Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/114/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116225974
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116225974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1. Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. nad K. XXX, 2. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad K. XXX, obaja zastúpení:
Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát, so sídlom Nitra, Farská 12, IČO: 42 207 967, proti žalovaným: 1.
E.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. O. XXX/XX, 2. C.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., Ľ. P.
XXX/X, obaja zastúpení: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka, so sídlom Nitra, Cintorínska 5, IČO: 42 204
046, 3. P. M., nar. XX.XX.XXXX, Y. G., bytom F. XXX/XX, zastúpený: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát,
so sídlom Trnava, Študentská 17, IČO: 42 296 226, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
9C/397/2016-125 zo dňa 2. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy voči žalovaným 1. a 2. v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne oprávneným p r i z n á v a v tejto
časti proti žalobcom v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievčastiourčenievlastníckehoprávavovzťahu
k žalovanému 3. z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

IV. Žalovanému 3. p r i z n á v a voči žalobcom 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zhora uvedeným rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok) a
rozhodol, že žalovaní v 1. až v 3. rade majú voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením. Rozhodnutie vo veci samej
právne odôvodnil s poukazom na § 137 písm. c), § 228 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1, §
49, § 132 ods. 1, 2, § 588, § 657 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 30.09.2016 domáhali určenia, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi

nimi ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 14.10.2013 je neplatná. Ďalej žiadali, aby
súd určil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom
území X. nad K., a to pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
518 m2, pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 467 m2, pozemok registra C KNparc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, pozemok registra C KN parc. č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 117 m2, stavba - dom so súp. č. XXX na pozemku registra C KN s parc.

č. XXX/X, stavba - dom so súp. č. XXX na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/X sú žalobcovia v
1. a v 2. rade v podiele 1/1.
1.2. Žalobu odôvodnili tým, že v priebehu roku 2013 sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie, ktorá
im neumožňovala plniť riadne dohodnuté splátky úveru. Pod tiažou tejto udalosti, kde im hrozil možný
výkon exekúcie zo strany poskytovateľa úveru, kontaktovali na základe inzerátu na internete osobu

vystupujúcu pod menom M., ktorý im navrhol, že vyplatí všetky ich dlhy, ak na neho dočasne prevedú
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na obdobie jedného roka s tým, že táto osoba im zároveň
umožní nehnuteľnosti užívať a po splatení im poskytnutej pôžičky slúžiacej na úhradu ich dlhov, im
prevedie späť vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam. Uvedená osoba neustálym ubezpečovaním o
jeho dobrom úmysle im pomôcť, neexistencii rizika s prevodom ich vlastníctva ich presvedčila, aby
uzavreli kúpnu zmluvu. Tvrdia, že predmetnú kúpnu zmluvu pred podpisom a ani po ňom nevideli, okrem

poslednej strany, ktorú im pán M. prikázal podpísať. Nemali možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť,
a preto až do času, kým nebol zrealizovaný prevod v katastri nehnuteľností nevedeli, že vlastníkom nie
je pán M. ale žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorých oni nepoznajú. Keďže k spornej nehnuteľnosti bolo
zriadené záložné právo v prospech ich veriteľa, prevod vlastníckeho práva bol možný iba po zaplatení
dlhu žalobcov zabezpečeného uvedeným záložným právom. Tvrdia, že nemajú vedomosť o tom, kto

zaplatil uvedený dlh, aby bol umožnený prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pán M. uviedol,
že išlo o jeho finančné prostriedky. Z celkovej kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve vo výške 110
000 Eur im nebola vyplatená žiadna suma, v zmluve označený účet ako účet predávajúcich nie je ich
účtom a nevedia, komu patrí. Po nejakom čase kontaktovali p. M. s požiadavkou na doriešenie celej
situácie aj vzhľadom k zisteniu, že ich nehnuteľnosti vlastní už ďalší vlastník pán M.. P. M. im povedal,

že je to v poriadku a nemajú si robiť starosti ani s tým, keď im príde niečo zo súdu, majú to vyhodiť
a tieto papiere zo súdu súvisia s vrátením ich domu späť do ich vlastníctva. Od momentu, kedy sa
začali dožadovať vrátenia im požičaných financií, ktoré za nich uhradil pán M. a zároveň spätného
prevodu vlastníckeho práva, sa s pánom M. nedalo skontaktovať. Až v roku 2015 bolo voči nim, ako
povinných začaté exekučné konanie v prospech žalovaného v 3. rade, vlastníka nehnuteľnosti. Majú za

to, že cieľom pána M. a žalovaných bolo uviesť ich do omylu tak, aby sa spoliehajúc na jeho uistenie
o vrátení nehnuteľností a dobrom úmysle im pomôcť previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v
prospech iných osôb, čo napĺňa objektívnu aj subjektívnu stránku trestného činu podvodu. Bezpochyby,
ak by vedeli, že nehnuteľnosti predávajú za cenu zostatku svojho úveru, nikdy by k tomu nepristúpili.
Dňa 17.08.2016 bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)

Trestného zákona ČVS: ORP-122/3- VYS-NR-2016. Sú toho názoru, že k prevodu nehnuteľností na
tretie osoby došlo podvodným konaním, v prípade prevodu nehnuteľností išlo o zastretý právny úkon
- zmluvu o pôžičke, ktorej cieľom bolo získanie nehnuteľností za cenu nižšiu než je cena trhová.
Kúpnu zmluvu uzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a aj tento právny úkon ako aj
okolnosti, za ktorých bol urobený sa prieči dobrým mravom. Nebola im vyplatená žiadna kúpna cena a

nehnuteľnosti previedli v podstate bezodplatne v rozpore s ich vôľou. Žalovaný v 3. rade taktiež nemohol
nadobudnúť nehnuteľnosti platne. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný, keďže aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi nimi a žalovanými je ohrozením právneho postavenia žalobcov,
ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť.
1.3. Súd prvej inštancie skúmajúc naliehavý právny záujem v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavrel, že tento nie je daný, pretože takýmto určením sa neodstráni, resp. nezmení právne
postavenie žalobcov. Takéto určenie nie je spôsobilé na zmenu zápisu vlastníka nehnuteľností v katastri
nehnuteľností. Navyše, otázky platnosti kúpnej zmluvy je otázkou predbežnou pri rozhodovaní o petite
žaloby na určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti.
1.4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaných v 1. a v 2. rade o nedostatku ich pasívnej

vecnej legitimácie v konaní, pretože podľa výpisu z LV č. XXX je aktuálnym vlastníkom nehnuteľností
len žalovaný v 3. rade, ktorý bol výlučným vlastníkom aj v čase podania žaloby, nie aj žalovaní v 1. a
v 2. rade, preto žalobu voči nim zamietol.
1.5. Podľa súdu v konaní nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy v tiesni, za nápadne
nevýhodných podmienok, ani že išlo o zastretý právny úkon, zmluvu o pôžičke. Naopak, súd dospel k

záveru, že kúpna zmluva bola uzavretá platne. Žalobcovia v konaní tvrdili, že kúpnu zmluvu si vôbec
neprečítali, neboli oboznámení s jej obsahom a v podstate ani nevedeli, čo vlastne podpisujú, pričom
boli nútení túto zmluvu podpísať. S týmito tvrdeniami sa súd nestotožnil, pretože bolo v záujme žalobcov,
ako zmluvnej strany kúpnej zmluvy, aby sa riadne oboznámili s tým, čo podpisovali, aby si zmluvu riadneprečítali a ak by nesúhlasili so znením predloženého právne úkonu, mohli úkon odmietnuť podpísať. V
tejto súvislosti poukázal na konkrétne znenie kúpnej zmluvy, kde je v článku VI bod 7. zmluvy veta druhá
a tretia uvedené, že právny úkon je urobený v predpísanej forme, táto zmluva bola spísaná podľa ich

skutočnej a vážnej vôle, a na základe pravdivých údajov. Táto zmluva bola nimi prečítaná, jej obsahu
porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. V závere zmluvy je uvedené, že zmluvné strany
vyhlasujú, že táto zmluva nebola uzavretá v tiesni, ani za iných jednostranne nevýhodných podmienok,
že je pre nich vzájomne výhodná a že pri podpisovaní tejto zmluvy nebol na nich vyvíjaný nátlak v žiadnej
forme. Pravosť podpisovať na kúpnej zmluve bola osvedčená pred zamestnancom povereným notárkou

JUDr. Dagmar Bizoňovej, ktorý potvrdil, že zmluvné strany listinu pred ním vlastnoručne podpísali. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalobcu v 1. rade, ktorý na otázku právnej zástupkyne
žalovaných v 1. a v 2. rade, či dobrovoľne podpísal listiny, ktoré boli predložené od notára uviedol, že
podpísal dobrovoľne, ale nevie čo, lebo nebol čas na prečítanie. Súd prvej inštancie zastal názor, že
takéto nedbalé a nezodpovedné správanie a prístup vo vzťahu k ochrane svojho majetku a neznalosť
žalobcov, ktorí tvrdia, že si vôbec neprečítali to, čo pred povereným zamestnancom notárky vlastnoručne

podpísali, nemôže požívať právnu ochranu. O nedbalom konaní žalobcov svedčí aj tvrdenie žalobcu v
1. rade, ktorý uviedol, že im chodili súdne rozhodnutia, ktoré si nevšímali, nebrali to vážne, čo odôvodnil
tým, že pán M. im povedal, že to nemajú riešiť, že to je normálny priebeh. Na otázku právnej zástupkyne
žalovaných v 1. a v 2. rade, či urobili akýkoľvek krok k ochrane svojich práv a majetku žalobkyňa v 2.
rade uviedla, že nerobili nič, nechali to na pána M.. Žalobu sa rozhodli podať až po začatí exekučného

konania. Žalobcovia tvrdia, že predmetnú kúpnu zmluvu nikdy pred podpisom a ani po ňom nevideli,
okrem poslednej strany, ktorú im pán M. prikázal podpísať. Žalobcovia nemali možnosť sa s obsahom
zmluvy oboznámiť, a z tohto dôvodu až do času, kým nebol zrealizovaný prevod v katastri nehnuteľností
nemali ani vedomosť o tom, že novým vlastníkom nie je p. M., ale žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorých
nepoznajú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že na poslednej strane

kúpnej zmluvy, o ktorej žalobcovia tvrdia, že videli len túto, sú jasne uvedené mená kupujúcich, a to
kupujúci č. 1: Mgr. U. U. a kupujúci č. 2: C.. U. U.. Mená kupujúcich sú predtlačené pod podpismi,
takže žalobcovia, keď podpisovali túto poslednú stranu zmluvy museli vidieť mená kupujúcich, ktoré sú
uvedené hneď vedľa vpravo od mien žalobcov ako predávajúcich. Súd prvej inštancie taktiež nedospel k
záveru, že by na základe žalobcami tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2013 boli neplatné

aj následne uzavreté kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli totožné nehnuteľnosti, a to dňa 11.11.2013
a dňa 27.11.2013 a že by sa žalovaní v 1. a v 2. rade a následne aj svedok L.. M. a žalovaný v 3. rade
nestali riadnymi vlastníkmi predmetu sporu.
1.6. Podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že sumu 90 597,72 Eur od
svedka U. M. neprevzali, naopak prevzatie uvedenej sumy ako časti kúpnej ceny preukazuje príjmový

pokladničný doklad zo dňa 31.10.2013 a skutočnosť, že uvedený listinný dôkaz vyhotovil a podpísal
žalobca v 1. rade bola potvrdená znaleckým posudkom č. 2/2018, znalkyne z odboru Ručné písmo
Ing. M. X. v rámci trestného konania vedeného na Okresného riaditeľstva PZ v Nitre číslo: ČVS:
ORP-122/3-VYS-NR-2016 vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona. Z oznámenia OR PZ v Nitre zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že na základe znaleckého posudku

znalca z odboru Ručné písmo bude predmetná trestná vec zastavená v zmysle § 215 ods. 1 písm. b)
TP. V kontexte vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že nemožno považovať za pravdivé
tvrdenie žalobkyne v 2. rade, že nemá vedomosť, že dňa 31.10.2013 potvrdili podpisom na príjmovom
pokladničnom doklade prijatie sumy 90 597, 72 Eur. Z argumentácie právneho zástupcu žalobcov,
že žalovaný v 2. rade nepreukázal, že mal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej

ceny, keď sám uviedol, že na financovanie vlastnej nehnuteľnosti si musel vziať hypoúver, čo logicky
podporuje tvrdenie žalobcov, že im kúpnu cenu nevyplatil, nemožno podľa názoru súdu vyvodiť záver,
že žalovaný v 2. rade žalobcom kúpnu cenu nevyplatil. Podľa názoru súdu to nemožno vyvodiť ani
z tvrdenia právneho zástupcu žalobcov o tom, že túto skutočnosť potvrdzuje aj údajný omyl v kúpnej
zmluve, v ktorej bolo uvedené číslo účtu tretej osoby a nie žalobcov.

1.7. Súd prvej inštancie poukázal aj na protichodné tvrdenia žalobcu v 1. rade, že finančné podlžnosti v
čase predaja nehnuteľností, pokiaľ vie, neboli uhradené, pričom vo výpovedi v rámci trestného konania
uviedol, že pán M. mu uhradil zvyšok hypotéky vo VÚB a na Štátnom fonde rozvoja bývania, čo
činilo čiastku okolo 20 000 Eur. Žalobcovia v žalobe uviedli, že nakoľko k predmetnej nehnuteľnosti
bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa žalobcov, bolo možné previesť vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam iba po zaplatení dlhu žalobcov zabezpečeného uvedeným záložným právom. V žalobe
tvrdili, že nevedia, kto zaplatil ich dlh, aby bol umožnený prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
pričom pán M. uviedol, že išlo o jeho finančné prostriedky. Z Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa
31.10.2013, ktorý podpísali žalobcovia tiež žalovaní v 1. a v 2. rade ako kupujúci vyplýva, že zmluvnéstrany vyhlasujú, že kupujúci zaplatili kúpnu cenu predávajúcim tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške
9 707,09 Eur zaplatili kupujúci veriteľovi predávajúcich VÚB, a.s., druhú časť kúpnej ceny vo výške 748
Eur a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 8 947,19 Eur zaplatili kupujúci veriteľovi predávajúcich Štátnemu

fondu rozvoja bývania Bratislava, všetko na splatenie úverov predávajúcich. Z uvedeného vyplýva
nepravdivosť tvrdenia žalobcov, že neuzavreli žiadnu dohodu o zmene kúpnej zmluvy, ani spôsobe
vyplatenia kúpnej ceny.
1.8. Súd prvej inštancie tiež poukázal na ďalšie protichodné tvrdenia žalobcov, kedy v žalobe uviedli, že
pod tiažou udalosti, kde im hrozil možný výkon exekúcie zo strany poskytovateľa úveru, kontaktovali na

základe inzerátu na internete osobu vystupujúcu pod menom M., ktorý im navrhol, že vyplatí všetky ich
dlhy, ak na neho dočasne prevedú vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom k prevodu
vlastníckeho práva malo dôjsť na obdobie jedného roka, táto osoba im mala umožniť nehnuteľnosti
užívať a po splatení im poskytnutej pôžičky slúžiacej na úhradu ich dlhov, im previesť späť vlastnícke
právo k ich nehnuteľnostiam. Následne žalobca v 1. rade vo výpovedi uviedol, že nikdy nechcel predať
dom, v roku 2013 nevedel, že podpisoval kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj domu. Nevedel

vysvetliť ani rozpor, keď na jednej strane povedal, že ho pán M. urgoval, že papiere majú hneď podpísať
a potom povedal, že ho viackrát vyzýval, aby toľko nerozmýšľali, pričom žalobca len uviedol, že nikdy
žiadne papiere nemali doma.
1.9. Súd ďalej konštatoval, že podanie žaloby žalobcami takmer po troch rokoch sa javí ako účelové,
pretože mal za to, že žalobcovia vedeli, že uzatvorili kúpnu zmluvu a nie zmluvu o pôžičke. V

konaní potvrdili, že v katastri nehnuteľnosti už neboli vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností.
Následneuzatvorilisožalovanýmiajnájomnézmluvyadohodyoskončenínájmu,zktorýchjednoznačne
vyplýva, že výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností sú žalovaní (ako prenajímatelia), ktorí im
sporné nehnuteľnosti prenajali ako nájomcom na účel zabezpečenia ich bývania. Žalobcovia v konaní
potvrdili, že je voči nim vedené exekučné konanie v prospech žalovaného v 3. rade na vypratanie

sporných nehnuteľností (vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/780/2015), a to na podklade
exekučného titulu vydaného v konaní pod sp. zn. 8C/44/2015, kde súd rozhodol o vyprataní sporných
nehnuteľností žalobcami. O nedbalom a účelovom konaní žalobcov podľa názoru súdu svedčí aj tá
skutočnosť, že hoci tvrdia, že im kúpna cena nebola vyplatená, od kúpnej zmluvy neodstúpili a to ani
podľa § 49 Občianskeho zákonníka, t. j. z dôvodu uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok a ani z dôvodu omeškania kupujúcich ako dlžníkov so splnením povinnosti v zmysle ust. §
48 ods. 1 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotný žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi
uviedol, že nežiadal, aby mu pán M. vyplatil kúpnu cenu za dom. Z uvedeného vyplýva, že predmetnú
žalobu podali až po právoplatnom rozhodnutí o vyprataní sporných nehnuteľností v čase prebiehajúceho
exekučného konania. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 12C/35/2017 vedie voči žalobcom v postavení

žalovaných tiež konanie, v ktorom sa žalovaný v 3. rade domáha od žalobcov ako žalovaných zaplatenia
náhrady za užívanie nehnuteľností.
1.10. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že samotná skutočnosť, že pri odovzdaní a prevzatí sumy 90
597,72 Eur bol porušený zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, v zmysle ktorého
nebolo od 01.01.2013 možné vykonať medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi hotovostnú platbu

vyššiu ako 15 000 Eur, nespôsobuje neplatnosť kúpnych zmlúv a nemá vplyv na závery v znaleckých
posudkoch č. 2/2018 vypracovaných v trestnom konaní vedenom n OR PZ v Nitre číslo: ČVS:
ORP-122/3-VYS-NR-2016.
1.11. Tvrdenia žalobcov, že žalovaného v 1. rade nepoznajú a nikdy ho nevideli súd nepovažoval za
preukázané, nakoľko žalovaný v 1. rade uvedené tvrdenia poprel a vo svojej výpovedi uviedol, že pred

kúpou nehnuteľností sa s nimi stretol, keď si išiel obhliadnuť nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie taktiež
nemal preukázané tvrdenia žalobcov, že po podpise zmluvy s nimi svedok pán M. nekomunikoval a
nedalo sa s ním spojiť, uvedené tvrdenia svedok poprel a uviedol, že so žalobcami bol v kontakte až
do času, keď žalovaný v 3. rade dal na súd žalobu o vypratanie sporných nehnuteľností približne v roku
2015.

1.12. Súd prvej inštancie návrh žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom svedka JUDr. R. M.
zamietol, pretože svedok zastupuje žalovaného v 3. rade v dvoch ďalších konaniach vedených na
tunajšom súde, ktoré nie sú právoplatne skončené (exekučné konanie o vypratanie nehnuteľností sp.
zn. 25Er/780/2015 a konanie sp. zn. 12C/35/2017 o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností
žalobcami), pričom žalovaný v 3. rade ho nezbavil mlčanlivosti; v prípade výpovede svedka by došlo k

porušeniu zákonom ustanovenej povinnosti mlčanlivosti. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcov
na vykonanie dokazovania predložením a doplnením ďalších trestných spisov, pretože ich nepovažoval
za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej, ale za nadbytočné a nehospodárne.1.13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaným v 1. až v 3. rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mali vo veci plný úspech, pričom dôvody hodné
osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 257 CSP u strán sporu, ani v okolnostiach zistené neboli. O

výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
uvedenýchv§365ods.1písm.b),d),e),f),g),h)CSP,namietajúc,ženaposlednompojednávanínemali
možnosť sa kvalifikovane vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, pričom z výpovedí ako žalovaných tak aj

svedkov vyplýva potreba doplnenia dokazovania. Aj napriek žiadosti o možnosť písomného vyjadrenia
a predloženia dôkazov, preukazujúcich dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti s
uzatvorením kúpnej zmluvy a prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené, čím porušil ich práva na spravodlivý súdny proces. Keďže nemali
možnosť predložiť uvedený dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie, tento predložili v odvolacom
konaní - uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 11.04.2019, ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018, z ktorého

podľa žalobcov vyplýva, že neboli jediní, ktorí konaním svedka M. v spolupráci so žalovanými 1. a 2.,
resp. žalovaným 3. boli poškodení na svojich právach ako vlastníci nehnuteľností.
3. Žalovaný v 3. rade k odvolaniu žalobcov v písomnom vyjadrení nesúhlasil s odvolaním. K obsahu
odvolania, uviedol, že neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 363 CSP, keďže v ňom absentuje
odvolací návrh, čo je podľa jeho názoru dôvodom na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d)

CSP. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie je dôvod na jeho odmietnutie, žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil už len z dôvodu, že žalobcovia
okrem vymenovania odvolacích dôvodov neuviedli žiadne zásadné argumenty, pre ktoré by mal súd
ich odvolaniu vyhovieť. Argumentáciu žalobcov považoval za účelovú, pretože mali na poslednom
pojednávaní po vypočutí sporových strán možnosť vyjadriť sa k týmto výpovediam a vzniesť voči nim

výhrady, mali možnosť predkladať súdu dôkazy až do vyhlásenia dokazovania za skončené, a to aj
napriek zákonnej koncentrácii konania. Dôkaz, ktorý predložili ako prílohu odvolania je datovaný až
dňom 11.04.2019, tzn., že bol vydaný až po poslednom pojednávaní a po vyhlásení dokazovania za
skončené. Daný dôkaz nie je spôsobilý zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Akékoľvek trestné
oznámenia a aj trestné stíhanie Mgr. M. sú pre toto konanie bez akéhokoľvek významu. Navyše

Mgr. M. ani nie je stranou sporu, ale vystupoval len v pozícii svedka a napriek vznesenému obvineniu
platí prezumpcia neviny. Ako už bolo aj v konaní na súde prvej inštancie prezentované, nebol
účastný právnych úkonov predchádzajúcich nadobudnutiu nehnuteľností jeho osobou, a preto sa k nim
nevie vyjadriť; nehnuteľnosti kupoval od ich riadneho vlastníka, v danom čase neexistovala žiadna
právna prekážka ich nadobudnutia, a preto je nevyhnutné poskytnúť právnu ochranu dobromyseľnému

nadobudnutiu vlastníckeho práva.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov v súlade s § 378 a §
219 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné voči
žalovanému 3. podľa § 389 ods. 1 písm. a) zrušiť a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastaviť a voči

žalovaným 1. a 2. v časti zamietajúcej žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je potrebné podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne správne. Nakoľko bol odvolací súd názoru, že na vec sa
vzťahujú aj ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú
pre rozhodnutie veci rozhodujúce, konkrétne § 137 písm. d) CSP a § 230 CSP, v súlade s § 382 CSP
dal stranám sporu priestor na vyjadrenie k možnému použitiu týchto ustanovení.

5. Žalovaný v 3. rade reagujúc na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že použitie § 137 písm. d) CSP
nemá právny význam pre posúdenie vo vzťahu k petitu žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
nejde o žalobu, ktorá by mohla byť subsumovaná pod toto ustanovenie. K použitiu ustanovenia §
230 CSP uviedol, že žaloba na vypratanie nehnuteľnosti nezaložila prekážku res iudicata; súd mohol
posudzovať vlastnícke právo len ako prejudiciálnu otázku, ktorá nie je zahrnutá do výroku rozhodnutia

a ako jediná časť súdneho rozhodnutia nadobúda právoplatnosť. Rozsudok súdu prvého stupňa v tejto
veci považoval za správny a odvolanie žalobcov navrhol odmietnuť.
6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali učenia, že právny úkon - kúpna zmluva
uzavretá medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 14.10.2013 je neplatná a
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností sporných nehnuteľností v podiele 1/1 na

tom skutkovom základe, že v priebehu roku 2013 sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie, ktorá im
neumožňovala plniť si riadne a včas dohodnuté splátky poskytnutých úverov. Za účelom vyriešenia ich
finančnej situácie kontaktovali na základe inzerátu osobu s menom M., ktorý im mal navrhnúť, že vyplatí
všetky ich dlhy, ak na neho dočasne prevedú vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam , pričomk prevodu vlastníckeho práva malo dôjsť na jeden rok, mohli ich užívať a po splatení pôžičky malo
byť prevedené späť vlastnícke právo. Žalobcovia tvrdili, že nemali možnosť oboznámiť sa s obsahom
zmluvy, nemali vedomosť o tom, že vlastníkom domu nie je p. M., ale žalovaní 1. a 2. Namietali, že z

celkovej kúpnej ceny 110 000 Eur im nebola zaplatená žiadna suma, účet uvedený v zmluve ako účet
predávajúcich (žalobcov), nie je ich účtom, nevedia, komu patrí. Tvrdili, že zmluvu uzatvorili v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok a tento úkon a okolnosti, za ktorých bol urobený sa prieči dobrým
mravom. Žalobcom ako predávajúcim nemala byť vyplatená žiadna kúpna cena a svoje nehnuteľnosti
previedli v prospech žalovaných v podstate bezodplatne v rozpore s ich vôľou. Vlastníkom nehnuteľností

v čase podania žaloby bol žalovaný v 3. rade. Absolútne neplatný právny úkon, ktorým bolo prevedené
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaných 1. a 2. spôsobuje neplatnosť prevodu vlastníckeho
práva v prospech žalovaného v 3. rade.
7. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy pretože týmto určením sa nezmení postavenie žalobcov, nie je spôsobilé k
zmene zápisu vlastníka nehnuteľností v katastri nehnuteľností, pričom túto otázku posudzuje súd ako

otázku predbežnú pri rozhodovaní o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností. Okrem toho vo vzťahu k tomuto petitu žaloby nemal súd preukázanú
ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1. a 2., keďže nie sú v LV č. XXX zapísaní ako vlastníci
nehnuteľností; vlastníkom je žalovaný v 3. rade. Žalobu v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
žalobcov súd prvej inštancie zamietol pre nepreukázanie uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2013

v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, zastretého právneho úkonu, ktorou mala byť zmluva o
pôžičke. Podľa súdu bola kúpna zmluva bola uzatvorená platne, rovnako tak následné kúpne zmluvy.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v
rozsahu odvolacích dôvodov žalobcov 1. a 2. (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je
potrebné potvrdiť pre jeho vecnú správnosť, ale z iných právnych dôvodov.

9. Úvodom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi
žalobami o určenie, že tu právo je alebo nie je § 137 písm. c) a žalobami o určenie právnej skutočnosti
§ 137 písm. d) CSP. Cieľom zákonodarcu pri zavedení tohto rozlišovania bolo vylúčiť všetky nepotrebné
žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa

žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä z
hmotného práva /§137 písm. d) CSP/.
9.2. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú podľa § 2 ods.,1 Občianskeho
zákonníka právnymi skutočnosťami. Právna úprava v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala
(výslovné) ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je

aj určenie neplatnosti zmluvy. V súdnej praxi sa ale takéto žaloby pripúšťali, ak mal žalobca na takomto
určení naliehavý právny záujem.
10. V tomto spore sa žalobcovia domáhali voči žalovaným 1. a 2. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.
Nejedná sa o žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, pri ktorej je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem tak, ako ho posudzoval súd prvej inštancie, ale jedná sa o žalobu na určenie právnej

skutočnosti, ktorej prípustnosť treba posudzovať podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Na to aby bolo možné
prijať záver, či predmetná žaloba je prípustná v zmysle § 137 d) CSP je potrebné posúdiť, či § 37 resp.
§ 39 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, je priamo normou, ktorá umožňuje žalovať o neplatnosť.
10.2. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej

podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok
o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku,
že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom
veci žalobca alebo niekto iný. Právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,

že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať
kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii
žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva).
Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je

potrebné považovať za nedôvodný. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa
žalobynaurčenieprávnejskutočnosti,ktoroujeneplatnosť(prípadneneúčinnosť)právnehoúkonualebo
neplatnosť konania. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický
dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je väčšinouto, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu
o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez
ingerencie súdu. (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/136/2019 zo dňa 25.06.2020)

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu dospel odvolací súd k záveru, že § 37 resp. § 39
Občianskeho zákonníka sú všeobecnými ustanoveniami zákona hovoriacimi o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, z ktorého možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti nemožno vyvodzovať,
a preto bolo potrebné žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy voči žalovaným 1. a 2. zamietnuť
ako nedôvodnú (a nie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení,

tak ako tomu učinil súd prvej inštancie) a ďalšími dôvodmi zamietnutia žaloby (nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných 1. a 2.) sa z hľadiska hospodárnosti konania nebolo potrebné zaoberať.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy voči žalovaným 1. a 2. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania.

12. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu podľa § 161 ods. 1, 2 CSP skúmať vždy, či na konanie a
rozhodnutie vo veci boli splnené procesné podmienky, sa odvolací súd tiež zaoberal otázkou, či konanie
v tejto veci netrpí takým nedostatkom procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť, v dôsledku čoho
je potom potrebné konanie zastaviť.
13. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP).

14. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

15. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15.2. Pri riešení otázky veci právoplatne rozhodnutej, právna prax zastáva názor, že prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)
v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní

ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom
aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval
ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet

konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzuje žalobným petitom, vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, v ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka
tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka
veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý

bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne
(a tiež inak). O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v
konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku
súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda

právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže
tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o
žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho
vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe
vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci

vovzťahukurčovacejžalobemedzitýmiistýmiúčastníkmikonaniavovzťahuktomuistémuskutku,ktorý
už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný
rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na
plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva, či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti
plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná.

15.3. Právoplatným súdnym rozsudkom na peňažné plnenie pre adresátov účinkov záväznosti tohto
rozhodnutia označených v ustanovení § 228 ods. 1 CSP zakladá sa prekážka právoplatne rozhodnutej
veci ( § 230 CSP.); takéto rozhodnutie po uplynutí patričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky tohto
právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho výrok je tiežzáväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah
medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (porovnaj napr.
Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).

15.4. Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie (§ 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku]), vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho
vzťahu alebo práva (§ 80 písm. c/ OSP), ak otázka, či tu právny vzťah je, alebo nie je (resp. či tu
právo je, alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého
právnehovzťahualebopráva((uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo42/2006,R2/2011).Pokiaľ

ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov
došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento
(nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd v tomto ďalšom (novom)
občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom
sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 133/2009
z 29. apríla 2010 ).

16. V kontexte vyššie uvedeného výkladu bolo pri posúdení otázky, či prejednaniu žaloby o
určenie vlastníckeho práva nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (o žalobe na vypratanie
nehnuteľností) potrebné vziať na zreteľ, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
8C/44/2015 sa P. M. (v tomto konaní žalovaný 3.) domáhal proti Y. X. a Y. X. (v tomto konaní žalobcovia 1.

a2.)vydaniarozkazunaplnenie,abyimbolauloženápovinnosťvyprataťnehnuteľnostinachádzajúcesa
v katastrálnom území X. nad K., obec G. nad K., okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra ako parc. registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 518 m2,
XXX/X o výmere 467 m2, XXX/X o výmere 101 m2, XXX/X o výmere 183 m2, XXX/X o výmere 117 m2 a
stavby súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a stavby súp. č. XXX na parc. č. XXX/X na tom skutkovom základe,

že P. M. je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností, ktoré žalovaným 1. a 2. prenajal na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 01.04.2014. Na základe dohody o skončení nájmu zo dňa 23.01.2015 sa
nájomnývzťahvyššiecit.nájomnouzmluvouskončildňom28.02.2015,avšakžalovaníkudňuskončenia
nájmu nehnuteľnosti nevypratali a neodovzdali ich žalobcovi. Na základe uvedeného súd vydal rozkaz
na plnenie č. k. 8C/44/2015-20, právoplatným dňa 17.04.2015 a vykonateľným dňa 17.04.2015, ktorým

žalovaným uložil povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti. Žalovaní si rozkaz na plnenie prevzali
dňa 01.04.2015 a keďže proti nemu podali odpor, rozkaz na plnenie nadobudol právoplatnosť.
17. Tým, že žalobcovia v uvedenom konaní uznali (opravný prostriedok nepodali), že žalovaný 3.
(v postavení žalobcu) sa voči nim oprávnene domáha vypratania nehnuteľností, aj bez výslovného
vyjadrenia uznali zároveň aj to, že v jeho prospech svedčí určitá skutočnosť, z ktorej vyvodzuje právo

oprávňujúce ho domáhať sa vypratania nehnuteľností. Tým právom - vzhľadom na všetky skutkové
okolnosti daného prípadu - mohlo byť jedine vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 8138/13-90/13. Tým, že žalobcovia (ako
žalovaní) v konaní o plnenie uznali existenciu tohto (vlastníckeho) práva žalovaného 3. (ako žalobcu),
teda zároveň uznali, že kúpna zmluva je platná, pretože ak by bola neplatná, nemala by za následok

oprávnenie žalobcu prenajímať im sporné nehnuteľnosti. Ak žalobcovia (ako žalovaní) takto uznali nárok
uplatnený žalobou, nemôžu už toto uznanie neskôr účinne odvolať (ak aj bez výslovného vyjadrenia
uznali, že predmetná zmluva je platná, nemôžu neskôr - so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu
- namietať, že zmluva je neplatná). Tieto konštatovania možno preto zhrnúť tak, že rozkaz na plnenie
č. k. 8C/44/2015-20, právoplatný dňa 17.04.2015 a vykonateľný dňa 17.04.2015 vytvoril prekážku veci

právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. úz. X. O.C.. Keďže súd prvej inštancie uvedenú prekážku prehliadol, hoci neboli splnené procesné
podmienky na to, aby v konaní rozhodol, bolo potrebné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalovanému 3. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a konanie podľa § 161 ods. 2 CSP
konanie zastavil.

18. Odvolací k vyjadreniu žalovaného 3., že súd otázku vlastníckeho práva v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti mohol posudzovať len ako prejudiciálnu, ktorej posúdenie nemôže byť poňaté do výroku
rozhodnutia, považuje za nedôvodnú, pretože ako bolo vyššie uvedené, výnimkou z pravidla, že
prejudiciálne posúdenie určitej otázky nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci je situácia,
keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorej predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie

(určenie) práva alebo právneho vzťahu. Teda pokiaľ súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti (žaloba
na plnenie) predbežne posúdil vlastnícky vzťah žalovaného 3. k sporným nehnuteľnostiam, uvedené
predbežné posúdenie založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k žalobe o určenie
vlastníckeho práva (žaloba o určenie práva).19. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď z hľadiska hospodárnosti nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ďalšími žalobcami uvádzanými odvolacími dôvodmi a neumožňovali odvolaciemu súdu preskúmať

rozsudok súdu prvej inštancie z vecného hľadiska.
20. O trovách odvolacieho konania žalovaného v 3. rade odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP v konaní úspešnému žalovanému 3. priznal voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu
trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).