Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202673
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8818202673.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcov: 1. E. H., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. H.. E. T. XXX/X, XXX

XX H. E., 2. J. H., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. H.. E. T. XXX/X, XXX XX H. E., proti žalovanému: Silverside, a.
s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpený: Mgr. Hana
Kulíšková, advokátka, Klariská 7, 811 03 Bratislava 1, IČO: 42 267 285, o určenie neplatnosti dohôd o
zrážkach zo mzdy a o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v 1. rade na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č.
413068279zodňa23.05.2017uzavretámedzižalobcomv1.radeažalovanýmjeneplatná, zamieta.

II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017
uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným je n e p l a t n á .

III. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade na určenie, že zmluve o úvere č. 413068279 zo dňa 23.05.2017
uzavretámedzižalobcomv1.a2.radeažalovanýmpremnožstvoneprijateľnýchpodmienokjeneplatná,
z a m i e t a .

IV. Žalovaný má voči žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.

V. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi
žalobcom 1. a žalovaným je neplatná. Zároveň aby určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej

zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom 2. a žalovaným je neplatná. Zároveň
sa domáhali určenia, že zmluva o úvere č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcami a
žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná.

2. Žalobcovia sa podaným návrhom zároveň domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd
určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.05.2017 zo
zmluvy č. 413068279 uzavretej medzi žalobcom 1. a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej

o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 23.05.2017 zo zmluvy č. 413068279 uzavretej medzi žalobcom 2. a žalovaným do
právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu
1. Z. I. X., H. H. X. XXX, XXX XX X., M.: XX XXX XXX je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zomzdy uzavretej medzi žalobcom 1. a žalovaným. Zamestnávateľ žalobcu 2. H. E., N..H.., H. H. E.Á. W.
X,XXX XX Y. Y., M.: XX XXX XXX je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi
žalobcom 2 a žalovaným.

3. Uznesením č. k. 11Csp/141/2018-16 zo dňa 15.10.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie vo
vzťahu k žalobkyni a to tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 23.05.2017 zo zmluvy č. 413068279 uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň

uložil žalovanému povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne v 2. rade H. E., N..H..,
H. H.I. E. W. X,XXX XX Y. Y., M.: XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle
predmetnejdohodyozrážkachzomzdy,doprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejoneplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Návrh žalobkyne v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne v 2. rade H. E., N..H.. zamietol. Rozhodol, že toto neodkladné
opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy,

ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11Csp/141/2018. Návrh na vydanie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade zamietol.

4. Voči uzneseniu o vydaní neodkladného opatrenia podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací súd uznesením č. k. 4Co/8/2019-164 zo dňa 12.02.2019, ktorým potvrdil uznesenie vo všetkých

vyššie uvedených výrokoch.

5. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že so žalovaným uzavreli úverový právny úkon, ktorý sa
stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú
spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 413068279 zo dňa 23.05.2017. Považujú zmluvu za

problematickú nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, a pod.). Súčasťou
typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu 2. o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by im uložilo

povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy žalobcu 2. bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku
dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy
žalobcovia považujú za neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ, zdôrazňujú, že text
článku 111. bod 3. je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou
súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 OZ), nie je v nej označený

platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej
čiastky na zaplatenie vyjadrenej v EUR, avšak následne je dojednané aj na ostatné príslušenstvo
vyplývajúce zo Zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Teoreticky preto podľa ich názoru môže žalovaný
vykonávať zrážky zo mzdy žalobcov donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonávanie
zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného.

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považujú za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s
medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre
rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora európskej
únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a
predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa ČI. čí. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 115, 2008„ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Ide
o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad ich majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa,
ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia môjho

majetku navrhovateľa nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo
právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok,prípadneplnenívrozporeskogentnýmiustanoveniamizákona.Takýtoinštitútsatakdostáva
do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie (viď. odôvodnenie nižšie) a ČI. 7 Ústavy SR (rozpor
medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ

v slabšej pozícií z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich
rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a
dôvodnosť ex offo ochrany. „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide ovyjednávaciu silu, ako aj o úroveň, informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah." (rozsudok
z 27. Júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. 1-1491, bod

25),(rozsudok C-24/98 zo dňa 87.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol „V
bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že
účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli
pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý
charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby

advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa
proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takýchto sporoch sami, existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených
podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa
vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu." (C-429/05 Godard, bod

61) „1. Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného
rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú
nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej

medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. 2. Článok 6 ods. 1
smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je
článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 a prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov
a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Reak Decreto Legislativo 1/2007 por el clue se aprueba
el texto refundido de la Ley General para la Defebsa de kis Costumidores y Usuarios y otras leyes

complementarias) zo 16. Novembra 2007, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky." (rozsudok
C-618/10, Banco Espanol) „Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia
práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej
úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je

v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie
legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom." (rozsudok C-106/77, immenhal). Podľa ČI. 6
ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva

bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok." Podľa ČI. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." Podľa ČI. 169 ods. 1

Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi ČI. 153 ods . 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva )„ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti o hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov." Podľa ČI. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi

účastníkmi ČI. 249 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne ČI. 189 ods. 3 Zmluvy
o založení EHS ) „ smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom
na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa vol'ba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym
orgánom." Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti
Deutsche Tradax GmbH bod 26 „ avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť

výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia,
všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány
členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho
práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu
(v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo

vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189".
Podľa rozsudku Súdneho dvora (OS) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1193 Teodoro Waner Miret proti
Fondo de Garantia Salarial body 20,21 po tretie, je potrebné pripomenúť, že keď sa vykladá a aplikuje
vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahusplniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v prípade
106/89 Marleasing v La Comercial Internacional de Alimentación (1990) ECR 1-4135, bod 8, pri použití
vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd

je povolaný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby
dosiaholcieľsledovanýsmernicouvsúladesodsekom3článku189Zmluvy.Zásadavýkladuvsúladeso
smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, ako v prejednávanej veci, či
skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spíňajú požiadavky príslušnej smernice." Podľa rozsudku
Súdnehodvora(ES)voveciC-240/98zodňa27.6.2000OcéanoGrupoEditorialSAprotiRocióMurciano

Quintero „ cie /' Článku 6 Smernice ( 93/ 13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok." Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05
zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 25 „ systém ochrany
zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah." (rozsudok z 27.júna 2000, Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, C240/98 až 6244/98, Zb. s. 14941, bod 25). Podľa rozsudku Súdneho dvora
(ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elsia Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod
26 „ tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy." (rozsudok Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27) Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci
C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 27 „ na
základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice,

teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie
k splneniu cieľa stanoveného v jej článku7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov." (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný,
bod 28, ako aj z 21. Novembra 2002, Cofidis, 6479/00, Zb. s. 110875, bod 32) Podľa rozsudku

Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro
Móvil Milenium SL bod 38 „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú
smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom." Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci

C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erszébet Sustikné Györfi bod 43 „vnútroštátnemu
súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice
(93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 toto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje,
zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej
oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou

vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať
ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti." Vzhľadom
na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica
93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s

vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem
verejného poriadku (rozsudok Asturvom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52). (uznesenie C-76/10,
POHOTOVOSŤ/Korčovská). Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so

zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom,
ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne

ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ 076/
10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskejj. S využitím komparatívnej metódy poukazujú na rakúsku právnu
úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 Zákona z 8. Marca
1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotřebitel'a (Zákon na ochranu spotrebiteľa)(Spol.zák. č. 140/1979) naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák. 1. Na veci máme naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu

v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo
do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, ledo
91/2006). Taktiež prelomovo navrhujeme určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je
danázvyššieuvedenýchdôvodovtým,ževeriteľoviumožňujesvojvoľnéurčenievýškydlhuapostihnutie

majetku. Žalovaný dojednal podmienku , že „ Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 725620550 (ďalej len „Zmluva") vo výške 7.769,40 EUR predstavujúcej
istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo
Zmluvy alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými
nárokmi, napríklad zmluvná pokuta (ďalej aj „Pohľadávka"). Ďalej si žalovaný dojednal podmienku , že
„AkDlžníkzmenívpriebehusplácaniapohľadávkyVeriteľazamestnanie,potomjepovinnýpredložiťtúto

Dohodu o zrážkach zo mzdy aj ďalšiemu svojmu zamestnávateľovi (respektíve platiteľovi iného príjmu).
Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej
sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej
súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Dôkaz : Rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach, č. k. 5 Co/544/2013 Dávame súdu do pozornosti Nález ÚS SR, sp. zn.: 111. ÚS 107/07

v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne
princíp právnej istoty (ČI. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť
práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. 1. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a
ll. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (11. ÚS

243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti
pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú
náležitosť,ktoroujejasneazrozumiteľnevyčíslenýrozsahzáväzkudlžníka,atiežneobsahujeoznačenie
platiteľa mzdy, a preto je podľa názoru žalobcov dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne
neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Žalobcovia tiež chceme poukázať na skutočnosti

že sme Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísali so žalovaným súčasne so Zmluvou o úvere. Podľa nášho
názoru, je ustanovenie Zmluvy o úvere ČI . 111 . bod 2 .: „ Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver
v prípade .... " v rozpore s ustanovením Dohody o zrážkach zo mzdy čl . 11 . bod 1 .: „ Veriteľ má
voči Dlžníkovi 11 pohľadávku ..... . Z uvedeného logicky vyplýva , že uzavretím Zmluvy o úvere medzi
žalobcami a žalovaným ešte nemuselo dôjsť aj k čerpanie úveru, avšak žalovaný už v uzavretej Dohode

ozrážkachzomzdymalvočinámpohľadávku.Žalobcoviauvádzame,žeuzatvoreniedohodyozrážkach
zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov medzi dodávateľmi (veriteľmi) a spotrebiteľmi
(dlžníkmi) vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky,
pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Spotrebiteľské
právne vzťahy sú charakteristické tým, že ich účastníkmi sú subjekty, ktoré si v zásade nie sú rovné.

Dodávateľ ako profesionál disponuje znalosťami a možnosťami, ktoré spotrebiteľ ako laik nemá a
práve z tejto úvahy vychádza zvýšená miera ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany a značný katalóg
povinností dodávateľov a práv spotrebiteľov. Právne predpisy sa snažia túto nerovnováhu kompenzovať
tým, že spotrebiteľovi priznávajú zvýšenú ochranu a limitujú možnosti konania veriteľa. Osobitne treba
venovať pozornosť aj skutočnosti, že výkon zrážok iniciuje veriteľ, ako subjekt s opačnými záujmami

ako je jeho dlžník, teda inak povedané, veriteľ má záujem na tom, aby dlžník zaplatil čo najviac.
Rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží dohodu platiteľovi mzdy navyše
môže byť sporný, najmä s poukazom na skutočnosť, že veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky,
na ktoré nemajú nárok - napr. neprimerané sankcie, pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom
na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ

vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Z tohto dôvodu sme
žalobcovia toho názoru, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo
byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je táto dohoda neplatná. K uvedenému
si dovoľujeme žalobcovia poukázať na Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 5Co/934/2015, ktorým
potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp . zn. 21C/ 136/2015, kde tento konštatoval, cit.. „Dohodou

o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je v tomto prípade. Odvolací súd
nemá ani žiadne výhrady voči konštatovaniu súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. súčasťou typovej formulárovej zmluvy o úvere bolo aj vopred pripravené znenie
zmluvy vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámenýzo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Pokiaľ by sme
pripustili platnosť takéhoto dojednania v zápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne
diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia

za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotřebitel' má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza ctj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či si
spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle,
aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto

neurčil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorejsa
vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva,
teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či
ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej
interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych
sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom
zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných

strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej

podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo
umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o
pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdený. S poukazom na vyššie citovaný rozsudok sme žalobcovia toho názoru, že
veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí s

dlžníkomužpriuzatvoreníúverovejzmluvy,nakoľkovtomtookamihuniejejasnýrozsahzáväzkudlžníka
v okamihu, kedy túto dohodu bude predkladať platiteľovi mzdy dlžníka a je možné, že takouto dohodu si
veriteľ bude nárokovať aj zaplatenie plnení, na ktoré nemá platný právny nárok. Iná situácia by nastala,
ak by strany uzatvorili úverovú zmluvu, dlžník dlh neplatil, následne veriteľ vyčíslil dlh, s týmto vyčíslením
by dlžník súhlasil a ako zábezpeku splatenia dlhu by podpísal takúto dohodu. Podľa názoru žalobcov

ak má byť Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, súdmi akceptovaná, mala by byť výsledkom
zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou
zmluvou do prejavu vôle žalobcov k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mali záujem,
zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič
ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom

tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobcovia nemohli ovplyvniť. Uvedené
zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcom ako spotrebiteľom určité správanie, konanie, pričom tým
zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľov. Z vyššie uvedeného možno preto dospieť k názoru, že predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov

a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia v čase vzniku úverovej
zmluvy boli nútení uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody podmieňovalo
poskytnutie úveru. Žalobcovia za neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere považujeme aj
ustanoveniezmluvyoúvereČI.IX.bod1.,kdesižalovanýdojednal:„Ak50Dlžníkdostanedoomeškania
so splácaním Pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem

omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od
prvého dňa omeškania " a čl . IX . bod 4 ., kde žalovaný dojednal : „ V prípade omeškania Dlžníka s
úhradou zosplatnených záväzkov má Veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12%
p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Bod 2. tohto článku sa použije rovnako." Uviedli, že tieto
podmienky neboli s nami individuálne dojednané a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach

účastníkov a to v neprospech žalobcov. Naviac sú podľa ich názoru vymedzené neurčito. Uvádzajú,
že nemali záujem dojednať si v zmluve o úvere predmetnú zmluvnú pokutu vo výške 12% p.a., ale
pokiaľ chceli úver získať, museli prijať podmienky zmluvy tak, ako im ich žalovaný predložil k podpisu.
Je predsa úplne iracionálne a scestné, aby v ich postavení, s ich zlou finančnou a sociálnou situáciou sadohodli na zmluvnej pokute v takej vysokej výške, a hlavne pri omeškaní splátok bude táto pokuta, spolu
s úrokom z omeškania a úrokom z úveru predstavovať celkom 35,92% p.a. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú

nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z
omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a

slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Trvajú na tom, že so žalovaným uzavreli spotrebiteľskú zmluvu,
keďže nemali možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, ale pre získanie úveru museli prijať vopred
pripravenú zmluvu žalovaným. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.
Ako spotrebitelia sú slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

6. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 24.06.2019 v ktorom uviedol, že žalobcovia
ako spoludlžníci a Žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23.05.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo (variabilný symbol) 413068279 (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej bol Žalobcom poskytnutý
spotrebiteľský úver nasledovne: istina: vo výške 5.000,- EUR (Článok II. Zmluvy), ktorý boli Žalobcovia

povinní vrátiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,14 % ročne (Článok II. Zmluvy) (ďalej len „Úver").
Medzi Žalobcom v 2. rade a Žalovaným bola dňa 23.05.2017 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy
(ďalej len „Dohoda "). Medzi Žalobcom v 1. rade a Žalovaným nebola vo vzťahu k Zmluve uzatvorená
dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohoda bola uzatvorená na základe ust. § 551 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník").

Dohoda tak obsahuje základné obsahové náležitosti ako na jej obsah kladie Občiansky zákonník. V
zmysle článku XIV. Zmluvy sa Žalobcovia zaviazali vrátiť Žalovanému poskytnutý Úver v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 127,36 EUR (každá splátka sa skladala z časti istiny a z časti zmluvného
úroku). Žalovaný eviduje od Žalobcov nepravidelnú úhradu splátok spolu vo výške 2.236,13 EUR.
Nakoľko sa Žalobcovia dostali do omeškania so splácaním Úveru, Žalovaný vyzval Žalobcov na splnenie

dlhu - na zaplatenie omeškaných splátok Úveru. Nakoľko Žalobcovia svoju povinnosť uhrádzať splátky
Úveru neplnili riadne a včas, Žalovaný zaslal zamestnávateľovi Žalobcu v 2. rade písomnú žiadosť s
názvom „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 12.05.2018 (ďalej len „Žiadosť").
Ako vyplýva z obsahu Žiadosti, Žalovaný žiadal zamestnávateľa Žalobcu v 2. rade o výkon zrážok zo
mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky Úveru - nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy.

Zamestnávateľ Žalobcu v 2. rade začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody a vo výške, ktorá
neprevyšuje zákonom stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Ku dňu podania tohto odvolania
je možné zhodnotiť, že Žalobcom bol poskytnutý Úveru vo výške 5.000,- EUR, s celkovou čiastkou na
zaplatenie vo výške 7.641,60 EUR. Žalobcovia uhradili v prospech Žalovaného splátky v celkovej výške
2.236,13 EUR (z čoho bola istina Úveru splatená vo výške 1.071,10 EUR a zmluvný úrok Úveru vo

výške 1.165,03 EUR). Momentálne sú Žalobcovia v omeškaní so splátkami v celkovej výške 846,91
EUR. Žalobcom zostáva uhradiť celkovo 5.370,96 EUR. Žalovaný má za to, že Žaloba je šikanózna
a účelová a jediným cieľom Žalobcov je oddialiť povinnosť plniť splátky Úveru. Žalovaný uplatnený
nárok v Žalobe v celom rozsahu neuznáva a Žalobu samotnú v celom rozsahu odmieta. Námietka
Žalobcov, že Zmluva predstavuje formulárovú, typovú a predtlačenú zmluvu a obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky. Žalovaný má za to, že predmetné tvrdenie Žalobcov nemôže obstáť, nakoľko
samotný Občiansky zákonník v ust. § 53 a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových
zmlúv. Tieto zmluvy nie sú predmetom súdnej kontroly. Predmetom súdnej kontroly sa stávajú až keď
sa kumulatívne naplnia dve podmienky, a to (i) uzavretie formulárovej zmluvy a (ii) formulárová zmluva
obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nemožno hovoriť o tom, že bolo potrebné,
aby sa Zmluva podrobila súdnej kontrole, nakoľko nebol naplnený predpoklad pre vznik takéhoto
oprávnenia (existencia neprijateľnej podmienky). Žalovaný má zároveň za to, že nemôže obstáť ani
tvrdenie Žalobcov o tom, že Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s ust. §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka - nielenže

tieto „údajné" neprijateľné podmienky Žalobcovia žiadnym spôsobom nešpecifikujú, ale Žalovaný má
za to, že Zmluva ani žiadne neprijateľné podmienky neobsahuje. Žalovaný si týmto dovoľuje odkázať
na argumentáciu uvedenú na strane 14 až 17 tohto vyjadrenia, kde Žalovaný vyčerpávajúce poukazuje
na to, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Žalobcovia poukazujú na to, že výškudlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Poukazuje na to, že dlžník (teda Žalobca v 2. rade) je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa
(Žalovaného). Táto námietka Žalobcov je scestná. Žalobcovia poukazujú na to, že výšku dlhu si veriteľ

sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Poukazuje na
to, že dlžník (teda Žalobca v 2. rade) je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa (Žalovaného).
Táto námietka Žalobcov je scestná. Inštitút Dohôd nie je založený na subjektívnej predstave Žalovaného
o výške dlhu, nakoľko: Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob
ako má Žalovaný nakladať s plnením Žalobcov (ust. článku II. 8,9 a článku IX. Zmluvy); Dohoda

vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo
mzdy a jednak obmedzujú Žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy a to z nasledovných dôvodov:
Dohoda vymedzuje maximálnu výšku Pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy
uspokojená sumou 7.641,60 (článok II. bod 1 Dohody); zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým
nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody); Žalovaný ako veriteľ
je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky. Žalovaný oboznámil pred začatím

zrážokzomzdyŽalobcovovýškeichaktuálnehodlhu,atoajspresnýmvýpočtomvýškytohtodlhupodľa
Zmluvy.Žalobcoviapoukazujúnato,žeDohodajerozpornásprávomEurópskejúnieasmedzinárodnou
zmluvou - toto tvrdenie Žalovaný odmieta a považuje ho za klamlivé a účelové. Žalobcovia na podporu
svojich tvrdení poukazujú v Žalobe na širokú škálu rozhodnutí, ktoré však nemajú akúkoľvek relevanciu k
danému konaniu. Žalovaný tiež namieta, že hoci pre záver o tom, či má plnenie svoj pôvod v neprijateľnej

podmienke je podstatná analýza Zmluvy a nie Dohody, Žalovaný z opatrnosti uvádza, že aj Dohoda
ako taká (ako aj jej jednotlivé ustanovenia) nie je neprijateľnou podmienkou, nakoľko: Žalobca v 2. rade
podpísal so Žalovaným Dohodu dobrovoľne a pred podpisom Dohody bol oboznámený s tým, že ide
o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že uzavretie Dohody
nepredstavuje neprijateľnú podmienku a nie je tu ani možnosť, že by Dohoda, jej jednotlivé podmienky

mohli byť neprijateľné, Okresný súd Vranov nad Topľou nemá kompetenciu analyzovať neprijateľnosť
podmienok Dohody. Žalovaný znova podotýka, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom dovolený
prostriedokslúžiacinazabezpečenieuspokojeniapohľadávkyveriteľa,atoajvspotrebiteľskýchveciach.
Občiansky zákonník oprávňuje zabezpečeného veriteľa (Žalovaného), aby v prípade vzniku omeškania
dlžníka (Žalobcu v 2. rade / Žalobcov) uspokojil svoju pohľadávku náhradných spôsobom - výkonom

zrážok zo mzdy. Žalovaný si dovoľuje konajúcemu súdu uviesť, že ako Zmluva (skutočnosť, že Zmluva
je platná, prejudikoval aj samotný Okresný súd Vranov nad Topľou v odôvodnení Uznesenia), tak aj
Dohodasúplneplatnéavsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi.ZároveňakoZmluva,takaniDohoda
neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva a ani Dohoda neobsahuje ani jednu z podmienok,
ktoré slovenské právne predpisy označujú v ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľné.

Zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ust. § 9 a
nasl. Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.05.2017.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
Dohodou o zrážkach zo mzdy, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov, Sadzobníkom

poplatkov pre fyzické osoby - spotrebiteľov účinný od 01.10.2016, potvrdením zamestnávateľa o
výške pracovného príjmu zamestnanca, Oznámením o aktuálnom predpise splátok ku Zmluve o
spotrebiteľskom úvere, upomienkou č. 1 zo dňa 04.04.2018, upomienkou č. 1 zo dňa 05.05.2018,
poslednou výzvou zo dňa 02.06.2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.06.2019, výsluchom
žalovaného, výsluchom žalobkyne v 2. rade.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

9. Žalobcovia so žalovaným uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 413068279. Zmluva bola
uzatvorená dňa 23.05.2017. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške

5.000,00 eur. Mesačná splátka predstavovala sumu 127,36 eur. Počet splátok bolo dohodnutý na 60.
RPMN predstavovala 19,62 %. Úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 18,14 % ročne. Dátum prvej
splátky bol stanovený na deň 28.06.2017 a dátum poslednej splátky na deň 28.05.2022. Celková čiastka
na zaplatenie tak predstavovala sumu 7.641,60 eur.

10. Podľa článku IX. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Upozornenie na následky nesplácania: 1. Ak sa
dlžníkdostanedoomeškaniasosplácanímpravidelnýchsplátokaleboichčastipodľatejtozmluvy,veriteľ
má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12%
p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. 2. Zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmúpresahovaťmaximálnuvýškustanovenúnariadenímvládyč.87/1995Z.z.vplatnomznení,t.j.priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 % bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z

omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., za rozhodujúcu sa považuje ročná % miera nákladov
pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých
peňažnýchprostriedkov,nasledujúcesankciezaomeškanieodnasledujúcehodňanesmúprevýšiťúroky
z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 3. Ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ

má právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa Zmluvy mali stať splatnými v
budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru). Toto právo môže veriteľ uplatniť, ak dlžník
bol písomne vyzvaný na úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na právo veriteľa vyhlásiť
zosplatnenie úveru. Toto upozornenie sa dlžníkovi doručí v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením
uvedeného práva veriteľa. 4. V prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatených záväzkov má veriteľ
právopožadovaťzaplateniezmluvnejpokutyvovýške12%p.a.zdlžnejsumyodprvéhodňaomeškania.

Bod 2 tohto článku sa použije rovnako. 5. Veriteľ upozorní dlžníka na omeškanie s úhradou pravidelnej
splátky dohodnutej v Zmluve v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS),
a to najneskôr do 15 dní od dňa splatnosti pravidelnej splátky.

11. Podľa článku XIV. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Splátkový kalendár si strany dohodli splátkový

kalendár, v ktorom je uvedené číslo pravidelnej splátky od 1-60, dátum splatnosti, výška pravidelnej
splátky, čas určenia na splatenie istiny úveru, časť určená na splatenie úroku.

12. Žalobkyňa v 2. rade so žalovaným uzavrela dňa 23.05.2017 Dohodu o zrážkach zo mzdy. V čl. I
je uvedené, že uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné. Dlžník podpisom potvrdil,

že si celú dohodu prečítal a má ju uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky zo mzdy v
dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa. Z čl. II Dohody o zrážkach
zo mzdy vyplýva, že zo mzdy dlžníka zamestnávateľ vykoná po jej predložení mesačné zrážky zo mzdy
dlžníka v dohodnutej výške 127,36 eur.

13. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.05.2018, ktorú adresoval žalovaný
zamestnávateľovi žalobcu v 2. rade vyplýva, že žalovaný požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu
v 2. rade, a to vo výške 127,36 eur mesačne. Žiadosť odôvodnil tým, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o
úvere č. 413068279 a dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom ku dňu 28.04.2018 nedošlo zo strany dlžníka
k úhrade predpísanej mesačnej splátky. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka a § 131

Zákonníka práce.

14. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

15.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase

uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

24.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden

z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude

vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Petit návrh je v súlade
s ust. § 137 CSP.29. Žalovaný dňa 17.05.2018 zaslal zamestnávateľovi žalobkyni v 2. rade list, ktorým inicioval realizáciu
dohody o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. 413068279. V predmetnej veci bola realizácia dohody o
zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania

súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez
takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu
na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel
vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemajú
žalobcovia istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobkyne v 2. rade na

vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobcov.

30. Žalobcovia preukázali naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

31. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

32. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

33. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).

34. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

36. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

37. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka).38. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za

použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

39. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto

je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je teda

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

42. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala.

43. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

44. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

45. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

46. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy v zmluve o spotrebiteľskom úvere podrobil preskúmaniu aj z
pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným

termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

47. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

48. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiťujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane

spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

49. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

50. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.

u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

51.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

52. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

53. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.
Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách
morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu

dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva,
ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa
stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,
než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v
rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia

súdu potrebného na právneho vzťahu.

54. Zámer právneho predchodcu žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly
podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú žalobca podpísal, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to

nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa.

55. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279
zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je neplatná, súd návrh v tejto

časti zamietol. Žalobca v 1. rade súdu síce preukázal, že zmluvu so žalovaným uzavrel, avšak žiadnym
spôsobom nepreukázal, že aj reálne dochádza k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy zamestnávateľom
a nepreukázal ani existenciu uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy. Súdu nepredložil Dohodu o
zrážkach zo mzdy a ani žiadosť žalovaného, ktorý by žiadal zamestnávateľa žalobcu v 1. rade na
vykonávanie zrážok zo mzdy. Zároveň žalobca v 1. rade ako je to uvedené, nepreukázal dostatočne

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že vo vyššie uvedenom
uznesení č. k. 11Csp/141/2018-16 súd okrem iného zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
ktorýmbysúduložilžalovanémupovinnosťzdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyvočižalobcovi
v 1. rade a to z rovnakých dôvodov, teda že žalobcovia súdu predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy voči
žalobcoviv1.rade,resp.dôkazoskutočnosti,žežalobcoviv1.radesúzamestnávateľovomvykonávané

zrážky zo mzdy, nepredložili. Žalobcovia mali teda dostatok času súdu tieto skutočnosti preukázať a
predložiť potrebné listiny.56. Súd preto v tejto časti nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. Ak žalobcovia takúto dohodu súdu
nepredložili, súd je preto nemohol ani preskúmať.

57. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279
zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným (ďalej len „Dohoda“) je neplatná,
súd poukazuje na to, že žalovaný v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni
v 2. rade na podpis Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobkyňou v 2. rade ako

spotrebiteľom, ktorý obsah Dohody o zrážkach zo mzdy nemôže nijako ovplyvniť. Aj v prípade, že
by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť
vedomý právnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

58. Vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, avšak ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia

nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením
súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného
plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho
dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla
podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

59.Postupžalovanéhopriuzatváranídohôdozrážkachzomzdypriposkytovaníspotrebiteľskýchúverov
je súdu známy z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešov, sp.
zn. 5Co/7/2017 zo dňa 16.02.2017), z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez
akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa

jedná o formulár zmluvy.

60. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

61. Súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

62. Skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným bola
uzatvorené na samostatných tlačivách, teda nebola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom
úvere, a teda žalobkyňa v 2. rade ako spotrebiteľ mala možnosť nepodpísať tieto dohody nemení nič na
tom,žesúdmusívkonaníprihliadaťnaspotrebiteľaakoslabšiustranusporuavyžadovaťodžalovaného
preukázanie, že si voči žalobkyni v 2. rade ako spotrebiteľovi splnil svoju predzmluvnú informačnú

povinnosť.

63. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej

Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

64. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je
to vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o

úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti
uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť
zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods.
1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalovaný sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodnéhozmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže
sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobkyne v 2. rade tejto zrážať.

65. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice
Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá,
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

66. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci

C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ).

67.Súdpoukazujepodporneajnaaktuálnuprávnuúpravu§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

68. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

69.Ajvprípade,žesúdpriamoneaplikujeustanovenie§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.napredmetnú
zmluvu uzavretú v roku 2012, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy

vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný
vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 413068279 nebola dojednaná individuálne, žalobkyňa v 2. rade nemohla ovplyvniť obsah zmluvy.
Zmluva ako celok mala formulárový charakter. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú. Tento nárok je

preto dôvodný.

70. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcov v časti o určenie že Dohoda o zrážkach zo mzdy

k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným je
neplatná, vyhovel. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej
obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie.

72. Pokiaľ sa jedná o žalobu žalobcov v časti o určenie, že zmluve o úvere č. 413068279 zo dňa
23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným pre množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok je neplatná, súd žalobu v tejto časti zamietol.73. Súd s poukazom na zákonnú úpravu konštatuje, že ak by aj podmienky, ktoré žalobcovia považujú
za neprijateľné zmluvné podmienky (čl. IX. bod. 1 a čl. IX. bod 4.), boli vyhodnotené súdom ako

dôvodné, nemá to za následok neplatnosť celej zmluvy o úvere ako celku, ale len vyhodnotenie
konkrétnych článkov a dojednaní obsiahnutých v Zmluve o spotrebiteľskom úvere ako neprijateľných
zmluvných podmienok. Vyslovenie, že niektorá zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, má za následok absolútnu neplatnosť tejto zmluvnej
podmienky (s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ), avšak nemá za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti celého
zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere.

74. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

75.Vdanomprípadetietozmluvnépodmienkynaktorépoukázaližalobcoviamožnooddeliťodostatných
časti zmluvy a preto tieto nemôžu v prípade ich neplatnosti spôsobiť neplatnosť celej zmluvy.

76. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

77. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

79. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

80. Pokiaľ ide o trovy konania, súd musel pri rozhodovaní vychádzať z toho, čoho sa žalobcovia v 1. a
2. rade podanou žalobou domáhali a čomu súd týmto rozsudkom vyhovel. Na základe uvedeného preto

súd rozhodoval o trovách konania samostatné vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného a samostatne
vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného.

81. V zmysle vyššie uvedeného má preto súd za to, že žalobca v 1. rade bol v konaní neúspešný v celom
rozsahu, keď súd zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej

medzi ním a žalovaným a taktiež súd zamietol návrh žalobcov na vyhlásenie predmetnej zmluvy o úvere
za neplatnú. Vzhľadom na uvedené bol preto žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade plne úspešný a
súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

82. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného, súd vyhovel žalobe v časti

o určenie, že Dohoda uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným je neplatná, avšak ako súd
uviedol vyššie, súd zamietol návrh žalobcov na určenie, že zmluva o úvere je neplatná. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že tak žalobkyňa v 2. rade ako aj žalovaný boli v tomto konaní úspešní v rozsahu
50 % a preto súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna z týchto strán nemá na náhradu
trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.