Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118224453
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7118224453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: W. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Z.
C., Z. XX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. : Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie, že zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.
novembra 2019 sp. zn. 24Csp/232/2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokOkresnéhosúduKošiceIzodňa14.novembra2019č.k.24Csp/232/2018-171.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom určil,
že zmluva o revolvingovom úvere č. 194461-72633, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
17.6.2014, je bezúročná a bez poplatkov. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti
žalovanému.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 17.6.2014 uzavreli strany sporu zmluvu o

revolvingovom úvere, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 4.212 € na účely
výkonu jej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa bola v zmluve označená ako W. A. - W. L., Z. XX,
C., IČO: 41 427 572 a ako bankové spojenie bola uvedená VÚB, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Zo
žiadosti o úver zo dňa 13.6.2014 vzal súd za preukázané, že žalobkyňa bola označená ako W. A. s
uvedením rodného čísla a adresy C., Z. XX. V časti ekonomických údajoch o žiadateľovi bolo uvedené
jej IČO a označenie: živnosť s dátumom začiatku podnikania 20.6.2005. Z rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 17.6.2014 súd zistil, že žalobkyňa bola označená ako W. A. - W. L., Z. XX, C.T., IČO: 41 427 527,

rod. č. XXXXXX/XXXX. Výsluchom žalobkyne zistil, že obchodnému zástupcovi žalovaného poskytla
živnostenské oprávnenie, keďže sa jej obchodný zástupca dotazoval na jej zamestnávateľa a príjmy.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.000 € boli
žalovaným poukázané na účet žalobkyne vo VÚB, a.s., č.ú. : XXXXXXXXXX dňa 19.6.2014, pričom
išlo o zmluvu o bežnom účte vedenom pre fyzické osoby. Z výpisu zo živnostenského registra vzal
súd za preukázané, že žalobkyňa vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom W. A. - W.
L., IČO: 41 427 572, miesto podnikania C., Z. XX, deň vzniku oprávnenia 20.6.2005. Za preukázanú

považoval aj tú skutočnosť, že okrem bežného účtu vedeného pre fyzické osoby žalobkyňa disponovala
aj podnikateľským účtom, odlišným od účtu, na ktorý boli poukázané poskytnuté finančné prostriedky zo
zmluvy o úvere. Z výpisu z účtu žalobkyne č. 26293684159, na ktorý boli poukázané žalobkyni finančné
prostriedky zo zmluvy o úvere vzal súd za preukázané, že z neho žalobkyňa vykonala platby v obdobíod 19.6.2014 vo výške 128,37 €, 575 €, 43,58 €, 20 €, 10 €, 65 €, 84 €, 34,33 €, 700 € titulom vrátenia
peňazí, 76,78 € v prospech Home Credit, 10 €, 65,76 € v prospech GE Money, 66,78 € v prospech
Home Credit, ďalej splátky CO - Brant 10 € a 20 € a splátka 17,04 €. Z výpovede žalobkyne vzal

za preukázané, že úver vo výške 2.000 € potrebovala na splatenie svojich dlhov, pričom obchodná
zástupkyňa jej povedala, že jej invalidný dôchodok nie je postačujúci pre poskytnutie úveru, a preto
žiadalaodnejdaňovépriznanie.Úvertedanebralanapodnikateľskýúčel,alepresvojupotrebuanemala
vedomosť o existencii dvoch variant zmluvy. Sama nevypisovala ani žiadosť o poskytnutie úveru, túto
vypisovala obchodná zástupkyňa. Tieto údaje obchodná zástupkyňa opísala z daňového priznania bez

jej vedomia. Skutočnosť, že žalobkyňa nebrala úver na účely podnikania, preukazovala aj dohodou
o poskytnutí príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie
samostatnej zárobkovej činnosti, uzatvorenou podľa § 57 zákona 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 11. mája 2012, na základe ktorej jej bol poskytnutý
finančný príspevok vo výške 8.274,16 €.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 52, § 53b, § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v
spojení s ust. § 1, § 2, § 9 a § 11 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného
dokazovania uzavrel, že aj keď žalobkyňa bola v zmluve o revolvingovom úvere označená svojim
obchodným menom, v konaní nebolo preukázané, že úver jej bol poskytnutý na účely podnikania.
Finančné prostriedky titulom úverovej zmluvy jej boli vyplatené na jej osobný účet a prihliadol aj na tú

skutočnosť, že žiadosť o poskytnutie úveru nevypĺňala žalobkyňa sama, pričom v žiadosti je označená
jednak svojim menom, priezviskom a rodným číslom, ale zároveň je tam uvedené aj IČO, čo však
samo o sebe nemá za následok záver, že zmluvu neuzatvárala ako spotrebiteľ. Použitie poskytnutých
finančných prostriedkov na splatenie dlhov nesúvisiacich s podnikateľskou činnosťou, teda použitie
úveru na osobné účely žalobkyňa preukázala aj s výpisom z osobného účtu, na ktorý jej boli finančné

prostriedkytitulomúverovejzmluvypoukázané.Uzavrelteda,žesamotnáskutočnosť,žežalobkyňabola
v čase uzavretia zmluvy držiteľkou živnostenského oprávnenia, nevylučuje možnosť uzavretia zmluvy
v postavení spotrebiteľky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že úver bol poskytnutý
žalobkyninapodnikateľskúčinnosť,súdposudzovalzmluvuoúvereakozmluvuospotrebiteľskomúvere
a keďže táto neobsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.,

rozhodol v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z., že predmetný úver je bezúročný a
bez poplatkov. Konkrétne chýbajúcimi náležitosťami boli okrem iných úroková sadzba, RPMN, celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, priemerná hodnota RPMN a ďalšie.

5. K námietke žalovaného o prekážke už začatého konania v totožnej veci súd uviedol, že na Okresnom

súde Bratislava V prebieha pod sp. zn. 3CbZm/669/2015 konanie o návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, v ktorom aj bol vydaný tento zmenkový platobný rozkaz, proti nemu bol podaný
odpor a konanie nie je právoplatne skončené, avšak nejde o prekážku litispendencie, keďže predmetom
konania na Okresnom súde Bratislava V je žaloba o plnenie a predmetom konania na Okresnom súde
Košice I je určovacia žaloba - o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej
žalobkyni proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zamietne žalobu a
prizná mu náhradu trov celého konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu o spotrebiteľskom charaktere poskytnutého
úveru. Poukázal na to, že nie je možné na základe skutočností vzniknutých po uzavretí úverovej
zmluvy a po poskytnutí úveru posudzovať povahu úverového vzťahu. Je preto právne bezvýznamná

skutočnosť, či poskytnuté peňažné prostriedky boli aj skutočne použité na podnikateľské účely. Pokiaľ
súd odvodzoval nepodnikateľský charakter zmluvného vzťahu z tej skutočnosti, že úver bol vyplatený
na osobný účet žalobcu, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala dva rôzne
účty, pričom v prípade fyzickej osoby podnikateľa žiadny zákon ani nevyžaduje mať podnikateľský účet.
Žalovaný nemal možnosť zo samotného čísla účtu uvedeného v zmluve zistiť, že ide práve o osobný

účet žalobkyne. Vytýkal súdu, že pri posudzovaní charakteru zmluvného vzťahu vôbec nevyhodnotil
žiadosť o úver a jej obsah, ani zmluvu o úvere. Súd nezohľadnil, že žalobkyňa vystupovala pod svojim
obchodnýmmenomažeoúveržiadalanaprevádzkovýúčel.Poukázalnato,žespochybňovaniepovahy
zmluvného vzťahu nastalo práve v čase, kedy bolo začaté súdne konanie o zaplatenie dlžných nárokovpred Okresným súdom Bratislava V. Zotrval na existencii prekážky litispendencie, keďže v konaní pred
Okresným súdom Bratislava V je žalované zaplatenie peňažnej sumy, pričom na základe podaného
odporu proti platobnému rozkazu sa v rámci konania ako predbežná otázka posudzuje aj samotný

charakter zmluvného vzťahu.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaný nijako nepreukázal, že žalobkyňa požiadala o podnikateľský úver
a zneužijúc svoje postavenie sám predložil žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu o úvere na

podnikateľské účely z dôvodu možného zastretia skutočného účelu zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala.
Uviedla, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len označenie dlžníka identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Za vecne

správny preto považuje záver súdu o spotrebiteľskom charaktere danej zmluvy. Žalovaný sa svojim
konaním snažil obísť spotrebiteľskú ochranu a nanútil žalobkyni účel úveru na podnikateľský, čo je
konaním v rozpore s dobrými mravmi. V konaní pritom nebolo preukázané, že žalobkyňa si zobrala
úver ako podnikateľka, pretože uvedenie samotného IČO na zmluve nehovorí o tom, že úver bol
na podnikateľský účel. Žiadosť o úver pritom vyplňovala obchodná zástupkyňa žalovaného, ktorá

svojvoľne zaškrtla políčko s účelom úveru prevádzkový. Žalobkyňa nepotrebovala finančné prostriedky
na podnikanie chránenej dielni, pretože na ten účel jej bol poskytnutý príspevok. K tvrdenej prekážke
res iudicata žalobkyňa uviedla, že o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého skutku.
Zmenkový platobný rozkaz nezakladá prekážku res iudicata, pretože v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009 nie je daná totožnosť predmetu konania, pretože
uplatnený nárok nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Skutkovým tvrdením žalovaného v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/669/2015 je, že vystavením zmenky sa

žalobkyňa zaviazala, že zaplatí zmenkovú pohľadávku, avšak skutkovým tvrdením žalobkyne v tomto
prebiehajúcomkonaníje,žemedzistranamibolauzavretáspotrebiteľskázmluvaorevolvingovomúvere,
ktorá neobsahuje viaceré náležitosti podľa zákona 129/2010 Z.z.

9. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a

dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. mája 2021 o 9.35

hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 11. mája 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

13.Žalovanývodvolaníuplatnilodvolaciedôvodypodľaust.§365ods.1písm.d/,f/ah/CSP,t.j.konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,rozsudoknáležiteodôvodnila neboli zistené ani vady procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.

17. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere právneho
vzťahu vzniknutého zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.6.2014,
ako aj so záverom, že úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov

z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré
dôvody odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a s týmito sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné :

20. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že právny vzťah zo zmluvy o revolvingovom
úvere nie je spotrebiteľského charakteru a prejednaniu veci bráni prekážka litispendencie.

21. Pokiaľ by súd striktne vychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorej je uvedené,

že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a rovnako, pokiaľ by
súd striktne vychádzal z označenia žalobkyne ako dlžníka jej obchodným menom a IČO-m, mohli
by tieto skutočnosti nasvedčovať nespotrebiteľskému (podnikateľskému) charakteru právneho vzťahu.
Odvolaciemu súdu je však známe z úradnej činnosti (z iných sporov týkajúcich sa žalovaného), že
obchodní zástupcovia žalovaného sa dopúšťali nekalej obchodnej praktiky, keď svojvoľne vyznačovali

spotrebiteľom ako účel úveru „na podnikanie“ s odôvodnením, že údajne je vybavenie úveru
jednoduchšie. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzavretia zmluvy správne
súd zameral dokazovanie aj na tú skutočnosť, na aký účel boli finančné prostriedky žalobkyni v
skutočnosti poskytnuté a v tomto smere sama žalobkyňa ponúkla dôkazné prostriedky na preukázanie
tej skutočnosti, že finančné prostriedky titulom úverovej zmluvy jej boli poskytnuté na jej osobný účet a

že z týchto prostriedkov uhradila svoje osobné dlhy, a nie dlhy vzniknuté z titulu podnikania. Zároveň
preukázala súdu aj tú skutočnosť, že na účely podnikania nepotrebovala úver, keďže na ten účel jej
bol poskytnutý príspevok zo strany štátu. Zohľadniac skutočnosť, že žalobkyňa preukázala použitie
finančných prostriedkov na zaplatenie svojich osobných dlhov, že finančné prostriedky boli poukázané
na osobný účet žalobkyne a nie podnikateľský, ktorým v čase uzavretia zmluvy disponovala, zohľadniac

rozpor označenia žalobkyne ako dlžníka v žiadosti o úver, kde je označená menom bez dodatku
obchodného mena, ako aj s poukazom na rozhodcovskú zmluvu, kde je síce označená aj obchodným
menom, avšak zároveň aj rodným číslom, je správny záver súdu o potrebe aplikácie právnych noriem
spotrebiteľského práva na daný právny vzťah, a to aj s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad

priaznivejší pre spotrebiteľa.

22. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na podnikateľskú činnosť, je
na žalovanom a odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nepreukázal,
že úver poskytol žalobkyni na podnikateľské účely. Len samotné označenie žalobkyne jej obchodným

menom a IČO- m nemá samo o sebe za následok, že v zmluvnom vzťahu z úverovej zmluvy nemala
postavenie spotrebiteľa.

23. Existujúce pochybnosti o (ne)spotrebiteľskom charaktere zmluvy je potrebné odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné bremeno, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť

preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len označenie účelu - výkon zamestnania/povolania/podnikania, pričom absentuje odpoveď
naotázku,akýkonkrétnysúvisspodnikateľskoučinnosťoudlžníkamávôbecuzavretiepríslušnejzmluvy(obdobne viď aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2 Co 10/2019 zo dňa 9.5.2019 v obdobnej
veci žalovaného).

24. Ani skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy fyzickou osobou podnikajúcou na základe
živnostenského oprávnenia, nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľky, ako to už
ustálila súdna prax.

25. Žalobkyňa v konaní dôveryhodne opísala a aj preukázala, že peňažné prostriedky potrebovala

na svoju osobnú spotrebu a použila ich na úhradu dlhov, ktoré s podnikaním nesúviseli, išlo o
predchádzajúce dlžoby voči nebankovým subjektom Home Credit, Ge Money atď. Prostriedky jej boli
poskytnuté na jej osobný účet a žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na účel
výkonu podnikania.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že

zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, za vecne správny.

27. Po zistení, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, súd prvej inštancie správne
pristúpil k skúmaniu zákonom predpísaných náležitostí takejto zmluvy podľa § 9 zákona 129/2010 Z.z.
a po zistení, že chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, d/, f/, i/, j/, g/, o/ a y/ správne rozhodol, že

úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.

28. Žalovaný v odvolaní závery súdu o chýbajúcich zákonných náležitostiach ani nerozporoval a vo
vzťahu k týmto záverom súdu nevzniesol žiadne námietky. Ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný
tieto náležitosti v zmluve neuvádzal argumentujúc tým, že medzi stranami sporu nešlo o uzavretie

spotrebiteľskej zmluvy.

29. K tvrdenej prekážke litispendencie s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V
pod sp.zn. 3 CbZm/669/2015 na základe návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu odvolací
súd uvádza, že v zmysle § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na

súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa
začalo neskôr (§ 159 CSP).

30. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán.
Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia, nie je preto rozhodujúce, či tá ktorá

strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. Totožnosť predmetu sporu je daná v prípade, ak
predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v prvom spore z
rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe
ktorých bol uplatnený, t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom

dôvode.

31. Podmienka totožnosti predmetu sporu v tu prebiehajúcom konaní o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkou a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3 CbZm/669/2015
splnená nie je, pretože v oboch konaniach sa uplatňuje iný nárok, ktorý nevyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, a teda je založený na inom právnom dôvode.

32. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3 CbZm/669/2015 sa uplatňuje nárok
na plnenie titulom zmenky zo dňa 17.6.2014, teda právnym dôvodom uplatneného nároku je zmenka,
konanie bolo začaté dňa 8.7.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy v konaní o

vydanie zmenkového platobného rozkazu súd neskúmal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu so zmenkovým dlžníkom, t.j. v danom prípade neskúmal zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou.

33. V tu prejednávanej veci je predmetom konania určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom

ide o nárok uplatnený z úverovej zmluvy, teda skutkovým tvrdením žalobkyne je uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v rozpore so zákonom 129/2010 Z.z., kým v konaní o zmenkovom platobnom
rozkaze žalovaný v postavení žalobcu svoj nárok odvíja od skutkového tvrdenia o vystavení zmenky
zo dňa 17.6.2014.34. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neexistencii prekážky
užzačatéhokonania,prípadneprekážkyrozsúdenejveci,ktorébybránilivovecirozhodnúťanedôvodná

je preto aj táto odvolacia námietka žalovaného.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto
právo na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. Odvolací súd z týchto dôvodov priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).