Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 14, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Pc/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201276
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci navrhovateľa:

O. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. T. XX, XXX XX B., proti odporkyni: O. Y., F.. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. T.G.
XX, XXX XX B., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo O. Y., D.. XX.XX.XXXX V. O. Y., F.. Š., D.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté XX.XX.XXXX
a ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu B. vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XXX
A. A.. Č. X, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 17.07.2020

domáhal rozhodnutia, ktorým okresný súd rozvedie jeho manželstvo s odporkyňou, ktoré bolo po
viacročnej známosti uzavreté XX.XX.XXXX a ktoré je evidované v Knihe manželstiev Matričného úradu
B. S. R. X, F. XXXX, D. Z. XXX A. A.. Č.. X. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve už
toho času plnoleté deti (F., D.. XX.XX.XXXX; O., D.. XX.XX.XXXX). Podľa navrhovateľa, po uzavretí
manželstva začali žiť s odporkyňou samostatne v rodinnom dome, ktorý postavili rodičia navrhovateľa
a kde žijú doposiaľ s tým, že v začiatkoch manželstva medzi účastníkmi konania neboli podstatné
rozpory, no v posledných min. 15 rokoch je odporkyňa voči navrhovateľovi agresívna, neustále ho

upodozrieva z nevery, ustavične ho kritizuje a hodnotí jeho správanie, že sa stretáva s určitými ľuďmi,
pričom tieto vymyslené obvinenia odporkyňa prezentuje nie len doma, ale aj na verejnosti, na pracovisku
čivmiestetrvaléhobydliskaatoajnapriektomu,ženavrhovateľsodporkyňouužvôbecvzájomnevôbec
nekomunikujú. Navrhovateľ sa snažil manželstvo udržať tým, že neopätoval, resp. nereagoval kritiku a
obviňovanie odporkyne, pričom už v roku 2015 dal návrh na rozvod, avšak toto konanie bolo zastavené,
avšak v súčasnej dobe už tieto dlhotrvajúce rozpory medzi účastníkmi konania sú pre navrhovateľa
neúnosnými, vzťahy v manželstve považuje za dlhodobo a trvalo rozvrátené, pričom po rokoch trvajúcich

rozporov už považuje tento stav za nezvratný a keďže manželstvo si neplní a ani v budúcnosti nebude
plniť svoju spoločenskú funkciu, navrhuje ho rozviesť.

2. Odporkyňa po opakovaných pokusoch doručiť jej návrh, ktorý jej bol napokon 20.10.2020 doručený
prostredníctvom obce, sa napokon k návrhu vyjadrila svojim podaním doručeným okresnému súdu
26.10.2020 v ktorom uviedla, že s navrhovateľom žijú od počiatku uzavretia manželstva v rodinnom
dome, ktorý im darovali rodičia navrhovateľa s tým, že z manželstva pochádzajú toho času už dve

plnoleté deti. S navrhovateľom spolu podnikali v oblasti maloobchodu, takže čas trávili spoločne nie
len doma, ale aj v práci, pričom spočiatku sa navrhovateľ staral aj o rodinu aj o podnikanie, avšak po
čase začal čas tráviť, viac ako s rodinou. s kamarátmi v zábavných podnikoch a začal viesť cit. „ľahký
život“ a domov prichádzal v podnapitom stave, takže na vzťah a na výchovu mu už neostával čas avšetka starostlivosť o domácnosť a okolo domu bola na pleciach odporkyne. V roku 2007 sa navrhovateľ
rozhodol skončiť s podnikaním v maloobchode a začal podnikať v stavebníctve vo T., kde s ním chodil aj
ich starší syn, pričom odporkyňa si na živobytie musela zarobiť sama, pretože navrhovateľ ju v tom čase

nepodporoval. V dôsledku cestovania navrhovateľa do zahraničia, vzťah medzi nimi ešte viac ochladol,
aj keď sa odporkyňa snažila manželstvo udržať, pričom cca pred 7 rokmi si manžel prerobil bývanie
tak, že sa od odporkyne oddelil a to od spálne i od spoločného stolovania, s odporkyňou nemá záujem
komunikovať. Napokon odporkyňa uviedla cit. „Napriek tomu, že rešpektujem rozhodnutie navrhovateľa
s rozvodom nesúhlasím.“

3. Navrhovateľ vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu odporkyne uviedol, že okrem skutočnosti,
že odporkyňa nakupovala väčšinu potravín do domácnosti, nie je pravdou, žeby si musela sama
zarábať na živobytie, pretože vďaka podnikateľskej činnosti navrhovateľa postavili a nadobudli viacero
nehnuteľností, so synmi postavili farmu, vlastnia cca 100 ks. dobytka, nakúpili poľnohospodársku
techniku na obhospodarovanie pôdy a starostlivosť o dobytok s tým, že všetok majetok navrhovateľ

stále považoval za spoločný. Potvrdil pravdivosť, že sa odsťahoval zo spálne z dôvodu pretrvávajúcich
verbálnych útokov odporkyne na jeho osobu s tým, že nemá záujem o rozhovor s odporkyňou,
pretože vie, že akýkoľvek pokus o jeho uskutočnenie, by opätovne skončil jeho verbálnym napádaním
odporkyňou, cit. „Keďže odporkyňa je veľmi výbušný typ pri akýchkoľvek sporoch či už s deťmi, so mnou,
na pracovisku, ja som sa rozhodol, že sa zdržím akýchkoľvek reakcií na výčitky a obvinenia mojej osoby,

pretože každé slovo v nej vzbudzovalo ešte väčšiu agresivitu.“ Poukázal aj na prehnanú náboženskú
angažovanosť odporkyne, ktorá je podľa navrhovateľa dôvodom, prečo ich prestali navštevovať niektoré
návštevy. Poukázal tiež, že odporkyňa o dianí v rodine rozpráva cudzím ľuďom na pracovisku v
spoločnosti, čím vyvoláva negatívne správanie sa okolia voči ich rodine s tým, že odporkyňa v dedine
zisťovala vedomosť o navrhovateľovej mimomanželskej známosti, ktorá ho mala podnietiť na podanie

návrhu n rozvod s tým, že navrhovateľ zdôraznil, že dôvodom jeho návrhu nie je žiadna iná osoba.
Napokon uviedol, že negatívne vplýva na jeho psychiku to, že odporkyňa ho ustavične hodností, cit.
„...komentuje každý môj krok, komentuje každý môj úkon, komentuje každý môj názor adresovaný inej
osobe, komentuje napr. časopis, ktorý čítam, program v televízií, ktorý pozerám a všetko čo má v
momente na dohľad...“, s tým, že uvedený stav už pretrváva roky a zanecháva stopy na psychickom

zdraví navrhovateľa, ktorý sa podaným návrhom nechce mstiť odporkyni a dôvodom na jeho podanie
nie je ani delenie majetkov, ani iná osoba, ale sa chce oslobodiť spod psychického nátlaku odporkyne.

4. Odporkyňa k stanovisku (replika) navrhovateľa, vo svojom vyjadrení (duplika) iba uviedla, že k veci
sa viac nebude vyjadrovať.

5. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 14.06.2021, na ktorom navrhovateľ uviedol, že na
svojom návrhu trvá tak, ako bol podaný v celom rozsahu. Trvá na rozvode manželstva, keďže tak
ako uvádzal vo svojich písomných vyjadreniach, nechce už byť ďalej psychicky napádaný a chce byť
slobodný. Poľa neho jediným dôvodom, pre ktorý odporkyňa s rozvodom nesúhlasí, je jej náboženské

presvedčenie s tým, že má za to, že tým že zotrváva v manželstve s odporkyňou, že táto si môže voči
nemu dovoliť napr. kritiku alebo osočovanie, t.j. môže si dovoliť to, čo by si nemohla v prípade, ak by už
neboli manželmi. Navrhovateľ chce mať pocit duchovnej slobody, už nechce byť doživotne obviňovaný z
klamstiev a osočovaný z niečoho, čo neurobil, už to znášal niekoľko rokov. Nádej na zlepšenie vzťahov
s odporkyňou nevidí ani po uplynutí času, nemá mimomanželskú známosť. Spolu s nimi žijú v spoločnej

domácnosti aj ich dospelí synovia.
Na pojednávaní prítomná odporkyňa uviedla, že je síce pravdou, že manželstvo je rozvrátené, s
navrhovateľom v podstate nevedú žiadny spoločný život, majú oddelené spálne, ako aj stolovanie.
Každý si žije svoj ako keby slobodný život, tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa. Odporkyňa navrhovateľa
psychicky neatakuje, nekontroluje, má taktiež svoj život, avšak má za to, že po čase by sa mohli

vzťahy napraviť a navyše na rozvod nevidí dôvod, keďže aj tak by sa nič nezmenilo, keďže už aj
teraz žijú oddelene, preto odporkyňa nerozumie, kvôli čomu navrhovateľ sa chce rozviesť, keď tvrdí že
nemá žiadnu mimomanželskú známosť. Ona má vedomosť o viacerých mimomanželských vzťahoch
navrhovateľa, ako aj o aktuálnom s tým, že má za to, že práve toto bol dôvod ich neustálych rozporov a
taktiež má za to, že toto je dôvod, pre ktorý chce byť navrhovateľ slobodný, aby mohol začať nový život.

Podotkla, že navrhovateľ už aj teraz žije svoj život, nestaral sa o rodinu, o deti, ani o svoju nevládnu
mamu, prednejší mu boli kamaráti a žil si svoj život. Náboženské presvedčenie nemá z ich vzťahom
nič spoločne. Na dopyt súdu, či odporkyňa má záujem spolunažívať s navrhovateľom, ak ho vníma tak
ako ho opísala, uviedla, že má za to, že v každom vzťahu sú aj problémy a keďže si už raz navrhovateľzobrala, mali by byť spolu v dobrom aj v zlom. Vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľa má pochybnosti,
či je psychicky v poriadku, keďže spochybňuje už aj fakty, jeho vyjadrenia už ďalej nebude komentovať,
s rozvodom nesúhlasí.

6. Okresný súd po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s predloženými listinami zistil tento
skutkový stav.

7. Dňa XX.XX.XXXX bolo medzi navrhovateľom a odporkyňou uzavreté manželstvo, ktoré je zapísané

v knihe manželstiev Matričného úradu B. S. R. X, F. XXXX, na strane XXX A. A. Č. X. Nespornou bola
skutočnosť, že z manželstva pochádzajú dve, toho času už plnoleté deti (F., D.. XX.XX.XXXX; O., D..
XX.XX.XXXX), ako aj postoj účastníkov konania k stavu ich vzťahu, ktorý je dlhodobo vážne narušený,
keďže nevedú spoločný osobný ani spoločenský život.

8. Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 C 248/2015 vyplýva, že navrhovateľ už raz

21.05.2015 podal návrh na rozvod manželstva s odporkyňou, ktoré konanie bolo na návrh účastníkov
konania prerušené, avšak keďže podľa § 98 ods. 2 Civilného mimosporoveho poriadku, účastníci
konania do jedného roka od prerušenia konania nepodali návrh na jeho pokračovanie, bolo toto konanie
uznesením č. k. 2 C 248/2015-19 z 19.04.2017 zastavené.

9. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“) „K zrušeniu manželstva rozvodom možno
pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.“

10. Podľa § 23 ods. 1 ZoR „Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.“

11. Podľa prvej vety § 23 ods. 2 ZoR „Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.“

12. Okresný sud mal z vyjadrení účastníkov preukázané, že spolužitie navrhovateľa s odporkyňou je
vo svojom princípe tak vážne rozvrátené, že manželstvo už neplní svoj účel, manželia sa oddelili od
stola aj od lóže, pričom tento stav, ako to uviedla sama odporkyňa, už trvá cca 7 rokov, t.j. nejedná sa
o krátkodobý dočasný a nahodilý konflikt či nezhodu, ale o dlhodobý stav, pričom za ten čas má každý
z manželov, podľa ich zhodného vyjadrenia, už svoj život, t.j., žijú ako slobodné osoby, aj keď fakticky

obývajú jednu nehnuteľnosť, avšak spolu už roky nezdieľajú manželský život, nestolujú spolu, netrávia
spolu voľný čas a z vyslovene antagonistického postoja oboch navzájom voči sebe je zrejmé, že ani
jeden z nich nevie a nechce učiniť ústretový krok, aby tomu tak nebolo a aby sa vzťahy napravili. Okresný
súd ani po vypočutí účastníkov konania, pri pokuse na ich zmierení sa, neuspel, medzi účastníkmi
konanianezistilžiadnystyčnýbod(napr.spoločnézáujmy,aleboangažovanosťsaprenejakúvecapod.)

kvôli ktorému by boli ochotní „vyjsť“ si navzájom v ústrety a upustiť zo svojich protichodných postojov,
od za uvedené roky narušeného a oddeleného spolužitia už zažitých presvedčení o svojich pravdách
vo vzťahu k tomu druhému partnerovi. Navrhovateľ v podstate nevie pomenovať dôvod, pre ktorý by
mal zotrvať vo vzťahu s odporkyňou, ktorá ho podľa neho psychicky deptá a odporkyňa zasa nevie
konkretizovať dôvod, prečo nesúhlasí s odchodom zo vzťahu s navrhovateľom, ktorého však súčasne

považuje za notorického klamára, ktorý sa nestará a nestaral o rodinu, ktorý na nikoho nebral ohľad a
ktorý v podstate od počiatku manželstva si stále žil iba svoj život a ktorému sa nedá veriť, avšak bez
náznaku snahy vidieť sa navzájom aj v inom svetle. V tej spojitosti má okresný súd zato, že pre zlepšenie
spolužitia, ktoré bolo narušené, zaiste pričinením sa obidvoch partnerov, nestačí nechať len plynúť čas,
bez aspoň náznaku angažovanosti sa taktiež obidvoch partnerov na jeho náprave, ktorý náznak však

okresný súd v tomto prípade nevzhliadol. Okrem toho hrozba rozvodu manželstva medzi účastníkmi
konania tu už raz bola v roku 2015, kedy okresný súd taktiež konal o návrhu navrhovateľa na rozvod
manželstva, kedy si zrejme účastníci konania dali ešte príležitosť na zjednanie nápravy, keďže netrvali
na pokračovaní tohto konania, avšak keďže sa návrh na rozvod manželstva opakuje, tak s najväčšou
pravdepodobnosťou, aj vzhľadom na aktuálne vyjadrenia účastníkov konania, k zjednaniu nápravy

vzťahov medzi nimi nedošlo. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že od manželov nemožno
očakávať obnovenie ich vážne a dlhodobo narušeného manželského spolužitia. Keďže okresný súd mal
za to, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoju spoločenskú funkciu a toto narušenie vzťahov
je vážne, dlhodobé a trvalé, preto okresný súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.13. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) „Žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“

14. Podľa § 53 CMP „V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.“

15. Podľa § 55 CMP „Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.“

16. Podľa § 57 CMP „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.“

17. Podľa § 58 CMP „O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.“

18. V danom prípade okresný súd jednako vzhľadom na špecifickú povahu prípadu, kedy sa jedná o
konanie medzi blízkymi osobami, ako aj vzhľadom na to, že návrh na rozhodnutie o trovách konania

nebol podaný, okresný súd zohľadniac túto okolnosť mal za to, žeby v okolnostiach veci (na zániku
manželstva majú svoj podiel obaja) nebolo spravodlivé zaviazať ktoréhokoľvek z účastníkov k náhrade
trov konania titulom úspechu v konaní a preto okresný súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnemu z jeho účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa

manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. Ak rozsudok uvedený v odseku 1 neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku. (§ 61 C.m.p.)

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie

odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 1 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
ods. 1 C.m.p.)

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. (§ 64 C.m.p.)

Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.(§ 66 C.m.p.)
Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. (§ 67 C.m.p.)
Odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za
potrebné. (§ 68 C.m.p.)
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).