Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109207387
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4109207387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: L. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX, XXX XX O., zastúpená: JUDr. Zuzanou Jóžovou Borereckou, advokátkou, Sládkovičova
7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX O., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/64/2009-1122 zo dňa 27. apríla 2017 a o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 25C/64/2009-1054 zo dňa 08. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto :
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že:
I. A. Do výlučného vlastníctva žalobkyne L. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX prikazuje
nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k.ú. O., obec O., okres O., parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape, a to parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, bytový dom súp. č.
XXX na parc.č. XXXX/X, bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, bytový dom súp. č. XXX na parc.
č. XXXX bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, byty a nebytové piestory, a to byt č. XX, vchod o.č.
XX, 1.p., v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na

príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX v hodnote 48.100 eur.
B. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci :
1. automatická práčka Elektrolux..............................................................v hodnote 1 eur
2. chladnička Elektrolux............................................................................v hodnote 1 eur
3. obývacia stena Akcent........................................................................... v hodnote 1 eur
4. TV Sharp................................................................................................v hodnote 1 eur
5. TV Orava............................................................................................... v hodnote 1 eur

6. mikrovlnka Samsung..............................................................................v hodnote 1 eur
7. manželská posteľ....................................................................................v hodnote 1 eur
8. Gala skrine..............................................................................................v hodnote 1 eur
9. 9. koberec v obývacej izbe......................................................................v hodnote 1 eur
10. Sedacia súprava .......................................................................................v hodnote 1 eur
11. luster v obývacej izbe...............................................................................v hodnote 1 eur

12. lampa v obývacej izbe..............................................................................v hodnote 1 eur
13. vysávač Vorwek.......................................................................................v hodnote 1 eur

C. Žalobkyni súd prikazuje do výlučného vlastníctva zostatok finančných prostriedkov na účte v
Slovenskej sporiteľni a.s., účet.č.: XXXXXXXXXX/XXXX, ku dňu 26.05.2006 vo výške 1.368,22 eur
(41.219,14 Sk).
II. Žalovanému súd prikazuje do výlučného vlastníctva zostatok finančných prostriedkov na účte v

Ľudovej banke a.s., účet č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 26.05.2006 vo výške 447,34 eur (13.476,62Sk), zostatok na vkladnej knižke s názvom G. U., vedenej v P. banke a.s., ku dňu 26.05.2006 vo výške
3,39 eur a zostatok finančných prostriedkov na účte stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni
a.s., účet č. XXXXXXXXXX, ku dňu 26.05.2006 vo výške 655,99 eur.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom finančného vyporiadania sumu 22.693,53
eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyni ukladá povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za vyporiadanie
BSM v sume 758,75 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
V. Žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za vyporiadanie

BSM v sume 758,75 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalobkyni ukladá zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 96,32 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VII.Žalovanémusavraciapreddavoknatrovyštátuvsume71,93eurpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra.
VIII. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

IX. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25C/64/2009-1054 zo dňa 08.12.2015
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom prikázal z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyni nehnuteľnosť zapísanú

na LV č. XXXX- čiastočný, katastrálne územie O. v podiele X/X, byt č. XX vchod č. XX, podlahová plocha
XX,XX m2, druhé podlažie v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX o výmere XXX m2,
parcele č. XXXX o výmere XXX m2, parcele č. XXXX o výmere XXX m2, parcele č. XXXX o výmere
XXX m2, a parcele č.XXXX/X o výmere XXX m2, druhy pozemku zastavané plochy a nádvoria, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku

XXXX/XXXXXX v hodnote XX.XXX eur v podiele X/X a hnuteľné veci: automatickú práčku Elektrolux v
hodnote 1 euro, chladničku Elektrolux v hodnote 1 euro, obývaciu stenu Akcent v hodnote 1 euro, TV
Sharp v hodnote 1 euro, TV Orava v hodnote 1 euro, mikrovlnku Samsung v hodnote 1 euro, manželskú
posteľ v hodnote 1 euro, Gala skrine v hodnote 1 euro, koberec v obývacej izbe v hodnote 1 euro,
sedaciu súpravu v hodnote 1 euro, luster v obývacej izbe v hodnote 1 euro, lampu v obývacej izbe

v hodnote 1 euro, vysávač Vorwek v hodnote 1 euro, hnuteľné veci spolu v hodnote 13 eur. Žalobkyňu
zaviazal zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielov a pohľadávok sumu 20.499,84 eur do 60 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na ich náhradu. Žalobkyňu a žalovaného zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného
súdu Nitra súdny poplatok vo výške 1.517,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu vo výške 96,32 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodol i o vrátení preddavku na trovy štátu v sume 71,93
eur žalovanému cestou Okresného súdu Nitra po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,3, § 150 OZ,, § 255 ods.2,
§ 259 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.1Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na žalobu žalobkyne zo dňa 07.04.2009, ktorou
sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že manželstvo so
žalovaným uzatvorila dňa 27.01.1984, právoplatne bolo rozvedené dňa 26.05.2006, pričom počas
manželstva nadobudli hnuteľné veci, 2-izbový byt v O. a finančné prostriedky vo výške 2.078.000,-Sk,

ako aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré nevedela špecifikovať. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 18.09.2012 tak, že byt a hnuteľné
veci prikázal žalobkyni, motorové vozidlo prikázal žalovanému a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému
titulom vyrovnania podielov sumu 19.715,35 eur. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 04.12.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zahrnul motorové vozidlo do BSM, keďže nebolo vlastníctvom
strán sporu, ale leasingovej spoločnosti, preto bolo potrebné zistiť rozdiel medzi aktívami a pasívami
podnikania žalovaného ku dňu zániku BSM zistením ceny podniku a uviedol tiež, že stavebné sporenie
dcéry nepatrí do BSM. Krajský súd v Nitre považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne
a nejasne odôvodnené a poukázal na to, že pri vyporiadaní je potrebné vychádzať z toho, že veci, ktoré

existovali v čase BSM patria do BSM ak nie je preukázaný opak. Ďalej odvolací súd vytkol i to, že súdprvej inštancie sa nevysporiadal s predajom nehnuteľností počas manželstva, ani s tým, ako žalovaný
nadobudol dom v G. a nebytový priestor na F. ulici v O. po rozvode manželstva.

1.2 Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na dokazovanie vykonané do prvého
rozhodnutia i na doplnené dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu, na základe ktorého boli
nejasnosti ohľadne nadobudnutia nebytového priestoru, nehnuteľností v G., O. a R. odstránené. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci bol vypracovaný spoločnosťou PROGRES - expertízno znalecká
s.r.o. znalecký posudok č. 29/2015, v ktorom bolo konštatované, že cena podniku, teda rozdiel medzi

aktívami a pasívami podnikania žalovaného ku dňu 26.05.2006 predstavovala zápornú hodnotu -912,99
eur, pričom bol zohľadnený aj leasing motorového vozidla X. I. NR XXX CB, nakoľko vozidlo v čase
rozvodu nebolo predmetom BSM a žalovaný sa stal jeho vlastníkom až po rozvode manželstva. Súd
prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že opätovne zisťoval stav účtu žalovaného v Ľudovej banke
a zaoberal sa sumou 1.500.000 Sk, ktorú žalovaný vybral dňa 31.01.2006 a to z hľadiska, či táto suma
patrí do BSM. Zároveň sa zaoberal i tým, komu prikázať bytovú nehnuteľnosť, keďže obe strany mali

o ňu záujem. Súd prvej inštancie poukázal na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa BSM s tým, že v danom prípade nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu BSM a preto je úlohou súdu
vykonať vyporiadanie BSM. Súd je pri svojom rozhodovaní povinný vychádzať iba z preukázaných
faktov a dôkazov a nie na základe nepodložených tvrdení.

1.3 Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že strany sporu
nadobudli za trvania manželstva do svojho vlastníctva 2-izbový byt v O. na F. ul. XX, pričom obaja sa
zhodli na jeho cene vo výške 48.100 eur a súd byt v tejto hodnote prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne, pričom zohľadnil, že v byte býva spolu s dcérou a nevlastní inú nehnuteľnosť na rozdiel od
žalovaného, ktorý je vlastníkom domovej nehnuteľnosti vo X. G.. Pri hnuteľných veciach vychádzal z

dohody strán konania a všetkých 13 položiek prikázal žalobkyni v celkovej hodnote 13 eur. Ohľadne
ďalších nehnuteľností uviedol, že nebolo preukázané, že by kúpna cena za predaj domu so stratou v
O. za trvania manželstva existovala v čase vyporiadania BSM, nehnuteľnosť v R. nebola preukázaná,
nebytový priestor na F. ulici v O. žalovaný nenadobudol a ohľadne domovej nehnuteľnosti vo X. G.
žalovaný hodnoverne preukázal, že ju nadobudol z finančných prostriedkov, ktoré získal po zániku BSM.

Súd mal za to, že je potrebné v rámci BSM vyporiadať finančnú náhradu za motorové vozidlo, ktoré
bolo splácané formou lízingu v rámci podnikania žalovaného. Zo znaleckého posudku na cenu podniku
žalovaného bola zistená mínusová hodnota -912,99 eur, pričom pri cene podniku bol zohľadnený
aj leasing motorového vozidla. Nesporné však je, že vozidlo ako vec existuje a i keď ho žalovaný
nadobudol do vlastníctva až po rozvode manželstva, okrem platby 13,61 eur po zániku BSM, boli na jeho

zabezpečenie použité prostriedky z podnikania žalovaného - platby leasingu, počas manželstva, bez
ktorých by vozidlo žalovaný nemal. Toto majetkové právo, ktoré mu vniklo, bolo v rámci jeho podnikania
a ako plusovú hodnotu je nutné vozidlo zahrnúť do jeho majetku a jeho hodnotu by mal do BSM vrátiť
z titulu náhrady do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho majetok. Znalecká organizácia
na oceňovanie ceny podniku toto vozidlo do hodnoty podniku nezahŕňala, pretože v čase zániku BSM

nepatrilo žalovanému a konštatovala, že do rozdielu aktív a pasív by sa zarátavala cena vozidla pri
jeho odpredaji. Hodnotu vozidla v čase predaja určil znalec Ing. Veverka a strany túto výšku hodnoty
nenamietali. Súd tak zahrnul do masy BSM všeobecnú hodnotu vozidla v sume 8.334,46 eur, ktorú mal
žalovaný do BSM vrátiť a to po odrátaní negatívnej hodnoty podniku vo výške - 912,99 eur (v rámci
podnikania žalovaného boli platené leasingové splátky, čo prispelo k hodnote podniku) a sumy 13,61

eur (uhradené žalovaným po rozvode z jeho výlučných prostriedkov), čo predstavuje sumu 7.407,86
eur, pretože o túto sumu sa zväčšil majetok žalovaného na úkor masy BSM.

1.4 V prospech žalobkyne súd zahrnul sumu na jej účte vo výške 1.368,22 eur. Celkový majetok,
ktorý súd žalobkyni prikázal predstavuje sumu 49.481,22 eur. V prospech žalovaného súd zahrnul

finančnéprostriedkynaúčtežalovanéhovĽudovejbanketerazSberbank(nešloovýlučnepodnikateľský
účet), na vkladnej knižke a na jeho stavebnom sporení (447,34 eur, 3,39 eur, 655,94 eur = 1.106,67
eur). Suma 655,99 eura na účte stavebného sporenia dcéry účastníkov na základe právneho názoru
Krajského súdu v Nitre do BSM nepatrila. Celkovo majetok BSM prikázaný do vlastníctva žalovaného
a jeho majetkový prospech po odrátaní pohľadávky predstavuje sumu 8.481,54 eur (1.106,67 eur +

7.407,86 eur - 32,99 eura). Celková masa BSM účastníkov je 50.587,89 eur (byt, hnuteľné veci a
účty strán) a majetkový prospech žalovaného 7.407,86 eur, čo predstavuje hodnotu 57.962,76 eur
a na jedného účastníka pripadá 28.981,38 eur. Súd mal za to, že podiely účastníkov z masy BSM
sú rovnaké, keď nebol preukázaný žiadny dôvod, pre iný spôsob vyporiadania účastníkov. V rámcivyporiadania podielov je tak žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť sumu 20.499,84 eur. Vzhľadom na
vyššiu sumu súd povolil žalobkyni v zmysle § 232 ods. 3 CSP splatiť ju žalovanému v lehote 60 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd do masy BSM nezahrnul náklady a trovy konania spojené s

vedením sporu na Okresnom súde v Galante, keďže tento začal dňa 22.11.2007, teda po právoplatnosti
rozvodu manželstva účastníkov (26.05.2006) a teda tieto náklady nepatria do masy BSM účastníkov.
Súd do masy BSM nezahrnul ani náklady spojené s prevádzkou bytu účastníkov po právoplatnosti
rozvodu manželstva, ktoré hradil žalovaný, keď po rozvode manželstva účastníci naďalej viedli spoločnú
domácnosť. Žalobkyňa zabezpečovala aj potreby žalovaného a od roku 2009 z objektívnych dôvodov

predmetný byt neužívala za obdobie, za ktoré si chcel žalovaný uplatňovať náklady. Náklady spojené
s bývaním tak nepatria do masy BSM v zmysle § 150 OZ a bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 39 OZ, aby súd tieto do masy BSM zahŕňal.

1.5 Súd prvej inštancie uviedol, že do vyporiadavanej masy BSM účastníkov nezahrnul ani sumu
1.500.000,- Sk, ktorú žalovaný vybral z účtu pred rozvodom manželstva, nakoľko bolo hodnoverne

preukázané, že do BSM nepatrí. Do masy BSM patrila suma 1.000.000,-Sk, ktorá preukázateľne, podľa
zmluvy o budúcej zmluve s p. M. a jeho výsluchu, patrila obom manželom. Žalovaný mal aktivity
ohľadne kúpy a predaja nehnuteľností. Nešlo síce o predmet jeho živnostenského podnikania, ale
opakovane sa tejto činnosti venoval a za týmto účelom si zabezpečoval finančné prostriedky. Daná
činnosť tak napĺňala znaky podnikania. Z týchto dôvodov súd pôžičky, ktoré za týmto účelom realizoval,

nepovažoval za peniaze patriace do BSM. V rámci hospodárenia sa však uvedené finančné transakcie
nedali jednoznačne oddeliť od finančných prostriedkov patriacich do BSM. Z tohto dôvodu súd aj v
prvom svojom rozhodnutí konštatoval, že finančné prostriedky na účte nezahrnul do BSM i keď by
bolo možné konštatovať, že tam patria, ale na záver rozhodnutia súdu by to nemalo praktický vplyv.
Z obsahu spisu mal súd ohľadne finančných prostriedkov žalovaného zistený nasledovný logický sled

udalosti: žalovaný si požičiava dňa 05.05.2004 od p. X. sumu 490.000,-Sk, ktoré nepatria do BSM a od
p. M. má ku dňu 13.05.2004 zálohu v sume 1.000.000,-Sk, ktoré patria do BSM. V dňoch 07.05.2004
a 14.05.2004 uhrádza sumu 1.400.000 exekútorovi z peňazí z BSM a i z peňazí ktoré nepatria do
BSM. Exekútorom mu na jeho účet bola vrátená suma 1.400.000,-Sk. Dňa 31.01.2006 vyberá sumu
1.500.000,-Sk z účtu, sumu 1.000.000,-Sk vypláca p. Koprdovi dňa 07.02.2006, dlh patriaci do BSM,

počas trvania BSM. Po rozvode manželstva uhrádza p. X. sumu 490.000,-Sk v eurách, ide o dlh
nepatriaci do BSM. Na účet žalovaného v Ľudovej banke boli vložené peniaze v sume 1.400.000 od
exekútora po neúspešnej dražbe. Na predmetný účet tak vkladá peniaze iná osoba ako sporné strany,
pričom vzhľadom na zrozumiteľný sled udalostí je jasné o aké finančné prostriedky ide. Teda išlo o
peniaze pôvodne od p. M., patriace do BSM, ako aj od p. X., nepatriace do BSM. Stav finančných

prostriedkov v rámci vyporiadania BSM sa zisťuje ku dňu zániku manželstva. Môže však ísť aj o
finančné prostriedky ktoré boli vybraté napr. z účtu skôr, ale neboli spotrebované. Súd teda skúma
aj peňažne prostriedky v sume 1.500.000,-Sk ktoré vybral žalovaný z účtu pred zánikom BSM. Súd
iné finančné prostriedky ako uvádzané v tomto rozhodnutí nezistil, či už patriace, alebo nepatriace do
BSM. Z vybratej sumy bola suma 1.000.000 Sk minutá ešte počas manželstva, keď bola X. M. vrátená

záloha zo zmluvy o budúcej zmluve. Zvyšná vybraná suma 490.000,-Sk do BSM vzhľadom na logický
sled pôžičiek s poukazom na listinné dôkazy - písomné pôžičky a výsluchy svedkov (M., M., X., V.)
nepatrí. Je preto irelevantné, že žalovaný túto pôžičku nepatriacu do BSM spláca až v roku 2010 a
napr. medzitým túto sumu požičiava (p. S.), či inak s ňou nakladá. Zvyšných 10.000,-Sk je sumou,
ktorú možno jednoznačne považovať za sumu, ktorú je možné prirodzene počas doby skoro štyroch

mesiacov spotrebovať. Na podnet odvolacieho súdu bolo dôkladne zisťované, aké transakcie sa diali po
výbere sumy 1.500.000,- Sk žalovaným. K okolnosti, že po výbere sumy 1.500.000,-Sk dňa 31.01.2006
už nebola vložená suma 1.000.000,-Sk, zaujala stanovisko banka (č.l. 825, 946). Čo sa týka ďalších
finančných transakcií žalovaného, súd nevidel dôvod, aby do masy BSM zahŕňal sumu 1.000.000,- Sk,
ktorú mal žalovaný od X. na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Išlo o peniaze, ktoré sú v zmysle

zákona používané na podnikanie a tichému spoločníkovi je buď vyplácaný zisk, alebo sa v rozsahu
vkladu podieľa na strate na podnikaní. Pôžička U. S. bola poskytnutá a aj splatená počas manželstva,
mimo masu BSM, pričom nebolo preukázané, že by išlo o osobitné finančné prostriedky nad rámec
už konštatovaných finančných prostriedkov žalovaného. Žalovaný tvrdil, že z peňazí od X. V. uhradil
zmluvnú pokutu. Súd mal za to i s poukazom na právoplatne skončené konanie sp. zn. 23C/144/2007

vedené na Okresnom súde v Galante, že dojednanie o povinnosti platiť zmluvnú pokutu X. je neplatné a
nebola ani právna, ani morálna povinnosť túto zmluvnú pokutu platiť, čo však neznamená, že zmluvná
pokuta nebola uhradená. Súd pri posudzovaní veci vychádzal najmä z listinných dôkazov a výpovedí
svedkov. V prípade rozporov bral do úvahy listinné dôkazy pred výpoveďou svedkov. Čo sa týka svedkov,akceptoval ich tvrdenia o tom, že disponovali s finančnými prostriedkami, ktoré poskytovali žalovanému,
keďže nebol preukázaný opak týchto tvrdení. Ďalšie dokazovanie súd považoval za nadbytočné a so
značným odstupom času aj za nehospodárne a nedôveryhodné. Vyjadrenia samotných účastníkov súd

bezďalšiehostotožneniaslistinnýmidôkazmi,nebralúplnedoúvahypreichnieabsolútnuhodnovernosť
a protichodnosť. V podstate rozdielne boli tvrdenia žalobkyne v konaní pred súdom v Galante a v rámci
tohto konania a rozdielne vypovedal žalovaný v rozvodovom konaní ako v tomto konaní a jeho vyjadrenia
o jeho finančných úkonoch boli nejasné. Nie je vylúčené, že účastníci nie v súlade s realitou vypovedali v
predchádzajúcich konaniach, čo na ich hodnovernosti nepridalo. Súd mal za to, že hodnoverne nebola

preukázaná skutočnosť, že by zmluvná pokuta X. M. bola vôbec zaplatená. Táto skutočnosť vyplýva z
výpovede X. M., ktorý vôbec vyplatenie zmluvnej pokuty neuvádzal, bez oboznámenia sa s obsahom
spisu. I keď potom tvrdil, že mu boli vyplatené 2 milióny Sk, nevedel určiť, kedy tak bolo (okrem sumy
1 milión dňa 07.02.2006), z tohto údajného príjmu vôbec neodviedol daň daňovému úradu. Krajský
súd tiež konštatoval, že nebola hodnoverne preukázaná úhrada zmluvnej pokuty v sume 1 milión a ani
po doplnení dokazovania zmena nenastala. Medzi žalovaným a X. V. boli ďalšie finančné transakcie,

pôžičky pre žalovaného, tieto však boli uzatvorené až po rozvode manželstva účastníkov a teda nepatria
do masy BSM. Súd tak mal za to, že celá masa BSM účastníkov bola výrokom tohto rozhodnutia
vysporiadaná.

1.6 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žiadnej zo

strán nepriznal náhradu trov konania, keďže obe strany boli vo svojich vyjadreniach pomerne rovnako
úspešné. Obe strany sporu zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli za vypracované znalecké
posudky v rovnakom pomere, pričom zohľadnil zložené preddavky, ktoré uhradili žalobkyňa vo výške
150 eur a žalovaný vo výške 350 eur, ktorému bola vrátená suma 31,75 eura. Na každú spornú stranu to
predstavuje sumu 246,32 eura. Žalovaná tak má doplatiť sumu 96,32 eur a žalovanému súd vrátil sumu

71,93 eur po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 259 CSP. Súd prvej inštancie rozhodol i o povinnosti
zaplatiťsúdnypoplatokvovýške1.517,50eur,načozaviazalobestranykonaniaspoločneanerozdielne.

2.Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vo veci rozhodol tak,

že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže X-izbový byt na F. ul. č. XX v O. v hodnote 48.100
eur, 13 hnuteľných vecí v zmysle dohody účastníkov v hodnote 13 eur a finančné prostriedky na
jej účte vo výške 1.368,22 eur. Zároveň žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný uhradiť jej to, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na osobný majetok žalovaného, a to sumu 3.703,93 eur, čo je
hodnota, o ktorú žalovaný navýšil hodnotu majetku vo svojom výlučnom vlastníctve na úkor BSM,

v polovičnej výške, keďže leasingové splátky na osobné motorové vozidlo boli hradené z príjmu,
ktorý patril do BSM, (8.334,46 eur hodnota vozidla, mínus hodnota odporcovej firmy - 912,99 eur a
mínus posledná splátka vo výške 13,61 eura delene dvomi). Do výlučného vlastníctva žalovaného
žiadala prisúdiť sumu 49.790,88 eur (1.500.000 Sk) t.j. finančné prostriedky, ktoré žalovaný vybral zo
spoločného účtu dňa 31.10.2006 a sumu 1.106,67 eur - finančné prostriedky v peňažných ústavoch

žalovaného. Zároveň navrhla, aby súd uložil žalovanému uhradiť žalobkyni trovy konania a trovy
právneho zastúpenia. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, výrok súdu je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia ( časť majetku, ktorý
podľa odôvodnenia rozsudku patrí do BSM nie je vo výroku vysporiadaný), nehnuteľnosť uvedená vo

výroku rozhodnutia je nesprávne a nedostatočne označená pre potreby zápisu v katastri nehnuteľností a
výpočet hodnoty majetku, ktorý patrí do BSM je matematicky nesprávny. V odvolaní namietala, že súd
dovyporiadavanejmasyBSMúčastníkovnezahrnulsumu1.500.000,-Sk,ktorúžalovanývybralzúčtupo
tom, ako sa dozvedel, že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva, a to napriek tomu, že žalovaný
nepreukázal spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že uvedená suma do BSM nepatrí. Žalobkyňa

uviedla, že žalovaný v rozpore s právom predkladá rôzne fiktívne právne úkony a sústavne mení svoje
vyjadrenia. Rôzne zmluvy o pôžičkách sú podľa názoru žalobkyne simulovaným právnym úkonom, ide o
predstieranéprejavy,ktorébolivykonanévýlučnezaúčelom ukráteniažalobkynevprípademajetkového
vyporiadania. Z výpovede samotného žalovaného a svedkov je zrejmé, že ak mu niekto nejaké peniaze
dal do ruky, tak len za účelom sprostredkovania kúpy nehnuteľností, tieto buď v hotovosti použil, alebo v

hotovosti vrátil, avšak na účte disponoval už len svojím ziskom. Žalobkyňa je toho názoru, že v konaní o
rozvode manželstva bolo na základe tvrdenia žalovaného preukázané, že sú to peniaze, ktoré zarobil v
Írsku. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ona, ani žalovaný nikdy žiadnu zálohu od p. M. neprijali,
žiadnu zálohu nevrátili a už vôbec mu nezaplatil žiadnu zmluvnú pokutu. Žalobkyňa je toho názoru, žesa žalovaný pokúsil o podvod a do tohto pokusu prinútil aj žalobkyňu. Bolo preukázané,že exekútor vrátil
1.400.000,-Sk na účet žalovaného dňa 29.11.2004 a žalovaný až do 31.01.2006 peniaze zhodnocoval
na termínovanom vklade, v rozvodovom konaní žalovaný uviedol, že z vybraných peňazí požičal asi

500.000,-Sk p.S., s čím sa súd nevysporiadal. Žalovaný tvrdil, že nemal žiadne peniaze v hotovosti, ale
jeho transakcie podľa jeho tvrdenia prebiehali vždy len v hotovosti, napriek tomu, že z jeho finančných
transakcií je nepochybné, že žalovaný je typ človeka, ktorý pravidelne prehodnocoval svoje financie a s
týmito neustále narábal, aby získal vyšší výnos, teda ak by mu niekto požičal nejaké peniaze, a on by ich
hneď nespotreboval, určite by ich vložil na účet. Žalobkyňa je toho názoru, že žiadna z platieb nemôže

byť dôkazom o spotrebovaní sumy 1.400.000,-Sk vybranej z účtu 31.01.2006, nakoľko jedno potvrdenie
je o vrátení zo dňa 07.12.2005, teda skôr a druhé zo dňa 07.02.2016 je bez právneho dôvodu a súd tento
úkon vrátenia finančných prostriedkov ani neuznal za platný. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré by ho zaťažovalo na preukázanie, že finančné prostriedky, ktoré vybral, nepatria do BSM, alebo že
by ich rodina spotrebovala. Ďalej uviedla, že považuje za preukázané, že finančné prostriedky na účte
žalovaného, ktoré vybral po tom, ako zistil, že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva, patria

do BSM. Za správne považuje tvrdenie, že tzv. pôžičky žalovaného slúžili jeho osobnej potrebe alebo
výkonu jeho povolania, a preto do BSM nepatria. Podľa vedomostí žalobkyne, peniaze, ktoré žalovaný
zaplatil za dražbu, a ktoré mu boli následne po neúspešnej dražbe vrátené, patrili do BSM, boli našetrené
hlavne z obdobia, keď robil v Írsku, tieto následne investoval do kúpy nehnuteľností a z toho získaval
zisk patriaci do BSM. Žalobkyňa je toho názoru, že súd prvej inštancie nielenže nesprávne ustálil masu

majetku v BSM, ale aj u majetku, ktorý do masy BSM zahrnul, nesprávne matematicky vyrátal hodnotu
majetku v BSM, a teda aj podiely strán a následné vyporiadanie. Súd prvej inštancie do masy BSM
započítal aj sumu 7.407,86 eur ako majetkový prospech žalovaného, čím ustálil hodnotu majetku na
sumu 57.962,76 eur a na jedného účastníka 28.981,38 eur, čo považuje za nesprávne, nakoľko hodnota
majetku v BSM je len 50.587,28 eur a podiel každého účastníka je 25.263,95 eur. Suma, o ktorú

žalovaný navýšil hodnotu majetku vo svojom výlučnom vlastníctve na úkor BSM je suma 3.703,93 eur
(8.334,46 - 912,99 - 13,61, delené dvomi = 3.703,93 eur). Po započítaní tejto sumy by žalobkyňa mala
zaplatiť žalovanému namiesto 24.187,27 eur sumu 20.483,34 eur.

3.Proti rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že byt prisúdi žalovanému a potom nebude
požadovať ani doplatok, ktorý by mu patril. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nehnuteľnosti
spomínané žalobkyňou v návrhu na vyporiadanie BSM boli predané pred rozvodom. Peniaze z predaja
nehnuteľnosti v R. boli použité na kúpu nehnuteľnosti v O. a peniaze z predaja nehnuteľnosti v O. boli
minuté počas manželstva v rodine a nehnuteľnosť vo X. G. bola nadobudnutá po rozvode z peňazí

získaných pôžičkou, preto nemôžu byť predmetom BSM. Uviedol, že je pravdou, že v čase rozvodu
vlastnili strany sporu 2 - izbový byt, ktorý odkúpil dňa 29.04.2003 po návrate z Írska za 31.191,- Sk, ale
podľa názoru žalovaného, súd by mal zohľadniť, kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí a že žalobkyňa namiesto kúpy bytu, kúpila v tom čase radšej vysávač Vorwerk za 29.145,-Sk a
chladničku za 14.382,- Sk. Namietal, že mesačné nájomné za vozidlo, ktoré odkúpil až po rozvode, bolo

ako daňovo uznateľný výdaj, pričom príjmy a daňovo uznateľné výdaje tvoria zisk a ten je predmetom
BSM, čo potvrdil krajský súd i znalci. Leasingové splátky boli v čase odpisovania daňovo uznateľný
výdaj za prenájom vozidla na dosiahnutie zisku tak, ako nájomné za kanceláriu alebo čokoľvek iné. Čo
sa týka pôžičiek, všetky boli na pojednávaniach preukázané a potvrdené. Žalobkyňa uviedla, že mali
požičané peniaze aj od p. P., ktorý je jej bratom. Taktiež mali peniaze od pána X. v sume 490.000,-

Sk zo dňa 05.05.2004, ktoré spolu s P. použili 07.05.2004 vyslovene so súhlasom p. X. ako časť
zábezpeky v sume 601.936,50 Sk na kúpu rodinného domu v dražbe u L.. B.. Taktiež peniaze od
p. M., ktoré im boli poskytnuté 13.05.2004 ako záloha za kúpu ich bytu v sume 1.000.000,-Sk boli
preukázateľne použité 14.05.2004 na doplatenie vydraženej ceny za spomínaný dom L.. B. v sume
798.063,50 Sk. V tomto čase vrátil žalovaný pôžičku pánovi P. v sume 250.000,-Sk. Dňa 29.11.2004

vrátil JUDr. B. celú sumu 1.400.000,-Sk na účet žalovaného. Dňa 05.12.2005 si žalovaný zapožičal na
základe zmluvy o tichom spoločenstve 1.000.000,-Sk od p. V. (žalobkyňa na pojednávaní predložila
doklad, ktorý potvrdzoval, že sa jedná o pôžičku a preto nebola zapísaná do účtovníctva, ale nemal
to žalovaný nikomu hovoriť, preto p. V. podpísal doklad o tichom spoločenstve) a 07.12.2005 z tých
peňazí vrátil p. M. sumu 1.000.000,-Sk, ktoré poskytol stranám sporu ako zálohu na kúpu ich bytu.

Dňa 07.02.2006, keď bolo súdmi definitívne rozhodnuté, že vydražený dom už nepatrí stranám sporu,
zaplatil žalovaný pánovi M. dohodnutú zmluvnú pokutu 1.000.000,-Sk zo sumy 1.500.000,-Sk, ktorú
sumu vybral dňa 31.01.2006. Spomínané transakcie nie sú všetky, ktoré sa v danom období uskutočnili,
ale je preukázané, že všetky pôžičky splatil z peňazí zarobených po rozvode. Ak sa berú do úvahy lenpeniaze od p. X. v sume 490.000,-Sk a 1.000.000,-Sk od p. V., tieto dve sumy prevyšujú cenu bytu, z
čoho vyplýva, že v podstate splatením týchto pôžičiek z peňazí zarobených po rozvode si žalovaný byt
č. 22 vyplatil. Pohľadávku voči firme Službyt Nitra, s.r.o. celú vyplatil žalovaný, z peňazí ktoré zarobil

po rozvode manželstva v plnej sume 69.413,-Sk + 4.800,- Sk trovy konania súdu a to napriek tomu, že
dlžoba pochádzala z čias manželstva. Žalovaný je toho názoru, že ak by nevyplatil dlh za byt, bol by
dávno predaný v dražbe. Taktiež vyplatil súdne trovy a trovy právneho zastúpenia z titulu prehratého
sporu s exekútorom L.. L. B. z peňazí zarobených po rozvode, čo predstavuje pohľadávku voči mase
BSM. Súd nebral do úvahy, že vyplatil všetky dlhy vzniknuté počas manželstva.

4.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že odvolanie žalovaného
považuje za nedôvodné. Žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré boli predané pred rozvodom
manželstva, ani nehnuteľnosť, ktorú nadobudol žalovaný po rozvode manželstva súd do masy majetku
BSM nepoňal, preto nie je žalobkyni jasné, prečo ich žalovaný vo svojom odvolaní uviedol. Byt, ktorý
je predmetom vyporiadania BSM nadobudli strany sporu spoločne, počas manželstva z prostriedkov,

ktoré patrili do BSM a vysávač Vorwerk taktiež kúpili strany sporu spoločne. Žalobkyňa uviedla, že súd
musí prihliadnuť nielen na príjmy manželov, z ktorých sa spoločné veci nadobúdali, ale aj na to, kto
sa staral o rodinu, deti a domácnosť. Je nepochybné, že ak by aj žalovaný v zahraničí zarobil viac
ako žalobkyňa, ona za ten čas bola na všetko sama, a teda prípadný rozdiel v príjme kompenzovala
starostlivosťou o deti a domácnosť. Skutočnosť, že motorové vozidlo Škoda Fabia nemôže byť zahrnuté

do masy BSM, nebola medzi účastníkmi sporná, v konaní žiadala, aby jej žalovaný vyplatil, čo zo
spoločného majetku vynaložil na jeho osobný majetok, a to sumu 3.703,93 eura, čo je hodnota, o
ktorú žaloba navýšil hodnotu majetku vo svojom výlučnom vlastníctve, na úkor BSM. Žalobkyňa je toho
názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v rozpore s právom v konaní predkladal rôzne fiktívne
právne úkony, sústavne menil svoje vyjadrenia. Rôzne zmluvy o pôžičkách boli simulovaným právnym

úkonom, ide o predstierané prejavy, ktoré boli vykonané výlučne za účelom ukrátenia žalobkyne v
prípade majetkového vyporiadania. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný si žiadne peniaze
nepožičiaval. Žalobkyňa uviedla, že v konaní o rozvode manželstva žalovaný tvrdil, že suma 1.500.000
Sk, ktorú vybral z účtu, sú peniaze, ktoré zarobil v Írsku, preto je žalobkyňa toho názoru, že súd mal
na toto tvrdenie prihliadnuť, keďže je nepochybné, že tvrdenia žalovaného v tomto konaní sú účelové

a nepravdivé. K ostatným pasívam uvádzaných žalovaným, žalobkyňa uviedla, že účtovná hodnota
jeho firmy nie je pasívum BSM, pôžička od C. X. nepatrí do BSM, žalobkyňa poukázala, že aj krajský
súd považoval za nepravdepodobné, aby z peňazí, ktoré vybral z účtu 31.01.2006 uhrádzal pôžičku p.
X. dňa 26.03.2010, vklad tichého spoločníka p. V. do podnikania žalovaného nebol preukázaný, nebol
vložený na účet a ani nebol zaúčtovaný ako vklad tichého spoločníka a do BSM nepatrí, žalovaný

nijakým spôsobom nepreukázal, že by z tejto sumy navýšil hodnotu majetku v BSM, ak by aj bol
v hotovosti vložený do podnikania žalovaného, je možné, že bol použitý na skupovanie a následný
predaj nehnuteľností, keďže žalovaný, ako aj všetci svedkovia potvrdili túto činnosť žalovaného, avšak
nebolo preukázané, že by z tejto činnosti vykazoval zisk, celý vklad je podľa názoru pochybný, o čom
svedčí aj skutočnosť, že svedok p. V. pri výpovedi uviedol, že žalovaný mu peniaze vrátil, žalovaný

však tvrdil, že mu peniaze nevrátil, len vystavil zmenku. Trovy konania v konaní sp.zn. 25C/273/2003
nepatria do BSM, pohľadávka z titulu prehratého súdneho sporu s exekútorom L.. B. nepatrí do
BSM, vznikla po zrušení BSM, skutočnosť, že so žalovaným boli zaviazaní v týchto sporoch spoločne
a nerozdielne, na skutočnosti, že pohľadávky vznikli po zrušení BSM, nič nemení. Ostatné vyjadrenia
žalovaného považovala žalobkyňa za irelevantné v posudzovanej veci, tieto považovala za účelové, v

snahe znevažovať jej osobu.

5.K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že výrok rozhodnutia vo vzťahu
k označeniu nehnuteľnosti - bytu na F. ul. v O. považuje za správne a nie je mu zrejmé, aké údaje
v ňom absentujú. Ďalej uviedol, že suma 1.500.000,-Sk bola vrátená od exekútora a pripísaná na

jeho účet na základe súdom neschválenej dražby a poskladaná bola z pôžičiek a zálohy za predaj
bytu, ktoré boli vrátené veriteľom. Peniaze preukázateľne pochádzali z pôžičiek a zálohy od záujemcu
o kúpu bytu, ktoré boli vrátené veriteľom. Ním zarobené peniaze v Írsku, žalobkyňa míňala na nové,
nepotrebné veci ako chladnička Eurotech za 14.382,- Sk, vysávač Vorwerk za 29.145,-Sk a zakúpenie
vysávača jej bolo prednejšie ako odkúpenie bytu za 31.191 Sk. Za spravodlivé by teda považoval,

keby žalobkyni boli prikázané hnuteľné vec, vrátane vysávača a jemu byt č.XX. Ďalej poukázal na to, že
žalobkyňasadomnieva,žežalovanýpredkladáfiktívneprávneúkony,pričomdomnienka jenepotvrdená
mienka, teda nezakladá sa na skutočnosti. Dáva do pozornosti i to, že žiaden svedok nevypovedal
v prospech žalobkyne. Je zaujímavé, že žalobkyňa ak píše o peniazoch pochádzajúcich z pôžičiek,jedná sa o BSM a ak peniaze vrátil po rozvode, jedná sa o pôžičky žalovaného. Má zato, že ak mal
počas manželstva peniaze z pôžičiek, alebo zmluvy o tichom spoločenstve na čokoľvek a použil ich na
vyplatenie spoločných dlhov, tak je to spoločná pôžička. Ak vyplatil spoločnú dlžobu po rozvode z peňazí,

ktoré zarobil výlučne žalovaný po rozvode, je to vyplatenie spoločného dlhu, či už sa jedná o peniaze
vyplatené Službytu za prehraný spor, alebo peniaze od veriteľov, alebo peniaze pochádzajúce zo zmluvy
o tichom spoločenstve. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré vybral z účtu považuje za preukázané, že na účet
boli presunuté peniaze od súdneho exekútora B. a peniaze vyplatené za vydražený dom boli požičané
plus záloha od pána M., teda do BSM patrí tá suma ako dlžoba. Poukázal na to, že dcéra Natália je

už dávno plnoletá a odišla žiť do Švédska, preto nie je najmenší dôvod brať ohľad na žalobkyňu pri
vyporiadaní BSM.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 CSP a po prejedaní veci
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je v prevažnej miere vecne správne,

až na námietku žalovaného ohľadne nesprávneho započítania hodnoty majetkového práva vo výške
7.407,86 eur, nesprávne posúdenie, že celá suma 1.500.000 Sk nepatrí do BSM a námietky žalobkyne
týkajúce sa neúplného výroku rozsudku (absentujú v ňom zostatky na účtoch, ktoré boli prikázané
žalobkyni a žalovanému) ako aj nedostatočne špecifikovanej nehnuteľnosti prikázanej do výlučného
vlastníctva žalobkyni. Uvedené námietky odvolací súd zohľadnil a preto zmenil napadnutý rozsudok

vo veci samej tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Inak sa odvolací súd vo veci
samej v podstate stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, s výnimkou nesprávností uvedených
vyššie, ktoré odvolací súd v odvolacom konaní napravil.

7. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

8. Podľa § 149 ods.3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

9. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie č.k. 7Co/247/2021 -786 zo dňa
04.12.2014, v ktorom uviedol, že vyporiadanie BSM sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do

BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z manželov tvrdí, že niektoré veci do
BSM nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti,
pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že vec do BSM nepatrí. Uvedené platí i v prípade,
ak niektorý z manželov tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku,
alebo, že zo spoločného majetku bolo niečo použité na výlučný majetok niektorého z manželov.

Pod pojmom vyporiadanie je treba rozumieť nie len to, kto z bývalých manželov zostane vlastníkom
prikázanej veci, ale komplexné riešenie všetkých majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi,
vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva a sú spoločnými dlhmi. Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti podielov a platí, že v
rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných

dlhoch.VrámcivyporiadaniaBSMmusísúdprihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaložené
na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase
bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého
z manželov na spoločný majetok. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú
jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vykonať vyrovnanie do výšky podielu formou

zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.

11. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a doplneného na
odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že do BSM patrí nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXX prekat.úz. O., špecifikovaná vo výroku rozhodnutia, hnuteľné veci označené pod položkou 1-13, zostatky
na účte v Slovenskej sporiteľni, v Ľudovej banke, na stavebnom sporení v Prvej stavebnej sporiteľni
a zostatok na vkladnej knižke. Aktíva BSM potom predstavujú hodnotu bytu v sume 48 100 eur,

hodnotu hnuteľných vecí 13 eur, zostatky na účtoch vo výške 2.474,94 eur ( 1.368,22 + 447,34 + 3,39
+ 655,99 ), spolu sumu 50.587,94 eur. Pasíva BSM ku dňu zániku neboli žiadne. Čistá masa BSM
potom predstavuje sumu 50.587,94 eur a ideálny podiel každého z bývalých manželov predstavuje
sumu 25.293,97 eur (50.587,94 : 2 ). Titulom vyporiadania BSM bola žalobkyni prikázaná nehnuteľnosť
- byt v hodnote 48.100 eur, hnuteľné veci v hodnote 13 eur a zostatok na účte vo výške 1.368,22 eur,

spolu 49.481,22 eur. Žalovanému boli prikázané zostatky na účte v Ľudovej banke vo výške 447,34
eur, zostatok na VK vo výške 3,39 eur a zostatok na stavebnom sporení v Prvej stavebnej sporiteľni vo
výške 655,99 eur , spolu vo výške 1.106,72 eur.

12.ŽalobkynipatrízčistejmasyBSMsuma25.293,97eur,pričomvrámcivyporiadaniajejbolaprikázaná

hodnota 49.481,22 eur, teda dostala o 24.187,25 eur viac ako je jej ideálny podiel. Žalovanému taktiež
patrí podiel v hodnote 25.293,97 eur, pričom mu bola prikázaná hodnota vo výške 1.106,72 eur, teda
dostal o 24.187,25 eur menej ako je jeho ideálny podiel. Rozdiel medzi jeho podielom, na ktorý má
nárok vo výške 25.293,97 eur a podielom ktorý mu bol prikázaný vo výške 1.106,72 eur predstavuje
sumu 24.187,25 eur, ktorú by mala žalobkyňa vyplatiť žalovanému titulom finančného vyrovnania. Pri

tomto matematickom výpočte, kedy žalovanému je prikázaná hodnota vo výške 1.106,72 eur a titulom
vyrovnania podielov by od žalobkyne mal dostať sumu 24.187,25 eur, vyporiadaním BSM by získal
hodnotu vo výške ideálneho podielu t.j. 25.293,97 eur ( 1.106,72 + 24.187,25 ) a žalobkyňa, ktorej
je prikázaná hodnota vo výške 49.481,22 eur, avšak musí vyplatiť žalovanému sumu 24.187,25 eur,
tak získa vyporiadním BSM hodnotu ideálneho podielu t.j. 25.293,97 eur (49.481,22 - 24.187,25). Vo

výsledku by potom každý z manželov dostal titulom vyporiadania BSM rovnaký podiel.

13. V súlade s ustanovením § 150 OZ je pri vyučtovaní BSM potrebné zohľadniť finančné prostriedky,
ktoré boli zo spoločných použité na výlučné potreby žalovaného. Odvolací súd na rozdiel od súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že z finančnej čiastky 1.500.000 Sk, ktorú žalovaný vybral z účtu č.

4220007704/3100 v Ľudovej banke pred rozvodom dňa 31.01.2006, patrila do BSM časť vo výške
100.000 Sk, ktorá sa na účte nachádzala nad rámec peňazí vložených súdnym exekútorom vo výške
1.400.000 Sk a teda išlo o peniaze, ktoré bolo nadobudnuté za trvania manželstva. Suma 1.400.000
Sk bola vložená súdnym exekútorom dňa 29.11.2004 a predstavovala vrátenie peňazí pôvodne
poskytnutých exekútorovi, ktoré boli získané od iných osôb ( od p. KD. 1.000.000 Sk + od p. X. časť

vo výške 400.000 Sk z pôžičky poskytnutej žalovanému vo výške 490.000Sk ), ktorým po vrátení sumy
1.400.000 Sk boli tieto peniaze aj vrátené. Je pravdepodobné, že zo sumy 100.000 Sk, ktorú vybral
žalovaný z účtu spolu so sumou 1.400.000 Sk od exekútora, mohla byť suma 10.000 Sk ( 331,96 eur)
spotrebovaná ešte v rámci BSM počas obdobia cca 4 mesiacov do rozvodu, tak ako to konštatoval aj
súd prvej inštancie, avšak suma 90.000 Sk bola použitá na úhradu dlhu p. X., ktorému bola vyplatená

suma 490.000 Sk (400.000 Sk z peňazí vrátených od exekútora a 90.000 Sk z peňazí spoločných,
ktoré žalovaný vybral pred rozvodom dňa 30.01.2006 a vrátil X. dňa 26.03.2010, čiže v čase zániku
BSM sa nachádzali u žalovaného a použil ich na úhradu dlhu, ktorý súd prvej inštancie, ako aj odvolací
súd nepovažoval za spoločný dlh, ale za dlh žalovaného, ktorý podľa vyjadrenia svedka X. vznikol
poskytnutímtejtofinančnejčiastkyžalovanému,abymu zabezpečil kúpunejakejnehnuteľnosti,pretože

vedel, že žalovaný chodí po dražbách a má možnosť na dražbe niečo výhodne kúpiť. Z uvedenej sumy
90.000 Sk ( 2.987,45 eur), ktorú si žalovaný celú ponechal, má žalobkyňa nárok na 1-icu t.j. 45.000
Sk, čo predstavuje 1.493,72 eur, ktorú sumu by jej mal žalovaný vrátiť a 1 -ica vo výške 1.493,72 eur
patrí žalovanému, ktorú si aj ponechal a minul na úhradu svojho dlhu. V rámci vyrovnania tejto položky
by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni zo svojich finančných prostriedkov sumu 1.493,72 eur, čo odvolací

súd zohľadnil pri vyúčtovaní v prospech žalobkyne tak, že namiesto uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobkyni sumu 1.493,72 eur, ponížil žalobkyni sumu, ktorú mala vyplatiť ona žalovanému
titulom vyrovnania podielov a zaviazal ju na povinnosť vyplatiť žalovanému namiesto 24.187,25 eur
sumu zníženú o 1.493,72 eur, teda sumu 22.693,53 eur.

14.Odvolacísúdvyššie uvedenýmspôsobom vyporiadalzaniknutéBSMaspravilajvyúčtovanieodlišné
od vyúčtovania vykonaného súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie napriek právnemu názoru
odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 7Co/274/2012-786 zo dňa 04.12.2014, zahrnul dopredmetuBSMhodnotumajetkovéhoprávavovýške7.407,86eur, zodpovedajúcuhodnotemotorového
vozidla vo výške 8.334,46 zakúpeného za trvania manželstva na leasing, po odpočítaní hodnoty podniku
-912, 99 eur a platby 13,61 eur, ktorú žalovaný uhradil zo svojich finančných prostriedkov (8.334,46 -

912,99-13,61=7.407,86).Odvolacísúdnasumu7.407,86eurvrámcivyporiadanianeprihliadal,pričom
poukazuje na už skôr vyslovený právny názor, z ktorého vyplýva, že z leasingovej zmluvy (motorové
vozidlo bolo v čase zániku BSM predmetom leasingu) vzniká podnikajúcemu manželovi majetkové
právo vo vzťahu k leasingovej spoločnosti a je preto významné, aká je jeho hodnota, ktorá by mala
byť zahrnutá do aktív jeho podnikania. Predmetom BSM je cena podniku, predstavujúca rozdiel medzi

aktívami a pasívami podnikania, ku dňu zániku BSM. Podnikajúci manžel by bol povinný nahradiť do
BSM takú čiastku, ktorá by sa rovnala pozitívnemu ( kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami
jeho podnikania, ku dňu zániku BSM. V prípade, že by výsledná hodnota bola záporná, nie je čo do
BSM nahrádzať. Za situácie, ak na použitie majetku z BSM poskytol nepodnikajúci manžel súhlas
a podnikanie bolo zdrojom príjmov plynúcich do BSM, tak za týchto okolností nemožno akceptovať,
aby v rámci vyporiadania mal nepodnikajúci manžel prospech len z aktív podnikania. Výnosy z vozidla

slúžiaceho na podnikanie predstavujú aktíva podnikania a sú majetkom spoločným, avšak o povinnosti
podnikajúceho manžela zaplatiť druhému manželovi finančnú čiastku na vyrovnanie podielov v zmysle
§ 150 OZ možno uvažovať len za predpokladu, keď aktíva podniku prevažujú nad pasívami. V
danom prípade znaleckým posudkom bolo ustálené, že cena podniku predstavuje -912,99 eur, pričom
je samozrejmé, že pri vyčíslení ceny podniku nemohla byť započítaná hodnota vozidla, keďže bolo

vlastníctvom leasingovej spoločnosti, ale boli zohľadnené leasingové splátky a výnosy z vozidla, preto
nie je možné v rámci vyporiadania BSM zohľadňovať len plusové položky, ale aj mínusové, pričom
výsledná cena podniku v zmysle znaleckého posudku bola záporná, teda nebolo čo do BSM nahrádzať.

15.K námietke žalobkyne v odvolaní, že do BSM patrí suma 1.500.000 Sk na účte, ktorú žalovaný

vybral dňa 31.01.2006, teda krátko pred rozvodom, pričom išlo o sumu, ktorú žalovaný zarobil v Írsku,
odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré považuje v zásade za správne
a ktoré vedú k záveru odvolacieho súdu, že z tejto sumy čiastka 1.400.000 Sk do BSM nepatrí. S
poukazom na skutočnosti uvedené v bode 13. tohto rozsudku odvolací súd na doplnenie udáva,
že podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v Z. banke za obdobie od 01.01.2001 do 31.01.2006

sa na ňom nachádzali rôzne sumy, ktoré sa vkladali a vyberali, pričom najvyššia suma vo výške
176.462,38 Sk sa na účte nachádzala v novembri 2001, následne sa stav na účte postupne znižoval
až na sumu 5.284 Sk ku dňu 08.07.2003, kedy bolo vložených 90.000 Sk. Od tejto doby sa opätovne
stav na účte znižoval, pričom pred pripísaním sumy 1.400.000 Sk na účet dňa 29.11.2004, bolo na
účte 16.179,95 Sk. Suma 1.400.000 Sk bola zložená na účet súdnym exekútorom, teda nemohlo ísť o

peniaze našetrené počas pracovného pobytu žalovaného v Írsku, ale nepochybne išlo o peniaze vrátené
súdnym exekútorom. Ostatné finančné prostriedky, ktoré nepochádzali od exekútora a nachádzali sa
na účte patriacom do BSM ku dňu 31.01.2006, boli peniaze nadobudnuté za trvania manželstva a
z nich vybral žalovaný dňa 31.01.2006 sumu 100.000 Sk spolu so sumou 1.400.000 Sk, teda vybral
dokopy 1.500.000 Sk. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a z predložených listinných

dokladov bolo preukázané, že suma 1.400.000 Sk bola v máji 2004 vyplatená súdnemu exekútorovi
z dôvodu vydraženia nehnuteľnosti, o ktorú mali účastníci konania záujem, pričom na zloženie tejto
sumy boli použité finančné prostriedky vo výške 1.000.000 Sk, ktoré žalovanému poskytol p. Koprda
ako zálohu na kúpu bytu účastníkov konania, čo svedok aj potvrdil a zo sumy 400.000 Sk, t.j. časť zo
sumy 490.000 Sk, ktorú poskytol p. X. žalovanému na zabezpečenie kúpy nehnuteľnosti pre neho, čo

tento svedok tiež potvrdil. Záloha vo výške 1.000.000 Sk bola p. M. vrátená počas trvania manželstva
a vrátené boli i peniaze p. X. a to 400.000 Sk z vybratej sumy od súdneho exekútora a zvyšok 90.000
Sk zo sumy, ktorú vybral žalovaný z účtu dňa 31.01.2006. Odvolací súd napriek tomu, že žalovaný
tvrdil, že sumu 1.000.000 Sk vrátil dňa 07.12.2005 p. M. titulom vrátenia zálohy z peňazí, ktoré si dňa
05.12.2005 požičal od p. V. a z peňazí vrátených od exekútora vyplatil p. M. dňa 07.02.2006 zmluvnú

pokutu, nepovažoval toto tvrdenie za presvedčivé. Nie je totiž logické, aby v čase, kedy mal žalovaný
k dispozícii vrátené peniaze od exekútora, súčasťou ktorých bola aj záloha od p. M. ( od 24.11.2004
boli tieto finančné prostriedky na účte), by si dňa 05.12.2005 požičiaval 1.000.000 Sk od p. V. a tieto
peniaze, o ktorých sám tvrdil že ide o vklad tichého spoločníka, by dňa 07.12.2005 použil na vrátenie
zálohy p. M. a z účtu vybral peniaze dňa 31.01.2006 na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá bola súdom

v konaní vedenom na OS Galanta pod sp.zn. 23C/144/2007 vyhodnotená ako absolútne neplatná. V
tomto smere sa odvolací súd priklonil k stanovisku súdu prvej inštancie, že sumu 1.000.000 Sk vybranú z
účtu dňa 31.01.2006 žalovaný použil na vrátenie zálohy prijatej od p. M., čomu zodpovedá aj spontánna
výpoveď svedka, ktorý potvrdil, že mu bola vrátená záloha vo výške 1.000.000 Sk dňa 07.02.2006 anie dňa 07.12.2005 a vyplatenie zmluvnej pokuty vôbec nespomínal. Až potom, ako sa oboznámil s
písomnými potvrdeniami o vrátení zálohy a prevzatí zmluvnej pokuty, predloženými žalovaným, náhle
zmenil svoju výpoveď a potvrdil, že mu žalovaný vrátil 2.000.0000 Sk. Pokiaľ by však predsa len došlo

k vyplateniu zmluvnej pokuty p. M., tak ako to žalovaný tvrdil i na odvolacom pojednávaní dôvodiac,
že mali medzi sebou zmluvu a tá platí aj keď bola súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon,
odvolací súd poukazuje na to, že v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.
23C 144/2007 sa spolu so žalovaným domáhala voči súdnemu exekútorovi náhrady škody za vyplatenú
zmluvnú pokutu p. M. i žalobkyňa, ktorá na pojednávaní uviedla, že o vyplatení zmluvnej pokuty vedela

a považovala za korektné dohodnutú zmluvnú pokutu vyplatiť, keď sa k tomu zaviazali, čiže vyplatenie
zmluvnej pokuty p. M. potvrdila a ako žalobkyňa sa cítila byť spolu so žalovaným oprávnená na náhradu
škody. Ak teda dňa 07.12.2005 došlo k vráteniu zálohy p. M. a dňa 07.02.2006 k výplate zmluvnej
pokuty, v oboch prípadoch došlo k zaplateniu finančných prostriedkov ešte počas trvania manželstva,
čiže nie je dôvod zo strany žalobkyne nárokovať si na podiel z tejto sumy, ktorá v čase zániku BSM
už neexistovala a nie je právne významné, či bola použitá na vrátenie prijatej zálohy od p. M., alebo na

vyplatenie zmluvnej pokuty, o náhradu ktorej škody vzniknutej jej vyplatením sa žalobkyňa i žalovaný
neúspešne súdili v spore proti súdnemu exekútorovi.

16. K námietke žalovaného, že do BSM neboli zahrnuté dlhy existujúce ku dňu zániku BSM, odvolací
súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a to, že žalovaný v priebehu manželstva

opakovane vykonával aktivity ohľadne kúpy a predaja nehnuteľností pre iné osoby a za týmto účelom
si zabezpečoval finančné prostriedky, ktorá činnosť napĺňala znaky podnikania. Z uvedených dôvodov
súd pôžičky, ktoré za týmto účelom žalovaný realizoval a preukázal aj listinnými dôkazmi, nepovažoval
za peniaze patriace do BSM. Išlo o jeho aktivity vykonávané bez súhlasu žalobkyne. Žalovaný od iných
osôb získaval finančné prostriedky, pričom nešlo iba o pôžičky, ale aj o poskytnutie peňazí za účelom

vybavenia, zabezpečenia alebo sprostredkovania kúpy resp. dražby nehnuteľností pre tieto osoby a
takto získané peniaze v priebehu manželstva rôznym spôsobom „otáčal“. Pokiaľ mal z uvedeného
dôvodu nejaké nevrátené peňažné prostriedky ku dňu zániku manželstva, ktoré uhradil až po rozvode
manželstva, je odvolací súd toho názoru, že tieto presne nešpecifikované dlhy čo do výšky, ako aj čo
do účelu ich použitia, súvisiace výlučne s činnosťou žalovaného, ktoré nepochybne neboli určené na

použitie do domácnosti, nemožno považovať za spoločné dlhy a preto nemôže byť na ne prihliadané v
rámci vyporiadania BSM v neprospech žalobkyne, ktorá s nimi nemala nič spoločné. Uvedené platí aj
v prípade dlhu voči V. vo výške 1.000.000 Sk, od ktorého si mal požičať na vrátenie prevzatej zálohy
p. M., ak vôbec takýto dlh vznikol, resp. na vrátenie vkladu tichého spoločníka, ako aj na sumu
490.000 Sk, ktorú mu poskytol p. X. na zabezpečenie nehnuteľnosti, z ktorej časť použil na dražbu a

táto bola vrátená v rozsahu 400.000 Sk z peňazí vrátených od exekútora a zvyšok vo výške 90.000
Sk ako dlh žalovaného bol uhradený z peňazí, ktoré sa nachádzali na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v
Ľudovej banke, patriacich do BSM.

17. Na základe námietky žalobkyne odvolací súd do výroku rozsudku doplnil aj finančné prostriedky,

ktoré zostali na účte žalobkyne a žalovaného, na vkladnej knižke a na účte stavebného sporenia
žalovaného (správne išlo o sumu 655,99 eur na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX a nie o sumu 655,94
eur, ktorá suma bola na účte č. XXXXXXXXXX, patriacom dcére a ktorá do BSM nepatrí). Súd prvej
inštancie pri vyúčtovaní s uvedenými finančnými prostriedkami počítal, avšak do výroku rozsudku ich
neuviedol, preto odvolací súd tento nedostatok výroku rozsudku súdu prvej inštancie napravil. Zároveň

i výrok rozsudku ohľadne špecifikácie nehnuteľnosti prikázanej do vlastníctva žalobkyne doplnil tak, aby
formálne zodpovedal zápisu tejto nehnuteľnosti v liste vlastníctva.

18.Knámietkežalovaného,žedoBSMnebolizapočítanétrovysúdnychkonaní,ktoréporozvodeuhradil
zo svojich vlastných finančných prostriedkov, odvolací súd udáva, že v spore vedenom na Okresnom

súde Nitra pod sp.zn. 25C/273/2003, ako aj v spore vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.
23C/144/2007 bolo právoplatne rozhodnuté o náhrade trov konania až po zániku BSM ( rozsudok OS
Nitra č.k. 25C/273/2003 -176 zo dňa 04.04.2006 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom KS
Nitra č.k. 6Co/140/2006-196, dňa 08.12.2007 a rozsudok OS Galanta č.k. 23C/144/2007- 75 zo dňa
24.06.2008 bol zmenený rozsudkom KS v Trnave č.k. 10Cop/343/2008-138 zo dňa 21.04.2009, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009). Ide teda o dlh, ktorý vznikol až po zániku BSM, preto do
BSM nepatrí a na veci nič nemení, že na náhradu trov konania boli zaviazaní obaja neúspešní účastníci
spoločne a nerozdielne, ktorí si vzájomné nároky z tohto titulu môžu vyrovnať mimo BSM.19. Dlh voči Službytu vo výške 2.304 eur (69.413,-Sk), ktorý predstavuje nedoplatok na službách
poskytovaných spolu s užívaním bytu za obdobie rokov 1999-2002 je dlhom vzniknutým počas trvania
manželstva a preto takýto dlh patrí do BSM. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že tento dlh uhradil po

rozvode manželstva zo svojich peňazí a nárokoval si na jeho započítanie vo svoj prospech. Odvolací
súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné, pretože na pojednávaní dňa 07.07.2009 žalovaný
sám vypovedal, že tento dlh zaplatil z peňazí, ktoré zarobil v Írsku, pričom v Írsku pracoval počas
trvania manželstva v rokoch 2001-2003, takže dlh bol uhradený z peňazí patriacich do BSM. Tvrdenie
žalovaného v odvolaní preto odvolací súd považoval za účelové. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod

pri vyporiadaní BSM prihliadať na tento spoločný dlh, keďže bol uhradený zo spoločných peňazí.

20. K požiadavke žalovaného prikázať byt do jeho vlastníctva, odvolací súd uvádza, že nepovažoval
za dôvodné na rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý byt prikázal žalobkyni, niečo meniť, a to aj keď
sa s odstupom času zmenila jedna z okolností, na ktorú súd pôvodne prihliadal a to, že maloletá dcéra
O. bola zverené po rozvode matke. Dcéra účastníkov sporu medzičasom nadobudla plnoletosť, nežije

v spoločnej domácnosti s matkou a zdržuje sa v zahraničí. Odvolací súd i napriek uvedenému je toho
názoru, že ak žalobkyňa býva v predmetnom byte od rozvodu manželstva a dlhodobo tak má riešenú
svoju bytovú otázku, nepochybne predmetný byt využije účelnejšie než žalovaný, ktorý má k dispozícii
nehnuteľnosť vo X. G., v ktorej od rozvodu býva.

21. Žalovaný pri vyporiadaní BSM namietal, že malo byť prihliadané na to, kto sa akým spôsobom
podieľal na nadobudnutí majetku a zohľadnené pri vyporiadaní BSM. Odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie pri vyčíslení vzájomného vyrovnania podielov vychádzal z ustanovenia § 150 OZ, podľa
ktorého podiely oboch manželov sú rovnaké, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod pre ktorý by mal
byť podiel žalovaného väčší ako podiel žalobkyne. Pokiaľ žalovaný namietal, že malo byť zohľadnené,

že sa viac zaslúžil o nadobudnutie majetku, treba prisvedčiť žalobkyni v tom, že ona zabezpečovala
starostlivosť o deti, rodinu a domácnosť.

22. Žalovaný na odvolacom pojednávaní v rámci svojho konečného návrhu namietol hodnotu bytu vo
výške 48.100 eur a poukazoval na to, že ohodnocovaný bol už dávno a teraz sú ceny bytov iné. Navrhol

preto vykonať znalecké dokazovanie na aktuálnu cenu bytu, ktorý môže mať teraz hodnotu aj 120.000
eur, nakoľko pri vyporiadaní BSM je treba vychádzať z hodnoty veci v čase vyporiadania.

23. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

24. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

25. Odvolací súd konštatuje, že je mu známa judikatúra týkajúca sa hodnoty vecí patriacich do
BSM, z ktorej sa pri vyporiadaní vychádza, avšak vykonaniu dokazovania v zmysle návrhu žalovaného

bráni Civilný sporový poriadok a preto súd v odvolacom konaní vykonanie tohto dôkazu nepripustil.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pri vypodiadaní BSM vychádzal zo všeobecnej
hodnoty bytu 48.100 eur určenej znaleckým posudkom č. 3/2012 znalca Ing. Karola Frištáka ešte
v roku 2012 predloženým súdu dňa 16.01.2012 a súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí
druhým rozsudkom dňa 27.04.2017, pričom žalovaný v priebehu konania od vykonania dokazovania

znaleckým posudkom z roku 2012 po celú dobu neuviedol ohľadom všeobecnej hodnoty bytu žiadne
nové skutočnosti a nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, ale práve naopak, počas celého konania takto
stanovenú cenu nespochybňoval a medzi obomi stranami konania bola akceptovaná a považovaná
za nespornú. Odvolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní konanej dňa 27.04.2017 (č.l. 1117)
zistil, že strany sporu boli súdom riadne poučené o dôsledkoch skončenia dokazovania, pričom

žalovaný ohľadom všeobecnej hodnoty bytu neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepredložil žiadny dôkaz
a ani vykonanie dôkazu v tomto smere nenavrhoval. Napokon aj z obsahu podaného odvolania,
ktoré žalovaný voči napadnutému rozsudku podal vyplýva, že hodnotu bytu vo výške 48.100 eur
nespochybňoval. Skutočnosť, že došlo k zmene všeobecnej hodnoty bytu v podanom odvolaní žalovaný
vôbec nenamietal a táto skutočnosť nebola ani odvolacím dôvodom. Na zvýšenie všeobecnej hodnoty

žalovaný začal poukazovať až na odvolacom pojednávaní v rámci svojej záverečne reči. Odvolací súd
s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 3 a § 380 CSP na tento návrh predložený žalovaným až
na odvolacom pojednávaní neprihliadol, pretože odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní
môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli podané v lehote pre podania odvolania a zároveň vyšlinajavo v odvolacom konaní, keďže nejde o vadu konania týkajúcu sa procesných podmienok, ktorú súd
preskúmava z úradnej moci. V danom prípade nemôže ísť ani o novotu v odvolacom konaní v zmysle
ustanovenia § 366 CSP, pretože v podanom odvolaní, ani do skončenia lehoty na podanie odvolania

tento prostriedok procesného útoku žalovaný neuplatnil, navyše nebola splnená ani jedna z podmienok
uvedená v ustanovení § 366 CSP.

26. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala i voči rozhodnutiu o trovách konania a žiadala, aby bol
zaviazaný na náhradu trov žalovaný a v nadväznosti na uvedené potom považovala za nesprávne i

výroky, týkajúce sa trov štátu vzniknutých vyplatením znalečného. Odvolací súd považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania za správne, pretože z hľadiska uplatňovaného
nároku a výsledku sporu možno konštatovať, že obe strany mali rovnaký pomer úspechu a neúspechu
a preto je namieste postupovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa § 255
ods.2 CSP. Vzhľadom k tomu sa potom obe strany sporu rovnakou mierou podieľajú i na trovách
vzniknutých v súvislosti s vykonaným dokazovaním. V konaní nesporne vznikli trovy štátu spočívajúce

vo vyplatení odmeny za vyhotovenie znaleckých posudkov. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením
č.k.25C/64/2009-272 zo dňa 02.08.2010, právoplatným dňa 30.08.2010, priznal súd znalcovi Ing.
Josefovi Veverkovi znalečné vo výške 199,85 eur, uznesením č.k. 25C/64/2009-625 zo dňa 23.03.2012,
právoplatným dňa 09.05.2012, priznal súd znalcovi Ing. Karolovi Frištákovi znalečné vo výške 124,54
eur a uznesením č.k. 25C/64/2009-1054 zo dňa 08.12.2015, priznal znaleckej organizácii PROGRESS-

expertízno znalecká spol. s r.o. znalečné vo výške 168,25 eur. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie
žalovaný, ktorý nesúhlasil iba s tým, že znalečné bolo vyplatené zo zálohy, ktorú zložil on a žiadal,
aby bolo rozúčtované aj žalobkyni, teda aby sa na ňom podieľali obaja rovným dielom. Odvolací súd sa
zaoberal iba námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, ktoré nepovažoval za dôvodné a uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil, nakoľko o nároku na náhradu

trov konania, súčasťou ktorých je i znalečné, rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( §
262 ods.1 CSP). V predmetnej veci súd prvej inštancie vzhľadom na rozhodnutie o nároku na náhradu
trovkonaniapodľa§255ods.2CSProzhodoliotom,žeobestranykonaniasananákladochnaznalečné
podieľajú rovnakou mierou. Znalecké posudky v celkovej výške 492,64 eur boli podané v záujme oboch
strán sporu, preto žalobkyňa aj žalovaný boli povinní zaplatiť každý 1 týchto trov t.j. 246,32 eur.

Žalobkyňa zaplatila zálohu vo výške 150 eur, ktoré boli pri výplate znalečného spotrebované a žalovaný
zaplatil zálohu vo výške 350 eur, z ktorej sumy bolo spotrebovaných 246,32 eur, suma 31,75 eur bola
vrátená platobným poukazom zo dňa 08.12.2015 a o vrátení zvyšnej časti vo výške 71,93 eur bolo
rozhodnuté týmto rozsudkom. Suma 96,32 eur o ktorú zaplatila žalobkyňa na preddavkoch menej, boli
pri výplate znalečného hradené z prostriedkov štátu. Odvolací súd preto rozhodol o povinnosti žalobkyne

zaplatiť sumu 96,32 eur ako doplatok na trovy štátu. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil
v súlade s v danom čase platnou procesnou normou ( § 148 ods.1 OSP) a to napriek tomu, že nová
procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje, a to podľa čl. 4 ods.2, § 470 ods.2 a §
255 ods. 2 CSP.
27. Odvolací súd zároveň rozhodol o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM oboch strán sporu

tak, že žalobkyni aj žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok
za vyporiadanie BSM každému v sume 758,75 eur (1.517,50 eur : 2 = 758,75 eur) do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Pri vyčíslení výšky súdneho poplatku súd vychádzal z toho, že základ
poplatku predstavuje suma 50.587,94 eur ( § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch ) z toho 3%
(položka 6 sadzobníka súdnych poplatkov) = 1.517,63 eur a po zaokrúhlení 1.517,50 eur . Odvolací súd

poukazuje na to, že výška súdneho poplatku bola správne vypočítaná i v rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale na jej zaplatenie boli nesprávne zaviazané obe strany spoločne a nerozdielne. Odvolací súd toto
rozhodnutie zmenil tak, že súdny poplatok vo výške 1517,63 eur rozdelil a každého zaviazal na sumu
pripadajúcu na jemu prikázaný podiel t.j. 758,75 eur, nakoľko nejde o záväzok spoločný a nerozdielny.
28. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 a §

396 ods. 1, 2 CSP s ohľadom na výsledok sporu, v ktorom mala každá zo strán iba čiastočný úspech
tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)