Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Antónia Kandravá

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/102/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419200820
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8419200820.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. F. F.,
A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny O., dieťa rodičov: matky G. F., A.. XX.X.XXXX, W. Ž. XXX, XXX XX Ž., právne zastúpenej
advokátkou JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, so sídlom Francisciho 3288, 058 01 Poprad a otca F. F., A..

XX.X.XXXX, W. L.. X. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou Dunčkovou,
so sídlom Zimná 35, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o zmenu výživného a úpravy styku, o odvolaní
matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3P/61/2019-147 zo dňa 13.3.2020, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy styku otca s maloletým F. a výživného pre maloletého F..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok vydaný v konaní 4C/141/2010 zo dňa 15.03.2011
v časti rodičovskej dohody takto:
I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým F. F. každý tretí týždeň v mesiaci v nedeľu v čase
od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že otec si vyzdvihne maloletého F. v byte matky
v stanovenú hodinu a v stanovenú hodinu ho matke vráti v mieste jej bydliska.

Otec je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletým počas Vianoc, t. j. dňa 24.12. od 8.00 hod. do 13.00
hod., na Nový rok 01.01. od 13.00 hod. do 17.00 hod. a na Veľkonočnú nedeľu od 13.00 hod. do 20.00
hod. tak, že otec si ho vyzdvihne v mieste bydliska matky v stanovenú hodinu, strávi s ním stanovený
čas bez prítomnosti matky, v stanovenú hodinu ho vráti v mieste bydliska matky.
Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
II. Matka je p o v i n n á mesačne písomne informovať otca o školských výsledkoch maloletého, o

jeho zdravotnom stave, prípadne o iných dôležitých okolnostiach zo života maloletého, vždy do 5. dňa v
nasledujúcom mesiaci (pokiaľ ide o školské výsledky, tie si môže vyhľadať otec na elektronickej žiackej
knižke, ak mu matka poskytne prihlasovacie heslá).
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 190,- € vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, až do zmeny pomerov, od podania protinávrhu, t. j. od mesiaca
január 2020.

Nad rámec sumy 190,- € súd protinávrh matky zamieta.IV. Dlžné výživné za mesiace január až marec 2020 v sume 120,- € súd p o v o ľ u j e odporcovi - otcovi
splácať spolu s bežným výživným vo výške 10,- € mesačne, až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, pod

stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc mesiacom apríl 2020.

V Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že maloletý F. pochádza z manželstva rodičov,

ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp.zn. 4C/141/2010 zo
dňa 15.03.2011, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom nebol upravený.
Súd konštatoval, že k narušeniu vzťahu otca a maloletého došlo po podaní návrhu matky na udelenie
súhlasu k zmene priezviska maloletého F. F. na priezvisko F.. V súčasnosti maloletý odmieta otca.
Otec nemá informácie o zdravotnom stave, o školských výsledkoch syna, nemá možnosť pravidelne
sa s ním kontaktovať, ani telefonicky. Matka zdôrazňovala osobné nezhody s otcom maloletého, jeho

nereagovanie na SMS. Zdôraznila, že medzi otcom a maloletým nie je vytvorený vzťah, nie sú vytvorené
citové väzby. Súd v priebehu konania dohodol istý predbežný spôsob stretávania sa otca s maloletým
F. každý prvý a tretí piatok v mesiaci v čase od 17.30 hod. do 19.30 hod. za prítomnosti matky v F. v
obchodnom centre MAX s tým, že takýto priebeh stretávania mal platiť do 11.02.2020. Na pojednávaní
dňa 11.02.2020 rodičia deklarovali nespokojnosť s priebehom stretávania. Matka vyčíslila náklady, ktoré

mávsúvislostisozabezpečenímmaloletéhoF.zhľadiskastravovania,oblečenia,školskýchpovinnostía
záujmových povinností v hokejovom klube. Svoj príjem zdokladovala na úrovni cca 1.400,- eur až 1.500,-
eur mesačne. Súd argumentoval, že svoje príjmy riadne zdokladoval aj otec maloletého, ktoré príjmy
sú približne na úrovni, keď bola vykonaná posledná úprava s tým, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Vo vzťahu k výživnému prijal súd záver o zvýšení výživného zo sumy 150,- eur na sumu

190,- eur po zistení zárobkových pomerov oboch rodičov, pričom konštatoval, že k zásadnej zmene,
teda k zvýšeniu príjmov došlo najmä na strane matky, ktorá v kariérnom raste postúpila na významnú
funkciu v Meste F.. Dlžné výživné za obdobie január až marec 2020 v sume 120,- eur, ktoré povolil otcovi
splácať spolu s bežným výživným po 10,- eur mesačne a konštatoval, že priznal nárok matke na úpravu
výživného až po podaní protinávrhu, teda od mesiaca január 2020.

4. Napadnuté rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanoveniami § 26, § 28 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 3, 4,
5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“).

III. Obsah odvolania matky a otca a vyjadrení k odvolaniam

5.Protirozsudkupodalaodvolaniematka.Matkanavrhlanávrhotcavplnomrozsahuzamietnuťazmeniť
napadnutý rozsudok v časti výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou
250,- eur mesačne od januára 2020 s tým, že dlžné výživné otec zaplatí spolu s bežným výživným v

splátkach vo výške 30,- eur mesačne. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne po vecnej aj po
právnej stránke, ktoré nevychádza z objektívne zisteného stavu veci a vykonaného dokazovania vo veci,
rozsudok nie je podľa jej názoru dostatočne odôvodnený, čím je matke reálne odňatá možnosť riadne
argumentovať a riadne zdôvodniť svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku. Súd dôsledne nepreveril
príjmy otca. Príjmy a výdavky otca maloletého v napadnutom rozhodnutí absentujú. Uviedla, že otec

maloletého v roku 2016 zakúpil spolu s jeho manželkou nehnuteľnosti v kat. území S., k nehnuteľnostiam
jezriadenézáložnéprávonazákladezmluvyozáložnomprávekúveruvprospechSLSP,a.s.Namietala,
že v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení výživného v bodoch 17. až 35. absentuje akákoľvek
zmienka o tom, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o výške výživného, keď súd prvej
inštancie neobsiahol do napádaného rozsudku údaje o predložených listinách, a to daňové priznania

otca za roky 2017, 2018, 2019 a 2020, neuviedol príjmy a výdavky otca. Otec je vyučený v odbore, v
ktorom nemusí vykonávať prácu iba v mieste svojho bydliska, pokiaľ tu dosahuje nízky príjem ako sám
deklaruje. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné a to
pre výrazný negatívny postoj maloletého F. k otcovi, pričom na túto skutočnosť matka poukazovala v
priebehu celého konania, s čím sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Matka navrhovala postupnú

prípravu maloletého F. na styk s otcom, avšak navrhnutá forma realizácie stretávania sa sa ukázala ako
nerealizovateľná pre odmietavý postoj maloletého, a preto bola predčasne ukončená, pričom priebeh
stretávania matka podrobne súdu prvej inštancie popísala v písomnej správe o priebehu stretnutia
16.1.2020, ktorej závery súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v napádanom rozhodnutí neuvádza.Pokiaľ ide o uloženie informačnej povinnosti matke, matka namieta, že uvedené nebolo potrebné
ukladať, nakoľko matka vždy formou SMS správ informovala o zdravotnom stave syna. Výrok rozsudku
považuje za nevykonateľný. Súd nebral do úvahy skutočnosti tvrdené matkou, že maloletý má presne

stanovený tréningový hokejový plán, ktorý je 2-fázový, pričom v dňoch ako sobota a nedeľa sa maloletý
zúčastňuje ligových hokejových zápasov, na ktorých prítomnosť maloletého je závislá i od toho, ako ten-
ktorý hráč dodržiava tréningový proces a súvisiacu disciplínu. Preto nedeľa nie je vhodná pre stretnutie
otca so synom. Z uvedeného dôvodu je takto formulovaný I. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie nerealizovateľný.

6. Proti rozsudku podal odvolanie otec proti výrokoch o výživnom. V odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy všetky skutočnosti uvedené
a preukázané otcom v konaní, že jeho príjem sa oproti roku 2011 zhoršil. Otec nespochybnil výdavky
na maloletého F. vyplývajúce z jeho veku, považuje ich za odôvodnené, avšak výdavky vo výške, aké

však uviedla matka, nezodpovedajú odôvodneným potrebám maloletého, ale možnostiam a životnej
úrovni, ktorú má matka a na ktorej má maloletý F. právo sa podieľať. Iba deklarované výdavky na výstroj
predstavujú v priemere sumu viac ako 280,- eur mesačne, čo je suma, ktorú nemožno považovať za
odôvodnenú z potrieb z hľadiska potrieb 12-ročného dieťaťa. Výdavky súvisiace s hokejom je určite
možné zakúpiť aj za nižšiu sumu. Otec navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku III., IV. a V. a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadreniach k odvolaniu otca a matky uviedol, že odporučil by súdu postupné
budovanie vzťahu maloletého dieťaťa s otcom, udržiavanie telefonického kontaktu, kde bude stanovený
deň a hodina, kedy sa bude otec so synom kontaktovať. Zvýšenie výživného je v prospech maloletého.

8. Matka vo vyjadreniach k odvolaniu otca zdôraznila, že dostatočne výchovne pôsobila na syna, aby sa
s otcom stretával. Zotrvala na argumentácii, že otec maloletého neprejavil skutočný záujem o maloletého
syna.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že toho času nemá s maloletým fakticky žiaden vzťah,
pričom jeho náklonnosť voči dieťaťu je vždy rovnaká. Maloletý má voči nemu aktuálne averzný postoj z
dôvodov, ktoré sám nevie popísať. Zdôraznil, že komunikácia s matkou je ťažká. Maloletého naposledy
videl 3.12.2019 pred obchodným centrom MAX v aute.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolania boli
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329

ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolania rodičov sú dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody uvedené v odvolaniach oboch odvolateľov
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil existenciu dôvodov pre zmenu rozsahu výživného
a zmenu úpravy rozsahu styku, ako aj uloženia povinnosti matky písomne informovať otca o školských

výsledkoch, zdravotnom stave a iných dôležitých okolnostiach maloletého.

12. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými
zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky oboch odvolateľov, odvolací súd uvádza, že
preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorá znemožňuje odvolaciemu súdu jeho

vecnú správnosť, resp. nesprávnosť, zároveň odvolací súd považuje skutočný stav za nedostatočne
zistený pre rozhodnutie vo veci. Svoje konštatovanie zdôvodňuje odvolací súd nasledovne.13. Vo vzťahu k výživnému vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní odvolací súd konštatuje, že obaja
odvolatelianesúhlasiasostanovenouvýškouvýživného.Každýznichpovažujevýživnézanedostatočne
zdôvodnené majúc za to, že závery súdu o stanovení výšky zvýšeného výživného nemajú základ vo

vykonanom dokazovaní. Podľa matky súd nedostatočne a nesprávne zhodnotil oprávnené potreby
maloletého a dôsledne nezistil reálne príjmy, možnosti a schopnosti otca. Otec považuje sumu 190,- eur
určenú súdom prvej inštancie za neprimeranú.

14. Súd prvej inštancie konštatuje, že k zásadnej zmene pomerov došlo najmä na strane matky, ktorá

v kariérnom raste postúpila na významnú vedúcu funkciu v Meste F.. Prihliadol na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť otca maloletého, rovnako matky. Uvedeným konštatovaním je právne odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do určenia vyživovacej povinnosti otca, vyčerpané.

15. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na
strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast
nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a

pod.

17. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a
to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť
o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie

oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo
majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká.

18. Za nedostatočné možno považovať vyhodnotenie a zistenie skutočného stavu veci k

oprávneným výdajom maloletého dieťaťa, vyžaduje sa v rozhodnutí špecifikácia posúdenia výdajov
oprávnených, ktoré boli predložené matkou s posúdením otázky primeranosti, nevyhnutnosti prípadnej
nadštandardnosti výdajov, ktorá sa môže premietnuť do rozsahu zvýšenia výživného tak, aby to
zodpovedalo základným kritériám. Pri špecifikácii nákladov predložených matkou sa vyskytla otázka
oprávnenosti nákladov súvisiacich s hokejom. V tejto časti bude potrebné sa venovať presnejšej

špecifikácií týchto nákladov. Tieto výdaje je možné považovať vždy za dôvodné v tom rozsahu, v
akom sú schopní obaja rodičia uspokojovať potreby svojho dieťaťa nad rámec tých nevyhnutných
potrieb. Vždy je to spojené s možnosťami a schopnosťami aj povinného rodiča, pokiaľ sa to má odraziť
vo výške zvýšeného výživného. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, ktoré náklady a v akej miere sú
následneprimerané,odôvodnenéaoprávnené.Jetrebasúhlasiťsodvolateľkou,ževtejtočastipostráda

rozhodnutie súdu prvej inštancie náležité a potrebné odôvodnenie, ktoré súd nepovažuje za potreby
dôvodné pre výživu maloletého dieťaťa.

19. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné,
potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch

maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia
s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne
preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.20. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane povinného rodiča, súd prvej inštancie nedostatočne zistil
možnosti a schopnosti povinného rodiča. Konštatuje, že pomery otca sa z hľadiska príjmov výrazným
spôsobom nezmenili, otec sa oženil, má inú vyživovaciu povinnosť, predsa sú tu na strane maloletého

významné nákladové položky, najmä na zabezpečenie jeho športových aktivít, v ktorých sa prezentuje
významným spôsobom a ktoré sú mu iste k prospechu.

21. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva nedôsledné vyrovnanie sa súdu so zistením možností a
schopností otca tak, aby bol zistený reálny príjem otca a aké sú jeho majetkové pomery a aká je jeho

životná úroveň. V prípade, ak otec vykonáva činnosť ako samostatne zárobková činná osoba, je povinný
vyrovnať sa s aplikáciou ustanovenia § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Náležite sa musí vyhodnotiť aj
otázka spolu žijúcich osôb, zistiť jeho majetkové pomery.

22. Absentuje aj zistenie pomerov na strane matky, jej životná úroveň, následne sa musí vyhodnotiť
otázka osobnej starostlivosti matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na

plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na
úhrade výdajov maloletého, ktoré sú oprávnenými. Maloletý je žiakom základnej školy, žije v spoločnej
domácnosti s matkou, tá uhrádza všetky plnenia súvisiace s bývaním, chodom domácnosti, a teda je
preto spravodlivé, že na maloleté dieťa pripadá pomerná suma týchto nákladov súvisiacich s bývaním,
chodom domácnosti, ktoré je potrebné akýmsi spôsobom vyčísliť a určiť mieru ich primeranosti.

23. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa vyrovnať s kritériami určenia vyživovacej
povinnosti otca tak ako mu to ukladá Zákon o rodine.

24. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o úprave styku konštatuje odvolací súd rovnako

nepresvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia. Skutočný stav považuje za nedostatočne zistený pre
rozhodnutie vo veci samej.

25. Styk otca s maloletým mal prebiehať podľa rodičovskej dohody, ktorá však s odstupom času nebola
dodržiavaná. V súčasnosti je styk otca s maloletým Petrom problematický. Maloletý otca odmieta,

nemá záujem sa s ním stretávať. Otec argumentuje, že v minulosti prebiehalo stretávanie relatívne
bezproblémovo, avšak postupne sa styk zhoršoval a definitívne došlo k zhoršeniu v čase podania
návrhu matkou na zmenu priezviska, s ktorým otec nesúhlasil. Matka argumentuje tým, že maloletému v
stretávaní s otcom nebráni, avšak poukazuje na negatívny vzťah maloletého vo vzťahu k otcovi. Tvrdí, že
otec sa o syna dlhodobo nezaujímal a zastáva názor, že je potrebná postupnosť v stretávaní sa s otcom.

26.Zobsahuspisuvyplývakonfliktnývzťahmedzirodičmi,ktorísanevediavzájomnedohodnúťovýkone
rodičovských práv a povinností, obaja rodičia majú rozdielne názory na otázku styku tak, aby bol v
záujme ich spoločného syna. Prejedávaná vec indikuje existenciu problematického vzťahu otca a syna a
neschopnosť rodičov vzájomne sa dohodnúť. Obaja rodičia majú rozdielne názory na rozsah styku tak,

aby bol v záujme ich spoločného syna. Súd prvej inštancie navolil predbežné stretávanie otca so synom,
ale jeho výsledok sa nepremietol do úvah sudu o zmene styku. Absentuje vyrovnanie sa s konfliktom
rodičov a prijatie opatrení na jeho vyriešenie v záujme maloletého syna.

27. Na Okresnom súde Kežmarok v konaní pod sp.zn. č.k. 5P/53/2017 o zmenu priezviska boli

vypracované dva znalecké posudky. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne F.. U. Č. č. 34/2018
vyplynulo, že znalkyňa zistila u maloletého F. výrazne negatívne postoje voči osobe otca, ktoré nevníma
ako výlučne vlastnú skúsenosť s otcom. Maloletý F. pozoruje postoje rodiny, ktorá ho utvrdzuje v tom,
že osoba otca a jeho prítomnosť nie je prítomná, dôležitá a ani žiaduca. Vzťah k otcovi hodnotí ako
potlačený, málo pestovaný. Vzťah otca k maloletému dieťaťu zhodnotila, že je pozitívny a citovo sýtený,

je úprimný. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne F.. O. Š. č. 11/2019 vyplynulo, že vzťah dieťaťa
k ocovi je možné hodnotiť ako celkovo neutrálny, vecnejší aktuálne až emočne negatívne sýtený, čo
priamo súvisí s danou vecou. Voči otcovi pociťuje hnev a bezmocnosť, pretože otca vníma ako zdroj
jeho problémov s priezviskom. Opísala ďalej vzťah maloletého k otcovi, príčiny, pre ktoré môže byť
tento vzťah s otcom narušený, citový vzťah otca hodnotila k maloletému ako pozitívny. Otec má záujem

podieľať sa na výchove svojho syna.

28. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa,
ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, akoaj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné
pomery, a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým opäť záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo
najextenzívnejšie. Súd musí vyhodnotiť postoj maloletého, jeho názor. Žiadne úvahy v tomto smere nie

sú obsiahnuté ani v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, ako už bolo konštatované vyššie.

29. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie uznesením č.k.
21CoP/102/2020-233 zo dňa 10.9.2020, ktorým upravil stretávanie otca s maloletým každý tretí
kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod., prostredníctvom Skype každý utorok

v čase od 17.00 hod. do 17.30 hod., s limitáciou do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 3P/61/2019. Apeluje na otca, aby citlivo pristupoval k synovi a jeho
správaniu a prejavom. Snažil sa ho vypočuť, bol trpezlivý. Matka musí rovnako pomôcť synovi nastaviť
sa na kontakt s otcom, uvedomiť si, že obaja rodičia nesú zodpovednosť za stratu a rozpad rodiny.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť prístup oboch rodičov vo vzťahu k maloletému

F. v zmysle stretávania upraveného odvolacím súdom neodkladným opatrením. Rovnako bude
vyhodnocovať, ako rodičia spolu kooperovali, prípadne, ktorý z rodičov bránil spoločnej komunikácii.

31. Zároveň prvoinštančný súd zváži potrebu uloženia výchovného opatrenia za účelom zlepšenia
rodinnej situácie v komunikácii rodičov, na ktorej je potrebné pracovať za súčinnosti odborníkov a prístup

rodičov k uloženým opatreniam bude súd sledovať a vyhodnocovať. Následky ich konania môžu byť tak
vyhodnotené v ich prospech, resp. v ich neprospech .

32. Čo sa týka ďalšej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním - uloženia
povinnosti matky písomne informovať otca o školských výsledkoch, zdravotnom stave a iných dôležitých

okolnostiach maloletého, odvolací súd poukazuje na nevykonateľnosť tohto výroku z dôvodu, ako ho súd
prvej inštancie určil. Z výroku rozsudku musí byť zrejmé, aké konkrétne informácie má matka podávať
(zdravotný stav, výsledky v škole, záujmové aktivity, ostatné podstatné záležitosti týkajúce sa maloletého
dieťaťa, kto je pediatrom dieťaťa, mimoškolské aktivity, nakladanie s majetkom maloletých detí),
frekvenciu informačnej povinnosti, spôsob plnenia informačnej povinnosti (napr. povinnosť informovať

písomne, formou SMS správ, emailom, elektronicky). Čo sa týka uloženia povinnosti matke, tu bude
povinnosťou súdu prvej inštancie presne konkretizovať, aké konkrétne informácie má matka podávať,
frekvenciu informačnej povinnosti, spôsob plnenia informačnej povinnosti.

33. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci a v dôsledku toho vec nesprávne právne

posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v napadnutých výrokoch, vrátane závislých výrokov (§
389 ods. 1 písm. b, c) CSP) a pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), a to aj vo vzťahu k návrhu otca na náhradu
zavinených trov konania za zmarené pojednávanie dňa 26.9.2019.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.