Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31P/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203303
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118203303.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudcomJUDr.JozefomŠulekomvovecinavrhovateľky:A..B.Z.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, XXX XX J., právne zastúpenej: JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom
Budovateľská 2, 821 08 Bratislava a manžela: A.. Z. Z., Z.., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX
J., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: 1. J. Z., nar. XX.X.XXXX, 2.
J. Z.F., nar. XX.XX.XXXX, 3. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom W. X., zastúpení procesným

opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania B. Z., nar. XX.XX.XXXX a Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v S. Ľ. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. Ľ. vo zväzku č.X, ročník
XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XX, r o z v á d z a.

II.Súd maloletédeti J.Z.,nar.XX.X.XXXX,J.Z.,nar.XX.XX.XXXXaE.Z.,nar.XX.XX.XXXX zveruje
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch so striedaním v pondelok

každého týždňa v roku od 14.30 hod. v predškolskom zariadení, neskôr v školskom zariadení a v
prípade sviatkov a dní pracovného pokoja, prázdnin v bydlisku toho rodiča, ktorému starostlivosť končí,
a to počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pričom otec bude vykonávať starostlivosť v párnom týždni.

Táto všeobecná úprava sa neuplatní počas obdobia, kedy budú maloleté deti v starostlivosti
a) otca:

- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 23.12. od 9.00 hod do 26.12. do 09.00
hod.,
- každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.30 hod do 02.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod,
- každý párny kalendárny rok dňa 02.01. od 18.00 hod do prvého dňa školského vyučovania po zimných
prázdninách 08.00 hod.
- každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od stredy predchádzajúceho zeleným

štvrtkom od 16.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do
08.00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 30.06. od 18:00 hod do 15.7 do 18:00 hod a
od 16.08. od 18:00 hod do 31.08. do 18:00 hod
- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 15.07. od 18:00 hod do 16.08 do 18:00 hod
b) a v starostlivosti matky

- každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 23.12. od 9.00 hod do 26.12. do 09.00
hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.30 hod do 02.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod,
- každý nepárny kalendárny rok dňa 02.01. od 18.00 hod do prvého dňa školského vyučovania po
zimných prázdninách 08.00 hod.
- každý párny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od stredy predchádzajúceho zeleným štvrtkom

od 16.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 08.00 hod.- každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 30.06. od 18:00 hod do 15.7 do 18:00 hod a
od 16.08. od 18:00 hod do 31.08. do 18:00 hod
- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 15.07. od 18:00 hod do 16.08 do 18:00 hod

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.

IV. Výživné sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

V. Maloleté deti budú mať trvalý pobyt u matky, matka bude oprávnenou poberateľkou rodinných
prídavkov na maloleté deti a otec bude poberateľom daňového bonusu na maloleté deti.

VI. Každý rodič je p o v i n n ý zabezpečiť mal. deťom bežnú stravu, ošatenie a hygienu v jeho
domácnosti.

VII. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 13.04.2018 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: J. Z., nar. XX.X.XXXX, J. Z., nar.
XX.XX.XXXX a E. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že maloleté deti budú zverené do jej starostlivosti a

otec detí bude zaviazaný platiť na ne výživné. Manželka odôvodnila návrh tým, že uzavrela s manželom
dňa XX. X. XXXX pred rímsko-katolíckym farským úradom v S. Ľ. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Mesta S. Ľ. vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod poradovým
č. XX. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov je v J. na
ulici S. XX, XXXXX J.. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti: J. Z., J. Z. a E. Z.. Maloletá J. v

súčasnosti navštevuje X. ročník a maloletý J. navštevuje X. ročník Y. S. A. W. A. K. J.. Maloletá J.
navštevuje krasokorčuľovanie a maloletý J. hokej, s ktorými športovými aktivitami sú spojené zvýšené
výdavky, nakoľko sa jedná o profesionálne športové kluby. Manžel zabezpečoval v minulosti fungovanie
domácnosti finančne a manželka sa starala a stará o domácnosť a deti. Vzťahy manželov boli spočiatku
harmonické a spolužitie bezproblémové. Postupom času však došlo k vzniku viacerých vážnejších

rozporov týkajúcich sa najmä hospodárenia manžela s financiami. Z dôvodu opakovaného meškania s
úhradou rôznych faktúr (voda, telefón, stravné pre deti), ako aj zistenia čerpania spotrebných úverov
a pôžičiek od fyzických osôb manželom bez vedomia manželky, manželka trvala na tom, aby faktúry
boli platené z jej účtu, aby nedošlo k omeškaniu a následným problémom. V marci minulého roka
bolo tiež z dôvodu manželkiných obáv zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Uvedené

problémy s finančným hospodárením medzi manželmi spôsobovali mnoho konfliktov a viedli postupne
i k rapídnemu zhoršeniu ich osobných vzťahov. Približne od januára minulého roku posielal manžel
na manželkin účet sumu 1.500,- eur, resp. niekedy na účet poslal 1.000,- eur a zostatok jej odovzdal
v hotovosti. Z týchto prostriedkov následne manželka hradila všetky výdavky súvisiace s fungovaním
spoločnej domácnosti a so starostlivosťou o deti (hypotéka, elektrika, voda, poistka na bývanie, internet,

koncesionárske poplatky, strava, oblečenie, stravné v škole, školné a pod.) ako aj spoločné dlhy. Počas
doby vyššie uvedeného spôsobu financovania domácnosti prostredníctvom účtu manželky sa nestávalo,
že by v domácnosti, či maloletým deťom niečo chýbalo. Vzájomné vzťahy medzi manželmi sa však stále
viac zhoršovali a manžel začal finančnú závislosť manželky a detí zneužívať, aby manželku "donútil
k poslušnosti." V domácnosti často chýbajú základné potraviny, avšak manžel deťom kupuje drahé

darčeky (napr. svietiace tenisky, trampolína a pod.) a chodieva s nimi na výlety a dovolenky. Predtým,
ako manželka manžela konfrontovala so spôsobom financovania spoločnej domácnosti, bol celý chod
domácnosti a starostlivosť o deti výlučne na nej. Po tejto konfrontácii však manžel začal svoje správanie
výrazne meniť. Veľakrát sa stalo, že cielene vyvolal konfliktnú situáciu a následne začal z tejto situácie
vyhotovovať zvukové, prípadne zvukovo obrazové záznamy. Začal sa deťom viac venovať, čo by bolo v

poriadku, pokiaľ by v jeho vzťahu s deťmi neboli čoraz viac badateľné prvky manipulácie a tiež ak by si
deti prostredníctvom vyššie uvedených darov nekupoval. Spolužitie manželov sa v dôsledku tohto jeho
správania stalo vysoko konfliktným a neúnosným tak pre manželku, ako aj pre maloleté deti, ktoré žijú v
neustálom strese, či budú mať druhý deň čo jesť. Manželka sa o pomoc s riešením situácie obrátila na
spoločných priateľov, ktorí sa pokúšali sprostredkovať medzi manželmi uzatvorenie dohody s tým, že títo

priatelia na obdobie jedného roka zabezpečia samostatné bývanie, v ktorom sa budú rodičia striedať,aby deti mohli zostať v ich domove. V rámci dohody manžel ústne súhlasil s tým, že by hradil pravidelne
na účet sumu 1.330,- eur mesačne a bol s deťmi dvakrát týždenne. Po viac týždňov trvajúcich snahách
o ustálenie konečných podmienok dohody však manžel oznámil, že s obsahom dohody nesúhlasí a

túto neuzavrie s odôvodnením, že príčina problémov v manželstve nastala z dôvodu, že sa manželka
odvrátila od Boha. Manželka sa priebežne snažila vzniknutú situáciu vyriešiť nielen prostredníctvom
spoločných priateľov, ale aj mediáciou prostredníctvom katolíckeho kňaza a prostredníctvom párovej
terapie, avšak tieto pokusy ostali pre nespoluprácu zo strany manžela bezvýsledné. Manželia tiež
absolvovali psychologické vyšetrenie, z ktorého záverov vyplýva, že manžel má narcistickú štruktúru

osobnostiajeemočnenestabilný-impulzívnytyp.Vmarcitohtorokasamanželzospoločnejdomácnosti
odsťahoval do podnájmu v I., pričom konkrétna adresa ani žiadne ďalšie podrobnosti nie sú manželke
známe. Financovanie domácnosti manžel eliminuje na minimum a hradí výlučne výdavky, ktoré sám
uzná za vhodné. Deťom často chýbajú základné potraviny a hygienické potreby, následne však s
nimi chodieva na výlety (napr. návšteva Legolandu) a dovolenky a kupuje im drahé spotrebné veci.
Manžel má pritom dostatok finančných prostriedkov, čo deklaruje vlastnou životnou úrovňou. Bol jediným

spoločníkom a konateľom obchodných spoločností I. Z., S..X..F.., U.F.: XXXXX XXX a L., S..X..F.., U.:
XXXXXXXX, ktoré účelovo vo februári 2018 previedol na svoju matku O. Z., ktorá bude mať v júli tohto
roka 70 rokov. Taktiež je aktívny v občianskom združení L., ktoré realizuje projekt A. L. a z ktorého má
tiež značný majetkový prospech. Finančné pomery manžela sú výrazne nadštandardné napriek tomu, že
sa cielene zbavuje oficiálnych zdrojov príjmu. Skutočnosť, že manžel je schopný zabezpečiť deťom ich

doterajšiu životnú úroveň je preukázaná aj tým, že mu dlhodobo nerobilo problém pravidelne prispievať
manželke na účet sumou 1.500,- eur mesačne a v procese nastavovania podmienok dohody súhlasil aj
s tým, že bude manželke prispievať sumou 1.330,- eur mesačne. Navrhovateľka bola v uvedenom čase
na rodičovskej dovolenke s maloletou E. a jej jediným stabilným príjmom bol rodičovský príspevok a
prídavky na deti, v sume celkom cca 280,- eur. Aktuálne si manželka intenzívne hľadá zamestnanie, aby

dokázala zabezpečiť základné životné potreby seba a svojich detí. Navrhovateľka požadovala výživné
na maloleté deti vo výške 500,- eur na každé so starších detí a 250,- eur na najmladšie dieťa.

2.Manželsaknávrhuvyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa21.05.2018,kdeuviedolžemanželstvobolo
spočiatku harmonické, až na drobné nezhody, ktoré manželia vždy vedeli vyriešiť. Manžel zabezpečoval

fungovanie rodiny po finančnej stránke a zároveň sa riadne staral o deti (vozil ich do školy, zo školy, na
krúžky, sprevádzal ich na súťaže, trávil s nimi čas po práci, ako aj voľný čas) a spoločnú domácnosť.
Manželkapočastrvaniamanželstvanepracovala(okremzamestnania,ktorémalajedenmesiacvoktóbri
2017 a blokovej výučby na vysokej škole D. Q. K. X.; manželka tiež bola značné obdobie manželstva
na materskej a rodičovskej dovolenke). Manžel sa snažil vyhovieť manželke vo všetkom, čo si priala.

Manželka mala svojský prístup a neakceptáciu svojich požiadaviek zo strany manžela nebola schopná
prijať. Viackrát manželovi hrozila rozvodom alebo odchodom zo spoločnej domácnosti, ak neurobí to,
čo požaduje (prvýkrát odišla zo spoločnej domácnosti v roku 2012 bez detí s tým, že sa už sa nevráti,
pričom ju manžel aj s jej bratom našli na letisku v I., odkiaľ sa po niekoľko hodinovom prehováraní vrátila
domov). Manžel sa preto snažil vo všetkom ustupovať a pristúpil takmer na všetko, čo od neho manželka

požadovala. Veril, že toto je cesta ako manželstvo urobiť šťastným, aj keď teraz vidí, že jeho prístup
nebol správny. Z pohľadu manžela bolo manželstvo harmonické a fungujúce až do novembra 2016, kedy
sa začali objavovať zásadnejšie nezhody medzi manželmi. Hlavným dôvodom boli finančné otázky a
hospodárenie s financiami, keďže snom manželky bolo mať rodinný dom (presne taký, ako si vysnívala,
v drahej štvrti v J.). Manželka vždy presadzovala život na vyššej úrovni a na tomto trvala aj počas a

po výstavbe rodinného domu, kedy výdavky rodiny podstatne vzrástli (s výstavbou začali v roku 2014 a
dom bol dokončený koncom roka 2016; výstavba značne vyčerpala financie rodiny). Manželka nebola
schopná akceptovať potrebu zníženia niektorých (nie nevyhnutných) výdavkov rodiny. Príčinou nezhôd
medzi manželmi tak nebolo hospodárenie manžela s financiami, ako to tvrdí manželka, ale požiadavky
manželky, ktoré prekračovali rozpočet rodiny. Manžel sa jej snažil vyhovieť po všetkých stránkach, snažil

sa jej splniť sen, aby manželstvo bolo šťastné a preto bol nútený vziať si úvery a tiež si príležitostne
požičal peniaze od tretích osôb, pričom pôžičky podľa dohody postupne splácal, podľa toho, aký príjem
dosiahol. Splátky úverov mal manžel pod kontrolou a tieto boli vždy na čas zaplatené. V novembri 2016
sa manželovi začalo menej dariť v podnikaní (prišiel o zákazky na nasledujúci rok) a následne mal
aj zdravotné problémy (vykĺbená kľúčna kosť) a preto nemohol hradiť všetky výdavky rodiny tak, ako

dovtedy (rodina sa teda musela "uskromniť"), čo sa manželke nepáčilo a táto skutočnosť bola začiatkom
vážnejších problémov v manželstve. V tomto období manžel súhlasil (v prípade, ak by to neurobil,
manželka trvala na rozvode manželstva) s požiadavkou manželky, aby úhrady výdavkov realizovala ona.
Manžel dal manželke na začiatku mesiaca od 1000 do 1500 EUR (podľa toho, aké boli jeho možnosti),pričom z týchto finančných prostriedkov, ako aj z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, ktoré
boli (a aj sú) poukazované na účet manželky, manželka realizovala úhrady (hypotéka, náklady na
bývanie, t.j. spolu cca 600 EUR, stravu deťom v škole, pričom mala uhrádzať aj ostatné potreby rodiny).

V tomto období sa však ukázalo, že manželka nie je schopná hospodáriť tak, aby všetky potreby rodiny
boli zabezpečené. Tvrdenie manželky, že v období, keď ona realizovala platby, boli všetky potreby rodiny
zabezpečené, nie sú pravdivé - manželka už okolo 18. dňa v mesiaci nemala žiadne peniaze na stravu
a základné potreby rodiny a preto manžel musel na tieto potreby vynakladať ďalšie finančné prostriedky
(a musel si tak požičiavať finančné prostriedky od známych). Z týchto dôvodov manžel opätovne začal

úhrady robiť sám, a to od mája 2017. Manželka znovu otvorila otázku rozvodu a výživného. Viackrát
uviedla, že ak jej manžel peniaze posielať nebude podá návrh na súd. Následne sa vyhrážala, že
odíde a už nikdy sa nevráti, pričom viackrát z domu aj odišla. Už v júni 2017 manželka chcela natrvalo
odísť z domu (manželovi sa vyhrážala, že odíde a už nikdy sa nevráti), avšak svoj postoj prehodnotila.
Následne odišla na psychoterapeutický výcvik na 5 dní a keď sa vrátila požadovala od manžela peniaze
v sume 50000 EUR na vyplatenie, s tým, že po úhrade tejto sumy odíde a nechá manželovi dom aj

deti. Neskôr svoju požiadavku zmenila, chcela síce odísť, ale požadovala od detí, aby išli s ňou, čo
deti odmietli. Nasilu si zobrala dcéru E.. Situáciu, ktorá v ten deň vznikla, účelovo prekrútila vo svoj
prospech, išla k lekárke a začala pred známymi rozširovať, že ju manžel napadol (čo nie je pravda).
Po odchode manželky sa situácia na čas upokojila. Známi poskytli manželke bývanie a v lete 2017 sa
manželia v starostlivosti o deti striedali (cca v trojdňových intervaloch). V tomto období sa manželia za

pomoci známych pokúšali napätú situáciu riešiť. Navštívili aj mediátora a psychológa. V júli 2017 manžel
pristúpil aj na požiadavku manželky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
bolo zrušené v apríli 2017. Manželka sa v septembri 2017 vrátila do spoločnej domácnosti z dôvodu, že
ľudia, ktorí jej poskytli bývanie, už viac neboli ochotní jej ho aj naďalej poskytovať (zistili, že manželka
im ohľadom vzťahu medzi manželmi, ako aj ohľadom vzťahu otca a detí a starostlivosti otca o deti,

klamala). Odvtedy sú vzťahy v spoločnej domácnosti komplikované. K ďalšiemu zhoršeniu vzťahov
došlo koncom roka 2017, kedy manžel zistil, že jeho príjem, ktorý dosahoval z podnikania mu sotva
stačí na vykrytie splátok úverov a pokrytie základných potrieb rodiny. Následne s ním (s účinnosťou od
začiatku roka 2018), spoločnosti, ktoré mu prinášali takmer celý obrat v jeho spoločnostiach, ukončili
spoluprácu. Manžel musel riešiť stratu významných klientov v rámci svojho podnikania, v ktorom už

nebol schopný dosahovať príjem na zabezpečenie potrieb rodiny a preto sú tieto spoločnosti aktuálne
v likvidácii. Tejto zmenenej situácii sa museli prispôsobiť aj výdavky rodiny, čo opätovne narazilo na
výraznú nespokojnosť manželky a nezáujem o riešenie danej situácie v záujme maloletých detí. Manžel
nikdy nezneužíval finančnú závislosť manželky, aby ju "donútil k poslušnosti" tak, ako to ona vo svojom
návrhu tvrdí. Manžel len chcel, aby príjem, ktorý bol schopný do rodiny priniesť, postačoval na úhrady

potrieb rodiny a už nemohol (v záujme detí) ustupovať ďalším neúmerným požiadavkám manželky.
Manžel sa vždy snažil a stále sa aj snaží najprv pokryť základné potreby detí a rodiny a až následne
sa kupujú ostatné potreby. To, že by v domácnosti chýbali potraviny, kým manžel deťom kupoval drahé
hračky, chodil s nimi na drahé výlety a dovolenky, nie je pravda. Rovnako nie je pravda, že deti majú
obavu, že na druhý deň nebudú mať čo jesť. Nie je pravdivé, ani tvrdenie manželky, že dovtedy, ako

manžela konfrontovala so spôsobom financovania spoločnej domácnosti, bol celý chod domácnosti,
ako aj starostlivosti o deti na nej. Je pochopiteľné (vzhľadom na to, že manželka bola na materskej
dovolenke, resp. nepracovala), že trávila viacej času doma. Manžel sa však aj v tomto období riadne
staral o deti, aj spoločnú domácnosť, rovnako ako aj v súčasnosti. Nič vo vzťahu k deťom a starostlivosti
o ne sa v súvislosti s konfliktami s manželkou nezmenilo. Otec deti vozí do školy a zo školy, na krúžky,

venuje sa im, deti sprevádza na súťaže, trávi s nimi voľný čas, varí im (manželka nevarí). Momentálne
keďže je manžel nezamestnaný, zabezpečuje všetku starostlivosť o deti, okrem toho čo už bolo uvedené
varí aj cez týždeň (v dobe, keď pracoval varil len cez víkendy), perie a zabezpečuje všetky potreby detí
a domácnosti. Zároveň hradí aj výdavky na bývanie, stravu, oblečenie, hygienické potreby a záujmové
aktivity detí. Manžel považuje súčasnú situáciu v spoločnej domácnosti za neúnosnú a vážne škodiacu

deťom. Manželka deti zaťahuje do konfliktov medzi rodičmi, snaží sa ich presviedčať o tom, že si musia
vybrať s kým chcú byť, či s ňou alebo s otcom. Keď sa jej niečo nepáči odíde preč, bez toho, aby uviedla
kde ide a kedy sa vráti (ak manžel chce tieto informácie vedieť, musí sa pýtať detí, lebo manželka s
ním nekomunikuje). Nerieši, čo počas jej neprítomnosti bude s deťmi a otca nekontaktuje. Vie, že otec
sa (tak ako vždy) o deti dobre postará. Manželka v súčasnosti pracuje, často krát sa po práci nevráti

domov, odíde aj na niekoľko dní, prípadne sa vráti až keď deti spia. Otec však aj napriek uvedenému,
rešpektuje rodičovskú úlohu matky a jej dôležitosť v živote detí. Otec má s deťmi veľmi dobrý a láskyplný
vzťah, vedie ich športu a po všetkých stránkach vie zabezpečiť starostlivosť o ne. Aktuálne deti prežívajú
stresové obdobie, čo má na ne výrazne negatívny dopad. Manžel deti nemanipuluje, ani si ich nekupujedrahými hračkami. To práve manželka sa snaží vyvolávať pred deťmi hádky, deti doslova citovo vydiera
a spôsobuje deťom stres. Manžel žiadne konflikty pred deťmi nevyvoláva, privítal by riešenie konfliktov
výlučne medzi manželmi, bez prítomnosti detí, čoho však manželka nie je schopná. Z pohľadu manžela

je príčinou súčasných napätých vzťahov to, že prestal manželke vo všetkom ustupovať a v záujme detí,
akceptovať jej neúmerné finančné požiadavky. Tiež skutočnosť, že manželka sa nevie vysporiadať s
poklesom príjmu na strane manžela. Pokiaľ ide o manželkou tvrdené závery psychológa o osobnosti
manžela,jenevyhnutnépodotknúť,žeumanželaanináslednýmivyšetreniamižiadnypsychickýproblém
potvrdený nebol. Tiež je potrebné poznamenať, že vyšetrenia sa zúčastnila aj manželka, ktorá však

zrejme účelovo nespomína závery z jej psychologického vyšetrenia. Tvrdenie manželky, že sa manžel
odsťahoval do podnájmu v I., je nepravdivé (manžel bol mimo spoločnej domácnosti jeden mesiac na
prelome februára a marca 2018, nakoľko veril, že to pomôže náprave vzťahu; keďže žiadny progres
nenastal vrátil sa do spoločnej domácnosti). Manžel býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi
a manželkou a naďalej financuje prevažnú časť potrieb rodiny, pričom sa o deti aj stará. Podľa názoru
manželarozvodmanželstvaniejeriešením,alejejlenúnikomzovzťahovejkrízy,ktorúpodľajehonázoru

je možné prekonať. Napriek nezhodám a nedorozumeniam, ktoré sa v manželstve vyskytli, je manžel
presvedčený o tom, že manželstvo nie je trvalo rozvrátené a že by ho bolo možné zachrániť, pokiaľ by
bol o to záujem na oboch stranách, a to prípadne aj za pomoci odborníkov, ktorí by manželom pomohli
riešiť ich problém. Manžel má záujem o záchranu manželstva a rodiny, aj v záujme troch maloletých
detí, ktoré pre svoj zdravý vývoj potrebujú kompletnú rodinu. Manžel je v súčasnosti evidovaný na úrade

práce (keďže bol nútený ukončiť podnikanie) a aktívne si hľadá prácu, pričom zároveň zabezpečuje
aj všetku starostlivosť o deti. Manžel má od 01. 07. 2018 prisľúbenú prácu v J.. V roku 2017 manžel
dosahoval z podnikania (živnosť + obchodné spoločnosti L. S..X..F.. a I. Z. S..X..F..) príjem ume cca 1000
až 1300 EUR mesačne a mal pracovný pomer v spoločnosti L. S..X..F.., kde mu bola vyplácaná mzda
v sume 230 EUR mesačne. Manželka je v súčasnosti zamestnaná (od začiatku mája 2018). Manžel o

názve zamestnávateľa nemá vedomosť, pričom manželka by, podľa toho, čo uviedla manželovi, mala
dosahovať príjem v sume 1250 EUR brutto mesačne. Pokiaľ ide o manželkou uvádzané výdavky, manžel
súhlasí s vyčíslením výdavkov na "Dom" tak, ako ich v rozpise výdavkov uvádza manželka, okrem
výdavku na vodu, ktorý je v sume 15 - 20 EUR mesačne (nie 43 EUR). Manžel tiež rozporuje výdavok
na vitamíny a doplnky pre športovcov, ktorý manželka vyčíslila v sume 25 EUR mesačne. Manžel platí

splátku v sume 237 EUR mesačne na motorové vozidlo, ktoré užíva manželka. Otec ďalej rozporoval
výdavkynamaloletédetivsumáchtvrdenýchmatkouasúčasnenavrholzveriťmaloletédetidostriedavej
osobnej starostlivosti.

3. Súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch základ návrhu a úvodné vyjadrenie otca, pričom konštatuje,

že v zásade obe strany zotrvali na svojich tvrdených skutočnostiach, až do konečného rozhodnutia.
Súd nariadil viaceré pojednávania vykonal rozsiahle dokazovanie, a to návrhom č.l.1-2, rodnými
listami č.l. 4-6, sobášnym listom č.l. 7, rozpisom výdavkov č.l. 8-9, výdavkami na J. č.l. 10, výpisom
zo živnostenského a obchodného registra č.l. 11-13, vyjadrením manžela č.l. 32-41, potvrdením o
osobných, zárobkových a majetkových pomeroch č.l. 43-48, výpisom z bankového registra č.l. 49-57,

oznámením a faktúrami č.l. 58-59, čestným prehlásením č.l. 64-66, daňovým priznaním č.l. 68 až 85,
mzdovými listami č.l. 87-92, faktúrami č.l. 93-94, výdavkami na dcéru č.l. 95, potvrdením o spolupráci
č.l. 96, potvrdením o osobných majetkových a zárobkových pomeroch č.l. 99-101, vyjadrením manželky
č.l. 105-106, čestným prehlásením č.l. 108-110, čestným prehlásením č.l. 111-112, 113, dohodou č.l.
121, emailami č.l.114-125, vyjadrením matky č.l. 127-128, inzerátom č.l. 133, vyjadrením k návrhu na

neodkladné opatrenie č.l.144-149 sms komunikáciou č.l. 150-152, 165, 169, 188-189, 195, č.l.347-352,
emailami č.l. 153-164, 166,189-195, výdavkami č.l. 170, rozhodnutím 20C/105/2018 č.l. 178-183,
vyjadrenímmatkyč.l.184-186,Znaleckýmposudkomč.l.233-253,výpismizúčtovč.l.279-305,dohodou
o vyporiadaní BSM č.l 309-317, nájomnou zmluva č.l. 321-325, vyjadrením matky zo dňa 10.03.2019,
výpismi z účtu 359- 382, potvrdením o príjme otca č.l. 383, SMS komunikáciou č.l. 384-386, zápisnicou

z ÚPSVaR č.l. 388, posudkami na maloleté deti od základnej školy č.l. 389-391, vyjadrením matky
vrátane príloh č.l. 398-449, vyjadrením manžela č.l. 450-457, podaním ÚPSVaR, záznam o podaním
matky č.l. 460, vyjadrením matky č.l. 462-470, vyjadrením matky č.l. 472-542, č.l. 558 odpoveďou
spoločnosti Z., č.l. 560, odpoveď spoločnosti I. M., odpoveďou od p. O. G. č.l. 562, vyjadrením otca
č.l. 563- 593- vrátane príloh, odpoveďou od Štatistického úradu č.l. 612, vyjadrením otca č.l. 619-

637, prehľadom platieb č.l. 636, stanoviskom matky č.l. 643-644, Znaleckým posudkom č. 10/2019
č.l. 649-663, psychologickým vyšetrením č.l. 668, vyjadrením matky č.l. 669-670, správou ÚPSVaR
zo dňa 28.08.2019, zápisnicou č.l. 687, emailom právneho zástupcu matky č.l. 688, návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp.zn. 39P 26/2018 podaným na súde 04.09.2019č.l. 698-699, trestným oznámením otca, doplnenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia č.l.
700-701, vyjadrením matky č.l. 710-714 zo dňa 07.10.2019, emailovou komunikáciou medzi otcom
a právnym zástupcom matky č.l. 715, čestným prehlásením č.l. 716, emailovou komunikáciou. č.l.

717, čestným prehlásením č.l. 718, Znaleckým posudkom č. 10/2019 č.l. 719-733, opisom osobnosti
č.l. 735-737, Znaleckým posudkom č. 19/2019 č.l. 737-747, čestným prehlásením č.l. 748, fotografiou
vozidla749,vyjadrením-fotografiou č.l.750-753,správou ÚPSVaRč.l.756-757,záverečnou správou z
mediačného procesu 758- 759 lustrácia príjmov matky v Sociálnej poisťovni y č.l. 763, lustrácia príjmov
otca v Sociálnej poisťovni č.l. 764, absenciami detí v škole č.l. 775 č.l. 776, správou zo Základnej školy

zo dňa 17.10.2019, správou o maloletej E., lekárskou správa zo dňa 19.11.2019, ako aj vyjadreniami
a výsluchmi manželov a výsluchmi starších maloletých detí.

4. V konaní bolo sporné, či manželstvo je trvalo rozvrátené, kde manžel uvedené v rámci konania
popieral. Ďalej v konaní bola sporná otázka starostlivosti, a to najmä, či maloleté deti majú byť
zverené niektorému z rodičov, alebo majú byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na

osobnostné a charakterové vlastnosti oboch rodičov, ako aj ich rodičovské kompetencie. V nadväznosti
na uvedené bolo súčasne sporným, či má byť určené výživné, a ak áno v akej výške, nakoľko
navrhovateľka počas celej doby konania sporovala výšku príjmu manžela. Matkin príjem bol počas
konania nesporný. Spornými boli aj výdavky na maloleté deti, čo do výšky výdavkov tvrdených matkou
v konaní.

5. Súd posúdil ako prvé, či sú splnené podmienky pre rozvod manželstva aj s ohľadom na skutočnosť,
že súd je povinný chrániť manželstvo a k rozvodu len v odôvodnených prípadoch. Vec, čo do tejto časti
posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods.1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne.

12. K rozvodu manželstva. Súd navrhovateľke a manželovi uvádza, že nevypisoval súd jednotlivé
vzájomné ataky, ani neopisoval trestné oznámenia, resp. tvrdenia strán o konaní druhého, nakoľko

uvedené si môžu strany prečítať v súdnom spise, ktorým sa názory oboch na toho druhého prelínajú
od začiatku, pričom sa zameral zhodnotenie predpokladov rozvratu a rozvodu v súlade s ustanoveniami
zákona o rodine. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a
trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa
manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust.

§ 18 a 19 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované
rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.
Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa
má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytváraťzdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre
vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností
sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili

priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. V
danej veci súd konštatuje, že manželia netvoria už životné spoločenstvo, keďže prakticky už rok spolu
nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spoločne deti, nekomunikujú spolu (s výnimkou súdnych
pojednávaní), prakticky sa nestretávajú. Stretnutia sú len pri odovzdávaní najmladšej dcéry, a to niekedy
aj za asistencie polície. Manželia sa v danej situácii nie sú schopní dohodnúť ani na najzákladnejších

otázkach v rodine. Vzhľadom na rozsah vzájomných konfliktov, ktoré v konaní boli preukázané jednak
vystúpeniami na pojednávaniach, resp. veľkým počtom vzájomne podaných trestných oznámení, ako aj
celkových konfliktoch v základných otázkach súd je toho názoru, že rozvod manželov je v súčasnosti
aj v najlepšom záujme maloletých detí v záujme stabilizovania ich situácie. V danej veci súd pri
zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívali v nezlučiteľných
povahových rozdieloch a názorových nezhodách medzi manželmi a v nedostatočnej snahe oboch

manželov vyriešiť vzájomné názorové nezhody, ktoré začali časom prevládať nad vzájomnými citmi.
Súd konštatuje, že navrhovateľka sa dlhodobo starala o rodinu, pričom si popritom doplnila vzdelanie.
Manžel zabezpečoval rodinu finančne, pričom navrhovateľka rešpektovala jeho postavenie v rodine.
Vzhľadom na dokončenie vzdelania navrhovateľky v spojení s narodením tretieho dieťaťa, ako aj
finančne náročnej výstavby rodinného domu, ktorá okrem finančnej náročnosti bola spojená aj s

časovou vyťaženosťou oboch manželov. Obaja manželia v určitom momente stratili toleranciu voči
druhému partnerovi a začali sa zameriavať na negatívne stránky osobnosti druhého a vzájomného
života, čo vyústilo do postupnej degradácie vzťahu na súčasný stav. Vzhľadom na vlastnú vyťaženosť a
frustráciuobochmanželov,anijedennedokázalvrozhodujúcichmomentochkonaťvsúladesozásadami
stanovenými v §18 zákona o rodine a vzájomný vzťah nastúpil od roku 2016 cestu úpadku. Manželia

sa síce snažili (každý po svojom) riešiť uvedenú situáciu, avšak nevhodným spôsobom, pričom aj
pri zásahu odborníkov vzhľadom na vlastné vzdelanie a skúsenosti neboli ochotní (ani jeden) zmeniť
svoje správanie a postoje pre záchranu manželstva. K úplnému rozvratu zásadným spôsobom prispela
zmena životných postojov, kde manžel prešiel od spôsobu spolužitia, kde sa najskôr snažil manželke
vo všetkom vyhovieť, ku prehnane kritickému postoju a taktike spolužitia, resp. riešenia problémov

kto z koho, resp. z tolerantného a chápajúceho prístupu k striktnému asertívnemu bojovému prístupu.
Rovnako navrhovateľka, ktorá bola chápajúcou, rešpektujúcou a tolerantnou manželkou starajúcou sa
o rodinu, sa zmenila na asertívnu, kritickú, netolerantnú a nepodporujúcu manželku. Súd má za to,
že uvedeným spôsobom vnímali obaja manželia seba navzájom, a takto vyhodnotil príčiny rozvratu aj
súd s prihliadnutím na viaceré trestné oznámenia, ktoré boli podané manželmi, resp. návrh na zákaz

vstupu do domu, resp. účelové prevody podielov na nehnuteľnosti, do ktorej má manžel zákaz vstupu.
Za takéhoto stavu -vzájomného nepochopenia potrieb druhého a tolerancie, postupne vzniklo medzi
manželmi odcudzenie v takom rozsahu, že rozvrátenie životného zväzku oboch manželov sa stalo
podľa názoru súdu prakticky nezvratné, resp. len ťažko prekonateľné za súčasného stavu. Manželia
neboli ochotní si navzájom tolerovať vzájomné názory a pohľady na život, a nakoniec ani jeden

druhého. Z uvedeného nakoniec vyplynul nedostatok vzájomnej úcty medzi manželmi, a to aj ako
rodičmi detí. Súd konštatuje, že podľa jeho názoru, tak manžel ako aj navrhovateľka neprijali postupné
zmeny v správaní partnera vyvolané novými životnými situáciami, prestali si byť oporou a stali sa
nepriateľmi prakticky vo všetkom. A tak ako sa postupne vytratila prvotná vzájomná láska vytratilo sa
vzájomné porozumenie a narastali vzájomné problémy. Súd uvádza, že tolerancia vo vzájomnom vzťahu

predstavuje obrusovanie vzájomných názorov a prispôsobovanie sa partnerov jeden druhému, pričom
toto sa v uvedenom manželstve vytratilo. Uvedené skutočnosti mali za následok len ďalšie odcudzenie
medzi manželmi, pričom vzhľadom na dĺžku a hĺbku uvedeného odcudzenia je nepravdepodobná
možnosť obnovenia manželského spolužitia (zo strany navrhovateľky). Tak, ako je manželstvo pri
svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok

podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť
zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov, ktorý v konaní
bol jednoznačne preukázaný. Navrhovateľka od počiatku konania prezentovala jednoznačné a pevné
rozhodnutiesarozviesť,pričompodľanázorusúduniejepredpokladzmenyjejpostoja.Zuvedenéhomal
súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel, preto manželstvo účastníkov konania, ktorého uzavretie mal
preukázané sobášnym listom na č.l. 7 rozviedol. Súd konštatuje pre obe strany, že hoc obaja stratili
toleranciu a úctu k tomu druhému je potrebné si uvedomiť, že základnú úctu musia mať k druhému
rodičovi vzhľadom na potreby maloletých detí, ktoré potrebujú mať oboch rodičov, a preto je neprípustné,aby rodičia osočovali, resp. starali sa o druhého rodiča, alebo ho akokoľvek pred deťmi hodnotili, urážali,
dehonestovali jeho dôstojnosť, resp. ho ponižovali, alebo aby v deťoch vyvolávali neodôvodnený strach
z druhého rodiča. Akékoľvek takéto konanie sa v budúcnosti negatívne odzrkadlí na deťoch a ich

správaní. Súd uvedené konštatuje, zvlášť k situácii, kedy deti reálne u matky nejaký čas neboli. Keď súd
manželstvo rozviedol, zameral sa v ďalšom na otázku zverenia maloletých detí, pričom v tejto časti vec
posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

21. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodnevyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

24. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

25. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa

27. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

28.Podľa§43ods.1Zákonaorodine(ďalejlen„ZR“),maloletédieťa,ktoréjeschopnésohľadomnasvoj

vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

29. K úprave rodičovských práv a povinností. Podľa § 100 zákona č.161/2015 Z.z., je s konaním o
rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva
na čas po rozvode. Súd konštatuje, že od začiatku konania navrhovala matka zverenie detí do svojej
starostlivosti. Otec na začiatku konania navrhol zveriť deti do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, resp.
do striedavej osobnej starostlivosti. Neskôr v priebehu konania už otec žiadal zverenie detí do svojej

výlučnej osobnej starostlivosti.

30. Súd konštatuje, že neodkladným opatrením č.k. 39P/26/2018-181 zo dňa 23.01.2019 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/28/2019-299 zo dňa 30.04.2019 boli maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bolo upravené stretávanie tak, že bol oprávnený

sa s nimi stretávať každý párny týždeň kalendárneho roka od štvrtka 16.00 hod. do pondelka 8.00 hod.
nepárneho týždňa a každý nepárny týždeň od stredy 18.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. s tým, že
otec si maloleté deti prioritne prevezme v školskom zariadení a ak sa deti nebudú nachádzať v tom
čase v školskom zariadení, prevezme ich pred bydliskom matky a po ukončení styku deti odovzdá do
školského zariadenia a v prípade, že deti v tom čase nepôjdu do školského zariadenia, odovzdá ich pred

bydliskom matky. Súčasne bolo rozhodnutím upravené stretávanie aj počas letných prázdnin. Uvedená
úprava reálne funguje už len pri najmladšej dcére, pričom pri maloletom J. fungovala do konca augusta
2019, od kedy sa nachádza v starostlivosti otca, a pri J. fungovala do konca septembra 2019 od kedy
je aj táto reálne v starostlivosti otca. Od uvedeného času do dňa vyhlásenia rozhodnutia maloletá J. a
J. reálne matku nenavštívili.

31. Súd v rámci konania nariadil znalecké dokazovanie, pričom z obsahu znaleckého posudku č. X/
XXXX č.l.233-253 znalca A.. D. Y. vyplynuli nasledovné závery: „Vzťah J. aj J. k obom rodičom je podľa
znaleckého posudku srdečný, stabilná a pevný. Matka v čase znaleckého skúmania bola vzťahovoprimárnou osobou a otec bol druhou najvýznamnejšou osobu pre maloleté deti. Matka sa v záťažových
situáciách môže rozhodovať iracionálne a posudzovať situácie katathýmne pod vplyvom afektu. Otec
zase pri nedostatku uznania a obdivu sa stáva emočne labilným s vyjadrovaním hnevu a naliehaním na

akceptáciu názorov. Otec detí prežíva voči matke dlhodobo frustračný hnev. Znalec ďalej uviedol, že deti
v čase znaleckého skúmania neboli indoktrinované zo strany rodičov, ovplyvnené z hľadiska odmietnutia
a žiadne z detí nemalo indoktrinovaný strach, resp. znevažujúce hodnotenie rodiča. Deti v uvedenom
čase nemali strach vyjadriť svoje pocity a želania a usilovali sa znížiť napätie z hádok. J. mal snahu
vyhovieť obom rodičom. Nebolo zistené používanie nevhodných výchovných praktík, a teda ani obavy či

strach z niektorého rodiča. Maloletý J. si rodičov v uvedenom čase idealizoval. Ani jedno zo starších detí
neprejavilo preferenciu k niektorému z rodičov, pričom dokázali prechádzať slobodne od jedného rodiča
k druhému. Komunikácia rodičov je konfliktná, konfrontačná, pričom u detí vyvolávajú hádky rodičov
napätie. Rodičia majú konflikty za prítomnosti detí a usilujú sa ich získať na svoju stranu (tak u otca ako
aj u matky), čo vytvára nedôveru k rodičom a hnev. Maloletý J. v uvedenom čase preferoval zverenie do
striedavej osobnej starostlivosti a maloletá J. do starostlivosti matky. Podľa znalca je v zásade v záujme

všetkých detí zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, pričom v tomto prípade majú obaja rodičia
predpoklady na starostlivosť a výchovu maloletých detí, pričom je však zložité zladiť pre nich výchovné
ciele, nakoľko prechádzajú rodičia od majetkových k výchovným konfliktom, a preto za vtedajšieho stavu
neodporučil striedavú osobnú starostlivosť, ale odporučil zveriť deti matke a otcovi upraviť stretávanie.
Rodičom navrhol znalec pedagogicko - psychologické poradenstvo alebo mediáciu.

32. Znalec na pojednávaní dňa 23.05.2019 uviedol nasledovné: Maloletá E. posudzovaná nebola
vzhľadom na jej vek. Po vyšetrení všetkých výsledky zanalyzoval. Znalec uviedol, že by to malo
smerovať k striedavej starostlivosti o detí, pričom navrhoval v tomto prípade, aby boli deti zverené
matke a navrhoval úpravu styku otca s deťmi. Ďalej uviedol, že je v záujme maloletej J. a J. striedavá

starostlivosť. Čo sa týka detí J. je staršia je na začiatku puberty a v tomto období sa deti od rodičov
odkláňajú, tým pádom deti tých rodičov nepotrebujú, pokiaľ sa im darí v škole a podobne. J. oproti
J. je citovo zrelšia odseparovaná od rodičov a tie konflikty rodičov vedú skôr k tomu, že ona má
svoj program a svoje vzťahy a je naviazaná na mladšiu E. citovo, riziko je tam, čo bolo pomenované
od rodičov, že môže to dieťa zneužívať pre nejaké finančné zneužívanie alebo úľavy otca, či matku. V

tomto je potrebné, aby obaja rodičia boli za jedno. Deti by boli radi, keby neboli medzi rodičmi konflikty,
J. sa nevyjadruje kriticky, chce to vidieť pozitívne všetko. J. vedela čiastočne vyjadriť kritiku voči otcovi
a matke. Znalec vysvetlil, prečo neodporučil striedavú osobnú starostlivosť napriek tomu, že je záujme
oboch detí. Uviedol, že jeho odpoveď je v odpovedi na 12 otázku v rámci znaleckého posudku, pričom
je názoru, že vzájomné konflikty rodičov prerástli zo vzájomných konfliktov do výchovných konfliktov.

Vo vzťahu k deťom, a preto v záujme mal. detí (predchádzania ich neurotizácie) odporučil zverenie
do starostlivosti len jedného z rodičov. Súčasne odporučil, aby rodičia podstúpili poradenstvo za
účelom odstránenia konfliktov s perspektívou striedavej osobnej starostlivosti v nasledujúcom období.
Vyriešenie konfliktov medzi rodičmi v prípade zverenia detí matke, závisí na rodičoch, ak sa rodičia
dohodnú, tak sa to môže zlepšiť. Ak rodičia budú v konfliktoch, deti by prežívali neustáli stres.

Pokiaľ rodičia dokážu odkomunikovať vzájomné problémy, tak deti sú schopné zvládnuť stried.
osobnú starostlivosť bez problémov, pričom však, ak rodičia majú v zásade konfliktnú komunikáciu
detí prežívajú vždy časť fungovania s jedným rodičom alebo s druhým, pričom však dieťa sa citovo
stiahne od rodičov nezdieľa od nich zážitky, a preto sa citovo separuje od rodiča môže si nájsť únik
prípadne nejakú závislosť, kde nebude prežívať konflikty rodičov. Znalec na otázku, či je vhodnejšie

zverenie do starostlivosti jedného z rodičov oprosti stried. starostlivosti keď je zrejmé, že konfliktné
situácie medzi rodičmi bude pokračovať uviedol, že sa k tomuto nemôže vyjadrovať. Jeho úlohou
bolo zamerať sa na najlepší záujme detí, aby bol dopad minimalizovaný v zásade pri určovaní
striedavej starostlivosti okrem rôznych dohôd krúžkov. Vo vzťahu k starostlivosti otca znalec uviedol,
že bola by najvhodnejšia striedavá starostlivosť o deti a je to na rodičoch, aby tam niečo urobili, a

teda aj mama. Znalec uviedol, že súčasné stretávanie nemení to, ja čo tam uviedol, ako minimálny
kontakt, ak sa rodičia dohodnú, ale musí tam byť dohoda u oboch. Znalec by naďalej odporučil
zveriť deti matke, pokiaľ to funguje, pričom nevie aký je aktuálny stav, pokiaľ to funguje, tak by
bol najradšej za striedavú starostlivosť, ale k aktuálnemu stavu od vyšetrenia sa nevyjadril.

33. Súd vypočul maloletú J. a J. celkovo dvakrát v konaní, a to na pojednávaní dňa 13.06.2019, kde
deti uviedli, že im vyhovuje súčasná úprava styku, že chcú byť v starostlivosti matky. Súd deťom
vysvetľoval, prečosú taktoumatkyaprečo uotca, oznámilidetizhodne, žeodovzdávaniejekonfliktné
a že rodičia sa hádajú. Že v poslednom období rodičia majú problémy s financiami a že ich prenášajúna deti. Matka povedala, že deti pýtali od matky peniaze a povedala, že nech si ich idú pýtať od otca
a otec povedal, že on ich v starostlivosti nemá. Deti zároveň oznámili súdu, že chcú byť všetky deti
spolu. Druhýkrát vypočul maloleté deti na pojednávaní dňa 10.10.2019, kde maloletý J. k veci uviedol,

že si to predstavuje tak, že by boli všetci s tatinom a mladšou sestrou a za mamou by chodili, keď budú
chcieť s tým, že otec ich pustí kedykoľvek. No teraz, sú so staršou sestrou u tatina a mladšia sestra
chodí za nimi na víkend. U otca je cca mesiac a za mamou nechodí vôbec. S mamou sa stretával,
ale nie keď bol doma. J. k veci uvádza, že aj ona by chcela, ako povedal J., aby sa s mamou
nemuseli stretávať, len keď budú chcieť, tak ich tato privedie. S mladšou sestrou a J., chcú, aby boli

spolu. J. k veci uvádza, že on názor nezmenil, ale bál sa povedať čo chce. J. uvádza, že aj ona sa to
bála povedať. Mama je taká, že keď by nepovedala to čo chce ona, tak by mala problémy, ale už
si povedali, že je to jedno. J. k veci uviedol, že s matkou, keby boli u nej, mama by im stále tlačila
do hlavy, že prečo nechcú byť s ňou a pod. Otec ich vozí do školy stále. Nevozil ich iba vtedy, keď
bývali pri škole. J. uvádza, že jej chýbal brat. J. uvádza, že mu vadilo to, že pri odovzdávaní, že tam
bol bordel a bude tam polícia. Telefonuje si s mamou. Otec posiela výživné a ešte všetko im platí aj

ostatné (v škole obedy). J. k veci uvádza, že nechce striedavú starostlivosť, lebo by lietali od jedného
rodiča k druhému a mama by im to vyčítala, že prečo nechcú byť u nej a bolo by to možno aj mesiac
aj dva. Keď v minulosti spravili niečo, tak sa s nimi nerozprávala aj týždeň. J. k veci uvádza, že
mama povedala, že ona chce ísť aj tak preč, chce ísť pracovať do zahraničia, pričom však nevedela
uviesť, kedy to bolo. J. k veci uvádza, že približne pred rokom, keď otec býval v dome, tak mama

povedala, že ide preč a nikdy sa nevráti, aj odišla z domu s kuframi, a potom volala otcovi, aby
prišiel pre ňu. Keby sme boli s mamou, tak by nás za otcom nepustila, ale otec, keby boli u neho, tak
on nemá s tým problém, on ich tam pustí. J. k veci uvádza, že mama na neho kričala, stále mu volá, že
prečo odišiel, a že či je normálny. J. k veci uvádza, že bola za mamou tento týždeň, lebo išla s ňou k
doktorovi. J. k veci uvádza, že mamina bola so mnou u lekára a musela som tam prespať. Povedala,

že musím tam ísť prespať, lebo inak tam so mnou nepôjde. Aj sme sa rozprávali trochu. Najskôr sa
so mnou nebavila a bolo vidieť, že sa na mňa hnevá a potom sme sa rozprávali. Stále tvrdí mama,
že chce ísť preč pracovať. J. k veci uvádza, že mamina hovorila J., že keď tam nepôjde spať, že
tak ju nechá tak, a že skončí na vozíku. Mama mi skôr dala peniaze, aby som si kúpil niečo, ale
nedávala mi desiatu, musel som si nachystať sám alebo mi nič nedala. Minulý víkend sme boli v

aquaparku, môžeme chodiť trénovať alebo sa korčuľovať a na výlety. Keď sme boli u maminy tak sme
si napísali úlohy, elektroniku sme mať nemohli (max. pol hodinu denne) s tým, že museli sme upratovať.
Keď sme boli cez víkend s mamou sme málokedy chodili na výlet, a to na vodné jazerá. Otec sa
rozhoduje na základe nás, čo my by sme chceli, kam by sme išli a mamina sa rozhoduje na základe
seba. Mamina nám stále kričí, že máme ísť za otcom, aby sme k nemu išli žiť, všetko nám stále

vyčíta. Stále nám rozkazuje a ona spí alebo je na mobile alebo pracuje. Nevie si predstaviť, že by
súd rozhodol striedavú starostlivosť, mama im stále niečo vyčíta a vykrikuje, že sú nevďačné deti
a vykrikuje, že máme ísť za otcom. U otca máme tú istotu, že mu môžeme veriť. Mama nevie
v niektorých situáciách, tieto zvládnuť. Predtým to bolo tak, že všetko čo bolo zlé, všetko bolo
hodené na otca. Otec robil všetko (pral...). Mama sa ich večer predtým pýtala, aby jej povedali, že

či si vedia predstaviť, čo povedia u mediatora a ona nám povie, že čo máme povedať. J. povedal,
že chcel byť s tatinom, mamine sa to nepáčilo, tak ho teda nezobrala na sedenie s mediatorom. J.
k veci uvádza, že sa bojí aj niečo povedať a vyjadriť svoj názor, keď vie, že bude za to potrestaná. Už
ju to nebaví. Nedalo by sa to urobiť tak, že by boli u matky od piatka do nedele, resp. do pondelka.
J. k veci uvádza, že bol na návšteve a začala mu matka všetko vyčítať, že prečo odišiel, že ako je

jej za ním smutno. Myslí, že mame nie je smutno, možno iba trošku.

34. Súd konštatuje, že maloleté deti diametrálne zmenili názor na svoje zverenie za posledné mesiace.
Pôvodne u znalca chcel syn J. striedavú starostlivosť a J. zverenie matke. Na pojednávaní v júni 2019
verbalizovali obe deti ten názor, že chcú byť zverené matke. Zo správy mediátora č.l. 758-759 plynie, že

J. aj J. zhodne uviedli, že striedavá starostlivosť by bola dobrá (v čase vyjadrenia názoru bývali deti u
matky), ale keďže rodičia nedokážu komunikovať, tak by bola problémová. Maloletý J. po odsťahovaní
k otcovi zmenil názor na zverenie. Deti súčasne vyjadrili ten názor, že im vadí, že rodičia sa navzájom
zablokovali a všetko riešia cez nich. Maloletá J. vyjadrila názor v rámci mediácie, že po stanovení
pravidiel by mohla striedavá starostlivosť fungovať za jasne určených podmienok, pričom s otcom chce

tráviť viac času. V októbri 2019 už chceli byť zverené otcovi Podľa § 43 ods. 1 ZR súd deti vypočul a
venoval ich prejavenému názoru náležitú pozornosť, avšak je potrebné si uvedomiť, že aj momentálne
najúprimnejšie prejavený názor maloletého dieťaťa nemusí byť jeho najlepším záujmom, pričom súd
musí vždy prihliadnuť na najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako je to uvedené v článku 5 ZR, resp.aj Dohovore o právach dieťaťa. Súd vidí najlepší záujem maloletého dieťaťa v tom, že bude mať reálne
oboch rodičov, pričom na jeho výchove sa budú v súlade s § 28 podieľať obaja rodičia, pričom sú povinní
aj tieto záujmy chrániť v zmysle zákona chrániť. Súčasne vyhodnotil trikrát zmenený názor detí (J. ho

menil trikrát zo striedavky na zverenie matke, následne na striedavku a následne zverenie otcovi) (J.
menila názor zo zverenia matke na striedavku a následne na zverenie otcovi), ako výraznú nestálosť
detí v rozhodovaní podľa momentálnej úvahy a rozpoloženia, a tým pádom nemožno bez ďalšieho
vyhodnotiť ich názor ako ten najsprávnejší.

35. Matka v priebehu konania opakovane poukazovala na to, že otec nie je podľa jej názoru spôsobilý
na starostlivosť o maloleté deti vzhľadom na jeho povahové črty - narcistická štruktúra osobnosti, ktorá
vyplynula aj z predloženej správy Z.. Z. S., Z.. resp. aj emočná labilita v zmysle posudku A.. D. Y., resp.
podľa posudku č.XX/XXXX od X.. A.. B. D. Z., kde matka poukázala na zistenia posudku, že otec má
zníženú zrelosť osobnosti, resp. zvýšenú úzkosť. Súd konštatuje, že posudok č. X/XXXX od A.. D. Y.
otca hodnotí ako osobu vhodnú a spôsobilú na starostlivosť o maloleté deti (viď ods. 31 odôvodnenia),

pričom závery tohto posudku súd pre účely hodnotenia oboch rodičov čo do spôsobilosti považuje za
rozhodujúci.Vovzťahukzdravotnejstarostlivosti atedanamietanémunadmernémuzaťaženiumaloletej
má súd za to, že otec vychádzajúc zo správy S. S..X..F.., nezanedbal starostlivosť o maloletú, pričom
na druhej strane sa v lekárskej správe A.. J. G. Z.., A., A. dozvedel reálne až na pojednávaní. Žiaden z
predložených dôkazov matkou, otca ako rodiča nateraz nediskvalifikuje. Súd má za to, že aj v posudku

č.XX/XXXX od X.. A.. B. D. Z. je v záveroch uvedené (viď bod 5 č.l.746), že práve izolácia detí od otca
by mala negatívny dopad na neho aj deti. Súd súčasne má za to, že otec reálnym konaním dokazuje,
že je schopný sa postarať o maloleté deti, a to aj dlhodobo - v súčasnosti od septembra 2019, pričom
vo výchovnom prostredí otca sa až na jeden problém, žiadne iné výchovné problémy nevyskytujú.
Matka poukázala na zhoršený prospech detí v škole, čo však reálne vyvrátili predložené správy od

školy procesným opatrovníkom na pojednávaní dňa 21.11.2019. Ďalej vzhľadom na stav komunikácie
medzi rodičmi, má súd za to, že aj prípadné mierne zhoršenie prospechu nemožno hodnotiť ako
neschopnosťrodičapostaraťsaodieťa.Vzhľadomnavekdetíajurčitéprípadnékonfliktysrovesníkmisú
predpokladateľné. Súd tiež konštatuje, že z predložených posudkov, resp. dôkazov nemal preukázané
také nedostatky, ktoré by otca diskvalifikovali ako rodiča v starostlivosti. Je potrebné si uvedomiť, že

takmer žiaden rodič, nie je dokonalý, a každý má svoje možnosti a schopnosti na zvládanie stresu a
riešenie situácii, pričom tak náročné záťažové situácie, aké si vytvárajú rodičia tohto konania vo svojom
živote si vyžaduje od oboch strán riadnu dávku schopností na to, aby veci riešili normálne. T.j. u otca
nezistil súd také vlastnosti, ktoré by odôvodňovali na neho nahliadať ako na rodiča, ktorému by nemali
byť zverené maloleté deti. Rovnako matka spĺňa všetky predpoklady pre riadnu starostlivosť o maloleté

deti, čo plynie z predložených dôkazov, či už znaleckého posudku A.. D. Y., alebo z posudku č.XX/
XXXX Z.. Y. I., Z.., z ktorého mal preukázané u matky riadne vlastnosti a schopnosti pre starostlivosť
o maloleté deti (viď č.l. 719-733), pričom rovnako ako pri otcovi ani pri matke neboli predložené ani
zistené také dôkazy, ktoré by bránili zveriť jej maloleté deti do starostlivosti. Súd konštatuje, že absolútne
takým dôkazom nie sú fotografie malej E. v ružových šatách a kabáte, resp. aj zvuková nahrávka

pri odovzdávaní dieťaťa. Otec by si mal vstúpiť do svedomia a zvážiť, či už vyhotovovanie takýchto
záznamov, resp. ich predkladanie súdu, nakoľko tieto svedčia len o negatívnej premotivovanosti jeho
osoby. Súčasne tým, neustále popudzuje matku proti svojej osobe a zhoršuje už aj tak rozvrátené vzťahy
a znemožňuje akúkoľvek ich konsolidáciu na rozumnú úroveň.

36. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú spôsobilosť oboch
rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť a najmä, striedavá osobná
starostlivosť musí byť v záujme maloletých detí. Predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti je, že musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako je tomu pri osobnej starostlivosti len
jedného z rodičov. Striedavá osobná starostlivosť je považovaná za najvhodnejšiu formu starostlivosti

o maloleté dieťa, pričom zo znenia § 24 ods. 2 ZR je zrejmé, že má prednosť pred zverením dieťaťa
do starostlivosti len jedného z rodičov, ak je splnená podmienka, že bude v záujme maloletého dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť vyjadruje skutočnosť, že dieťa potrebuje nielen matku, prípadne nielen
otca, ale potrebuje oboch rodičov, a že pre maloleté dieťa je najlepšie, ak má rovnocenný vzťah s
oboma rodičmi, a ak sa obaja rodičia podieľajú na jeho výchove. Deti už istý čas fungovali v striedavej

osobnej starostlivosti, pričom aj posledná úprava zverenia a stretávania na základe neodkladného
opatrenia predstavovala takmer striedavú osobnú starostlivosť (bez dvoch dní). Obaja rodičia majú
záujem o starostlivosť o maloleté deti, pričom ani u jedného z rodičov nebola zistená prekážka, prečo
by osobnú starostlivosť o maloleté detí nemohli vykonávať (viď predchádzajúci odsek). Súd poukazujena rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 688/10, podľa ktorého „ak majú obaja rodičia
(a to i napriek ich odlišným výchovným prístupom) predpoklady pre zabezpečenie výchovy maloletej,
a obaja majú rodičovskú zodpovednosť, potom jej výkon najlepšie zaisťuje práve striedavá výchova,

ktorá plne korešponduje tiež s právom dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov“, s ktorým konštatovaním
sa stotožňuje. Súd tak v konaní primárne riešil otázku v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 ZR, či
zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je ich najlepším záujmom. Znaleckým
dokazovaním bolo zistené, že maloleté deti majú porovnateľný vzťah k obom rodičom, rovnako
obaja rodičia majú pozitívny vzťah k maloletým deťom a obaja rodičia majú záujem vykonávať osobnú

starostlivosť o maloleté deti, pričom v starostlivosti o maloleté deti neboli u žiadneho z rodičov zistené
také závady, ktoré by nateraz bránili zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Súd
v predchádzajúcich odsekoch uviedol, že vidí len jeden problém, ktorý sa vyskytol v starostlivosti otca,
a to ten, že maloletá J. a J. nechodia reálne od septembra k matke. Vzhľadom na vek detí, uvedené
nie je v poriadku. Pričom súd práve z tohto dôvodu odročil pojednávanie zo dňa 17.10.2019 za účelom
zistenia, či otec nezneužíva svoju momentálnu prevahu, pričom ho upozornil na to, že je potrebné aby

deti šli k matke. Otec nezabezpečil to, aby maloleté deti šli k matke. Súd uvádza, že otec opakovane
verbalizoval na pojednávaniach, že ak deti budú chcieť ísť k matke tak, k nej môžu ísť. Súd konštatuje,
že základnou povinnosťou otca, ako rodiča tak, ako ho upozornil súd je, aby zabezpečil to, že deti
k matke na stanovený čas pôjdu, a to či už v prípade úpravy striedavej osobnej starostlivosti, alebo
úpravy styku, t.j. ak je upravené starostlivosť, resp. stretávanie, otec je povinný zabezpečiť, aby deti

šli k matke, ak koná opačne, a teda napĺňa postup podľa § 25 ods. 4 ZR, je tu prípadne v budúcnosti
dôvod aj na rozhodnutie, aby deti boli zverené do výlučnej starostlivosti druhého rodiča. Je na otcovi,
aby zvážil, ako chce postupovať, či konať v najlepšom záujme svojich maloletých detí (t.j. aby mali aj
matku nielen jeho), alebo konať tak, že matku sa bude snažiť vylúčiť zo života detí. Deti počas obdobia,
keď boli u matky chodili reálne k otcovi, pričom v súčasnosti, keď sú u otca, k matke nechodia. Od

vyhlásenia rozhodnutia prešiel určitý čas, pričom súd má za to, že nie sú dané objektívne dôvody,
aby deti nenavštevovali matku, pričom ak sa niečoho boja, tak najpravdepodobnejší spúšťač a živiteľ
strachu je v prostredí, kde sa deti nachádzajú trvale, nakoľko matka nemá dosah na deti, ktoré sú v
reálnej starostlivosti iného (tu súd poukazuje na závery znaleckého posudku A.. D. Y., ktorý uviedol,
že v čase vyšetrenia takého konanie zistené nebolo, avšak už nabiehali výchovné konflikty, ktoré mohli

prejsť do uvedeného stavu). Konfliktné obdobie leta, kedy otec stratil bývanie a matka zabezpečila
deťom náhradný program nie je vzhľadom na krátkosť uvedeného času a špecifickosť situácie vhodným
hodnotiacimobdobím,leboobajarodičiaobjektívneriešilivzniknutúsituáciupovlastnejlíniiprivzájomnej
nekomunikácii. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam má súd za to, že v súčasnosti v záujme
stabilizácie vzťahom a predchádzaniu ďalším súdnym sporom a konfliktom je práve striedavá osobná

starostlivosť pri všetkých troch deťoch najlepšou alternatívou, nakoľko všetky deti budú v jednom čase u
jedného rodiča, čím sa minimalizujú vzájomné interakcie rodičov a tým aj konfliktné situácie. Súrodenci
budú spolu, pričom rodičia sa reálne stretnú iba mimo času školy, škôlky pri odovzdaní detí. O zverení
detí do striedavej osobnej starostlivosti bol súd presvedčený už pri pojednávaní v júni, avšak vzhľadom
na odporúčanie znalca predpokladal, že by mohlo dôjsť k zlepšeniu komunikácie a tak rodičov poslal

k mediátorovi a na referát poradensko - psychologických služieb, avšak bez pozitívneho efektu. Súd
uvádza, že môže sa pokúsiť zlepšiť vzťahy, čo aj urobil, avšak výsledok nariadiť nemôže, to je na
rodičoch samých. Z obsahu správy č..l.756-757 mal súd preukázané, že intervencia na zlepšenie
vzťahov bola bezúspešná. Súd vzhľadom na priebeh konania dospel k záveru, že ak by bolo rozhodnuté
inak, tak s pokračovaním súdnych sporov medzi rodičmi bude prichádzať k ďalšiemu zaťažovaniu detí

súdnymi konaniami, resp. výkonom rozhodnutia, ktorý bude strany, čo nie je v ich záujme, preto je súd
toho názoru, že dlhodobá úprava starostlivosti v podobe striedavej osobnej starostlivosti je namieste,
keďže vyrieši túto otázku dlhodobo. Hoci momentálne medzi rodičmi panujú konfliktné vzťahy, ktoré
bránia konštruktívnej komunikácii, súd má za to, že tieto sa pravdepodobne nevyriešia v dlhodobom
horizonte niekoľkých rokov, pričom vznik takejto situácie by bolo na prospech toho rodiča, ktorý takúto

situáciu vyvolal a súčasne maloleté deti by ju mohli využívať prechádzaní z tábora do tábora podľa
momentálnej situácie a výhod, čo nie je v ich najlepšom záujme. Uvedené už reálne teraz nastalo, kedy
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u matky mali deti prísnejší režim (menej tabletu,
viac povinností), čo podľa ich vlastnej výpovede hodnotili ako nevýhodu, a viedlo ich k rozhodnutiu o
tom, že u otca bude lepšie. Rešpektovať takto zistený názor detí nie je v ich najlepšom záujme, nakoľko

systém pravidiel od rodičov, ako aj obmedzovanie niektorých voľno časových aktivít, ako aj vedenie detí
k zodpovednosti, je najlepším záujmom maloletých detí, pričom opakom je prihliadanie na bezbrehé
požiadavky detí. Nariadenie striedavej osobnej starostlivosti až po odstránení konfliktov rodičov, resp.
problémov v komunikácii rodičov, by mohlo viesť k tomu, že by vhodné podmienky pre takúto formustarostlivosti nenastali nikdy, čomu nasvedčuje výsledok nariadeného neodkladného opatrenia, ako
i predchádzajúcich pokusov o nápravu vzťahov medzi rodičmi, či už v rámci mediácie, alebo iného
alternatívneho riešenia problémov, čo v konečnom dôsledku by bolo v rozpore so záujmom maloletých

detí. Súd preto dospel k záveru, že napriek vážnym konfliktom, a to už aj výchovným a problémom v
komunikáciimedzirodičmi,prevažujúvyššieuvádzanédôvodyprezvereniemaloletýchdetídostriedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. V súvislosti s tým súd opätovne zdôrazňuje, že ak je komunikácia
medzi rodičmi zlá, akákoľvek forma starostlivosti o maloleté dieťa môže viesť k narušeniu jeho vývinu.
Preto riziká nedostatočnej komunikácie nie je možné vzťahovať iba k striedavej osobnej starostlivosti,

ale sú prekážkou pre akúkoľvek starostlivosť a stretávanie. Ak teda nedostatočná komunikácia bráni
akejkoľvek forme starostlivosti a zároveň nič iné nebráni striedavej osobnej starostlivosti, pričom súd má
za preukázané, že práve zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti budú najlepšie
zabezpečené potreby maloletých detí, ktoré sú objektívne obaja rodičia schopní zabezpečiť. Súd pritom
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2661/2010, podľa ktorého „nemožno vylúčiť,
že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom na

motiváciu na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať.“ Súčasne je si potrebné uvedomiť, a to
obaja rodičia, že tento konflikt vzniknutý z nedostatku porozumenia a vzájomnej lásky a je živený
hnevom, pýchou, znechutením a škodí najmä maloletým deťom, nakoľko ak si ktorýkoľvek z rodičov
v tomto konaní myslí, že deťom bude bez druhého rodiča lepšie tak sa mýli. Matka si musí uvedomiť,
že keď deti budú aj v jej starostlivosti a budú chcieť navštíviť otca po tréningu (škole), keď je ona

v práci, tak stretnutie s otcom má prednosť pred tým, aby deti boli v prípadnej starostlivosti tretích
osôb a je potrené postupovať tak, aby tento vzťah otca a detí sa rozvíjal, treba ho podporiť a nie mu
brániť. Na druhej strane otec v konaní opakovane verbalizoval vieru v kresťanstvo a jeho hodnoty. Tu
si je však potrebné uvedomiť, na čom je skutočne vybudované kresťanstvo, podľa názoru súdu na
tolerancii, láske, porozumení, odpustení, lásky k blížnemu a viere. Otec by si mal položiť otázku koľko

z týchto kresťanských hodnôt aplikuje vo vzťahu k žene, ktorá mu porodila tri deti s prihliadnutím na
opakovane podávané trestné oznámenia. Budovanie nových konfliktných situácii vzťahy nenapraví ani
nevyrieši a v konečnom dôsledku ublíži najviac tým, ktorých má najviac rád. Súd teda maloleté deti J.
Z., nar. XX.X.XXXX, J. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch so striedaním v pondelok každého týždňa v

roku od 14.30 hod. v predškolskom zariadení, neskôr v školskom zariadení a v prípade sviatkov
a dní pracovného pokoja, prázdnin v bydlisku toho rodiča, ktorému starostlivosť končí, a to počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia, pričom otec bude vykonávať starostlivosť v párnom týždni. Súd súčasne
na pojednávaní dňa 21.11.2019 rozobral s rodičmi mimoriadnu úpravu styku, ktorú upravil v súlade s ich
pripomienkami tak, že maloleté deti budú v starostlivosti otca: - každý nepárny kalendárny rok počas

vianočných sviatkov dňa 23.12. od 9.00 hod do 26.12. do 09.00 hod.,- každý párny kalendárny rok
počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.30 hod do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do
18.00 hod,- každý párny kalendárny rok dňa 02.01. od 18.00 hod do prvého dňa školského vyučovania
po zimných prázdninách 08.00 hod.- každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od stredy
predchádzajúceho zeleným štvrtkom od 16.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po

veľkonočných prázdninách do 08.00 hod., - každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od
30.06. od 18:00 hod do 15.7 do 18:00 hod a od 16.08. od 18:00 hod do 31.08. do 18:00 hod,- každý
nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 15.07. od 18:00 hod do 16.08 do 18:00 hod a v
starostlivosti matky: - každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 23.12. od 9.00 hod
do 26.12. do 09.00 hod.,- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.30

hod do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod, - každý nepárny kalendárny rok dňa
02.01. od 18.00 hod do prvého dňa školského vyučovania po zimných prázdninách 08.00 hod., - každý
párny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od stredy predchádzajúceho zeleným štvrtkom od
16.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 08.00 hod., -
každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 30.06. od 18:00 hod do 15.7 do 18:00 hod a od

16.08. od 18:00 hod do 31.08. do 18:00 hod, - každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od
15.07. od 18:00 hod do 16.08 do 18:00 hod. Súčasne rozhodol o tom, že obaja rodičia budú zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.

37. Poslednú časť, ktorú súd posudzoval a upravoval bola vyživovacia povinnosť k maloletým deťom,

ktorú posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

38. Podľa § 62 Zákona o rodine- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
-ods.5,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičovneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
-ods.6,akjemaloletédieťazverenédostriedavejosobnejstarostlivostirodičov,súdpriurčenívýživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje

38. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného

posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

40. Výživné. Matka sa v návrhu domáhala určenia výživného na maloleté deti vo výške 1250,- eur
spoločne na všetky deti, pričom na staršie dve žiadala výživné po 500,- eur a na najmladšie 250,-

eur. Pri poslednom výsluchu ohľadne výdavkov na maloleté deti matka uviedla výdavky, ktoré boli v
nasledovnom rozsahu nesporné
A) J. celkové výdavky približne 370,- eur v členení strava 100 eur bez školy, škola strava: 23 eur,
oblečenie: 35 eur vrátane obuvi, výdavky na športovú činnosť 10 eur, Drogéria, kozmetika, hygienické
potreby 15 eur, výdavky na školu: 30 eur, Mobilný telefón: 5 eur, Korčule: 35 eur, Krasokorčuliarske

sústredenia a futbal: mesačný poplatok 50 eur - členský, sústredenia klubové , 47,5 eur výdavok
mesačne, štartovné na súťaže 20 eur mesačne, doprava na súťaže: 7,50 eur mesačne, náklady na
chov zvierat: 20 eur, výdavky na zdravotnú starostlivosť: 10 eur,
B) J. celkové výdavky v sume 335,50 eur v členení: strava 100 eur bez školy, škola strava: 23 eur,
oblečenie: 35 eur vrátane obuvi, výdavky na športovú činnosť - oblečenie: 4- eur, drogéria, kozmetika,

hygienické potreby: 10 eur, výdavky na školu: 30 eur, + školský klub 12,50 eur, mobilný telefón: 2,50
eur, Hokejový klub a futbal: mesačný poplatok 76 eur - členský, doprava na súťaže: 2,50 eur mesačne,
výdavky na zdravotnú starostlivosť: 10 eur, okuliare (kontaktné šošovky, špeciálne vložky do korčúľ):
30 eur, otec uvádza, že sa k tomu nevie vyjadriť
c) maloletá E. celkové výdavky v sume 155,- eur v členení: strava 100 eur bez škôlky, škôlka strava: 18

eur, ZRPŠ poplatok: 5 eur , oblečenie: 15 eur vrátane obuvi, Drogéria, kozmetika, hygienické potreby:
5 eur, výdavky na zdravotnú starostlivosť: 10 eur,
Súd konštatuje, že náklady na výživu maloletých detí zisťoval na pojednávaní v júni 2019, pričom
vychádzal zo súm, ktoré tvrdila ako náklady matka, po zohľadnení otcových námietok, nakoľko
momentálne u neho dve staršie deti reálne žijú. Celkové výdavky na deti v sume 880,- eur súd považuje

za výdavky na hornej hranici možností a schopností oboch rodičov, ktoré rozoberie nižšie.

41. Príjem matky mal súd preukázaný lustráciami v sociálnej poisťovni č.l.763, ktorý predstavuje sumu
2.236,- eur priemerne (za obdobie od 02/2019 do 08/2019) v hrubom, čo predstavuje v čistom sumu
1620,- eur bez daňového bonusu, ktorý bude patriť otcovi, pričom matke budú patriť ešte rodinné

prídavky v sume 73,02 eur (24,34 eur x 3), t.j. celkový čistý príjem 1693,02 eur (viď lustrácia č.l. 763).
Súd zhodnotil príjmy matky ako zodpovedajúce jej schopnostiam a možnostiam.42. Súd skúmal aj príjmy otca, pričom tieto sa v priebehu konania zásadne zmenili. Navrhovateľka
od počiatku prezentovala otca detí, ako nadpriemerne zarábajúceho, s príjmami do rodiny vo vyšších
sumách, ktorý mal byť schopný platiť 1330,- eur mesačne na domácnosť. Otec sumu 1330,- eur

nepoprel, avšak uviedol aj okolnosti za akých na uvedené pristúpil, resp. prečo od dohody odstúpil.
Povedané uvedené síce nebolo, ale pravdepodobne mal manžel už v uvedenom čase problém
zabezpečiť uvedenú nemalú sumu prostriedkov. Súčasne si je potrebné uvedomiť, že počas manželstva
riadil po väčšinu času financie manžel, pričom však jeho reálne príjmy nezodpovedali celkom rodinným
výdavkom, čo sa odzrkadlilo pri výstavbe domu a zistení navrhovateľky, že okrem neustále sa

navyšujúcej hypotéky, majú ďalších 30.000,- eur záväzkov. Uvedené v konaní nebolo sporné. Tu treba
hľadať pôvod nadpriemerných príjmov. Problémy v manželstve mimo iné nastali, keď manžel už nebol
schopný zabezpečiť príjmy v dostatočnej výške na pokrytie nárokov rodiny a manželka na to prišla,
a chcela uvedené riešiť, čo manžel neprijal. V konaní bolo preukázané, že manžel mal príjmy zo
spoločnosti L., S..X..F.., pričom v konaní bolo preukázané, že predtým uvedenú spoločnosť vlastnil
a túto previedol na svoju matku. V konaní bolo ďalej preukázané (z výpisov z účtu predložených

otcom), že otec mal príjmy od uvedenej spoločnosti za obdobie od 24.07.2018 do 21.02.2019 v celkovej
sume 2602,- eur, čo predstavuje celkovú sumu 371,- eur mesačne. Otec ich označil ako pôžička. V
minulosti dočasne vykonával povolanie realitného makléra, ktorú však už nevykonáva (viď č.l. 560).
Na základe príjmov od spoločnosti L., S..X..F.., má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach
si privyrobiť vyhovovaním zvukovoobrazových záznamov mimo pracovnej doby v určitej výške. Tu si

je však potrebné uvedomiť, že manžel - otec zásadným spôsobom zmenil spôsob života, rovnako
ako matka. Predtým otec zásadne takmer sám zabezpečoval príjmy rodiny, a trávil tým víkendy, resp.
značnú časť pracovného týždňa aj mimopracovného času, čo sama navrhovateľka označila ako jeden
z dôvodov odcudzenia. Uvedené však už dnes neplatí, nakoľko otec detí je riadne zamestnaný na
pracovný úväzok, ktorý nesporne vykonáva, súčasne sa začal podstatne viac venovať deťom (čo

potvrdila aj navrhovateľka) a v súčasnosti má dve deti v starostlivosti na plný úväzok. Uvedené znamená,
že otcovi sa reálne podstatne zmenšila možnosť privyrobiť si popri riadnom zamestnaní a starostlivosti
o dve (resp. tri) maloleté deti. Príjem otca v súčasnosti dosahuje výšku 1500,- eur v hrubom, v júni
v sume 2380,- eur v hrubom a koncom roka v rozsahu 3000,- eur až 3750,- eur (1 násobok až 1,5
násobok platu - vlastné tvrdenie otca na pojednávaní 21.11.2019) Súčasne viď lustrácia č.l. 764. Súd

koncoročný plat vzal v úvahu v rozsahu 3750,- eur, čo predstavuje ročne 21130,- eur v hrubom, mesačne
1760,- eur v hrubom, v čistom po započítaní daňového bonusu 1.363,43 eur. Súd však vzal v úvahu, že
napriek tvrdeniu otca o vykonávaní natáčaní v kostoloch (zadarmo), môže uvedenú činnosť vykonávať
aj inde a za peniaze, pričom vzhľadom na jeho súčasnú vyťaženosť riadnou prácou a starostlivosťou
o deti, predpokladá príjmy z tejto činnosti u otca na sumu 400,- eur mesačne maximálne. Súd vo

vzťahu k dokazovaniu iných príjmov otca konštatuje, že vykonal navrhované dôkazy dopytom na matkou
označené osoby (viď odpoveď č.l. 558, 562), resp. organizácie, ktoré by mohli preukázať, že otec má
iné príjmy, avšak uvedené dopyty boli bezúspešné. Súd má za to, že dokazovanie musí byť účelné a
hospodárne, pričom doteraz vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť iné príjmy ako bolo vyššie
uvedené vrátane predpokladaných, a preto súd zhodnotil príjmy manžela na vyššie uvedenej sume.

Súd k vlastníctve bytu v Z. otcom konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že byt obýva matka otca,
pričomzabezpečeniebývaniasvojejmatke,ktoráaknemádostatočnýpríjemnazabezpečenievlastného
bývania nemožno považovať za vzdanie sa príjmu, keďže ide o plnenie zákonnej povinnosti podľa
zákona o rodine.

43. Keďže príjmy oboch rodičov sú v zásade obdobné, rozhodol súd tak, že výživné počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti neurčil, nakoľko rodičia budú hradiť bežné výdavky detí počas toho, ako
ich budú mať v starostlivosti. Súd súčasne uvádza, že životná úroveň detí korešponduje so životnou
úrovňou rodičov (viď ods. 40), ktorá je v zásade rovnaká, nakoľko obaja dosahujú obdobné príjmy (viď
ods. 41 a42 odôvodnenia). Súčasne súd rozhodol tak, že určil za oprávneného poberateľa rodinných

prídavkov matku a daňového bonusu otca.

44. Súd záverom uvádza, že obaja rodičia by si mali vstúpiť do svedomia a vyriešiť si vzájomné problémy
a nepokračovať v množstve súdnych konaní, pri ktorých absentuje ich skutočný zmysel a mali by
sa zamerať na konečné usporiadanie vzťahov tak majetkových ako aj rodinných. Je potrebné doriešiť

podielové spoluvlastníctvo, a to buď vyporiadaním, alebo predajom nehnuteľnosti, pokiaľ strany nemajú
prostriedky na vyplatenie druhej strany a poriešením si vlastného bývania. Strany si musia uvedomiť, že
v prípade rozvodu stúpnu obom stranám základné výdavky, ktoré treba platiť dvojmo, a ktoré výrazneukrajujú z rodinného rozpočtu. Často sa stáva, že žiadna zo strán nemá možnosť udržať nehnuteľnosť,
ktorú nadobudli.

45. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne osobitné
okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali. Súd je toho názoru, že konanie síce bolo pre

účastníkov náročné z osobného pohľadu, ale z pohľadu majetkového, príjmového ich nezaťažilo ani
jedného.

Poučenie:

Proti výroku. tohto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

Rozsudok, ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 43 CMP).

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému

matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.