Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/194/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110246355
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1110246355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Patierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: VOMZ - SLOVAKIA,
s.r.o., Továrenská 2322/27, 059 01 Spišská Belá, IČO: 36 468 711, práv. zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát,
Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, adresa pracoviska Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti
žalovanému v I. rade: HOME Reality, s.r.o., Svetlá 1, 811 02 Bratislava, IČO: 35 950 684 a žalovanému
v II. rade: U. T.Č., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XX, XXX XX D., o zaplatenie zmluvnej pokuty 10.000,- EUR s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/64/2011-64
zo dňa 17.08.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 25Cb/64/2011-122 zo dňa 07.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave konanie voči žalovanému v I. rade zastavuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/64/2011-64 zo dňa
17.08.2018 v spojitosti s opravným uznesením č.k. 25Cb/64/2011-122 zo dňa 07.10.2019 proti žalovanej
v II. rade mení tak, že:
1. Žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 10.000 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku;

2. Žalobca má proti žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu;
3. Žalobca má proti žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalobca má proti žalovanému v II. rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie prvým výrokom zaviazal žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade na povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 10.000 EUR s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 261 ods.

1, § 302, § 306 ods. 1, § 536, § 546 ods. 1, § 548 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len
„ObZ“). Druhým výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému v I. a II. rade uhradiť spoločne a nerozdielne
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a tretím výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému
v I. a II. rade uhradiť spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% s odkazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca podal na dňa 26.11.2010 žalobu, ktorou sa voči

žalovaným domáhal zaplatenia istiny 10.000,- EUR s prísl. z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty, s tým,
že plnením jedného zo žalovaných povinnosť druhého v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká. Žalobca
sa úhrady istiny 10.000,- EUR s príslušenstvom domáhal z dôvodu, že: žalovaný v I. rade neuhradil
žalobcovi zmluvnú pokutu na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX z 12.05.2010. Podľa tvrdenia žalobcu,žalobca na základe predmetnej zmluvy o dielo začal s realizáciou diela, ale napriek tomu, že zo strany
žalobcu bolo plnené, k splneniu záväzkov uvedených v článku IV zmluvy o dielo zo strany žalovaného
v I. rade nedošlo, a to ani po viacerých výzvach. Žalovaný v II. rade sa za záväzok žalovaného v I. rade

zaručil. Na základe vyššie uvedeného žalobca od zmluvy o dielo odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu
zmluvnej pokuty. Odstúpenie od zmluvy a výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty doručil žalovanému dňa
16.08.2010. Žalovaný v stanovenej lehote nezaplatil. Dňa 25.10.2010 vyzval žalobca žalovaného v II.
rade na úhradu dlžnej sumy, a to v zmysle uzatvorenej ručiteľskej listiny zo dňa 12.05.2010. Výzvu si
žalovaný v II. rade neprevzal v odbernej lehote.

3. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd v predmetnom spore rozsudkom č.k. 25Cb/64/2011-50 zo
dňa 21.05.2014, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu.

4. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/74/2015-61 zo dňa 31.08.2017 bol predmetný
rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V uznesení krajský súd zároveň uviedol, „že

vracia vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude musieť zistiť, či žalovaný v I. rade
splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. IV bod a) a b) zmluvy. V prípade, že žalovaný v I. rade nepreukáže
splnenie vyššie uvedenej povinnosti, súd opätovne posúdi nárok žalobcu na zmluvnú pokutu.“

5. Súd po zrušení rozsudku uznesením krajského súdu vykonal dňa 17.8.2017 pojednávanie bez

prítomnosti strán v zmysle § 180 CSP.

6. Vykonaným dokazovaním, mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo č.
XX/XXXX z 12.05.2010. Nesporne vyplýva, že bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a
týkala sa ich podnikateľskej činnosti. V dôsledku toho v zmysle § 261 ObZ je potrebné na daný právny

vzťah aplikovať ObZ. Žalobca svoje tvrdenie preukázal kópiou zmluvy o dielo. Žalovaný v I. rade sa k
návrhu nevyjadril, v celom konaní bol pasívny a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany. Vzhľadom
na vyššie uvedené, súd toto tvrdenie považoval za nesporné. Súd v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Bratislave č.k. 4Cob/74/2015-61 zo dňa 31.08.2017 zisťoval, či žalovaný v I. rade splnil povinnosti
uvedené v čl. IV bod a) a b) zmluvy. Vzhľadom na to, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný si uvedené

povinnosti nesplnil ani na opakovú výzvu, a s poukázaním na to, že žalovaný v celom konaní uvedené
tvrdenienesporoval,nakoľkosakžalobenevyjadril,malsúdzanesporné,žežalovanýsisvojepovinnosti
nesplnil. V zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu, súd posudzoval nárok žalobcu na
zmluvnú pokutu. Podľa § 261 ods. 4 ObZ sa potom treťou časťou spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona

podľa cit. ods. 1, z čoho vyplýva, že predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, týkajúci sa
zmluvnej pokuty, sa bude spravovať ustanoveniami ObZ.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je voči žalovanému v
I. rade plne dôvodný. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu voči žalovanému vyplýva zo skutočnosti, že v

konaní mal súd za nesporné porušenie povinnosti v čl. IV bod b) zmluvy. Teda, že žalovaný v I. rade
neuhradil žalovanému zvyšnú časť ceny diela. V uvedenom bode predmetnej zmluvy si strany dohodli,
že v prípade, že neuhradením predmetnej zvyšnej časti ceny diela dôjde zo strany žalobcu k odstúpeniu
od zmluvy, je žalovaný v I. rade povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- EUR.
Súd preskúmaním predmetnej zmluvy dospel k záveru, že medzi stranami došlo k platnému dojednaniu

zmluvnej pokuty. Tvrdenie, že žalobca odstúpil od zmluvy žalobca preukázal súdu kópiou odstúpenia
od zmluvy, ktorá bola žalovanému v I. rade doručená podľa doloženej kópie poštovej doručenky dňa
16.08.2010. ObZ spája s odstúpením od zmluvy účinky ex nunc. Obchodný zákonník pri akcesorickom
vzťahu zmluvnej pokuty a hlavného záväzku ustanovil pri odstúpení od zmluvy výnimku uvedenú v §
302 ObZ tak, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného

mal súd nesporne za preukázané, že v zmysle čl. IV bod b) zmluvy došlo u žalobcu voči žalovanému k
vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Uvedený nárok na zmluvnú pokutu si žalobca u žalovaného v I. rade
písomne uplatnil dňa 16.08.2010.

8. Súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/74/2015-61 zo dňa 31.08.2017

posudzoval nárok žalobcu voči žalovanej v II. rade. Svoj nárok žalobca odôvodnil existenciou
ručiteľského vyhlásenia podpísaného žalovanou v II. rade dňa 12.05.2010. Na preukázanie svojho
tvrdenia predložil žalobca ako listinný dôkaz ručiteľské vyhlásenie. Aj v tomto prípade sa v dôsledku §
261 ods. 4 ObZ na daný právny vzťah aplikujú ustanovenia ObZ, i keď ako ručiteľ daného záväzku bolfyzickou osobou nepodnikateľom. V tomto konaní tak bolo, podľa názoru súdu preukázané, že žalovaná
v II. rade ručiteľský záväzok prevzala, že išlo o platný záväzok a taktiež nebol ani v konaní spochybnený
právne relevantným spôsobom obsah ani rozsah predmetného ručiteľského záväzku. V konaní na súde

prvej inštancie bolo taktiež preukázané, že žalovaný v I. rade ako dlžník svoj záväzok zo zmluvy o dielo,
napriek výzve veriteľa žalobcu nesplnil.

9. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca
mal voči žalovaným plný úspech, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku II. rozsudku.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Cob/74/2015-61 zo dňa 31.08.2017 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že v odvolacom
konaní bol žalobca voči žalovanému úspešný v rozsahu 100 %, na strane žalovaných ide o nerozlučné
spoločenstvo, priznal žalobcovi právo na náhradu trov voči žalovaným vo výške 100 %.

11. Opravným uznesením zo dňa 07.10.2019 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku.

12. V zákonnej lehote podala proti rozhodnutiu odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že ho podáva
proti všetkým výrokom rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2018, vedeného pod č.k.
25Cb/64/2011, ktoré odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod
v zmysle ustanovenia g) 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Okresný súd Bratislava I jej písomnosti zasielal na adresu trvalého pobytu, napriek tomu, že mala
aktivovanú elektronickú schránku. Do tejto schránky jej však bol doručovaný len napadnutý rozsudok.
Odvolanie po skutkovej stránke nevedela riadne odôvodniť z toho dôvodu, že jej doposiaľ nebolo
umožnené nahliadnuť do spisového materiálu.
K veci uviedla, že o zmluvnom vzťahu žalobcu so žalovaným mala takú vedomosť, že všetky záväzky

z predmetného zmluvného vzťahu boli vysporiadané. O existencii ručiteľskej listiny nemala vedomosť,
pretože nemala možnosť oboznámiť s jej obsahom, nevedela sa vyjadriť k tomu, či sa jedná o platný
právny úkon ňou vykonaný.
Zo strany žalobcu jej však nikdy nebola výzva na splnenie záväzku ako ručiteľa doručená z dôvodu, že
záväzok nesplnil hlavný dlžník - žalovaný.

Mala za to, že rozsudok trpí aj vadou nedostatočného odôvodnenia, nakoľko z jeho obsahu nie je
možné jednoznačne určiť obsah a rozsah povinností, ktorých nesplnením malo dôjsť k vzniku nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Zároveň mala za to, že ak by aj zmluvný vzťah nebol riadne vysporiadaný, zmluvná pokuta je
neprimerane vysoká, nakoľko žalobca v rámci zmluvného vzťahu inkasoval zálohu, ktorú nikdy nevrátil

a zároveň si dodané zariadenie celé odviezol a ponechal.
Záverom navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2018 vedený
pod č.k. 25Cb/64/2011 zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamieta.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom
súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

14. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.

Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 302 ObZ, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty.17. Podľa § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

18. Podľa § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

19. Podľa ustanovenia § 536 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo

v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

20. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú
v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a

zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle
platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

21. Podľa ustanovenia § 548 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na

cenu vykonaním diela.

22. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že predmetom tohto sporu je Zmluva o dielo č. XX/
XXXX zo dňa 12.05.2010, spolu s ručiteľskou listinou zo dňa 12.05.2010, kde je ako ručiteľ uvedená
žalovaná v II. rade.

23. Odvolací súd má za preukázané, že uznesením zo dňa 22.11.2013 bol žalovanej v II. rade
ustanovený na celé konanie opatrovník J. J., súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava III.

24. Nahliadnutím do výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že dňa 06.06.2019 bol ex offo

vymazaný žalovaný v I. rade.

25. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

26. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

27. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

28. S poukazom na vyššie citované ustanovenia a za situácie, že žalovaný v I. rade nemá právneho
nástupcu, bolo potrebné predmetné konanie voči nemu zastaviť tak, ako to uviedol vo výroku I. tohto

rozhodnutia.

29. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok;
inak rozhoduje uznesením.

30. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.31. K odvolacej námietke, že rozsudok trpí aj vadou nedostatočného odôvodnenia, nakoľko z jeho
obsahu nie je možné jednoznačne určiť obsah a rozsah povinností, ktorých nesplnením malo dôjsť k
vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s týmto

bodom dostatočne vysporiadal v bode 22. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť,
že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie vydaného rozhodnutia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver
vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v

odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie.

32. Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie sa pokúšal aj o elektronické doručovanie
žalovanej v II. rade, avšak predvolanie na termín 17.08.2018 bolo doručené fikciou doručenia, t.j.
vypršala úložná lehota. To preukazuje pasivitu žalovanej v II. rade, a preto neobstojí jej odvolacia

námietka, že súd prvej inštancie jej písomnosti zasielal na adresu trvalého pobytu napriek tomu, že mala
aktivovanú elektronickú schránku. Do tejto schránky jej však bol doručovaný len napadnutý rozsudok.

33.Rovnakotakneobstojítvrdeniežalovanej,žeoexistenciiručiteľskejlistinynemalavedomosť,pretože
nemala možnosť oboznámiť s jej obsahom, nevedela sa vyjadriť k tomu, či sa jedná o platný právny

úkon ňou vykonaný. Odvolací súd konštatuje, že podpis na ručiteľskej listine nebol počas celého konania
spochybnený a zároveň na č.l. 8 spisu vedeného vo veci samej sa nachádza Výzva na zaplatenie
dlžnej sumy, adresovaná žalovanej v II. rade, zo dňa 25.10.2010, spolu s prefotenou obálkou s adresou
žalovanej v II. rade. Na zadnej strane obálky vyznačila Slovenská pošta, a.s., že zásielka nebola
prevzatá v odbernej lehote. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na zásadu „práva patria len

bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné úkony uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva (viď napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 233/2015 zo dňa
12.09.2016).

34. K zmluvnej pokute odvolací súd dodáva, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je
nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená. resp. porušením ktorej
vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba
dostatočne a presne opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž
nie je možné zistiť, či resp. kedy bola porušená povinnosť. Podľa článku 4.1 Zmluvy o dielo cena

diela (išlo o výrobu a dodávku kuchyne) bola dohodnutá vo výške 79.808,74 eur. Podľa článku 4.3. sa
zmluvné strany dohodli na následnej forme platby diela: „a) 30 % z ceny diela t.j. 28.491,73 eur pri
podpise Zmluvy o dielo, b) 70 % z ceny diela t.j. 66.480,71 eur pred odovzdaním diela, a to formou
zabezpečenia finančných prostriedkov formou leasingu alebo úveru od tretej osoby s tým, že pokiaľ
z dôvodu neuhradenia tejto zvyšnej časti diela dôjde k odstúpeniu od zmluvy zo strany zhotoviteľa,

na čo má v tomto prípade porušenia zmluvy zo strany objednávateľa zhotoviteľ právo a nárok, je
objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur ako paušalizovanú
náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na odobratie diela a jej spätný prevoz k zhotoviteľovi“. V konaní
bolo preukázané, že došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy o dielo z dôvodu, že žalovaný v
I. rade neuhradil žalobcovi zostávajúcich 70 % z ceny diela. Túto skutočnosť konštatoval aj súd prvej

inštancie v bode 21. odôvodnenia rozhodnutia. Tým bolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu
povinnosti, ktorej následkom je dohodnutá zmluvná pokuta. Na margo odvolacej námietky spočívajúcej
v tvrdení, že ak by aj zmluvný vzťah nebol riadne vysporiadaný, zmluvná pokuta je neprimerane vysoká,
nakoľko žalobca v rámci zmluvného vzťahu inkasoval zálohu, ktorú nikdy nevrátil, odvolací súd dodáva,
že otázka vrátenia zálohy je vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v I. rade a nie medzi žalobcom

a žalovaným v II. rade t.j. ručiteľom. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty, odvolací súd
uvádza, že je namieste inak hodnotiť zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky,
a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú
zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej čiastky by bolo možné považovať za neprimeranú
pokutu s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty. O

takýto prípad však nejde. Okrem toho je dôležitá aj tá skutočnosť, že zo strany žalovaného v I. rade došlo
k porušeniu hlavnej povinnosti, a to povinnosť zaplatiť zostávajúcich 70 % z kúpnej ceny. V konaní bolo
preukázané, že žalovaná v II. rade dňa 12.5.2010 ručila za záväzok žalovaného v I. rade, a to uhradiť
riadne a včas splatné záväzky. Je nesporné, že išlo o ručenie Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, ktoré bolopodpísané v rovnaký deň ako Zmluva o dielo. Žalobca preukázal, že žalovanému v I. rade dňa 12.8.2010
oznámil odstúpenie od Zmluvy o dielo a zároveň ho vyzval na úhradu zmluvnej pokuty 10.000,- eur.
Tiež preukázal, že žalovaného v II. rade (ako ručiteľa) vyzval dňa 25.10.2010 na úhradu zmluvnej

pokuty 10.000,- eur. Nakoľko bol žalovaný v I. rade vymazaný z obchodného registra, povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu zostáva na žalovanej v II. rade ako na ručiteľke.

35. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) vyslovil, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins

proti Francúzsku z 19. 2. 1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu
z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu
(Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994).

36. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak by komukoľvek

bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd
odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I.
ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda bolo prejavom
zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s
priebehom konania (m. m. II. ÚS 107/2018).

37. Vzhľadom na ex offo výmaz žalovaného v I. rade, odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s poukazom na ust. § 388 CSP.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v II. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).