Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/175/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209169
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115209169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v právnom spore žalobcu: C.. U. P., M., B.
XX, O.. XX.XX.XXXX, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Pavčíkom, Košice, Kuzmányho 57,
proti žalovanému: L.Á. V., M., P. XX, O.. X.X.XXXX, zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom
Scholczom, Košice, Krmanova 16, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a o 140 000 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 13C/140/2015 - 392
z 13. februára 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a v časti závislého výroku III. vzťahujúcej sa na

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu.

VovýrokuII.,t.j.ožalobežalovanéhoprotižalobcovispojenejnaspoločnékonanieavozvyškuzávislého
výroku III. vzťahujúcom sa na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o danej žalobe rozsudok z
r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) rozsudkom
označeným v záhlaví zamietol žalobu o určenie, že je neplatné odstúpenie žalovaného z 3.3.2015 od
kúpnej zmluvy uzavretej 12.11.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim a

v spojenom spoločnom konaní v celom rozsahu vyhovel žalobe žalovaného proti žalobcovi o 140 000
€ s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 1.4.2015 do zaplatenia titulom vrátenia kúpnej ceny oproti
povinnosti žalovaného žalobcovi vrátiť vo výroku identifikačnými znakmi nehnuteľnosti konkretizovaný
predmet kúpnej zmluvy (byt s príslušenstvom). Žalovanému plne úspešnému v oboch konaniach proti
neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal z nesporného zistenia, že zmluvné strany 12.11.2014 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol byt č. X O. X. P. V. Y. F.. Č.. XX X. M. O. H. B. Č.. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku pod bytovým domom, na základe ktorej bol
povolený vklad do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného ako vlastníka. 3. Vychádzajúc z článku
VII. ods. 1 kúpnej zmluvy zistil, že žalobca ako predávajúci «vyhlásil a ručil za to, že na predmete
prevodu v čase podpisu zmluvy neviaznu žiadne vady, najmä právne, nie je zaťažený žiadnymi vecnými
bremenami, predkupným právom ani inými dlhmi, záložnými právami a ťarchami, okrem tých, ktoré sú
uvedené v čl. VI. zmluvy». Konštatoval, že po prevzatí kupujúcim v byte sa vyskytovali určité vady, ktoré

predávajúci kupujúcemu ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy prisľúbil odstrániť, k čomu však nedošlo. Za
krátkyčaspotom,čokupujúcispríslušníkmisvojejdomácnostizačalbytužívať,tentozistilvýskytďalších
vád v byte, na ktoré ho predávajúci vôbec neupozornil a o ktorých pri prevzatí bytu kupujúci nemal žiadnu
vedomosť. Ide pritom o vady, ktoré bránili a aj v súčasnosti bránia riadnemu užívaniu bytu kupujúcim ačlenmi jeho rodiny. Jednou z takýchto vád sú rozsiahle plesne rozšírené po izbách bytu a na viacerých
stenách súčasne. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach po odberoch vzoriek
zo stien v troch miestnostiach bytu (šatník, spálňa, kuchyňa) potvrdil výskyt plesní druhu penicillium

species, «výskyt ktorého najmä vo vnútornom obytnom prostredí u citlivých jedincov, u ľudí s oslabenou
imunitou, u detí, u rekonvalescentov alebo u ľudí oslabených práve prebiehajúcim iným ochorením
môže vyvolávať alergické ochorenia, zápaly slizníc nosa a dýchacích ciest alebo astmatické prejavy».
Následne kupujúci listom z 29.1.2015 u predávajúceho uplatnil práva zo zodpovednosti za vady tak,
že vymenoval všetky vady bytu (tie pôvodné, aj tie, o ktorých pri kúpe nevedel - pozn. odvolacieho

súdu), uviedol, v čom tieto spočívajú a ako sa prejavujú a predávajúceho zároveň vyzval na mimosúdne
rokovanie. K takémuto rokovaniu medzi stranami nedošlo. Nadväzne na to listom z 3.3.2015 kupujúci
uplatnil zákonné právo v zmysle §597 ods. 1, 2 o. z. odstúpením od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu
výskytu vád, ktoré sa v byte prejavili. Ide o vady identické s tými, ako sú presne opísané aj v odborných
posudkoch znalca Ing. Dušana Sarku a rovnako aj v znaleckom posudku znaleckého ústavu Technickej
univerzity v Košiciach (ďalej len „znalecký ústav“) vypracovaného v súdnom konaní.

3. Vychádzajúc z týchto dôkazov súd mal za preukázaný výskyt uvedených vád i možnosť obývania bytu
kupujúcim a členmi jeho domácnosti bez ohrozenia ich zdravia (zrejme nemožnosť takého obývania
- pozn. odvolacieho súdu). Konštatoval, že ide o vady, ktoré «užívanie bytu robia neupotrebiteľným»
a vzhľadom na ich výskyt s poukazom na ustanovenie §597 ods. 1 a 2 o. z. konštatoval i právo

kupujúceho od spornej kúpnej zmluvy odstúpiť. Pri tomto závere okresný súd v plnom rozsahu vychádzal
zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu, že pri modernizácii predmetného bytu v historickom
jadre mesta v rozpore s projektom za pomoci nových konštrukcií, materiálov a technológií, ktoré sa do
takéhoto prostredia nehodia a znehodnocujú kvalitu bývania, narúšajú tepelno-vlhkostnú mikroklímu,
ktorá ústi do rastu plesní, namiesto dvojúrovňového mezonetového bytu bola vytvorená iba jedna bytová

jednotka, ktorá iba dispozično-technologicky kopírovala pôvodné pôdorysy a je nevyhovujúca. Byt má
stavebno-technické vady a nedostatky (nedorobky). Ide o rozšírené plesne v troch izbách (nielen na
jednej stene), (podlahové) kúrenie v celom byte nerovnomerné - neurobené v súlade s technickými
normami. Zistené vady a nedorobky obmedzujú a znemožňujú riadne užívanie bytu, vznikli v procese
poslednej úpravy predmetného bytu žalobcom v roku 2014, príčinou vzniku plesní je nedostatočná miera

tepelno-izolačných vlastností obalových konštrukcií bytu, najmä spálne, šatníka a zmena užívateľského
režimu oproti pôvodnému stavu.

4. Vec právne posúdil podľa §488, 494, 499, 588, 597 ods. 1, 2, §48 ods. 1, 2 a §457 Občianskeho
zákonníka. Zdôraznil, že zodpovednosť predávajúceho za vady má objektívnu povahu, za ktorú tento

zodpovedá, ak vec vykazovala vady v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade predávajúci
vedel alebo nie. Najmä s poukazom na čl. VII ods. 1 zmluvy aplikujúc naň ustanovenie §597 ods. 2 o. z.
mal zato, že v posudzovanej veci došlo k takému prípadu ubezpečenia kupujúceho o tom, že vec nemá
žiadne vady, ktoré následne výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania sa ukázalo nepravdivým,
v dôsledku čoho kupujúci od kúpnej zmluvy odstúpil tak, že odstúpenie od zmluvy predávajúcemu bolo

doručené 21.3.2015. Dané odstúpenie od zmluvy posúdil preto ako platné a žalobu predávajúceho ako
neopodstatnenú zamietol.

5. Zároveň vyhovel žalobe kupujúceho o vrátenie kúpnej ceny 140 000 € oproti jeho povinnosti vrátiť byt
predávajúcemu, postupujúc pri tom podľa §457 o. z., v zmysle ktorého každá zo strán zrušenej zmluvy

má vrátiť to, čo podľa nej dostala. Konštatoval, že dohodnutá kúpna cena za predmetný byt činila 140
000 € a bez ďalšieho konštatoval, že kupujúci predávajúcemu titulom kúpnej ceny zaplatil 140 000 €.
Úroky z omeškania v zmysle §517 ods. 1, 2 o. z. kupujúcemu priznal od 1.4.2015 tak, ako kupujúci
žiadal, pričom konštatoval, že právo na vrátenie kúpnej ceny kupujúci mal už od nasledujúceho dňa po
prevzatí odstúpenia predávajúcim, t. j. od 22.3.2015. K 1.4.2015 konštatoval výšku úrokov z omeškania

5,05 % ročne.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu. V danom prípade kupujúci bol úspešný v
plnom rozsahu, preto v zmysle §255 ods. 1 a §262 ods. 1 a 2 CSP tomuto priznal právo na náhradu trov
konania proti neúspešnému predávajúcemu vo výške 100 %.

7. Rozsudok predávajúci v celom rozsahu napáda odvolaním. Odôvodňuje ho odvolacími dôvodmi
uvedenými v ustanovení §365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Má zato, že okresný súd pri prijímaní
záverov o merite veci veľmi alibisticky sa pridŕžal jediného dôkazu v tomto konaní, a to znaleckéhoposudku vypracovaného znaleckým ústavom, argumentáciu predávajúceho úplne odignoroval a s jeho
námietkami sa nijako nevysporiadal. Rozhodnutie súdu nesie znaky arbitrárnosti a nie je právne ani
skutkovo vykonateľné, považuje ho súčasne za nezákonné. Navrhuje preto, aby ako také bolo zrušené,

aby okresný súd doplnil dokazovanie, riadne a plne sa vysporiadal s predloženými dôkazmi jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach a aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ustanoveniami
Civilného sporového poriadku.

8. Súdu konkrétne vytýka, že celé odôvodnenie jeho rozsiahleho rozsudku v jedinom odseku (98.)

neprípustne založil na jedinom dôkaze - znaleckom posudku znaleckého ústavu, ktorý však «...nedáva
jednoznačné odpovede na sporné otázky a predávajúci ho v konaní viackrát spochybnil». Súdu vytýka,
že sa nevysporiadal s ostatnými dôkazmi, najmä sa nevysporiadal s jeho podstatnými námietkami,
napr. tými, že znalecký posudok nedáva odpoveď na dôvody vzniku plesní (on v byte býval 14
rokov a plesne tam nikdy neboli), nezohľadňuje nesprávnosť vetrania, prílišné prekurovanie bytu
kupujúcim, že znalecký posudok sa príliš a výlučne zaoberá stavebno-technickým stavom nehnuteľnosti,

pričom viaceré tvrdenia obsiahnuté v posudku vychádzajú z nepodložených a neoverených skutočností
bez prevedenia potrebných meraní, že znalecký ústav nebol nijako oprávnený ani kompetentný
vyhodnocovaťprítomnosťplesnívdanombyte,keďženatonemásplnenéodbornépredpoklady,ktorésa
vyžadujú od znalcov v inom znaleckom odbore. Podľa odvolateľa predávajúci je objektívne zodpovedný
za vady, na ktoré bol povinný kupujúceho upozorniť a ktoré sú mu známe, ako aj za vady, ktoré sú

mu známe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podľa neho vady bytu, ktoré kupujúci mu vytýka, boli
spôsobené nesprávnym vetraním, resp. nevetraním bytu a jeho prílišným prekurovaním (nameraná
hodnota vlhkosti presahujúca 90 %, teplota v byte až do 27 °C), čím kupujúci vznik plesní v byte spôsobil
výlučne sám svojím konaním, čo predávajúci namietal už aj v priebehu konania pred okresným súdom,
čo súd nijako nevyhodnotil, nezaujal k jeho obrane žiadne stanovisko. Ide pritom o podstatné okolnosti,

ktoré mohli mať vplyv na výskyt plesní v byte kupujúceho, a teda na samotné rozhodnutie o merite veci.

9. Súdu ďalej vytýka, že (i) z odôvodnenia jeho rozhodnutia nijako nie je zrejmé, na základe akých
skutočností a právnych úvah dospel k tak jednoznačnému presvedčeniu, že predávajúci je objektívne
zodpovedný za vady predaného bytu, keďže ide o také vady, o ktorých predávajúci nevedel a ani len

vedieť nemohol, keďže sa vyskytli v byte až po tom, čo kupujúci začal byt užívať nesprávnym spôsobom;
(ii) dôkazy nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach; (iii) niektoré navrhnuté dôkazy vykonať úplne
odmietol a (iv) s námietkami predávajúceho sa nijako nevysporiadal. Namieta preto nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku ako celku. Odvolateľ je presvedčený, že súd prvej inštancie je povinný vykonať
ďalšie dokazovanie, aby mohol vôbec dospieť k vecnému záveru, že v prípade predávajúceho došlo

bez akýchkoľvek pochybností k porušeniu jeho notifikačných povinností vo vzťahu ku kupujúcemu,
ktorého pred predajom bytu nemal poučiť o vadách predávanej veci. Za súčasného stavu po vykonanom
dokazovaní toto konštatovať nemožno a je plne presvedčený, že vykonané dokazovanie nič také
nepreukázalo, čím celé rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a nezákonné.

10. Ďalej predávajúci namieta samotný listinný dôkaz - znalecký posudok znaleckého ústavu, a to
predovšetkým z dôvodu, že samotní jeho zamestnanci odmietli posudok vyhotoviť z dôvodu zaujatosti,
keďže sa mali vyjadrovať k záverom odborného posudku bývalého kolegu. Aj sám predávajúci podaním
z 30.10.2017 konkretizoval iné znalecké ústavy, ktoré navrhoval zvoliť na vypracovanie znaleckého
posudku, súd však znalecký ústav TUKE svojím rozhodnutím nevylúčil z vypracovania znaleckého

posudku. Odvolateľ tak vyjadruje vážne pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov TUKE vo vzťahu k
zisteniamuvedenýmvodbornomposudkuIng.Sarkuvrámciprijatýchzáverovichznaleckéhoskúmania,
ktoré vo veľkej miere sa odvolávajú na znalecký posudok bývalého kolegu. Namieta preto tak závery,
ako aj objektivitu znaleckého posudku znaleckého ústavu a namieta tiež, že súd nevykonal dôkazy
výsluchom zamestnancov, ktorí znalecký posudok vypracovali, aj keď to predávajúci navrhoval. Súdu

ďalej vytýka, že úplne odignoroval ním predložený listinný dôkaz - posudok č. 37/2014 z 1.11.2014
znalcom Ing. Ervínom Halászom vypracovaný na účely ohodnotenia predmetného bytu tesne pred
podpisom kúpnej zmluvy, ktorý zároveň svedčí o riadnom užívateľnom stave bytu bez plesní, pretože
ináč by ich musel znalec zaregistrovať.

11. Ďalej predávajúci súdu vytýka, že žalobe kupujúceho vyhovel v celom rozsahu, hoci v skutočnosti
on ako predávajúci od kupujúceho titulom kúpnej ceny prevodom na účet obdŕžal len 138 000 € (48 000
€ 13.11.2914 a 90 000 € 18.11.2014 z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB, a.s.). Zvyšná suma 2
000 € tvorila províziu, ktorú sám kupujúci platil realitnej kancelárii Diamont, ktorá mu našla byt a poskytlaprávny servis, čo vyplýva aj zo zmluvy medzi kupujúcim a danou realitnou kanceláriou. Kupujúci tak nie
je nijako oprávnený domáhať sa vrátenia týchto 2 000 € od predávajúceho a v tomto rozsahu okresný
súd sa stotožnil s týmto nárokom kupujúceho zjavne v rozpore so skutkovým stavom. S poukazom

na §457 o. z., v zmysle ktorého každá zo zmluvných strán je povinná si vrátiť to, čo podľa zmluvy
dostala, čo v prípade predávajúceho je 138 000 €, výrok rozhodnutia súdu zaväzujúci predávajúceho k
plneniu peňažnej povinnosti, považuje preto za nezákonný a súčasne nevykonateľný. Podľa neho súd
totiž „pozabudol na podstatnú skutočnosť, že z dôvodu financovania kúpy predmetného bytu formou
hypotekárneho úveru sporná nehnuteľnosť je zaťažená ťarchou (záložným právom) v prospech banky, a

tak kupujúci z právneho hľadiska nemôže predávajúcemu vrátiť nehnuteľnosť tak, ako mu predávajúcim
bola pôvodne odovzdaná, a nemôže preto dôjsť k obnoveniu stavu predchádzajúcemu uzavretiu kúpnej
zmluvy.

12. Poslednou odvolacou námietkou predávajúceho je zdôraznenie skutočnosti, že už aj v konaní pred
súdom prvej inštancie spochybnil kupujúcim predložený listinný dôkaz z 19.1.2015 z Regionálneho

úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach. Podľa predávajúceho tento dôkaz by nemal mať
akúkoľvek výpovednú hodnotu vo vzťahu k tomuto konaniu, a to z dôvodu, že ide o listinu výlučne
formálnu, ktorá vo svojom obsahu takmer na 95 % sa úplne zhoduje s iným vyjadrením toho istého
orgánu z 9.1.2019, ktorý predávajúci už pred okresným súdom predložil na preukázanie svojich tvrdení.
Je preto presvedčený, že v danom prípade RÚVZ so sídlom v Košiciach postupuje výlučne formálne pri

vydávaní takýchto stanovísk k výskytu plesní a používa úplne totožné vyjadrenia na viacero diametrálne
odlišných situácií. Súdu vytýka, že rovnako ako v prípadoch popísaných vyššie, ani v danom prípade
tieto tvrdenia predávajúceho akokoľvek kriticky neskúmal, či nevyhodnocoval, ale jeho námietky úplne
odignoroval.

13. Kupujúci vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
kupujúcemu náhradu trov odvolacieho konania. Poukazuje na to, že vzhľadom na charakter
prejednávanej veci pre rozhodnutie súdu boli rozhodujúce práve znalecké posudky vypracované v
konaní, pričom z oboch vyplýva, že predmetný byt trpí vadami, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu,
z čoho nepochybne plynie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho bolo opodstatnené.

Oba posudky konštatovali neodbornú inštaláciu zakrytého podlahového kúrenia, resp. jeho inštaláciu
na základe nevyhovujúceho projektu. Vznik plesní súkromný posudok Ing. Sarku odvodzuje od
chybne nainštalovaného kúrenia, chýbajúceho zateplenia od schodiska, nedostatočne zaizolovaného
francúzskeho okna a rovnako aj nezaizolovania steny šatníka v kontakte s vonkajším schodiskom,
kým v zmysle záverov súdnoznaleckého posudku znaleckého ústavu vznik plesní je výsledkom pri

modernizácii sporného bytu použitých nových konštrukcií, materiálov a technológii, ktoré sa do priestoru
bytu nehodia, znehodnocujú kvalitu bývania a narúšajú tepelno-vlhkostnú mikroklímu, čo vyústilo do
vzniku plesní. Podľa kupujúceho súd prvej inštancie rozhodol správne, na základe riadne zisteného
a ustáleného skutkového stavu. Podstatným je, že okresný súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil,
vysporiadal sa so skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, pričom nie je rozhodujúce, v

koľkých odsekoch súd tieto skutočnosti zhrnul, jedinou podmienkou je, aby sa jednalo o skutočnosti pre
rozhodnutie relevantné, aby dával jasnú odpoveď na to, z akého dôvodu rozhodol vec tak, ako rozhodol,
na akom skutkovom základe a z akého dôvodu vydal konkrétne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie
podľa kupujúceho obsahuje logické a jasné argumenty, z ktorých je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej
inštancie rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výroku a od neho potom odvíja právne posúdenie veci.

14. Poukazuje na závery znaleckého posudku znaleckého ústavu zhrnuté aj v 98. odseku napadnutého
rozsudku, v zmysle ktorého príčinou vzniku plesní nebolo nedostatočné vetranie bytu, ale nedostatočná
miera tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií bytu, najmä spálne a šatníka a zmena
užívateľského režimu oproti pôvodnému stavu. Je preto zrejmé, že tvrdenie predávajúceho o

nedostatočnom vetraní ako príčine vzniku plesní nie je správne, znalcami je vyvrátené, a v dôsledku
uvedeného nebolo preto ani potrebné sa týmto tvrdením pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutia
vysporiadať. Znalci sa nevyjadrovali k druhom plesní, ale len k ich prítomnosti, ktorá je zjavná a k príčine
ich vzniku.

15. Posudok znalca Halásza, ktorý predávajúci predložil v konaní pre rozhodnutie vo veci nemal žiadnu
relevanciu, pretože sa zaoberal stanovením všeobecnej hodnoty predmetného bytu, a nie tým, či sa
v predmetnom byte nachádzajú vady a ak áno, aké sú to vady a či majú dopad na riadne užívanie
bytu. Nebol preto dôvod, aby sa ním súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutiazaoberal. Pokiaľ predávajúci namieta absenciu skutočností a právnych úvah, na základe ktorých súd
prvej inštancie dospel k presvedčeniu o objektívnej zodpovednosti predávajúceho za tie vady sporného
bytu, o ktorých predávajúci nevedel a vedieť ani nemohol, kupujúci poukazuje na znenie zákonného

ustanovenia §597 ods. 2 o. z., v zmysle ktorého na objektívnu zodpovednosť predávajúceho za vady
predanej veci postačuje len to, že kupujúceho ubezpečil, že vec nemá žiadne vady, ako sa to stalo
aj v posudzovanej veci (článok VII., bod 1 kúpnej zmluvy), pričom toto ubezpečenie predávajúceho
výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania sa ukázalo nepravdivým. Súd prvej inštancie to v
92. - 99. odsekoch odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a presne popísal. Uviedol, z čoho pri

posudzovaní vád vychádzal, ako dospel k záveru o objektívnej zodpovednosti predávajúceho, čo mal
preukázané, ako i to, ako zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke.

16. Pokiaľ predávajúci rozporuje výšku peňažnej povinnosti, na ktorú ho súd prvej inštancie zaviazal,
kupujúci aj túto jeho námietku považuje za nedôvodnú. V kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena za
byt 140 000 €, a to je okolnosť, ktorá pre správnosť výroku je rozhodujúca. Spôsob úhrady dojednanej

kúpnej ceny je právne nerozhodný. Kupujúci pritom uhradil kúpnu cenu 140 000 €. Skutočnosť, že
kupujúci má povinnosť previesť byt nezaťažený záložným právom hypotekárnej banky podľa kupujúceho
vyplýva zo samotnej logiky veci, nie je potrebné preto do výroku rozsudku súdu uvádzať, že kupujúci
predávajúcemu byt vráti v takom právnom stave, v akom ho aj prevzal. Absencia pokynu previesť
byt nezaťažený záložným právom pritom nespôsobuje nevykonateľnosť tohto výroku rozsudku. Výrok

sleduje to, aby došlo k usporiadaniu právnych vzťahov sporových strán existujúcich pred uzatvorením
kúpnej zmluvy, ako keby k jej uzavretiu ani nedošlo. Ide preto o výrok vecne správny a vykonateľný.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal
odvolacie námietky predávajúceho, ako aj predchádzajúce konanie tak o žalobe predávajúceho, ako aj
o žalobe kupujúceho spojené na spoločné konanie spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné len sčasti, len v rozsahu rozhodnutia o žalobe kupujúceho (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní).

18. Odvolací súd ako vecne správny podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia kupujúceho z 3.3.2015 od kúpnej zmluvy
z 12.11.2014, lebo okresný súd správne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, správne
sa vysporiadal so zákonnými podmienkami vzniku objektívnej zodpovednosti predávajúceho za vady

predmetu kúpnej zmluvy a vo veci aj správne rozhodol, pokiaľ danú žalobu zamietol a aj odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave, pričom odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu
nezistil ani žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP). Odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil aj vo vzťahu k časti závislého výroku vzťahujúcej sa na rozhodnutie
onárokunanáhradutrovkonaniaožalobenaurčenieneplatnostiprávnehoúkonuodstúpeniaodzmluvy,

pretože tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu (§262 ods. 1, §255 ods. 1 CSP).

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 27.5.2020 o 10.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 20.5.2020
boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1 a 3 za použitia

§378 ods. 1 CSP).

20. V posudzovanej veci obe sporové strany vystupujú v postavení žalobcov a zároveň aj žalovaných,
keďže s konaním o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, kde žalobcom je predávajúci a žalovaným
je kupujúci, na spoločné konanie je spojené konanie o vrátenie kúpnej ceny oproti povinnosti vrátiť

predmet kúpy, kde žalobcom je kupujúci a žalovaným je predávajúci. V záujme lepšej prehľadnosti a
zrozumiteľnosti dôvodov rozsudku, odvolací súd v tomto odôvodnení na označenie sporových strán
používa preto pojmy ich hmotnoprávneho postavenia ako účastníkov kúpnej zmluvy (predávajúci,
kupujúci) aj tam, kde inak by použil pojmy „žalobca“, „žalovaný“.

21. Ak sa v dohodnutom plnení vyskytne vada, t. j. ak výsledkom je vadné plnenie, ide o porušenie
povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu. Za toto porušenie zákon ustanovuje objektívnu, na
vedomosti a vôli nezávislú zodpovednosť scudziteľa za vady za odplatu scudzovanej veci existujúce
v čase plnenia (výsledok plnenia). Aplikujúc ustanovenie §499 o. z. na posudzovanú vec, predávajúci,ktorý prenechal kupujúcemu byt s príslušenstvom za kúpnu cenu ako odplatu, zodpovedá za to, že byt
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ho možno užívať podľa povahy
a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že byt nemá právne vady. Predávajúci

zodpovedá za vady, ktoré v čase prevzatia predmetu kúpy existovali vrátane skrytých vád, ktoré sa
ešte neprejavili. Pretože predávajúci ako scudziteľ veci za odplatu objektívne zodpovedá za výsledok,
zodpovednosti za vady sa nemôže zbaviť tvrdením, že o vade vôbec nevedel. Podstatným pre
zodpovednosť predávajúceho za ne je, že ide o také vady, ktoré existovali na predmete kúpy v čase
jeho prevzatia kupujúcim.

22. Existencia vady má v zákone uvedené právne dôsledky. V zmysle §597 o. z. predávajúci zodpovedá
za každú vadu, ktorú vec má v dobe jej odovzdania, ak predávajúci na ňu kupujúceho neupozornil. To
znamená, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, ale pritom
ide o vadu, ktorú vec mala pri prevzatí, v zmysle odseku (1) má kupujúci právo na primeranú zľavu
z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady, pričom ak ide o vadu, ktorá robí vec

neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. V zmysle odseku (2) právo odstúpiť od zmluvy má
kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že (inter alia) vec nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie
sa ukáže nepravdivým. Nie je pritom rozhodujúcim dôvod, pre ktorý predávajúci prípadne mylne sa
domnieval, že vec nemá žiadne vady, t. j. že o vadách nevedel. Rozhodujúcim je iba to, že sa ukáže, že
toto tvrdenie (ubezpečenie o bezvadnosti za odplatu scudzovanej veci) sa ukáže nepravdivým.

23. V danom prípade v čl. VII., bod. 1 kúpnej zmluvy predávajúci «vyhlasuje a ručí za to, že na
predmete prevodu v čase podpisu tejto zmluvy neviaznu žiadne vady...». Vzhľadom na toto vyhlásenie
predávajúceho v zmysle §597 ods. 2 o. z. pre záver o zodpovednosti predávajúceho za vady bytu ako
predmetu kúpy stačí preto, že sporný byt v dobe jeho prevzatia kupujúcim mal určité vady. Vychádzajúc z

tohto zákonného ustanovenia, správne boli preto právne úvahy súdu prvej inštancie a správny bol aj jeho
postup, keď za účelom preukázania (ne)pravdivosti ubezpečenia predávajúceho, že na predmete kúpy v
časejehoodovzdania(ne)viazliakékoľvekvady,dokazovanieprednímnanávrhsporovejstranyzameral
na zistenie, či sporný byt pri jeho prevzatí kupujúcim (ne)mal vady, ktoré vyšli najavo až dodatočne, a
zároveň o ktorých kupujúci pri prevzatí bytu nebol uzrozumený, keďže z hľadiska aplikácie ustanovenia

§597 ods. 2 o. z. jedine to je právne podstatným. Pritom s poukazom na objektívnu zodpovednosť
predávajúceho správne mal na zreteli, že prípadná (ne)vedomosť predávajúceho o existencii daných
vád nie je právne relevantná. Rovnako nie je podstatný ani charakter preukázaných vád, t. j. na rozdiel
od zákonných podmienok zodpovednosti ustanovených v odseku (1) tohto zákonného ustanovenia
podmienkou platného odstúpenia od zmluvy v zmysle odseku (2) nie je ani to, že dané vady prípadne

nerobia vec neupotrebiteľnou.

24. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, pokiaľ za danej procesnej situácie, keď predávajúci
namietal správnosť a odbornosť kupujúcim predloženého odborného posudku znalca Ing. Dušana
Sarku, CSc., odbor stavebníctvo, posudok č. 15/2016 v znení jeho aktualizácie vykonanej odborným

posudkom č. 28/2016, na návrh predávajúceho nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom,
odborstavebníctvoaprirozhodovaníveciourčenieneplatnostiodstúpeniaodzmluvysprávnevychádzal
z výsledkov tohto znaleckého dôkazu vyhotoveného znaleckým ústavom (znalecký posudok č. 7/2018).
Ideodôkaz,ktorýstranamisporuvkonanípredsúdomprvejinštancienebolspochybňovaný,nenamietal
ho ani predávajúci. Ten závery znaleckého ústavu obsiahnuté v danom znaleckom posudku vytýka až

v odvolaní. Námietky proti výsledkom znaleckého dokazovania, či postupu zamestnancov znaleckého
ústavu v jeho priebehu vrátane ich zaujatosti účinne mohli byť však uplatnené len do vyhlásenia
dokazovania súdom prvej inštancie za skončené, k čomu došlo na pojednávaní pred vyhlásením
napadnutéhorozsudku.Predsúdomprvejinštanciepredávajúcinenamietalprotizáveromtohtoposudku
a nenamietal ani zaujatosť zamestnancov znaleckého ústavu. O zaujatosti znaleckého ústavu vo vzťahu

k znalcovi (bývalému kolegovi zamestnancov znaleckého ústavu), posudok ktorého znaleckému ústavu
bolo uložené hodnotiť, súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 13C/140/2015 - 235 zo 6.11.2017
tak, že znalecký ústav nie je vylúčený z podieľania sa na vyhotovení znaleckého posudku. Samotnú
skutočnosť, že Ing. Sarka, CSc., hoci aj len v nedávnej minulosti, bol zamestnancom daného znaleckého
ústavu, ktorého z toho dôvodu zamestnanci ústavu osobne poznajú, samu o sebe nemal za dostatočný

dôvod pre vylúčenie znaleckého ústavu z vypracovania znaleckého posudku. Uznesenie dňom 8.9.2017
nadobudlo právoplatnosť, čo o. i. znamená, že ním právoplatne vyriešený dôvod zaujatosti nemôže byť
posudzovaný opätovne, pretože na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliada (§50
ods. 4, §59 CSP).25. Znalecký ústav po dôkladnom posúdení kompletného technologického stavu predmetného bytu
dospel k záveru, že popri iných nedostatkoch a vadách bytu: (i) vytvorenie iba jednej bytovej jednotky,

ktorá dispozično-typologicky iba kopíruje pôvodné pôdorysy je nevyhovujúce, pričom ide o obnovu
starého bytu za pomoci nových konštrukcií, materiálov a technológií, ktoré sa do prostredia nehodia
a zhoršujú kvalitu bývania, narúšajú tepelno-vlhkostnú mikroklímu, ktorá vyústi do rastu plesní; (ii)
podlahové kúrenie vykazuje funkčné vady a nedostatky; jeho montáž prebehla síce podľa existujúceho,
ale nevyhovujúceho, neúplného projektu; (iii) nedostatočné nastavenie parametrov vykurovania (prietok

a teplota); (iv) drevené eurookná v byte ako výrobok sú kvalitné, ale ich montáž (osadenie do stavebného
otvoru) nebola vykonaná podľa vtedy platných technických noriem (absentujú APU lišty, pripojovacia
špára bez tesniacich pások). Ide o tzv. skryté vady bytu, t. zn. kupujúci ich nemohol spozorovať pri
bežnej obhliadke veci, akú možno očakávať od zmluvnej strany pri obvyklej opatrnosti. Všetky tieto vady
ako nedostatky a nedorobky bytu vznikli v procese poslednej úpravy bytu v roku 2014 vykonanej pred
predajom bytu kupujúcemu, nepochybne preto existovali v čase prevzatia predmetu kúpy kupujúcim.

Predávajúci v konaní nepreukázal, žeby hoci len na jednu z týchto vád kupujúceho bol upozornil v čase
plnenia, je preto daná jeho objektívna zodpovednosť za tieto vady (§597 o. z.).

26. Predávajúci proti záverom znaleckého posudku znaleckého ústavu nemal podstatné vecné výhrady,
jedinou bola námietka, že znalecký posudok nesprávne vychádzal z prísne formálneho vyjadrenia

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach z 19.1.2015, z ktorého ústav odvodil
existenciu plesní a v konaní celkovo namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho obranou v spore o
príčine vzniku plesní výlučne na strane kupujúceho. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
tieto námietky predávajúceho (za splnenia ďalších zákonných predpokladov) by mohli obstáť len, ak
prítomnosť plesní v byte by bola jedinou vadou sporného bytu. Za preukázania existencie iných vád

bytu v rozhodnom čase jeho prevzatia kupujúcim, nebolo však potrebné zaoberať sa príčinami vzniku
plesní, ako predávajúci mylne sa domnieva, pretože to nebolo podstatné. Všetky v konaní uplatnené
námietky predávajúceho tak o existencii, ako aj o dôvode vzniku plesní vrátane posudku Ing. Halásza,
ako aj listinného dôkazu RÚVZ v Košiciach z 19.1.2015 o výskyte plesní v spornom byte, sú preto právne
irelevantné, a odvolací súd preto sa nimi nezaoberal. Z rovnakého dôvodu nepovažoval za potrebné a

účelné vysporiadať sa ani s námietkami predávajúceho uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie
vzťahujúcimi sa na nedostatky v postupe súdu prvej inštancie vo vzťahu k posudzovaniu príčiny vzniku
plesní (nedostatočné vetranie, prekurovanie bytu a pod.).

27. Pokiaľ predávajúci namieta, že znalecký posudok znaleckého ústavu vychádza z nepodložených

a neoverených faktov a dochádza k záverom bez vykonania potrebného minimálne požadovaného
merania, ide o všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia, ktoré preto ani nebolo možné podrobiť
odvolaciemuprieskumu,anebolipretoanispôsobiléspochybniťsprávnosťzáverovznaleckéhoposudku
a v nadväznosti na to ani správnosť záverov rozsudku súdu vychádzajúcich z tohto dôkazu. Odhliadnuc
od toho v podobe sporných námietok proti znaleckému posudku ide o taký prostriedok procesnej obrany

predávajúceho, ktoré ak chcel uplatniť, mal tak urobiť už pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia
dokazovania za skončené, resp. ak mal úmysel použiť ich ako účinný odvolací dôvod, mal poskytnúť
dôkazy o tom, že ich ako odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
čo sa v posudzovanom prípade nestalo. Ide preto o neprípustné novoty v odvolacom konaní (§366
CSP, a contrario). Takouto neprípustnou novotou v odvolacom konaní je aj výlučne v odvolacom konaní

predávajúcim navrhnutý dôkaz vypočutím zamestnancov znaleckého ústavu, ktorý preto súd prvej
inštancie pre absenciu takéhoto návrhu v konaní pred ním ani nemohol vykonať.

28. Pokiaľ predávajúci sa proti rozsudku súdu prvej inštancie bráni námietkou, že z daného zmluvného
vzťahu je zodpovedný len za tie vady predanej veci, na ktoré bol povinný kupujúceho upozorniť, pričom

má ísť len o tie vady, ktoré mu ako predávajúcemu boli známe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy,
táto jeho obrana s poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie §597 o. z. neobstojí. V prípade
zodpovednosti za vady za odplatu scudzenej veci ide totiž o objektívnu zodpovednosť predávajúceho,
t. j. o zodpovednosť nezávisiacu na jeho (ne)vedomosti o vade (vadách) predávanej veci existujúcich v
čase plnenia. Vychádzajúc zo zásad formálnej logiky notifikačnú povinnosť vo vzťahu ku kupujúcemu

(§596 o. z.) predávajúci môže splniť len vo vzťahu k tým vadám, o ktorých predávajúci vedomosť má. Ak
tejto povinnosti dá zadosť, zbaví sa tým zodpovednosti za vady, na ktoré kupujúceho upozornil, resp. v
zmysle judikatúry súdov zbaví sa zodpovednosti aj za také vady, o ktorých ako predávajúci preukáže, že
kupujúci v rozhodnom čase získal o nich vedomosť inak. V danom prípade však obrana predávajúcehospočívala v tvrdení, že notifikačnú povinnosť vo vzťahu k vadám preukázaným znaleckým dokazovaním
splniť ani nemohol, pretože vedomosť o nich ani nemal. Keďže však ide o objektívnu, na (ne)vedomosti
predávajúceho nezávislú zodpovednosť predávajúceho za vady za odplatu scudzovanej veci, ktoré táto

vec má v čase plnenia (zodpovednosť za výsledok), obrana predávajúceho o jeho nevedomosti o týchto
vadách, je právne irelevantná, a to najmä vzhľadom na jeho vyhlásenie obsiahnuté v článku VII., bod 1
zmluvy, ktoré výsledkami vykonaného dokazovania sa ukázalo nepravdivým. Vychádzajúc z tejto obrany
súd zároveň mal za preukázané, že predávajúci vo vzťahu k týmto vadám notifikačnú povinnosť voči
kupujúcemu určite nesplnil (nakoniec ani sám predávajúci netvrdil opak) a tak sa nezbavil zodpovednosti

za ne.

29. Kupujúci v zmysle §597 ods. 2 o. z., tak mal preto zákonné právo odstúpiť od zmluvy bez ohľadu
na to, či dané vady (ne)robia byt neupotrebiteľným. Kupujúci toto svoje zákonné oprávnenie aj účinne
využil, keď po vytknutí vád u predávajúceho listom z 29.1.2015 a následne listom z 3.3.2015 odstúpil
od kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva preto od počiatku sa zrušila a sporové strany ako účastníci zmluvy

sú povinné navzájom si vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali, t. j. predávajúci kupujúcemu zaplatenú
kúpnu cenu a kupujúci predávajúcemu byt ako predmet kúpy. Vady, o existencii ktorých v čase prevzatia
bytu kupujúci mal vedomosti, ako to vyplýva z jeho listu z 29.1.2015, sú vadami, za ktoré predávajúci
nezodpovedá - §596, 597, a contrario).

30. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a závislého výroku o trovách konania
založeného na plnom úspechu sporovej strany vo veci jeho žaloby proti neúspešnej procesnej
protistrane (§255 ods. 1 CSP) potvrdil ako vecne správny (§387 ods. 1 CSP).

31. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe kupujúceho o vrátenie kúpnej ceny vo výške 140 000 €
oprotipovinnostikupujúcehovrátiťspornýbytpredávajúcemu,niejezrejmé,zakýchskutkovýchzáverov
pri tomto svojom rozhodovaní vychádzal a ani to, ako sa vysporiadal s obranou predávajúceho, že
titulom kúpnej ceny kupujúci mu zaplatil len 48 000 € v hotovosti a 90 000 € z poskytnutého úveru, t.
j. celkovo 138 000 €. V konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti,

akú sumu kupujúci predávajúcemu zaplatil titulom kúpnej ceny, resp. koho zaťažovala povinnosť
platiť odmenu realitnej kancelárii, za sprostredkovania ktorej došlo k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy.
Samotná skutočnosť, že suma 2 000 € je zakomponovaná v kúpnej zmluve, zvádza predpokladať,
že to bol predávajúci, kto mal zmluvu s realitnou kanceláriou, a že v rozsahu stanovenia povinnosti
kupujúceho túto sumu zaplatiť realitnej kancelárii, možno ide len o úpravu spôsobu úhrady kúpnej ceny.

Tvrdenie predávajúceho, že zmluvu s realitnou kanceláriou ako záujemca o kúpu mal pritom kupujúci,
a nie on ako predávajúci, je však akoby podporené výpoveďou svedkyne Bočkorášovej, ktorá hoci
nejednoznačne, ale tvrdila, že klientom realitnej kancelárie, pre ktorú svedkyňa v tom čase pracovala a
ktorá spornú kúpnu zmluvu pre sporové strany pripravila, bol kupujúci (č. l. 194 - 195 spisu). Javí sa, že aj
obrana kupujúceho, ktorý v priebehu konania sa vyjadril, že «...zľava z kúpnej ceny poskytnutá nebola,

len pôvodne posudok č. 37/2014 znalcom Ing. Ervínom Halászom vyhotovený za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty bytu zahŕňal do kalkulácie aj parkovacie miesto, ktoré však v skutočnosti k bytu
neprislúcha, a preto cena 140 000 €, resp. 138 000 € nesprávne je navýšená o hodnotu parkovacieho
miesta, ktoré byt k dispozícii vôbec nemal» (č. l. 211 - 212 spisu) rovnako dovoľuje spochybniť, či suma
2 000 € (čl. VII., bod 2 písm. c/ zmluvy) bola vôbec zložkou kúpnej ceny.

32. Za týchto skutkových okolností za situácie, že kúpnu zmluvu pre zmluvné strany vyhotovovala
samotná realitná kancelária, bez ďalšieho nie je možné jednoznačne uzavrieť, ktorú zmluvnú stranu
kúpnej zmluvy ako klienta realitnej kancelárie zaťažovala povinnosť tejto platiť odmenu, pričom za
danéhostavuvecinebolopreukázaným,žeišloopovinnosťpredávajúceho.Skutkovýzáver,žežalovaný

žalobcovi zaplatil 140 000 €, nemá preto oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. v tomto smere nebolo
vykonané žiadne dokazovanie, napriek tomu súd o danej otázke vecne rozhodol, čím došlo k porušeniu
procesných práv sporových strán. Odvolací súd rozsudok v danom rozsahu preto zrušil [§389 písm. b)
CSP] a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za účelom odstránenia v
tomto odseku odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vytknutých nedostatkov v procesnom postupe

súdu.33. Z dôvodu, že v prípade vrátenia kúpnej ceny ide o synalagmatický záväzok sporových strán, nebolo
možné potvrdiť rozsudok o vrátenie kúpnej ceny ani len sčasti, odvolací súd musel preto zrušiť celý
výrok ad II./.

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený
a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dovolanie n i e j e p r
í p u s t n é .

Protitomutorozsudkuodvolaciehosúduvrozsahu,vktoromrozsudoksúduprvejinštancievovecisamej
bol potvrdený j e p r í p u s t n é dovolanie, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces;

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej bol potvrdený dovolanie tiež j e p r í p u s t n é , ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).