Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202694
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517202694.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, M.,

zastúpená Podhorský & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 46 962 000, so sídlom Zámocká
35, 811 01 Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava v konaní o
zaplatenie 2.541,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.541,30 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.541,30 eur od 15.9.2017 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom
ovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou podanou na tunajší súd dňa 5.5.2017 domáhala zaplatenia sumy
2.541,30 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu dôvodila tým, že dňa 13.2.2009
uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere na základe, ktorej jej boli poskytnuté finančné
prostriedkyvovýške2.481,12eur.VtejtovecisaviedlosúdnekonanienaOkresnomsúdeStaráĽubovňa

sp. zn. 2C/96/2014, v ktorom žalovaný žaloval žalobkyňu (v tomto konaní) na zaplatenie sumy 100,89
eur s prísl.. Predmetná žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu, že súd považoval predmetnú
zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním v konaní sp. zn. 2C/96/2014 bolo preukázané,
že žalovaný poskytol a vyplatil žalobkyni úver vo výške 2.225,49 eur a žalobkyňa z toho zaplatila
žalovanému sumu 4.7666,79 eur. Žalobkyňa poukazujúc na právne posúdenie vykonané Okresným
súdom Stará Ľubovňa v konaní sp. zn. 2C/96/2014 podľa, ktorej vrátila žalovanému finančné prostriedky

presahujúce právny a morálny rámec napriek tomu, že mala vrátiť sumu vo výške 2.225,49 eur
je plnenie v sume 2.541,30 eur (presahujúcej výšku poskytnutých finančných prostriedkov), ktoré
žalovaný od žalobkyni prijal, plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného, ktoré musí vydať. Odhliadnuc od právneho posúdenia v konaní sp. zn. 2C/96/2014
žalobkyňa je tej mienky, že v predmetnej zmluve boli dojednané neprimerane vysoké úroky a poplatky
za poskytnutie úveru, neprimerane vysoká RPNM ako aj neprimerane vysoká úroková sadzba, čo
je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v prípade námietky premlčania vo vzťahu objektívnej

premlčacej lehoty zo strany žalovaného z opatrnosti dala do pozornosti rozhodnutia KS v Prešove sp. zn.
7Co/84/2012, sp. zn. 2Co/9/2012, sp. zn. 5Co/134/2012 a KS Žilina sp. zn. 9Co/648/2013, ktoré posúdili
konanie dodávateľov ako úmyselné konanie, vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajúsvoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda objektívna premlčacia doba je
10 rokov. Žalobkyňa si uplatnila i úroky z omeškania odo dňa podania žaloby, a to od 3.5.2017.

2. Žalovaný vo svojich vyjadreniach doručených súdu dňa 29.9.2017, 31.10.2017 a 3.8.2018 vzniesol
námietku premlčania. Uviedol, že žalobkyňa už v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom
Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014 mohla disponovať informáciou o vzniku bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa vykonala poslednú úhradu dňa 25.10.2013 a žaloba smeruje k uplatnenému nároku, ktorý
je uplatňovaný po uplynutí premlčacej doby. Podanou žalobou uplatňovaný nárok zodpovedá tvrdeniam

vedľajších účastníkov v konaní sp. zn. 2C/96/2014 a najneskôr dňa 27.11.2014 kedy bol vyhlásený
rozsudok žalobkyňa mohla disponovať informáciou o vzniku bezdôvodného obohatenia. Uplatňovaný
nárok je premlčaný aj pre uplynutie objektívnej premlčacej doby. Posledná úhrada bola vykonaná
dňa 25.10.2013, čiže ak by nejaké bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť, potom dňa 26.10.2016 bol
tvrdený nárok už premlčaným. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o plynutí objektívnej desaťročnej lehoty
žalovaný uviedol, že takýto záver nemá oporu v žiadnej skutkovej okolnosti alebo v dôkaze, ktorý by

predložil alebo označila žalobkyňa. Tvrdenia žalobkyne o úmyselne získanom bezdôvodnom obohatení
nemajú reálny skutkový ani vecný dôvod. Žalobkyňa nepreukázala žiadnu konkrétnu skutočnosť o
existencii úmyslu bezdôvodne sa obohatiť, uvádza len všeobecné a s vecou nesúvisiace tvrdenia.
Žalovaný poukázal na priebeh konania vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014,
konkrétne na podania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianskeho združenia slovenských

spotrebiteľov AZ a podanie vedľajšieho účastníka v 2. rade Občianskeho združenia všeobecná ochrana
práva spotrebiteľov. S poukazom na podania vedľajších účastníkov žalovaný má za to, že žalobkyňa už v
priebehu konania pôvodného mohla disponovať s informáciou o vzniku bezdôvodného obohatenia, a to
najneskôr dňa 27.11.2014 kedy bol vyhlásený rozsudok v uvedenej veci. Subjektívna premlčacia lehota
pre podanie žaloby preto uplynula najneskôr dňa 27.11.2016. V skutočnosti uvedená lehota uplynula

už dňa 25.10.2016, čo je dátum poslednej úhrady vykonanej žalobkyňou (dňa 25.10.2013 plus tri roky).
Uvedený dátum bol preukázaný aj v pôvodnom konaní a uvádza sa tiež na strane 3 rozsudku zo dňa
27.11.2014. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe, pretože sú
založené na skutočnostiach, ktoré s vecou nemajú nič spoločné. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa
v podaní neuviedla a ani nepreukázala jedinú skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom, že by mal

získať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ by mala byť aplikovaná 10 ročná premlčacia doba bolo by nutné
preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť od ktorej odvodzuje vznik a
existenciu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 14Co/530/2015 ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9C/516/2015.

3. Žalobkyňa v podaniach doručených súdu dňa 10.10.2017 a 19.7.2018 zdôvodňovala aplikovanie
objektívnej 10 ročnej premlčacej doby kde uviedla, že konanie žalovaného ako podnikateľa
poskytujúceho úvery a pôžičky nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v zmluve o úvere
vedome dojednal vysoké úroky za poskytnutie úveru - RPNM, priemernú RPNM atď. vo výške cca
70 %, pričom konanie predstavuje jednoznačne rozpory s dobrými mravmi a účelom získať vysokú

odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaný mal svoje zmluvy o úveroch a procesy ich
uzatvárania zosúladiť s právnym poriadkom. Súdy vo viacerých prípadoch judikovali rozpor zmluvnej
dokumentácie žalovaného s právnym poriadkom SR a preto podľa názoru žalobkyne, žalovaný prijímal
plnenia nad rámec prípustných zákonov úmyselne s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom,
či dobrými mravmi vo viacerých prípadoch. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný uplatňuje dlhodobo

neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú
neprimerane vysoké ako je poplatky a úroky, na ktoré nemá nárok na ne pre neplatne uzavreté zmluvy
na celom území SR. Podľa názoru žalobkyne je zrejme, že tak robí vedome s úmyslom sa obohatiť
na úkor spotrebiteľov. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 15Co/261/2015, sp.
zn. 12Co/161/2016, sp. zn. 7Co/84/2011. Ďalej žalobkyňa uviedla, že vznesená námietka premlčania

žalovaným je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 OZ. Žalobkyňa
uviedla, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedie i extrémne nesprávnemu záveru, čo
znamená porušenie základných práv.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia súd

považuje:
4. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 13.2.2009 zmluvu o revolvingovom úvere na základe, ktorej
bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur a revolvingový úver vo výške 821,42 eur. Dňa
10.2.2014 podal žalovaný žalobu na súd o zaplatenie sumy 100,89 eur s prísl. a konanie bolo vedenéOkresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2C/96/2014. Do tohto konania vstúpil ako vedľajší účastník
na strane žalovanej (v tomto konaní žalobkyne) Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ
dňa 26.6.2014, ktoré podalo vyjadrenie vo veci doručené súdu dňa 18.8.2014. Následne podaním

doručeným súdu dňa 9.9.2014 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej Občianske
združenie všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré podalo vyjadrenie vo veci mailovým podaním
doručeným súdu dňa 26.11.2014. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka združenia Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ bolo doručené žalobkyni dňa 13.9.2014. Rozsudkom Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014 zo dňa 27.11.2014 bola žaloba zamietnutá, žalovanej neboli priznané

náhrady trov konania a žalobca bol povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade náhradu trov
konania a vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhrada trov konania nebola priznaná. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2015 okrem výroku III. t.j. výroku o zaplatení trov konania vedľajšiemu
účastníkovi. Predmetný rozsudok si prevzala žalobkyňa dňa 21.1.2015.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

5. Podľa § 578 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na
ktorý boli obmedzené.

6. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7. Podľa § 451 ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9. Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až 110 ).

10. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.18. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k záveru:
19. Predmetom konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré podlieha premlčaniu.
Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 OZ) a objektívna (§ 107 ods. 2 OZ). Začiatok subjektívnej
i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich uplatnenie a skončenie je tiež

vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba
rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomostí o bezdôvodnom obohatení
a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107

ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na
jehoúkordošlokbezdôvodnémuobohateniuaktohozískal;niejepritomrozhodujúce,žeoprávnenýmal
možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Totožný je i názor českých právnych autorít napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3306/2007, ktorý uvádza, že v prípade bezdôvodného
obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je pre začiatok plynutia premlčacej doby

rozhodujúcisubjektívnymoment,kedyoprávnenýzistítakéokolnosti,zktorýchmožnovyvodiť,žeprávny
úkon, z ktorého bolo plnené, je neplatný.

20. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade

úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10-ročná premlčacia doba.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom
14.12.2010, kedy žalobkyňa uhradila splátku č. 22 vo výške 101,40 eur, pričom doposiaľ uhradila 29
splátok, čo predstavuje sumu 2.231,02 eur. Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému sumu 2.225,49 eur

a teda úhradou 22. splátky v poradí dňa 14.10.2010 zaplatila viac, ako mala, čiže týmto dňom začína
plynúť objektívna premlčacia doba.

22. Pokiaľ sa týka subjektívnej premlčacej doby, právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo
dňa 18.7.2018 uviedol, že žalobkyňa sa kvalifikovane dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia

a kto sa na jej úkor obohatil až po dátume 22.2.2017, teda po porade s advokátom. Túto skutočnosť
má preukazovať i fakt, že žalobkyňa splnomocnila dňa 22.2.2017 právneho zástupcu na zastupovanie
vo veci. Na základe vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR súd
ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť oboznámením právneho posúdenia veci zo strany
zvoleného právneho zástupcu žalobkyňou. V tomto smere súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2018, ktorý ustálil taktiež začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby skutočným oznámením právneho posúdenia zo strany zvoleného právneho zástupcu žalobkyňou,
pričom naviac išlo o konanie voči obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o..

23. Ďalej súd posudzoval, či na prejednaný prípad sa má aplikovať trojročná alebo desaťročná

premlčacia doba. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je v danom prípade desaťročná,
pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za úmyselné - minimálne v rovine
nepriameho úmyslu. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov.

24. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o
všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov

je nevyvrátiteľná (od 1.1.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z.). Žalovaný
je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto
spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné
podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok.Žalovaný ako odborná organizácia, nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne
so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá
pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je

nesporné, že nebankové subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska
dojednávania odplaty za poskytnutie úveru, či úrokových sadzieb i následkov porušenia zmluvnej
povinnosti, čo je predmetom súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú
dobré mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko
rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako aj ustanovenia o spôsobe a podmienkach

uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel
dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel,
čo môže takýto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Konanie
žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa

počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Ako už súd ustálil, k začatiu plynutia objektívnej premlčacej doby
došlo dňa 14.12.2010 úhradou splátky prevyšujúcou poskytnuté plnenie žalovaným a táto doba uplynie
dňa 14.12.2020. Žalobkyňa si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobou na súde
dňa 5.5.2017, z čoho vyplýva, že desaťročná premlčacia doba neuplynula. Pokiaľ ide o subjektívnu
premlčaciu dobu dvoch rokov, ako už súd vyššie uviedol i s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax,

táto začala plynúť dňa 22.2.2017 a do podania žaloby dňa 5.5.2017 neuplynula ani táto subjektívna
premlčacia doba dvoch rokov.

25. Vzhľadom na uvedené súd nevyhovel námietke premlčania a objektívnu desaťročnú dobu, ako aj
subjektívnu dvojročnú lehotu považoval za zachovanú a žalobu podanú včas. Preto súd žalobe vyhovel

v časti zaplatenia istiny 2.541,30 eur v plnom rozsahu.

26. Žalobkyňa si v konaní uplatnila úroky z omeškania od 3.5.2017 a v dôvodoch žaloby uviedla, že ide
o dátum od podania žaloby. Žaloba však bola súdom doručená žalovanému dňa 14.9.2017. Žalobkyňa
súdu nepreukázala, či a kedy vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd

priznal žalobkyni úroky z omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému. Žaloba
bola doručená žalovanému dňa 14.9.2017 a deň nasledujúci je 15.9.2017, kedy sa žalovaný dozvedel
o požiadavke vydať bezdôvodné obohatenie.

27. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech čo do istiny, súd tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
žalobkyninároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,pričomovýškenáhradytrovkonaniavzmysle

§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.