Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821200441
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7821200441.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: H. Y., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX,
J., zast. Advokátskou kanceláriou Juristi, s.r.o., IČO: 51 941 244, so sídlom v Košiciach, Krivá 3, proti
žalovaným: 1/ Y. Š., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX, J.Á., 2/ Y. Š., nar. X.X.XXXX, X. V. XXX, J., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo

dňa 10. marca 2021 sp.zn. 11C/11/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 10. marca 2021 č.k. 11C/11/2021-45.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 10.3.2021 č.k.

11C 11/2021-45 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovaným náhradu
trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd neodkladným opatrením ulozˇil
zˇalovaným povinnostˇ zabezpečiť, aby nimi chované zvieratá nevnikali na nehnuteľnosti žalobkyne
nachádzajúce sa v okrese G., obec J.Š., k. ú. J., špecifikované v návrhu. Žiadala tiež priznať náhradu

trov konania v celom rozsahu. Návrh odôvodnila poukazom na skutočnosť, že je výlučnou vlastníčkou
uvedených nehnuteľností, ktoré bezprostredne hraničia s nehnuteľnosťou žalovaných (teda sú susedmi)
a pozemok žalobkyne oddeľuje od pozemku žalovaných živý plot tvorený okrem iného aj popínavým
viničom. Žalovaní sú chovateľmi hrabavej hydiny - sliepok a chovajú aj 7 psov a približne od Vianoc 2020
dochádza na dennodennej báze k prenikaniu kŕdľa hrabavej hydiny na pozemok žalobkyne, rovnako
dochádza k prechádzaniu psov na jej pozemok, pričom tieto zásahy podľa nej prekročili únosnú mieru.

Žalobkyňa má za to, že k prenikaniu zvierat dochádza v dôsledku úmyslu žalovaných donútiť ju, aby si
na hranici ich pozemkov postavila plot, čo jej už viackrát ústne oznámili. Žalobkyni nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalovaní trvajú na postavení takéhoto oplotenia, najmä, ak pozemky sú už oddelené existujúcim
živýmplotomazostranyžalobkyneanijejrodinynedochádzakakémukoľvekkonaniualeboopomenutiu,
ktorým by bolo neoprávnene zasahované do vlastníctva žalovaných k ich pozemku. Poukázala aj na
to, že už rodičia žalovaného v 1. rade ako vtedajší vlastníci pozemku sa v súdnom konaní vedenom

na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 5C/1008/1995 domáhali proti nej uloženia povinnosti oplotiť
si pozemok, ktorá žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že neboli preukázané neoprávnené zásahy do
ich vlastníctva zo strany žalobkyne. Už rodičia žalovaného v 1. rade túto žalobu odôvodňovali svojou
potrebou vypúšťať svoje chovné zvieratá do svojho dvora, teda je zrejmé, že situácia s vnikaním chovnej
zveri na pozemok žalobkyne má svoj historický základ. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa
odôvodňovala práve neustálym vnikaním hrabavej hydiny na jej pozemok, v dôsledku čoho jej vznikajú

škody na porastoch v záhrade a neustále hrozí riziko ďalších útokov psov. Žalobkyňa má za to, že
pomery medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné upraviť bezodkladne, nakoľko existencia súčasnéhostavu predstavuje veľké riziko, že už v krátkom čase môže dôjsť k vzniku ťažko napraviteľnej, resp.
až nenapraviteľnej ujmy žalobkyni, ako aj jej synovi. Žalobkyňa sa domáha iba toho, aby súd uložil
žalovaným povinnosť zdržať sa neoprávneného zasahovania do vlastníckeho práva žalobkyne k jej

pozemku, čo je ich zákonnou povinnosťou.

3. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 325 od. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2,
§ 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s § 127 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ). Keďže dospel k záveru, že neboli splnené

všetkyzákonnépredpokladyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,návrhnanariadenieneodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

4. Poukázal na charakter inštitútu neodkladného opatrenia a zdôraznil, že navrhovateľ musí osvedčiť
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť (predbežná) ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované

neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Teda
nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. existencia
právneho vzťahu medzi stranami, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi
stranami a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov. Návrh na neodkladné

opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a
navrhovateľdostatočneneosvedčíbezprostrednéohrozeniepráva,ktorémusamáposkytnúťpredbežná
ochrana alebo svoju obavu o hrozenie.

5. Dospel k záveru, zˇe nie su´ splnene´ podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko

skutočnosti, ktoré žalobkyňa tvrdí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné
objektívne považovať za skutočnosti v dostatočnej miere osvedčujúce tvrdené obavy či naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov strán, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia
podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

6. Podľa názoru súdu žalobkyňa skutocˇnostˇami uvedeny´mi v na´vrhu na nariadenie neodkladne
´ho opatrenia a listinami k nemu pripojeny´mi neosvedcˇila opra´vnenostˇ navrhovane´ho neodkladne
´ho opatrenia. Osvedčenou skutočnosťou je, že nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobkyne a
žalovaných uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa predložených výpisov z
listov vlastníctva a časti kópie katastrálne mapy majú spoločnú hranicu, sú susediace. Žalobkyňa však

neosvedčila v potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením
v navrhnutom rozsahu, najmä keď z jej tvrdení vyplýva, že uvedený stav trvá už dlhšiu dobu, ale
neúnosným sa stal až približne od Vianoc 2020. O tomto tvrdení svedčí aj výzva zo dňa 21.12.2020,
ktorou žalobkyňa žiadala o upustenie od neoprávneného zásahu do jej vlastníckeho práva. Z ďalších
predložených listín (prvá strana rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/434/96-46, prvá strana

rozsudku Okresného súdu v Rožňave č.k. 5C/1008/95-29) mal súd za osvedčené, že medzi stranami
sporuužvminulostiprebiehalsporouloženiepovinnostižalobkyneoplotiťsvojpozemok,nakoľkohydinu
chovali v minulosti obe strany sporu, avšak v ohradených priestoroch, žalobkyňa odstránila drevený plot
medzi susediacimi pozemkami a nahradila ho výsadbou viniča. Žalovaní už v tom čase požiadavku na
výstavbu plota odôvodňovali možným prechodom domácich zvierat na pozemok žalobkyne. Žalobkyňa

teda vzhľadom na časový aspekt neosvedčila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ten
nespĺňa požiadavku bezodkladnosti, nakoľko žalobkyňou popísaný stav trvá už dlhšiu dobu.

7. Uzavrel, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou nie je možné objektívne považovať za také, ktoré v
dostatočnej miere osvedčujú tvrdené obavy, či naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán,

ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP.
Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou s absenciou údaju, kedy bola táto vyhotovená vyplýva iba
aktuálny stav v čase jej vyhotovenia a preukazuje prítomnosť niekoľkých kusov sliepok na pozemku. Z
uvedených fotografií nie je zrejmé, či ide o pozemok žalobkyne alebo pozemok žalovaných. Žalobkyni
sa rovnako tak žiadnym spôsobom nepodarilo osvedčiť skutočnosti uvádzané v návrhu týkajúce sa

vnikaniapsovnajejpozemok,útokupsovnaňuajejsynaarovnakotakzásahovžalovanýchdoporastov
žalobkyne.Ktýmtoskutočnostiamnebolžalobkyňoupredloženýžiadendôkaz.Súdpretokonštatoval,že
žalobkyni sa nepodarilo osvedčiť skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.8. O na´roku na na´hradu trov konania su´d rozhodol zohľadniac zásadu hospodárnosti konania podľa
ustanovenia § 255 CSP a úspešným žalovaným, ktorým nevznikli žiadne trovy konania nárok na ich
náhradu nepriznal.

9. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
vydá neodkladné opatrenie ňou navrhované, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

10. Žalobkyňa považuje závery súdu prvej inštancie za nesprávne a nepreskúmateľné. Má za to,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku potreby bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami, pretože dospel k záveru, že žalobkyňou popísaný stav trvá už dlhšiu dobu. Z napadnutého
uznesenie pritom nie je zrejmé, či mal na mysli stav spočívajúci v tom, že medzi pozemkami strán

sporu sa dlhé roky nenachádza oplotenie alebo stav trvajúci približne od Vianoc 2020, t.j., že na
pozemok žalobkyne neoprávnene vniká hrabavá hydina žalovaných a sú realizované ďalšie nežiaduce
konania žalovaných popísané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti vyjadrila
názor, že skutočnosť týkajúca sa neexistencie oplotenia medzi pozemkami strán konania nie je pre
otázku nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou významná, pretože žalobkyňa

nežiada uložiť povinnosť žalovaným oplotiť pozemok a teda odstrániť dlhodobo existujúci stav, ale
požaduje zamedziť neoprávneným zásahom do jej vlastníckeho práva, ktoré v neznesiteľnej miere
započali žalovaní približne od Vianoc 2020. Zároveň namietala záver súdu o neosvedčení tvrdení
žalobkyne v dostatočnej miere. Záver súdu prvej inštancie žalobkyni protiprávne znemožňuje účinne sa
domáhať svojich práv, keď požaduje, aby žalobkyňa disponovala takým technickým zariadením a takými

technickými zručnosťami, ktoré možno považovať za neprimeranú požiadavku. Žalobkyňa má za to, že
osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď preukázala existenciu hrabavej hydiny žalovaných
na jej pozemku, preukázala aj časový priebeh udalostí, z ktorých vyplýva, že vzniknutú situáciu riešila
v takých časových odstupoch, ktoré možno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za bezodkladné
riešenie z jej strany.

11.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

12. Uznesenie je (vo výroku I. o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo výroku
II. o trovách konania) vecne správne, preto ho odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. K odvolacej námietke žalobkyne, že uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, odvolací
súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v

danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220
ods.2CSPanemožnohopovažovaťzanepreskúmateľný.Súdprvejinštanciedostatočnevysvetlilsvoje
úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia v navrhovanom znení. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnievala odvolateľka.

15. K ďalším námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladných
opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že
exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie
vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto
podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka
odvolacieho súdu).

23. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,

ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

24. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,

prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

25.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,

strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).27. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie
správne poukázal na to, že neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcej k úprave pomerov a správne poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené. V
danom prípade žalobkyňa síce osvedčila právo, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ale neosvedčila
potrebubezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu.Súdprvejinštanciepritomsprávnepoukázal

na skutočnosti vyplývajúce jednak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj ďalších
predložených listín, z ktorých je zrejme, že medzi stranami sporu existuje dlhodobý spor, ktorý vznikol
potom, ako žalobkyňa odstránila drevený plot medzi susediacimi pozemkami a nahradila ho výsadbou
viniča.

28. Pokiaľ odvolateľka namieta, že z uznesenia nie je zrejmé či súd za stav, ktorý trvá už dlhšiu dobu

považoval to, že sa medzi pozemkami dlhé roky nenachádza oplotenie alebo to, že hrabavá hydina
žalovaných preniká na pozemky žalobkyne, odvolací súd uvádza, že obe tieto skutočnosti možno
považovať za stav, ktorý trvá dlhšiu dobu a obe majú vplyv na posúdenie ne/dôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bol navrhnutý žalobkyňou.

29.Nemožnosúhlasiťsožalobkyňou,žeskutočnosť,žemedzipozemkamistránkonaniasanenachádza
oplotenie nie je pre otázku nariadenia predmetného neodkladného opatrenia významná. Odvolací súd
tu zdôrazňuje, že práve pre neexistenciu plotu môže dochádzať k prenikaniu zvierat z jedného pozemku
na druhý (aj keď v tomto štádiu konania nie je preukázané, či k takémuto prenikaniu dochádza a ak áno,
či zo strany žalobkyne na pozemok žalovaných alebo naopak). V prípade, ak by tento plot existoval,

nebolo by možné, aby dochádzalo k takémuto zasahovaniu do vlastníckych práv vlastníka susedných
pozemkov. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považuje za potrebné uvedenú skutočnosť - to, že
medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných sa nenachádza oplotenie zohľadniť a je nesporné, že sa
jedná o stav, ktorý trvá už dlhšiu dobu.

30. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nežiaduce konanie žalovaných nadobudlo neznesiteľnú mieru práve
v období Vianoc 2020, teda menej ako 2 mesiace pred podaním neodkladného opatrenia, odvolací
súd uvádza, že sa jedná iba o tvrdenie žalobkyne, resp. jej subjektívne ničím nepodložené hodnotenie.
V tomto štádiu konania (bez vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia nie je možné) nie je možné vyhodnotiť, či sa jedná o zásahy, ktoré započali

iba na Vianoce 2020, resp. či aj v tomto smere sa jedná o dlhodobo trvajúci stav, čo sa však javí ako
pravdepodobnejšie najmä s poukazom na existenciu dlhodobých konfliktov a súdneho konania, ktoré
prebiehalo na Okresnom súde Rožňava už od r. 1995.

31. Aj keď žalobkyňa poukazuje na zákonnú povinnosť žalovaných zdržať sa neoprávnených zásahov

do jej vlastníckeho práva k pozemku žalobkyne, je potrebné zdôrazniť, že rozhodnúť o takejto povinnosti
uznesením súdu je možné iba v prípade, ak je preukázané, že k neoprávneným zásahom zo strany
žalovaných skutočne dochádza.

32. Nariadenie neodkladného opatrenia je tu spojené so zásahom do vlastníckeho práva žalovaných,

ktorí však musia byť obmedzení iba na nevyhnutnú mieru a súd pri takomto zásahu musí brať zreteľ
na princíp proporcionality (teda nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru).V zmysle ust.
§ 127 ods. 1 OZ je obťažovanie právne významné len v prípade, ak dosahuje požadovanú intenzitu,
teda ochranu nie je možné poskytnúť pri každom obťažovaní, ale iba pokiaľ toto obťažovanie presiahne
mieru primeranú pomerom. Pri rozhodovaní je preto potrebné zamerať úvahy súdu na výkladu pojmu

„nad mieru primeranú pomerom“ v zmysle určenia hranice medzi dovoleným správaním (teda stav od
optimálneho stavu až po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (za ktorý je považovaný stav,
ktorý už nie je prípustný).

33. Pri posudzovaní tejto hranice je potrebné vychádzať vždy z konkrétnych pomerov v danom čase a

na danom mieste a jedná sa o okolnosti, ktoré musia byť zisťované vo veci samej a riešené meritórnym
rozhodnutím, nakoľko konanie o neodkladnom opatrení neumožňuje stranám sporu predniesť svoje
argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a uplatňovanie svojho práva. Podľa odvolacieho
súdu by takéto neodkladné opatrenie, bez vykonania dôkladného dokazovania (ktoré pri rozhodovanío neodkladnom opatrení nie je možné vykonať), znamenalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv
žalovaných.

34. Vzhľadom na uvedené, keďže neboli splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

36. Odvolací súd dopĺňa, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie
uvedených dôvodov nebráni žalobkyni v prístupe k súdnej ochrane v podobe konania o žalobe vo veci
samej. Žalobkyňa má možnosť podať na súd žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti žalovaným
zdržať sa tvrdených neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva k pozemku, kde však bude

možné vykonať riadne dokazovanie, pričom bude na žalobkyni, aby predložila dostatočné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 296 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na

náhradu trov konania, takýto nárok by vznikol úspešným žalovaným, ktorým však preukázateľne žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte
uznesenia.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).