Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109223788
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109223788.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SUNDL, s.r.o., Opletalova 6664, Bratislava,
IČO: 35 828 358, vedľajšieho účastníka: Rhenus Logistic GmbH, Antwerpen Strasse 24, Mannheim,
Nemecko, IČ: DE 143834452, obaja zast.: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka 8, Bratislava, proti
odporcovi:UNIQApoisťovňa,a.s.,Lazaretská15,Bratislava,IČO:00653501,zast.:PRKPartnerss.r.o.,
Hurbanovo nám. 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie sumy 84.548,98 eur s príslušenstvom a o

odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb 78/2009-259 zo dňa 7.4.2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb 78/2009-259 zo dňa
7.4.2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi84.548,98

eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 14.3.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy
prvostupňového konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 26.6.2009 žiadal
navrhovateľ, aby odporca uhradil na účet vedľajšieho účastníka istinu vo výške 84.548,98 eur s
príslušenstvom z titulu nepriznanej náhrady škody.

Nárok navrhovateľ odôvodnil neoprávneným odmietnutím náhrady škody odporcom vo veci odcudzenia
prepravovaných zásielok z dôvodu, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú
úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene (čl. IV, bod 1, písm. a ZD). Navrhovateľ
je toho názoru, že odmietnutie plnenia je nezákonné. Odporca nárok navrhovateľa neuznáva a trvá na
stanoviskulikvidáciezodňa13.3.2009,pričomuplatnenúvýlukurozširuje odôvoduvedenývčl.6,ods.

1, písm. a ZD, kedy podľa výkladu odporcu bol navrhovateľ povinný na prepravu použiť výhradne vlastné
motorové vozidlá a mal za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreveril svojho subdopravcu.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 7.11.2011, č.k. 35Cb
78/2009-136, ktorým zaviazal odporcu na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom vedľajšiemu
účastníkovi. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.8.2013, č.k. 1Cob

136/2012-205 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci
samej nemôže byť vedľajšiemu účastníkovi nič prisúdené ani nemôže byť na nič zaviazaný.

Návrhomzodňa23.1.2014navrhovateľnavrhol,abysúdpripustilzmenužalobnéhonávrhutak,žežiadal
priznať žalovaný nárok s príslušenstvom priamo navrhovateľovi. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa
27.2.2014, č.k. 35Cb 78/2009-216 zmenu žalobného návrhu pripustil.Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že pri výluke (čl. IV. ods. 1 písm.
a Zmluvných ustanovení, kedy poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú úmyselne poisteným
alebo osobou, ktorá konala v jeho mene) sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa kedy konštatoval,

že prepravu vykonal „fantómový prepravca“, ktorý nemohol konať v mene navrhovateľa, nakoľko je
tu evidentná absencia vôle navrhovateľa poveriť konaním subjekt konajúci podvodným spôsobom.
Navrhovateľ bol preukázateľne veľmi kvalifikovaným spôsobom uvedený do omylu v otázke identity
prepravujúcich osôb ako aj ich motivácie. Súd mal za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na
zamestnancov navrhovateľa alebo jemu známe subjekty, ktoré úmyselne spôsobili škodu a navrhovateľ

by mal tak možnosť uplatniť škodu u jemu známych osôb.

Votázkeuplatneniavýlukypodľačl.VI,ods.1písm.a)poistenýjepovinnýpredvznikompoistnejudalosti
v medzinárodnej nákladnej doprave zabezpečiť použité vlastné vozidlá dvoma na sebe nezávisle
fungujúcimi zabezpečovacími zariadeniami proti krádeži (za také sa nepovažujú zámky na dverách)
súd prvého stupňa konštatoval, že táto výluka podľa jeho názoru nemá žiadny súvis s

prejednávanou vecou, nakoľko sa vzťahuje výhradne na odcudzenie tovaru vrátane motorového vozidla
navrhovateľa a rieši, akým spôsobom malo byť motorové vozidlo navrhovateľa zabezpečené proti
krádeži. V prejednávanej veci však nedošlo k odcudzeniu motorového vozidla, ale len
prepravovaného tovaru. Pri tejto námietke zároveň prvostupňový súd konštatoval účelovosť argumentu
odporcu, ktorý tvrdil, že preprava tovaru inými vozidlami ako vozidlami navrhovateľa nebola poistená,

nakoľko zistil, že ako poistná zmluva tak aj VPP a ZD boli dohodnuté pre vznik škody zasielateľa aj
prepravcu,toznamená,žesavzťahovaliajnaprepravyvykonávanémotorovýmivozidlaminavrhovateľa,
tak aj na tovar, ktorého prepravu navrhovateľ zabezpečoval prostredníctvom externých prepravcov -
zasielateľstvo.

Pri vznesenej námietke odporcu, že navrhovateľ v zmysle čl. III, bod 1, písm. a) VPP kedy vylúčené sú
riziká - úmysel, hrubá nedbanlivosť poistníka/poisteného alebo ním poverenej osoby súd prvého stupňa
konštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zanedbania odbornej starostlivosti
navrhovateľa pri zadávaní prepravy externému prepravcovi. Navrhovateľ si od domnelého prepravcu
Gabatrans vyžiadal všetky obvyklé dokumenty, a to výpis z OR, koncesnú listinu, povolenie EHS

poistenie CMR. Nakoľko tieto dokumenty vykazovali známky pravosti mal za to, že prepravca spĺňa
všetky predpoklady. Súd výklad odporcu o tom, že navrhovateľ bol povinný spätne preveriť
fax, z ktorého dokumenty prišli a bol povinný vyžiadať od Prezídia PZ SR informáciu o tom, či
evidenčné čísla nahlásené na prepravu nie sú evidované ako odcudzené, vyhodnotil ako šikanózny a
ďalekopresahujúcirámecobvyklejodbornejstarostlivosti„dobréhohospodára“t.j.osobyznalejpomerov

a podnikajúcej v oblasti.

Pri posledných dvoch argumentoch súčasne prvostupňový súd konštatoval, že neboli dôvodmi
odmietnutia poistného plnenia zo strany odporcu po skončení šetrenia poistnej udalosti, ale odporca
ich vzniesol až v konaní a na základe vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa mal za to, že

odporca ako poisťovateľ je povinný už pri ukončení šetrenia poistnej udalosti uviesť poistenému všetky
dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, aby tým umožnil poistenému náležite zvážiť ich
právnu relevanciu a prípadnú úspešnosť podanej žaloby.

Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku z dôvodu, že vedľajší účastník sa

o vzniku škody a o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel v roku 2007. Poukázal na § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 823 Občianskeho zákonníka a uviedol, že poškodený nemá priamy nárok
na plnenie voči odporcovi, a preto mal podať žalobný návrh voči navrhovateľovi. Keďže takýto návrh
voči odporcovi nepodal, je jeho nárok premlčaný. Odporca má za to, že v dôsledku premlčania práva
poškodenéhonanáhraduškodynemôžetentopožadovaťsúspechomuspokojeniesvojejpohľadávkyod

navrhovateľa ako škodcu, a teda nemôže ani navrhovateľ ako škodca požadovať, aby odporca uspokojil
naturálnu pohľadávku poškodeného. Súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania
ako nedôvodnú. Konštatoval, že nesporným právnym základom uplatneného nároku navrhovateľa
voči odporcovi je plnenie z platne uzatvorenej poistnej zmluvy medzi sporovými stranami. Nárok
vedľajšieho účastníka voči navrhovateľovi je relevantný pre konanie len v časti preukázania jeho výšky a

existencie. Ani prípadné premlčanie nároku vedľajšieho účastníka na náhradu škody voči navrhovateľovi
nespôsobí zánik nároku, ale len stratu možnosti vedľajšieho účastníka nárok úspešne vymáhať, avšak
za predpokladu vznesenia námietky premlčania.S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že odporca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti nevyplatenia poistného plnenia v rozsahu žalovaného nároku, a
preto rozhodol rozsudkom (v poradí druhým) tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

84.548,98 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 14.3.2009 do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.. Uviedol, že právny predchodca vedľajšieho účastníka sa dozvedel o vzniku škody a

o tom, kto za ňu zodpovedá už v roku 2007, pričom navrhovateľ až vo svojom vyjadrení zo dňa 21.3.2014
uviedol, že spornú pohľadávku vedľajšieho účastníka písomne uznal dňa 16.6.2008. Odporca vyjadril
názor, v zmysle ktorého existuje spoluzodpovednosť odosielateľa (právneho predchodcu poškodeného)
Goodyear Dunlop Tire Germany GmbH za vznik škody, ktorý nepreveril identitu evidenčných čísel
vozidiel s údajmi v osvedčení o evidencii vozidiel. Túto skutočnosť odporca namietal v prvostupňovom
konaní, avšak súd jej nevenoval žiadnu pozornosť. Nie je preto správne tvrdenie prvostupňového súdu,

že odporca výšku nároku a jeho existenciu voči vedľajšiemu účastníkovi v priebehu konania žiadnym
spôsobomnespochybnil.Odporcaďalejuviedol,ženavrhovateľneboloprávnenýbezpredchádzajúceho
písomného súhlasu odporcu uznať záväzok vedľajšieho účastníka. Ak tak protiprávne urobil, nevzniká
mu nárok na poistné plnenie, nakoľko nenastala poistná udalosť podľa podmienok poistnej zmluvy.

Bez ohľadu na skutočnosť, že navrhovateľovi nevznikol nárok na poistné plnenie podľa vyššie
uvedeného, je podľa názoru odporcu v súčasnosti nárok na náhradu škody vo vzťahu medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom premlčaný. Nakoľko v dôsledku premlčania práva na náhradu
škody nemôže poškodený s úspechom požadovať uspokojenie pohľadávky od škodcu, nemôže ani
poistený škodca požadovať, aby odporca uspokojil naturálnu pohľadávku poškodeného. Poistnoprávny

vzťah je akcesorický v pomere k základnému zodpovednostnému vzťahu a sleduje jeho osud. V tejto
súvislostipoukázal nakomentárJUDr.I.FeketehoCSc.kObčianskemuzákonníkuzvydavateľstva
Epos z roku 2007.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ navrhol zmenu petitu, a teda uplatnil si právo na

poistné plnenie voči odporcovi až dňa 23.1.2014 a aj z uvedeného dôvodu je žalobný návrh voči
odporcovi premlčaný. Námietku premlčania odporca uplatnil v záverečnej reči dňa 7.4.2014. Zmenou
žalobného návrhu pripusteného súdom dňa 27.2.2014 došlo podľa názoru odporcu k významnej zmene
obsahu pôvodného návrhu, nakoľko navrhovateľ žiadal iný právny nárok ako v pôvodnom návrhu a na
základe zmeneného návrhu má byť plnenie poskytnuté inému subjektu (nie vedľajšiemu účastníkovi,

ale navrhovateľovi).

Vzhľadom na uvedené odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrh zamietne alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.6.2014 uviedol, že podľa bežnej praxe
dopravcov a zasielateľov odosielateľ nepreveruje identitu vodičov vozidiel, ani nevykonáva kontrolu
evidenčných čísel vozidiel s údajmi v osvedčení o evidencii vozidiel. Takáto povinnosť nevyplýva zo
žiadnych predpisov. K tomu slúži nákladný list CMR, ktorý ako doklad sprevádza jednotlivú zásielku.

Navyše, navrhovateľ ako dopravca za zásielku a prípadnú škodu na nej odosielateľovi zodpovedá
objektívne bez ohľadu na subjektívne zavinenie. Navrhovateľ v konaní preukázal, že odcudzenie
pneumatík bolo vykonané sofistikovaným spôsobom „fantómovým dopravcom“, čomu ani pri vynaložení
všetkého možného úsilia nemohol zabrániť.

K uznaniu nároku poškodeného, ktoré vykonal navrhovateľ v roku 2008 uviedol, že ak by vedľajšiemu
účastníkovi jeho právo neuznal, prichádzala by do úvahy žaloba poškodeného voči škodcovi -
navrhovateľovi. Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami odporcu, že k takémuto kroku mal mať písomný súhlas
odporcu, nakoľko navrhovateľ viackrát žiadal odporcu, aby mu dal pokyny ako vo veci ďalej pokračovať,
tento však na jeho urgencie a žiadosti nereagoval a prípad poistnej udalosti nijakým spôsobom neriešil.

K námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že táto je právne bezvýznamná. Poukázal na svoje skoršie
vyjadrenia, ako aj na záver prijatý súdom prvého stupňa.Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že v pôvodnom návrhu žiadal o náhradu škody. Uviedol, že
už so samotného žalobného návrhu a hlavne jeho obsahu vyplýva, že sa domáhal poistného plnenia z
poistnej zmluvy, ktorého výška je totožná s výškou škody pre vedľajšieho intervenienta. Z uvedeného

teda vyplýva, že navrhovateľ čo do obsahu a základu svoj žalobný návrh nezmenil, zmenené bolo iba
miesto plnenia.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, a to konkrétne na
pojednávaní konanom dňa 17.2.2014, kedy uviedol, že „vznáša námietku premlčania nároku vedľajšieho
účastníka v tomto konaní, ako aj námietku premlčania naturálneho nároku navrhovateľa voči odporcovi
uplatnenú v tomto konaní po pripustení zmeny návrhu v zmysle podania navrhovateľa“. Odporca
v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 7.4.2014 opätovne uviedol, že „navrhovateľ zmenil

žalobný návrh až na minulom pojednávaní tak, že žiada, aby poistné plnenie poskytol odporca
navrhovateľovi a nie vedľajšiemu účastníkovi. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na
poistné plnenie až 17.2.2014, je aj z toho dôvodu žalobný návrh voči odporcovi premlčaný a nedôvodný“.

Súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nesporným právnym základom uplatneného nároku
navrhovateľa voči odporcovi je plnenie z platne uzatvorenej poistnej zmluvy medzi sporovými stranami.
Nárok vedľajšieho účastníka voči navrhovateľovi je relevantný pre konanie len v časti preukázania
jeho výšky a existencie. Ani prípadné premlčanie nároku vedľajšieho účastníka na náhradu škody
voči navrhovateľovi nespôsobí zánik nároku, ale len stratu možnosti vedľajšieho účastníka nárok

úspešne vymáhať, avšak za predpokladu vznesenia námietky premlčania. Pohľadávka však naďalej
bude existovať vo forme naturálnej obligácie a jej nesporná existencia nemôže spôsobiť premlčanie
riadne uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi z poistnej zmluvy. Prvostupňový súd ďalej
uviedol, že predmetom sporu nie je náhrada škody, ale nárok na vyplatenie poistného plnenia, ktorý bol
uplatnený riadne a včas.

Odporca v podanom odvolaní namietal nesprávne posúdenie premlčania vykonané súdom prvého
stupňa. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ navrhol zmenu petitu, a teda uplatnil si
právo na poistné plnenie voči odporcovi až dňa 23.1.2014 a aj z uvedeného dôvodu považoval odporca
žalobný návrh voči nemu za premlčaný. Námietku premlčania odporca uplatnil v záverečnej reči dňa

7.4.2014. Zmenou žalobného návrhu pripusteného súdom dňa 27.2.2014 došlo podľa názoru odporcu
k významnej zmene obsahu pôvodného návrhu, nakoľko navrhovateľ žiadal iný právny nárok ako v
pôvodnom návrhu a na základe zmeneného návrhu má byť plnenie poskytnuté inému subjektu (nie
vedľajšiemu účastníkovi, ale navrhovateľovi).

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vznesenou
námietkou premlčania nezaoberal dôsledne, keď túto vyhodnotil iba z pohľadu akcesority hlavného a
vedľajšieho záväzku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by prvostupňový súd
posudzoval aj námietku premlčania vznesenú v súvislosti so zmenou žalobného návrhu pripusteného
uznesením zo dňa 27.2.2014, č.k. 35Cb 78/2009-216, pričom na uvedenú skutočnosť odporca

opakovane poukazoval.

Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia
ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II.

ÚS 78/05). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument(RuizTorijac.Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Keďže v časti vznesenej námietky premlčania je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný,
odvolací súd ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia
mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa bude zaoberať námietkou premlčania
vznesenou odporcom v súvislosti so zmenou návrhu na začatie konania pripustenou uznesením zo dňa

27.2.2014, č.k. 35Cb 78/2009-216.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na návrh na začatie konania zo dňa 25.6.2009, ktorým
navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil vedľajšiemu účastníkovi istinu vo výške 84.548,98 eur s
príslušenstvom. Podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na takto formulovaný petit neobstojí
tvrdenie navrhovateľa, že pojmom „vedľajší účastník“ bolo len konkretizované miesto plnenia. Z

uvedenej formulácie vyplýva, že navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal zaplatenia príslušnej
sumy niekomu inému ako sebe samému. Navyše „miesto plnenia“ ako ho vymedzuje § 336 veta prvá
Obchodného zákonníka je miesto, na ktorom je dlžník v čase splatnosti dlhu povinný realizovať solučné
správanie sa, zodpovedajúce predmetu jeho záväzku. Pre určenie miesta plnenia je rozhodujúci obsah
dohody medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V prípade absencie dohody sa uplatní všeobecné

pravidlo stanovené § 337 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého peňažný záväzok plní dlžník na
svoje nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku veriteľa, ak zmluva
alebotentozákonneustanovujúinak.Podľa339ods.1Obchodnéhozákonníkapeňažnýzáväzokmožno
tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami
dojednanými medzi stranami. Odvolací súd zdôrazňuje, že poskytnutie plnenia v stanovenom mieste je

podmienkou riadneho splnenia dlhu v zmysle § 335 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd poznamenáva, že ústavne konformným postupom súdu pri posudzovaní procesného
úkonu je posudzovať ho z objektívneho hľadiska, t.j. podľa toho, ako bol navonok prejavený. Aj žaloba je
úkonomurobenýmpodľaObčianskehosúdnehoporiadkuaakotakámusíbyťposudzovaná.Vprocesnej

teórii totiž prevažuje názor (porov. A. Winterová kol.: Civilní právo procesní, 6. aktualizované a doplněné
vydání, Praha: Linde 2011. 174 s. n.), s ktorým sa stotožňuje aj ústavný súd, že pri procesných úkonoch
je rozhodujúci prejav vôle; platí tzv. teória prejavu, a nie teória vôle platiaca iba na súkromnoprávne
úkony (nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 223/2013-56).

Posúdením návrhu na začatie konania zo dňa 25.6.2009 z uvedených hľadísk nie je možné dospieť k
záveru, že vedľajší účastník bol v danom prípade miestom plnenia.

Okrem uvedeného odvolací súd uvádza, že z povahy vedľajšieho účastníka vyplýva, že tento je treťou
osobou,stojacoumimoúčastníkakonaniaanemápostavenieprocesnéhospoločníkaúčastníka,ktorého

v spore podporuje. Pojem vedľajšieho účastníctva je potrebné dôsledne odlišovať od pojmov účastník
konania, účastník pre určitý úsek konania a od takzvaného hlavného intervenienta v konaní. Vedľajší
účastník nie je oprávnený z povahy veci vykonávať dispozičné úkony, keďže nejde o jeho hmotnoprávnu
legitimáciu. Vedľajší účastník nebude obsiahnutý v meritórnom rozhodnutí súdu, pretože sa nekoná o
jeho hmotnoprávnom postavení. Bude len spomenutý v záhlaví rozsudku, avšak z tohto rozsudku pre

neho neplynú žiadne práva ani povinnosti. Nemôže byť teda takýmto rozsudkom ako vedľajší účastník
zaviazaný.

V predmetnej veci bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, kedy došlo k riadnemu uplatneniu nároku
navrhovateľavočiodporcovispoukazomnavyššieuvedenéskutočnostianáslednevyhodnotiťnámietku

premlčania vznesenú v súvislosti so zmenou žalobného návrhu. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru,
že nárok navrhovateľa nie je z tohto dôvodu premlčaný, odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu týkajúcim sa premlčania.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221

ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p..Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.