Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208393
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1614208393.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: N. C. A., A..P..U.., T.: XX XXX XXX,
O. X, K., zastúpeného P. L., A..P..U.., T.: XX XXX XXX, O. X, K., proti žalovanému: V. C., P., o zaplatenie
2.093,89 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
03.03.2020, č.k. 5C/92/2016-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti
zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
754,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 754,29 eura od 03.07.2011 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť R. Y. I., Q..A.., sa
žalobou zo dňa 16.07.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.093,89 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 03.07.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania

dôvodiac, že dňa 29.12.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva
o pôžičke“), ktorou sa žalovaný zaviazal riadne a včas uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil a dostal sa do omeškania
s úhradou splátok a príslušenstva v celkovej sume 2.093,89 eura.

3. Konajúci súd uznesením zo dňa 29.04.2015 č.k. 16Ro/1325/2014-27, pripustil zmenu na strane

žalobcu tak, že na mieste pôvodného žalobcu bude vystupovať nový žalobca, spoločnosť N. C. A.,
A..P..U.., O.E. X, K..

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovaným dňa 29.12.2008 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné
prostriedky v sume 2.655,51 eura (80.000,-Sk), ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 48 pravidelných

mesačných splátkach po á 85.84 eura (2.586,-Sk). Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, z
požičanej čiastky zaplatil len sumu 1.901,22 eura, a preto jeho dlh ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavoval, podľa vyčíslenia žalobcu, sumu 2.093,89 eura; predmetná suma pozostávala z
neuhradených dlžných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného žalobca si uplatnil nárok na úrok
z omeškania počnúc od 03.07.2011 do zaplatenia.

5. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, za súčasnej aplikácie § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 517
ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianskyzákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konajúci súd posudzoval právny vzťah založený zmluvou
o pôžičke podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., i napriek tomu, že zmluva o úvere patrí medzi
tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

(ďalej len „Obchodný zákonník“). Vychádzajúc zo zásady, že špeciálna právna úprava má prednosť pred
všeobecnou úpravou konštatoval nevyhnutnosť posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami
i podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). V nadväznosti
na to, zohľadniac, že žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, posúdil túto ako zmluvu spotrebiteľskú. Následne
podrobiac zmluvu o pôžičke súdnej kontrole ustálil, že poskytnutý úver je treba považovať za bezúročný

a bez poplatkov. Keďže právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver v sume 2.655,51 eura a z
tejto sumy žalovaný uhradil sumu 1.901,22 eura, žalobca sa oprávnene domáhal zaplatenia pohľadávky
v sume 754,29 eura, ktorú mu konajúci súd priznal spolu s uplatneným úrokom z omeškania a vo zvyšnej
časti jeho žalobu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalovanému,
hoci bol úspešný v prevažnej časti sporu, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne
trovy nevznikli.

7. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti zaplatenia sumy 1.339,60 eura
s príslušenstvom zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutom rozsahu
zmeniť tak, že žalobe vyhovie alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, z ktorého odôvodnenia

nemožno vyvodiť dôvod posúdenia poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov; konajúci
súd v bode 21. odôvodnenia totiž len bez ďalšieho konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku mal žalobca za to, že mu konajúci
súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, ktorá okolnosť vyplýva i z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2013 sp. zn. 1ObdoV 10/2012, zo dňa
22.08.2013 sp. zn. 4Cdo 90/2013).

8. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom vysloveným konajúcim súdom ohľadne bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. V prvom rade poukázal na to, že súd prvej inštancie aplikoval

na vec nesprávne právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z., účinnú do 31.12.2007, hoci k uzavretiu
zmluvy o pôžičke došlo dňa 29.12.2008. Na uvedenom základe potom posúdil vec po právnej stránke
nesprávne, keďže predmetnú zmluvu preskúmaval podľa takých ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.,
ktorá v danom čase už nebola platná, čo viedlo k mylnému záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Podľa mienky žalobcu zmluva o pôžičke obsahovala všetky náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z.

účinného v čase jej uzavretia. Žalobca podotkol, že cieľom ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. bolo poskytnúť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií v rámci uzatváraných zmluvných
vzťahov s dodávateľom týkajúcich sa podmienok úveru, nákladov a záväzkov, ktoré z neho vyplývajú;
preto bolo potrebné vykladať citované ustanovenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a
Rady č. 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

č. 87/102/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná práve zákonom č. 258/2001 Z.z.
Žalobca podporne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“)
zo dňa 09.11.2016, č. C-42/15, v ktorom tento, okrem iného konštatoval, že nie je primerané, ak sa
pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka
posúdiť rozsah jeho záväzku, bude podľa vnútroštátnej právnej úpravy uplatňovať sankcia bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru. Súdy majú povinnosť vykladať národné právo eurokonformne v čo najväčšej
možnej miere. Prihliadnuc k obsahu zmluvy o pôžičke mal žalobca za to, že žalovaného zrozumiteľne
informoval o podmienkach úveru, o nákladoch a záväzkoch z neho vyplývajúcich, a preto táto zmluvaobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.; predmetný úver preto nemožno
považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade
trov konania, je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V skúmanej veci bol predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.093,89 eura
s príslušenstvom titulom nesplatenia úveru poskytnutého žalobcom na základe zmluvy o pôžičke.

Vzhľadom na to, že predmetná zmluva spĺňala atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, rovnako ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konajúci súd postupoval
správne, keď predmetnú zmluvu podrobil súdnej kontrole jej obsahových náležitostí. Dospel pritom k
záveru, že úver poskytnutý na jej základe treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, ktorého
správnosť napadol odvolaním žalobca, považujúc jeho zdôvodnenie za nepreskúmateľné, vychádzajúce

z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý následne vyústil do nesprávneho právneho posúdenia
veci.

12. V prvom rade odvolací súd udáva, že pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj v nesplnení požiadaviek kladených na proces dokazovania

a na premietnutie jeho vykonania do odôvodnenia súdneho rozhodnutia, môže predstavovať zásadné
porušenie základného práva na spravodlivý proces tak, ako ho deklaruje článok 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nevyhnutnosť dôsledne dbať na dodržiavanie kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia tak, ako sú vymedzené v § 220 ods. 2 C.s.p. a formulované rozhodovacou činnosťou súdov,

vychádza z konceptu právneho štátu, v ktorom dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je
základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu.

13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo svetle vyššie uvedených
požiadaviek na spravodlivý súdny proces, s dôrazom na skutočnosti namietané žalobcom v podanom

odvolaní a dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie síce v bode 5. odôvodnenia napadnutého
rozsudku vymenoval tie dôkazy, ktoré vykonal, resp. s ktorými sa oboznámil a v bode 7. uviedol i
ako tieto dôkazy vyhodnotil v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. a k akým skutkovým zisteniam na ich
základe dospel, avšak podrobiac evidentne zmluvu o pôžičke súdnej kontrole následne neuviedol, na

základe čoho dospel k záveru, že úver poskytnutý na jej základe treba považovať za bezúročný a
bez poplatkov; súd prvej inštancie totiž v bode 21. odôvodnenia len stroho konštatoval bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý bolo potrebné na uvedenú vec aplikovať,
pritom predmetný následok spája s absenciou presne vymedzených obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktoré však konajúci súd nepojal do odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom ani

neozrejmil obsahové náležitosti samotnej zmluvy. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmá myšlienková
úvaha konajúceho súdu, ktorá vyústila do jeho právneho záveru o charaktere úveru poskytnutého
žalovanému, čo malo za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Ako bolo uvedené vyššie je
povinnosťou súdu dostatočne odôvodniť vyhlásené rozhodnutie, čo v intenciách ustanovenia § 220
ods. 2 C.s.p. znamená, že popri skutkových a právnych záveroch, ku ktorým dospeje, stranám v rámci

odôvodnenia dostatočne presvedčivo objasní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec na základe vykonaného dokazovania právne posúdil. Súd prvej inštancie
v týchto intenciách nepostupoval, keď do odôvodnenia súdneho rozhodnutia nepremietol skutočnosti
zistené na základe dokazovania vykonaného vo vzťahu k zmluve o pôžičke, pri ktorej neuviedol jej

obsahové náležitosti, tieto neposúdil s ohľadom na tie náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z.
a následne neozrejmil ani svoju úvahu, na základe ktorej konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.14. Pokiaľ išlo o právne posúdenie veci možno súdu prvej inštancie vytknúť, že hoci správne vyhodnotil
zmluvu o pôžičke ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, rovnako aj
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, s odvolávaním sa na zákon č. 258/2001 Z.z., následne na zmluvu

chybne aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť až 02.04.2010, vo väzbe na ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., účinné do
31.12.2007, a nie k dátumu uzavretia zmluvy. Citovaný zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o pôžičke pritom v § 4 ods. 3 stanovil širší rozsah tých obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, oproti

zneniu zákona aplikovanému zo strany súdu prvej inštancie.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že súdom prvej inštancie koncipované
odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavku dostatočného a náležitého odôvodnenia
súdnehorozhodnutiavzmysle§220C.s.p.Konajúcisúd,hocipodrobilzmluvuopôžičkesúdnejkontrole,
následne neuviedol, aké skutočnosti z nej zistil a ako tieto právne posúdil z hľadiska aplikácie na vec

sa vzťahujúceho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z.z.; v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia tak absentuje akákoľvek úvaha konajúceho súdu, podporená výsledkami a zhodnotením
vykonaného dokazovania, ktorá ho viedla k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd prvej
inštancie svojim postupom tak znemožnil žalobcovi (resp. stranám sporu), aby uskutočňoval(i) jemu (im)
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naviac, súd

prvej inštancie aplikoval vo vzťahu k zmluve o pôžičke, jej obsahovým náležitostiam, a napokon i vo
vzťahu k prijatému záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nenáležité ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2007), ako i zákona č. 129/2010 Z.z. (ktorý na vec vôbec
nedopadá). Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade

trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa
vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný.
Vec opätovne prejedná, vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie dôvodnosti žaloby
žalobcu v časti zaplatenia sumy 1.339,60 eura s prísl. (v ktorej časti konajúci súd jeho žalobu zamietol),

čo predpokladá riadne oboznámenie sa s obsahovými náležitosťami zmluvy o pôžičke, ich posúdenie
podľa právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase jej uzavretia, t.j. ku dňu 29.12.2008, so
súčasným zameraním sa na prítomnosť obligatórnych náležitostí stanovených v § 4 ods. 3 citovaného
zákona. Súd prvej inštancie vyhodnotí vykonané dôkazy v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. a na ich základe
ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a

právnom posúdení veci odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere
naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Pre účely ďalšieho postupu súdu prvej inštancie vo veci považuje odvolací súd za potrebné dať

konajúcemu súdu do pozornosti, že podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobe právny predchodca
žalobcu odôvodňoval žalobou uplatnený nárok tým, že z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného
splácať poskytnutú pôžičku (úver) riadne a včas, vyzval žalovaného listom zo dňa 23.06.2011 k
okamžitej úhrade všetkých splátok (i budúcich) jednorazovo, v celkovej sume 2.089,03 eura. Možnosť
jednorazového zosplatnenia pôžičky (úveru) pritom nebola v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka

dohodnutá v samotnej zmluve o pôžičke, ani vo všeobecných podmienkach, na ktoré sa právny
predchodca žalobcu v liste zo dňa 23.06.2011 odvolával (a od ktorého doručenia vyvodzoval i nárok na
úrok z omeškania). Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenia, právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol,
že žalovaný ku dňu podania žaloby (t.j. ku dňu 16.07.2014) uhradil titulom poskytnutej pôžičky sumu
1.901,22 eura, čomu zodpovedal i stav podľa prehľadu splátok a úhrad ku dňu 04.06.2014, so zostatkom

na úhradu v sume 2.094,93 eura (č.l. 7-8), pričom v podaní zo dňa 27.02.2020 žalobca uviedol, že z
predpísaných úhrad žalovaný uhradil sumu 2.403,52 eura (t.j. viac ako podľa žaloby), čomu zodpovedal
i sumár vykonaných splátok a úhrad ku dňu 16.07.2014, so zostatkom na úhradu v sume 1.603,29 eura
(č.l. 74-76). I keď právny predchodca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 03.03.2020 následne spochybnil
skutočnosti ním uvedené v podaní zo dňa 27.02.2020, tvrdiac, že išlo o omyl (č.l. 78), bude úlohou súdu

prvej inštancie sa s predmetnými skutkovými tvrdeniami žalobcu vysporiadať, zohľadniac i predložené
listinné dôkazy.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).