Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 7, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118398075
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:6118398075.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: L. U., M..

XX.XX.XXXX, Q. C. U. Q. X, právne zastúpený: Mgr. Filip Osvald, advokátska kancelária, Trhová č.
1, Zvolen, proti žalovanému: T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. M.M. W. XXX, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Drobňák, s.r.o., Sídlisko I 997, Vranov nad Topľou, IČO: 47255528, o zaplatenie 3.900,-
eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12. 12. 2018 v upomínacom
konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.900,- eur titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dňa 21. 12. 2016 omylom vložil na účet sumu 3.900,-
eur, napriek tomu, že ako fyzická osoba so žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. To, že predmetné
finančné prostriedky boli vložené omylom na účet žalovaného zistil až s odstupom času, kedy už
ani nedisponoval vkladovým lístkom. Niekoľkokrát sa snažil skontaktovať žalovaného, avšak telefón

nedvíhal a so žalobcom nekomunikoval. Žalobca vo vyjadrení taktiež uviedol, že o skutočnosti, že účet
na ktorý poslal finančné prostriedky, patrí žalovanému má vedomosť, lebo je spoločníkom a konateľom
spoločnosti SETT Stav, pričom žalovaný pracoval v tejto spoločnosti ako zamestnanec aj ako dohodár
a na predmetný účet mu bola vyplácaná mzda ako aj niektoré odmeny za vykonanú prácu. Tento účet
si sám žalovaný nahlásil ako účet, na ktorý je potrebné plniť.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 22. 02. 2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. 30Up/1197/2018,

ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.900,- eur a nahradiť trovy konania. Voči uvedenému
platobnémurozkazupodalžalovanýdňa25.02.2019odpor,ktorýodôvodniltým,ženesúhlasísvydaním
platobného rozkazu, nakoľko je pravdou, že mu žalobca na jeho účet posielal peniaze, ale išlo o peniaze
za vykonanú prácu, prípadné odmeny a materiál.

4. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že žalovaný dostával za vykonanú prácu peniaze
buď na ruku, alebo z účtu spoločnosti, nikdy nie od neho ako od fyzickej osoby. Opätovne zdôraznil,

že ako fyzická osoba so žalovaným nikdy nemal žiaden vzťah a peniaze dostal žalovaný neoprávnene.
Žalobca taktiež uviedol, že žiada pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP. Okresnému súdu
Prešov bola vec postúpená z OS Banská Bystrica dňa 14. 08. 2019.5. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol
„dohodár“. So spoločnosťou SETT Stav, s.r.o. mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 30. 11. 2015,
pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 02. 05. 2018. Je pravdou, že v priebehu trvania pracovného

pomeru ho fa SETT Stav, s.r.o. vyplácala oficiálne na výplatnej páske cca 500,- až 600,- eur za mesiac.
Zvyšok mzdy za vykonané práce, po odsúhlasení na ruku alebo vkladom na účet a to prostredníctvom
konateľa spoločnosti Mareka Pinku. Nie je pravdou, že spoločnosť SETT Stav, s.r.o. nikdy nevyplácala
zamestnancov prostredníctvom konateľa spoločnosti L. U., vkladom na účet zamestnanca. Svedčia o
tom vklady zo strany žalobcu L. U. na účet žalovaného T. B. dňa 02. 03. 2016 vo výške 240,- eur, dňa

15. 08. 2016 vo výške 500,- eur, dňa 22. 10. 2016 vo výške 2.100,- eur, dňa 21.12. 2016 vo výške
3.900,- eur, dňa 17. 01. 2017 vo výške 60,- eur, dňa 03. 02. 2017 vo výške 2.850,- eur, dňa 17. 02.
2017 vo výške 40,- eur a dňa 27. 04. 2017 vo výške 2.600,- eur. Žalovaný ďalej uvádza, že suma 3.900,-
eur nebola dohodnutá a odsúhlasená odmena za vykonané práce iba pre neho ako zamestnanca, ale
odmena vo výške po 1/3 aj pre ďalších dvoch zamestnancov, ktorí pracovali spoločne s T. B. a to F. M. a
C. Ř., ktorí sa na vykonaní odsúhlasených prác podieľali rovnakou mierou. Žalovaný sumu 2.600,- eur

ihneď dňa 22. 12. 2016 prevodným príkazom zaslal na účet F. M., ktorý zase 1.300,- eur posunul C. Ř.,
Rovnako postupoval žalovaný v mesiaci február 2017, keď' mu na osobný účet vložil L. U. dňa 03. 02.
2017 sumu 2.850,- eur a on v ten istý deň 03. 02. 2017 zaslal na účet F. M. pre neho a C. Ř. 1.900,-
eur. Aj dňa 27. 04. 2019 v hotovosti na účet žalovaného vložil L. U. 2.600,- eur a ten dňa 27. 04. 2017
platobným príkazom prevádza na účet F. M. sumu 1.733,- eur.

6. Žalobca na toto vyjadrenie reagoval nasledovne: Je pravdou, že p. T. B., ako aj p. F. M. pracovali pre
spoločnosť SETT Stav, s.r.o., trvám však na tom, že boli "dohodármi", keďže pracovná zmluva sa im
vyhotovovala len pre potreby čerpania úveru. Pán C. Ř. nikdy nemal uzatvorenú ani pracovnú zmluvu a
ani nebol tzv. "dohodárom" spoločnosti SETT Stav, s.r.o.. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol viacero

platieb, ktoré mu boli mojou osobou vložené na účet. Všetky uvedené platby realizované na jeho účet,
okrem platby vo výške 3.900,- eur nepopieram a tieto som z tohto dôvodu ani nežaloval. Boli to platby
na nákup materiálu, ktoré som podľa potreby na stavbe schválil a zaslal žalovanému pre potrebu kúpy
materiálu. Tieto platby však nepredstavovali odmenu p. B., ani nikoho iného. Trvám na tom, že odmena
zamestnancov a "dohodárov" bola vždy uhrádzaná na účet, resp. vo formy "peniaze na ruku". Je úplne

irelevantné, čo žalovaný robil so spomínanými platbami, ktoré mu boli vložené na účet. Ja namietam
len platbu vo výške 3.900,- eur zo dňa 21. 12. 2016, ktorá nebola schválená na žiadny projekt a túto
som, ako od začiatku uvádzam, zaslal žalovanému omylom. Zo stanoviska žalovaného nevyplýva, na
základe čoho by mal mať nárok na sumu 3.900,- eur.

7. Na pojednávaní dňa 09. 03. 2020 bol vypočutý na návrh žalobca, ktorý vypovedal totožne ako v
písomných podaniach. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žiadal od manželky žalovaného
sumu 11.600,- eur a z akého titulu, pričom poukázal na výzvu adresovanú manželke žalovaného na
zaplatenie 11.600,- eur titulom pôžičky, právny zástupca žalobcu uviedol, že áno, táto výzva bola ním
posielaná, avšak na túto výzvu potom prišla aj reakcia a na základe toho potom zistili, že účet, ktorý

tam bol uvedený nie je jej účet, ale účet žalovaného. V rámci účtovníctva SETT Stavu vyplynulo, že to
boli oprávnené platby, ktoré išli na nejaké konkrétne veci, a preto sa nakoniec žalovala suma 3.900,-
eur a nie tých 11.600,- eur, ktoré sú tam uvedené.

8. Následne bol na pojednávaní dňa 09. 03. 2020 vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že sa nejedná o

žiaden omyl, ale o odmenu za vykonanú prácu. Oficiálne v zmluve mali uvedených cca 500,- eur, aby
zamestnávateľ neplatil vysoké odvody, avšak ďalšie peniaze dostávali na ruku alebo cez účet, pričom
žalobca to vyplatil buď jemu alebo kolegovi. Následne si peniaze delili na 3 časti. Ten komu peniaze
prišli si nechal 1/3 a zvyšok posunul ďalej. Určite cez účet alebo na ruku žalobca neplatil iba peniaze
za materiál, lebo robil vo viacerých firmách, ale na materiál sa nikdy také vysoké čiastky nedávajú,

maximálne 500,-eur. Odmenu za prácu si dojednávali ústne podľa metrov štvorcových. Na materiál, keď
mu poslal niekedy, tak drobné sumy okolo 50,- eur. Žalovaný uviedol, že nemá nič oficiálne písomne,
lebo žalobca také nedával. Dohodli sa ústne a hotovo.

9. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2020 boli na návrh žalovaného vypočutí svedkovia F. M. a C. Ř., ktorí

uviedli, že pracovali spolu so žalovaným a takto pracujú dodnes. Taktiež popísali ako si delili peniaze
na tretiny. Svedok F. M. na otázku právneho zástupcu žalovaného, ktorý mu predložil kópiu správy so
žalobcom, aby uviedol o akú správu sa jedná, uviedol, že sa jedná o súpis prác za mesiac december
2016, ktoré vykonali pre žalobcu v sume 3.943,- eur. Taktiež ešte podotkol, že zo strany žalobcu sajednalo o vklad v hotovosti, kde tento prebieha tak, že vkladateľ v banke vypíše lístok, na ktorom sa
uvádza číslo účtu a názov účtu, ktorý pri fyzickej osobe je menom tejto osoby, takže žalobca musel
vedieť komu tieto peniaze posielal.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to potvrdením P. P. J..P..,
odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrením žalovaného z 20. 09. 2019,
osvedčením o živnostenskom oprávnení, dohodou o skončení pracovného pomeru, pracovnou zmluvou
z 30. 11. 2015, výpisom z účtu žalovaného, vyjadrením žalobcu doručeným súdu 22. 01. 2020, výzvou

žalobcu manželke žalovaného zo dňa 28. 06. 2018, kópiami textových a obrazových správ medzi
žalobcom a F. M.G., výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový
stav:

11. Žalobca dňa 21. 12. 2016 osobne v banke vložil žalovanému na jeho účet sumu 3.900,- eur. Žalobca
tvrdil,žetútosumužalovanémuvložilomylomažalovanýsanajehoúčetbezdôvodneobohatil.Žalovaný

mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou SETT Stav, s.r.o., ktorej konateľom je žalobca, a to
od 01. 03. 2016 do 02. 05. 2018. Žalobca okrem žalovanej sumy vložil na účet žalovaného dňa 02. 03.
2016 sumu 240,- eur, 15. 08. 2016 sumu 500,- eur, 22. 10. 2016 sumu 2.100,- eur, 17. 01. 2017 sumu
60,- eur, 03. 02. 2017 sumu 2.850,- eur, 17. 02. 2017 sumu 40,- eur a 27. 04. 2017 sumu 2.600,- eur. Po
obdržaní sumy 3.900,- eur nasledujúci deň žalovaný odoslal 2/3, t.j. 2.600,- eur F. M., taktiež po obdržaní

sumy 2.850,- eur dňa 03. 02. 2017 v ten istý deň zaslal 2/3 zo sumy, t.j. 1.900,-eur F.D. M. a nakoniec
aj 27. 04. 2017 mu zaslal 2/3 zo sumy 2.600,- eur, t.j. 1.733,- eur. F. M. taktiež pracoval pre spoločnosť
SETT Stav, s.r.o. 17. 12. 2016 zaslal F. M. žalobcovi obrazovú správu, kde vyčíslil vykonané práce za
mesiac december na sumu 3.943,- eur.

12. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Súd vyššie uvedené skutočnosti zhodnotil nasledovne: Primárnou funkciou právnej úpravy
bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu
absencie relevantného právneho dôvodu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia
je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného
obohatenia znáša postihnutý.

14. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7Cdo 117/2011 vyplýva, že podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne

však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na
strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

15. Z právnych predpisov aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno v tomto spore mal
žalobca, ktorého úlohou bolo preukázať, že sumu 3.900,- eur žalovaný získal protiprávne, taktiež, že
túto sumu získal na úkor žalobcu a medzi ziskom žalovaného a stratou žalobcu je príčinná súvislosť.
Žalobca síce preukázal, že žalovanému zaslal žalovanú sumu, avšak žalobcovi sa nepodarilo uniesť

dôkazné bremeno, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, nakoľko napriek tomu, že žalobca tvrdil,
že žalovanú sumu poslal žalovanému bez právneho dôvodu, žalovaný preukázal, že peniaze mu boli
zaslané oprávnene. Svoje rozhodnutie súd oprel najmä o výpoveď žalovaného a svedkov, o textovú a
obrazovú komunikáciu medzi žalobcom a svedkom F. M. a taktiež o výpisy z účtu žalovaného. Žalovaný
spochybnil viaceré tvrdenia žalobcu, ktorý chcel budiť dojem, že platba, ktorú žalovanému poslal zo

svojho účtu, bola výnimočná, avšak z výpisu z účtu, ktorý predložil žalovaný vyplynulo, že žalobca mu
poslal v uvedenom období viac platieb. Taktiež žalovaný preukázal a potvrdili to aj výpovede svedkov, že
žalovaný so svedkami pracovali spolu a potom ako žalobca vyplatil žalovaného, ktorý si tretinu nechal,
tak2/3poslalsvedkoviF.D.M.,ktorýsipolovicunechalazvyšokposlalsvedkoviC.Ř..Žalovanýpredložilsúdu taktiež kópiu komunikácie svedka F. M. so žalobcom, z ktorej vyplýva, že dňa 17. 12. 2016 svedok
M. poslal žalobcovi výpočet prác za mesiac december 2016 vo výške 3.943,- eur, pričom následne 21.
12. 2016 bola suma 3.900,- eur vyplatená žalovanému a 22. 12. 2016 boli 2/3 vyplatené svedkovi M.

rovnako ako aj v ďalších prípadoch, ktoré žalobca nepopieral.

16. Súd mal teda za preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, jednalo
sa o platbu za vykonanú prácu, a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

17. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

19. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.