Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614213369
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1614213369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné
číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo,
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája
173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. A. XXX, J., o zaplatenie 770,10
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17.01.2019,
č.k. 5C/943/2015-57, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 471,88 eur s 8,50 % ročným úrokom zo sumy 471,88 eur od 04.12.2014 do zaplatenia, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 22,56 %, o
ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II) a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1
a 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“),
§ 1 ods. 2, 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne tým, že z vykonaného dokazovania
zistil, že strany sporu uzavreli dňa 26.05.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na

základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 700 eur s tým, že žalovaný mal poskytnutý
úver vrátiť v 60 mesačných splátkach po 23,39 eur. V zmluve bol dohodnutý úrok z úveru vo výške
26,08 %, ročná percentuálna miera bola uvedená v rozsahu od 34,60 do 36,30%, priemerná hodnota
RPMN 26,58 % a lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že Zmluva bola platne uzavretá, avšak v rozpore s
ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), j), k) Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované predmetným ustanovením, a to výšku, počet
a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho zosplatnenia. Žalobca v úverovej zmluve uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť z čohosa skladá. Vymedzenie úrokov, poplatkov za vedenie účtu, prípadne poistenia spôsobom uvedeným
v úverových zmluvných podmienkach považoval za neurčité a nezrozumiteľné a spotrebiteľ v čase
uzatvárania zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých

položiek a v akej výške pozostáva úver. Poukazujúc na príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských
úveroch vyhodnotil Zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že obsahuje nesprávnu ročnú
percentuálnu mieru nákladov vo výške od 49,10 do 52,40%, čo nie je v prospech spotrebiteľa. Dôvodil,
že Zmluva ďalej neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti úveru. Za splnenie zákonnej požiadavky
uviesť v Zmluve konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru nemožno považovať ustanovenie v znení

do 60 mesiacov od poskytnutia úveru nakoľko takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy konkrétne nastane
konečná splatnosť úveru. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok úrokov a poplatkov a
poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia za neprijateľnú podmienku, ako to má na
mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie zákonných náležitostí vyhodnotil poskytnutý úver za

bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu nevzal
do úvahy poplatky uvedené v Zmluve. Zároveň sa preto zaoberal návrhom len v časti zodpovedajúcej
rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 700 eur a žalovaným uhradenou sumou 228,12
eur. Žalovanému z týchto dôvodov uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi iba zvyšnú časť istiny čerpaného
úveru v celkovej výške 471,88 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol, že úroková sadzba bola k

prvému dňu omeškania žalovaného s platením úveru, t.j. ku dňu 04.12.2014, vo výške 8,50 %.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s tým, že za situácie keď žalobca
požadoval od žalovaného v konaní zaplatenie sumy vo výške 770,10 eur a súd prvej inštancie vyhovel

žalobe vo výške 471,88 eur, vo veci bol pomerne úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu
pomernej časti trov konania. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 471,88 eur, t.j. 61,28% a
v časti o zaplatenie sumy 298,22 eur bol úspešný žalovaný, t.j. 38,72%. Žalobcovi tak vzniklo právo na
náhradu 22,56% (61,28% - 38,72%) jeho účelne vynaložených trov.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výrokoch II a III, t.j. voči jeho zamietajúcemu výroku a
výroku o trovách konania, podal žalobca odvolanie odôvodňujúc ho ustanovením § 365 ods. 1 písm.
b), f) a písm. h) C.s.p.. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v Zmluve absentujú obligatórne
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného
v čase uzatvorenia úverovej Zmluvy. Vo vzťahu k náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o

spotrebiteľských úveroch je v Zmluve pod bodom 45. zreteľne uvedená Lehota splatnosti: „60 mesiacov
po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.“ Mal za to, že aj keď Zmluva neuvádza presný
číselný dátum ukončenia Zmluvy, použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí
vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého
úveru. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2

písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá,
z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak
ako je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ tak disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto uviedol názor, že cieľ
sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnutý. Poukázal

na bod 71 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 (ďalej len „Rozsudok“),
z ktorého citoval: „Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a
poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23
smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku,“ ako aj na bod 72 predmetného

rozsudku „za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou
úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia
niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré
svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku,...“ Zároveň
citoval bod 73 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C -42/15: „...je potrebné

odpovedať na siedmu otázku tak, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môžespochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ V tejto súvislosti uviedol, že spôsob
akým veriteľ určil dĺžku trvania v Zmluve v žiadnom prípade nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Z tohto dôvodu vyvodil záver, že konajúci súd rozhodol o neprimerane

o sankcii za absenciu predmetnej náležitosti, t.j. že poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez
poplatkov. Dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.01.2018, sp. zn.
10Csp/90/2017 v ktorom súd uviedol, že právna úprava reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe, keď
Zákon o spotrebiteľských úveroch od 01.05.2018 v rámci novely vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z.
upravil znenie § 9 ods. 2 písm. d) tak, že sa vypustil slová "a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru“ a v § 9 ods. 2 písm. i) sa slová "a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahradil
slovami "frekvenciu splátok a." Na podporu svojich tvrdení z hľadiska náležitostí podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca poukázal aj na rozsudok Okresného
súdu Poprad zo dňa 21.11.2017, sp. zn. 17Csp/158/2017, v ktorom podľa názoru súdu priemerný
spotrebiteľ vie bezpečne zistiť dátum termínu konečnej splatnosti úveru, keď zmluva o úvere bola
uzavretá 03.09.2015, splatnosť 60 mesiacov, t.j. 5 rokov, termín konečnej splatnosti je 15.09.2020.

Dôvodil, že obdobný názor zaujal aj Okresný súd Lučenec v rozsudku zo dňa 16.10.2017, sp. zn.
13Csp/132/2017. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa
21.03.2018, sp. zn. 9Csp/188/2017, kde súd uviedol: „Žalobca uviedol, že v zmluve absentuje doba
trvania zmluvy aj termín konečnej splatnosti úveru a tiež, že pre žalobcu bolo obtiažne vypočítavať
termín konečnej splatnosti. Uvedené sa však nezakladá na pravde, nakoľko ako termín prvej splátky,

tak termíny každej ďalšej splátky až po poslednú splátku boli uvedené tak podrobne a zrozumiteľne,
že každý priemerný spotrebiteľ je schopný bez problémov určiť termíny splátok. V zmluve bolo jasne
uvedené, prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak by kalendárny mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahoval poradové číslo dňa poskytnutia úveru (teda mal by menej
dní, než predchádzajúci mesiac a úver by bol poskytnutý práve v takýto deň, teda napr. 31. deň

v mesiaci), je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Splatnosť druhej
a nasledujúcich splátok bola potom vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. Celková lehota splatnosti bola
dohodnutá na 60 mesiacov po poskytnutí úveru a posledná splátka bola takisto splatná do 15. dňa
v poslednom mesiaci. Takto podrobný popis termínov splátok zabezpečuje bezproblémovosť určenia

termínov splatnosti každej jednej splátky, vrátane tej poslednej a takisto určenia času, dokedy zmluva
trvá a v súlade s eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch treba konštatovať súlad zmluvy s uvedeným ustanovením (a to s poukazom na rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora vo veci C - 42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť

splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú bez ťažkostí
a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Tento záver podporuje aj fakt, že na základe novely
zákona o spotrebiteľských úveroch sa s účinnosťou od 1. mája 2018 povinnosť uvádzať v zmluvách
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vypúšťa. Navyše, skutočnosť, že žalobca reálne ani
nemal problém s určením splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá aj z toho, že od počiatku splácal

úver riadne a včas, v súlade s predmetnou úverovou zmluvou.“ Vo vzťahu k hodnote RPMN, tá bola
v úverovej zmluve podľa názoru odvolateľa uvedená správne. Zo strany súdu nedošlo k žiadnemu
odôvodneniu či predloženiu výpočtu, na základe ktorého by hodnota RPMN uvedená v zmluve bola v
neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že vyhlásenie poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu, že výška RPMN je v neprospech spotrebiteľa bez riadneho odôvodnenia, zakladá jeho právo

domáhať sa nápravy podaním riadneho opravného prostriedku. K dodržaniu zákonnej náležitosti podľa
ustanovenia§9ods.2písm.k)Zákonaospotrebiteľskýchúverochzastalnázor,žepredmetnánáležitosť
je v Zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti
textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky 23,39
eur pod bodom 37., o počte splátok 60 pod bodom 38., o lehote splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí

úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 45. a tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je
uvedené: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok
je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v

ktorom je splatná prvá splátka.“ Uvedený názor mal za plne súladný aj s Rozsudkom, ktorý vo svojom
závere konštatoval nasledovné: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotouidentifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná

na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Konkrétne poukázal aj
na body 52, 53, 54, 55, 56, 57 a 58 predmetného rozsudku. Citujúc čl. 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES
zaujal názor, že vyššie citované body Rozsudku znamenajú, že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú
harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské

štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí
uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES. Dovolával sa výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v súlade s princípom právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p..
Dovolával sa výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v súlade s princípom
eurokonformného výkladu právnej normy. Poukázal na to, že zo strany európskeho práva vychádza
členským štátom povinnosť lojality reprezentovaná čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o

fungovaní Európskej únie, pričom podľa tohto článku majú štáty zabezpečiť bezporuchovosť realizácie
cieľov a politík EÚ. Takéto koncipovanie umožnilo Súdnemu dvoru EÚ vyvodenie princípu nepriameho
účinku európskeho práva prostredníctvom svojej judikatúry, a teda vznik eurokonformného výkladu
práva. Právny rámec pre potreby slovenského právneho poriadku poskytuje ust. čl. 7 ods. 2 Ústavy SR.
Poukázal aj na skutočnosť, že takýto výkladový princíp je v modernom právnom poriadku začlenený

medzi základné interpretačné pravidlá právnych noriem a dôsledkom nerešpektovania judikatúry súdov
ES, môže byť obnova konania podľa ust. § 397 písm. e) C.s.p.), prípadne to môže viesť k náhrade
škody (Kobier, C-224/01) alebo k podaniu žaloby Komisiou o nesplnenie povinnosti členského štátu.
Poukazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedol, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať
svoje národné právo v súlade so smernicami. Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výučne v súlade so znením
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v
súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo

svojom uznesení zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo/146/2017 uviedol: „Nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.

129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho
výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Dal do pozornosti aj rozsudok Okresného súdu Rimavská

Sobota zo dňa 15.01.2018, sp. zn. 10Csp/90/2017. Poukazujúc na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 5C/943/2015 v napadnutom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a priznal mu náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie

pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu
domáhal aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 770,10 eur, vyčíslený úrok z

omeškania vo výške 79,27 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 770,10 eur odo dňa
04.12.2014dozaplatenia,trovyprávnehozastúpeniavovýške142,78euratrovykonaniavovýške46,00
eur. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 26.05.2012 uzatvorili
Zmluvu, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkový úver vo výške 700eur. Podľa Zmluvy bola dojednaná výška mesačnej splátky v sume 23,39 eur (bod 37 Zmluvy), počet
splátok 60 (bod 38 Zmluvy), ročná úroková sadzba 26,08 % (bod 39 Zmluvy), RPMN od 34,6 do 36,3
% (bod 40 Zmluvy), priemerná hodnota RPMN 26,58 % (bod 41 Zmluvy), termín splatnosti splátok bez

uvedenia konkrétneho dňa s odkazom *, ktorý uvádza, že „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutiaúveru.Pokiaľkalendárnymesiacnasledujúcipoposkytnutíúveruneobsahujeporadovéčíslo
dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum
splatnostidruhejsplátkyanasledujúcichsplátokjevždy15.deňvkalendárnommesiacinasledujúcompo
mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“ (bod 42 Zmluvy), lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí

úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci (bod 45 Zmluvy).

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom..

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.Podľa§1ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomdo31.12.2012,spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

16. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie prijal záver o aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu v tomto spore a na tomto základe čiastočne vyhovel žalobe. Rozsudok súdu prvej inštancie bol

napadnutý odvolaním iba zo strany žalobcu, a to smerovalo len voči zamietajúcemu výroku rozsudku. Vo
zvyšných výrokoch (okrem závislého výroku o trovách konania) tak rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Odvolací súd však napriek tomu najmä s poukazom na skutočnosť, že obdobné spory týkajúce sa tohoistého žalobcu sú pravidelne predmetom súdnych konaní, považuje za potrebné vyjadriť svoj právny
názor na otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

21. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Poukazujúc na predmetné zákonné ustanovenia odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že
súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na

strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. Pokiaľ sa súd k tejto otázke aj výslovne nevyjadrí,
neznamená to, že sa s ňou nevysporiadal. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie
žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo
na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Žalobca má povinnosť uniesť
v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia

žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe
neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, nakoľko je to žalobca,
kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

23. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že je právnym nástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia,

a.s., ktorá uzatvorila ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.05.2012. Ako prílohu k žalobnému návrhu žalobca priložil listinu zo dňa 19.11.2014 Oznámenie
o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho
zastúpenia, v ktorej sa konštatuje, že pohľadávky postupcu vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 26.05.2012 boli na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012 postúpené na spoločnosť AB 1 B. V. Z

obsahu spisu zároveň vyplýva, že súd listom zo dňa 28.03.2018 vyzval žalobcu na predloženie zmluvy
o postúpení pohľadávok a zoznam postúpených pohľadávok. Žalobca doposiaľ na predmetnú výzvu
nereagoval a zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil.

24. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky odvolací súd poukazuje na to, že sa jedná o dvojstranný

právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, vstupuje namiesto
pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky prechádzajú na
postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia na súde. Pre
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa vyžaduje písomná forma; súhlas dlžníka s postúpením

pohľadávky nie je potrebný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemá vplyv skutočnosť,
či dlžník o nej má vedomosť. Zákon ukladá postupcovi povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nesplnenie si tejto povinnosti však nie je sankcionované neplatnosťou
postúpenia pohľadávky. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý môže plniť
jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný veriteľ) je

povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Nie je však vylúčené,
aby dlžník pri absencii oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom plnil aj postupníkovi, ak sa
iným spôsobom dozvie o postúpení pohľadávky (v praxi najmä na základe preukázania postúpenia
postupníkom), resp. ho k tomu zaviaže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

25. V prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je
pôvodným veriteľom žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho
prešiel na základe jej postúpenia, je žalobca na to, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie, povinný preukázať, že došlo k platnému postúpeniužalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Nakoľko platné postúpenie
pohľadávky je možné len na základe písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto
skutočnosť možno práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.

26. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 8. v rozpore so skutkovým stavom deklaroval,
že strany dňa 26.05.2012 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Uviedol to aj zároveň napriek
tomu, že Zmluvu uzatvorila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako aj skutočnosti, že vykonal dôkaz
a oboznámil sa s oznámením o postúpení pohľadávky.

27. Dôkazom preukazujúcim aktívnu vecnú legitimáciu postupcu nemôže byť oznámenie o postúpení
pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu súdu predložil. V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Oznámenie o postúpení pohľadávky predstavuje jednostranný právny úkon postupcu adresovaný
dlžníkovi, ktorého účelom je informovanie dlžníka o osobe aktuálneho veriteľa a jeho právne účinky sa

týkajú otázky, plnením ktorej osobe sa dlžník zbaví svojho dlhu. Ide o inštitút odlišný od samotného
postúpeniapohľadávky,pričomzosamotnéhooznámeniaopostúpenípohľadávkynemožnorobiťžiadne
závery o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K prevodu pohľadávky vrátane práva domáhať
sa splnenia pohľadávky na súde dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nie na základe
oznámenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi

dlžníkovi postupca, dlžník nemá v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo dožadovať sa
preukázania zmluvy o postúpení. Toto ustanovenie sa však týka len dlžníka a nijako nebráni súdu
skúmať aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a požadovať za týmto účelom od neho zmluvu o postúpení
pohľadávok, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 76/2007 z
28. januára 2009, ktorý bol i publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
(R 46/2009). Podľa tohto rozhodnutia z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol
namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil
postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie

pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi
preukázal. Pre takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť
oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že „dlžník sa v takomto prípade nemôže

dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Ústavnú udržateľnosť právneho
názoru najvyššieho súdu uvedeného v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 76/2007 z 28. januára 2009 skonštatoval
Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 337/2012 zo dňa 3. júla 2012.

29. Súd prvej inštancie napriek uvedenému pristúpil k vecnému prieskumu Zmluvy a jej posúdením
z hľadiska splnenia náležitostí požadovaných Zákonom o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru,
že Zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Poukazujúc na už uvedené, že proti rozsudku
sa odvolal iba žalobca, a to v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a princípom zákazu reformation in peius nemohol pristúpiť k revízii rozsudku v celom rozsahu.

Pri rozhodovaní o odvolaní musel vychádzať z aktuálneho stavu veci a z tohto dôvodu, ako aj pre potrebu
vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.), sa odvolací
súd zaoberal posúdením splnenia zákonných náležitostí Zmluvy a jej posúdením ako bezúročnej a bez
poplatkov. S prihliadnutím na to, že ku dňu 18.10.2016 došlo k zániku žalobcu v dôsledku zlúčenia
spoločnostižalobcuAB1B.V.,registračnéčíslo:56007043,sosídlomStrawinskylaan933,Amsterdam,

PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so
sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, ktorá sa stala právnym
nástupcom žalobcu.

30. Súd prvej inštancie správne ustálil, že Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a správne aplikoval
aj ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie vyvodil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru vzhľadom k tomu, že v Zmluve absentujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neuvádza výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov,prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia, zároveň je nesprávne uvedená
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a absentuje údaj o konečnej splatnosti

úveru.

31. Odvolací súd berúc do úvahy aj závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F. (C-42/15), na ktorý poukazoval odvolateľ, dospel k záveru, že v
posudzovanej Zmluve je splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z doslovného znenia predmetného ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa názoru odvolacieho súdu účelom predmetného ustanovenia je vedomosť dlžníka o tom, dokedy
má úver splácať a dobu, na ktorú je zmluva uzatvorená. Pokiaľ nie je možné uviesť ju priamo v zmluve
pevne stanoveným dátumom, resp. dátumami vzhľadom k tomu, že subjekt poskytujúci úver nemusí mať
ešte v čase uzatvorenia zmluvy vedomosť kedy a či dôjde k čerpaniu úveru, malo by byť zrejmé už v čase

podpisu zmluvy, na akú dobu sa táto zmluva uzatvára a takúto náležitosť by tak zmluva o úvere mala už
v deň jej uzatvorenia zrozumiteľne obsahovať. Za akceptovateľné odvolací súd považuje vymedzenie
konečnej splatnosti úveru určitým, presne ohraničeným časovým úsekom, napríklad 12 mesiacov alebo
jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod. V predmetnej Zmluve je lehota splatnosti špecifikovaná
ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, z čoho spotrebiteľ, resp. v

danom prípade žalovaný, vie vyvodiť vedomosť o termíne konečnej splatnosti úveru podľa Zmluvy.

32. Vo vzťahu k náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch odvolateľ vo
svojom odvolaní poukazoval na tzv. eurokonformný výklad zákona o spotrebiteľských úveroch v súlade
so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Zároveň aj v tomto smere dôvodil rozsudkom
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (C-42/15) ako aj
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018.

33. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v uznesení zo dňa 22.02.2018, sp.

zn. 3 Cdo 146/2017: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo

„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“

34. Odvolací súd nevidí dôvody odchýliť sa od právneho názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného
vo vyššie citovanom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 aj z dôvodu že k rovnakému záveru prišiel vo

svojom rozsudku aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F. (C 42/15).
V posudzovanej zmluve je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedená
výška (23,39 eur) mesačných splátok a počet splátok (60). Termín splatnosti jednotlivých splátok (15.
deň v mesiaci) je v zásade ľahko vyvoditeľný aj keď nie je vyslovene uvedený pod bodom 42. Zmluvy.
V zmysle Zmluvy tieto splátky zahŕňajú istinu, úroky aj poplatky. Názor súdu prvej inštancie o tom, že

daná Zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
nepovažuje odvolací súd poukazujúc na uvedené za správny.

35. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že posudzovaná
Zmluva nespĺňa náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V

posudzovanej Zmluve je ročná percentuálna miera nákladov vyjadrená ako hodnota od 34,6 do 36,3
% s odkazom na **, ktoré následne v Zmluve uvádza, že „Presná hodnota RPMN závisí na dni
poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí
úveru.“ Odvolací súd uvádza, že pod pojmom ročná percentuálna miera nákladov sa rozumejú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej

výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 (§ 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
do 31.12.2012). V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci RN
proti Home Credit Slovakia, a.s. (C-290/19), v ktorom Súdny dvor rozhodol tak, že „Článok 10 ods.
2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách ospotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Komisie 2011/90/
EÚ zo 14. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu

a najvyššiu hodnotu.“ Odvolací súd zároveň poukazuje na body 32, 33, 34 predmetného rozsudku
Súdneho dvora EÚ, ktoré riešia situáciu pokiaľ nie je známy dátum čerpania úveru s poukazom na časť
II písm. f) bod ii) prílohy I tejto Smernice.

36. Vo vzťahu k takémuto uvedeniu ročnej percentuálnej miere nákladov má odvolací súd za to, že je v

neprospech spotrebiteľa. V bode 31 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci RN proti Home Credit Slovakia,
a.s.(C-290/19)Súdnydvorkonštatoval,že:„akbyboloprípustnéupraviťvzmluveoúvereRPMNnieako
jednu konkrétnu hodnotu, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu, nebolo by splnené
kritérium zrozumiteľnosti a stručnosti stanovené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48. Toto kritérium je
pritom podstatné na to, aby mohol spotrebiteľ tak, ako to uvádza odôvodnenie 31 tejto smernice, poznať
svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Použitie takéhoto rozpätia totiž môže nielen

sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o
skutočný rozsah jeho záväzku.“

37. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že v posudzovanej Zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa, čo spôsobuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch,
že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je bezúročný a bezpoplatkový.

38. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej
inštanciezáverompripomína,žekonaniepredsúdomprvejinštancieapredodvolacímsúdomtvoríjeden

celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu,
v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. Odvolací súd tak má za to, že namietanú nedostatočnosť
odôvodnenia rozhodnutia súdu týmto napravil.

39. K prípadným ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej

judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nakoľko žalovanému podľa obsahu

spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na uvedené následne nie je potrebné, aby o
výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodoval súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).