3 (č. l. 98 spisu) vyplýva, že
stavebný úrad po vykonanom štátnom stavebnom dohľade výzvou zo dňa 26.4.2004 vyzval stavebníkov,
aby zastavili všetky stavebné práce na stavbe rodinného domu. Na základe štátneho stavebného

dohľadu vykonaného dňa 28.10.2004, v ktorom bolo skonštatované, že napriek výzve na zastavenie
stavebných prác stavebníci v nich pokračujú, bolo dňa 21.2.2005 vydané rozhodnutie, ktorým stavebný
úrad opätovne s okamžitou platnosťou zastavil všetky práce na stavbe rodinného domu. Stavebníci
rozhodnutie neprevzali, preto bolo dňa 3.8.2005 vydané nové rozhodnutie č. j. SOÚ/00039//05/MP,
v ktorom stavebný úrad s okamžitou platnosťou zastavil všetky práce na rodinnom dome. Doposiaľ

nebolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení zmien stavby pred dokončením, preto je v platnosti
rozhodnutie o zastavení všetkých prác na stavbe rodinného domu. Stavebný úrad vykonal obhliadku
na predmetnej stavbe a zistil, že stavebníci pokračujú v stavebných prácach a vydané rozhodnutia
stavebného úradu ignorujú.
10.2. Ako odvolací súd uviedol vyššie, poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi

neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon, súd nie je návrhom spôsobu
vyrovnania viazaný. Aktívna legitimácia svedčí vlastníkovi pozemku. Žalobca navrhol spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a stavebníkmi a to odstránenie neoprávnenej stavby, s prikázaním stavby
do jeho vlastníctva nesúhlasil. Súd má povinnosť takémuto návrhu vyhovieť, okrem, ak by odstránenie
stavby nebolo účelné. Účelnosť odstránenia stavby je treba posudzovať nielen z pohľadu účelnosti

odstránenia stavby a jej možného využitia, ale predovšetkým z pohľadu záujmov vlastníka pozemku,
najmä so zreteľom na účelnosť využitia pozemku jeho vlastníkom, ktorý môže svoj pozemok potrebovať
na inú stavbu alebo na iný, dôležitejší účel, než je práve neoprávnená stavba, ktorá je predmetom
sporu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaní v I. a II. rade
hruboporušilipráva vlastníkapozemku,keďnerešpektovalisúdnerozhodnutieonariadenípredbežného

opatrenia, ktorým súd zakázal žalovanému v I. rade nevykonávať akékoľvek stavby na pozemku v
spoluvlastníctve žalobcu a nerešpektovali viaceré výzvy ako aj rozhodnutia stavebného úradu, vydané
v rámci štátneho stavebného dohľadu, ktorým tento zastavil všetky práce na stavbe rodinného domu.
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že takéto konanie žalovaných nemôže
požívať súdnu ochranu. Pri obhliadke stavby vykonanej súdom prvej inštancie tento konštatoval, že

sa jedná o rozsiahlu stavbu, v štádiu hrubej stavby. Je zastrešená keramickou krytinou, na stavbe sú
osadené okná. Z vonkajšej strany je omietnutá, stavba nie je ukončená konečnou fasádovou omietkou.
Z vnútornej časti sa jedná o nedokončenú stavbu. Steny z vnútornej strany sú v niektorých častiach
omietnuté. Zastrešenie stavby je riešené dreveným krovom, na ktorom je drevené laťovanie - drevené
dosky. Stavba je bez sociálneho zariadenia, bez kúrenia, čiastočne odkanalizovaná. V hrubej stavbe sú

riešené prívody elektriny do jednotlivých miestností stavby. Rozvody sú čiastočne dokončené, v ďalšej
časti rodinného domu sú nedokončené. Súd prvej inštancie konštatoval, že na stavbe sa dlhodobo
nepracuje, z obhliadky je nepochybné, že na dokončenie stavby, v rozsahu v akom bola začatá, by
boli potrebné finančné prostriedky rádovo v rozsahu desiatok tisíc eur. Podľa názoru odvolacieho súdu
tak boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd vyhovel žalobe a rozhodol o odstránení stavby.

Tento záver podporuje skutočnosť, že žalovaní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vydaní
stavebného povolenia mali vedomosť o tom, že právo žalovaného v I. rade k pozemku, na ktorom
stavburealizovali,jespochybnené,vstavbepokračovalinapriekrozhodnutiusúduozákazevykonávania
akýchkoľvek stavieb na dotknutom pozemku ako aj po vydaní viacerých rozhodnutí stavebného úradu o
zastavení všetkých prác na stavbe rodinného domu. Uvedený záver podporujú aj skutočnosti, že stavba

nie je dokončená, vlastník stavby ani jeho rodina v stavbe nebývajú. Je treba prihliadnuť na skutočnosť,
že žalobca ako vlastník pozemku, ihneď po podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k dotknutému
pozemku, zakročil proti neoprávnenej stavbe návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým,
okreminého,navrholuložiťžalovanémuvI.radenevykonávaťnadotknutompozemkuakékoľvekstavby.Obrana žalovaného v I. rade, že táto povinnosť bola uložená len jemu a nie aj žalovanej v II.
rade, je prejavom nerešpektovania zákona a vlastníckeho práva iného. K námietke žalovaných, týkajúcej
sa zistenia hodnoty stavby, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaní na pojednávaní konanom dňa

14.11.2017, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania na č. l. 87 nasl. spisu, uviedli, že preukážu, že
hodnotastavbyjevznačnomnepomerekhodnotepozemkudoloženímznaleckéhoposudku.Vpriebehu
celého konania pred súdom prvej inštancie takýto znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie, do
spisu nedoložili, pričom odvolací súd poukazuje na to, že strana sporu zodpovedá za to, aby označila
dôkazy, resp. predložila dôkazy, preukazujúce jej tvrdenia. Ak neunesie dôkazné bremeno, má to pre

ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre stranu nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
Žalovanítakvkonanínepreukázalitakúhodnotustavby,ktorábymalazanásledok,napriekichchovaniu,
neúčelnosť jej odstránenia.
10.3. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku a žalobu o odstránenie stavby
musí podať nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 69/2006, podľa ktorého „Z charakteru podielu ako výrazu

vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil
protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je
preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych
zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb)“ a ktorý je aplikovateľný v otázke aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd uvádza, že v prípade žaloby

spoluvlastníka pozemku o odstránenie neoprávnenej stavby nejde o rozhodovanie o hospodárení
so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o ktorom rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
10.4. Žalovaní v odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ich návrhom, podľa ktorého
navrhli, aby súd prikázal pozemok do ich vlastníctva. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, s poukazom

na odôvodnenie v bode 10.2. tohto rozhodnutia, že takýto spôsob vysporiadania neoprávnenej stavby
na cudzom pozemku Občiansky zákonník neupravuje.
10.5. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní namietali, že odstránenie stavby je podmienené vydaním povolenia
stavebného úradu v zmysle § 88 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., pokiaľ nebolo v stavebnom konaní
(správne konanie) nariadené jej odstránenie, odvolací súd poukazuje na to, že takáto skutočnosť zo

znenia § 135c Občianskeho zákonníka nevyplýva a tvrdenie žalovaných tak nemá oporu v citovanom
zákone. Povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu, uložená súdom v súlade s § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, je najprísnejšou občianskoprávnou sankciou postihujúcou neoprávneného stavebníka za
jeho protiprávne konanie, na rozdiel od administratívnej sankcie odstránenia stavby podľa § 88 ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. z dôvodov taxatívne vymedzených v odseku 1 písm. a) až d). Odvolací

súd sa preto nestotožňuje ani s tvrdením odvolateľov, podľa ktorého vzhľadom na to, že príslušný
stavebný úrad nerozhodol o povolení o odstránení stavby, ani takáto povinnosť nie je obsahom výroku
rozsudku, je výrok rozsudku nevykonateľný. Vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie je jednoznačne
špecifikovaná stavba - rozostavaný rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. „C“, parc. č.
XXXX/X v katastrálnom území v obci Gajary, evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom

Malacky katastrálnym odborom, ktorú sú žalovaní povinní na vlastné náklady odstrániť. Rozsudok je tak
vykonateľný jedným zo spôsobov upravujúcich uspokojenie práv na nepeňažné plnenie podľa § 180 a
nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov.
10.6. Odvolatelia v odvolaní namietali, že dôkazy, na ktoré sa súd odvoláva vo svojom odôvodnení

rozsudku, vôbec neboli v tomto súdnom konaní vykonané, pričom neuvádzajú konkrétne, o ktoré dôkazy
ide. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie
výsluchomstránsporu,listinnýmidôkazmizaloženýmidospisustranamisporu,akoajobhliadkoustavby,
odstránenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha. Výsluch strán sporu vyplýva zo zápisníc na č. l.
87 a nasl., č. l. 198 a nasl., č. l. 239 a nasl. Vykonanie obhliadky je zrejmé zo zápisnice na č. l. 173 a

nasl. spisu. Pokiaľ ide o vykonanie listinných dôkazov odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia
§ 204 C.s.p., podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a
ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva,
že čítanie alebo oznamovanie obsahu listín nie je potrebné, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane

sporu v priebehu konania doručený (aj fikciou doručenia) a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou
spochybnené. Ako vyplýva z predloženého spisu, z č. l. 16, č. l. 72, č. l. 75, č. l. 99, č. l. 177, č. l.
198 a nasl., všetky listinné dôkazy doručené do spisu stranami sporu boli doručené protistrane a ichobsah nebol protistranou spochybnený. Odvolaciu námietku odvolateľov preto odvolací súd považuje
za nedôvodnú.
10.7. Odvolatelia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri tomto odvolacom dôvode ide o taký postup súdu prvej inštancie
pri hodnotení výsledkov dokazovania, pri ktorom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Takýto postup súdu prvej
inštancie nebol odvolacím súdom zistený. Súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení dôkazov podľa
§ 191 C.s.p. a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ktorým
postupom dospel aj k správnemu záveru o dôvodnosti žaloby.
10.8. Odvolatelia namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci náležite
zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval správny
právny predpis (zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník), pričom tento aj správne interpretoval a

zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolatelia v odvolacom konaní
nepredložili relevantný argument majúci súvis
s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre nich priaznivejšie
rozhodnutie.

11. Žalovaní napadli odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento uložil žalovaným
povinnosťuhradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%,oktorýchvýškerozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd poukazuje na to, že po prijatí
novej procesnej právnej úpravy, účinnej od 1.7.2016, má rozhodovanie o trovách konania dve štádiá.
Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. je povinnosťou súdu rozhodnúť najprv o nároku na náhradu trov konania

a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, rozhodnúť o výške trov konania, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej
inštancie rozhodoval o trovách konania už za účinnosti novej procesnej právnej úpravy, avšak znenie
výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, celkom nezodpovedná zneniu § 262 ods. 1
C.s.p.,keďžesúdprvejinštancieuložilžalovanýmpovinnosťuhradiťžalobcovitrovykonania,nerozhodol

tak o nároku na náhradu trov konania. Preto odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže
žalovaní sú ako manželia stavebníkmi stavby, ktorá je predmetom sporu, a majú v konaní postavenie
nerozlučných spoločníkov podľa § 77 C.s.p., súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % proti spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).