Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 21, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201873
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5818201873.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: J. E., V.. XX.
X. XXXX, bytom Y. XXX/X, B.Á., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľuboš Racko, PhD.,
advokát so sídlom Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, IČO: 37980548, proti žalovanej: E. Š., V.. X. X. XXXX,
bytom T. X. Č.. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k rodinnému domu súpisné číslo

XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXX spolu s vedľajšími stavbami - X. D. R.ľ, ktoré
sú postavené na pozemku C KN parc. č. XXX, oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorá
nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. X..

II/ Súd rodinný dom s príslušenstvom, opísaný vo výrokovej časti I/ p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobcu.

III/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 7325 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV/ Žiadnej strane n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 17. 9. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
k rodinnému domu súp. číslo XXX na pozemku C KN parcela č. XXX spolu s vedľajšími stavbami -
X. D. R., oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorý dom je evidovaný na LV č. XXXX

pre obec a k.ú. T. X.. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi tejto
nehnuteľnosti - on v podiele 7/8 a žalovaná v podiele 1/8. Ďalej uviedol, že tento rodinný dom bol
postavený v 70-tych a pristavovaný v 90-tych rokoch 20. storočia, na základe stavebných povolení.
Prístavba k domu bola uskutočnená za účelom, aby v dome mohli bývať dve rodiny. Rodinný dom mal
pôvodne jedno podlažie, po prístavbe má dve podlažia, je tam etážové kúrenie, ktoré zabezpečoval
žalobca, tiež žalobca v dome zriadil sociálne zariadenie. Hodnota domu aj s vedľajšími stavbami a
príslušenstvom bola v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcu a žalovanej stanovená

na sumu 25 000 EUR. Žalobca sa viac krát pokúsil so žalovanou dohodnúť, ale neúspešne. Žalobca
má záujem nadobudnúť uvedené nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, pretože k nim má
citový vzťah. Jedná sa o jeho rodičovský dom, kde pomáhal rodičom pri stavbe. Rovnako sa podieľal
na realizovaní niektorých nevyhnutných opráv domu - napr. nátery okien a drevených dverí na dome,
nátery okapov a zvodov. Rodinný dom má žalobca v pláne v súčasnosti využívať na víkendové pobyty
so svojou rodinou s tým, že v dôchodkovom veku by sa do rodičovského domu chcel vrátiť bývať.

V súčasnosti predmetné nehnuteľnosti užívajú obe sporové strany - žalobca tam chodieva zhruba 2
krát do mesiaca. K dohode o užívaní spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi nedošlo, žalobca sám platí
mesačné platby za odber elektrickej energie, avšak na jej spotrebe sa podieľa aj žalovaná, resp. jejrodina. Žalobca je názoru, že takáto situácia nie je z dlhodobého hľadiska v záujme žiadnej sporovej
strany. Ak sa do nehnuteľnosti nebude investovať, začne chátrať a strácať na hodnote. Žalobca dal
sám nehnuteľnosť poistiť pre prípad vzniku škody, pretože má záujem na jej udržaní. Žalobca uviedol,

že z dispozičného hľadiska nie je možné nehnuteľnosť rozdeliť medzi spoluvlastníkov spôsobom, ktorý
by zodpovedal ich spoluvlastníckym podielom. Za týchto okolností žalobca nemá záujem zotrvať so
žalovanou v spoluvlastníckom vzťahu. Navrhol preto, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel vyplatí náhradu 3 125 EUR.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

3. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č.
XXX spolu s vedľajšími T. - X. a R., ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. 762, oplotením,
prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
T. X., žiada, aby súd prikázal uvedenú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej
vyplatí za jej spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu.

5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vytýkala jej, že žalobca v nej pravdivo a úplne neopísal rozhodujúce
skutočnosti a nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa nej žalobca
postupuje účelovo, aby mohol dodatočne svoje tvrdenia meniť. Po vecnej stránke voči žalobe uviedla, že
ona v mesiaci máj 2018 z vlastnej iniciatívy rokovala so žalobcom o kúpe jeho spoluvlastníckeho podielu

na dotknutej nehnuteľnosti, ale nedohodli sa, lebo žalobca za svoj spoluvlastnícky podiel 7/8 požadoval
sumu 70000 EUR. Uviedla, že žalobca jej viackrát oznámil, že nehnuteľnosť chce predať tretej osobe za
nepomerne vyššiu cenu, než ponúka jej. Od žalobcu má vedomosť, že on v súčasnosti nemá peňažné
prostriedky na vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu. Podľa žalovanej žalobca nemá žiadny citový
vzťah k nehnuteľnosti a ani ju nepotrebuje. Cieľom žalobcu je nehnuteľnosť odpredať tretej osobe. Ona

nehnuteľnosť potrebuje za účelom bývania jej syna R. Š., V.. XX. X. XXXX. Uviedla aj, že žalobca sa
drzo a arogantne správal a správa voči jej matke, ktorá je jej právnou predchodkyňou. Poprela, že by
žalobca niekedy pomáhal pri stavbe, resp. prístavbe domu, pretože v tom čase buď ešte nežil, alebo
bol žiakom základnej školy. Podľa nej na tejto prístavbe sa podieľali jej rodičia X. Š. D. J. Š.. Podľa
žalovanej žalobca od roku 1991 v dome nebýva, chodí doňho iba občas na návštevy. Nepodieľal sa

ani na žiadnych opravách a úpravách. Bytové potreby žalobcu a jeho detí sú uspokojené bývaním v
rodinnom dome č. XXX/X V. C.. Y. L. B.. Žalovaná ešte uviedla, že žalobca v súčasnosti nerobí nič pre
zhodnocovanie, ani pre ochranu a údržbu dotknutej nehnuteľnosti.

6. Žalobca poprel, že by chcel nehnuteľnosť previesť na inú osobu, aj to, že by žalovanú nejako urazil.

Jeho záujmom vždy bolo zachovať rodičovský dom pre svoju rodinu s tým, že má zámer v budúcnosti
sa tam nasťahovať. Okrem toho, k domu nie je v súčasnosti vysporiadaná žiadna prístupová cesta,
takže jej predaj je len ťažko možný. Žalobca uviedol, že pôvodným zámerom jeho rodičov bolo, že
dom zostane v jeho vlastníctve, pretože jeho súrodenci už mali svoje bývanie. Rodičom by stačil aj
menší dom, ale z dôvodu, aby tam mohol bývať žalobca s rodinou, bola v 80-tych rokoch vykonaná

prístavba domu. Žalobca v dome býval aj s manželkou, narodil sa mu tam aj najstarší syn. Podieľal
sa na úpravách, zveľaďovaní a prístavbe domu, či už poskytnutím peňazí alebo prácou. Dôkazom
toho je, že jeho brat J. sa v jeho prospech vzdal dedičstva, aj keď mu sestra X. Š. vyplatila podiel
z peňazí, ktoré zostali po otcovi a ktoré do dedičstva neuviedla. Je nesporné, že keby to bolo inak,
tak by si jeho brat podiel ponechal alebo sa ho vzdal v prospech sestry. Žalobca ďalej uviedol, že to,

že žalobca túto nehnuteľnosť neužíva a nezveľaďuje ju, je zásluhou žalovanej a jej rodiny, pretože
žalobca nemá od brány kľúč, rovnako je zamknutá polovica humna, kde má žalobca svoje veci. K
tvrdeniam žalovanej, že nehnuteľnosť neužíva ešte doplnil, že kým sa so žalovanou nedohodnú na
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. kým o ňom nerozhodne súd, tak nebude dozhodnocovania nehnuteľnosti investovať vlastné peňažné prostriedky. Na ochranu nehnuteľnosti pre
prípad vzniku škody žalobca uzatvoril poistnú zmluvu, kde riadne platí poistné. Uviedol, že je pravdou, že
v súčasnosti má svoju bytovú otázku vyriešenú, ale túto má vyriešenú aj žalovaná. Ak žalovaná prejavila

vôľu do budúcnosti prenechať domu svojmu synovi, tak žalobca sa chce vrátiť do rodnej obce a trvalo
žiť so svojou rodinou v tomto rodinnom dome.

7. Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 21. 5. 2021, na ktorom žalobca zotrval na žalobe - zmenil
len navrhnutú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktorú určil podľa znaleckého posudku

znalca S.. F. P. č. 51/2019, ktorý si dal vypracovať a predložil ho ako dôkaz. Z výpisu z listu vlastníctva č.
XXXXpreobecak.ú.T.X.súdzistil,žežalobcajeevidovanýakovlastníkrodinnéhodomusúp.čísloXXX
na parcele č. XXX v podiele 7/8 a žalovaná v podiele 1/8. Žalobca nechce zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu so žalovanou, súd preto v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával
v spoluvlastníckom vzťahu, zrušil podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu s príslušenstvom. Čo
sa týka vyporiadania spoluvlastníctva, súd nezistil, že by dom bol reálne deliteľný - žalobca tvrdil, že

dom reálne deliteľný medzi spoluvlastníkov vzhľadom na ich spoluvlastnícke podiely deliteľný nie je a
žalovaná toto jeho tvrdenie nerozporovala. Do úvahy ako ďalší spôsob vyporiadania, po reálnej deľbe
veci, prichádza do úvahy prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, s tým,
že zvyšným spoluvlastníkom vyplatí za ich podiely primeranú náhradu. O prikázanie veci do výlučného
vlastníctva prejavil záujem len žalobca. Žalovaná síce vyjadrila k žalobe nesúhlasné stanovisko ,

polemizovala s určitými tvrdeniami žalobcu, ale jej obrana proti žalobe je nekonkrétna v tom, čo ňou
vlastne žalovaná mieni - nevyjadrila nesúhlas ani s navrhnutým zrušením podielového spoluvlastníctva,
naopak, z jej vyjadrení je zrejmé, že ani ona nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalobcom, keď
ich vzťahy označila za konfliktné a napäté, a pokiaľ žalobca navrhol prikázať dom do svojho výlučného
vlastníctva, žalovaná ani výslovne nežiadala, aby súd dom prikázal do jej výlučného vlastníctva a

neponúkla za podiel žalobcu žiadnu náhradu, len tvrdila, že v rámci mimosúdnych rokovaní žalobca za
svoj podiel od nej požadoval neprimerane vysokú náhradu. Vo vzťahu k žalobe, na základe ktorej začalo
toto konanie, však nevyjadrila jednoznačný postoj k otázke prikázania veci do vlastníctva niektorého
zo spoluvlastníkov, len tvrdila, že dom potrebuje ona pre účely bývania svojho syna a žalobca ho
nepotrebuje, lebo má svoju bytovú otázku vyriešenú. Na rozdiel od žalobcu však neprejavila vôľu

vyplatiť žalobcovi za jeho podiel primeranú náhradu. Žalobca deklaroval, že rodinný dom chce najskôr
zrekonštruovať a po rekonštrukcii v budúcnosti využiť na účely vlastného bývania, kedy by dom, v ktorom
býva v súčasnosti, prenechal svojim deťom a oni s manželkou by sa presťahovali do domu, ktorý je
predmetom konania, ktorý je jeho rodičovským domom. Súd potom konštatuje, že žalobca má záujem
nadobudnúť dom do svojho výlučného vlastníctva, je väčšinovým spoluvlastníkom domu, kde jeho podiel

je podstatne vyšší od podielu žalovanej - on má podiel 7/8 a žalovaná podiel 1/8 a svedčí mu aj hľadisko
účelného využitia veci, keď chce dom opraviť a v budúcnosti tam zriadiť bývanie pre seba s manželkou.
Súd preto prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň ho zaviazal, aby žalovanej
zaplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 7325 EUR. Výška tejto náhrady vychádza zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola zistená znaleckým posudkom znalca S.. F. P. č. 51/2019, ktorý si dal

vypracovať žalobca.

8. K procesným súvislostiam súd uvádza, že pokiaľ žalovaná navrhla prerušiť konanie do právoplatného
skončenia konania o žalobe na obnovu konania Okresného súdu Námestovo č.k. 2D/99/2017, ktorú
podala jej matka X. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom T. X. c.č XXX ako žalobkyňa proti žalovaným 1/ J. E.,

V.. XX. X. XXXX, P. Y. c.č XXX/X, B. D. X/ J. E., V.. XX. XX. XXXX, bytom T. X. c.č XXX, súd tento návrh
nepovažoval za dôvodný. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5D/340/2020 súd zistil, že uvedená žaloba na
obnovu konania bola na tunajší súdu podaná dňa 5. 10. 2020. Žalobkyňa X. Š., V.. XX. X. XXXX, bytom T.
X. c.č XXX v nej navrhla obnovu konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod č.k. 2D/99/2017,
Dnot75/2017.ZospisOkresnéhosúduNámestovosp.zn.2D/99/2017súdzistil,žetotokonanieskončilo

vydaním uznesenia sp. zn. 2D/99/2017 zo dňa 19. 9. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 9. 2017.
Podľa § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v
lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže žaloba na obnovu konania bola matkou
žalovanej podaná po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo skončené konanie,
o ktorého obnovu matka žalovanej žiada, bola podaná oneskorene, čo je dôvodom pre jej odmietnutie

( § 413 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku ). Súd preto návrh žalovanej na prerušenie konania
neakceptoval.9. Súd ešte k procesným súvislostiam považuje za potrebné uviesť, že dňa 21. 5. 2021 pojednával v
neprítomnosti žalovanej. Žalovaná podaním zo dňa 19. 5. 2021 požiadala o odročenie pojednávania
s odôvodnením, že sa neočakávane zhoršil jej zdravotný stav, čo jej bráni v účasti na pojednávaní.

Súd jej dňa 20. 5. 2021 oznámil, že jej žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Súd si od
ošetrujúcejlekárkyžalovanejvyžiadalsprávuohľadnepráceneschopnosti,lekárskychvyšetrení/ošetrení
žalovanej a zistil, že v období od augusta 2020 až doteraz bola žalovaná práceneschopná pre úrad
práce od 12. - 31. 8. 2020, dňa 27. 11. 2020 osobná návšteva pre zhoršenie stavu, dňa 4. 12. 2020
odber laboratórnych vyšetrení, dňa 14. 5. 2021 osobne návšteva pre zhoršenie stavu, ktoré je od 12.

5. 2021 - dané ospravedlnenie do práce na 12. 5. 2021. Z tohto vyjadrenia lekárky vyplynulo, že v
čase, keď žalovaná požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu,
ani nenavštívila svoju lekárku a PN jej bola vystavená len dňa 12. 8. 2020 - vtedy rovnako požiadala súd
o odročenie pojednávania z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Vtedy súd jej žiadosť akceptoval
a odročil pojednávanie na deň 16. 9. 2020, ktoré však z dôvodu žiadosti zástupcu žalobcu preložil na 5.
10. 2020. Žalovaná požiadala aj o odročenie pojednávania dňa 5. 10. 2020, rovnako z dôvodu svojho

zlého zdravotného stavu, s tým, že predložila PN vystavenú dňa 2. 10. 2020 od MUDr. L.Ľ.. Zo správy
od tejto lekárky súd zistil, že žalovanej bolo vystavené potvrdenie o PN len raz - v čase, keď sa malo
konať pojednávanie dňa 5. 10. 2020. Súd potom vytýčil pojednávania aj na deň 10. 3. 2021, ktoré
žalovaná žiadala odročiť z dôvodu, že bola v kontakte s príbuzným, ktorý bol pozitívne testovaný na
COVID - 19 - opäť zo správy jej ošetrujúcej lekárky takáto skutočnosť nevyplýva. Súd potom určil termín

pojednávania na deň 12. 5. 2021, ktorý žalovaná opäť žiadala odročiť z dôvodu jej neočakávaného
zhoršenia zdravotného stavu. Zo správy jej ošetrujúcej lekárky R.. R.Q. vyplynulo, že žalovaná v období
od augusta 2020 bola uznaná PN len raz - keď sa malo uskutočniť pojednávanie 14. 8. 2020 a druhá krát
prišlaklekárkeosobneaždňa14.5.2021,kedysivyžiadalaospravedlneniedopráceprávenadeň12.5.
2021, kedy sa tiež malo uskutočniť pojednávanie. Súd tieto žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania

pre neočakávané zdravotné ťažkosti považuje za celkom zjavne účelové, ktorých cieľom je len spôsobiť
predĺženie konania, keď sa ukázalo, že PN a potvrdenie o lekárskom vyšetrení/ošetrení si dala vystaviť
len v dni, keď sa malo uskutočniť pojednávanie. Po tom, čo žalovaná žiadala zo zdravotných dôvodov
odročiť pojednávanie dňa 12. 5. 2021, súd vytýčil pojednávanie na deň 21. 5. 2021, ktoré žalovaná zase
žiadala odročiť, súd jej však oznámil, že jej žiadosť neakceptuje. Súd takto postupoval v súlade s ust.

§ 183 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku, podľa ktorého d strany možno vždy spravodlivo
žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo
z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Keďže k odročeniu pojednávania dňa 12. 5. 2021 došlo
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej, na pojednávaní dňa 21. 5. 2021 sa mohla dať
zastúpiť inou osobou.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán, použijúc ust. §
267 Civilného sporového poriadku. Prihliadol pritom na špecifický charakter konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov,
súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

prospešné pre všetkých spoluvlastníkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.