Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/78/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109223788
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1109223788.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci žalobcu: SUNDL, s.r.o., Opletalova č. 6664, Bratislava, IČO: 35 828 358, zast. JUDr. Peter
Bilkovič, advokát, Strojnícka 8, Bratislava proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15,
Bratislava, IČO: 00 653 501 zast. PRK Partners s.r.o., Hurbanovo nám. 3, Bratislava na zaplatenie
84.548,98 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd konštatuje 100%-ný úspech žalovaného v spore.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.6.2009 žiadal žalobca, aby žalovaný uhradil na účet

vedľajšieho účastníka istinu vo výške 84.548,98 EUR s príslušenstvom z titulu nepriznanej náhrady
škody.

2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím náhrady škody žalovaným vo veci odcudzenia
prepravovaných zásielok z dôvodu, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú
úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene (čl. IV, bod 1, písm. a ZD). Žalobca je toho
názoru, že odmietnutie plnenia je nezákonné a žiadal priznať nárok spolu s príslušenstvom a trovami.

3. Žalovaný sa vo veci vyjadril na pojednávaní dňa 8.2.2011 . Uviedol, že trvá na stanovisku likvidácie
žalovaného zo dňa 13.3:2009 pričom uplatnenú výluku rozširuje o dôvod uvedený v čl. 6, ods. 1, písm. a
ZD kedy podľa výkladu žalovaného bol žalobca povinný na prepravu použiť výhradne vlastné motorové
vozidlá a mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom nepreveril svojho subdopravcu.

4. Žalobca návrhom na pojednávaní dňa 8.2.2011 požiadal o pripustenie zmeny petitu, kedy upravil

žalobou požadovanú výšku úrokov z omeškania z 5% ročne na zákonne upravených 8,5% ročne.

5. Súd uznesením zo dňa 10.2.2011 pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle vyjadrenia žalobcu.

6. Súd rozsudkom zo dňa 7.11.2011 vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu a zaviazal žalovaného
na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom na účet vedľajšieho účastníka.

7. Žalovaný odvolaním zo dňa 22.12.2011 napadol rozsudok v celom rozsahu a žiadal aby odvolací súd
rozsudok zmenil a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.8. Krajský súd v Bratislave uznesením 1Cob/136/2012-205 zo dňa 27.8.2013 rozsudok prvostupňového
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci samej nemôže byť
vedľajšiemu účastníkovi nič prisúdené ani nemôže byť na nič zaviazaný.

9. Návrhom zo dňa 23.1.2014 žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu tak, že žiadal priznať žalovaný
nárok s príslušenstvom priamo žalobcovi.

10. Uznesením zo dňa 27.2.2014 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobca žiada zaviazať

žalovaného na úhradu žalovanej sumy vrátane príslušenstva a náhrady trov konania priamo žalobcovi.

11. Súd rozhodol rozsudkom dňa 7.4.2014 tak, že zaviazal žalovaného na úhradu sumy 84.548,98 EUR
žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v tej istej lehote ho zaviazal na úhradu trov konania
žalobcu.

12. Žalovaný sa podaním zo dňa 3.6.2014 odvolal proti rozsudku. V odvolaní okrem iného vzniesol
námietku premlčania nároku žalobcu ( v konaní pred prvostupňovým súdom námietku premlčania s
týmto odôvodnením žalovaný prvýkrát vzniesol v záverečnej reči pred druhým rozsudkom ) nakoľko mal
za to, že tento nárok si žalobca riadne voči žalovanému uplatnil až dňa 23.1.2014. Žalovaný mal za to, že
pripustením zmeny petitu žaloby žalobca žiada iný právny nárok ako v pôvodnom návrhu z dôvodu, že

zmeneným petitom žiada poskytnúť plnenie inému subjektu ( nie vedľajšiemu účastníkovi ale žalobcovi ).

13. Krajský súd v Bratislave uznesením 1Cob/190/2014-290 zo dňa 4.2.2016 rozsudok prvostupňového
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že podľa názoru súdu
druhej inštancie sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v

záverečnej reči.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej,
poistná zmluva č. 1400036147 zo dňa 9.5.2002 v znení dodatkov, všeobecné poistné podmienky
pre poistenie prepravovaného tovaru, zmluvné ustanovenia pre poistenie zodpovednosti za škodu

zasielateľa a dopravcu, objednávka č. GABAT07002 zo dňa 10.8.2007, objednávka GABAT07001 zo
dňa 10.8.2007, CMR 01224429 zo dňa 13.8.2007, oznámenie o škodovej udalosti zo dňa 21.8.2007,
uzavretie škodovej udalosti zo dňa 13.3.2009, fa č. 000.9561 zo dňa 17.8.2007, odstúpenie strát z
prepravy z Hanau do Bratislavy dňa 13.8.2007, uznesenie OR PZ BA IV ČVS: ORP-489/OEK-B4-2007
zo dňa 24.8.2007, upozornenie zo dňa 28.8.2007, uznesenie OR PZ BA IV ČVS: ORP-489/OEK-

B4-2007 zo dňa 25.2.2009, odpoveď zo dňa 27.5.2011 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého
ustálil nasledujúci skutkový stav:

15.Zpoistnejzmluvyč.1400036147zodňa9.5.2002vznenídodatkovsúdzistil,žežalobcaakopoistený
uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu

zasielateľa a cestného dopravu vykonávajúceho dodávku kolies pre VW Bratislava s ročným účtovným
obratom 330.000 EUR a ročným poistným 212.800,-Sk.

16. Z objednávky č. GABAT07002 zo dňa 10.8.2007 súd zistil, že žalobca si u dopravcu GABATRANS
s.r.o. objednal prepravu 600ks voľne ložených pneumatík s termínom nakládky 15.8.2007 na adrese

Deutsche Goodyear GmbH, Fulda, Nemecko a termínom vykládky 16.8.2007 na adrese MC Syncro
Bratislava s.r.o.

17. Z objednávky GABAT07001 zo dňa 10.8.2007 súd zistil, že žalobca si u dopravcu GABATRANS
s.r.o. objednal prepravu 12.000 kg voľne ložených pneumatík s termínom nakládky 13.8.2007 na adrese

Goodyear Dunlop Tires Germany GmbH, Hanau, Nemecko a termínom vykládky 15.8.2007 na adrese
MC Syncro Bratislava s.r.o.

18.ZCMR01224429zodňa13.8.2007súdzistil,žetovarnaobjednanúprepravubolnamiestenakládky
naložený.

19. Z oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 21.8.2007 súd zistil, že žalobca nahlásil žalovanému vznik
škodovej udalosti ukradnutím pneumatík v celkovej hodnote 89.868,37 EUR20. Z uzavretia škodovej udalosti zo dňa 13.3.2009 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že
vzhľadom na skutočnosť, že na CMR nie je uvedený ako prepravca GABATRANS ale žalobca má za to,
že boli naplnené podmienky výluky podľa ust. čl. IV, bod 1, písm. a ZD nakoľko poistenie sa nevzťahuje

na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene.

21. Z fa č. 000.9561 zo dňa 17.8.2007 súd zistil, že vlastník prepravovaného ( odcudzeného ) tovaru si
u žalobcu uplatnil náhradu za odcudzený tovar v celkovej sume 87.868,37 EUR.

22. Z odstúpenia strát z prepravy z Hanau do Bratislavy dňa 13.8.2007 súd zistil, že na vedľajšieho
účastníka boli postúpené nároky pôvodného vlastníka odcudzeného tovaru zo straty z prepravy dňa
13.8.2007.

23. Z uznesenia OR PZ BA IV ČVS: ORP-489/OEK-B4-2007 zo dňa 24.8.2007 súd zistil, že orgán
činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie vo veci zločinu sprenevery z dôvodu, že dňa 10.8.2007 sa

neznáma osoba vystupujúca v mene spoločnosti Gabatrans, s.r.o. sa zaviazala na základe objednávky
zabezpečiť prepravu voľne ložených pneumatík z miesta nakládky Fulda, Nemecko a miesta nakládky
Hanau, Nemecko pričom vykládky oboch tovarov v spoločnosti MC Syncro v stanovenom termíne
nerealizovala, tento tovar si prisvojila čím spôsobila žalobcovi škodu vo výške 3.034.675,-Sk.

24. Z upozornenia zo dňa 28.8.2007 súd zistil, že spoločnosť GABATRANS, spol. s r.o. uviedla, že nikdy
neprevzala žiadnu objednávku na vykonanie prepravy pre žalobcu, osoby uvedené na objednávkach
prepravy nikdy neboli zamestnané v spoločnosti GABATRANS.

25. Z uznesenia OR PZ BA IV ČVS: D.o dňa 25.2.2009 súd zistil, že orgán činný v trestnom konaní

prerušil trestné stíhanie nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
proti určitej osobe.

26. Z odpovede zo dňa 27.5.2011 súd zistil, že Prezídium PZ SR oznámilo na žiadosť súdu, že
v dňoch 10.8.2007 až 15.8.2007 bolo po evidenčných číslach NR-442BX, NR-268YJ a NR-555DM

( evidenčné čísla nákladných vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu ) vyhlásené pátranie v národnej
databáze odcudzených dopravných prostriedkov. W. v tomto období v pátraní nebolo nakoľko pátranie
bolo vyhlásené 7.5.2007 a 9.5.2007 bolo pátranie odvolané. Ďalej uviedli, že informácie o odcudzených
motorových vozidlách a evidenčných číslach má MV SR sprístupnené verejnosti na svojej webovej
stránke od 30.5.2008.

27. Podľa ust. § 797, ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

28. Podľa ustanovenia § 797, ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil

vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

29. Podľa ust. čl. IV, ods. 1 písm. a Zmluvných ustanovení poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú

úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene.

30. Podľa ust. čl. VI, ods. 1 písm. a poistený je povinný pred vznikom poistnej udalosti v
medzinárodnej nákladnej doprave zabezpečiť použité vlastné vozidlá dvoma na sebe nezávisle
fungujúcimi zabezpečovacími zariadeniami proti krádeži ( za také sa nepovažujú zámky na dverách ).

31. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

XX. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.33. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi sporovými stranami je dodržanie
primeranej odbornej starostlivosti žalobcu pri objednávaní prepravy treťou osobou ( Gabatrans )
a skutočnosť, či sa dohodnuté poistné vzťahovalo aj na prípady odcudzenia tovaru kedy žalobca

nevykonával prepravu vlastnými motorovými vozidlami ale prostredníctvom tretích osôb s využitím ich
motorových vozidiel.

34. Z výsluchu štatutára žalobcu Ing. Tomáša T. súd zistil, že dňa 10.8.2007 ho kontaktoval p. Nagy,
ktorý reagoval na inzerát žalobcu na internetovej prepravnej burze a ponúkol mu kamióny na dve

zásielky, ktoré mal žalobca dopraviť do BA. Následne si od p. Nagya vypýtal konkrétne dokumenty a
to: výpis z OR, koncesnú listinu, povolenie EHS poistenie CMR. Nagy mu tieto dokumenty v ten istý
deň odfaxoval. Žalobca si následne overoval Gabatrans cez poistenie CMR na call centre poisťovne
Allianz, kde ho však odmietli informovať nakoľko údaje o svojich klientoch neposkytovali tretím osobám.
V OR si overil, že Gabatrans je funkčná firma a nie je v konkurze. Keďže všetky doklady vykazovali
známky pravosti poslal p. Nagyovi objednávky. Uviedol, že ani vozidlo na termín vykládky 15teho ani

vozidlo na 16teho nedorazili. Keď zistil, že sa jedná o černotu podal trestné oznámenie a nahlásil poistnú
udalosť žalovanému. O týchto skutočnostiach informoval majiteľa tovaru Goodyear, ktorý ho uznal za
zodpovedného za škodu. Na otázku prečo nechal zrealizovať druhú prepravu keď prvá nedorazila
uviedol, že nakladalo sa skôr ako sa vykladalo a p. O. po telefonickej urgencii uviedol, že prvé vozidlo
sa pokazilo v ČR a posiela tam zamestnanca s peniazmi aby mohol vyplatiť servis, čo sa stáva bežne.

XX. Zo svedeckej výpovede PW. štatutára fy Gabatrans súd zistil, že jeho spoločnosť nemala nikdy
poistenú zodpovednosť u Allianzu a pečiatka Gabatrans je falošná.

36. Súd sa následne zaoberal dôvodmi odmietnutia poistného plnenia, ktoré predniesol žalovaný.

37. V odmietnutí poistného plnenia pred podaním žalobného návrhu ako dôvodu uviedol ust. čl. IV. ods. 1
písm. a Zmluvných ustanovení kedy poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú úmyselne poisteným
alebo osobou, ktorá konala v jeho mene. Pri tejto výluke sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu kedy
konštatoval, že prepravu vykonal „fantómový prepravca“, ktorý nemohol konať v mene žalobcu nakoľko

je tu evidentná absencia vôle žalobcu poveriť konaním subjekt konajúci podvodným spôsobom. Žalobca
bol preukázateľne veľmi kvalifikovaným spôsobom uvedený do omylu v otázke identity prepravujúcich
osôb ako aj ich motivácie. Súd má za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zamestnancov žalobcu
alebo jemu známe subjekty, ktoré úmyselne spôsobili škodu a žalobca by mal tak možnosť uplatniť
škodu u jemu známych osôb.

38. V otázke uplatnenia výluky podľa ust. čl. VI, ods. 1 písm. a poistený je povinný pred vznikom
poistnej udalosti v medzinárodnej nákladnej doprave zabezpečiť použité vlastné vozidlá dvoma na sebe
nezávisle fungujúcimi zabezpečovacími zariadeniami proti krádeži ( za také sa nepovažujú zámky na
dverách ) súd konštatoval, že táto výluka podľa jeho názoru nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou

nakoľko sa vzťahuje výhradne na odcudzenie tovaru vrátane motorového vozidla žalobcu a rieši akým
spôsobom malo byť motorové vozidlo žalobcu zabezpečené proti krádeži. V prejednávanej veci však
nedošlo k odcudzeniu motorového vozidla ale len prepravovaného tovaru. Pri tejto námietke zároveň
súd konštatoval účelovosť argumentu žalovaného, ktorý tvrdil, že preprava tovaru inými vozidlami ako
vozidlami žalobcu nebola poistená nakoľko zistil, že ako poistná zmluva tak aj VPP a ZD boli dohodnuté

pre vznik škody zasielateľa aj prepravcu, to znamená, že sa vzťahovali aj na prepravy vykonávané
motorovými vozidlami žalobcu tak aj na tovar, ktorého prepravu žalobca zabezpečoval prostredníctvom
externých prepravcov -
zasielateľstvo.

39. Pri v konaní vznesenej námietke žalovaného, že žalobca v zmysle ust. čl. III, bod 1, písm. a VPP kedy
vylúčené sú riziká - úmysel, hrubá nedbanlivosť poistníka/poisteného alebo ním poverenej osoby súd
konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania zanedbania odbornej starostlivosti
žalobcu pri zadávaní prepravy externému prepravcovi. Žalobca si od domnelého prepravcu Gabatrans
vyžiadal všetky obvyklé dokumenty a to výpis z OR, koncesnú listinu, povolenie EHS poistenie CMR.

Nakoľko tieto dokumenty vykazovali známky pravosti mal za to, že prepravca spĺňa všetky predpoklady.
Súd výklad žalovaného o tom, že žalobca bol povinný spätne preveriť fax, z ktorého dokumenty prišli a
bol povinný vyžiadať od Prezídia PZ SR informáciu o tom, či evidenčné čísla nahlásené na prepravu niesú evidované ako odcudzené, vyhodnotil ako šikanózny a ďaleko presahujúci rámec obvyklej odbornej
starostlivosti „dobrého hospodára“ t.j. osoby znalej pomerov a podnikajúcej v oblasti.

40. Pri posledných dvoch argumentoch súčasne súd konštatoval, že neboli dôvodmi odmietnutia
poistného plnenia zo strany žalovaného po skončení šetrenia poistnej udalosti ale žalovaný ich vzniesol
až v konaní a na základe vykonaného dokazovania. Súd má za to, že žalovaný ako poisťovateľ
je povinný už pri ukončení šetrenia poistnej udalosti uviesť poistenému všetky dôvody odmietnutia
poskytnutia poistného plnenia aby tým umožnil poistenému náležite zvážiť ich právnu relevanciu a

prípadnú úspešnosť podanej žaloby.

41. Na základe vykonaného dokazovania a skutočnosti, že žiadna zo sporových strán nenavrhla
doplnenie dokazovania súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal v konaní, že
poistná zmluva so žalovaným zahŕňala riziko odcudzenia tovaru „fantómovým prepravcom“, že neporušil
povinnosť odbornej starostlivosti pri overovaní prepravcu a že odmietnutie poistného plnenia žalovaným

v žalovanej výške bolo nedôvodné.

42. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.2.2014 vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku z dôvodu,
že vedľajší účastník sa o vzniku škody a o tom, kto škodu spôsobil dozvedel v roku 2007. Podľa ust. §
106, ods. 1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa kedy sa poškodený dozvie o

škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Z dôvodu, že poškodený v zmysle ust. § 823 OZ nemá priamy
nárok na plnenie proti žalovanému mal podať žalobný návrh voči žalobcovi. Z dôvodu, že takýto návrh
voči žalobcovi nepodal je jeho nárok premlčaný. žalovaný má za to, že v dôsledku premlčania práva
poškodenéhonanáhraduškodynemôžetentopožadovaťsúspechomuspokojeniesvojejpohľadávkyod
žalobcu ako škodcu a teda nemôže ani žalobca ako škodca požadovať aby žalovaný uspokojil naturálnu

pohľadávku poškodeného. Podľa názoru žalovaného je poistnoprávny vzťah akcesorický k základnému
zodpovednostnému vzťahu a sleduje jeho osud.

43. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril vyjadrením zo dňa 21.3.2014. Uviedol, že
žalobca ako dopravca podľa dohovoru o CMR, menovite čl. 34 a 36 zodpovedá za stratu zásielky

objektívne a preto spoločnosť Goodyear Dunlop zaslala žalobcovi emailovú správ dňa 16.8.2007 a
dňa 17.8.2007 vystavil faktúru č. 000.9561 na sumu 87.868,37 EUR čím si ako poškodený uplatnil
svoj nárok čo do právneho základu ako aj výšky. Listinou zo dňa 3.9.2007 žalobca uznal pohľadávku
spoločnosti Goodyear Dunlop čo do právneho dôvodu a výšky. K uvedenej faktúre bol dňa 29.5.2008
vystavený dobropis a pohľadávka prešla postúpením na vedľajšieho účastníka. Následne si vedľajší

účastník faktúrou č. 550556 zo dňa 31.5.2008 uplatnil nárok na náhradu škody u žalobcu. Listom zo
dňa 16.6.2008 žalobca uznal pohľadávku vedľajšieho účastníka čo do dôvodu a výšky. Z uvedeného
vyplýva, že sa právny nárok vedľajšieho účastníka nemohol premlčať. Podľa názoru žalobcu neobstojí
ani tvrdenie žalovaného, že vedľajší účastník si mal nárok voči žalobcovi uplatniť žalobou z dôvodu, že
dohodou strán, uznaním pohľadávky čo do jej právneho dôvodu a výšky je logickým usporiadaním vo

veci a vedľajší účastník udelil plnomocenstvo právnemu zástupcovi žalobcovi a o od samého začiatku
vystupuje v konaní v postavení vedľajšieho účastníka ( do účinnosti CSP ).

44. Súd vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu voči žalovanému z dôvodu jeho tvrdeného
akcesorického vzťahu k nároku na náhradu škody vedľajšieho účastníka voči žalobcovi vyhodnotil

ako nedôvodnú. Konštatoval, že nesporným právnym základom uplatneného nároku žalobcu voči
žalovanému je plnenie z platne uzatvorenej poistnej zmluvy medzi sporovými stranami. Nárok
vedľajšieho účastníka voči žalobcovi je relevantný pre konanie len v časti preukázania jeho výšky a
existencie. Ani výšku ani existenciu nároku vedľajšieho účastníka voči žalobcovi žalovaný v priebehu
konania žiadnym spôsobom nespochybnil. Ani prípadné premlčanie nároku vedľajšieho účastníka na

náhradu škody voči žalobcovi nespôsobí zánik nároku ale len stratu možnosti vedľajšieho účastníka
nárok úspešne vymáhať avšak výhradne za predpokladu vznesenia námietky premlčania. Pohľadávka
však naďalej bude existovať vo forme naturálnej obligácie a jej nesporná existencia nemôže spôsobiť
premlčanie riadne uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému z poistnej zmluvy. Predmetom sporu
nie je náhrada škody ale nárok na vyplatenie poistného plnenia, ktorý bol uplatnený riadne a včas.

45. Druhú námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol v záverečnej reči pred vyhlásením druhého
rozsudku súd prvej inštancie posudzoval až po zrušení druhého rozsudku.46. V súvislosti s námietkou premlčania žalobného nároku žalobcu z dôvodu jeho riadneho uplatnenia
až návrhom na zmenu žaloby zo dňa 23.1.2014 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení zrušujúceho
uznesenia uviedol, že „v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na návrh na začatie konania zo dňa

25.6.2009, ktorým navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil vedľajšiemu účastníkovi istinu vo výške
84.548,98 eur s príslušenstvom. Podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na takto formulovaný
petit neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že pojmom "vedľajší účastník" bolo len konkretizované miesto
plnenia. Z uvedenej formulácie vyplýva, že navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal zaplatenia
príslušnej sumy niekomu inému ako sebe samému. Navyše "miesto plnenia" ako ho vymedzuje §

336 veta prvá Obchodného zákonníka je miesto, na ktorom je dlžník v čase splatnosti dlhu povinný
realizovať solučné správanie sa, zodpovedajúce predmetu jeho záväzku. Pre určenie miesta plnenia je
rozhodujúciobsahdohodymedziúčastníkmizáväzkovéhovzťahu.Vprípadeabsenciedohodysauplatní
všeobecné pravidlo stanovené § 337 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého peňažný záväzok
plní dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku
veriteľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak. Podľa 339 ods. 1 Obchodného zákonníka

peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s
platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. Odvolací súd zdôrazňuje, že poskytnutie plnenia
v stanovenom mieste je podmienkou riadneho splnenia dlhu v zmysle § 335 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd poznamenáva, že ústavne konformným postupom súdu pri posudzovaní procesného
úkonu je posudzovať ho z objektívneho hľadiska, t.j. podľa toho, ako bol navonok prejavený. Aj žaloba je

úkonomurobenýmpodľaObčianskehosúdnehoporiadkuaakotakámusíbyťposudzovaná.Vprocesnej
teórii totiž prevažuje názor (porov. A. Winterová kol.: Civilní právo procesní, 6. aktualizované a doplněné
vydání, Praha: Linde 2011. 174 s. n.), s ktorým sa stotožňuje aj ústavný súd, že pri procesných úkonoch
je rozhodujúci prejav vôle; platí tzv. teória prejavu, a nie teória vôle platiaca iba na súkromnoprávne
úkony (nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 223/2013-56). Posúdením návrhu na

začatie konania zo dňa 25.6.2009 z uvedených hľadísk nie je možné dospieť k záveru, že vedľajší
účastník bol v danom prípade miestom plnenia. Okrem uvedeného odvolací súd uvádza, že z povahy
vedľajšieho účastníka vyplýva, že tento je treťou osobou, stojacou mimo účastníka konania a nemá
postavenieprocesnéhospoločníkaúčastníka,ktoréhovsporepodporuje.Pojemvedľajšiehoúčastníctva
je potrebné dôsledne odlišovať od pojmov účastník konania, účastník pre určitý úsek konania a od

takzvanéhohlavnéhointervenientavkonaní.Vedľajšíúčastníkniejeoprávnenýzpovahyvecivykonávať
dispozičné úkony, keďže nejde o jeho hmotnoprávnu legitimáciu. Vedľajší účastník nebude obsiahnutý v
meritórnom rozhodnutí súdu, pretože sa nekoná o jeho hmotnoprávnom postavení. Bude len spomenutý
v záhlaví rozsudku, avšak z tohto rozsudku pre neho neplynú žiadne práva ani povinnosti. Nemôže byť
teda takýmto rozsudkom ako vedľajší účastník zaviazaný“.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie je viazaný rozhodnutím súdu druhej inštancie
vrátane odôvodnenia súd konštatoval, že zmenu určenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu
na účet vedľajšieho účastníka na určenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu na účet žalobcu
nie je možné považovať len za zmenu miesta plnenia povinnosti žalovaného pri zachovaní pôvodného

charakteru žalovaného nároku a teda predložením návrhu na zmenu petitu zo dňa 23.1.2014 došlo
žalobcom k uplatneniu „nového“ nároku a teda si žalobca svoj nárok riadne voči žalovanému uplatnil
až dňa 23.1.2014.

48. Na základe skutočnosti, že žalobca sa o vzniku nároku dozvedel najneskôr dňa 21.8.2007 ( deň

ohlásenia škodovej udalosti žalovanému ) a skutočnosti, že v zmysle ust. § 397 ObZ ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba 4 roky, súd ustálil, že právo žalobcu podať
žalobu sa premlčalo najneskôr 22.8.2011. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému riadne uplatnil až
23.1.2014.

49. Podľa ust. § 388, ods. 1 ObZ premlčaním právo nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať
súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Z horeuvedeného vyplýva,
že žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku po uplynutí premlčacej doby a preto súd
konštatoval, že právo žalobcu na žalovaný nárok mu súd priznať nemôže.

50. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobcovi uplynutím premlčacej doby zanikol
nárok na úspešné uplatnenie žalovaného nároku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.51. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

52. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

54. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

55. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu

konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

56. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku.

57. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).