Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, March 13, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419200820
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8419200820.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. F., A.. XX.XX.XXXX, bytom u

matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov:
matky G. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž.Y. XXX, XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr. Martinou Tomasovou,
advokátkou, AK so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad a otca F. F., A.. XX.XX.XXXX, bytom L..
X. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpený JUDr. Miroslavovu Dunčkovou, advokátkou, AK so sídlom Zimná
35, 052 01 Spišská Nová Ves, o návrhu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok vydaný v konaní XC/XXX/XXXX zo dňa 15.03.2011
v časti rodičovskej dohody takto:

I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým F. F. každý tretí týždeň v mesiaci v nedeľu v čase
od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že otec si vyzdvihne maloletého F. v byte matky
v stanovenú hodinu a v stanovenú hodinu ho matke vráti v mieste jej bydliska.
Otec je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletým počas Vianoc, t. j. dňa 24.12. od 8.00 hod. do 13.00
hod., na Nový rok 01.01. od 13.00 hod. do 17.00 hod. a na Veľkonočnú nedeľu od 13.00 hod. do 20.00
hod. tak, že otec si ho vyzdvihne v mieste bydliska matky v stanovenú hodinu, strávi s ním stanovený

čas bez prítomnosti matky, v stanovenú hodinu ho vráti v mieste bydliska matky.
Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

II. Matka je p o v i n n á mesačne písomne informovať otca o školských výsledkoch maloletého, o
jeho zdravotnom stave, prípadne o iných dôležitých okolnostiach zo života maloletého, vždy do 5. dňa v
nasledujúcom mesiaci (pokiaľ ide o školské výsledky, tie si môže vyhľadať otec na elektronickej žiackej
knižke, ak mu matka poskytne prihlasovacie heslá).

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 190,- € vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, až do zmeny pomerov, od podania protinávrhu, t. j. od mesiaca
január 2020.

Nad rámec sumy 190,- € súd protinávrh matky zamieta.

IV. Dlžné výživné za mesiace január až marec 2020 v sume 120,- € súd p o v o ľ u j e odporcovi - otcovi

splácať spolu s bežným výživným vo výške 10,- € mesačne, až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, pod
stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc mesiacom apríl 2020.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu, ktorým
bybolzmenenýpôvodnýrozsudokvydanývkonaníXC/XXX/XXXXvčastiúpravystykuotcasmaloletým
dieťaťom.

2. Matka s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila, v priebehu konania podala protinávrh na
úpravu výživného, ktorú súd v konečnom dôsledku riešil. Išlo o úpravu výživného zo sumy 150,- € na
sumu 200,- € mesačne.
3. Do konania bol pribratý Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. ako procesný opatrovník a to na

základe uznesenia tunajšieho súdu vydaného v konaní XP/XX/XXXX-XX zo dňa 18.04.2019.

4. Navrhovateľ v návrhu udáva, že maloletý F. F., t.č F., pochádza z jeho prvého manželstva s
odporkyňou, ktoré bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku v konaní XC/
XXX/XXXX zo dňa 15.03.2011. Maloletý F. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Styk s otcom
nebol upravený, bol ponechaný na dobrovoľnej báze, teda na báze dohody rodičov. Navrhovateľ ďalej

uvádza, že dňa 22.04.2017 uzavrel manželstvo so svojou terajšou manželkou U. F.. Dňa 10.08.2018 sa
im narodil syn H. F.. Exmanželka, teda odporkyňa, je tiež vydatá od 17.06.2011 za B. F.. Z manželstva
majú spoločné dieťa, D. F.. Odporkyňa je t. č. tehotná.

5. Navrhovateľ ďalej v návrhu udáva, že tento návrh podal hlavne kvôli aktuálne riešenej situácie s jeho

exmanželkou, ktorá dostatočne narušila jeho doterajší styk s maloletým synom. Istým problémom vo
vzťahu medzi manželmi a k narušeniu vzťahu otca a syna došlo po podaní návrhu na udelenie súhlasu k
podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, teda syna F. F. na priezvisko F., teda priezvisko,
ktorého nositeľom je odporkyňa po tom, čo sa vydala v roku 2011 za B. F..

6. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že bol proti zmene priezviska maloletého F.. Dôvodil tým, že on si plní
všetky svoje povinnosti, teda najmä že platí výživné, prejavoval záujem o maloletého a napriek tomu
navrhovateľka podala takýto návrh, údajne z toho dôvodu, že o takúto zmenu prejavil záujem maloletý F..

7. Navrhovateľ ďalej uvádza, že so svojím synom sa od rozvodu stretával viac-menej pravidelne po

dohode s matkou, v soboty, od kedy začal chodiť do školy a venovať sa hokeju, pretože maloletý je
vynikajúci hokejista, zažil, podľa svojho tvrdenia, viacero obštrukcií zo strany matky.

8. Navrhovateľ v rozsiahlom návrhu uvádza ako sa v minulosti stretával so svojím synom, ako o neho
javil záujem a ako došlo ku tejto zmene, ktorá je dnes vo vzťahu otec - syn, keď syn odmieta otca a ako

je to dnes vo vzťahu exmanžel a bývala exmanželka, keď si nerozumejú.

9. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že manželia F. ho chcú ako otca vytesniť zo života ich maloletého F. a
nielen jeho, ale aj celú rodinu F.. Poukazuje na znalecké posudky, ktoré boli vo veci vyhotovené.

10. Otec v návrhu uvádza, že sa cíti ako odstrčený a odosočený, pretože nevie ani nič o zdravotnom
stavesyna,nevieojehoškolskýchvýsledkoch,nemámožnosťpravidelnesasnímkontaktovať,dokonca
je problém aj s telefonickým kontaktom.

11. Navrhovateľ žiadal upraviť jeho styk s maloletým F. F. tak, že bude mať právo sa stýkať každý

tretí kalendárny víkend v sobotu od 8.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že si vyzdvihne maloletého
v mieste bydliska matky, ďalej mal záujem o styk s maloletým počas letných prázdnin a tak, aby
mohli absolvovať spoločnú dovolenku, ďalej mal záujem o styk s maloletým na Vianoce a na Nový
rok a rovnako Veľkonočnú nedeľu. Navrhoval, aby matka bola povinná v určenom čase pred svojím
bytom alebo na dohodnutom mieste riadne pripraveného maloletého odovzdať otcovi a ten je povinný

v určenom čase, na tom istom mieste, odovzdať dieťa matke. Ďalej žiadal, aby matka bola povinná ho
informovať o zdravotnom stave a o študijných výsledkoch každé dva týždne.

12. Procesný súd z vyjadrenia matky k návrhu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom zisťuje, že
odporkyňa s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasí. Odporkyňa vo vyjadrení často zdôrazňuje

osobné nezhody s navrhovateľom, to že nereagoval na SMS, že či ide o nejaké špekulácie, reaguje na
znalecký posudok vypracovaný v Spišskej Novej Vsi a pod.13. V priebehu celého konania matka zdôrazňovala, že medzi navrhovateľom a synom nie je vytvorený
vzťah, nie sú vytvorené citové väzby, ďalej zdôrazňovala to, že maloletý odmieta otca a v poslednej fáze
pojednávania zdôrazňovala aj to, že ona je t. č. tehotná, jej manžel je v zahraničí, má ďalšie maloleté

dieťa a že ona nie je schopná zabezpečovať styk otca s maloletým tak, ako to bolo v tzv. prechodnej fáze,
keď súd poskytol účastníkom isté prechodné obdobie počas ktorého sa mal stretávať otec s maloletým
na verejných priestranstvách alebo v obchodným centrách. Matka poukazovala nielen na tehotenstvo,
na to, že je sama, ale aj na skutočnosť, že má pracovnú pozíciu, ktorá je náročná, ďalej zdôrazňovala
to, že cestuje zo Ž. do F. a realizovať styk cez víkendy nie je vždy možné, pretože hokeju sa venuje

maloletý naplno a teda nie je vytvorený časový priestor na takéto stretávania.

14. Na pojednávaní dňa 31.10.2019 bol medzi účastníkmi dohodnutý istý predbežný spôsob stretávania
sa otca s maloletým F., ktorý mal prebiehať každý prvý a tretí piatok v mesiaci v čase od 17.30 hod. do
19.30 hod. za prítomnosti matky v F. Q. E. P.. Takýto priebeh stretávania mal platiť do 11.02.2020, kedy
bolvytýčenýďalšítermínpojednávaniaakedysúdočakával,akýbudevýsledoktejtopredbežnejdohody.

15. V priebehu ďalšieho pojednávania predložila matka protinávrh, ktorým žiadala zvýšenie výživného
na maloletého F. zo sumy 150,- € na sumu 200,- €. Žiadala, aby tento návrh bol prejednaný v spoločnom
konaní týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletým F..

16. Matka v protinávrhu podrobne vyčíslila náklady, ktoré má v súvislosti so zabezpečením potrieb
maloletého F. z hľadiska stravovania, oblečenia, školských povinností a záujmových povinností v
hokejovom klube. Matka riadne zdokladovala svoj príjem na úrovni cca 1.400,- € až 1.500,- € mesačne.

17. Svoje príjmy riadne zdokladoval aj navrhovateľ, ktorému sa má zvýšiť výživné, pričom dokladoval,

že jeho príjmy sú približne na úrovni, keď bola vykonaná posledná úprava, ďalej zdôraznil, že sa oženil
a že má od t. č. ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

18. Na ďalšom pojednávaní, dňa 11.02.2020, obe strany, teda navrhovateľ aj odporkyňa, deklarovali
nespokojnosť s priebehom stretávok, ktoré sa uskutočnili, resp. mali uskutočniť v priebehu prechodného

obdobia od októbra 2019 do februára 2020.

19. Otec ako navrhovateľ trval na podanom návrhu, bol ochotný pristúpiť istým spôsobom aj na
modifikáciu návrhu, zo strany matky bola deklarovaná opäť situácia, že maloletý nemá záujem o
stretávaniesasotcom,žiadalanávrhzamietnuťvplnomrozsahu,zdôrazňovala,ženamaloletéhotakéto

stretnutia nevplývajú pozitívne, dokonca tvrdila, že ho tieto psychicky vyčerpávajú, nie je schopný sa
sústrediť v škole, načo poukázala učiteľka príslušného gymnázia. Matka tvrdila, že si maloletý zhoršil
známky a že zistila aj v domácom prostredí zmenu v správaní maloletého. Zdôrazňovala ďalej, že jej
manžel je v zahraničí, ona je tehotná a nie je v jej silách zabezpečiť tieto stretnutia, aj keď sa o to snaží,
no nedarí sa jej to aj pre nezáujem maloletého.

20. Pokiaľ ide o protinávrh, trvala na úprave výživného vo výške 200,- mesačne.

21. Otec trval na podanom návrhu, nesúhlasil s opisom situácie tak ako to opisuje mama dieťaťa, keď
popisuje situáciu pri stretávaní sa otca s maloletým za prítomnosti matky. Vyslovil presvedčenie, že

odporkyňa robí všetko preto, aby mu bránila v styku s maloletým a robí to postupnými krokmi. Vyjadril
súhlas s tým, že sa bude zúčastňovať aj v stretávaní sa s maloletým aj na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny, je ochotný zúčastňovať sa sedení u psychológa s cieľom zlepšovať vzájomné vzťahy.

22. Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení výpovede navrhovateľa, odporkyne, po

vyjadrení sa procesného opatrovníka, po oboznámení sa s písomnými materiálmi, ktoré boli súdu
doložené v priebehu konania zistil, že od poslednej úpravy došlo ku zásadnej zmene pomerov medzi
účastníkmi konania, ďalej na strane maloletého a to tak v časti potreby nanovo upraviť styk otca s
maloletým, ako aj v časti výživného. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, posledná úprava bola na
základe rodičovskej dohody pri rozvodom konaní, dohoda bola zo dňa 15.03.2011 a dnes je už zrejmé,

že táto dohoda sa nedodržiava a preto je potrebné upraviť styk otca s maloletým novým spôsobom.

23. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.24. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd poukazuje na ust. § 28 ods. 1
Zákona o rodine, kde je uvedené, že súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa,

25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

26. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinností vykonáva jeden z rodičov, ak druhý
z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v
prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

27. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

29. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zmene maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

30. Procesný súd preto v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku I. a II.

31. Súd je toho názoru, že takto upravený styk je v záujme maloletého dieťaťa z hľadiska jeho citových
potrieb, z hľadiska jeho budúceho fyzického a psychického vývoja.

32. To, že matka maloletého je t. č. tehotná, že jej manžel pracuje v zahraničí, že má ďalšieho syna,

že má náročné povolanie a že fyzicky nezvláda možnosť zabezpečovať stretávanie otca s maloletým
osobne, nemôže byť na ťarchu a na ujmu práv otca a maloletého na vzájomný styk.

33. Procesný súd, aj v zmysle doporučení psychológa, bol dostatočne ústretový, navrhoval účastníkom
rôzne riešenia, no v podstate všetky riešenia stroskotali na tom, že matka nie je t. č. schopná fyzicky a

časovo zabezpečovať tieto stretnutia. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti I.

34. Rovnako v tomto bode je súd presvedčený, že otec, ktorý si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť,
zaujíma sa o syna, má právo byť informovaný o zdravotnom stave svojho syna, o jeho školských
výsledkoch, o prípadne všetkých iných dôležitých okolnostiach zo života maloletého.

35. Súd zároveň rozhodol o protinávrhu matky na úpravu výživného na maloletého syna zo sumy 150,- €
na sumu 190,- € po zistení zárobkových pomerov oboch rodičov, pričom súd konštatuje, že ku zásadnej
zmene, teda ku zvýšeniu príjmov došlo najmä na strane odporkyne - matky, ktorá v kariérnom raste
postúpila na významnú vedúcu funkciu v Meste F.. Súd zároveň zamietol protinávrh matky nad sumu

190,- €, keďže je toho názoru, že suma 190,- € je t. č. primeraná možnostiam a schopnostiam otca
maloletého, pričom prihliadol, že otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, rovnako ako aj
matka, ktorá je naviac t. č. tehotná a čaká narodenie ďalšieho dieťaťa.36. Súd zároveň vyčíslil dlžné výživné za mesiace január až marec 2020 v sume 120,- €, ktoré povolil
odporcovi - otcovi splácať spolu s bežným výživným po 10,- mesačne až do úplného vyrovnania dlžnej
sumy, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc mesiacom apríl 2020.

Súd priznal nárok matke na úpravu výživného až po podaní protinávrhu, teda od mesiaca január 2020.

37. Súd je toho názoru, že aj keď pomery otca sa z hľadiska príjmov výrazným spôsobom nezmenili,
otec sa oženil, má inú vyživovaciu povinnosť, predsa sú tu na strane maloletého významné nákladové
položky, najmä na zabezpečenie jeho športových aktivít, v ktorých sa prezentuje významným spôsobom

a ktoré sú mu iste ku prospechu.

38. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
39. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

40. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

41. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

42. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (52 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP“/)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)