Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109223788
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109223788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a

členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: SUNDL, s.r.o.,
Opletalova súp. č. 6664, Bratislava, IČO: 35 828 358, zast.: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka 8,
Bratislava proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., Krasovského 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, zast.:
PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643 o zaplatenie sumy 84.548,98
eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/78/2009-306 zo
dňa 17.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/78/2009-306 zo dňa

17.10.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne konštatoval
100 % úspech žalovaného v spore.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.6.2009 žiadal,
aby žalovaný uhradil na účet vedľajšieho účastníka istinu vo výške 84.548,98 eur s príslušenstvom

z titulu nepriznanej náhrady škody. Žalobca žalobu odôvodnil neoprávneným odmietnutím náhrady
škody žalovaným vo veci odcudzenia prepravovaných zásielok z dôvodu, že poistenie sa nevzťahuje na
zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene (čl.
IV, bod 1, písm. a ZD). Žalobca je toho názoru, že odmietnutie plnenia je nezákonné. Žalovaný nárok
žalobcu neuznáva a trvá na stanovisku likvidácie zo dňa 13.3.2009, pričom uplatnenú výluku rozširuje
o dôvod uvedený v čl. 6, ods. 1, písm. a ZD, kedy podľa výkladu žalovaného bol žalobca povinný na
prepravu použiť výhradne vlastné motorové vozidlá a mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom

nepreveril svojho subdopravcu.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom (prvým v poradí) zo dňa 7.11.2011, č.k.
35Cb/78/2009-136, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom
vedľajšiemu účastníkovi. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
27.8.2013, č.k. 1Cob/136/2012-205 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že vo veci samej nemôže byť vedľajšiemu účastníkovi nič prisúdené ani nemôže byť na nič

zaviazaný.4. Návrhom zo dňa 23.1.2014 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že
žiadal priznať žalovaný nárok s príslušenstvom priamo žalobcovi. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa
27.2.2014, č.k. 35Cb/78/2009-216 zmenu žalobného návrhu pripustil.

5. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom (druhým v poradí) dňa 7.4.2014 tak, že zaviazal
žalovaného na úhradu sumy 84.548,98 eur žalobcovi. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 4.2.2016, č.k. 1Cob/190/2014-290 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným

v záverečnej reči.

6. V poradí tretím a odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol, keď mal za
to, že nárok žalobcu je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na ostatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
v zmysle ktorého zmenu určenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu na účet vedľajšieho
účastníka na určenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu na účet žalobcu nie je možné

považovať len za zmenu miesta plnenia povinnosti žalovaného pri zachovaní pôvodného charakteru
žalovaného nároku a teda predložením návrhu na zmenu petitu zo dňa 23.1.2014 došlo žalobcom
k uplatneniu „nového“ nároku a teda si žalobca svoj nárok riadne voči žalovanému uplatnil až dňa
23.1.2014. Ďalej uviedol, že na základe skutočnosti, že žalobca sa o vzniku nároku dozvedel najneskôr
dňa 21.8.2007 (deň ohlásenia škodovej udalosti žalovanému) a skutočnosti, že v zmysle § 397

Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba 4 roky, súd
prvej inštancie ustálil, že právo žalobcu podať žalobu sa premlčalo najneskôr dňa 22.8.2011, pričom
žalobca si svoj nárok voči žalovanému riadne uplatnil až 23.1.2014. S poukazom na uvedené potom
konštatoval, že žalobcovi uplynutím premlčacej doby zanikol nárok na úspešné uplatnenie žalovaného
nároku, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdeniami súdu prvej inštancie uvedenými
v bodoch 1. a 2. odôvodnenia rozsudku, nakoľko tieto zo samotného žalobného návrhu a dôkazov
založených v súdnom spise nevyplývajú. Žalobca sa nikdy nedomáhal náhrady škody, ale poistného

plnenia z riadne uzavretej a platnej poistnej zmluvy. Takéhoto nároku voči žalovanému by sa ani
domáhať nemohol, nakoľko žalovaný mu žiadnu škodu nespôsobil, ale titulom a zmyslom žalobného
návrhu bolo vymôcť poistné plnenie, ktoré bol žalovaný povinný poskytnúť na základe poistnej zmluvy
- poistenie zodpovednosti za škodu zasielateľa a cestného dopravcu. Žalobca ďalej uviedol, že ani
žalovaný nikdy nespochybňoval, že žalobou uplatnený nárok nie je náhradou škody poškodenému, ale

poistným plnením na základe platnej a účinnej poistnej zmluvy. S poukazom na uvedené je žalobca
presvedčený, že žalobou zo dňa 26.6.2009 si uplatnil nárok voči žalovanému na poistné plnenie z
poistnej zmluvy a žiadny iný. Táto skutočnosť je podľa jeho názoru preukázaná tým dôkazom, že keď
škoda uplatnená poškodeným predstavovala sumu 87.868,37 eur, žalobca v zmysle poistnej zmluvy
podanou žalobou uplatnil nárok vo výške 84.548,98 eur po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške

3.519,39 eur, a teda žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie a nie náhradu škody ani nijaký iný.
Žalobca tiež už v samotnom žalobnom návrhu poukazoval na § 823 Občianskeho zákonníka. V danom
prípade žalobca žiadal, aby v konečnom dôsledku bolo poistné plnenie (nie náhrada škody) poukázaná
na účet vedľajšieho účastníka, ktorý bol takto označený procesne (nakoľko samozrejme že mal a má
vlastný právny záujem na vysporiadaní veci), avšak predovšetkým, čo sa jeho nárokov týka a povinností

žalobcu bol poškodeným, trebárs aj v súdnom konaní označenom ako vedľajší účastník, ktorému sa
za dodržania ustanovení poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, malo dostať plnenia,
ktoré by mu kompenzovalo vzniknuvšiu škodu. Tejto svojej povinnosti si bol žalovaný od momentu
ohlásenia poistenej udalosti vedomý, že má v konečnom dôsledku plniť nie žalobcovi, ale predovšetkým
poškodenému. To je aj hlavným zmyslom a predovšetkým účelom poistenia zodpovednosti za škodu.

Túto skutočnosť ani žalovaný až do posledného pojednávania v merite veci nikdy nerozporoval a bol
si vedomý svojej prípadnej zákonnej a predovšetkým zmluvnej povinnosti. Žalobca zotrval na názore,
že zo samotného žalobného návrhu a prevedeného dokazovania vyplýva, že predmetnou žalobou sa
nedomáhal ničoho iného, žiadneho iného právneho nároku ako na plnenie z poistnej zmluvy, kde premet
plnenia bol a je dostatočným spôsobom špecifikovaný a nezmenený. Ak teda si uplatnil toto svoje

právo (jediné, ktoré mu vôbec nasvedčovalo) a vo veci riadne pokračoval, potom podaním žaloby dňa
26.6.2009 podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa premlčacia doba pretrhla a neplynula e počas celého
súdneho konania.8. Žalobca ďalej prezentoval názor, že podanie zo dňa 23.1.2014 nebolo podstatnou zmenou žaloby
podľa vtedy platného ustanovenia § 95 O.s.p. a nemalo za účinok zmenu žaloby, ale bolo len opravou
petitu, pretože od samotného počiatku súdneho sporu účastníci sú tí istí, uplatnený nárok je ten istý a

samotné okolnosti, či už skutkové alebo právne tie isté. Teda toto podanie nemá vplyv na zachovanie
hmotnoprávneho nároku žalobcu - nakoľko sa účastníci procesnoprávneho sporu nemenili, ani objekt
procesnoprávneho sporu (predmet), ani skutkové okolnosti, a preto žalovaným vznesená námietka
premlčania vo vzťahu k zmene žaloby (úprave petitu ) je nedôvodná a nesprávna. V tejto súvislosti
tiež uviedol, že rovnako súdna prax nepovažovala za zmenu žaloby procesný úkon žalobcu, ktorým

modifikuje žalobný petit, keď určitý spôsob vyporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi je taká úprava, ktorá vyplýva z hmotného práva.
V prejednávanej veci žalobca riadne odvodzoval svoj nárok z poistnej zmluvy, ale aj § 797 ods. 1, 2 a 3
Občianskeho zákonníka, s odvolaním sa na § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka. Závery judikatúry
a doktríny sú už premietnuté aj do pozitívneho práva a v zmysle §140 ods. 3 CSP sa za zmenu žaloby
nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva žalobca právny záver,
že žalobca uplatnil svoj nárok riadne podaním žaloby dňa 26.6.2009. Upresnením (opravou) žalobnej
žiadosti zo dňa 23.1.2014 nežiadal žalobca iný (nový) nárok, nerozširoval uplatnené právo, reagoval na
zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave a odstraňoval nesprávnosť žaloby, pričom nemenil, ani
nedopĺňal rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Premlčacia doba vo voči nároku (právu) žalobcu

na poistné plnenie od žalovaného sa pretrhla podaním žaloby dňa 26.6.2009 podľa § 112 Občianskeho
zákonníka a neplynie počas celého súdneho konania. Konštantný hmotnoprávny nárok žalobcu na
poistné plnenie zostáva zachovaný a nepremlčuje sa, pretože je stále ten istý aj po korekcii petitu.
Námietka premlčania vznesená žalovaným v záverečnej reči dňa 7.4.2014, v následnom odvolaní voči
dotknutémurozsudkuprvostupňovéhosúdu,zopakovanánapojednávaní17.10.2016jevcelomrozsahu

nedôvodná a nesprávna.

9. Žalobca v súvislosti so vznesenou námietkou žalovaného ďalej uviedol, že takéto konanie žalovaného
považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vidí žalobca v tom,
že žalovaný námietku premlčania vzniesol nie počas konania a v súvislosti so zmennou petitu, ale

na poslednom ústnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie, pri záverečnej reči dňa 7.4.2014,
čiže takmer po siedmych rokoch od povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom na
v predchádzajúcich rozhodnutiach prijaté právne závery súdu prvej inštancie, z ktorých je zrejmé,
že poistiteľ nezákonne odoprel poistné plnenie a jeho obrana považuje žalobca vznesenú námietku
premlčania povinným subjektom za šikanózny výkon práva, ktorý má znaky úmyslu žalobcu poškodiť.

10. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.2.2017 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením

žalobcu, že v danom prípade nedošlo k zmene k žaloby. Poukázal na žalobu, ktorú žalobca spočiatku
koncipoval nesprávne, keď požadoval, aby žalovaná platila žalovanú sumu nie v prospech žalobcu,
ale v prospech vedľajšieho účastníka. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave Krajský súd
jasne vyslovil, že takáto žalobná formulácia je nesprávna a že ju nemožno chápať len ako označenie
platobného miesta, resp. miesta plnenia (v tomto prípade ním mal byť vedľajší účastník). Žalobca sa vo

svojej podstate snažil podať žalobu za iného - za vedľajšieho účastníka, čo Krajský súd považoval za
tak veľkú vadu žaloby, že zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I s tým, že túto vadu je potrebné v
ďalšom konaní odstrániť, pretože vedľajší účastník nemôže byť rozsudkom zaviazaný na žiadne plnenie.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že je výlučne v procesnej dispozícii žalobcu, koho vo svojej žalobe označí

za strany sporu (teda koho považuje za žalobcu a koho za žalovaného, inak povedané, o kom je
presvedčený, že má byť z hľadiska hmotného práva zaviazaný a kto je naopak oprávnený toto plnenie
prijať). Do dôsledkov to však znamená, že žalobca v prípade nesprávneho označenia strán sporu nesie
procesnúzodpovednosťzato,akžalobukoncipujezle,napr.aksadovoláva,abysúdzaviazalnaplnenie
subjekt, ktorý nie je povinný plniť alebo sa domáha plnenia v prospech niekoho, kto na plnenie nie

je oprávnený. Preto ak by žalobca neurobil procesný úkon a nezmenil by žalobu, výsledkom by bol
jednoznačný neúspech v spore v podobe zamietnutia žaloby. Čo do výsledku by to potom znamenalo,
že by musel podať novú žalobu so správnym označením oboch strán sporu a premlčacia doba by začala
spočívať až momentom podania novej, správnej žaloby. V priebehu súdneho konania však mal žalobcamožnosť nedostatok odstrániť a zmeniť žalobu tak, aby procesnoprávne strany sporu boli identické s
účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu.

13. Práve z vyššie uvedených dôsledkov je potrebné považovať dispozičný procesný úkon - zmenu v
subjekte - za zmenu žaloby, ktorá voči novourčeným stranám sporu spôsobuje spočívanie premlčacej
doby. Podobne je tomu tak aj vtedy, ak žalobca v konaní požaduje zmenu žaloby, pretože zistí, že je
oprávnený na viac, než na koľko zažaloval pôvodne. Aby nemusel podávať novú žalobu, môže podať
návrhnazmenužalobyaakjesúdomtakátozmenapripustená,ažodtohtomomentuspočívapremlčacia

doba vo vzťahu k prevyšujúcej časti žalovaného plnenia. Rovnaký prístup sa žiada dodržiavať aj v
prípade zmeny v subjektoch. Je na zodpovednosti žalobcu, aby si pri podávaní žaloby uvedomil, kto z
hľadiska hmotného práva je skutočne nositeľom práva a kto nositeľom povinnosti a toto reflektoval v
petite žaloby. Ak sa dopustí chyby, musí za ňu niesť procesnú zodpovednosť. Nie je preto spravodlivé,
aby novo podaná žaloba so zmenenými subjektmi spôsobovala spočívanie premlčacej doby až od
momentu jej podania, na druhej strane dispozičný procesný úkon s rovnakými účinkami ako podanie

novej žaloby (oprava v stranách sporu) by spočívanie premlčacej doby nespôsoboval.

14. K námietke žalobcu, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi žalovaný
uviedol, že námietku premlčania bolo možné vzniesť až momentom pripustenia zmeny žaloby. Kým
si žalobca neuplatňoval plnenie na svoj účet, žalovaný nemohol vznášať voči žalobcovi námietku

premlčania.

15. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobca vo svoje replike zo dňa 24.4.2017 zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo
svojom odvolaní. Súčasne uviedol, že s argumentmi žalovaného prezentovanými v jeho vyjadrení
nemôže súhlasiť.

17. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 3.8.2017 zotrval na svojej právnej argumentácii.

18. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa

ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

19. Odvolací súd ďalej prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy

a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

21. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, keď mal za to, že nárok žalobcu na

zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný. Konajúci súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobou doručenou
súdu dňa 26.6.2009 sa žalobca domáhal zaplatenia dotknutej sumy vedľajšiemu účastníkovi. Následne,
po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave, v ktorom odvolací súd konštatoval, že vo veci
samej nemôže byť vedľajšiemu účastníkovi nič prisúdené ani nemôže byť na nič zaviazaný, navrhol
podanímzodňa23.1.2014žalobcazmenužalobytak,žežiadalpriznaťžalovanýnárokpriamožalobcovi.

22. Odvolací súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie, č.k. 1Cob/190/2014-290 zo dňa 4.2.2016,
v ktorom konštatoval, že s poukazom na pôvodne formulovaný petit žaloby nebolo možné prisvedčiť
tvrdeniu žalobcu, že pojmom vedľajší účastník bolo len konkretizované miesto plnenia. Z pôvodnejformulácie žaloby vyplývalo, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia príslušnej sumy
niekomu inému ako sebe samému. Vzťahu žalobca - žalovaný musia korelovať práva a povinnosti
vyplývajúcezhmotnoprávnehovzťahu.Vdanomprípadebolmedzižalobcomažalovanýmpoistnývzťah

založený poistnou zmluvou a vzťah medzi žalobcom a vedľajším účastníkom vyplýval zo spôsobenej
škody. Priamy vzťah medzi vedľajším účastníkom a žalovaným založený nebol. Ako bolo uvedené
vyššie, pokiaľ sa žalobca domáhal plnenia z titulu poistnej zmluvy, bolo možné zo strany žalovaného
s účinkami zániku dlhu plniť priamo žalobcovi. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
dotknutej sumy vedľajšiemu účastníkovi z titulu škody spôsobenej tomuto vedľajšiemu účastníkovi,

domáhal sa zaplatenie žalovanej sumy inému ako sebe samému. Až na základe podania zo dňa
23.1.2014 možno konštatovať, že žalobca sa voči žalovanému domáha plnenia titulom poistnej zmluvy,
teda až týmto okamihom možno hovoriť o riadnom uplatnení si nároku na poistné plnenie voči
žalovanému.

23. K argumentácii žalobcu ustanovením § 140 ods. 3 CSP odvolací súd uvádza, že citované

ustanovenie reflektuje na úkon žalobcu, ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí
od usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z osobitného predpisu, napr. vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, neoprávnenej stavby, ktorých spoločným znakom je to, že súd je v zásade viazaný
kogentnou normou ohľadom vyporiadania vzťahov medzi stranami. Návrh strany teda nemôže mať vplyv
na rozhodnutie súdu a súd sa bude riadiť pri rozhodovaní zákonom.

24. K námietke žalobcu, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd
poznamenáva, že v konaní neboli zistené také relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
prisvedčiť uvedenej námietke žalobcu. Pokiaľ ide o časový aspekt vznesenia námietky premlčania,
odvolací súd uvádza, že až po návrhu žalobcu zo dňa 23.1.2014 bol žalovaný oprávnený relevantne

vzniesť námietku, že nárok žalobcu je voči nemu premlčaný.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti možno mať za to, že prvoinštačný súd správne zistil skutkový
stavanazistenýskutkovýstavaplikovalsprávnyprávnypredpis.Pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).